Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 22, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011259
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120011259.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému H. U. a spol, pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno
a), písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
22.07.2021, o odvolaniach prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaných H. U., N. Y. a H.
Q., ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.04.2021, sp. zn. 8T/89/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok sa vo vzťahu k všetkým
obžalovaným z r u š u j e vo výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu,
trestoch prepadnutia veci, ochranných opatreniach a súvisiacich výrokoch o uložených obmedzeniach.

Podľa § 322 ods.1 Tr.por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a
rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.04.2021, sp. zn. 8T/89/2020 boli obžalovaní 1/ H. U.,
nar. XX.XX.XXXX v U., 2/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., 3/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX v Z., 4/ H. Q., nar.
XX.XX.XXXX v M., 5/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX v E., uznaní vinnými a to

obžalovaný 1/ H. U.

z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno a), písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b)

Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný 2/ N. Y.
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno

d), odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j)
Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný 3/ N. Y.
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2
písmenoc)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenob),písmenoj)Trestnéhozákona,spáchaný

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný 4/ H. Q.z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno
d), odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného

zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný 5/ Z. R.
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2
písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe že
obžalovaní H. U., N. Y., N. Y., H. Q. a Z. R. si od presne nezisteného dňa roku 2018 až do dňa
06.02.2020, neoprávnene zadovažovali kúpou omamné a psychotropné látky a to najmä metamfetamín
(pervitín) a marihuanu (rastliny rodu Cannabis), kde metamfetamín je v zmysle Zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v

platnom znení zaradený do II. skupiny psychotropných látok a marihuana (rastliny rodu Cannabis) sú
zaradené v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, tieto látky prechovávali u
seba, v nehnuteľnostiach a v motorových vozidlách ktoré užívali, a to na rôznych miestach najmä v
Trenčianskom kraji, kde spoločným konaním obžalovaných H. U., N. Y., N. Y., H. Q. a Z. R., ktorí po

predchádzajúcej dohode sa striedali pri dovoze uvedených návykových látok zo zahraničia, spoločne sa
skladali s finančnými prostriedkami na ich nákup, tieto následne za účelom finančného zisku distribuovali
ďalším osobám, a to tak, že

- obžalovaný H. U. v období od mája 2018 až dňa 06.02.2020 neoprávnene opakovane obstarával

na presne nezistenom mieste na území Českej republiky, od nestotožnenej osoby metamfetamín
vo väčšom množstve, spravidla v množstve 100 a viac gramov na jeden nákup, následne zakúpený
metamfetamín prechovával po akúkoľvek dobu a následne ho dovážal na územie Slovenskej republiky,
alebo aj priamo na území Českej republiky ho predával ďalším obžalovaným za cenu obvykle 34,-Eur
za jeden gram tejto látky, kde cena tejto látky sa menila v závislosti od zakúpeného množstva, pričom

omamnú a psychotropnú látku - metamfetamín (pervitín) predával minimálne obžalovanému N. Y.,
obžalovanému N. Y., obžalovanému H. Q., D. J., nar. XX.XX.XXXX ako aj ďalším presne nestotožneným
osobám, kde

- dňa 31.01.2019 počas výkonu domovej prehliadky u už odsúdeného D. J., nar. XX.XX.XXXX v Z.,

v mieste jeho trvalého bydliska v byte č. XX na adrese D. na T., R. F. XXX/XX, ktorý minimálne od
mesiaca máj - jún 2018 do 30.01.2019 nakupoval od obžalovaného H. U. metamfetamín bez povolenia
za sumu 34,- € za jeden gram metamfetamínu, v pravidelných intervaloch po celé obdobie raz za týždeň,
spravidla v množstve 100 gramov metamfetamínu na jeden nákup, ktorý preberal buď osobne alebo za
využitiarôznychúkrytov,kdedrogabolaumiestnenáapovyplateníurčenejsumy muboloznačenýúkryt,

metamfetamín následne prechovával, delil a predával ďalším menším dílerom a koncovým užívateľom
v počte najmenej 9 osôb, a to až do dňa 31.01.2019, kedy bol zadržaný príslušníkmi PZ, pričom
podľa znaleckého posudku KEU Bratislava č. k. PPZ-KEU-BA-EXP-2019/1600 prechovával: - 1 ks
mikroténové vrecko s obsahom kryštalickej látky „pleťovej“ farby o hmotnosti 88.893 gramu, v ktorej
bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,8 % hmotnostného

(vyjadrené ako voľná báza), kde uvedené množstvo kryštalického materiálu obsahujúce 69.159 mg
absolútneho metamfetamínu zodpovedá najmenej 1.729 jednotlivým dávkam drogy, - 1 ks papierovú
skladačku s obsahom 30 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu
76,9 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde uvedené množstvo kryštalického materiálu bielej
farby obsahujúce 23 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedá najmenej 1 bežne jednotlivej dávky

drogy, - 1 ks papierovú skladačku s obsahom 109 mg metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s
priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 69,5 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná
báza), kde uvedené množstvo kryštalického materiálu svetložltej farby obsahujúce 76 mg absolútneho
metamfetamínu zodpovedá najmenej 2 bežne jednotlivým dávkam drogy, - 1 ks plastové vrecko s
tlakovým uzáverom s obsahom 2.283 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky

metamfetamínu 78,3 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde uvedené množstvo kryštalického
materiálu béžovej farby obsahujúce 1.788 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedá najmenej 45
bežne jednotlivým dávkam drogy, - 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 692 mg
metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu11,6 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde uvedené množstvo kryštalického materiálu
smotanovej farby obsahujúce 80 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedá najmenej 3 bežne
jednotlivým dávkam drogy, - 1 ks zauzlený fragment mikroténového vrecka s obsahom 692 mg

metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu
61,9 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde uvedené množstvo kryštalického materiálu
smotanovej farby obsahujúce 444 mg absolútneho metamfetamínu zodpovedá najmenej 11 bežne
jednotlivým dávkam drogy, - 1 ks papierovú skladačku s obsahom 20 mg metamfetamínu s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 78,3 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde

uvedené množstvo jemno-kryštalického materiálu smotanovej farby obsahujúce 16 mg absolútneho
metamfetamínu zodpovedá najmenej 1 bežne jednotlivej dávky drogy,

- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 564 mg metamfetamínu s priemernou
koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 76,6 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), kde
uvedené množstvo hrubo kryštalického materiálu béžovej farby obsahujúce 432 mg absolútneho

metamfetamínu zodpovedá najmenej 11 bežne jednotlivým dávkam drogy; ktoré mu dňa 30.01.2019
odovzdal obžalovaný H. U. a ktoré podľa odborného vyjadrenia pod č. č. PPZ-NKA-PDJ-3-214/2019 sú
v hodnote v celkovej výške minimálne 5.618,48 €,

pričom obžalovaný H. U. už bol Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3T

55/14zodňa21.01.2015,právoplatným26.03.2015,odsúdenýzatrestnýčinnedovolenejvýrobyadržby
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa§ 172 odsek 1
písmeno a), písmeno d) Trestného zákona,

- obžalovaný Z. R. si od presne nezisteného dňa minimálne od roku 2018 až do januára roku 2020

nezisteným spôsobom zadovažoval omamné a psychotropné látky a to metamfetamín (pervitín), kde
metamfetamín je v zmysle Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných
a psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
tieto látky prechovával najmä u seba, v nehnuteľnostiach a motorových vozidlách, ktoré užíval, a
ďalej predával aj prostredníctvom úkrytov („mŕtvych schránok“) ďalším osobám, kde týmto spôsobom

v uvedenom období minimálne tri krát predal osobám N. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D.
nad T. a N. Y., nar. XX.XX.XXXX Z., trvale bytom Q. D., X. sady XX/XX, pervitín o hmotnosti 20 gramov
na jeden nákup za sumu 28,-Eur za gram tejto látky, tento pervitín vopred ukryl v blízkosti cintorína
mesta Nemšová a po vyplatení finančnej hotovosti im označil miesto úkrytu, a súčasne v uvedenom
období osobne predal obžalovanému N. Y. na rôznych miestach pervitín minimálne 30 krát v rôznych

množstvách za sumu od 26 do 28,- Eur za gram tejto látky, kde v jednom prípade dňa 24.12.2019
obžalovaný Z. R. v priestoroch nezisteného hotela vo Vysokých Tatrách predal obžalovanému N. Y.
pervitínvmnožstve50gramovzacenu26,-Eurzagramtejtolátky,pričomobžalovanýN.Y.aobžalovaný
N. Y. pervitín ďalej prechovávali a za finančnú hotovosť predávali ďalším osobám - predajcom a
konzumentom drog,

- obžalovaný N. Y. si spoločne s obžalovaným N. Y. od presne nezisteného dňa minimálne od začiatku
júla2019aždo06.02.2020,neoprávnenekúpouzadovažovaliodobžalovanéhoH.U.aobžalovanéhoZ.
R. a ďalších nestotožnených osôb, omamné a psychotropné látky a to najmä metamfetamín (pervitín) a
marihuanu (rastliny rodu Cannabis), ktoré dovážali aj z Českej republiky na územie Slovenskej republiky,

