Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 4, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010571
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8318010571.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného P. M. pre

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúryHumennésp.zn.1Pv432/17/7702-23zodňa17.08.2018nahlavnompojednávaníkonanom
dňa 05.11.2021 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. súd obžalovaného P. M. H. J. W. E. Q. Č. Á. O. Y. , A.. XX.XX.XXXX Q. M.,
S. W. U. Č.. XXX, E. M., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 20.07.2017 v čase okolo 19.30 hod. na presne nezistenom mieste v obci Jasenov, okres Humenné,
po predchádzajúcich vzájomných verbálnych nezhodách najprv vulgárne nadával E. P., potom sa mu
vyhrážal slovami „ja ťa tými vidlami prepichnem a zabijem“ a následne vidlami, ktoré držal v oboch
rukách, jedenkrát bodol E. P. do hornej časti ľavej ruky a hrudníka vľavo pod ramenom, pričom počas
fyzického útoku sa E. P. vytočil na ľavej nohe, a vtedy došlo k zraneniu jeho ľavej nohy a následne,

keď padal, odsotil od seba P. M. a zhruba naraz spolu spadli na zem, čím takýmto konaním boli E. P.
spôsobené zranenia - podvrtnutie členkového kĺbu vľavo stredne ťažkého stupňa, bodná rana prednej
steny hrudníka vľavo a bodné rany ľavej paže, ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie
so sťažením obvyklého spôsobu života na dobu 28 až 35 dní,
o s l o b o d z u j e , lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného E. P., A.. XX.XX.XXXX, W. U. Č.. XXX, E. M., a poškodené
strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35937874 a

Sociálnu poisťovňu, pobočka Prešov, Masarykova 1, Prešov, IČO: 30807484, s ich nárokmi na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal pod sp. zn. 1Pv 432/17/7702-23 zo dňa 17.08.2018
obžalobu na obžalovaného P. M. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako to je uvedené aj vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo veci boli nariadené hlavné pojednávania, na ktorých súd vypočul obžalovaného P. M., svedka
poškodeného E. P., svedkov G. T., H. I., H. M., G. M., D. M., Š. Č., H. Č., P.. Y. Č., MUDr. Ľudmilu
Ligusovú, MUDr. Janku Smoterovú a znalca MUDr. Dušana Sukovského, oboznámil a prečítal ajďalší obsah trestného spisu a v ňom zadovážené dôkazy a na základe výsledkov takto vykonaného
dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného o možnosti urobiť niektoré vyhlásenie v
zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku.

Obžalovaný P. M. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že
dňa 20.07.2017 bol na svojom pozemku spolu so svojím synom a manželkou. Pracovali tam a pri práci

používali vidly s ktorými sťahovali slamu. Pri práci bol otočený smerom od susedovej brány. E. P. nevidel,
akoknemuprichádzazozadu.Zrazupočuljehohlas,načosaotočilapočúval,čomurozpráva.Začalmu
hovoriť, či má nejaké problémy s jeho dedom, že nech mu to povie, aké problémy s ním má. Obžalovaný
si presne ten slovosled nepamätal, čo uviedol aj na policajnej stanici. Obžalovaný spočiatku nevedel,
kto je ten človek, ktorý ho oslovil, o koho sa jedná, čo je zač. V tú chvíľu mu ten človek začal nadávať,
vravel mu, že čo je zač, že nadáva jeho dedovi. Opakovane mu vravel ty hovno jedno, ty nepracuješ

nikde. Obžalovaný zostal prekvapený, čo mu ten človek hovoril. Následne z ničoho nič ten človek prišiel,
oboma rukami do obžalovaného strčil v dôsledku čoho padal dozadu. Predtým, ako stál, sa pridržal
vidiel, ktoré boli zapichnuté v zemi. Pri páde spadol na porisko vidiel, ktoré držal v ruke. Nič sa mu však
nestalo. Snažil so sa postaviť naspäť. Pýtal sa, čo je zač a čo od neho chce. A on zase pokračoval v
nadávkach.Ponižovalho.Potýchnadávkachapotom,čosamuvysmieval,hoobžalovanýupozorňoval,

aby odišiel z jeho pozemku, že ho nepozná. E. P. ho však nepočúval, sústavne ho ponižoval. Obžalovaný
chcel aj telefonovať na políciu. Medzitým sa otvorili dvere pričom jeho dedo začal na neho kričať: E., E.,
poď naspäť. Poškodený však nato nereagoval. Dedo zase zopakoval E., E., poď naspäť a v tú chvíľu
sa otočil a odišiel preč. E. P. odišiel bez akéhokoľvek zranenia. Odišiel preč, zatvorili sa vráta. Oni
pokračovali ďalej v práci. Nevie po akom čase, ale asi po hodine a pol, keď skončili prácu a boli doma,

obžalovaný volal políciu. Následne prišli k nemu dvaja policajti a obžalovaný im povedal, čo sa stalo.
Boli pri ňom manželka a syn, ktorí všetko počuli. Predtým ako policajti odišli sa ho opýtali, či podá na
neho trestné oznámenie. Keď však zistili, že sa jedná o ich suseda, nechcel obžalovaný naňho podávať
trestné oznámenie. Potom policajti odišli a vrátili sa naspäť s tým, že mu povedali, že nevideli na ňom
žiadne zjavné zranenia, ani nič, čo by spôsobilo jeho zranenia. Ešte raz sa ho spýtali, či na neho dáva

trestné oznámenie na čo obžalovaný zopakoval, že nie.

