Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 24, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207893
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2216207893.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: I. S., nar. XX. T. XXXX, bytom
XX M. Z. - S. Y., Z., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Viktor Mišík s.r.o.,
Zámocká 1, 811 01 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 51263467, proti žalovanému: Ing. T. X.,
PhD., nar. XX. I. XXXX, trvalo bytom ul. M. XXXX/XX, S. G., zastúpenému advokátom: JUDr. Tamás

Puskás, Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42162891, o zaplatenie 101.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 11. júna 2019
č. k. 5C/153/2016-289, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%; s tým, že III. o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 31, § 724, § 727 a § 728 ods.1 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov); § 61 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v
znení neskorších predpisov) a poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004.

Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 17.5.2016 domáhal vydania
platobného rozkazu zaplatením pohľadávky 101.000 eur s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžnej
sumy od 8.4.2014 až do zaplatenia a k náhrade trov konania, odvolávajúc sa na ust. § 724 a 727
O.z., keď medzi ním a žalovaným mala byť uzavretá ústne príkazná zmluva, na základe, ktorej žalobca
mal poveriť žalovaného kúpou motorového vozidla, ku ktorej sa žalovaný zaviazal, v súlade s pokynmi
žalobcu. Žalobca mal akceptovať ponuku žalovaného na odkúpenie motorového vozidla Land Range

Rover 3.0 SDV6 a za účelom kúpy predmetného motorového vozidla poukázal dňa 20.7.2015 na
bankový účet žalovaného, vedený u U. banky a.s. sumu 75.000 eur a následne dňom 3.8.2015
sumu 26.000 eur. Napriek poukázaným sumám žalovaný nezabezpečil kúpu motorového vozidla, ani
nevrátil poskytnuté finančné čiastky žalobcovi. Na dôkaz svojich tvrdení k žalobe pripojil predžalobnú
výzvu z 23.3.2016, podací lístok, potvrdenia zo svojich účtov o poukázaní finančných prostriedkov
na účet žalovaného. Vo veci súd vydal dňa 8.9.2016 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel , proti

ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný popierajúc tvrdenia žalobcu o uzavretí príkaznej
zmluvy medzi fyzickými osobami, tvrdené v žalobe. Mal za to, že obstaranie kúpy motorového vozidla
bolo zmluvou medzi spoločnosťou Experts Travel Services (ďalej len ETA) so sídlom v Tunisku, ktorej
spoločníkom je i žalobca a od roku 2012 realizovali viacero projektov so spoločnosťou HARRION s.r.o.
so sídlom v Dunajskej Strede, ktorej zamestnancom je žalovaný. V roku 2015 bola požiadavka zo strany
spoločnosti ETA na spoločnosť HARRION s.r.o. sprostredkovať kúpu motorového vozidla značky Land

Rover, na odporučenie spoločnosti Balázs Bau s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede bolo vyhliadnuté
vozidlo v Nemecku za kúpnu cenu 98.400 eur, ktorú ponuku spoločnosť ETA akceptovala, následnespoločnosť objednávateľa zaslala splnomocnenie na podpísanie kúpnej zmluvy a uhradila kúpnu cenu
motorového vozidla, ktorá plná moc bola udelená pre spoločnosť HARRION s.r.o. budúcou kupujúcou
U. M., nar. XX.X.XXXX, keď aj v jej mene spoločnosť ETA vystupovala len ako sprostredkovateľ.

Následne spoločnosť HARRION s.r.o. mala vyplatiť spoločnosti Balázs-Bau kúpnu cenu motorového
vozíka v dvoch splátkach vo výške 15.000 eur ako zálohu a sumu 83.400 eur v deň podpísania kúpnej
zmluvy. Zvyšná časť žalobcom vyplatenej čiastky mal byť odmena pre spoločnosť HARRION s.r.o.. Celá
transakcia mala byť odsúhlasená spoločnosťou ETA. Následne mala už prebiehať komunikácia medzi
predajcom spoločnosťou Balázs Bau s.r.o. a ETA. Po neúspešnom kontaktovaní sa spoločnosti ETA