ďalej prechovávali na rôznych miestach v Trenčianskom kraji, a za finančnú hotovosť predávali ďalším
osobám - predajcom a konzumentom drog, kde obžalovaný N. Y.:

-vpresnenezistenomobdobíminimálneodjúla2019dojehozadržania06.02.2020narôznychmiestach
v Trenčianskom okrese a v okolí predával v priemere 2 až 3 krát za týždeň 3 až 5 kubíkov pervitínu

(metamfetamín), za sumu 50 € za jeden kubík pervitínu, osobe J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad
T., X. XXXX/XX,

- v presne nezistenom období po 04.07.2019 a 22.07.2019 v Dubnici nad Váhom a v Nemšovej, dva krát
predal za sumu 20,-Eur na jeden nákup presne nezistené množstvo marihuany (rastliny rodu Cannabis)

osobe T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., K. XXX/X,

- v presne nezistenom období minimálne od augusta 2019 do jeho zadržania 06.02.2020 na rôznych
miestach v Trenčianskom okrese a v meste Dubnica nad Váhom, opakovane v nepravidelnýchintervaloch predával minimálne 7 krát, za sumu 60,-Eur za kubík nezistené množstvo pervitínu
(metamfetamínu), osobe G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad T., R. hájom XXXX/XX,

a obžalovaný N. Y. následne tieto látky prechovával za účelom ich užívania a aj ďalšej distribúcie
predajcom a konzumentom drog, kde

- v presne nezistenom období minimálne od leta roku 2018 opakovane na rôznych miestach v Dubnici
nad Váhom a v okolí predával v priemere 2 až 3 krát za týždeň spravidla za sumu 20-30,-Eur na jeden

nákup, kde za jeden gram pervitínu bola stanovená suma 70,-Eur, osobe R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. nad T., R. F. XXX/X,

- v presne nezistenom období začiatkom roka 2019 minimálne dvakrát na rôznych miestach v Dubnici
nad Váhom za sumu 20,-Eur na jeden nákup predával pervitínu (metamfetamín) v nezistenom množstve
osobe J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad T., X. XXXX/XX,

- v presne nezistenom období roka 2019, po dobu cca. pol roka, opakovane spravidla 2 krát do týždňa
na rôznych miestach v Dubnici nad Váhom a okolí, za sumu 20,-Eur na jeden nákup predával pervitínu
(metamfetamín) v nezistenom množstve osobe H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad T., F. XXX/XX,

- v presne nezistenom období minimálne od apríla 2019 do septembra 2019 na rôznych miestach v
Dubnici nad Váhom, v Trnave a okolí opakovane predával v priemere 3 až 4 krát za týždeň za sumu
10,-Eur nezistené množstvo pervitínu osobe M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad T., O. II., XX/XX,

- v presne nezistenom období minimálne od apríla 2019, s rôznymi prestávkami, opakovane až do

01.02.2020 na rôznych miestach v Dubnici nad Váhom opakovane predával spravidla každý deň za
sumu 10 až 20,-Eur nezistené množstvo pervitínu osobe T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N., Y. XXX/
XX,

- v presne nezistenom období minimálne od októbra 2019 opakovane odovzdal nezistené množstvo

pervitínu, ako protislužbu za používame motorového vozidla osobe J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U.,

- pričom omamné a psychotropné látky si zabezpečovali ich nákupom a dňa 06.02.2020 v čase
približnom o 08.00 hodine, kedy sa obžalovaný N. Y. stretol v priestoroch izby č. X turistickej ubytovni „G."
nachádzajúcej sa na adrese R. U., ul. T. XXXX/XX, s obžalovaným H. Q., kde od neho za účelom nákupu

drog - metamfetamínu (pervitínu), k čomu došlo opakovane aj v minulosti, minimálne od júna 2019,
prevzal finančnú hotovosť vo výške 1.300,-Eur, obžalovaný N. Y. po prevzatí finančných prostriedkov
spoločne s osobou Bc. J. O., nar. XX.XX.XXXX v R. U., bytom R. U., ktorého zabezpečil obžalovaný
H. Q., vycestovali osobným motorovým vozidlom Volkswagen Polo, EČ: R čiernej farby, VIN: B ktorého
držiteľom je Bc. J. O., ktorý motorové vozidlo viedol, cez hraničný priechod „Drietoma - Starý Hrozenkov"

na územie Českej republiky, na presne nezistené miesto v meste Brno, kde sa stretli s obžalovaným
H. U. za účelom nákupu drog pervitínu v množstve 50 gramov, a po vyplatení hotovosti vo výške
1.250,-Eur obžalovaný N. Y. prevzal od obžalovaného H. U. 50 gramov pervitínu, ďalej prevzal 3 gramy
pervitínu a marihuanu v neurčenom množstve, za čo obžalovanému H. U. uhradil 90,-Eur z vlastných
finančných prostriedkov, po prevzatí týchto látok sa spoločne s Bc. J. O. presúvali na územie Slovenskej

republiky za účelom odovzdať drogy obžalovanému H. Q. k ich prechovávaniu a následnému ďalšiemu
predaju, ako sa to dialo minimálne od júna 2019, presne nezistený počet krát, minimálne však 17 krát,
počas cesty obžalovaný N. Y. telefonicky potvrdil obžalovanému H. Q. uskutočnený nákup drog, ako
aj svoju polohu, načo dňa 06.02.2020 v čase o 14.30 hodine, potom ako prekročili štátnu hranicu z
Českej republiky na územie Slovenskej republiky cez hraničný priechod „Starý Hrozenkov - Drietoma"

na osobnom motorovom vozidle Volkswagen Polo, EČ: R boli pred obcou Drietoma zastavení políciou
a na základe príkazu vyšetrovateľa PZ, vydaného sú súhlasom prokurátora, zo dňa 04.02.2020, bola u
obžalovaného N. Y. vykonaná osobná prehliadka, pričom dobrovoľne vydal:

- plastové vrecko (zaistené ako stopa č. 1) s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou

2986mgspriemernoukoncentráciou76,8%hmotnostnýchmetamfetamínuatotomnožstvoobsahujúce
2293 mg absolútneho metamfetamínu považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-
EXP-2020/1663 za 57 -229 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu
minimálne 179,16-Eur,- ďalej dobrovoľne vydal papierovú skladačku (stopa č. 2) s obsahom bieleho kryštalického materiálu s
hmotnosťou 172 mg s priemernou koncentráciou 67,5 % hmotnostných metamfetamínu a toto množstvo

obsahujúce 116 mg absolútneho metamfetamínu považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-
KEU-BA-EXP-2020/1663 za 3 - 12 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má
hodnotu minimálne 10,32-Eur,

-vpokrčenompapierisušenúzelenúrastlinu(zaistenéakostopač.4),obsahujúcekonopeshmotnosťou

8126 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,6 % hmotnostných a toto množstvo
obsahujúce 861 mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-
EXP-2020/1663 za 29 - 86 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu
minimálne 81,26-Eur,

- ďalej vydal plastové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu (zaistené ako stopa č. 5)

s hmotnosťou 49,905 g s priemernou koncentráciou 75,6 % hmotnostných metamfetamínu a toto
množstvo obsahujúce 37728 mg absolútneho metamfetamínu považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní
pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663 za 943 - 3773 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené
množstvo má hodnotu minimálne 2.994,30-Eur,

- obžalovaný H. Q. si od presne nezisteného obdobia až do jeho zadržania dňa 06.02.2020 spoločne
s obžalovaným N. Y. neoprávnene zadovažovali omamné a psychotropné látky od obžalovaného H.
U. a obžalovaného Z. R. a ďalších nestotožnených osôb, tieto látky prechovávali najmä u seba, v
nehnuteľnostiach, v motorových vozidlách, ktoré užívali, a to na rôznych miestach Trenčianskeho kraja,
za účelom ich užívania a aj ďalšej distribúcie predajcom a konzumentom drog, pričom

- pri domovej prehliadke vykonanej dňa 06.02.2020 na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.: 2Tp/18/2020-2-V-OSTN u obžalovaného H. Q. v priestoroch
turistickej ubytovni „G.", nachádzajúcej sa na adrese R. U., ul. T. XXXX/XX, v izbe č. 2, bola zaistená
papierová skladačka s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 129 mg (stopa č.

