Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110222108
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2110222108.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1. Villa Vino Rača
a.s., IČO: 00 190 268, so sídlom Pri vinohradoch 2, Bratislava, 2. Nad Šúrom Development s.r.o., IČO:
53 453 751, so sídlom Bratislava, Detvianska 7516/3, obaja žalobcovia zastúpení spoločnosťami: 1.
AK Moško a Gúčik advokáti, s.r.o., IČO: 36 856 355, so sídlom Štefanovičova 14, Bratislava, 2. AK
HŘÍCHOVÁ, s.r.o., IČO: 36 866 342, so sídlom Úprkova 45, Bratislava, proti žalovanému: TRUENO
s.r.o., IČO: 086 40 378, so sídlom Česká republika, Praha 4 - Michle, Jaurisova 515/4, zastúpeného
advokátom:Mgr.MiroslavTokarčík,sosídlomHalenárska7,Trnava,naodvolaniežalobcuprotirozsudku

Okresného súdu Trnava č. k. 26C/117/2015-751 zo dňa 22. mája 2019 v spojení s opravným uznesením
č. k. 26C/117/2015-904 zo dňa 1. apríla 2021 a na odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 26C/117/2015-884 zo dňa 12. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a
dopĺňacím rozsudkom tak, že žalobu žalobcov 1. a 2. v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 1. nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacích

konaní v plnom rozsahu.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 2. nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacích
konaní v plnom rozsahu.

IV. Svedkovi Ing. Štefanovi D. p r i z n á v a voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu svedočného
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom (druhým v poradí)

súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1. sumu vo výške 9.916,68
Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.958,34 Eur od 1.12.2009 do 31.12.2009, zo sumy
9.916,68 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom uložil
žalovanému povinnosť vypratať pozemok zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. M., parc. registra „C“, parcela
č. 7872 o výmere 86.288 m2, druh pozemku orná pôda v časti o výmere 32.146 m2, špecifikovanej
v polohopisnom a výškopisnom pláne vyhotovenom dňa 10.3.2011 geodetom Ing. N. F., autorizačne
overený podľa § 6 písm. d) až j) zákona č. 215/1995 Zb. Ing. Y. Q., autorizovaným geodetom a

kartografom, a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy tak, aby špecifikovaná časť
pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy (dnes DT Mapy) Hlavného mesta
SR Bratislavy, a to v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Polohopisný a výškopisný plán
vyhotovený dňa 10.3.2011 geodetom Ing. N. F., autorizačne overený podľa § 6 písm. d) až j) zákona č.215/1995 Z. z. Ing. Y. Q., autorizovaným geodetom a kartografom, tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
III. výrokom priznal žalobcom 1. a 2. voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 48 ods. 1, 2, § 49a, § 451 ods. 1,
2, § 663, § 676 ods. 1, § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43i ods. 3 písm. f), § 46a ods. 1, § 46b
ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), § 2 ods. 3, § 19 ods. 1 písm. h), § 40 ods.
1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.9.2009
nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca 1. prenajal žalovanému časť pozemku parcela č. 4784/50
o výmere 5.000 m2 za účelom dočasnej skládky výkopovej zeminy. Neskôr sa zistilo, že v zmluve je

chybne uvedená parcela, nakoľko žalovaný umiestnil výkopovú zeminu na parcela č. 7872 v k. ú. M.,
ktorá je tiež vo vlastníctve žalobcu, obidve parcely sú evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie
M.. V nájomnej zmluve bolo dohodnuté akú kvalitu musí mať výkopová zemina, akým spôsobom má byť
navozená a bola dohodnutá odplata za prenájom vo výške 10,- Eur za 1 m2 + 19 % DPH. Žalovaný na
základe zmluvy zložil kauciu vo výške dvojmesačnej odplaty. Dňa 5.11.2009 bolo žalobcovi doručené

odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy k 31.10.2009, keď žalobca nesúhlasil s odstúpením
od zmluvy k 31.10.2009 a trval na uplynutí výpovednej lehoty v zmysle zmluvy, ktorá mala uplynúť
31.1.2010. Žalobca 1. započítal kauciu na nájomnom za dva mesiace, avšak ešte zostalo zaplatiť
nájomné za december 2009 a január 2010. Žalobca 1. vyzýval žalovaného, aby vypratal zeminu z jeho
pozemku, čo sa doteraz nestalo. V auguste 2010 prišiel za žalobcom 1. pracovník Obvodného oddelenia

PZ Rača, ktorý uviedol, že v zemine, ktorá je navezená na pozemku žalobcu sú kosti, pravdepodobne
ľudské, ktoré sa vyplavujú po dažďoch. Podľa žalobcu 1. z polohopisného a výškopisného plánu zo
dňa 8.3.2011 vyplýva, že žalovaným navezená zemina bola rozprestretá na plochu 32.146 m3 pri
priemernom navýšení oproti pôvodnému terénu cca 1,30 metra, z ktorého je možné určiť kubatúru
navezenej zeminy, keď nikto iný v časovom rozsahu od 23.9.2009 do 30.10.2009 na túto plochu

nič nedovážal, ani nevyvážal okrem žalovaného. Žalobca uviedol, že žalovaným predložené doklady,
ktorými preukazuje, kto preňho vykonával odvoz a dovoz zeminy, považuje za nedostačujúce, nakoľko
objednávka spoločnosti Doprastav a.s. na dodanie 30.000 m3 štrku je zo dňa 2.10.2009 s dobou dodania
od 15.10.2009 do 12/2009, pričom žalovaný už dňom 23.9.2009 začal s masívnym návozom výkopovej
zeminy.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že písomná nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom 1. a
žalovaným je relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalovaný bol uvedený žalobcom 1. do omylu, keď žalobca 1. prenajal žalovanému ornú pôdu evidovanú
na LV č. XXXX pre k.ú. M., a to napriek tomu, že žalovaný mal vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej

predmetom mala byť ostatná plocha, keď aj v písomne uzavretej nájomnej zmluve bola ako predmet
nájmu uvedená časť parcely č. 4784/50 ostatná plocha, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú.
M., pričom žalovaný sa tejto relatívnej neplatnosti dovolal. V danom prípade síce strany prejavili vôľu
uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom mala byť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu (aktuálne
žalobcu 2.), z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že nebolo jasné, ktorá konkrétna

nehnuteľnosť a v akej výmere má byť predmetom nájmu, čo strany potvrdili. Z uvedeného vyplýva,
že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, a to ani konkludentnou formou.
Medzi stranami nebola platne uzatvorená zmluva, nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko
platné odstúpenie od zmluvy v prvom rade predpokladá, že bola zmluva, od ktorej sa má odstúpiť,
platne uzatvorená. Vzhľadom na to, že medzi stranami nebola platne uzatvorená nájomná zmluva,

žalovaný užíval nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, čím získal plnenie z neplatného právneho úkonu,
je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi posúdiť podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Nebolo sporné, že žalovaný pri uzatvorení nájomnej zmluvy
zložil na účet žalobcu kauciu vo výške dvojnásobku dohodnutého mesačného nájomného, ktorá bola
so súhlasom strán započítaná ako odplata za užívanie za mesiace október a november 2009, že na

