Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010571
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8318010571.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2022 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 3T/99/2018 zo dňa 05.11.2021.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/99/2018 z 05.11.2021 bol obžalovaný P. M. podľa
§ 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že

- dňa20.07.2017včaseokolo19.30hod.napresnenezistenommiestevobciJasenov,okresHumenné,
po predchádzajúcich vzájomných verbálnych nezhodách najprv vulgárne nadával E. P., potom sa mu
vyhrážal slovami „ja ťa tými vidlami prepichnem a zabijem“ a následne vidlami, ktoré držal v oboch
rukách, jedenkrát bodol E. P. do hornej časti ľavej ruky a hrudníka vľavo pod ramenom, pričom počas
fyzického útoku sa E. P. vytočil na ľavej nohe, a vtedy došlo k zraneniu jeho ľavej nohy a následne,

keď padal, odsotil od seba P. M. a zhruba naraz spolu spadli na zem, čím takýmto konaním boli E. P.
spôsobené zranenia - podvrtnutie členkového kĺbu vľavo stredne ťažkého stupňa, bodná rana prednej
steny hrudníka vľavo a bodné rany ľavej paže, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie
so sťažením obvyklého spôsobu života na dobu 28 až 35 dní,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku boli poškodení E. P., VšZP, a. s., a Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov,
odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor dňa 12.11.2021, v dôvodoch ktorého po
rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že rozhodnutie súdu považuje za nepresvedčivé,

nakoľko v predmetnej veci existujú - priamy svedok poškodený, ktorý sa zúčastnil incidentu, a výpoveď
ktorého je podporená ďalšími výpoveďami Q. C., H. C. a P.. C.. Tieto výpovede sú podporené
objektívnymi dôkazmi a to najmä znaleckým posudkom či výpoveďami znalca a ošetrujúcich lekárov.
Pokiaľ mal súd pochybnosti o zraneniach, ktoré mal utrpieť poškodený s tým, že následkom šoku sa na
tieto nesťažoval, mohol aj sám z vlastnej iniciatívy položiť uvedenú otázku znalcovi, resp. v zmysle §
2 ods. 11 Tr. poriadku pribrať znalca z iného odboru, resp. žiadať doplnenie znaleckého posudku, aby

mohol uvedenú skutočnosť objektívne vyhodnotiť. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajskýsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, ktorý odvolateľom
napádaný nebol. Nezistil pritom, aby konajúci súd porušil obhajobné práva obžalovaného, ktorému bol
obhajca ustanovený a tento uplatňoval jeho práva v plnom rozsahu. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť
sa ku skutku, mal možnosť vyjadriť sa aj k vykonaným dôkazom, navrhovať doplnenie dokazovania a

tiež predniesť v rámci záverečnej reči a posledného slova argumenty preukazujúceho jeho nevinu.

Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami procesného predpisu a odvolateľ v tomto smere
nevytýkal konajúcemu súdu, aby konal v rozpore so zákonom. Výsledky vykonaného dokazovania tak
mohli tvoriť podklad pre rozhodnutie vo veci samej.

Podľa názoru odvolacieho súdu aj vyhodnotenie dokazovania je v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku,
hoci ho odvolateľ namietal poukazujúc pritom aj na nesprávne skutkové závery a tiež ich nesprávne
právne posúdenie.

Ako to plynie z dôvodov odvolania, nepresvedčivosť rozhodnutia súdu videl odvolateľ v tom, že v
predmetnej veci existujú dôkazy priame i nepriame, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú.
Ide o výpovede poškodeného O. P. a svedkov Š. C., R. C. a P.. C., ktoré sú podporené znaleckým
posudkom a výpoveďami ošetrujúcich lekárov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie, že v posudzovanej veci stoja proti sebe dve verzie o
priebehu skutkového deja a to obžalovaného a poškodeného. Obe verzie sú podporované dôkazmi,
predovšetkým výpoveďami rodinných príslušníkov, ktorí sa mali nachádzať na mieste činu, preto
konajúci súd prihliadal na výpovede svedkov I. T. a R. I., ktorí ako členovia policajnej hliadky po privolaní
polície riešili tento spor vo veľmi krátkej dobe po jeho ukončení.

Odvolací súd sa stotožnil s uvedenou úvahou konajúceho súdu pri hodnotení zabezpečených dôkazov,
pretože pri existencii dvoch verzií priebehu skutkového deja je nutné vyhodnotiť každý jeden dôkaz z
pohľadu, či niektorú z verzií potvrdzuje alebo ju spochybňuje.

V prospech obžalovaného vypovedali svedkovia G. M., jeho manželka, a D. M., syn obžalovaného, ktorí
zhodne tvrdili, že pri konflikte bol iba poškodený O. P., ktorý ako prvý napadol obžalovaného vulgárnymi
nadávkami, ktorý ho vyzýval, aby odišiel, pričom poškodený obžalovaného sotil, ktorý spadol na zem.
Nepotvrdili verziu poškodeného, aby sa obžalovaný zahnal na poškodeného vidlami a už vôbec nie, aby
ho bodol tými vidlami v hornej časti hrudníka a pritom sa mu vyhrážal zabitím.