Svedok - poškodený E. P. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 20.07.2017 v
poobedňajších hodinách kosil u nich na pozemku v rodinnom dome trávu. Po jej dokosení otvoril zadnú
bránu, aby skontroloval, či netreba pokosiť aj za ňou, na čo uvidel pána M., jeho manželku a zrejme

syna, ktorí pálili slamu na pozemku. Ešte predtým, asi zhruba tri dni, mal konflikt s p. M. jeho starý otec,
nakoľko sa nim do uteplivky nad bazén dostala kuna a položili tam pascu. Do tej pasce sa chytila mačka
p. M., ktorý jeho starému otcovi začal vulgárne nadávať, keď prišiel tú mačku vypustiť. Povedal, že do
tej klietky by mali pozatvárať ich ako celú rodinu. Poškodený E. P. uviedol, že aj pred týmto konfliktom
bolo niekoľko konfliktov, ktoré vlastne spôsoboval p. M. jeho starým rodičom. Ako príklad uviedol, že keď

idú jeho starí rodičia do kostola a ide okolo nich na bicykli p. M., pľuje im pod nohy. Čiže, keď išiel z tej
brány a p. M. tam stál s manželkou a synom, tak sa ho spýtal, čo za konflikt mal s jeho starým otcom
a že keď do budúcna bude nejaký problém, chce, aby ho riešil s ním, a nie s 80 ročným človekom a
vyprosuje si, aby mu vulgárne nadával. Na to mu p. M. odpovedal: „choď do piči, ty sopliak pojebaný“.
Následne začala medzi ním a p. M. slovná výmena, p. M. držal vidly v pravej ruke ostrím dohora a zrazu

zakričal, že ja ťa tými vidlami zapichnem a zabijem. Dvihol vidly ku pásu, chytil ľavou rukou spodok vidiel
a išiel poškodeného pichnúť do oblasti krku a hrudníka. Poškodený rukou odklonil smer vidiel a vidly
ho pichli do ľavej časti ruky a hrudníka. Ako sa otáčal, ešte drgol do obžalovaného a obidvaja súčasne
spadli na zem. Pritom, ako padal na ľavú stranu, tak som si vytkol členok. Padali od seba, a nie na seba
alebo ku sebe. Pri p. M., keď sa toto stalo, bola jeho manželka a syn. Keď ležal p. M. na zemi, jeho

manželka ho držala na zemi. On mal stále tendenciu útočiť a vulgárne mu nadával, poškodenému sa
zdá, že zakričal, zabijem ťa. Poškodený sa obžalovaného bál. Ako vyšiel z tej brány, za ním išiel jeho
dedo, ktorý bol možno dva metre za ním a v bráne stála stará mama H. Č. a Y. Č., ktorí to videli z tej
brány. Ako spadol na zem, zobral so sebou deda, vošli do brány, ktorú za sebou zavreli. V tej chvíli sa
stará mama zrútila, dedo takisto, strašne začali plakať, čo sa všetko stalo. Stará mama a starý otec sa

p. M. boja, pričom tento im ubližuje do dnešného dňa. Robí im prieky. Asi po hodine, keď odchádzali
preč on a Y. Č., prišla policajná hliadka, ktorú zavolal pán M.. Policajti mu povedali, že mal napadnúť
p. M.. Poškodený policajtov zavolal k nim na dvor, zobral ich dozadu do tej brány, kde sa to stalo, ktorú
otvoril a vysvetlil im, že p. M. napadol jeho, a nie naopak. Policajti si opísali jeho údaje ako aj jehodeda a odišli preč. Poškodený to chcel nechať tak, po znesiteľnej bolesti, keď zistil, že má pichnuté,
si rany ošetril. Mal štyri rany, tri boli vpichy a jedna bola modrina. Krv mu tiekla, ale nie veľa, potom si
to prelepil. Prezliekol sa pred príchodom polície. 24-ého, po víkende, išiel k svojej obvodnej lekárke v

Prešove - p. MUDr. Ligusovej. Keď k ním prišli policajti, poškodený bol v šoku, necítil bolesť nohy a toho
hrudníka, lebo bol vystrašený z toho, čo sa stalo. 24. - tého išiel na to ošetrenie a po porade s právnikom
podali trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Humennom. Trestné oznámenie nepodal ihneď po
incidente z toho dôvodu, že prvoradí sú preňho jeho starí rodičia, ktorí by museli hneď v ten deň ísť na
políciu a bolo by to pre nich ešte ťažšie. Strach poškodeného, odkedy sa to stalo, dokedy podal trestné

oznámenie, sa nijak nezmenil. Poškodený sa p. M. zľakol len vtedy, ale teraz sa ho už nebojí, ale mám
strach o svojich starých rodičov, ktorí žijú v susedstve.

Svedok G. T., člen hliadkovej služby policajného zboru, na hlavnom pojednávaní uviedol, že po príchode
na miesto išli najprv za oznamovateľom, čo bol p. M.. Pri ňom sa nachádzal jeho syn a manželka. Pán
M. uviedol, čo sa stalo, povedal im, že bol na poli za domom a tam za ním prišiel sused z ružového

domu od vedľa, nemenoval ho. Neskôr zistili, že sa jednalo o p. E. P.. P. M. im tvrdil, že p. P. k nemu
prišiel na poli a začal ho napádať, najprv slovne naňho kričal a potom doňho sotil, následkom čoho
p. M. spadol na zem. Jeho slová potvrdila aj manželka, pričom údajne to videl aj syn. Následne išli k
susedom do tohto ružového domu. Vyšli na ulicu a z tohto ružového domu akurát vychádzalo auto -
nejaký tmavý Opel. Vozidlo zastavili a stotožnili vodiča. Jednalo sa o p. E. P. - poškodeného, ktorý z