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu (aktuálne žalobcu 2.) zostala umiestnená zemina, resp. odpad
navezený žalovaným, keď žalobca (aktuálne žalobca 1.) sa touto žalobou domáhal odplaty za užívanie
(vtedy) jeho nehnuteľnosti aj za obdobie december 2009 a január 2010 titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Úlohou súdu prvej inštancie bolo doplniť dokazovanie a ďalej skúmať, či žalovaný vtomto období mal možnosť užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, a či tým mohlo na jeho strane
dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Preukázanie skutočnosti, či na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu zostala umiestnená zemina, resp. odpad navezený žalovaným, je nevyhnutné aj pre posúdenie

dôvodnosti žalobcom uplatneného práva vypratať jemu patriacu nehnuteľnosť. V zmysle rozhodnutia
Ústavného súdu SR ako aj odvolacieho súdu, dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti,
koľko zeminy bolo na pozemok dovezenej a odvezenej a či aj niekto iný navážal na predmetný
pozemok zeminu, zaťažuje žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na pozemku
žalobcu (aktuálne žalobcu 2.) vykonával činnosť, ktorá súvisela s nakladaním s odpadom (zeminou),

ktorú na pozemok žalobcu žalovaný doviezol, triedil a ďalej odvážal z predmetného pozemku na inú
stavbu. Zo zamerania pozemku, ako aj z vykonanej obhliadky bolo zrejmé, že na pozemku žalobcu
sa nachádza navezená zemina, ktorú tvorí suť, kamene, štrk, a ktorá môže mať pôvod v činnosti
žalovaného. Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno v tom smere, že bol povinný preukázať, že
odpad, resp. zeminu, ktorú na pozemku žalobcu doviezol, túto aj z pozemku odviezol. Túto skutočnosť
mohol preukázať napríklad aj predložením stavebného denníka, výsluchom stavbyvedúceho alebo

osoby vykonávajúcej stavebný dozor, prípadne predložením príslušnej evidencie odpadu. Žalovaný v
konaní predkladal evidenčné listy odpadu (č. l. 314-351), ktoré však nie sú evidenciou o nakladaní s
odpadom podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 283/2001 Z. z., keď
mali byť vyhotovené v októbri 2009, ale vychádzajú zo vzoru, ktorý bol prílohou neskoršej vyhlášky,
a to vyhlášky uvedenej v prílohe č. 1 č. 366/2015 Z. z. a teda zrejme boli vyhotovené neskôr, keď

v roku 2009 nemohli byť vyhotovované podľa vzoru, ktorý bol vyhláškou upravený až v roku 2015.
Hodnoverným dôkazom o dovoze a vývoze objemu zeminy na a z pozemku žalobcu potom dôkazy
označené ako snímky z bagra nie sú, keď z nich nevyplýva, na základe čoho boli vyhotovené, resp. s čím
mali súvisieť. Žalovaný uvádzal, že prepravu pre neho zabezpečovala spoločnosť GEOtrans Slovakia,
a.s.,ktorésnímkyzbagrapotommajúpreukazovaťmnožstvodovezenejaodvezenejzeminy.Tomuvšak

tak jednoznačne nie je, keď predložené snímky z bagra sa týkajú len obmedzeného časového úseku v
mesiaci október 2009, pričom spoločnosť GEOtrans Slovakia, a.s. mala pre žalovaného zabezpečovať
dovoz a odvoz aj v mesiaci september 2009. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že na
predmetnom pozemku nezostal po jeho činnosti žiadny materiál, žiadna zemina (odpad), ktorá mala
pôvod v jeho činnosti. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalobca dal do prenájmu ten istý

pozemok v tom istom čase dvom rôznym subjektom, ako sa to snažil žalovaný naznačiť poukázaním
na nájomnú zmluvu žalobcu 1. uzavretú so spoločnosťou PROLEX, s.r.o. zo dňa 17.9.2008, nakoľko
k ukončeniu daného zmluvného vzťahu došlo ešte predtým ako začal navážať žalovaný. Aj ďalšie
žalovaným predkladané listiny, nie sú hodnoverné a žalobcami boli účinne spochybnené, preto okresný
súd nemohol vziať ním predkladané dôkazy, ktoré by za iných okolností zrejme boli spôsobilé preukázať,

že žalovaný zeminu, ktorú na pozemok žalobcu 2. naviezol ju aj odviezol. Avšak v kontexte uvedených
pochybností o predmetných listinách, nemožno ich vziať do úvahy, nie sú pre súd tak hodnoverným
dôkazom, ktorým by žalovaný dostatočne preukázal, že celý objem zeminy, ktorú na pozemok žalobcu
2. doviezol ju aj po roztriedení odviezol. To že si žalovaný neviedol riadnu evidenciu, prípadne ak ju aj
viedol, že si ju pre účely súdneho konania neuchoval, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý svoju časť

dôkazného bremena uniesol, keď povinnosť preukázať dovezenie a odvezenie zeminy na a z pozemku
žalobcu bolo na žalovanom. Okresný súd dospel k záveru, že nemožno bez pochybností prijať záver, že
by žalovaný v konaní preukázal skutočnosť o tom, že zeminu, resp. odpad, ktorý na pozemok žalobcu
naviezol, po jeho roztriedení aj odviezol. Nie je dostatočný argument žalovaného to, že zemina, resp.
odpad nebol v jeho vlastníctve a len ho triedil a následne odvážal na iné stavby (križovatka Stupava -

juh D2, prípadne Most pri Bratislave), keď ním predložené listiny toto hodnoverne nepreukazujú. Ďalej
okresný súd nemohol prihliadať ani na skutočnosti uvádzané na pojednávaniach Ing. I. H., ktorých
sa aktívne zúčastňoval od decembra 2017 ako už od toho času bývalý konateľ žalovaného, keď
rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 20.11.2017 došlo k zmene konateľa spoločnosti, ktorá síce
nebola v obchodnom registri zapísaná, ale od toho času Ing. I. H. konateľom žalovaného už nebol a bola

ním iná osoba. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, že by súd ním predkladané dôkazy nevzal do
úvahy, resp. mu neposkytol možnosť na ich predloženie. Počas konania bol obom procesným stranám
poskytnutý priestor na predloženie dôkazov, uvedenie skutkových tvrdení, prípadne na účinné popretie
skutkových tvrdení protistrany. Žalovaný v konaní aj vyprodukoval značné množstvo listinných dôkazov,
na tieto však vzhľadom na ich účinné spochybnenie žalobcami, okresný súd nemohol prihliadať, a preto

nemal žalovaným prezentované skutočnosti za preukázané. Po zmene právneho zástupcu žalovaného
okresný súd v konaní nemal dôvod pripúšťať vykonanie ďalších a ďalších dôkazov zo strany žalovaného,
keď žalovaný mal dostatočnú možnosť na predloženie riadnych listinných dôkazov, prípadne na ich
navrhnutie už v skoršom štádiu konania. Dôkazy by boli nadbytočné, neprispeli by k objasneniu veci,navyše boli navrhnuté neskoro, po opakovanej možnosti na ich prezentovanie, preto ich okresný súd už
nevykonal a návrh žalovaného na ich vykonanie zamietol. Okresný súd poukázal na skoršie vyjadrenia
bývalého konateľa žalovaného, že uvedené listiny nemá, ale že sa ich pokúsi zabezpečiť, pričom

následneokresnémusúduniejezrejmé,zaakýchokolnostítietolistinyzískal.Navyšeokresnýsúdmusel
prisvedčiťtvrdeniamžalobcov,žeznačnémnožstvodôkazovbolovyhotovenénazákladežiadostiosoby,
ktorá nebola oprávnená konať za žalovaného (bývalého konateľa), ako napríklad žalovaným predložený
znalecký posudok č. 10/2018. V konaní bolo zrejmé (už z rozhodnutia Ústavného súdu SR), kto a čo má
preukázať, aby došlo k úspechu tej ktorej strany v konaní. Dôkazné bremeno zaťažovalo v tomto štádiu

konania žalovaného, ktorý ho ale neuniesol. Ním predložené dôkazy žalobcovia buď účinne spochybnili,
alebo samostatne dostatočne nepreukazovali skutočnosti žalovaným tvrdené. Žalovaný síce tvrdil, že
všetok odpad, resp. zeminu, ktorú na pozemok žalobcu (aktuálne 2.) naviezol, na jeho pozemku len
roztriedil a následne ju všetku aj doviezol, ale jednoznačne a hodnoverne túto skutočnosť v konaní
nepreukázal, preto v kontexte vykonaného dokazovania okresný súd musel priznať úspech žalobcom
v konaní, ktorí svojou obranou, buď žalovaným predložené dôkazy účinne popreli, či poukázali na

jednotlivé rozpory a ich hodnovernosť spochybnili. Okresný súd nemohol konštatovať, že by žalovaný v
danom spore uniesol dôkazné bremeno tak, aby bolo preukázané v zmysle rozhodnutia ústavného súdu,
ako aj odvolacieho súdu (ktorého právnym názorom je súd nižšej inštancie viazaný), že všetok materiál
ním navezený na sporný pozemok bol aj odvezený (keď prezentované listinné dôkazy neboli relevantné,
keďže okresný súd mal pochybnosti o ich hodnovernosti). Okresný súd mal za preukázané, že na

pozemku žalobcu (aktuálne 2.) sa nachádza odpad, resp. zemina, vzniknutá činnosťou žalovaného.
V zmysle predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, posúdil nárok žalobcu 1. ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Aktívna legitimácia žalobcu 1. je daná. Aj keď došlo k prevodu danej
nehnuteľnosti, na ktorej je zemina žalovaného na žalobcu 2., nárok žalobcu 1., pôvodného žalobcu
zostal zachovaný, keďže jemu žalovaný nehradil odplatu za uskladnenie zeminy. Za mesiace december

