Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121207812
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121207812.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: F. a F., bytom u
matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov: matky
B.zastúpenejA.aotcaF.,zastúpenéhoT.,onávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniavoveci
zákazu zverejňovania informácií o maloletých deťoch, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín zo dňa 29. decembra 2021 č. k. 26P/144/2021-37, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

„Otec je p o v i n n ý zdržať sa zverejňovania akýchkoľvek informácií tykajúcich sa osobného
života a rodinnej situácie mal. F. P. Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX a F. E. Q., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, a to prostredníctvom e-mailov, sociálnych sietí, printových médií, televízneho vysielania

a článkov zverejnených na internete.“

Vo zvyšnej časti zamietavé uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Poučuje otca o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci nezhody rodičov.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhala, aby súd otcovi uložil povinnosť zdržať sa priameho aj nepriameho zverejňovania
akýchkoľvek informácií týkajúcich sa osobného života a rodinnej situácie maloletých detí, ako aj
informácií týkajúcich sa súdnych konaní, ktorých sú maloleté deti účastníkmi, a to prostredníctvom e-

mailov, sociálnych sietí, printových médií, televízneho vysielania, článkov zverejnených na internete, ako
aj vystupovaním na verejnosti, zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov,
ktoré je doposiaľ platné. Rodičia detí už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti. Na Okresnom súde
Trenčín prebieha pod sp. zn. 31P/98/2020 konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom. V uvedenom konaní matka žiada obe maloleté deti zveriť do svojej

osobnej starostlivosti a otca detí zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu. Ďalej na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 35P/64/2021 prebieha konanie o rozvod manželstva, návrh podal otec, ktorý na čas
po rozvode žiada obe deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a tiež navrhuje,
aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu detí. Matka v návrhu uviedla, že dňa 26.11.2021
obdržal jej priateľ email od otca detí, z ktorého je zrejmé, že s deťmi sú dlhodobo sledovaní zrejme
prostredníctvomsúkromnéhodetektíva.Zozáberov,ktoréotecpredložildorozvodovéhospisu,sú podľa

nej falošne vystrihnuté dve fotografie z dovolenky v Chorvátsku, ktorými neznámy páchateľ vystupujúci
pod menom otca preukazuje, že jej priateľ za jej údajnej aktívnej asistencie sexuálne zneužíva maloletédeti. Z obsahu celého videa je podľa nej zrejmé, že k žiadnemu sexuálnemu zneužívaniu nedošlo a ide
lenoosobnúpomstuotca.Vemailesaotecpodľanej vyhráža,žepredmetnéfotografieafilmovýmateriál
predloží slovenskej tlači, pričom matka zdôraznila, že rodinná firma otca vlastní 20% v internetovom

denníku V., a tiež vlastní podiel v spoločnosti, ktorý vydáva týždenník K.. Z týždenníka K.
neznáma osoba vystupujúca ako šéfredaktorka zaslala emaily jej priateľovi a rodičom matky, v ktorých
sa im vyhráža zverejnením videa a fotografií a iných urážlivých tvrdení. Emaily s veľmi podobným
výhražným obsahom zaslal otec aj jej rodičom, jej kamarátkam a známym. Matka sa domnieva, že otec
svojím konaním priamo zasahuje do súkromného života maloletých detí, ktoré sú zaznamenané na

videozáznamoch, tieto plánuje vystaviť výraznému záujmu verejnosti, a to bez súhlasu matky. Vyslovila,
že je nepochybné, že deti sa k týmto informáciám skôr či neskôr dostanú, pričom je tiež nepochybné,
že toto bude mať na ich psychiku negatívne následky. Súd prvej inštancie neprisvedčil matke. Uviedol,
že v danej veci nebola splnená podmienka naliehavej potreby okamžitého zásahu formou nariadenia
neodkladného opatrenia. Je toho názoru, že materiály poskytnuté otcom detí, ktorých zverejnenie by
podľa názoru matky bolo spôsobilé spáchať ujmu maloletým deťom, sa týkajú predovšetkým osoby

matky detí. Ďalej uviedol, že otec poprel, že by dal matku detí sledovať a že uvedené už rieši polícia
na základe trestného oznámenia, ktoré podala matka. Uviedol, že nemal preukázané, že by uvedené
citlivé informácie boli zverejnené médiami. Dodal, že rodičia detí majú značné problémy vo vzájomnej
komunikácii, z čoho vyplývajú aj konflikty medzi nimi, čo je možné napraviť prostredníctvom odborného
poradenstva, o ktoré obaja rodičia prejavili záujem. Preto v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka

návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka. Navrhla odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie
súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Namietala, že
prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniamaneúplnezistilskutočnýstavveci,právnuvecnesprávneprávneposúdil,keďsíceaplikovalna
tento prípad príslušné právne normy, ale ich nesprávne interpretoval, nakoľko nebral do úvahy najlepší
záujem maloletých detí, ktorý je prvoradý. Namietala, že súd prvej inštancie uveril vyjadreniam otca, že
do médií nič neposielal napriek k návrhu priloženým e-mailom kde sa „redaktorka“ pýta rôzne otázky.
Na preukázanie, že otec pri pohovore klamal, pripojila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v K.