vozidla vystúpil a povedal, že im vysvetlí, čo sa vlastne stalo. Previedol ich cez celý dvor pri rodinnom
dome až vzadu na poľnú cestu za domom a tam im ukázal, že prišiel za p. M., ktorý tam bol na poli a p. P.
tvrdil, že chcel si s ním vyjasniť, prečo p. M. nadával na jeho deda. Pán P. tvrdil, že napádať začal p. M.
jeho, údajne že sa naňho zahnal aj vidlami. Keď sme sa pýtali, či má nejaké zranenia, p. P. povedal, že
nie, že nemá zranenia, že nepotrebuje ošetrenie, nemal ani žiadne viditeľné zranenia na sebe. Čo mal

oblečené si svedok nespomína. Poškodený tvrdil, že svedkom celého incidentu bol aj dedo, že brána
bola otvorená, že dedo videl, čo sa stalo. Následne sa vrátili k p. M., pýtali sa oboch, najprv ešte p. P. sa
pýtali, či chce podať trestné oznámenie, čo odmietol, tak sa následne vrátili za p. M., taktiež sa ho pýtali,
či chce podávať trestné oznámenie, on uviedol, že nie, že on chce suseda iba vystrašiť, aby si naňho
nedovoľoval. Takisto ani p. P., ani p. M., nemali žiadne viditeľné zranenia, nechceli podať oznámenie,

takže z ich strany to bolo uzavreté, vyriešili to na mieste napomenutím.

Svedok H. I., člen hliadkovej služby policajného zboru, na hlavnom pojednávaní uviedol, že si matne
spomína, že prišli do Jasenova, kde mala byť nejaká susedská výmena názorov. Najprv prišli za pánom
M., následne zastavili pána, ktorý vychádzal z dvora, ktorého stopli. Potom s tým pánom išli dozadu do

dvora,tamimukazovalnejakésenoalebotrávu.Nalekárskeošetreniesaniktonežiadalaanioznámenie
nechcel nikto podávať.

Svedok H. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho brat bol na susednom pozemku, nebol blízko
v čase, keď sa to stalo, on tam bol až po tom čine, videl všetko, keď tam prišli tí policajti s údajne

poškodeným. V čase, keď medzi obžalovaným a poškodeným P. došlo k nedorozumeniu tam svedok
prítomný nebol, akurát sa bol napiť vody. Keď sa vrátil naspäť, tak brat bol v šoku, hovoril mu, že volal
policajtov. Svedka, ktorého údajne napadol videl zo vzdialenosti 70 až 80 metrov, s tým, že nemal žiadne
zranenie,nekríval,boloblečenývbielomtričkualebovniečomsvetlomanejavilžiadneznámkyzranenia.

Svedkyňa G. M., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň podvečer
pracovali na poli, bolo to asi 20 metrov od zadnej brány Č.. Zhŕňali slamu a pálilo sa tam. Manžel stál
trošku ďalej od nej, asi meter, chlapec stál tiež od nej asi meter dva. Potom zaregistrovala, ako popri nej
prešiel cudzí chlap, ktorého dovtedy nepoznala a povedal, že ide za manželom. K manželovi pristúpil
zozadu a sa ho spýtal, aký mal problém s jeho dedom. Manžel, keď sa otočil, tak sa ho spýtal, ty si kto,

čo si zač a on povedal, že Č. je jeho dedo. Manžel mu potom povedal, aby opustil jeho pozemok, že oni
tu pracujú. Potom začal nadávať, že čo si jej manžel o sebe myslí, že je iba obyčajné hovno, že nikde
nepracuje, že on musí naňho robiť, že nech už on konečne dačo robí, ale manžel mu opakoval, aby
odišiel z pozemku. Svedkyňa takisto na to upozorňovala, aby odišiel z pozemku. Keď mu manžel viackrát
zopakoval, aby odišiel z pozemku, tak on sa ho spýtal, lebo čo? Manžel mu povedal, že zavolá políciu.

A on v tom momente doňho sotil rukami, na čo jej manžel spadol. Svedkyňa išla k manželovi, on sa už
medzitým postavil, chlapec sa tiež rozbehol k nim a on stále nadával ďalej a používal vulgárne nadávky.
Potom, keď sa už on otočil, sa otvorila brána, no nie celkom a jeho dedo tam strčil hlavu a povedal E.,
poď sem. On ešte stále pokračoval v nadávkach a až asi po minúte odišiel. Brána sa zatvorila. Počastoho incidentu tam nikto pri bráne nestál. Na poli bola iba ona, manžel a syn a potom on, teda p. P..
Jej manžel mu nespôsobil žiadne zranenia, ani sa naňho nezahnal, ani ho nebodol. Bola blízko pritom.
Potom zavolali políciu, najprv boli u nich, potom odišli k Č., potom, keď sa vrátili naspäť, tak sa spýtali

manžela,čichcepodaťtrestnéoznámenie.Manželpovedal,ženie,žesamuničnestaloažesúsusedia.
Keď sa policajti vrátili naspäť, tak povedali, že p. P. im povedal, že nie je pravdou, že on napadol p.
M., ale že M. napadol jeho. Manžel sa pýtal, že ako ho napadol a policajt povedal, že p. P. povedal,
že sa naňho zahnal. Potom policajti odišli. Manžel nechcel podať trestné oznámenie, ani nepotreboval
lekárske ošetrenie. Počas incidentu tam zo strany poškodeného nikto nebol, ani to nemohli vidieť, lebo

je tam brána 3-4 metrová vysoká a široká asi 6 metrov a latky sú na nej tak poprekladané, že to nie je
vidno a celý pozemok je omurovaný. Pán P. od nich odchádzal bez zranení, nekrvácal, nekríval, nemal
potrhané tričko, nebol špinavý.