2009 a január 2010 nedošlo k úhrade nájomného zo strany žalovaného, preto možno konštatovať, že
žalovaný sa tým, že má svoju zeminu uskladnenú (pôvodne) na jeho pozemku bezdôvodne obohatil,
keď by za uloženie zeminy, resp. odpadu na inom mieste musel tiež uhrádzať nájomné. K uvedenej
sume dospel okresný súd na základe žalobcom 1. predloženej nájomnej zmluvy s iným subjektom, v
približnom čase, kedy mal za to, že ide o obvyklé nájomné v rozhodnom období. Na takejto sume sa

žalobca 1. so žalovaným aj dohodli, keď žalovaný podpisom na zmluve akceptoval nájomné na účely
dočasného uloženia odpadu vo výške 10,- Eur na 1 m2 za rok + 19 % DPH. Keďže sa žalovaný dostal
s plnením peňažného dlhu do omeškania, priznal okresný súd aj zákonné úroky z omeškania vo výške
9 % ročne odo dňa nasledujúceho, kedy došlo k omeškaniu žalovaného s úhradou nájomného, t. j. od
prvého dňa každého ďalšieho kalendárneho mesiaca.

5.Nároknavyprataniepozemkusvedčížalobcovi2.,nakoľkopočaskonaniadošlokprevodupredmetnej
nehnuteľnosti na žalobcu 2., ktorý je tak aktívne legitimovaným subjektom vo vzťahu žalobcu 2. a
žalovaného na vypratanie sporného pozemku. Aj tu je potrebné poukázať na rozhodnutie odvolacieho
a aj ústavného súdu, kedy len preukázaním zo strany žalovaného o navážke a najmä odvoze všetkej

zeminy z pozemku žalobcu 2., by mu bolo možné priznať úspech v spore. Žalovaný túto skutočnosť v
konaní jednoznačne a vierohodne nepreukázal, preto možno ustáliť, že na pozemku žalobcu 2. sa stále
nachádza navážka zeminy, ktorú na jeho pozemok naviezol žalovaný, pričom tento ju všetku neodviezol.
Nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že by v danom čase na predmetný pozemok okrem
žalovaného navážal aj niekto iný, preto okresný súd zaviazal žalovaného túto navážku vypratať. Okresný

súd žalovanému uložil povinnosť vypratať pozemok žalobcu 2., ktorý pozemok je zapísaný na LV č.
XXXXX, k.ú. M., parc. registra „C“, parcela č. 7872 o výmere 86.288 m2, druh pozemku orná pôda v časti
o výmere 32.146 m2, špecifikovanej v polohopisnom a výškopisnom pláne vyhotovenom dňa 10.3.2011
geodetom Ing. N. F., autorizačne overený podľa § 6 písm. d) až j) Zákona č. 215/1995 Zb. zák., Ing. Y. Q.,
autorizovaným geodetom a kartografom, a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy

tak, aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy (dnes
DT Mapy) Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pri
uložení danej povinnosti v zmysle spresnenia žalobného petitu, ktorého zmena bola pripustená dňa
23.1.2019, okresný súd vychádzal z odborného stanoviska vypracovaného dňa 19.11.2018 (dôkazy
o vykonateľnosti daného petitu), zobrazenia bodov DTM (digitálnotechnickej mapy) vypracované Ing.

Zentkom dňa 26.11.2018, porovnanie zamerania parcely č. 7872, k. ú. M. zo dňa 21.3.2006 s údajmi,
ktoré získal Ing. F. z účelovej mapy HM SR Bratislava - vypracované Ing. I. R. z geodetickej kancelárie
GODIGIT dňa 26.11.2018 a technickej správy vypracovanej geodetickou kanceláriou GEODIGIT dňa
31.3.2006. Porovnanie zamerania spornej parcely zo dňa 21.3.2006 s údajmi DTM hlavného mestapreukazuje, že pôvodný stav terénu prevzatý z DTM je takmer identický (odchýlka + 0,023 m), a teda
údaje môžu byť použité ako východiskový stav pre odstránenie navážky na parcele č. 7872, k. ú. M..
Zároveň z odborného vyjadrenia, stanoviska Ing. N. H. je zrejmé, že je možné za súčinnosti geodeta

odstrániť zeminu z daného pozemku, tak aby bol dosiahnutý reliéf podľa mapy. Okresný súd dodal, že
doplnenie uvedenými dôkazmi bolo pripustené vzhľadom na námietku žalovaného o nevykonateľnosti
žalobcami navrhnutého žalobného petitu. Lehotu na plnenie 10 dní okresný súd určil v súvislosti s
návrhom žalobcu 2. Okresný súd vo výroku síce rozhodol, že má byť vyprataná len časť pozemku,
ktorá je zakreslená v polohopisnom pláne , ale už opomenul rozhodnúť vo výroku rozsudku o tom, že

polohopisný a výškopisný plán je aj súčasťou rozsudku. Z dôvodu absencie tejto súčasti výrokovej časti
rozsudku, rozhodol v zmysle § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku, aj bez návrhu, keďže pôvodný
rozsudok nie je právoplatný, na podnet nadriadeného súdu, dopĺňacím rozsudkom, ktorým uvedený
nedostatok napravil a pôvodný rozsudok zodpovedajúcim spôsobom doplnil.

6. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s

§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď žalobcom 1. a 2. bol priznaný nárok v nimi uplatnenom
rozsahu, a preto im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (100%)
trov konania. Dôvody pre postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku neboli v konaní stranami
sporu tvrdené a dôvodnosť postupu podľa uvedeného ustanovenia nebola zistená ani súdom. O výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku odvolanie podal žalovaný, ktorým navrhol jeho zmenu zamietnutím žaloby a
zaviazať žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť mu náhradu trov konania, eventuálne jeho zrušenie
a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1
písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že hoci bola lehota na

vypracovanie rozsudku predĺžená len do 31.7.2019, rozsudok bol žalovanému doručený až októbri (tzn.
päť mesiacov po jeho vyhlásení), a to v podobe, ktorá nespĺňa základné kritériá riadne odôvodneného
rozhodnutia súdu. Napadnutý rozsudok je arbitrárny a nezákonný. Súd prvej inštancie pri odôvodnení
vôbec nerozlišuje medzi preukázaným skutkovým stavom na jednej strane a skutkovými tvrdeniami strán
konania produkovanými v priebehu konania na strane druhej a tak žalovaný nevie, či mal súd za to, že

tvrdenia jednej zo strán boli preukázané, alebo ako tieto konštatovania súdu boli myslené. Javí sa, že
časť skutkového stavu je obsiahnutá aj v ďalších bodoch (38. a nasl.) odôvodnenia, ale ani to nie je
bez pochybností zrejmé, v akom jednoznačne rozsahu, pretože tieto pasáže sú koncepčne zaradené do
časti nesúcej skôr znaky právneho posúdenia. Okresný súd nedodržal štruktúru odôvodnenia rozsudku,
ktorú predpisuje Civilný sporový poriadok. Ďalej porušil pri odôvodnení aj zásadu rovnosti zbraní, keď

do bodu 22. odôvodnenia podrobne opisoval vyjadrenia strán konania a v bode 23. pár riadkami doslova
„odbil" vyčerpávajúce vyjadrenie žalovaného jeho maximálnym zostručnením (na pár riadkov), hoci išlo
o podstatnú argumentáciu, s ktorou sa mal vysporiadať. Petit žaloby podanej na súde dňa 7.10.2010
až do pojednávania dňa 23.1.2019 pozostával z troch zložiek, a to zo žaloby o vypratanie (vypratať
pozemok parc. č. 7872 v k. ú. M.), zo žaloby o vydanie (vydať pozemok vlastníkovi - žalobcovi 1.)

a zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Od žaloby o vydanie (t.j. reivindikačnej žaloby)
žalobcovia osobitným procesným podaním v priebehu konania upustili, a teda pokiaľ predmetný bod
žaloby z petitu vypustili (a po preformulovaní petitu už tento vydanie nehnuteľnosti neobsahoval), takéto
procesné podanie mal súd prvej inštancie posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby. V žiadnom prípade
nejde len o akýsi formalistický výklad, ale tento postup je odôvodnený rozdielnou právnou povahou

žaloby o vydanie a žaloby o vypratanie. Súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a dopustil sa procesného pochybenia. V predmetnej časti nešlo o „zmenu petitu“,
ale o vypustenie jedného z osobitne žalovaných nárokov. Okresný súd tento argument žalovaného v
konaní výslovne ignoroval a nevysporiadal sa s ním ani v napadnutom rozsudku. Právny zástupca
žalovaného na pojednávaní dňa 23.1.2019 súd prvej inštancie upozornil na rozhodnutie NS ČR sp.

zn. 22Cdo 3202/2008, ako aj na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 23Co/697/2015, v ktorom sa
tiež analogicky uvádza, že keď zákon v § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje možnosť
uvedenia do predošlého stavu, nie je možné extenzívnym výkladom pripúšťať možnosť priznať nárok
podľa vlastníckej žaloby. Súdy konkurenciu práva na zákaz zásahov do vlastníckeho práva a práva na
náhradu škody riešia preferovaním žaloby na náhradu škody, žalobcom nebolo možné priznať nárok

na uvedenie do pôvodného stavu podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia si mali
uplatniť nárok na náhradu škody podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo však neurobili, preto
mal okresný súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Súd prvej inštancie odklon od ustálenej rozhodovacej
praxe v napadnutom rozsudku neodôvodnil, hoci to žalovaný žiadal, čím došlo k naplneniu odvolaciehodôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu bezdôvodného obohatenia
a povinnosti nahradiť škodu platí zásada subsidiarity.

8. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno však uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú
podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody. V predmetnom
prípade si mali žalobcovia uplatniť nárok na náhradu škody (aj danosť takéhoto nároku síce žalovaný
popiera). Nesúhlasí s argumentáciou odvolacieho súdu v uznesení č. k. 24Co/518/2014-242 zo dňa
24.9.2014, že súd prvého stupňa správne uzavrel, že písomná nájomná zmluva uzatvorená medzi

stranami je relatívne neplatným právnym úkonom podľa § 408 a § 498 Občianskeho zákonníka,
pričom žalovaný sa tejto relatívnej neplatnosti dovolal (str. 7 cit. uznesenia), že odvolací súd nemal
za preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu konkludentnej nájomnej zmluvy dňa 23.9.2009,
na základe ktorej žalovaný užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území M. (str. 7
cit. uznesenia), že žalovaný tým, že užíval nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, mal získať plnenie z
neplatného právneho úkonu, a preto je daný právny vzťah potrebné podľa odvolacieho súdu posúdiť

podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právne posúdenie odvolacieho súdu sa týka
len nároku na bezdôvodné obohatenie, nedotýka sa ďalších/všetkých uplatnených nárokov, nevyplýva
z neho ani vyhodnotenie všetkých konkrétnych okolností, ktoré súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní
o tom ktorom nároku posúdiť. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa žaloby sa opieral čo
do rozsahu žalovanej sumy o výšku dohodnutej odplaty za užívanie zabraného pozemku, t. j. 4.958,34

Eur mesačne za obdobie 1.11.2009-31.1.2010, spolu 9.916,68 Eur. Podľa záveru odvolacieho súdu,
však žiadna zmluva nebola platne uzavretá, ergo ani žiadna mesačná odplata nebola platne dojednaná.
Uplatnený nárok sa teda opiera o skutočnosti, ktoré nemôžu byť podkladom pre čo i len potenciálne
priznanie nároku na vydanie údajne vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Nebolo preukázané
ani užívanie presne špecifikovanej (konkrétnej časti) nehnuteľnosti žalovaným práve za obdobie od

1.11.2009 - 31.1.2010 (a odvolací súd pritom vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, ako to uvádza
aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 8., že ..v tejto časti je preto potrebné
skúmať, či žalovaný v tomto období mal možnosť užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu). Žalovaný
však v konaní popieral, že by nehnuteľnosť v rozhodnom období užíval. Nemožno zamieňať, nároky na
náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože takto by súd de facto mohol potenciálne

dospieť až k absurdnému záveru, že žalovaný, keďže je údajne na pozemkoch navezená zemina,
užíva predmetné pozemky dodnes - čo je absolútny nonsens, ktorý nemá nič spoločné s objektívnym
stavom. Pri priznávaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sumu síce môže určiť súd na
základe vlastnej úvahy, ktorá sa však musí opierať o konkrétne finančné ocenenie prospechu, ktorý
vznikol užívaním veci. V konaní nebolo ničím preukázané, že uplatnená suma zodpovedá sumám

obvykle vynakladaným v danom mieste a čase (pritom je potrebné vychádzať najmä z faktu, že takýmto
podkladom nemôže byť neplatná nájomná zmluva, bolo potrebné predložiť napr. potvrdenie najmenej
dvoch realitných kancelárií o výške úhrady za prenájom podobných nehnuteľností v danej lokalite v
rozhodnom čase, nič také však v konaní zo strany žalobcov produkované nebolo). Nie je pravdou, že
to bol žalovaný, kto mal dokazovať v konaní všetky skutočnosti - takéto niečo nebolo ani obsahom

skoršieho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúceho sa prejednávanej veci. Ak aj
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyskonštatoval,žežalovanýmádôkaznébremenovovzťahukmnožstvu
zeminy (údajne) uloženej na predmetnom pozemku, ostatné okolnosti, vrátane preukazovania toho,
či žalovaný mal nehnuteľnosť možnosť užívať v rozhodnom období, zaťažovali žalobcov. Žalobcovia
v priebehu konania s poukazom na rozhodné žalované obdobie absolútne nepreukázali, že to bol

jedine žalovaný, kto užíval nehnuteľnosť, resp. v akom rozsahu nehnuteľnosť užíval a v akom presne
období ju mal užívať. Žalovaný nehnuteľnosť užíval len v čase od 24.9.2009 do 5.11.2009, keď dňa
5.11.2009žalobcovi1.zaslalodstúpenieodzmluvykudňu31.10.2009.Následnedňa6.11.2009žalobca
1. zaslal žalovanému vyjadrenie, že nesúhlasí so zrušením nájmu, pričom poukazoval na 2-mesačnú
výpovednú lehotu, zároveň zakázal navážanie materiálu na pozemok a od 6.11.2009 žalovanému už

vôbec nebol umožnený vstup na pozemok, pretože na ňom bola uzamknutá rampa a nebolo možné
sa na pozemok ani dostať (výpoveď svedka p. H.). Keďže žalovaný ani nemohol v rozhodnom období
pozemok ďalej užívať (skutočnosť, že rampa bola zamknutá potvrdil aj právny zástupca žalobcu 1.
na pojednávaní dňa 6.9.2017, viď. str. 3 zápisnice z pojednávania), nemohlo vzniknúť žalobcom
ani žiadne bezdôvodné obohatenie. Prenesenie dôkazného bremena na žalovaného v súvislosti s

preukázaním,činanehnuteľnostivovlastníctvežalobcuzostalaumiestnenázemina,resp.odpadúdajne
navezený žalovaným, je potrebné chápať ako jednu, nie však jedinú zo zložiek v komplexe celého
procesu dokazovania pred súdom. Žalobcovia mali v konaní predovšetkým preukázať akú nehnuteľnosť
presne žalovaný užíval, a ak ju užíval, tak v akom presne rozsahu, a či bol skutočne jediným, ktonehnuteľnosť užíval. Až po preukázaní týchto skutočností prichádza na rad preukazovanie skutočnosti,
či na nehnuteľnosti zostala umiestnená zemina, resp. rozsah odstráneného odpadu. Nález ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 82/2014-35 zo dňa 22.5.2014 je potrebné chápať aj z hľadiska času rozhodnutia. V