ČVS: H.-XXX/X- V.-TN-XXXX, v ktorom je napísané: „Tiež uviedol, že predmetné fotografie zaslal aj
spravodajskému časopisu K., pretože chcel, aby sa pán F. prestal správať voči jeho deťom tak, ako je
to viditeľné z fotografií. Zo strany spravodajského časopisu K. K. dostal odpoveď, že ním poskytnuté
informácie si musia preveriť, čo akceptoval. Uviedol, že podľa jeho vedomosti k publikovaniu správy
ohľadom konania pána F. doposiaľ nedošlo.“ Proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v K. podala

sťažnosť, pretože orgán činný v trestnom konaní neposkytol deťom ani jej ochranu tým, že by prijal
akékoľvek rozhodnutie, ktoré by mohlo otca zastaviť v konaní a odvolal sa na konanie prebiehajúce na
Okresnom súde Trenčín o rozvod manželstva. Poukázala, že rovnako súd prvej inštancie v danej veci sa
vo svojom odôvodnení odvoláva na to, že bolo podané trestné oznámenie, ktoré ešte nie je doriešené.
Neobstojí ani odôvodnenie súdu, že k zásahu ešte neprišlo. Zároveň sa nestotožňuje ani s názorom

súdu, že otcom šírené materiály sa týkajú predovšetkým jej, a nie maloletých detí. Podľa jej názoru sa
tieto informácie úplne zreteľne týkajú maloletých detí a nezmazateľne zasahujú do ich osobnostných
práv, ak sa takáto informácia raz dostane na internet, už nikdy nebude takáto informácia pod kontrolou
a žije si svoj vlastný život.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(zákon č. 161/2015 Z.z.), ďalej len CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné sčasti zmeniť podľa § 388 CSP, nakoľko nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, a sčasti ako vecne správne podľa § 387 CSP
potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. V zmysle vyššie citovaného § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a

to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia v prípade potreby
bezodkladne upraviť pomery strán je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacími argumentami matky a nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie, že v osvedčenej situácii nebola splnená podmienka naliehavej potreby okamžitého zásahu
súdu formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Matka podľa názoru odvolacieho súdu
predloženými listinnými dôkazmi preukázala dôvodnosť a bezprostrednosť ňou tvrdenej obavy, že otec

mieni prostredníctvom médií zverejniť neurčitému okruhu ľudí informácie týkajúce sa osobného a
rodinného života detí, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv detí. Otec sa k návrhu ani
k odvolaniu matky nevyjadril.

12. Takýmto dôkazom svedčiacim naliehavej potrebe okamžitého zásahu súdu sú emailové správy

otca zaslané priateľovi, rodičom a známym matky v piatok 26.11.2021, ktorých zaslanie otec
potvrdil kolíznemu opatrovníkovi (viď dôkaz záznam z pohovoru zo dňa 14.12.2021) a následne aj
vyšetrovateľovivtrestnomkonaní(viďuznesenieORPZvK.zodňa12.01.2022).Vemailovýchsprávach
otec výslovne uvádza, že „ďalej poskytne“ alebo „odovzdá fotografie a filmový materiál“ (obsahujúci
podobizne detí), ktorý podľa neho dokazuje sexuálne zneužívanie detí priateľom matky za aktívnej

asistencie matky, „aj slovenskej tlači“. Zároveň otec v emailoch osobitne upozorňuje, že „jeho rodina vo
V. a správna rada ich V. rodinnej spoločnosti“ boli už informované a že „využijú všetky prostriedky, ktoré
majúkdispozícii“.Matka týmtodôkazom azároveňúdajmizwebstránkyosvedčila,žeotcomspomínaná
švajčiarska rodinná firma S.. investuje v mediálnej oblasti, vlastní vydavateľstvo K., ktoré vydáva
spravodajský portál Trenčianskeho kraja K.., vlastní Vydavateľstvo V., ktoré vydáva internetový denník

V.. Matka predložila aj emailové správy z 29.11.2021 od osoby predstavujúcej sa ako šéfredaktorka
mediálnej firmy K. zaslané jej priateľovi a rodičom. V správach osoba šéfredaktorky popisuje, že ako
vydavetľstvo môžu osloviť až 185.000 čitateľov každý týždeň a prostredníctvom webovej stránky a cez
sociálne siete ďalších 150.000 sledovateľov, a ich sesterské médium denník V. so sídlom v B. 350.000
mesačnýchčitateľov,pričommajúaj inésesterskémédiá.Vsprávachďalejosobašéfredaktorkyuvádza,

že má vedomosť, že priateľ matky sa má dopúšťať závažnej trestnej činnosti sexuálneho zneužívania
maloletých a že jej boli zaslané dotknuté fotky. Otec vyšetrovateľovi v trestnom konaní potvrdil zaslanie
týchto fotografií spravodajskému časopisu K. (viď uznesenie ORPZ v K. zo dňa 12.01.2022).