Svedok D. M., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 20.07.2017 podvečer
pracovali on, jeho otec a mama na poli na ich pozemku, kde prehadzovali slamu vidlami. Ich pozemok

sa nachádza za pozemkom Č.. Pracovali na svojom pozemku zhruba 20 metrov od ich pozemku. V tom
čase prichádzal p. P., ktorého si všimol, až keď bol neďaleko od nich, prechádzal popri nich. Prišiel pred
otca na vzdialenosť zhruba pol metra až meter, postavil sa pred neho. Začal tým, že aký má problém s
jeho starým otcom. Otec sa ho spýtal, že kto je, že ho nepozná, snažil sa mu povedať, nech opustí náš
pozemok. P. P. povedal, lebo čo. Vtedy videl otca ako jednu ruku dal do vrecka a pravdepodobne išiel

vytiahnuť mobilný telefón, aby zavolal políciu. Pán P. bol mrzutý a v tom momente strčil do otca ktorý
sa držal rukou vidiel zapichnutých do zeme a otec spadol na porisko vidiel. Svedok s mamou prišli k
otcovi a vtedy sa otvorila brána na pozemku Č. a odtiaľ vykukol p. Č.E. a zavolal na p. P. E., poď sem.
Následne p. P. mrzuto odchádzal preč. Svedok na ňom žiadne zranenia nevidel. Tým sa ten incident
skončil, ukončili prácu a išli domov. Asi do polhodiny zavolali policajnú hliadku. Hliadka to začala riešiť

a išla hneď na pozemok Č.. Potom prišli naspäť za nimi a pýtali sa otca, či chce na p. P. podať trestné
oznámenie. Otec povedal, že nie.

Svedok Š. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným M. mal konflikt pre pascu na kunu,
kvôli ktorej na neho obžalovaný vulgárne nadával. Asi o týždeň prišiel domov vnuk, ktorému povedal,

aké vulgárne reči na neho mal M.. Keď kosili v záhrade trávu, otvorili zadnú bránu a videli ako M. páli
slamu na svojom pozemku. Jeho vnuk mu povedal, že ide obž. M.i povedať, prečo sa tak k nemu správal.
Ako išiel, schytil vidly proti nemu a začal mu hnusne nadávať, ja ťa zabijem a nadával na neho. Pichol ho
vidlami do hrudníka do ľavej strany, aj do ruky. Jeho vnuk vtedy odsotil vidly, ako ho pichol a vtedy spadli
na zem. Bola tam aj M. žena so synom, ktorá prišla k M., aby odtiahla jeho vnuka. Obžalovaného držala

za ruku, aby viac neútočil. Potom vnuk vstal a obidvaja išli do jeho záhrady. M. tam ešte ostal a hnusne
nadával. Oni zatvorili bránu a nemohli sa spamätať z tohto šoku. V jeho záhrade dnu bola jeho manželka,
aj s priateľkou jeho vnuka a hrabali trávu. Keď svedok videl ako M. držal vidly na jeho vnukovi, tak bol z
toho hotový, bol v šoku. Potom išli dnu do dvora, následne vnuk išiel do izby, pozeral, kde je pichnutý a
v tom prišla polícia. Vnuk s políciou išiel ukázať, kde sa to stalo. Tam mali krátky rozhovor, ale svedok

k ním nešiel. P. Č. a jeho manželka boli za plotom na jeho pozemku, boli vo dvore. Dvor je oplotený,
pričom plot a aj brána má výšku asi dva a pol metra. Brána bola počas incidentu zatvorená. Svedok stál
na poľnej ceste pred bránou, teda blízko incidentu pričom videl ako obžalovaný pichol poškodeného.
Keďže vnuk mal oblečené tričko, tak pod tým nebolo vidieť zranenie, ale držal sa rukou na hrudi a na
ruke. Stál hore a kríval. Keď prišiel z izby dole ako sa preobliekol hovoril, že musí ísť k lekárovi a hneď

prišla na to polícia.

SvedkyňaH.Č.prisvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,žedňa20.07.2017kosilinazáhrade
trávu. Keď dokosili, tak otvorili bránu a pozerali, či treba kosiť alebo nie a vtedy vnuk zbadal, že p. M. je
na svojom pozemku. Tam pálili slamu. Povedal, že ide mu povedať, aby sa správal slušne k dedovi - k jej

manželovi. Vnuk išiel k p. M. a povedal mu, že ak niečo má, nech povie jemu a nenadáva dedovi, ktorý
má 80 rokov. M. začal kričať ja ťa zabijem, stojíš na mojom pozemku, vypadni a vulgárne mu nadával.
Vnuk prišiel k nemu a on mu nadával, chytil tie vidly, to ostrie mal hore a išiel ho pichať myslím na hruď,
ale vnuk sa bránil, tak ho pichol do ľavej ruky a do hrude. Svedkyňa si myslela, že ho pichne do krku,
keď na neho mieril a bol zúrivý. Vnuk sa bránil, tak ho odstrčil a za to ho pichol do ruky a do hrudníka a

takto spadli dole na zem. Spadli od seba, nie na seba. On stále vrieskal, že ho zabije. Jeho manželka,
keď videla, čo sa robí, tak si kľakla na neho a držala ho rukami, aby viacej neútočil na vnuka a vnukovi
sa podarilo postaviť, zobral deda a prišli do brány, zatvorili bránu. Vnuk kríval, nohu ťahal za sebou a
kričal noha, noha. Svedkyňa bola v takom šoku, myslela si, že ho zabije. Bojí sa ho, lebo on už ublížilštyrom susedom. Od incidentu stála 4 až 5 metrov, brána bola stále otvorená, stáli na bráne. Manželka
obžalovaného ho rukami držala, kľakla si na neho, aby neútočil ďalej. Svedkyňa zároveň uviedla, že jej
manžel je chorý na srdce, nevidí a jeho netreba brať vážne.

