Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/411/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211018
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4215211018.7

Uznesenie

Okresný súd Komárno, v právnej veci žalobcu: R.. Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX I., občan
SR, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového

poriadku z a m i e t a.

II. Súd podanie žalobcu zo dňa 10.06.2015, doručené súdu dňa 12.06.2015, o d m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Komárno bolo dňa 12.06.2015 doručené podanie označené ako „Žaloba na
náhradu škody“, ktorou žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
1T/19/2003 a následne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 4To/14/2012 celkom vo výške 89.388,11
€, ako aj úrokov z omeškania počítaných od 14.06.2012 vo výške 8,75% ročne až do zaplatenia a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že nesprávne úradné postupy sa týkajú súdov vo vyššie uvedených
konaniach vrátane ich nečinnosti. Uviedol, že dôkazy sa nachádzajú v súdnom spise Okresného súdu
v Komárne č. 1T/19/2003. V priebehu celého trestného konania boli policajné aj iné orgány okresu N.
aktivizované, a to kedykoľvek keď to vyhovovalo obvinenému R.. V. M. a spol. a ako dôkaz označil
všetky podania menovaného a žiadal, aby súd vyžiadal tieto dôkazy od príslušných orgánov, nakoľko

o väčšine prípadov nebol úradne žalobca ani informovaný. V trestnom konaní vedenom na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 1T/19/2003 boli žalovaní uznaní vinnými a rozsudkom Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 4To/14/2012 aj právoplatne odsúdení so smiešnymi trestami v rozpore s vtedy platným
trestným poriadkom a trestným zákonom. Trestné činy boli spáchané voči jeho manželke, ale škodu
utrpel aj žalobca, pričom v trestnom konaní č. 1T/19/2003 sa s ním nekonalo ako s poškodeným, t. j. v
rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami a v rozpore s oznámením Okresného prokurátora č. B.

XXX/XXXX-XX zo dňa 12.09.2011. Svoje nároky si vyčíslil nasledovne: Majetková ujma za trestné činy
spáchané v roku 2000: za počet dní a hodín, za ktorých nahradzoval činnosť manželky počas jej PN a
rehabilitácie (29.03.2000-22.07.2000) 116 x 12 = 1392 hod. x 2,19 € = 3048,48 €. Za počet dní a hodín,
za ktorých nahradzoval činnosť manželky za jej prípravu a za prítomnosť na pojednávaniach /18x6/
108 x 12 = 1296 x 3,93 = 5.093,-€. Ušlý zisk z 50 včelstiev 1493,73 € (50 x 20 kg medu x priemerná
cena medu 1,49 €). Majetková ujma za trestné činy spáchané v roku 2003: za počet dní a hodín,

za ktorých nahradzoval činnosť manželky počas jej PN a rehabilitácie (08.09.2003-01.01.2004) 104
x 12 = 1248 hod. x 3,16 € = 3.948,68 €. Ušlý zisk - nemožnosť ochrániť podpálený rodičovský dompred poveternostnými vplyvmi - 5808,94 €. Uviedol, že počty hodín, počas ktorých nahradzoval činnosť
manželky sú vynásobené priemernou hodinovou mzdou v hospodárstve SR vykázané Štatistickým
úradom SR v príslušnom dotknutom období. Nemajetková ujma za porušenie základných ľudských

práv a slobôd svedka poškodeného 20000,-€, za porušenie slobody pohybu a pobytu 10000,-€, za
neoprávnený hrubý zásah do súkromného a rodinného života 20000,- €, za porušenie č. l. 19 ods. 1
Ústavy SR 20000,- €. Uviedol, že v danom prípade v postavení manžela poškodenej ale aj ako pre
poškodeného občana právneho štátu, jeho práva sú vyčíslené a uplatnené na minimálnej úrovni. Uviedol
ďalej, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti najmä úmyselným

zavinením a protiprávnym konaním. V predmetnom trestnom konaní existujú a sú preukázané všetky
predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu.

3. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.04.2016 žalobca na otázku zákonnej sudkyne o tom, aby
konkretizoval skutkovo v čom vidí nesprávny úradný postup Okresného súdu v Komárne v predmetnej
trestnej veci žalobca uviedol, že všetky dôležité skutočnosti uviedol vo svojej žalobe.

4. Podaním zo dňa 09.03.2017 doručeným súdu dňa 13.03.2017 žalobca navrhol, aby súd konanie
s poukazom na § 162 CSP prerušil a postúpil návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade
právnych predpisov v konkrétnom prípade § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 v znení neskorších úprav s čl.
2 ods. 2, s čl. 12, s čl. 13 ods. 1 písm. a), s čl. 46 ods. 2 a ods. 3, s čl. 152 ods. 4 ako aj s čl. 154 c Ústavy

slovenskej republiky a prerušil konanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvoromEurópskejúniepodľamedzinárodnýchzmlúv,ktorýmijeSlovenskárepublikaviazanávsúvislosti
s citovanými zákonnými ustanoveniami v bode a) v nadväznosti na čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv,
čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 Charty práv európskej únie, čl. 52
ods. 1 prvá veta, ods. 4 a ods. 6 uvedenej Charty práv európskej únie, čl. 53 Charty práv európskej únie.

Má za to, že postup a konanie, pri ktorom o uplatnených nárokoch na náhradu škody z činnosti súdov
rozhoduje súd toho istého stupňa resp. ten istý súd a odporca je v zastúpení nadriadeným orgánom
súdov a sudcov, od ktorého sú závislé funkčne, finančne, nepísanými pokynmi, atď. - na európskej úrovni
je neobhájiteľné pre rozpornosť s demokratickými princípmi a nebolo tomu tak ani za čias najtvrdšieho
totalitného systému socializmu.

5. Súd prvej inštancie prvým uznesením č. k. 6C/411/2015-55 zo dňa 06.07.2017 odmietol podanie
podľa § 129 ods. 3 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016
(ďalej len „CSP“) s odôvodnením, že žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol
zrejmý skutkový stav, na ktorého základe si uplatňuje právo. Je procesne neprípustné, aby žalobca

svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na
obsah trestného spisu. Dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje, majú slúžiť na preukázanie tvrdení žalobcu
uvádzaných v žalobe, nesmú mať žiadnu inú funkciu. V prípade, ak by súd zisťoval z označených
dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná
dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia strán

sporu, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto strany sporu plnil súd. Zároveň súd druhým
napadnutým uznesením č. k. 6C/411/2015-85 s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, aplikujúc
analógiu úspechu v spore, priznal žalovanej náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, keďže podanie žalobcu bolo odmietnuté. Proti týmto uzneseniam podal žalobca odvolanie.

6. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 12Co/136/2017, 12Co/147/2017 - 98 zo dňa 28.09.2018
uznesenia súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací
súd vo svojom, pre súd prvej inštancie záväznom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade súd prvej
inštancie vyzval žalobcu len veľmi všeobecne na odstránenie vád podania, keď vo výzve uviedol, že
má uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa nesprávneho úradného postupu vo

veci Okresného súdu Komárno a konkrétnu skutočnosť, ktorú považuje za nesprávny úradný postup.
Uložil súd prvej inštancie povinnosť, aby si v ďalšom konaní ujasnil, aké podklady sú pre prejednanie a
rozhodnutie veci podstatné. Ak zistí nedostatok podkladov na prejednanie veci, opätovne vyzve žalobcu
na odstránenie vád podania a vo výzve musí presne špecifikovať, aké nedostatky podanie žalobcu má
a v čom konkrétne je potrebné podanie doplniť. Pokiaľ zistí, že podanie má všetky potrebné náležitosti

a z jeho obsahu sú súdu zrejmé všetky skutočnosti potrebné na prejednanie veci, ktoré mu umožňujú
vo veci pokračovať, bude pokračovať v spore v zmysle procesných ustanovení CSP.7. Po vrátení veci z Krajského súdu v Nitre bolo zrejmé už zo žaloby, že žalobca sa dožaduje
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn.
1T/19/2003, ale povinnosťou žalobcu je svoju žalobu sformulovať tak, aby bol jasne stanovený predmet