1) s priemernou koncentráciou 72,2 % hmotnostných metamfetamínu a toto množstvo obsahujúce
93 mg absolútneho metamfetamínu považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-
EXP-2020/1932 za 2 - 9 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu
minimálne 7,74-Eur,

- pri domovej prehliadke vykonanej dňa 06.02.2020 na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Trenčín pod sp. zn.: 2Tp/19/2020-2-V-OSTN v priestoroch turistickej ubytovni „G.",
nachádzajúcej sa na adrese R. U., ul. T. XXXX/XX, v izbe č. 5, boli zaistené omamné a psychotropné
látky, ktoré tu držal a prechovával obžalovaný N. Y. (len stopy označené pod č. „2" a „3B až 3F"), ktorý
sa v čase výkonu domovej prehliadky nenachádzal v izbe č. 5, a ktoré obžalovaný H. Q. v úmysle ich

ukryť prechovával a následne vyhodil pod okno izby č. 5, kde boli zaistné:

- „stopa č. 3A" - plastové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 130
mg s priemernou koncentráciou 77,6 % hmotnostných metamfetamínu a toto množstvo obsahujúce
101 mg absolútneho metamfetamínu považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-

EXP-2020/1663 za 3 - 10 bežných jednotlivých dávok drogy,

- stopa č. „3B" - plastová krabička od cukríkov s ozn. „TIC TAC" s obsahom konope s hmotnosťou 1205
mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 8,1 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce
98 mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663

za 3 - 10 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 12,05 Eur,

- „stopa č. 3C" - plastová krabička „MIKI MAKI" s obsahom konope s hmotnosťou 2621 mg a
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 11,5 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 301
mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663 za

10 - 30 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 26,21 Eur,

- „stopa č. 3D" - igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom 4 kusy balíčkov v červenom obale, kde- v prvom predloženom mikroténovom balíčku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 882 mg a
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 8,2 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 72
mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663 za

2 - 7 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 8,82 Eur,
- v druhom predloženom mikroténovom balíčku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 2714 mg a
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,3 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 198
mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663 za
7 - 20 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 27,14 Eur,

- v treťom predloženom mikroténovom balíčku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 1989 mg a
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,1 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 141
mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663 za
5 - 14 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 18,89 Eur,
- v štvrtom predloženom mikroténovom balíčku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 4033 mg a
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 6,0 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 242

mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ- KEU-BA-EXP-2020/1663 za
8 - 24 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 40,33 Eur, -
- „stopa č. 3E" - igelitové vrecko s tlakovým uzáverom obsahom konope s hmotnosťou 13,614 g a
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 5,3 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 722
mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663 za

27 - 72 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 136,14 Eur,
- „stopa č. 3 F" - plastová dóza so zeleným uzáverom s obsahom konope s hmotnosťou 10,851 g a
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 8,5 % hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 922
mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1663 za
31 - 92 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené množstvo má hodnotu minimálne 108,51 Eur,

a v izbe č. 5 bola u obžalovaného N. Y. ďalej zaistená papierová skladačka modrej farby (stopa č.
2) s obsahom konope s hmotnosťou 370 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 8,1 %
hmotnostných a toto množstvo obsahujúce 25 mg absolútneho THC považuje KEU PZ v znaleckom
skúmaní pod č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1932 za 1 - 3 bežných jednotlivých dávok drogy, kde uvedené
množstvo má hodnotu minimálne 3,70-Eur,

Za to boli odsúdení:
Obžalovaný 1/ H. U.

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona,

s prihliadnutím k § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, k § 37 písmeno m) Trestného zákona,
za použitia § 39 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený

ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona súd
obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Obžalovaný 2/ N. Y.

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36
písmeno l) Trestného zákona, k § 37 písmeno m) Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 2 písmeno

d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci:

mobilný telefón zn. HUAWEI, modrý obal, model ATU-L21, IMEI: 867266030791312, SIM karta 4KA č.
0211011642697 (zaistený, ako stopa č. 6 pri osobnej prehliadke N. Y.),Mobilný telefón zn. SONY XPERIA, bielej farby, model d2203, IMEI: 355290064192378, SIM karta 4KA
č. 0311011741846, pamäťová karta zn. Kingston 32 GB (zaistený, ako stopa č. 7 pri osobnej prehliadke
N. Y.), ,

medená fajka (zaistená, ako stopa č. 1 pri domovej prehliadke v ubytovni G., izba č. X),
kuchynská váha (zaistená, ako stopa č. 2 pri domovej prehliadke v ubytovni G., izba č. 2),
plátenne vrecko čiernej farby (zaistená, ako stopa č. 3 pri domovej prehliadke v ubytovni G., izba č. 2),
plastové balenie zn.: TIC TAC (zaistená, ako stopa č. 3B pri domovej prehliadke v ubytovni G., izba č. 2),
plastové balenie zn.: MIK MAKI (zaistená, ako stopa č. 3C pri domovej prehliadke v ubytovni G., izba

č. 2),
plastová dóza so zeleným vrchnákom (zaistená, ako stopa č. 3F pri domovej prehliadke v ubytovni G.,
izba č. 2).

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona súd uložil
obžalovanémupovinnosťspočívajúcuvpríkazezamestnaťsavčaseplynutiaochrannéhodohľadualebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný 3/ N. Y.

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona,
s prihliadnutím k § 36 písmeno j) písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 1
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci:
mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Xcover4, čiernej farby, model SM-G390F, IMEI:
354070091803259/01, SIM karta Telekom č. 8942102380001506763L, pamäťová karta zn. Kingston 16
GB (zaistený, ako stopa č. 1 pri osobnej prehliadke N. Y.),

mobilný telefón zn. Samsung, model SM-J415FN, IMEI 1: 352816101767229, IMEI 2:
352817101767227 (zaistený, ako stopa č. 1 pri prehliadke iných priestorov v MV, EČ: IL197CV u osoby
N. Y.),
digitálna váha striebornej farby DPSEM-200 (zaistená, ako stopa č. 8 pri osobnej prehliadke N. Y.).

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému
uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona súd uložil
obžalovanémupovinnosťspočívajúcuvpríkazezamestnaťsavčaseplynutiaochrannéhodohľadualebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Obžalovaný 4/ H. Q.

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 5, odsek 8 Trestného zákona,

s prihliadnutím k § 36 písmeno l) Trestného zákona, k § 37 písmeno m) Trestného zákona, za použitia
§ 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní
9 (deväť) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci:mobilný telefón zn. HUAWEI, čiernej farby, model P20 LITE, IMEI: 867440041739798, SIM karta Tesco
mobile č. 894210469920390832 (zaistený, ako stopa č. 4 pri prehliadke izby č. 5 v ubytovni G. u osoby
H. Q.).

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému
uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona súd uložil

obžalovanémupovinnosťspočívajúcuvpríkazezamestnaťsavčaseplynutiaochrannéhodohľadualebo
sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný 5/ Z. R.

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona,
s prihliadnutím k § 36 písmeno j) písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, za použitia § 39 odsek 1

Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci:
mobilný telefón zn. Samsung S 9, čiernej farby, model GALAXY S9, IMEI: 357164093294125, SIM karta
Orange (zaistený ako stopa č. 2 pri domovej prehliadke na adrese D. Y. XXXX u osoby Z. R.),
mobilný telefón zn. Samsung, šedej farby, model iPhone SE, SIM karta (zaistený ako stopa č. 3 pri
domovej prehliadke na adrese D. Y. XXXX u osoby Z. R.),

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona bol obžalovanému
uloťený ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona súd
obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu

alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Proti citovanému rozsudku podali odvolanie prokurátor proti výroku o treste v neprospech všetkých
obžalovaných, ale vo svoj prospech proti výroku o treste i obžalovaní H. U., N. Y. a H. Q..

Prokurátor v obsiahlom písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že podľa jeho názoru súd u všetkých
obžalovaných uložil tresty v rozpore s § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. V prípade obžalovaných
N. Y. a H. Q. nesprávne a nezákonne aplikoval postup podľa § 39 odsek 1, odsek 2, odsek 4 Trestného
zákona.Takýtopostupzostranysúdunemôžebyťautomatický,bezdostatočnéhoodôvodnenia.Použitie
ust. § 39 odsek 2 písm. d) Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými

konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne. Úlohou súdu
je aj zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. V
tej súvislosti poukázal na skutočnosť, že u obžalovaných N. Y. a H. Q. sa nejedná o prvopáchateľov,
ktorí by sa iba nedopatrením, resp. svojou nerozvážnosťou dopustili trestnej činnosti, ale práve naopak,
jedná sa o páchateľov s trestnou minulosťou, ktorí si jednoznačne boli vedomí protiprávnosti svojho

konania. N. Y. bol doposiaľ deväť krát súdne trestaný za úmyselné trestné činy. H. Q. bol doposiaľ
sedem krát súdne trestaný, okrem iného i rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T
216/03 pre trestný čin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie podľa § 187 ods. 1 písm. b, písm. c. písm. d)Trestného zákona č. 140/1961
Zb. Zároveň prokurátor poukázal na rozsah trestnej činnosti obžalovaných v prejednávanom prípade,

