Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4ECdo/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911214072
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6911214072.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej WM Consulting & Communication, s.r.o.,
so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 34 127 798, zastúpenej spoločnosťou Roman Kvasnica
a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, proti povinným 1/ I.
bývajúcemu v O., 2/ R. bývajúcej v O. 3/ I., bývajúcemu v V., 4/ C., bývajúcemu v T., o vymoženie
pohľadávky vo výške 1 728,08 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp. zn. 3 Er 2218/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.
mája 2015 sp. zn. 43 CoE 106/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 17. januára 2013 č. k. 3 Er 2218/2011-37 exekúciu s
poukazom na § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
povinný 3/ navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu premlčania pohľadávky oprávnenej. Súd prvej inštancie
konštatoval, že povinný 3/ uvedeným podaním vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku
oprávnenej, pričom v danom prípade 10-ročná premlčacia lehota na vykonanie rozhodnutia v zmysle §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom vykonateľnosti exekučného titulu t. j. 28. júna

1999 a uplynula dňa 28. júna 2009. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. f/
Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu zániku práva oprávnenej na vymáhanie pohľadávky.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. mája 2015 č. k. 43 CoE
106/2015-71 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju. Odvolací súd uviedol, že pri výkone rozhodnutia možno námietku premlčania uplatniť len ako dôvod

nazastavenieexekúciepodľaustanovenia§57ods.1písm.g/Exekučnéhoporiadku.Vtakomtoprípade
totiž nejde o zánik práva priznaného vykonávaným rozhodnutím podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
f/ Exekučného poriadku, ale o iný dôvod, pre ktorý nemožno rozhodnutie vykonať. V danom prípade je
zrejmé,žeoprávnenásiuplatnilaprávozexekučnéhotitulupouplynutí10-ročnejpremlčacejlehoty,preto
odvolací súd považoval premlčaciu námietku povinného 3/ vznesenú v návrhu na zastavenie exekúcie
za dôvodnú. Odvolací súd doplnil, že nakoľko v exekučnom titule bolo priznané nedeliteľné plnenie,

plynie premlčacia doba vo vzťahu ku spoludlžníkom spoločne, a nie zvlášť (in personam) ako je tomu pri
deliteľných záväzkoch, a preto účinky premlčania nároku veriteľa voči jednému dlžníkovi sa vzťahujú aj
na jeho nároky voči ostatným dlžníkom. Odvolací súd konštatoval, že vznesením námietky premlčania
jedného zo solidárnych dlžníkov -povinných došlo k zániku nároku na výkon rozhodnutia, a nie tak ako
to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie k zániku práva exekučným titulom priznaného.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 241 ods.2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Dovolateľka mala za to, že odvolací
súd nesprávne právne posúdil druh plnenia, na ktoré boli zaviazaní povinní. Podľa jej názoru boli
povinní exekučným titulom zaviazaní na solidárne plnenie, t. j. plnenie, ktoré je oprávnená požadovať

od ktoréhokoľvek z povinných. V takom prípade sa jedná vždy o samostatné právo voči každému
solidárnemu dlžníkovi. Zároveň vyvodila z právnej teórie, že skutočnosti spôsobujúce zánik záväzkov
bez uspokojenia veriteľa nemajú zásadne objektívne, ale len subjektívne následky, čo znamená, že
spôsobujú zánik záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a tým dlžníkom, ktorého sa týkajú.
Dovolateľka teda konštatovala, že nakoľko je v danom prípade spoločné plnenie povinných solidárne a

nie nedielne, námietka podaná povinným 3/ žiadnym spôsobom nezasiahla do jej nároku voči ostatným
povinným, a preto neexistuje dôvod, aby bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú aj voči povinným 1/,
2/ a 4/, nakoľko títo nevzniesli námietku premlčania. Na základe uvedeného dovolateľka žiadala, aby
dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu voči povinným 1/, 2/ a 4/ a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

4. Povinní sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

5.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)akosúddovolací[§35zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 C.s.p.) oprávnená, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 419 C.s.p.); dospel k záveru,
že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí

že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (28. septembra 2015), dovolací súd

postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a
§ 239 O.s.p.

8. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal.

9. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie. Dôvody prípustnosti dovolania proti uzneseniu
vymedzoval § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní
došlo k závažným procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

10. Dovolanie oprávnenej smeruje proti „zmeňujúcemu“ uzneseniu. Prípustnosť dovolania proti
zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) bola založená na zásade diformity (rozdielnosti)
rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. O rozdielne rozhodnutia ide vtedy, ak oba súdy
inak posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie veci, v dôsledku čoho rozdielne určili alebo deklarovali
práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie

veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci
alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol
alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah uznesenia odvolacieho
súduarozhodnutiasúduprvejinštancievtomzmysle,čiprávaapovinnostiúčastníkovvdanomprávnom

vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či vo výrokoch rozhodnutí súdov oboch inštancií
sú alebo nie sú zvolené rovnaké formulácie - aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko.
Pokiaľ odvolací súd vo svojom uznesení posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu
rovnako (napríklad zhodne so súdom prvej inštancie priznal to isté, resp. zamietol, prípadne zastavil to
isté), nejde o zmeňujúce uznesenie, ale o potvrdzujúce uznesenie.

11. Riešenie otázky prípustnosti dovolania oprávnenej v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. bolo preto
potrebné založiť na porovnaní (obsahu) uznesení súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu z aspektu
nimi upravených práv a povinností účastníkov konania. Súd prvej inštancie v danom prípade zastavilexekúciu z dôvodu zániku práva oprávnenej na vymáhanie pohľadávky; odvolací súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a rovnako ju zastavil, pretože existoval iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade nejde o uznesenie, ktorým by odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvej inštancie. Z porovnania uznesení súdov nižších inštancií totiž nevyplývajú žiadne
obsahové odlišnosti z hľadiska úpravy práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Inými slovami,
uznesenie odvolacieho súdu je po stránke obsahovej „potvrdzujúce“ (i keď formálne označené ako
„zmeňujúce“),atedahonemožnopovažovaťzarozhodnutiezakladajúceprípustnosťdovolaniavzmysle
§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

12. Dovolanie (aj vzhľadom na body 10. a 11. odôvodnenia) nesmeruje proti uzneseniam so znakmi
niektorého z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie oprávnenej teda v zmysle § 239
ods.1a2O.s.p.nevyvolaloúčinky,ktorébypodľaprávnehostavukudňupodaniadovolaniaumožňovalo
uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

13. Dovolanie oprávnenej by bolo prípustné iba vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 ods. 2 O.s.p. ale dovolanie podľa
odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým
tu treba rozumieť Exekučný poriadok. Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa
Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania oprávnenej nevyplýva ani z § 237 ods. 1 O.s.p.

14. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie oprávnenej proti uzneseniu odvolacieho súdu
nie je prípustné podľa § 239 O.s.p. a jeho prípustnosť je vylúčená aj podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Z týchto
dôvodov najvyšší súd dovolanie oprávnenej, ako dovolanie smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie
je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.