posudzovanej veci bolo potrebné zohľadniť v súvislosti s vykonaním dokazovania aspekt časový, v
súvisiaci s objektívnou (ne)možnosťou preukazovania niektorých skutočností bez súčinnosti štátnych
orgánov, ktoré predmetné dôkazy skartovali (pričom tento stav v čase rozhodnutia Ústavného súdu ešte
neexistoval). Nezákonným prenesením takmer celého dôkazného bremena na žalovaného došlo tiež k
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Súd prvej

inštancie v priebehu konania nevykonal žalovaným v konaní navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ Civilného sporového
poriadku), porušil aj zásadu rovnosti zbraní, keď jednostranne akceptoval len dôkazy predkladané
žalobcami, absurdne argumentujúc napr. tým, že doplnenie dôkazov zo strany žalobcov bolo pripustené
„vzhľadom na námietku žalovaného o nevykonateľnosti žalobcami navrhnutého žalobného petitu“ (záver
bodu 45. odôvodnenia rozsudku). Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového
poriadku). Žalovaný v konaní predložil súkromný znalecký posudok č. 10/2018 zo dňa 23.7.2018, ktorý
obsahuje na str. č. 7 výslovné vyhlásenie znalca, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého
posudku. Jediný adekvátny postup súdu mal byť taký, že pri vykonávaní tohto dôkazu sa postupuje
tak, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Preto je absolútne bezpredmetné

„odborné stanovisko“ geodeta a kartografa Ing. N. H., ktorý nie je oprávnený žiadnym spôsobom
spochybňovať závery súdneho znalca. Odborné tvrdenia znalca uvedené v znaleckom posudku neboli
v konaní vyvrátené relevantným dôkazom protistrany a okresný súd nemohol arbitrárne rozhodnúť, že
na odborné závery súdneho znalca nebude v posudzovanom prípade prihliadať. Za neakceptovateľné
považuje, ak sudca takýto znalecký posudok odmietne vykonať iba preto, že ho zadala na vypracovanie

fyzická osoba (bývalý konateľ), ktorá nebola oprávnená konať za žalovaného. Znalecký posudok bol
v konaní predložený stranou konania - spoločnosť STAV - VET, s.r.o. Ak sa aj počas existencie
obchodnej spoločnosti zmení jej štatutárny orgán, nezakladá to dôvod na neakceptovanie dôkazov,
ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Žalobcovia sa bránili výsluchu znalca navrhnutého žalovaným a
konfrontácie znalca s geodetom, ktorý podal odborné stanovisko v rozpore so závermi znalca (ani tieto

žalovaným navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal). Žaloba žalobcov sa opiera o technicky
nesprávne podklady súvisiace s rozsahom navezenej a rozhrnutej zeminy, ktorú mal údajne na pozemku
ponechať žalovaný. Súd prvej inštancie sa mal riadiť názormi a vyjadreniami najmä súdnych znalcov,
pričom znalec v žalovaným predloženom posudku jednoznačne vyvrátil správnosť vyhotovenia hlavného
dôkazu žalobcu o vyjadrení rozsahu navezenej a rozhrnutej zeminy, a to tým, že technická mapa síce

bola vyhotovená priamym geodetickým meraním, ale súradnice na vyhotovenie digitálneho modelu
terénu, ďalej len /DMT/ boli z mapy určené odsunutím, resp. výška určená interpoláciou z vrstevníc.
Je absolútne neprípustné použiť mapový list Technickej mapy Bratislavy ako podklad na určenie
digitálneho modelu terénu, ktorý bude záväzný a bude slúžiť ako východiskový stav pri následnom
určovaní kubatúr navozenej zeminy. Na určenie digitálneho modelu terénu /ďalej DMT/ východiskového

stavu sa musí použiť priame geodetické meranie priamo v teréne. Nemôžu byt' použité iné metódy
(digitalizácia, odsunutie, transformácia, interpolácia). Podľa technickej správy geodetickej dokumentácie
Ing. F. boli polohové súradnice odsunuté a výšky učené interpoláciou. Toto je neprípustný spôsob
určenia počiatočného východiskového stavu. Zároveň nie je nikde zvážená ani uvádzaná presnosť
takto vyhotovených podkladov, pričom výšky určené interpoláciou môžu byť v presnosti v rozmedzí

0,25 - 0,50 m. Nie je namieste tvrdiť, že pokiaľ nebolo možné zamerať terén počiatočného stavu
priamym geodetickým meraním, tak sa môže použiť DMT resp. súradnice odsunuté, interpolované
zo zobrazených v Technickej mape. Takýmto spôsobom nevedno totiž posúdiť reálny stav terénu a
stavu /výškopisu/ zobrazeného v Technickej mape v rozhodnom čase. Tieto závery sú obsahom a sú
zdokumentované aj v súkromnom znaleckom posudku č. 10/2018. Odborné stanovisko je datované

dňom 19.11.2018 (bolo predložené spolu s podaním zo dňa 12.12.2018) v súvislosti s úpravou petitu
žaloby.Aktedažalovanýnáslednenavrhovalvykonanienovéhodôkazu(konfrontácieznalcaageodeta),
reagoval tak na nové tvrdenia a dôkazy produkované zo strany žalobcov, ktoré súd prvej inštancie bez
ďalšieho pripustil na vykonanie, avšak v rozpore so zásadou rovnosti strán konania súd prvej inštancie
nechcel pripustiť vykonanie dôkazov, ktorými sa žalovaný bránil proti týmto novým tvrdeniam žalobcov.

V potvrdení spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o., IČO: 17320429 zo dňa 22.11.2018, táto potvrdila, že
generálny dodávateľ stavby Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave realizovala
výkopové práce na tejto stavbe v roku 2009 a aj v roku 2010, pričom potvrdenie podpísal Ing. M. Y.,
projekt manažér štadióna Ondreja Nepelu. Stavba Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu vBratislave je stavbou, odkiaľ sa odpad vozil (žalobcovia uvedené v konaní ani nepopierali), pričom z
potvrdenia INGSTEEL jasne vyplýva aj to, že sa odpad nevozil len v októbri roku 2009, ako to tvrdili
v konaní žalobcovia, ale ešte aj v roku 2010. Žalobcovia tvrdili, že na pozemok sa naviezlo za mesiac

30.000 m3 odpadu a dokladali to polohopisom a výškopisom (resp. aj internetovým článkom), ktorý je
však nepoužiteľný vzhľadom na nesprávne rozhodné obdobie. Vykonštruované bolo aj tvrdenie žalobcu
založené na „verejne dostupných zdrojoch“, ktorými je nejaký neoveriteľný a z dôkazného hľadiska
absolútne nepoužiteľný článok z webového portálu, kde sú uvedené citácie riaditeľa firmy INGSTEEL,
hlavného dodávateľa stavby rekonštrukcie štadióna O. Nepelu. Takýto článok z webového portálu nič

relevantne nepreukazuje a nemôže byť na súde použitý v tomto prípade ako hodnoverný dôkaz, a to už
len preto, že citácia v ňom uvedená nie je podložiteľná žiadnymi zverejnenými výkazmi výmer. Žalovaný
nahliadol do celkových výkazov výmer výkopu na stavbe štadióna O. Nepelu od spoločnosti INGSTEEL,
kde bolo uvedené celkové množstvo uskutočnených výkopov a toto približne korešponduje s citovaným
množstvom v článku (40.000 m3). Výkopové práce prebiehali v značnom rozsahu ešte v roku 2010,
a teda nie je ani objektívne možné, aby už v októbri 2009 bolo vyvezené takmer celkové množstvo.