Svedkyňa P.. Y. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 20.07.2017 bola na návšteve u rodiny Č.,
pričom v podvečerných hodinách o 18.00 hod. išla pomôcť pri kosení záhrady v zadnej časti domu. Pán
E.j kosil pozemok a chcel pokosiť ešte časť, ktorú majú za pozemkom, za bránou. Ako p. E. vyšiel za
bránu, zbadal na poľnej ceste p. M. a išiel ho slušne poprosiť, aby veci, týkajúce sa jeho starého otca,

riešil vyslovene s ním a aby vulgárne nenapádal starého otca. Všetko bolo povedané v pokoji, na čo
p. M. reagoval vulgárne a začal p. E. nadávať ty sopliak, kokot, zasran, sopľoš. Keďže p. E. P. zostal
pokojný a snažil sa mu len vysvetliť, aby veci, týkajúce sa starého otca riešil s ním, p. M. bol ale stále
agresívny a v pravej ruke, ako držal vidly, zdvihol vidly a snažil sa napadnúť p. E., čo sa mu aj podarilo.
P. E. zmiernil dopad tohto útoku tým, že dvihol ruku a vlastne priamy zásah tak odklonil. Následne p.
M. kričal, že ho zabije, p. M., ktorá bola tiež prítomná, sa ho potom snažila zmierniť a držať, keďže pri

tomto incidente p. P. si zvrtol členok a padol na zem. Následne keď p. P. vstal a prišiel k bráne všetci
odišli z brány. Svedkyňa pri bráne stála s p. H. Č. a celý incident od ktorého stála 4 a pol metra jasne a
zreteľne videla. Zranenia poškodeného videla, ale videla ich až neskôr, keď sa p. E. P. prezliekol a potom
cestovali spolu do Prešova. Pred príchodom polície ich nevidela. Pri ceste do Prešova sa sťažoval na
bolesť v ľavom ramene a taktiež mal pocit, že mu opúcha ľavá noha.

Súd vo veci na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu MUDr. Ľudmilu Ligusovú, ktorá poškodeného E.
P. vyšetrovala vo svojej ambulancií dňa 28,07.2017. Poškodený pri vyšetrení uviedol, že bol napadnutý
inou osobou dňa 20.07.2017, udal, že bol pichnutý vidlami do ľavého ramena a potom spadol. Predložil
jej aj ortopedický nález z 27.07.2017 a na základe tohto nálezu mu vystavila PN, bez toho aby mu

ošetrovala nejaké poranenia. Z jej výpovede je zrejmé, že poškodenému, ktorý bol vyzlečený do pol
pása pohľadom vyšetrovala aj hrudník, no žiadne zranenia, ako hematómy, pomliaždeniny, vpichy alebo
akékoľvek iné, v oblasti hrudníka alebo ľavého ramena nemal a ona mu PN vystavila na diagnózu
členok. Na otázku obvineného svedkyňa uviedla, že predtým poškodenému vystavila PN od 12.01.2017
do03.04.2027,kedymaródovalnačlenokpravejnohy.VsúvislostispredĺženímPNupoškodenéhoajpo

07.08.2017, svedkyňa uviedla, že to bolo pre ochorenie dýchacích ciest a toto ochorenie nesúvisí s tým
úrazom. Na otázku obhajkyne obvineného, či zranenia, ktoré boli odfotografované na tele poškodeného
tri týždne po skutku, by si všimla na jeho tele už v čase keď ho ošetrovala vyzlečeného do pol pása dňa
28.07.2017, svedkyňa uviedla, že by si to všimla, ale nepovažovala to za dôvod vypísania PN. Ďalej sa
svedkyňa vyjadrila, že keď tieto poranenia mali byť odfotené tri týždne po úraze, tak dňa 28.07.2017,

kedy poškodeného vyšetrovala mali byť ešte výraznejšie a v čase vzniku úrazu by si vyžadovali akútne
ošetrenie, pričom poškodený dňa 28.7.2017 nemal na svojom tele nič prelepené.
Svedkyňa MUDr. Janka Smoterová v svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že už nie
som zamestnancom Fakultnej nemocnice Prešov a preto nemá prístup k zdravotnej dokumentácii.
Je zamestnancom Bratislavskej nemocnice. Vyžiadala si dokumentáciu od kolegu, aktuálne ju nemá

k dispozícii. Pri ošetrení lekár v osobnej anamnéze musí uviesť, presne to, čo pacient hovorí, teda
okolnosti úrazu, alebo okolnosti vzniku ochorenia. Aj v tomto prípade zapísala subjektívny názor
pacienta, že bol sotený susedom, ale nie je v jej kompetencii zisťovať, či tieto slová boli pravdivé.
Pacient bol upozornený, že úrazové deje je výhodnejšie ošetriť priamo na traumatologickej ambulancii,
s čím súhlasil, a aj napriek tomu sa dal ošetriť na ortopedickej ambulancii, ktorá je kompetentná ošetriť

tento úraz. Samozrejme správa bola vyhotovená, každý detail, popis objektívneho nálezu, diagnóza
a odporúčanie liečby. Pacient prichádzal do ambulancie s obtiažami v oblasti členka, bol vyhotovený
lokálnynálezsostanovenímdiagnózyaliečby.Ozraneniachnaďalšíchoblastiachtelapacientnehovoril,
preto ona nebola povinná ako lekár kompletne vyzliecť pacienta a ošetriť ďalšie kĺby, končatiny, hrudník.
Vzhľadomnato,ženešlooautohaváriu,polytraumuaspopisovanejanamnézynevyplývalo,žektakému

zraneniu mohlo dôjsť a samotný pacient to na ambulancii neuviedol. Všetko čo zistila pri vyšetrení
pacienta uviedla vo svojom lekárskom náleze.