so spoločnosťou Balázs-Bau s.r.o., ktoré zmenilo svoje obchodné meno SYLVIA-PETERSON s.r.o.,
spoločnosť žalovaného bola ochotná poskytnúť pomoc sprostredkovať právnu pomoc, keď následne
spoločnosť žalobcu požadovala vrátenie zaplatenej sumy 101.000 eur už od žalovaného. Žalovaný
poukazujúc na ust. § 642 a 649 ods. 1 Obchodného zákonníka mal za to, že sprostredkovateľ neručí
za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy, preto v danom konaní
nie je pasívne legitimovaný. Rovnako má za to, že ani žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný.

Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný doložil plnú moc na sprostredkovanie kúpy motorového vozidla z
15.1.2015 od fyzickej osoby U. M., záväznú objednávku motorového vozidla pre uvedenú osobu z
10.8.2015, pokladničné doklady z 26.7.2015 na sumu 15.000 eur a z 10.8.2015 na sumu 83.400
eur. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel tvrdenia o existencii sprostredkovateľskej zmluvy medzi
dvoma spoločnosťami, keď žalovaný v rozhodnom čase nebol konateľom spoločnosti HARRION

s.r.o. a nepreukázal ani skutočnosť, že bol zamestnancom, z čoho by plynulo oprávnenie spoločnosť
zastupovať.
Súd prvej inštancie ustálil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca ako majiteľ účtu číslo
U.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX poukázal na účet žalovaného v U. banke číslo XXXXXXXXXX
finančné hotovosti prijaté dňa 21.7.2015 v sume 75.000 eur a dňa 5.8.2015 v sume 26 000 eur.

Podľa tvrdenia strán sporu pre účel kúpy motorového vozidla o ktoré mala prejaviť záujem spoločnosť
žalobcu a obrátiť sa so žiadosťou o sprostredkovanie kúpy motorového vozidla pre fyzickú osobu
menom U. M., ktorej plnú moc pre spoločnosť HARION s.r.o. podpísala dňom 15.1.2015. Žalovaný ako
zamestnanec spoločnosti HARRION s.r.o., splnomocnený na sprostredkovanie kúpy vozidla na základe
vyššie uvedenej plnej moci dňom 26.7.2015 podpísal záväznú objednávku pod číslom 26/07/2015/MV

medzi budúcim predávajúcim spoločnosťou Balázs-Bau s.r.o. a následne Zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve dňa 10.8.2015, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Land
Ranger Rover 3.0 SDV6 za dojednanú kúpnu cenu 98.400 eur, kde podľa článku V. zmluvy prvá splátka
bola vo výške 15.000 eur pri podpise záväznej objednávky a druhá splátka vo výške 82.000 eur mala byť
uhradená bezhotovostne bankovým prevodom alebo v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Žalovaný

podľa príjmových pokladničných dokladov mal dňa 26.7.2015 vyplatiť spoločnosti Balázs-Bau s.r.o.
sumu 15.000 eur dňa 10.8.2015 sumu 83.400 eur, keď následne k odovzdaniu motorového vozidla po
vyplatení kúpnej ceny nedošlo.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenia žalobcu o
dojednaní príkaznej zmluvy výpoveďou žalovaného, svedkyne G. X., keď žalovaný ako obchodný

riaditeľ spoločnosti HARRION s.r.o. s účinnosťou od 31.10.2013 jednal so žalobcom ako s jedným zo
spoločníkov spoločnosti Expert Travel Agency (ďalej len ETA) o motorových vozidlách značky Land
Range Rover, s tým že sa malo kúpiť najprv len 1 motorové vozidlo na meno fyzickej osoby U. M.,
ktorá udelila plnú moc pre spoločnosť HARRION s.r.o., overená plná moc dňa 15.1.2015, doručená
na mailovú adresu žalovaného dňa 18.8.2015 na uzavretie kúpnej zmluvy na vozidlo Land Ranger