ktorí zabezpečovali viacerým ľuďom prístup k drogám, na základe čoho si zabezpečovali finančné
prostriedky. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že u obžalovaných nie sú splnené podmienky na
mimoriadne znižovanie trestu pod dolnú hranicu. Je teda otázne z akého dôvodu sa javí uloženie trestu
v rámci zákonnom ustanovenej trestnej sadzby, ako neprimerane prísne. Práve s poukazom na osobupáchateľov sa uložené tresty javia ako neprimerane benevolentné a to najmä s poukazom na doterajší
život páchateľov, ako aj rozsah ich trestnej činnosti. V súvislosti s obžalovanými H. U., N. Y. a Z. R. a
im uloženými trestami prokurátor namietal použitie § 39 ods.1 Tr.zák. súdom. Takýto postup nemôžu

odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Vyhlásenie obžalovaných N. Y. a Z. R. o vine na
hlavnom pojednávaní, a teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu, má procesnoprávne následky
spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania, avšak takéto vyhlásenie samo osebe
nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu
trestnejsadzby.Vyhlásenieobžalovanýchučinenénahlavnompojednávanínijakozásadnenepomohlok

náležitému objasneniu skutku. Dôkazy, ktoré zabezpečili orgány činné v trestnom konaní boli dostatočné
nausvedčenieobžalovanýchzoskutkukladenéhoimzavinu.Samosudcapriodôvodňovanímimoriadne
zníženého trestu pri obžalovaných N. Y. a Z. R. poukazoval na ich postoj k spáchanej trestnej činnosti,
ktorý má byť dôležitým faktorom k ich náprave a zároveň poukazoval na napomáhanie obžalovaných pri
objasňovaní trestnej činnosti. Obidvaja obžalovaní však v rámci celého prípravného konania odmietali
vypovedať, žiadnym spôsobom nenapomáhali k objasňovaniu trestnej činnosti, podávali sťažnosti proti

uzneseniam o vznesení obvinenia, v ktorých popierali akúkoľvek trestnú činnosť a dokonca podávali aj
návrhy v zmysle § 363 Trestného poriadku na zrušenie právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní,
ktorými skôr komplikovali a predlžovali trestné konanie a nemožno teda v ich prípade hovoriť o
napomáhaní a kritickom postoji obžalovaných k trestnej činnosti. Napriek uvedeným skutočnostiam
súd znížil tresty u oboch obžalovaných na najnižší možný trest s aplikáciou § 39 odsek 1 Trestného

zákona. O napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti možno v tomto prípade
hovoriť u obžalovaných N. Y. a H. Q., ktorí od samotného počiatku prípravného konania, na rozdiel od
obžalovaných N. Y. a Z. R. spolupracovali a vypovedali k trestnej činnosti, pričom napriek uvedenému
obžalovaní N. Y. a H. Q. boli odsúdení na vyššie tresty odňatia slobody ako N. Y. a Z. R.. Z. R.
samosudca v napadnutom rozsudku neuložil navrhovaný trest prepadnutia veci: finančných prostriedkov

v hodnote 11.000,-€ zaistených pri domovej prehliadke u obžalovaného. Súd neuloženie uvedeného
trestu odôvodnil tým, že s poukazom na oboznámené listinné dôkazy a výsluch svedkyne J. R., nebolo
jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že tieto veci boli použité na
spáchanie predmetnej trestnej činnosti, určené na jej spáchanie, ňou získané, resp. nadobudnuté za
veci, ktoré by obžalovaný získal trestnou činnosťou. V tej súvislosti prokurátor poukázal na to, že pri

domovej prehliadke v jeho obydlí boli zaistené finančné prostriedky v celkovej hodnote 11.000 €, z
ktorých 9.900 € bolo uschovaných v krabici v odkladacom priestore postele. Bolo preukázané, že Z. R.
si po dlhší čas zabezpečoval finančné prostriedky predajom drog, pričom zaistené finančné prostriedky
uschované v krabici pozostávali z množstva bankoviek v nízkych nominálnych hodnotách, z čoho možno
jednoznačne usúdiť, že predmetné finančné prostriedky predstavovali výnos z drogovej trestnej činnosti

obžalovaného. Túto skutočnosť umocňuje aj fakt, že zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu Policajného zboru č.ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1932, ktorý bol oboznámený
na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že na jednom zo sterov zaistených bankoviek bola zistená prítomnosť
stôp metamfetamínu. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne J. R., ktorá vypovedala na hlavnom pojednávaní
a ktorou okrem iného samosudca argumentuje v napadnutom rozsudku, k tomu prokurátor uviedol,

že vzhľadom na to, že ide o manželku obžalovaného je zrejmé, že nemôže byť v tomto prípade
dôveryhodnou, naviac keď uvádzala, že tieto finančné prostriedky mali pozostávať z pôžičky od rodičov a
finančných prostriedkov inkasovaných v rámci jej zamestnania, pričom svoje tvrdenia nijakým spôsobom
nepreukázala.
Pokiaľ ide o H. U., tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný a to vždy za drogovú trestnú činnosť.

Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bánovce n. Bebravou zo dňa 21.1.2015, spis.
značka 3T 55/14 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.3.2015, spis. značka 2To
31/15, pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 20 Trestného zákona k § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno
d) Trestného zákona k trestu odňatia slobody nepodmienečne na 3 roky v ústave na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. Odtiaľ bol podmienečne prepustený dňa 8.12.2016 so skúšobnou
dobou v trvaní 2 roky, pričom sa osvedčil dňa 6.2.2019. Nejedná sa teda o prvopáchateľa, ktorý
by sa iba nedopatrením, resp. svojou nerozvážnosťou dopustil trestnej činnosti, ale práve naopak,
jedná sa o páchateľa s „bohatou" trestnou minulosťou, ktorý si jednoznačne bol vedomý protiprávnosti
svojho konania. Vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní má procesnoprávne následky

spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania v súdnom konaní a následnej možnosti
upravenia hranice trestnej sadzby pri uznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno 1) Trestného
zákona, avšak takéto vyhlásenie samo o sebe nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu,
čo je ostatne konštatované aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, napríklad v rozhodnutí č.R 19/1967, kde Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že mimoriadnymi pomermi páchateľa sú
okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci
stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu

doznal, ľutoval ho a pomáhal ho objasniť, aj s poukazom na judikatúru súdov. V prípade obžalovaných
H. U., N. Y., N. Y., H. Q. a Z. R. z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplývajú žiadne tak
mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 Trestného zákona spočívajúci
v mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé,
žesúdmimoriadnezníženietrestuodňatiaslobodyodôvodnilbežnýmiokolnosťami.Prokurátorpoukázal

na trestnú sadzbu a typovú závažnosť pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona, pričom v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
Je nesporné, že v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39
Trestného zákona dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie nie je bežné, ale je možné

len v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, teda v
prípade existencie okolností, ktoré logicky musia mať povahu okolností mimoriadnych, ktoré v danom
prípade zistené neboli. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v
rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Na základe
uvedeného mám za to, že použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1, resp. § 39 odsek 2 a

§ 39 odsek 4 per analogiam Trestného zákona, bolo v posudzovanej trestnej veci nedôvodné, v dôsledku
čoho sú uložené tresty odňatia slobody neprimerané a nezákonné, lebo sú mimo zákonnej trestnej
sadzby. Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek
1 písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/89/2020 zo dňa 16.04.2021 a podľa § 322 odsek 3 W. poriadku

rozhodol tak, že obžalovaným H. U., N. Y., N. Y., H. Q. a Z. R. uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia
slobody, bez použitia ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.
Taktiež navrhol, aby odvolací súd uložil obžalovanému Z. R. trest prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona: finančných prostriedkov vo výške 11.000,-€ .
Obžalovaný H. U. v odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že odvolanie podal aj napriek tomu, že

si je vedomý svojej trestnej činnosti i toho, že za ňu musí niesť zodpovednosť, pričom nemá výhrady ani
protivýšketrestuodňatiaslobodyaodvolaniepodallenkvôlitomu,žehopodalajprokurátor.Obžalovaný
sa totiž domnieva, že trest odňatia slobody mu mal byť uložený s použitím ustanovenia podľa § 39
ods. 2 písm. e/ Tr. zák. a nie s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., toto je jeho jediná výhrada
voči rozsudku. Hranice trestov stanovil zákonom zákonodarca, pričom len pri dohode o vine a treste a

analogicky s poukazom na R 44/2017 aj pri vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. určil, že
spodnú hranicu trestu odňatia slobody je možné znížiť až o 1/3. V danej veci sa však obžalovaný navyše
podieľal a stále sa podieľa zvlášť významnou mierou na objasňovaní inej závažnej trestnej činnosti,
čo možno považovať za podstatne výraznejšiu okolnosť na zníženie trestu, než je samotné vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Za týchto okolností, najmä vzhľadom na rozsah spolupráce s orgánmi