V prospech poškodeného M. E. vypovedali svedok Š. C., starý otec poškodeného, H. C., stará matka
poškodeného, ktorá spochybnila výpoveď svedka Š. C., a svedkyňa P.. A. C., že počuli, ako obžalovaný
nadával poškodenému a snažil sa napadnúť poškodeného vidlami, pritom obžalovaný naňho kričal, že
ho zabije.

Pri tejto rôznorodosti výpovedi svedkov, obžalovaného a poškodeného správne postupoval konajúci
súd, ak vychádzal z výpovedi svedkov I. T. a R. I., ktorí sa dostavili ako policajná hliadka na zavolanie
obžalovaného, ktorý mal obavu z poškodeného, keďže nepoznal jeho identitu a mal ho napadnúť.

Menovaní svedkovia po tomto konflikte zistili, že ani jeden z aktérov nemal záujem podať trestné
oznámenie, nežiadal sa na lekárske ošetrenie, pretože poranenia nemali a tieto ani na tele viditeľné
neboli. Obaja im popisovali, že boli napadnutí práve tým druhým.Podstatným z týchto výpovedí je, keďže skutok je založený na spôsobení následku a to podvrtnutie
členkového kĺbu vľavo stredne ťažkého stupňa a tri bodné rany na prednej strane hrudníka a ľavej
paže, zistenie, že tak obžalovaný ako aj poškodený sa nesťažovali na žiadne poranenia a poškodený

neprezentoval, aby mal obavu z konania obžalovaného, a preto ani nič neurobil.

Konajúcisúdpriustálenískutkovéhostavuvychádzalzozistenia,kedyboliporaneniaprvýkrátobjektívne
dokumentované, v akom rozsahu, a z ich znaleckého posúdenia.

Z lekárskej správy z 27.07.2017 plynie, že poškodený O. P. bol ošetrený na ortopedickej ambulancii s
diagnostickým záverom podvrtnutie členka, zaznamenané bolesti, opuch. Dňa 28.07.2017 poškodený
pri vyšetrení uviedol, že dňa 20.07.2017 bol napadnutý susedom - pichnutý vidlami do ľavého ramena,
potom spadol, lokálne ošetrenie povrchových zranení na ľavom ramene a záznam o ošetrení na ORT
ambulancii.

Takto dokumentované poranenia posudzoval znalec z odvetvia chirurgie a trauma-tológie P.. X., ktorý
sa vyjadril, že dobu poranení určiť nevie a to ani na základe predloženej fotografie poškodeným, ktorou
je zadokumentované poranenie hrudníka a paže vľavo, pretože sa z nej nedá zistiť povrchový stav
kože. Okrem toho sa vyjadril k mechanizmu vzniku poranení, pričom pripustil, že bodné poranenia
mohli vzniknúť ostrým predmetom najmenej troma hrotmi, t. j. vidlami, intenzita útoku bola ale malá,

a podvrtnutie členku mohlo vzniknúť neprimeraným pohybom v oblasti členka. K vnímaniu bolesti
podvrtnutia členku znalec uviedol, že v dôsledku adrenalínového vypätia poškodený nemusel ihneď
po poranení členku pociťovať bolesti, ale tieto sa mali u neho prejaviť nasledujúci deň po vzniku tohto
poranenia.

Vychádzajúc z týchto záverov znalca je nutné prisvedčiť hodnoteniu dôkaznej situácie konajúcim súdom,
ktorý poukázal na nelogické správanie sa poškodeného, keď pred políciou v krátkej časovej nadväznosti
po spáchaní skutku tvrdil, že nemá žiadne poranenia a obžalovaný sa naňho vidlami iba zahnal, pričom
až 7 dní po konflikte išiel na ošetrenie a pred ošetrujúcimi lekármi tvrdil, že bol napadnutý vidlami
susedom, pri ktorom vzniklo aj podvrtnutie členku. Dôvodná pochybnosť vyslovená konajúcim súdom

vo vzťahu k dobe vzniku poranení zadokumentovaných lekárskymi správami je tak opodstatnená a
odvolací súd sa s touto úvahou stotožnil nielen pre vyjadrenia poškodeného pred svedkami - členmi
policajnejhliadky,aletiežsozreteľomnaexistenciubolestíaichvnímaniepoškodeným,kuktorémumalo
dôjsť najneskôr v nasledujúci deň po vzniku poranenia. Je ťažko uveriteľné, aby poškodený, ak by bol
obmedzený v pohybe od 21.07.2017 pre poranenie členka s existujúcimi bolesťami, pre ktoré vyhľadal

lekárske ošetrenie až 27.07.2017, nešiel na toto ošetrenie 21.07.2017, kedy bolesť a opuch členka mali
byť najintenzívnejšie. Doba, ktorá uplynula od konfliktu do prvého ošetrenia, čo je 7 dní, je dosť dlhá
na to, aby poranenie mohlo vzniknúť aj po rozhodnom dni a vzhľadom na verbálny prejav poškodeného
pred policajtmi dňa 20.07.2017 sa potom jeho tvrdenie pred ošetrujúcimi lekármi javí skôr ako účelové.
Táto závažná pochybnosť vznikla len na základe správania sa poškodeného, dôsledkom čoho potom

je aj pochybnosť o jeho tvrdeniach o priebehu skutkového deja, do ktorých zahrnul poškodený aj vznik
poranení.

Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo,
sporný je však jeho verbálny obsah a fyzický kontakt medzi oboma aktérmi. Je potrebné vziať na

zreteľ, že poškodený prišiel k obžalovanému s motívom riešiť jeho správanie voči jeho starého otcovi,
ktorá pohnútka zrejme evokovala v ňom agresívnejšie správanie, na čo reagoval obžalovaný tiež
agresívnejšie, keďže to vyhodnotil ako útok na jeho osobu. O tom, že ani správanie sa poškodeného
nebolo v súlade so spoločenskými normami, svedčí i to, že bol to práve obžalovaný, ktorý volal na
políciu a domáhal sa príchodu polície na miesto samé. Ak by sa obžalovaný správal voči poškodenému

v rozsahu ním popisovanom pred orgánmi činnými v trestnom konaní, adekvátnym a logickým by bolo
túto okolnosť oznámiť ihneď na polícii. Trestné oznámenie však bolo poškodeným podané jeho právnym
zástupcom až 03.08.2017, v ktorom presne popisuje priebeh vzniku poranenia členka, hoci si naň
nepamätal krátko po konflikte.

Ak odvolateľ poukazuje na to, že konajúci súd mohol aj sám z vlastnej iniciatívy položiť otázky
ozrejmujúce vznik poranení znalcovi, pokiaľ mal o nich pochybnosti, odvolací súd k tomu poznamenáva,
že je predovšetkým úlohou prokurátora predložiť dôkazy takého charakteru, ktoré preukazujú skutkové
tvrdenia obžaloby. Súd spravidla dopĺňa dokazovanie v rozsahu, ktorý považuje za nevyhnutný prespravodlivérozhodnutievoveci,pričomvposudzovanomprípadebolpodrobnývýsluchznalcavykonaný
predovšetkým zo strany obhajcu, v rámci ktorého sa znalec vyjadril, že nevie určiť presnú dobu vzniku
poranení a v znaleckom posudku ani neposúdil presný čas ich vzniku. Z uvedeného vyjadrenia znalca

je teda zrejmé, že ani doplnením dokazovania výsluchom znalca či pribratím do konania iného znalca
túto okolnosť, kedy vznikli poranenia, nie je možné bližšie objasniť.

Za daného stavu potom správne postupoval konajúci súd, ak aplikoval zásadu in dubio pro reo, pretože
pretrvávali rozumné pochybnosti o skutkovej otázke „kedy vznikli poranenia“ aj po vykonaní dôkazov

a ich zhodnotení, pričom túto skutkovú okolnosť už nie je možné bližšie objasniť ďalším dôkazmi,
keďže všetky známe a rozhodné dôkazy boli vykonané. Aj ošetrujúce lekárky, ako na to správne
poukázal konajúci súd v rámci hodnotenia dôkazov, nevideli poranenia, ktoré sú na tele poškodeného
fotograficky zadokumentované a fotografia bola ním predložená znalcovi posudzujúceho poranenia, k
čomu svedkyne P.. D. a P.. X. vypovedali. Tieto výpovede len zvýrazňujú pochybnosti o dobe vzniku
poranení poškodeného na predloženej fotografii znalcovi.

Pochybnosti o správnosti skutkových tvrdení obžaloby o tom, že obžalovaný spôsobil poškodenému
poranenia s dobou liečenia 28 až 35 dní, a súčasne aj pochybnosti o tom, že obžalovaný sa mal
vyhrážať poškodenému ktoré spolu súvisia, viedli konajúci súd k záveru, že žalovaný skutok nespáchal
obžalovaný, čo zakladalo dôvod na rozhodnutie podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku.

V nadväznosti na tento záver správne postupoval konajúci súd, ak poškodených, ktorí si uplatnili nárok
na náhradu škody, odkázal s ich nárokom na civilný proces, pretože v tomto konaní nebol zákonný
podklad pre rozhodnutie na priznanie náhrady škody.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a prezentované právne úvahy, s prihliad-nutím i na to, že
okresný prokurátor iba inak hodnotil dôkazy, ktoré nevytvorili podklad pre skutkové tvrdenia obžaloby,
odvolací súd uzavrel, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a ako také ho postupom podľa § 319
Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.