Rover 3.0 SDV6 na jej meno a jej účet a vyviezol do Tuniska. V tejto súvislosti už dňa 17.1.2015 bola
pre žalovaného preposlaná z emailovej adresy spoločnosti ETA žiadosť pre žalovaného, aby si pozrel
stránku na YouTube, s vyobrazením motorového vozidla, o ktoré bol záujem. Rovnako mal za nesporné,
že spoločnosť HARRION s.r.o. a spoločnosť Expres Travel Agency boli obchodní partneri od roku 2012,
kde žalobca bol konateľom spoločnosti od jej založenia 13.11.2010. Mailová komunikácia medzi dvoma

spoločnosťami prebiehala podľa predložených emailov od roku 2013 z emailovej adresy žalobcu ako
konateľa J. ;
môže ísť napríklad o obstaranie výstavby domu alebo jeho opravy a úpravy (nejde však o uskutočnenie

výstavby alebo opravy, pretože to je už predmetom zmluvy o dielo), o obstaranie dokladov potrebných
na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o obstaranie stráženia nejakého objektu, ale aj
o obstaranie určitej veci (napr. súčiastky do auta a pod.).
2.Druhýmpojmovýmznakomtejtozmluvyje,žejevždyodplatná,narozdielodpríkaznejzmluvy,ktoráje
odplatnálenvtedy,keďjeodmenavýslovnedohodnutáalebokeďjeobvyklá.Podľa§733objednávateľje

povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu. Výšku tejto odmeny zákon neustanovuje,
a preto musí byť dohodnutá (pozri § 734, ktorý nepoužíva termín odmena, ale cena). Odplatnosť zmluvy
o obstaraní veci je pojmovým znakom tejto zmluvy preto, lebo zákonodarca predpokladal, že veci budú
na základe takejto zmluvy obstarávať subjekty, ktoré sa takouto činnosťou zaoberajú profesionálne,
t.j. podnikatelia - živnostníci. Nie je vylúčené, aby ceny niektorých obstarávateľských činností určovali

cenové predpisy.
3. Napokon tretím pojmovým znakom, ktorým sa zmluva o obstaraní veci odlišuje od príkaznej zmluvy
je, že obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Pri príkaznej zmluve platízásada, že príkaz musí príkazník vykonať osobne, pokiaľ zákon nepripúšťa z tejto zásady výnimku (pozri
vysvetlivky k § 726).
Čo sa týka formy zmluvy o obstaraní veci, platí tá istá zásada bezformálnosti zmluvy ako pri príkaznej

zmluve. To znamená, že aj zmluvu o obstaraní veci možno uzavrieť v akejkoľvek forme. Na tom
nič nemení ani skutočnosť, že podľa § 734 obstarávateľ je povinný vydať objednávateľovi písomné
potvrdenieouzavretízmluvy.Písomnépotvrdeniejepodľadikcie§734potvrdenímotom,žezmluvabola
uzavretá. To znamená, že ide už o ďalší úkon, ktorý je odlišný od uzavretia zmluvy, ktorá je neformálna.
Hoci súd prvej inštancie uviedol výklad ust. § 724 O.z., neodlíšil či sa v predmetnej veci jedná o príkaznú

zmluvu (§ 724 až 732) alebo o zmluvu o obstaraní veci, ktorá je poddruhom príkaznej zmluvy (§ 733 až
736). Pokiaľ súd prvej inštancie pristúpil k zamietnutiu žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, bolo predtým potrebné podradiť zistený skutkový stav pod hypotézu konkrétnej právnej
normy, uviesť definičné znaky ktorej zmluvy sú naplnené, k čomu však súd prvej inštancie nepristúpil
a dokonca uvádzal, že žalovaný nebol poverený žalobcom na sprostredkovanie kúpy motorového
vozidla, pričom sprostredkovateľská zmluva je upravená v § 774 - § 777 O.z. a jej predmetom je

obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom,
že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich
zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho
úlohaskončí.Zmluvu,uzavretiektorejsasprostredkovateľskouzmluvousleduje,neuzavierasám,alelen
spolupôsobíprijejuzavieraní.Záujemcatedauzavierazmluvusám,ajkeďzapomocisprostredkovateľa,

ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy. Charakteristickým pojmovým znakom tejto
zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví
aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Týmto pojmovým znakom sa táto zmluva odlišuje od
príkaznej zmluvy, kde dosiahnutie výsledku nepatrí k pojmovým znakom zmluvy (pozri § 728 a 729).
Pokiaľ súd prvej inštancie citoval ust. o príkaznej zmluve, avšak argumentuje, že žalovaný nebol

poverený žalobcom na sprostredkovanie kúpy motorového vozidla, pôsobí to zmätočne.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam

z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).
V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými

skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení
rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene, neznamená ľubovôľu
hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným
skutočnostiam), zákonnosti (z pohľadu jeho získania ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosťzdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto
hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi).
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením

dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
Z 11. bodu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri hodnotení
dôkazov nepostupoval uvedeným spôsobom, keď nevyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a potom všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Zmätočne pôsobí hneď prvá veta, kde sa uvádza, že „Na základe
vykonaného dokazovania súd má za preukázané tvrdenia žalobcu o dojednaní príkaznej zmluvy

výpoveďou žalovaného, svedkyne G. X., keď...“, nakoľko tvrdenia žalobcu a žalovaného boli diametrálne
odlišné a výpoveď svedkyne nevyhodnotil z pohľadu jej pravdivosti (ktorú namietal žalobca). Ďalej
súd prvej inštancie uviedol, že „Dňom 21.07.2015 žalovaný obdržal sumu 75.000,-eur na svoj účet a
následne 5.7.2015 zvyšok 26.000 eur.“, podľa dôkazu - výpisu z bankového účtu žalovaného (č.l. 37)
však suma 26.000 eur bola pripísaná na účet žalovaného až 5.8.2015, tento rozpor nevysvetlil. Príjmové
pokladničné doklady z 26.7.2015 a 10.8.2015 (č.l. 29) súd prvej inštancie nevyhodnotil jednotlivo (hoci

ich vierohodnosť spochybnil aj žalobca aj konateľ BALÁZS- BAU s.r.o. - t.č. SYLVIA - PETERSON s.r.o.)
ani vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi resp. tvrdeniami, ani vo vzťahu k otázke od koho mala
prijať BALÁZS-BAU s.r.o. finančné prostriedky. Bolo tiež namieste prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej
inštancie stotožňoval bez bližšieho odôvodnenia viacero právnych vzťahov viacerých subjektov, aj na
konaní nezúčastnených, a tiež, že súd nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie.
Ako už bolo vyššie uvedené z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé pod hypotézu ktorej
konkrétnej právnej normy podradil zistený skutkový stav.
Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na
konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd

sa aj bez návrhu účastníka konania/strany musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami,
aplikovateľnými na konkrétny prípad (odvolateľ konkrétne uvádzal ust. o bezdôvodnom obohatení).
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám,
kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z dôvodu, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie
absentuje náležitá argumentácia najmä vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu, chýbal argumentačný

základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľovi bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane
možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok
nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť
jeho rozhodnutie.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách právneho názoru
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), v prvom rade sa zaoberať otázkou právomoci, v prípade
ak bude táto procesná podmienka daná potom bude postupovať v súlade s prejednacou zásadou
CSP, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo

strán dôkazné bremeno. Hodnotenie dokazovania zahŕňa v sebe i vyhodnotenie unesenia dôkazného
bremenakaždejzostrán(ohľadomtvrdení,ktorékaždástranapodľahmotnéhoprávamápreukázať).Na
takto preukázaný skutkový stav na základe vykonaných dôkazov (v prípade nevykonania navrhnutých
dôkazov je potrebné uviesť dôvody), súd prvej inštancie aplikuje relevantnú právnu normu.
Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného

právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,

III. ÚS 198/07).
Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka (strany) na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán sporu.

15. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)