činnými v trestnom konaní, sa obžalovaný domnieva, že je možné jeho trest odňatia slobody znížiť
výraznejšie, teda aj tak, ako to urobil okresný súd. Základnou právnou otázkou pre odvolací súd je v
danom prípade otázka posúdenia významu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39
ods. 4 Tr. zák. na strane jednej a podľa § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. na strane druhej, na rozsah zníženia
trestu a otázka posúdenia významu kumulácie týchto dôvodov na rozsah zníženia trestu a vysporiadanie

sa s odôvodnením odvolania prokurátora k týmto otázkam v podaní zo dňa 10.5.2021. Obžalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 8T/89/2020 zo dňa 16.4.2021 podľa
§ 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby rozhodol sám. Odvolanie
prokurátora navrhuje podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Obžalovaný N. Y. odvolaním podaným vo svoj prospech, napadol výrok o uloženom treste odňatia

slobody, výrok o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, ako aj všetky
výroky na ne obsahovo nadväzujúce. V odôvodnení odvolania uviedol, že trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov je neprimerane prísny, kedy súd paradoxne pri jeho osobe (na rozdiel od ostatných
spoluobžalovaných) opomína skutočnosť, že práve výlučne on od počiatku, t.j. od vznesenia obvinenia,
aktívne spolupracoval s OČTK, k trestnej činnosti sa doznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Tento

jeho postoj bol od počiatku nemenný, pričom významnou mierou napomohol objasniť žalovanú trestnú
činnosť (t.j. napomohol k usvedčeniu spoluobžalovaných) a rovnako ako obžalovaný U. napomohol
objasniť aj inú závažnú trestnú vec. Na tento účel navrhol, aby si odvolací súd vyžiadal a oboznámil
správu od vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry PPZ SR - západ o jeho postoji k tejto veci(ktorá však vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu), no najmä vo vzťahu k inej trestnej veci, ktorú
minimálne v operatívnej rovine napomohol príslušníkom NAKA - západ objasniť. Poukázal tiež na
skutočnosť, že samotný prokurátor v odvolaní konštatuje, že o napomáhaní pri objasňovaní trestnej

činnosti možno hovoriť výlučne pri jeho osobe a osobe obž. Q., kedy od počiatku prípravného konania
spolupracovali a vypovedali k trestnej činnosti. S prihliadnutím na prokurátorovu komparáciu ukladaných
trestov všetkým obžalovaným možno medzi riadkami čítať, že okresný súd uložením tak prísneho trestu
jeho osobe s opomenutím aplikácie § 39 ods. 1 TZ (s prihliadnutím na § 36 písm. l) a n) Tr. zákona vyslal
všetkým spolupracujúcim obžalovaným v iných veciach negatívny signál, ktorý odrádza páchateľov

spolupracovať s OČTK pri objasňovaní takejto trestnej činnosti. Uviedol, že dokonca pri svojom prvom
výsluchu po vznesení obvinenia (po jeho zadržaní) odmietol radu svojho obhajcu využiť svoje právo
nevypovedať. Uvedené len umocňuje jeho ochotu spolupracovať od samého počiatku, kedy svoje
konanie oľutoval, pričom drogovej trestnej činnosti sa na rozdiel od niektorých spoluobžalovaných nikdy
predtým nedopustil. Uloženie trestu odňatia slobody kratšieho trvania u neho naplní atribúty generálnej a
individuálnej prevencie a rovnako bude motivovať iných páchateľov spolupracovať s OČTK. Nad rámec

uvedeného uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou prokurátora vo vzťahu k aplikačnej praxi súdov
pri uplatňovaní mimoriadneho zníženia podľa § 39 ods. 2, ods. 4 TZ pri uskutočnenom vyhlásení viny na
hlavnompojednávaní.Pokiaľideouloženieochrannéhoprotitoxikomanickéholiečeniaústavnouformou,
dozorujúci prokurátor v prípravnom konaní, vyhotovujúci obžalobu, v nej samotnej (napriek záverom
znaleckého posudku) navrhoval vo vzťahu k jeho osobe ambulantnú formu takéhoto liečenia, s čím sa

on v plnom rozsahu stotožnil. Súd mu napriek tomu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou, čo vzhľadom na vyššie uvedené napáda. Preto navrhol, aby odvolací súd napádaný výrok o
treste vo vzťahu k nemu zrušil a za použitia § 39 ods. 1 Tr.zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) a
písm. n), § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zákona mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Súčasne
navrhol, aby súd zrušil výrok uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou a uložil

mu ochranné protitoxikomanické liečenie formou ambulantnou.
Obžalovaný H. Q. v odôvodnení odvolania skonštatoval, že prvostupňový súd postupoval správne, keď
vychádzal z § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Tr. zák., pretože na rozdiel od väčšiny ostatných nerobil žiadne
obštrukcie počas vyšetrovania. Prvostupňový súd pri znižovaní trestu pod dolnú hranicu citlivo zvážil
všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj na to, akou mierou jeho konanie prispelo k spáchaniu trestného

činu v zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Tr. zák., keď z obžaloby (str. 35) explicitne vyplýva, že sa k tejto
skupine, ktorá bola v hľadáčiku polície dlhšie, pripojil až dodatočne. Na druhej strane prvostupňový súd
pri mimoriadnom znížení nevychádzal z korektne ustálenej trestnej sadzby, keď zvýšil dolnú hranicu
trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., hoci nebola splnená podmienka „pri opätovnom spáchaní
zločinu“. Nespáchal totiž (opätovne) zločin, ale tentokrát spáchal obzvlášť závažný zločin. V prvom

odseku § 171 Tr.zák. ide síce o zločin, ale v druhom je to už obzvlášť závažný zločin, ktorý konzumuje
zločin podľa prvého odseku. Ustanovenie § 38 Tr. zák. výslovne rozlišuje medzi spáchaním zločinu
(ods. 5) a obzvlášť závažného zločinu (ods. 6) a jednak z jeho účelu, ktorým je postihovať druhovo
rovnakú recidívu (opätovný zločin po prvom zločine a opätovný obzvlášť závažný zločin po obzvlášť
závažnom zločine). V tomto duchu - že ide o obzvlášť závažný zločin - urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ktoré súd uznesením prijal, a podľa § 257
ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná. Prvostupňový súd tiež pochybil aj pri priznávaní poľahčujúcich okolností, keď bonifikoval
iba priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr.zák.), ale
nezohľadnil jeho napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom podľa písm. n),

čo je v rozpore s ustálenou praxou odvolacieho súdu, podľa ktorého je potrebné priznať poľahčujúcu
okolnosť aj podľa § 36 písm. n) TZ, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o vine
a súdu tak odpadne dokazovanie ohľadne viny. Ak sa odvolací súd stotožní s prvostupňovým súdom
pri aplikovaní § 38 ods. 5 TZ, tak namieta, nebol riadne oboznámený so všetkými skutkovými závermi,
ktoré boli podkladom pre výrok o treste. Prvostupňový súd postupoval zjavne v rozpore s bodom II.

právnych viet trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2019, Tpj
26/2019, ktoré bolo publikované v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR v roku 2019 pod č.
14.: „Na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení § 163 ods. 3 a § 165 ods. 1 Trestného poriadku.
Súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34 ods. 5 Tr. por. pri poučení podľa § 257 ods. 1 Tr.
por. presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby

podľa ustanovení uvedených v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do
úvahy. V prípade negatívneho zistenia súd poučenie vykoná, inak môže byť následne splnený dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Tr. por.). Dotknutú chybu
nemožno odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia ouznaní viny, nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom
trest musí byť uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.“ Obžalovaný sa o aplikovaní §
38 ods. 5 TZ po prvýkrát dozvedel až v samom závere hlavného pojednávania počas odôvodňovania

rozsudku. O zámere aplikovať toto ustanovenie nebola zmienka ani v obžalobe prokurátora krajskej
prokuratúry. Uvádza sa v nej iba skutočnosť, že bol v minulosti celkom sedemkrát súdne trestaný,
pričom sa ani nezohľadňujú zahladené, zrušené a neprávoplatné rozhodnutia. Na takejto obžaloby,
čo do skutkových okolností, urobil môj klient vyhlásenie o vine bez toho, aby mal vedomosť o tom,
že sa priznáva k spáchaniu skutku s vedomím, že opätovne pácha zločin. Prvostupňový súd porušil

zákon v jeho neprospech aj tým, že nesprávne interpretoval aj § 37 písm. m/ Tr.zák. Je síce pravda,
že bol už za trestný čin odsúdený, avšak súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na
túto priťažujúcu okolnosť neprihliadať. Z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú žiadne myšlienkové úvahy,
ktoré by sa zaoberali touto okolnosťou. Prvostupňový súd iba lakonicky uviedol, že na ňu prihliadol. Z
povahy aktuálne prejednávaného trestného činu je pritom zrejmé, že vecne a hlavne časovo nesúvisí
s predchádzajúcou trestnou činnosťou. Posledný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený je

starší ako desať rokov (Okresný súd Žilina, sp. zn. 9T/26/2010) a išlo o krádež, čiže typovo odlišnú
kriminalitu. Pokiaľ ide o spomínaný rozsudok OS PB zo dňa 30.03.2004, sp. zn. 1T/216/2003, tak od
jeho spáchania uplynulo takmer 20 rokov, čo jeden dospelý život človeka. Navyše, súd prihliadal na
trestnú minulosť duplicitne, pretože predchádzajúce odsúdenie zohľadnil už v rámci sprísňovania podľa
§ 38 ods. 5 TZ. Taktiež napáda výrok, na základe ktorého mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické

liečenie ústavnou formou navzdory tomu, že prokurátor v písomnom vyhotovení obžaloby navrhoval
ambulantnú formu. Súčasne navrhol zrušiť uloženú povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v
čase plynutia ochranného dohľadu alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie z dôvodu, že po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude nezamestnateľný, a to nielen z dôvodu vysokého veku,
ale najmä s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý mu už v súčasnosti neumožňuje aktívne zapojiť sa

pracovného procesu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok v
časti týkajúcej sa jeho osoby zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a okresný súd rozhodol tak, že mimoriadne zníži trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 TZ
s použitím § 38 ods. 3 TZ, ale už nie ods. 5 TZ a s prihliadnutím k § 36 písm. l/ aj n/ Tr. zák.
Obžalovaný H. Q. sa tiež vyjadril prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora, kde uviedol, že

nesúhlasí s odvolacími dôvodmi prokurátora, kde sa prokurátor zaoberá najmä fakultatívnosťou použitia
§ 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., pričom opomína ods. 4 a celkový kontext. Ak sa súd rozhodol suplovať
úlohu prokuratúry, ktorá rezignovala na jednu zo svojich úloh (začínanie konaní o dohode o vine a
treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu), tak uvedené odseky mu nekladú žiadne
podmienky, a už vôbec nie také podmienky, na ktoré sa odvoláva prokurátor parafrázovaním § 39 ods.

1 Tr. zák. Prvostupňový súd odkázal na stanovisko NS SR č. Tpj 55/2016, ktorého podstatou je analógia
s konaním o dohode a vine treste podľa § 232 Tr. por., ktoré je viazané iba na dostatočne odôvodnený
záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, uznal
vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Z odôvodnenia odvolania nie je jasné, prečo by
mali byť iné kritéria pri dohode o vine a treste pred podaním obžaloby a iné po podaní obžaloby, najmä

ak postoj môjho klienta je konzistentný v podstate od začiatku trestného stíhania a nejde o špekuláciu
po podaní obžaloby. V tejto súvislosti korektne nepôsobí ani výpočet jeho odsúdení, najmä ak niektoré
sú zahladené, zrušené a niektoré nie sú ani právoplatné (OS PB, sp. zn. 2T/192/2015 - s poukazom
na prezumpciu neviny). Rovnako korektne nepôsobí ani zovšeobecňovanie a hádzanie všetkých do
jedného vreca. Obžalovaní mali podľa odvolania zabezpečovať viacerým ľudom prístup k drogám, aj

keď vypočutí svedkovia/užívatelia drog vypovedali, že od neho si drogy nezaobstarávali a väčšina z
nich ho ani nepozná (na rozdiel od ostatných spoluobžalovaných). Naopak, do tejto skupinky, ktorá bola
rozpracovaná dlhšie, sa dostal až ako posledný a už len z jeho vyššieho veku je zrejmé, že medzi nich
tak úplne nezapadá. Aj toto prvostupňový súd v rozsudku - ak nie výslovne - tak prinajmenšom implicitne
zohľadnil v súlade s § 34 ods. 5 písm. a/ TZ, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu. Na druhej strane si z odvolania možno zobrať za svoje upozornenie na paradoxnú
situáciu, že tí, čo sa priznali a napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti (čiže aj on), boli odsúdení
na vyššie tresty odňatia slobody ako zvyšní traja. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v
Trenčíne odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné, a naopak rozhodol v súlade s jeho odvolaním.

Obžalovaný N. Y. vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že sa s týmto nestotožňuje. Okolnosti
prípadu, spôsob, rozsah a následok spáchania skutku ako aj jeho pomery a možnosti nápravy
dostatočne odôvodňujú aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona
a trest uložený mi zo strany súdu považuje za primeraný, zohľadňujúci všetky okolnosti prípadu, ktorýje schopný jednoznačne zabezpečiť individuálnu i generálnu prevenciu pred páchaním ďalšej trestnej
činnosti a taktiež zabezpečí výchovný vplyv vo vzťahu k jeho osobe. Nesúhlasí s tvrdením prokuratúry,
že vyhlásenie o vine z jeho strany nijak zásadne nepomohlo k náležitému objasneniu skutku. Má za

to, že opak je pravdou, v tejto súvislosti pripomenul, že len samotná prokuratúra navrhla na hlavnom
pojednávaní vypočuť celkovo 22 osôb (5 obvinených a 17 svedkov), pričom tvrdenie, že orgány činné
v trestnom konaní zabezpečili dôkazy, ktoré boli dostatočné na usvedčenie páchateľov (vrátane jeho
osoby), je len hypotetickým tvrdením. Faktom však je, že vykonal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o
vineaskutokúprimneoľutoval,vdôsledkučohonebolopotrebnévykonávaťzostranysúdudokazovanie,

ktoré by aj s ohľadom na uvedený návrh na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní a počet
obvinených bolo veľmi rozsiahle a náročné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NSSR vo veci sp. zn
3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019 podľa ktorého: „V zmysle vyššie uvedeného, už samotné priznanie viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku možno považovať za okolnosť prípadu podľa
§ 39 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný priznaním viny (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
významným spôsobom „uľahčuje" prácu prokurátorovi a súdu v ďalšom procesnom postupe, najmä ak

ide o rozsiahlu vec, náročnú na dĺžku konania a rozsah predpokladaného dokazovania. Úplné priznanie
sa obžalovaného k trestnej činnosti, jeho úprimné oľutovanie, pomoc orgánom činným v trestnom konaní
pri dokumentovaní trestnej činnosti, pomoc súdu vo forme priznania viny a tak zmiernenia rozsahu
dokazovania, sú v súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré odôvodňujú zhovievavejší prístup súdu pri
ukladaní trestu a možno ich zaradiť pod ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona.“ Rovnako nesúhlasí

s tvrdením prokuratúry, že by svojim postupom komplikoval a predlžoval trestné konanie v prípravnom
konaní. V prípravnom konaní len využil svoje procesné práva obvineného, ktoré nemôžu byť vykladané v
tom smere, že by nimi trestné konanie komplikoval. Pre úplnosť uvádza, že naplnenie znakov skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu a predovšetkým naplnenie osobitných kvalifikačných pojmov podľa
§ 138 písm. b) a j) Tr. zák. (t.j. po dlhší čas a na viacerých osobách) je v jeho prípade skutočne hraničné.

Ako uviedol aj na hlavnom pojednávaní, svoje konanie úprimne ľutuje, má skutočnú a úprimnú snahu
napraviť všetko, čo som svojím konaním pokazil. Má manželku a dve maloleté deti, a to syna vo veku
5 rokov a dcéru vo veku 8 rokov, o ktoré sa vždy riadne staral, venoval im svoj voľný čas, pomáhal
dcére s učením, chodil sa s nimi hrávať do detského centra, vodil ich do škôlky, školy a taktiež s rodinou
chodieval na výlety. S deťmi aj manželkou má vybudovaný silný citový vzťah. Taktiež výrazne prispieval i

na finančný chod spoločnej domácnosti a zabezpečoval starostlivosť o rodinu (spolu s manželkou spláca
hypotekárny úver). V uplynulých rokoch pracoval ako živnostník v oblasti komplexných stavebných
činností. Viedol teda riadny a usporiadaný rodinný život. Drogy nikdy neužíval a pred obmedzením
osobnej slobody bol i viacnásobným darcom krvi, o čom predložil súdu i fotokópiu preukazu darcu krvi.
Vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa osobných pomerov súdu preukázal aj písomnými vyhláseniami