Znalec MUDr. Dušan Sukovský na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe uznesenia obvodného
oddelenia PZ z 24.09.2017 vypracoval znalecký posudok vo veci poškodeného E. P. pod č. 69/2017

a následne na základe ďalšieho uznesenia PZ z 04.07.2018 vypracoval doplnok tohto znaleckého
posudku pod č. 53/2018. Pred vypracovaním znaleckého posudku sa dôkladne oboznámil s kompletnou
zdravotnou dokumentáciou poškodeného P. E., ktorá sa týkala samotného poranenia a mal k dispozícii
zápisnice z vyšetrovacieho spisu a výsluchy z vyšetrovacieho spisu, ktoré sú uvedené aj v doplnkuznaleckého posudku, lebo tie vypočutia boli neskôr po vypracovaní základného ZP. Po oboznámení sa
so skutočnosťami, ktoré boli uvedené v zdravotnej dokumentácii je možné podľa znalca uviesť, že u
poškodeného boli zistené nasledovné poranenia : podvrtnutie členkového kĺbu vľavo stredne ťažkého

stupňa, bodná rana na prednej stene hrudníka vľavo a bodné rany na ľavej paži. Tieto rany boli vo
vyšetrovacom spise doložené aj fotografiou poškodeného. Na základe znalosti o mechanizme vzniku
jednotlivých poranení, ako aj na základe skutočností, ktoré boli uvedené vo výpovediach vyšetrovacieho
spisu je možné uviesť, že bodné rany v oblasti hrudníka a ľavej paže mohli vzniknúť na základe
pôsobenia predmetu typu alebo vidlami s najmenej troma hrotmi a podvrtnutie členkového kĺbu vzniklo

na základe neprimeraného pohybu v oblasti ľavého členka, napr. počas pádu. Poškodený na tieto
poranenia sa liečil celkovo 73 dní, pričom mal vypísanú práceneschopnosť v dĺžke trvania 69 dní. Zo
súdnoznaleckéhohľadiskaznalecustálildobuliečeniaspojenúsdoboupráceneschopnostinačas23-35
dní. Počas tejto doby mohol byť poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života, kde okrem bolesti
na jednotlivých miestach poranenia mohol byť obmedzený vo výkone činností, ktorý výkon je závislý na
záťaži dolných končatín, ako je dlhšia chôdza, státie, športovanie, prípadne vedenie motorového vozidla.

Obmedzenia sa netýkali bežných činností ako je hygiena, toaleta, jedenie a taktiež poškodený nebol
v žiadnych činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Poškodenia spravidla nevytvárajú predpoklady
pre vznik trvalých následkov. Celkové ohodnotenie znalec stanovil na 25 bodov a podľa platnej vyhlášky
to predstavuje 456 eur. V prípade poškodeného sa nejednalo o krvavé poranenie, kde by tiekla krv.
Hematóm ako taký, ktorý vznikol v miestach poranenia. Mohlo sa napríklad v čase vzniku jednať o

povrchové poranenie kože, ktoré sa následne zakrylo chrastami. Z fotografie sa nedá určiť, či sa jedná
napríklad o kožný hematóm alebo o nejakú chrastu v mieste kontaktu.

V rámci prípravného konania bolo do spisu zabezpečené ako dôkaz najmä potvrdenie o dočasne
práceneschopnosti, správa o povesti obžalovaného ako aj register trestov a priestupkov. Uvedené

dôkazy boli vykonané čítaním na hlavnom pojednávaní. Taktiež ako dôkaz bola vyššie uvedeným
spôsobom vykonaná zápisnica o rekonštrukcii.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obv. P. M. nemá záznam v registri trestov Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a vo výpise z registra priestupkov má 2 záznamy z rokov 2016 a 2017.

Zo správy o povesti vypracovanej obcou Jasenov, v ktorej má obžalovaný trvalé bydlisko na obž. P.
M. vyplýva, že obžalovaný sa riadne stará o svoju rodinu. Na verejnosti sa správa v medziach bežného
občana. Na požiadanie obce sa zapája aj do verejnoprospešných prác.

Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že aj keď obžalovaný P. M.Á. spáchanie žalovaného skutku
popiera, na podkladoch vykonaného dokazovania ako výsluchu poškodeného E. P. Y. X. Š. Č., H.
Č. Y. Y. Č. a vykonaného znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva MUDr. Sukovského, ktorý
vo veci vypracoval znalecký posudok a doplnok, navrhla obžalovaného uznať za vinného v zmysle
podanej obžaloby a uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici prípustnej trestnej sadzby s

podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Trest navrhla uložiť vzhľadom na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ a priťažujúcu uvedenú v § 37 písm. h/ Trestného zákona. Zároveň
navrhla uložiť obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému spôsobenú škodu a taktiež aj VšZP a
Sociálnej poisťovni podľa vyčíslenia.