konania, ktorý sa individualizuje pre budúce požiadavky totožnosti skutku a ďalšieho posúdenie nároku
žalobcu na náhradu škody. Žalobca však vo svojich podaniach, či už v písomných alebo na pojednávaní,
len neustále odkazoval súdny spis sp. zn. 1T/19/2003, pričom neuviedol, ktoré rozhodnutia a postupy
ktorého orgánu zakladajú jeho nárok na náhradu škody. Súd po preskúmaní podaní žalobcu, dospel k
záveru, že jeho podania sú neurčité a nezrozumiteľné v časti týkajúcej sa označenia orgánu, ktorý sa

mal nesprávneho úradného postupu dopustiť, ako aj predmetu konania a ani uplatneného nároku na
náhradu škody a spôsobu, akým k výpočtu škody žalobca dospel. Súdu nebolo zrejmé, akým konaním,
resp. nekonaním ktorého orgánu verejnej moci (Polície SR, prokuratúry, Okresného súdu Komárno ako
aj Krajského súdu v Nitre) došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aká výška škody mu vznikla ale
ani to, ako dospel k výpočtu jednotlivých náhrad a aké sú okolnosti vzniku tvrdenej škody v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktoré si v žalobe uplatnil a tým pádom súdu nebola zrejmá

ani príčinná súvislosť medzi žalobcom uvedeným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

8. Súd preto po pripojení trestného spisu sp. zn. 1T/19/2003 uznesením č. k. 6C/411/2015-109 zo dňa
21.03.2019 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podania
doručené súdu dňa 12.6.2015, 11.1.2016, 13.3.2017, 22.6.2017 a to tak, aby:

- zosúladil svoje podania so žalobným návrhom - zosúladenie spočíva v uvedení, ktorý orgán verejnej
moci SR svojím konaním, resp. nekonaním podľa názoru žalobcu nesprávne postupoval, a preto mu
vznikol nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., ktoré si v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/411/2015 uplatňuje, nakoľko v podaní
žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup Polície SR, prokuratúry, Okresného súdu Komárno ako

aj Krajského súdu v Nitre,
- ak považuje žalobca za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci SR, nech špecifikuje tento
orgán a nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie tohto orgánu a špecifikuje prečo (v
čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie orgánu považuje za nesprávny úradný postup,
- v prípade, ak považuje žalobca za nesprávny úradný postup v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

1T/19/2003 na Okresnom súde Komárno, nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie
Okresného súdu Komárno a špecifikuje prečo (v čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie
súdu považuje za nesprávny úradný postup,
- v prípade, ak považuje žalobca za neprávny úradný postup v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.
4To/14/2012 na Krajskom súde v Nitre, nech špecifikuje jednotlivo každé konanie alebo nekonanie

Krajského súdu v Nitre a špecifikuje prečo (v čom) konkrétne to - ktoré konanie alebo nekonanie súdu
považuje za nesprávny úradný postup,
- ďalej, aby špecifikoval v súvislosti s jednotlivo označenými (vyčítanými) konaniami alebo nekonaniami
špecifikovaného orgánu verejnej moci SR výšku škody, aká mu vznikla, doplnil skutkové tvrdenia
ohľadne okolností vzniku tvrdenej škody v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu,

- špecifikoval akú náhradu nemajetkovej ujmy si za jednotlivo označené (vyčítané) konanie či nekonanie
orgánu verejnej moci SR titulom nesprávneho úradného postupu konkretizovaného orgánu verejnej
moci SR uplatňuje a najmä ako dospel k výpočtu (výške) jednotlivých náhrad, doplnil skutkové
tvrdenia ohľadne okolností vzniku tvrdenej nemajetkovej ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu konkretizovaného orgánu verejnej moci SR, jej intenzitu, závažnosť a následky ako aj

uviedol, prečo by samotné konštatovanie prípadného porušenia práva v danej veci nebolo dostatočným
zadosťučinením, teda špecifikoval akú kvalifikovanú ujmu tvrdený nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci SR u neho vyvolal, akým spôsobom sa táto ujma prejavila.
Súd vo svojom uznesení uviedol, že žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať,
individualizovať a konkretizovať. Zároveň ho poučil, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní

alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP). Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 02.05.2019.