členov jeho rodiny ako i písomnými vyhláseniami osôb z jeho pracovného, ako i športového, resp.
voľnočasového okolia, z ktorých vyplývajú kladné hodnotenia na jeho osobu a správanie. Tieto okolnosti
týkajúce sa jeho osobných pomerov jednoznačne poukazujú na skutočnosť, že skutok, ktorý sa mu
kladie za vinu, bol len ojedinelým vybočením z inak riadneho vedenia jeho života (tzv. exces). Aj napriek
tomu, že mu bol uložený trest v najmenšej možnej výmere, a to 5 rokov, už táto výmera trestu je pre

neho a pre jeho rodinu veľmi citeľným zásahom. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS SR vo
veci sp. zn 3To/2/2019 zo dňa 23.10.2019: „Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach.
Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho
osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti.
Nemôže však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti

vo vzťahu ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.
V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska
určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a
ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Pomery páchateľa
sa takisto týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci

môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
pričomideookolnosti,prektoréjerovnakýtrestprerôznychpáchateľovrôzneciteľný.“Zároveňpoukázal
na to, že jednak z výsluchov spoluobvineného JG. v priebehu prípravného konania vyplynulo, že od
neho (N. Y.) nikdy žiadne drogy nekupoval. Spoluobvinený H. U. sa pri jeho výsluchu dňa 07.09.2020
vyjadril: N. bol normálny slušný chalan, športovec a ten jeho skrachovaný brat stále chcel, aby si pýtal

peniaze a myslím, že u neho nejako brigádoval alebo si odrábal dlžobu, to si myslím. O nejakých bližších
vzťahoch medzi nimi, to ja neviem. Taktiež sa vyjadril, že jemu osobne žiadne drogy nepredával. Z
výsluchov spoluobvinených N. Y. a Z. R. v prípravnom konaní nevyplynula absolútne žiadna okolnosť,
ktorá by nasvedčovala podozreniu z páchania trestnej činnosti vo vzťahu k jeho osobe. Pri zaisťovacíchúkonoch, t.j. domových prehliadkach, prehliadkach iných priestorov, ako aj pri osobnej prehliadke neboli
u neho nájdené žiadne omamné a psychotropné látky ako ani žiadne veci, ktoré by akokoľvek súviseli
s trestnou činnosťou. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného

zboru zo dňa 28.04.2020 vyplynulo, že stery z jeho rúk neobsahovali žiadne stopy omamných a
psychotropných látok. Napokon poukázal i na svoju všestrannú bezúhonnosť a to trestnoprávnu, ako aj
priestupkovú. Zo správy Ústavu na výkon väzby Ilava vyplýva pozitívne hodnotenie jeho osoby. Všetky
vyššieuvedenéskutočnostivrátaneokolnostíprípaduodôvodňujúmimoriadnezníženietrestupodľa§39
ods. 1 Trestného zákona a aj napriek tomu, že ide o trest, ktorý bol uložený pod dolnú hranicu základnej

trestnej sadzby, celkom určite nemožno trest odňatia slobody na 5 rokov nepodmienečne považovať za
trest krátkeho trvania alebo za trest neprimeraný. Z uvedených dôvodov považuje rozsudok Okresného
súdu Trenčín za vecne správny, zákonný a spravodlivý, preto navrhol aby krajský súd zamietol odvolanie
prokurátora podľa ust. § 319 Trestného poriadku.
Obžalovaný Z. R. vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že na základe skutkových zistení
uvedených v obžalobe týkajúcich sa jeho osoby, nie je možné teda bez dôvodných pochybností tvrdiť,

že jednoznačne bolo preukázané páchanie skutku po dlhší čas. Nie je teda pravdou, že v jeho prípade
bola právna kvalifikácia skutku jasná a nemohlo dôjsť k zmene. Možno u ostatných obžalovaných tomu
tak skutočne bolo, ale v jeho prípade nie. Napriek uvedenému sa rozhodol spraviť vyhlásenie o vine, čo
považuje za nie bežné. Tým, že ako obžalovaný vyhlásil vinu, napomohol vo veľkej miere prokurátorovi
a súdu k objasneniu skutku, čo v opačnom prípade by muselo byť dlhosiahlo dokazované. Pokiaľ ide

o skutočnosť, že podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a dovolil si podať aj mimoriadny
opravný prostriedok, nemôže byť vyhodnocované v jeho neprospech pri ukladaní trestu, takýto argument
prokurátora je absolútne neprijateľný, išlo by o popieranie základného práva na obhajobu. Okrem
uvedeného, ani nepodával žiadne žiadosti o prepustenie z väzby. Nikde sa nespomína v odôvodnení
odvolania prokurátora, že sám požiadal o spoluprácu s OČTK s úmyslom napomáhať pri odhaľovaní

trestnej činnosti a k uvedenému bol do spisu založený a pred súdom vykonaný ako dôkaz aj úradný
záznam, kde sa uvádza, že ako obžalovaný pri vyťažovaní uviedol viacero operatívnych informácií.
Kým dňa 31.7.2020 vyjadril strach s výpoveďou v procesnom postavení svedka, v októbri 2020 sa už
prostredníctvom obhajcu spolupráce a stretnutia dožadoval po zvážení všetkých okolností. Aj uvedené
svedčí tiež o správnej a opodstatnenej aplikácii podmienok pre zníženie výšky trestu podľa § 36 písm. n)

vspojenís§39ods.1Trest.Zákona.SúdsprávnepostupovalvsúladesostanoviskomTrestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016. Z vykonaných dôkazov vyplýva vo vzťahu k osobným
pomerom, že má malú trojročnú dcéru, ktorá je na neho veľmi citovo naviazaná o ktorú sa vzorne
staral a manželku, s ktorou spoločne spláca úver (úverová zmluva), že jeho chorá matka D. R. je
odkázaná na jeho starostlivosť, ako aj to, že pracovným a sociálnym okolím je hodnotený mimoriadne

kladne vo vzťahu zodpovednosti k okoliu, k práci a k rodine. Nie je potrebné na jeho prevýchovu
ukladať vyšší trest, ako súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a aby nemohlo byť
aplikované mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., poukazujúc aj listinné dôkazy od
organizácie POMOCNÍČEK. o.z. a SYME s.r.o (vyhlásenie od POMOCNÍČEK, o.z.), kde počas svojho
občianskeho života opakovane nezištne pomáhal deťom so zdravotným postihnutím. Všetky vyššie

uvedené individuality v ich súhrne je možné považovať za mimoriadne a nie pravidelne sa vyskytujúce
okolnosti vzťahujúce sa k osobným pomerom. K námietke prokurátora ohľadom rozhodnutia súdu o
neprepadnutí finančných prostriedkov vo výške 11.000 eur obžalovaný uviedol, že v konaní nebol
vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval splnenie niektorej z podmienok uvedených v § 60 ods.1,
ods.4 Tr.zák., teda že financie pochádzajú z trestnej činnosti a nebolo ani preukázané, že uvedené

financie patria výhradne jemu ako obžalovanému. Samotná suma 11.000 eur pritom nezodpovedá súčtu
nákupom získaných financií v obžalobe uvádzaným, ktorá suma je oveľa nižšia. Krajská prokuratúra
v tej súvislosti spochybňuje dôveryhodnosť výpovede jeho manželky o pôvode peňazí, pričom jeho
manželkaakosvedokbolariadnepoučenáonásledkochkrivejvýpovede,riadnezložilasľubapodtýmito
hrozbami riadne a zákonne vypovedala. Jej výpoveď o pôvode finančných prostriedkov bola podporená

ďalšími vykonanými listinnými dôkazmi, na ktoré týmto poukazuje. Nemožno pritom súhlasiť s tvrdením
prokurátora ohľadom záverov o pôvode bankoviek s poukazom na znalecký posudok. Zo znaleckého
posudku KEU č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/1932 vyplýva len to, že ster z bankovky vykazoval prítomnosť
metamfetamínu len na jednej bankovke (bolo ich tam asi 100) nominálnej hodnoty 100 eur, na ostatných
bankovkách nebol žiadny nález. V znaleckom posudku na strane č. 13 sa tiež uvádza pri steroch

odobratých z rúk ostatných obvinených, že nie je možné určiť, či kontaminácia pochádza z priamej
manipulácie s metamfetamínom, pretože je možná sekundárna kontaminácia metamfetamínom od inej-
tretej osoby, či iného predmetu. Takýto záver podľa obžalovaného potom platí logicky aj na bankovky a z
uvedeného dôvodu nie je možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností tvrdiť, že finančná hotovosťresp. predmetná jedna 100 eurová bankovka bola kontaminovaná metamfetamínom priamo osobami
obžalovaných vrátane jeho samého a že bankovka tak pochádzala z jeho trestnej činnosti.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd o podaných odvolaniach rozhodoval na verejnom zasadnutí v intenciách ustanovenia §

317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd preskúmajúc z podnetu odvolania prokurátora podaného v neprospech všetkých

obžalovaných, ale i z podnetu odvolaní obžalovaných H. U., N. Y. a H. Q. napadnuté výroky o trestoch a
súvisiacevýrokyoprepadnutíveci,ochrannýchopatreniachauloženýchobmedzeniach,pričomdospelk
záveru,žejepotrebnézrušiťtietovýrokyvovzťahukuvšetkýmobžalovanýmpreichnepreskúmateľnosť,
pričom súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení v súvislosti s rozhodovaním o trestoch, pričom tiež

je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a uložené tresty sa tak javia ako neprimerané.
V prvom rade je nutné vytknúť súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie uložených trestov odňatia
slobody, najmä z pohľadu použitých ustanovení § 39 ods.1 Tr.zák., resp. § 39 ods.2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona u jednotlivých obžalovaných, tak ako to namietal prokurátor. Z odôvodnenia súdu
prvého stupňa pritom nie je vzhľadom na všeobecné formulácie zrejmé, prečo u obžalovaných H. U.,