Z prehlásenia spoločnosti INGSTEEL, spol. s r.o. adresovaného spoločnosti GEOtrans Slovakia, a.s.
(s určením na vedomie žalovanému) predložené v konaní vyplýva, že spoločnosť ako generálny
dodávateľ stavby rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu potvrdila, že v čase od 9.-11. mesiaca
roku 2009 prevzala od spoločnosti GEOtrans Slovakia, a.s. naspäť zeminu a kosti pochádzajúce z
výkopov na stavbe zo dňa 23.11.2009. Toto potvrdenie dokazuje, že GEOtrans Slovakia. a.s. zeminu

na pozemok nielen dovážala, ale aj odviezla a odovzdala generálnemu dodávateľovi stavby. Ohľadom
existencie techniky na pozemku, ktorá bola zabezpečená na základe dohody GEOtrans Slovakia, a.s.
so spoločnosťou Doprastav, a.s. Bratislava, žalovaný v konaní predložil hlásenie o využití stroja (KOM
340) zo dňa 17.10.2009, 19.10.2009, 24.10.2009, 27.10.2009, 28.10.2009 a 29.10.2009, s určením
miesta C. D., M., ktoré sú opatrené podpisom p. Barkóciho v súvislosti s evidenciou pre spoločnosť

Doprastav, a.s., táto evidencia súhlasí s predloženými evidenčnými listami. V potvrdení o prevzatí zo dňa
6.11.2018 vystavenom spoločnosťou Doprastav, a.s., táto spoločnosť potvrdila, že v období mesiaca
október roku 2009 boli od spoločnosti STAV-VET, s.r.o. (žalovaného) prevzaté štrkopiesky na stavbu
„Diaľnica 02, Križovatka Stupava - juh“, pričom materiály pochádzali zo stavby „Rekonštrukcia zimného
štadióna O. Nepelu“ a boli prevzaté v celkovom množstve 1.309 m3 podľa zamerania na stavbe. Na

daný pozemok v tom istom časovom období, kedy žalovaný triedil materiál, navážali a odvážali aj iné
subjekty. Žalobcovia v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 26.10.2018 predložili listiny zabezpečené cestou
Okresného úradu Bratislava, a to Hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním za rok 2009 vystavené
žalovanýmbezudaniaprevádzkarne/závodunamnožstvoodpadu18.935m3zodňa28.1.2010azodňa
28.1.2010 vystavené žalovaným na prevádzkareň Kopčianska ulica na množstvo spolu 2.640 ton, spolu

s výpisom z RisoNet s rukou písaným označením rok 2009 a uvedením žalovaného. Žalovaný v období
roku 2009 vykonával nakladanie s odpadmi na viacerých miestach, o i. aj v zariadení na zber odpadov
na Kopčianskej ulici v Bratislave. Predmetné hlásenia predložené žalobcami sa evidentne nevzťahujú
na miesto C. D. M., a preto sú bezpredmetné. Žalovaný predložil podanie Okresného úradu Bratislava,
odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného

prostredia zo dňa 12.7.2018, ktorým oznamujú žalovanému, že neevidujú hlásenia o vzniku odpadu a
nakladaní s ním zo strany žalovaného za rok 2009, pretože archivačná doba je 5 rokov. Považuje za
minimálne podozrivé, že ten istý úrad dňa 10.10.2018 predloží požadované doklady zo strany žalobcov
týkajúce sa žalovaného, pričom v predchádzajúcom liste žalovanému tvrdí, že nemá k dispozícii žiadnu
dokumentáciu. Žalovaný namietal v konaní pravosť a hodnovernosť dokladov predložených zo strany

žalobcov, pretože sú predložené od úradu, ktorý predtým potvrdil, že žiadnu dokumentáciu nemá
a následne s časovým odstupom predkladali žalobcovia niečo, o čom úrad pôvodne tvrdil, že ani
neexistuje. Taktiež žalobcami predložený listinný dôkaz Výpis RisoNET sám o sebe nebol spôsobilý
nijako ovplyvniť dôkaznú situáciu a nemal mať žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože
nemá právnu váhu. Žalovaný v konaní tvrdil, že vykonával len triedenie odpadu, navážanie odpadu

a jeho odvoz vykonávala spoločnosť GEOtrans Slovakia, a.s. pre spoločnosť Doprastav a.s. Napriek
tomu okresný súd celkom nepochopiteľne skonštatoval na str. 17 v bode 43. odôvodnenia rozhodnutia,
že „medzi stranami (údajne) nebolo sporné, že žalovaný na pozemku žalobcu (aktuálne žalobcu 2.),
vykonával činnosť, ktorá súvisí s nakladaním s odpadom (zeminou), ktorú na pozemok žalobcu žalovaný
(údajne) doviezol, triedil a ďalej odvážal z predmetného pozemku na inú stavbu“. Žalovaný nerozumie ,

ako mohol súd prvej inštancie skonštatovať v rozsudku nespornosť ohľadom vyššie uvedeného, keď
žalovaný to popieral. Predložené doklady týkajúce sa odvozu materiálu (štrk + zemina) - Rača -
ZáhorskáBystricavdňoch27.10.2009,28.10.2009a29.10.2009potvrdzujú,žesavpredmetnýchdňoch
vykonával odvoz zeminy z nehnuteľností, kde žalovaný vykonával triedenie odpadu a zvyšná zeminabola odvezená spoločnosťou GEOtrans Slovakia, a.s., čo preukazujú v konaní aj snímky bagrov s
dátumami. Pokiaľ súd prvej inštancie skonštatoval v rozsudku niečo iné, rozhodol v rozpore s objektívne
preukázaným skutkovým stavom. Okresný súd predsa nemôže založiť svoje rozhodnutie len na tom, že

na pozemku žalobcu sa nachádza navezená zemina, ktorú tvorí suť, kamene, štrk a ktorá môže mať
pôvod v činnosti žalovaného. Ústavný súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nedotkol tej skutočnosti, že
žalovaný na základe Potvrdenia o registrácii vydaného Obvodným úradom životného prostredia Trnava
zo dňa 20.10.2009 v súlade so svojou žiadosťou zo dňa 6.10.2009 prevádzkoval len mobilné zariadenie
na zhodnocovanie odpadov v mieste Bratislava, ul. C. D., pre ktoré sa, ak je prevádzkované na jednom

mieste kratšie ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov, nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie
osobitného predpisu, čo neznamená, že s touto otázkou sa v rámci riadneho odôvodnenia rozhodnutia
vo veci samej nemusel vysporiadať súd prvej inštancie, na čom žalovaný trval. Faktúra č. 342009 zo
dňa 2.11.2009 za triedenie zemín a zabezpečenie uloženia odpadov zo stavby Zimného štadióna je
plne v súlade s tvrdeniami žalovaného a korešponduje plne s ostatnými predloženými dôkazmi. Doklad
o jej zaplatení sa nachádza medzi dôkazmi (výpis z bankového účtu), preto je tento dôkaz absolútne

dôveryhodný. Skutočnosti uvádzané v listinných dôkazoch (faktúra č. 342009, sumarizácia výkonov
10/2009, hlásenia) nie sú v rozpore s obsahom iných listín predložených v konaní žalovaným a s jeho
skutkovými tvrdeniami. Množstvá odpadu vždy korešpondujú s ostatnými predloženými dôkazmi. Ak sa
množstvá v niektorých prípadoch uvádzajú v rôznych merných jednotkách, neznamená to rozdiel. A ak
by aj čo i len potenciálne z praktických a ekonomických dôvodov bol podľa vzájomnej dohody zvolený

ten ktorý systém merania odpadu, neznamená to nesúlad. Žalovaný v konaní predložil evidenčné
listy odpadu „ELO“, ktoré sú správne vypracované. Tvrdenia žalobcov spochybňujúce tieto predložené
doklady boli účelové. Žalovaný ELO listy vystavoval a viedol si túto evidenciu, avšak nemal žiadnu
povinnosťopatrovaťjupečiatkamisprávnehoorgánualebotretíchosôb.Pokiaľokresnýsúdvrozhodnutí
na str. 43 uvádza, že podľa neho „zrejme boli vyhotovené neskôr“, žalovaný podotýka, že rozsudok vo

veci samej nemôže byť predsa založený na hypotetických formuláciách, ale len na faktoch. Žalobcovia v
súvislosti s vymedzením petitu v podaní zo dňa 12.12.2018 uviedli o. i. aj to, že polohopisný a výškopisný
plán vyhotovený dňa 10.3.2011 geodetom Ing. N. F. slúži výlučne na špecifikáciu časti pozemku p. č.
7872 (k. ú. M.), ktorej vypratania sa žalobca 2. domáha, pričom takto „špecifikovanú“ časť pozemkov
podľa žalobcov je fakticky možné vypratať žalovaným spôsobom s poukazom na ustálenú súdnu prax

(rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1562/2003), s čím žalovaný nesúhlasí, keďže v predmetnej veci ide o
úplne iný žalovaný nárok. Označené rozhodnutie hovorí o identifikácii časti pozemku „iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti“. NS ČR vo veci pod sp. zn. 22Cdo 1562/2003 riešil celkom iné skutkové
okolnosti a jeho právne posúdenie vyplýva z celkom iného skutkového stavu. Žalobcovia vychádzajú z
podkladov ako je technická správa vypracovaná geodetickou kanceláriou GEODIGIT zo dňa 31.3.2006,

resp. z porovnávania zamerania parc. č. 7872, k. ú. Rača zo dňa 21.3.2006 s údajmi z DMT z roku
2018. V predloženej Technickej správe zo dňa 26.11.2018 sa ďalej priamo uvádza, že obvod lokality bol
prevzatý zo zamerania vyhotoveného v roku 2011, čo opäť nemá nič spoločné s rozhodným obdobím,
ktoré je nutné posudzovať v danom prípade (a to výlučne). Polohopisný a výškopisný plán geodeta
Ing. N. F. považuje žalovaný za dokument, na ktorom nemožno založiť vykonateľné rozhodnutie súdu v

tejto právnej veci. Poukázal na Vyjadrenie o použití podkladu technickej mapy hl. SR Bratislavy zo dňa
22.2.2019 (vypracovaný spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o.). Podklady žaloby, ktoré sa stali súčasťou
dokonca výrokovej časti rozsudku, sú nepoužiteľné v tomto súdnom konaní, resp. takéto ich použitie
nie je prípustné, pretože boli vyhotovené na celkom iný účel. Poukázal na List Komory geodetov a
kartografov („KGKO“) č. j.: 20/19-111 zo dňa 6.3.2019 - Odpoveď na žiadosť o vyjadrenie („Vyjadrenie

KGKO“), podpísanom Ing. N. R., predsedom predstavenstva KGK, podľa ktorého je „posudok znalca“
správny a zameranie geodeta nemôže byť jednoznačné vzhľadom na použité nedostatočné mapové
podklady a neexistenciu výškového zamerania pozemku v čase prevzatia v r. 2009, s ktorým by porovnal
jehokontrolnémeranieterénu.Okresnýsúdsapriklonilknázoromuvedenýchv„odbornýchvyjadreniach
a stanoviskách“ predložených žalobcami, avšak nezohľadnil oponentský odborný posudok a taktiež

nijako nezohľadnil časové súvislosti jednotlivých podkladov najmä vzhľadom na to, že na sporných
pozemkoch mohli vykonávať navážanie materiálov v období medzi jednotlivými priamymi polohopisnými
a výškopisnými zameraniami aj iné subjekty, a toto obdobie je od 21.3.2006 do 10.3.2011. Nie je možné
akceptovať, aby dôkazné bremeno, či niekto iný vykonával navážanie alebo nie, v tomto celom období
(tedaajmimorozhodnéhoobdobiatýkajúcehosatejtožaloby),bolonažalovanom,apokiaľhoneunesie,

bude všetka navezená a rozhrnutá zemina považovaná za produkt jeho činnosti. Takéto niečo netvrdil
ani Ústavný súd Slovenskej republiky, teda jeho rozhodnutie a záver o neunesení dôkazného bremena je
potrebnéaplikovaťvýlučnenarozhodnéobdobie.Žalovanýbymoholobjektívnepreukázaťibamnožstvá
zeminy (odpadu), s ktorými by on sám nakladal, prípadne sprostredkoval nakladanie iným osobám vdobe, kedy mu bol umožnený prístup na pozemky žalobcov. Žalovaný však predložil v súdnom konaní
dôkazy o tom, že pozemky žalobcov boli využívané aj inými subjektami (PROLEX s.r.o.) ešte pred
rozhodným obdobím na uskladnenie zeminy, ktorú tam tieto subjekty aj ponechali. Predložil List KGK zo

dňa18.4.2019,ktorýmKGKžalovanémuoznámila,žedisciplinárneriešičlenovKGKIng.N.F.aIng.Y.Q.
vo veci využitia súradníc z Technickej mapy mesta. Po vydaní napadnutého rozsudku bolo žalovanému
zo strany KGK doručené Stanovisko KGK zo dňa 15.7.2019, podľa ktorého dospela disciplinárna
komisia (o. i.) aj k záveru, že „v zadaní nebolo požadované vyčíslenie kubatúry navážky“ (bod 4.), „v
zadaní nebolo požadované od Ing. F. spracovanie digitálneho modelu terénu“ (bod 5.) a hlavne to, že

„použitie predmetnej dokumentácie na iný účel, ako bolo požadované odberateľom prác, môže viesť k
zavádzajúcim záverom a je neprípustné“. Žalovaný žiada, aby súd aj na závery Stanoviska KGK zo
dňa 15.7.2019 prihliadol v odvolacom konaní s poukazom na ustanovenie § 366 Civilného sporového
poriadku, pretože sa toto stanovisko týka otázky vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, objektívne ho
nemoholpredložiť(uplatniť)vkonanípredsúdomprvejinštancie.ZpredloženéhoPotvrdeniaspoločnosti
Doprastav, a.s., Mechanizačno - dopravný závod zo dňa 6.3.2019 („Potvrdenie Doprastav MDZ“),

jednoznačne vyplýva, že v období 5/2006 a 2/2007 si samotná spoločnosť Villa Vino Rača a.s. (žalobca
1.) objednala prácu buldozéra na rozhŕňanie materiálov (zeminy a štrkopieskov) na pozemkoch v lokalite
C. D. - M., Bratislava, parcela registra C č. 7872 a č. 4784/50. Z Potvrdenia spoločnosti Doprastav,
a.s., Závod Bratislava zo dňa 6.3.2019 („Potvrdenie Doprastav ZBA“) podpísaného Ing. D. Y., riaditeľom
ZávoduBratislavajetaktiežzrejmé,ževobdobí10/2009boliodspoločnostiVillaVinoRačaa.s.prevzaté

štrkopiesky z pozemkov v lokalite C. D. - M., Bratislava, parcela registra č. 7872 a č. 4784/50, na stavbu
„DiaľnicaD2,KrižovatkaStupava-juh“,pričomtietomateriálypochádzalizvýkopovýchprác.Spoločnosť
Doprastav ZBA teda potvrdila, že súvisle so žalobcom 1. odvážali z pozemku materiál v mesiaci 10/2009,
ergo ide o potvrdenie tej skutočnosti, že v tom istom čase vozila spoločnosť Villa Víno Rača a.s. (žalobca
1.), resp. dávala voziť materiál na D2 Stupava z predmetného pozemku, čo jednoznačne preukazuje, že

na pozemku bol v tom čase ich materiál. Žalobcovia vychádzajú nielen z podkladov ešte z roku 2006,
ale aj z dokladov dávno po rozhodnom období (v predloženej Technickej správe zo dňa 26.11.2018
je uvedené, že obvod lokality bol prevzatý zo zamerania vyhotoveného v roku 2011). Žalobcovia sa
Technickou správou z roku 2011 spolu s polohopisným a výškopisným plánom snažili preukázať, že
údajne bola navezená a rozhrnutá zemina žalovaným v celkovej výmere viac ako 30.000 m3 na parcelu