9. Dňa 14.05.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako Vec: sp. zn. 6C/411/2015-109
Výzva - odpoveď. Žalobca uviedol, že uznesenie súdu je nesprávne, nezákonné, nezrozumiteľné,

neúplné a nevykonateľné. Uviedol, že súdom žiadané doplnenia už boli v konaní objasnené, súd
nešpecifikuje, ktoré náležitosti stanovené v § 127 ods. 1 a ods. 2 podaná žaloba postráda a ako je
potrebné ich odstrániť. Uviedol, že k žalobe je pripojená aj dôkazná listina a sú označené ďalšie dôkazy,
ktoré sú súdu známe z vlastnej činnosti. Ďalej uviedol, že žaloba bola podaná za účinnosti OSP, žesúd opakovane a dlhodobo koná a rozhoduje v predmetnom prípade v rozpore so zákonom a za stavu,
keď navrátenie zmeškanej lehoty stanovenej v § 43 ods. 1 OSP nie je možné nahradiť novou právnou
úpravou. Žalobca ďalej poukázal na § 16 ods. 1 druhú vetu zákona č. 514/2003 Z. z. , uznesenie

Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 108/2010 z 20.04.2010, § 193 CSP.

10. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak ide o
podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní.

11. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

12. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

13. Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o

odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

14. Podľa § 162 CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie
o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

"ústavný súd") návrh na začatie konania, podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie
o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie

konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

15. Súd sa v prvom rade zaoberal žalobcovým návrhom na prerušenie konania. Súd zamietol návrhy
žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP z dôvodu, že nie sú splnené
podmienky na konanie o súlade právneho predpisu - zákona č. 514/2003 Z.z. - s Ústavou SR, resp.

s právom Európskej únie. Súd nevidí dôvod na začatie prejudiciálnej otázky o ústavnosti zákona č.
514/2003 Z.z., nakoľko má za to, že v rámci tohto zákona je zachovaná deľba moci v štáte i vzájomná
kontrola súdnej a výkonnej moci. Súd návrh žalobcu vyhodnotil ako jeho subjektívny názor reflektujúci
jeho pocit subjektívnej nespravodlivosti, ktorú pociťuje v rámci konania. Len subjektívny názor účastníka
konania bez riadneho popísania podstatných skutočností opodstatňujúcich riešenie prejudiciálnej otázky

spočívajúcej v súlade zákona č. 514/2003 Z.z. s Ústavou SR, resp. právom EÚ, bez objektívnych
podkladov, netvoria relevantný návrh na začatie takéhoto konania pred Ústavným súdom SR, resp.
Európskym súdnom dvorom. Súd má za to, že návrh žalobcu na prerušenie konania je irelevantný a
neopodstatnený a jeho prípadným vyhovením by v konaní vznikli zbytočné súdne prieťahy, ktoré sú v
rozpore so zásadami hospodárnosti a rýchlosti konania, zakotvenými v CSP.

16. Súd sa následne zaoberal tým, či podaná žaloba zo dňa 10.06.2015, ktorá bola súdu doručená
dňa 12.06.2015 vrátane jej doplnení zo dňa 11.01.2016, 13.03.2017, 22.06.2017 a 10.05.2019 spĺňa
náležitosti žaloby požadované v § 132 a nasl. CSP, pričom vyhodnotil, že to tak nie je.