N. Y. a Z. R. použil pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák. a u obžalovaných N. Y., H. Q.
ustanovenie § 39 ods.2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Pritom je zrejmé, že zákonné kritériá pre
použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia sú v oboch prípadoch čiastočne odlišné. Súčasne v
odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek úvaha súdu, ako súd u jednotlivých obžalovaných v zmysle
§ 34 ods. 5 písm. a) Tr. zák. vyhodnotil a prihliadol na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo

k spáchaniu trestného činu, čo nepochybne ako jedno z kritérií pri určovaní druhu a výmery trestu má
značný význam. Taktiež z odôvodnenia nevyplýva (okrem konštatovania o viacnásobnom odsúdení),
akou mierou u obžalovaných U., N. Y. a H. Q. vyhodnotil a zohľadnil ich trestnú minulosť pre ukladanie
trestu a jeho výmery. U obžalovaného Q. je to dôležité i z dôvodu, že namietal priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Tr. zákona zistenú súdom, kedy obžalovaný poukazoval na to, že posledné právoplatné

odsúdenie je z roku 2012 (Okresný súd Žilina, sp. zn. 9T/26/2010) a išlo o krádež, čiže typovo odlišnú
kriminalitu. Napokon okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyhodnotil podrobnejšie ani
osobné pomery obžalovaných v tom smere, aký mali význam pre určenie výmery trestu. V súvislosti
s otázkou prijatých vyhlásení o vine krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,

pri vyhlásení obžalovaných o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) c) Trestného poriadku (a po
prijatí takého vyhlásenia súdom) možno páchateľovi trestného činu mimoriadne znížiť trest podľa §
39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda nejde o obligatórne použitie tohto ustanovenia,
preto musí byť jeho aplikácia odôvodnená komplexne spolu s ďalšími okolnosťami prípadu a osobami
obžalovaných. Nutnosť riadneho odôvodnenia napokon platí i pri alternatíve použitia ustanovenia § 39

ods.1 Tr.zák. Je zrejmé, že ak došlo k ukladaniu trestov pod spodnú hranicu trestnej sadzby pomerne
výrazným spôsobom s takými rozdielmi medzi jednotlivými obžalovanými ako to urobil súd prvého
stupňa, musí v odôvodnení tiež podrobnejšie uviesť, prečo práve trest uložený v tej konkrétnej výmere je
spoukazomnavšetkyrozhodujúceskutočnostiatoajvporovnaníshroziacoutrestnousadzbou,trestom
primeraným. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie súdu prvého stupňa v uvedených smeroch, je

nutné konštatovať, že výroky o uložených trestoch sú z hľadiska podaných odvolaní nepreskúmateľné z
pohľaduichprimeranosti.Vovzťahukuloženýmtrestomprepadnutiamvecíukonkrétnychobžalovaných
tiež absentuje výrok podľa § 60 ods.5 Tr.zák.
Okrem uvedeného krajský súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu o neuložení prokurátorom
navrhovaného trestu prepadnutia veci obžalovanému R. a to finančných prostriedkov v hodnote 11.000

€ zaistených pri domovej prehliadke u obžalovaného, je predčasné, pričom nevykonal v tomto smere
všetky dostupné dôkazy. Okresný súd svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil okrem iného aj s
poukazom na oboznámené listinné dôkazy a výsluch svedkyne J. R., ktorá uviedla, že zaistené finančné
prostriedky pochádzajú z jej výkonu podnikateľskej činnosti, ale aj z pôžičky jej rodičov a rodičovobžalovaného Z. R. na dokončenie ich domu, pričom sa jednalo o pôžičku vo výške 15.000 €. Peniaze
mali doma z dôvodu, že už boli objednané okná na altánok. Krajský súd v tej súvislosti uvádza, že súd
sa nekriticky uspokojil s vyjadrením manželky obžalovaného Z. R. o údajných pôžičkách od rodičov

bez toho, aby sa pokúsil toto tvrdenie preveriť vypočutím rodičov obžalovaného a rodičov svedkyne.
Na druhej strane je potrebné uviesť, že nemožno hodnotiť výpoveď svedkyne J. R. ako nedôveryhodnú
tak ako to uvádzal prokurátor len preto, že ide o manželku obžalovaného. Bude preto potrebné, aby
okresný súd vypočul rodičov obžalovaného, ako aj jeho manželky k tvrdeniam o pôžičke a až následne
po doplnenom dokazovaní v tomto smere vyhodnotil relevantné dôkazy a vysporiadal sa opätovne s

návrhom prokurátora na uloženie trestu prepadnutia predmetných zaistených finančných prostriedkov.
Napokon krajský súd zistil pri ukladaní trestu obžalovanému H. Q. zásadné pochybenie majúce vplyv
na zákonnosť ukladania trestu s použitím ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona, tak ako na to obžalovaný
poukázal v odvolaní. Je potrebné uviesť, že na použitie tohto ustanovenia síce boli splnené zákonné
podmienky s poukazom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 30.03.2004, sp. zn. 1T/216/2003, ktorým už bol uznaný vinným zo spáchania zločinu. Krajský súd

však poukazuje na zistenie, že okresný súd v prejednávanej veci pred prijatím vyhlásenia obžalovaného
Q. o vine podľa § 257 ods. 1 Tr. por., tohto nepoučil aj o tom, že u neho do úvahy prichádza úprava
trestnej sadzby podľa ustanovenia § 38 ods.5 Tr. zák., ktorá povinnosť vyplýva z ustanovenia § 34 ods.5
Tr. poriadku. Obžalovaný sa o aplikovaní § 38 ods. 5 Tr. zák. dozvedel až z odôvodnenia rozsudku,
pričomskutočnosť,žesamáaplikovaťpredmetnéustanovenienebolouvedenéanivobžalobe.Uvedené

pochybenie potom napĺňa dôvod dovolania, pričom takúto chybu nemožno v prejednávanom prípade
odstrániť ani v rámci konania o odvolaní. Takýto záver vyplýva z bodu II. Stanoviska trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Tpj 26/2019 z 10. júna 2019 a jeho odôvodnenia. Podľa
názoru krajského súdu možno uvedené pochybenie v neprospech obžalovaného zohľadniť prípadným
uložením miernejšieho primeraného trestu. Pokiaľ sa týka ďalších odvolacích námietok obžalovaného

Q., týkajúce sa námietky, že spáchal v tomto konaní obzvlášť závažný zločin a nie opätovne zločin, teda
z uvedeného dôvodu nie sú podmienky na aplikáciu § 38 ods. 5 Tr.zák., tieto nie sú akceptovateľné. Pri
uvedenom výklade by bol zvýhodňovaný páchateľ, ktorý spácha ďalší druhovo závažnejší trestný čin v
podobe obzvlášť závažného zločinu, oproti páchateľovi, ktorý spácha ďalší trestný čin - zločin.
Rovnako nie je možné prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného H. Q., že mu súd vzhľadom na

jeho vyhlásenie o vine nezohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože túto
zohľadnil práve pri uložení trestu s použitím § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr.zák. Iba v prípade, že by súd
nepoužil toto mimoriadne zmierňovacie ustanovenie na uloženie trestu pod zákonom stanovenú trestnú
sadzbu, bola by takáto námietka dôvodná, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov.
Pokiaľ sa týka námietok H. Q. a N. Y. vo vzťahu k forme uloženého ochranného protitoxikomanického

liečenia, je potrebné uviesť, že okresný súd bude vo veci opätovne rozhodovať, no aktuálne možno
konštatovať, že ústavnú formu prokurátor navrhol v záverečnej reči pred okresným súdom a napokon
táto má podklad i v znaleckom dokazovaní.
Na zváženie u obžalovaného Q. pri novom rozhodovaní je nutnosť ukladania povinnosti spočívajúcej
v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo sa preukázateľne uchádzať o

zamestnanie a to s poukazom na jeho argumentáciu uvádzanú v odvolaní.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného H. U. krajský súd aktuálne nezistil splnenie podmienok
na aplikáciu ustanovenia § 39 ods.2 písm. e) Tr.zák., nakoľko z dokazovania v súčasnosti nevyplýva, že
by sa podieľal na objasnení trestnej činnosti uvedenej v citovanom ustanovení.
Záverom krajský súd uvádza, že po vrátení veci bude musieť okresný súd okrem vyššie naznačeného

doplnenia dokazovania, tiež rozhodnúť opätovne o potrestaní jednotlivých obžalovaných a dôsledne
odôvodniť uložený druh a výmeru jednotlivých uložených trestov, aby zodpovedali všetkým kritériám na
ich ukladanie v zmysle Trestného zákona a súčasne tieto tiež podrobným spôsobom s prihliadnutím
na vyššie vytýkané nedostatky aj odôvodnil tak, aby boli preskúmateľné odvolacím súdom z pohľadu
ich primeranosti. Naviac bude potrebné, aby si u obžalovaných, ktorí poukazovali na to, že napomáhali

pri objasňovaní aj inej trestnej činnosti a neboli u nich zadovážené relevantné správy od orgánov
činných v trestnom konaní, vyžiadal predmetné správy a tieto rovnako precíznym spôsobom zhodnotil
pri rozhodovaní o treste.
Na základe uvedených zistených pochybení a nedostatkov krajský rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.