Obhajkyňa obžalovaného v záverečnej reči navrhla obžalovaného P. M. spod obžaloby oslobodiť v
celom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania nebolo podľa nej jednoznačne preukázané, že
obžalovaný P. M. sa dopustil skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Platí zásada, že v prípade rozporov sa
mározhodovaťvprospechobžalovaného atýchtorozporovjetuviacero,zvlášťvovýpovediachsvedkov
a poškodeného E. P., Š. Č., H. Č. Y. Y. Č.. Poukázala na rozpor, že niektorí z týchto svedkov vo svojich

výpovediach tvrdili, že skutok, ktorý je opísaný v obžalobe videli, ale na druhej strane napríklad svedok
Š. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 31.01.2019 uviedol na otázku prokurátora, že svedkyňa Č. a jeho
manželka teda H. Č. boli za plotom na jeho pozemku vo dvore, pričom plot je vysoký 2,5 metra a taká je
vysoká aj brána. Na ďalšiu otázku prokurátora uviedol, že brána bola zatvorená. Pokiaľ ide o samotné
zranenie, ktoré mal obž. P. M. spôsobiť E. P., a to bodnutie vidlami do ľavej časti ruky a hrudníka pod

ramenom, tak aj tú sú podľa obhajkyne nezrovnalosti, ktoré vyplývajú jednak z výpovede príslušníkov
hliadky, ktorí boli privolaní dňa 20.07.2017 na základe telefonátu obžalovaného na miesto kde malo ku
skutku dôjsť a títo príslušníci vo svojich výpovediach uviedli, že nevideli na poškodenom žiadne viditeľné
zranenia, poškodený aj napriek ich otázke, či potrebuje lekárske ošetrenie, toto ošetrenie odmietol ana ďalšiu otázku, či chce podať trestné oznámenie na P. M., toto taktiež odmietol. Príslušníci polície na
otázku, či im E. P. uviedol, že ho P. M. pichol vidlami uviedli, že si na to nespomínajú avšak Milan pôsobil,
že je na tom zdravotne v poriadku a dokonca s nimi išiel 50 až 100 m na miesto, kde sa mal incident stať

a nevšimli si, aby chrámal na nohu. Taktiež ošetrujúce lekárky na základe informácie od poškodeného
nevideli, aby mal nejaké vpichy na hornej časti tela a ani nemali dôvod to kontrolovať, keďže samotný
poškodený ich o tejto skutočnosti neupovedomil. Obžalovaný nevyhľadával poškodeného, ale práve
poškodený nevedno z akého dôvodu išiel za obž. P. M. na miesto, kde malo dôjsť ku skutku. Z týchto
dôvodov ako aj z dôkazov, ktoré boli vykonané či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom,

navrhla, aby obž. P. M.Č. bol spod obžalovaný oslobodený v celom rozsahu.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že všetko čo povedala obhajkyňa je pravda. Je čestný človek a
môže prehlásiť, že nič také neurobil, čo povedal E. P.. Nikdy nikomu neublížil a ani nechce ubližovať. V
rámci práva posledného slova obžalovaný uviedol, že je nevinný, nič také nevykonal.

Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že skutok opísaný v
obžalobe prokurátora sa síce stal resp. mohol stať, avšak nebolo jednoznačne a bez pochybnosti
preukázané, že ho spáchal obžalovaný.

Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to vo vzťahu nevyhnutnom
na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou vyjasňovať okolnosti svedčiace tak proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé

rozhodnutie.Prihodnotenídôkazovsasúdopieranielenotiedôkazy,ktoréboliprodukovanénahlavnom
pojednávaní, ale aj o tie, ktoré zabezpečili orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní a ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní.

Takto je nutné konštatovať, že výsledky dokazovania pred súdom nevyznievajú jednoznačne, pričom

vina obžalovaného musí byť založená na spoľahlivo zistenom skutkovom stave, teda pre uznanie
viny obžalovaného zo žalovaného skutku, resp. trestného činu nestačí púha pravdepodobnosť alebo
podozrenie, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Súd na základe výsledkov dokazovania,
kde chýba ucelený súhrn dôkazov takto vzhliadol dôvodné pochybnosti spochybňujúce, že k spáchaniu
skutku dokonca došlo tak, ako je uvedený v obžalobe.

Obžalovaný vinu popiera. Po tomto skutku sa vytvorili dve kategórie svedkov, ktoré buď svedčia v
prospech obžalovaného alebo na druhej strane v prospech poškodeného. Zhodne s tým, čo uviedol
obžalovaný svedčia jeho manželka G. M. Y. X. D. M.. Ich výpovede si v žiadnom bode neodporujú a
preto ich súd vyhodnotil ako dôveryhodné a uveril im, a to aj keď existuje skupina svedkov, ktorí výpoveď

obžalovaného, resp. vyššie uvedených svedkov spochybňujú. Svedkovia G. M. ako Y. D. M. presvedčivo
popísali priebeh skutku, pri ktorom jednoznačne boli, ich prítomnosť nikto nespochybnil a títo svedkovia
mali výhľad na obžalovaného ako aj poškodeného. Vzhľadom na uvedené, aj v nadväznosti na ďalšie
vykonané dôkazy, preto súd neuveril výpovedi poškodeného, a teda aj výpovediam svedkov svedčiacich
v jeho prospech, a to jeho starých rodičov Š. Č. Y. H. Č. a jeho priateľky P.. Y. Č.. Ich výpovede si