17. Ustanovenie § 129 ods. 1 CSP ukladá súdu v prípade podania vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé,
čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, vyzvať toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Vo
výzve však musí súd konkrétne uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba
doplniť alebo opraviť (§ 129 ods. 2 CSP). Súd si preto sám musí ujasniť, aké tvrdenia sú preň z hľadiska

budúceho prejednania veci podstatné, a aké podklady a tvrdenia sú potrebné, aby mohol vec rozhodnúť.
Po ujasnení si týchto otázok súd má vyzvať žalobcu na odstránenie konkrétnych nedostatkov podania,
ktoré neumožňujú, aby súd v konaní pokračoval. Výzva na odstránenie nedostatkov podania nemôžebyť len formálna a súd v nej musí konkrétne špecifikovať, čo v danom podaní chýba a v čom je podanie
neúplné alebo súdu nezrozumiteľné.

18. Súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 21.03.2019, aby svoju žalobu doplnil a aby takto doplnená
žaloba spĺňala zákonom vyžadované náležitosti. V uznesení súd podrobne špecifikoval, v čom vidí
nedostatky žaloby, žalobcu poučil, ako majú byť nedostatky odstránené s tým, že ak žalobca nedostatky
neodstráni, súd podanie odmietne. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 10.05.2019,
doručeným sudu dňa 14.05.2019, v ktorom vyslovil nesúhlas s procesným postupom súdu. Poukázal na

skutočnosť, že žaloba je úplná, že súd nebol oprávnený vyzvať na odstránenie vád žaloby, ktorá bola
podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd zmeškal lehotu 60 dní na odstránenie
vád podania. Vo svojom podaní žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na súdom zistené nedostatky
žaloby, túto žalobu žiadnym spôsobom nedoplnil. Súd je toho názoru, že žaloba v znení jej doplnení
je neúplná a nezrozumiteľná, keďže z nej jednoznačne nevyplýva, ktorý orgán verejnej moci sa mal
dopustiť nesprávneho úradného postupu, akým konaním malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť,

aká škoda a akým spôsobom mala byť spôsobená, akým spôsobom bola v žalobe vyčíslená výška
škody, aká je príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci
a vzniknutou škodou. Žalobca nevymedzil v zmysle výzvy podľa § 129 CSP skutkový stav tak, aby z
neho bol zrejmý protiprávny úkon (skutok), na základe ktorého si uplatňuje právo na náhradu škody
spôsobnej pri výkone verejnej moci, a to v rozsahu jeho jasnej individualizácie a vylúčenia zámeny s

iným protiprávnym úkonom, a tak neodstránil vady žaloby. K svojim tvrdeniam žalobca nedoložil listinné
dôkazy, na tie iba poukazuje, čo je v rozpore s § 132 ods. 2 CSP. Je procesne neprípustné, aby súd
nahrádzal povinnosť strán opísať rozhodujúce skutočnosti. Tieto v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2
CSP nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Dôkazy majú slúžiť len na preukázanie tvrdení
žalobcutvrdenýchvžalobe,nievšaknato,abyznichsúdzisťovalskutočnosti,ktorémajúbyťobsiahnuté

v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca. Keďže žalobca napriek výzve súdu neodstránil vady
žaloby, napriek tomu, že bol poučený o spôsobe odstránenia vád žaloby a o následku ich neodstránenia,
a súd pre nedostatky žaloby nemôže v konaní ďalej pokračovať, v zmysle § 129 ods. 3 CSP žalobu
žalobcu doručenú súdu dňa 12.06.2015 v spojení s jej doplneniami zo dňa 11.01.2016, 13.03.2017,
22.06.2017 a 10.05.2019 ako neurčitú a nezrozumiteľnú odmietol. Súd v tomto smere poukazuje aj na

uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/51/2018-79 zo dňa 28.06.2018, v ktorom odvolací súd
v obdobnej veci uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým sa odmietlo podanie žalobcu, potvrdil. V rámci
určenia výšky náhrady škody súd poukazuje aj na závery rozhodnutia v rozsudku Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 25Co/62/2010 zo dňa 13.10.2010.

19. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. V predmetnom prípade súd žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech
v konaní, keďže podanie žalobcu bolo odmietnuté.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti II. a III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v
Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP najneskôr
do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 129 ods. 4 CSP).