13. Zo všetkých uvednených dôkazov vyplýva dôvodnosť tvrdenia matky, že otec už vykonal kroky
smerujúce k zverejneniu informácií týkajúcich sa rodinného a osobného života detí neurčitému okruhu
osôb, hoci ide o citlivé informácie spôsobilé významnou mierou zasaiahnuť do života detí. Odvolací súd
súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že cieľom konania otca je predovšetkým verejná difamácia
matky a jej priateľa, aj s názorom súdu prvej inštancie, že sledované poškodenie ich záujmov nemôže

byť predmetom konania vo veci starostlivosti o deti. Odvolací súd však dodáva, že nie je možné
opomenúť, že otec na dosiahnutie tohto cieľa využíva maloleté deti resp. zverejnenie citlivých údajov
dotýkajúcich sa detí (podobizne detí). Odvolací súd súhlasí, že otec tieto dôkazy môže (aj musí) použiť
v trestnom konaní vedenom pre ním označený skutok, a v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje
o spôsobilosti matky deti riadne a zodpovedne, najmä neohrozujúc ich morálku, vychovávať. Avšak

tomuto cieľu nezodpovedá zverejňovanie podobizne detí a informácií o deťoch v kontexte konfliktu otca
s matkou s rizikom vystavenia kritike, posudzovaniu a hodnoteniu verejnosťou, čo by nepochybne viedlo
k ohrozoveniu zdravia a citového, rozumového a mravného rozvoja detí (nežiadúca medializácia).14. Ustanovenia článku 16 Dohovoru o právach dieťaťa poskytujú dieťaťu ochranu pred svojvoľným
zasahovaním do jeho súkromia bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Dieťa má právo na ochranu pred
svojvoľnými zásahmi do svojho súkromia, aj keď ich vykonávajú jeho zákonní zástupcovia (držitelia

rodičovských práv a povinností). Táto ochrana vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom sa nevykonáva
prostredníctvom žaloby o ochranu osobnosti podľa ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, ale
prostredníctvom ochranných inštitútov zakotvených v Zákone o rodine (viď rozsudok NS ČR sp.zn.
30Cdo 3770/2011 vzhľadom na podobnosť právnych úprav).

15. Podle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Dôsledná ochrana záujmov dieťaťa sa vzťahuje aj na záujem, ktorý predstavuje právo dieťaťa na

informačné sebaurčenie. Ako vyplýva z § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičia by mali dbať o to,
aby sa verejnosť nedozvedela informácie zo súkromného života dieťaťa, ktoré môžu byť vnímané ako
ponižujúce alebo inak schopné narušiť riadny (najmä psychický) vývoj dieťaťa. V tomto ustanovení
Zákon o rodine zdôrazňuje, že rodičia vykonávajú rodičovské práva a povinnosti s ohľadom na záujem
dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa súd hodnotí podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine.

Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho
rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson
v. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej
povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu
nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je

v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná
nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy
postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie alebo rozvoj dieťaťa. Inými slovami, dieťa má právo na ochranu pred svojvoľnými zásahmi
do svojho súkromia, aj keď ich vykonávajú jeho zákonní zástupcovia (držitelia rodičovských práv a

povinností).

17. Matka tak podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov
v zmysle zabrániť otcovi zverejňovať informácie, z ktorých vyplýva údaj o osobnom stave a rodinnej
situácii maloletých detí.

18. Z predložených dôkazov ani z tvrdení matky však nevyplynulo také konanie otca, ktoré by spočívalo
v zverejňovaní informácií zo súdnych konaní, preto v tejto časti odvolací súd nepovažoval návrh za
dôvodný. Odvolací súd v zmeňujúcom uznesení nepoužil ani formuáciu matky v návrhovej žiadosti
„priame a nepriame zverejňovanie“. Matka uvedený pojem v návrhu nijako nevysvetlila, neodôvodnila,

uvedný pojem je neurčitý, vágny a preto nevykonateľný. Rovnako odvolací súd považuje za neurčitý a
nezrozumiteľnýajpojemzákazu zverejňovaniainformácií„vystupovanímnaverejnosti“.Opäťmatkatúto
formuláciu nevysvetlila, nezdôvodnila, a ani neosvedčila, že by sa takéhto správania otec dopustil alebo
mienil dopustiť. V tejto časti nepovažoval odvolací súd návrh za dôvodný, preto v tejto časti zamietavé
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil.

19. Na základe popísaných skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa §
388 CSP v časti tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

20. Pokiaľ súd nariadil neodkladné opatrenie na návrh účastníka, aplikuje postup v súlade s §

336 alebo 337 CSP, ktoré sa v tomto prípade použijú primerane (Kotrecová, Alexandra a kol. Civilný
mimosporový poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 985, marg. č. 5.).

21. Podľa § 337 ods. 1, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1, 2 CSP v spojení
s § 52 a 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Civilný mimosporový
poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť,
ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).