totiž v niektorých častiach odporujú pričom z ich výpovedí hlavne nie je jednoznačne zrejmé, kto bol
očitým svedkom incidentu medzi obžalovaným a poškodeným. Podľa svedka Š. Č. bola totiž brána, cez
ktorú nie je vidieť zatvorená a svedkyne H. Č. Y. P.. Y. Č. boli vo dvore. Teda vzhľadom na uvedené
by incident nevideli. Uvedené spochybňuje výpoveď svedkýň Č. Y. Č., ktoré naopak zhodne uviedli, že
incident videli, pričom svedkyňa H. Č. uviedla, že výpoveď jej manžela netreba brať vážne, nakoľko je

chorý na srdce a nevidí. Taktiež v otázke, či mal poškodený po incidente nejaké zranenia sa výpovede
oboch „skupín svedkov“ rozchádzajú. Aj v tomto prípade sa súd priklonil pri hodnotení daných dôkazov
na stranu obžalovaného, ako aj svedkov G. Y. D. M., nakoľko ich tvrdenia podporili aj svedkovia G. T.
Y. H. I., ktorí boli ako príslušníci polície privolaní na riešenie konfliktu, a ktorí na poškodenom nevideli
žiadne viditeľné zranenia a ani nevideli, aby mal problém s chôdzou. Poškodený im uviedol, že zranený

nie je a ani sa nežiadal na ošetrenie.

Vychádzajúc predovšetkým z výpovedi svedkov T. Y. I., ktorí prišli na miesto činu na základe oznámenia
obvineného M. a ako prví boli v kontakte s poškodeným E. P. po incidente, medzi ním a obvineným,súd konštatuje, že títo na poškodenom nevideli žiadne zranenia, aj keď sa ho na to pýtali uviedol,
že žiadne zranenia nemá a na lekárske ošetrenie sa nežiadal, Podľa názoru súdu je nelogické, aby
poškodený už prítomným policajtom neuviedol, že mu boli spôsobené nejaké poranenia, ale naopak na

ich otázky odpovedal, že mu žiadne zranenia spôsobené neboli a ani policajti si na ňom žiadne zranenia
nevšimli. Rovnako aj pri prvotnom vyšetrení dňa 27.07.2017 poškodený uviedol síce, že po napadnutí
susedom spadol a podvrtol si ľavý členok, no už sa nezmienil, že bol pichnutý vidlami a toto uviedol až
na nasledujúci deň.

Súd ma za to, že v prípade, ak by uvedené poranenia mal poškodenému spôsobiť dňa 20.07.2017
práve obvinený M. spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby, teda aj vidlami, tak určite by to
poškodený uviedol už príslušníkom polície, ktorí hneď po oznámení obvineným M. prišli na miesto činu a
rovnako aj pri vyšetrení na ortopedickej ambulancií, kde prišiel až po 7 dňoch od incidentu s obvineným,
by uviedol aj to, že mal byť pichnutý vidlami a má poranenia na hrudníku a ramene ľavej ruky. Nie je
zrejmé a logické ani to, prečo poškodený prišiel na prvé lekárske ošetrenie až po 7 dňoch keď práve

ihneď po napadnutí susedom by mal mať najväčšie bolesti. Za danej situácie, podľa názoru súdu, je
dôvodná pochybnosť, či uvedené poranenia vznikli dňa 20.07.2017 po incidente s obvineným M.. Ak
by to tak bolo, tak poškodený by to určite uviedol už príslušníkom polície, ktorí sa ho pýtali, či má
nejaké poranenia, či sa žiada na lekárske vyšetrenie a či chce podať trestné oznámenie, pričom tento
jednoznačne odpovedal, že zranenia nemá žiadne, trestné oznámenie nechce podať a na lekárske

ošetrenie sa nežiada a ani oni na poškodenom žiadne známky poranenie nebádali. Nie je vylúčené, že
predmetné poranenia mohli u poškodeného vzniknúť, ale nie je preukázané, že mu ich mal spôsobiť
práve obvinený M. dňa 20.07.2017.

Za existujúcej dôkaznej situácie zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej

súvislosti, súd dospel k záveru, že skutok sa síce stal resp. mohol stať, čo je zrejmé najmä z výpovede
znalca MUDr. Dušana Sukovského, ako aj svedkyne MUDr. Smoterovej a MUDr. Ligusovej, ktorí
konštatovali poranenia u poškodeného, avšak nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti
preukázané kedy vznikli, resp., že vznikli práve dňa 20.07.2017 a že mu ich spôsobil obžalovaný
a z tohto dôvodu, v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech páchateľa,

súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil. V súvislosti s
poraneniami poškodeného na hrudníku a ľavom ramene, súd uvádza, že tieto poranenia, ktoré sú
zachytenéajnafotografii,ktorúpoškodenýpredložilažpotrochtýždňoch,súzrejméibaztejtofotografie,
ale ani MUDr. Ligusová ani MUDr. Smoterová ich nevideli, neošetrovali, čo len vzbudzuje pochybnosť
o ich vzniku, lebo je zrejmé, že ak by skutočne ich poškodený mal, tak by ich uviedol a ukázal už v

čase prvého vyšetrenia dňa 27.07.2017 a tieto by mu mali byť v ďalších dňoch a lekárskych kontrolách
liečené a spomínané aj ďalších lekárskych správach od MUDr. Ligusovej na č. l. 169. Z týchto správ je
totiž zrejmé, že pri ďalších vyšetreniach poškodeného až do 01.10.2017, kedy mal byť ukončená PN
poškodeného nie je o tomto poranení ani zmienka.

Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného P. M. oslobodil spod obžaloby, bolo v zmysle zákona
nevyhnutné odkázať poškodeného E. P. ako aj poškodené strany Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.
s., pobočka Prešov a Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov s ich nárokmi na náhradu škody na civilný
proces.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol

urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušeniemohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.