č. 7872, k. ú. M., nič také však nie je pravdou a ani nemôže byť, pretože žalovaný od 30.10.2009
neužíval žiadnu časť parcely č. 7872, k. ú. M. a vyhotovenie zamerania bolo vyhotovené s časovým
odstupom viac ako 13 mesiacov od ukončenia možnosti vstupu žalovaného na predmetný pozemok.
Zo stanoviska KGK zo dňa 15.7.2019 vyplýva, že „v zadaní nebolo požadované vyčíslenie kubatúry
narážky“(bod 4.). Je neakceptovateľné, ak by sa na základe v konaní posudzovanej žaloby, odobrenej

rozhodnutím, následne žalobcovia domáhali vypratania pozemku tak, že žalovaný by musel odviesť
údajne ním navezenú a rozhrnutú zeminu v celkovej výmere viac ako 30.000 m3. Právny zástupca
žalobcu 1. na pojednaní dňa 6.9.2017 uviedol, že je pravdou, že na pozemku navážal odpad i iný subjekt,
ako aj to, že rampa bola zamknutá (str. 3 zápisnice z pojednávania). V konaní je preto potrebné s
poukazom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považovať tieto skutočnosti o existencii

iných subjektov navážajúcich odpad na predmetný pozemok za nesporné, a rovnako tak aj skutočnosť,
že žalovaný ani nemal prístup na daný pozemok v období, za ktoré bolo požadované a v rozsudku aj
priznané vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalobcu 1. síce zároveň tvrdil, že sa táto
zemina navážala vo „vykolíkovanej“ časti pozemku parcela č. 7872, avšak toto tvrdenie je neoveriteľné
a neobstojí (žiadne „vykolíkovanie“ jednoducho nebolo). Je naopak na mieste logická námietka, že na

pozemku (aj vzhľadom na nepresne vymedzené rozhodné obdobie žalobcami s poukazom na znenie
petitu žaloby), že bola zemina navezená aj na časť pozemku, ktorá sa týka žalobného návrhu, a zároveň,
že zemina dovezená inými subjektmi bola rozprestretá aj na tejto časti pozemku, za čo žalovaný nemôže
niesť zodpovednosť. Ak žalobcovia tvrdili niečo iné, bolo tentoraz ich povinnosťou v konaní pred súdom
prvej inštancie preukázať, že k dovozu a odvozu zeminy a k jeho rozhrnutiu inými subjektami došlo

len na inú časť pozemku. Toto sa absolútne netýka prenesenia dôkazného bremena na žalovaného
Ústavným súdom Slovenskej republiky, pretože ten sa zaoberal výlučne žalovaným, nie týmito inými
subjektmi. Ergo boli to žalobcovia, ktorí v konaní vôbec nepreukázali (a neuniesli dôkazné bremeno),
že iné subjekty (ktorých existencia je s poukazom na ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
navážali a vyvážali zeminu len a výlučne na iné časti pozemku, nie na časť pôvodne užívanú žalovaným.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1. a uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne
a navrhuje ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku nie je daný, od doručenia zrušovaciehorozhodnutia odvolacieho súdu mal žalovaný dostatok priestoru na to, aby uplatnil všetky prostriedky
procesnej obrany pri znalosti záväzného právneho názoru odvolacieho súdu a Ústavného súdu SR.
Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 27.6.2018 bol prítomný Ing. H., ktorý síce už nebol konateľom

žalovaného, avšak v období rokov 2009-2010 konateľom bol a ako jediná osoba zúčastnená na
skutkovom deji, ktorý je predmetom tohto sporu. Na uvedenom pojednávaní bol priamo konfrontovaný
právnym zástupcom žalobcov ohľadom skutkového deja a dôkazov, pričom výslovne do zápisnice
uviedol: „Neviem presne špecifikovať doklady, ktoré navrhujem predložiť a vykonať. Nejaké doklady
existovať musia a musia sa dať získať od uvedených spoločností.“. Následne ani v súdom poskytnutej

lehote neuplatnil žiaden prostriedok procesnej obrany, ktorým by bol schopný uniesť svoje bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno v rozsahu vymedzenom Ústavným súdom SR. Žalobca sa stotožňuje s
právnou kvalifikáciou uplatneného nároku okresným súdom, ktorá je v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou. Zamietnutie návrhov žalovaného na vykonanie dôkazov okresný súd realizoval v súlade s
predpismi upravujúcimi procesné pravidlá civilného sporu a svoj postup v tomto smere riadne odôvodnil.
Odhliadnuc od sudcovskej koncentrácie konania, ktorú súd prvej inštancie uplatnil na pojednávaní dňa

28.11.2018, zamietnutie návrhov žalovaného na vykonanie dôkazov bolo v rozhodnutí odôvodnené
najmä tým, že ich vykonanie nemohlo prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností. Ani v odvolaní
žalovaný neuviedol žiaden korektný argument, z ktorého by vyplývalo, že nevykonané dôkazy mohli
preukázať, koľko materiálu na predmetný pozemok žalovaný doviezol a koľko z neho odviezol alebo
že naň okrem žalovaného dovážali aj iné subjekty. Žalovanému na unesenie jeho dôkazného bremena

nestačilo tvrdiť a preukazovať, že tretie osoby navážali materiál na priľahlé pozemky. Nestačilo mu
tvrdiť a preukazovať ani to, že nie je vylúčené, že na predmetný pozemok navážali materiál aj osoby
odlišné od osoby žalovaného. Skutočnosť, že tretie osoby navážali materiál na priľahlé pozemky však
nič nemení na tom, že žalobcovia nemôžu byť zaťažení „negatívnym“ dôkazným bremenom, a teda nie
sú povinní preukazovať, že žiadne subjekty odlišné od žalovaného nenavážali materiál aj na predmetný

pozemok. Ak by žalovaný preukázal, že z predmetného pozemku odviezol všetok materiál, ktorý naň
priviezol, nezaťažovalo by ho dôkazné bremeno o tom, či naň vozili aj iné subjekty. V tejto súvislosti
neobstojí ani skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že v konaní na súde prvej inštancii bolo preukázané
navážanie materiálu firmou GEOtrans Slovakia, a.s. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalovaného totiž
nevyplýva, že by akákoľvek tretia osoba (GEOtrans Slovakia nevynímajúc) navážala na predmetný

pozemok materiál bez faktického alebo právneho pokynu žalovaného. Výškopisný a polohopisný plán
nie je dôkazom o tom, že žalovaný na predmetný pozemok doviezol akýkoľvek materiál. Žalovaný
však svojimi tvrdeniami a argumentáciou spochybňuje práve dôkaznú hodnotu daného dokumentu v
tomto smere. Vo vzťahu k nároku žalobcu 1. nie je pre konštatovanie užívania pozemku žalovaným
rozhodujúce jeho skutkové tvrdenie o tom, že rampa na príjazdovej ceste k predmetnému pozemku bola

zamknutá. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, užívanie spočívalo v tom, že žalovaný mal na
predmetnom pozemku uskladnenú zeminu a bezdôvodné obohatenie spočívalo v tom, že za jej uloženie
na predmetnom pozemku neplatil žiadnu odplatu. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedala cene,
ktorú by žalovaný musel v danom mieste a čase podľa preukázaných trhových podmienok zaplatiť
za uskladnenie zeminy na danej výmere pozemku. Žiaden predpis hmotného ani procesného práva

neprikazuje súdu, aby cenu bezpodmienečne zisťoval posudkom, resp. odborným vyjadrením znalca
alebo realitnej kancelárie. Ak totiž možno v danom čase a mieste cenu preukázať reálne uzavretými
zmluvami, práve takáto cena vyjadruje reálnu trhovú cenu. V konaní neboli vykonané dôkazy, ktoré
žalovaný navrhoval vykonať po zmene právneho zástupcu, t.j. po 21.1.2019. Okresný súd v odôvodnení
rozhodnutia na str. 18 uviedol konkrétne dôvody, prečo zamietol návrh žalovaného na vykonanie ďalších

navrhnutých dôkazov. Odvolací súd nemôže prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré boli v
konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené v rozpore s princípom koncentrácie konania. V danom
prípade súd prvej inštancie poučil strany na pojednávaní dňa 28.11.2018 podľa § 153 a 154 Civilného
sporového poriadku a aj v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že boli o.i. uplatnené neskoro. Ak odvolací
súd uzná za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, navrhuje vykonať dôkazy (označené v

bode 21): Výkaz výmer (časť) k SO 1/201 Rekonštrukcia ZŠ - nejde však o celkový výkaz výmer
ani o realizačný výkaz výmer - súčasť súdneho spisu, Stavebné povolenie zo dňa 17.4.2009 (str. 5
kde sa uvádza, že pri oboch stavebných objektoch sa uvažuje s výkopom cca 59.200 m3 zeminy) -
súčasť súdneho spisu. K Potvrdenie spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. zo dňa 22.11.2018 spolu s
výkazom výmer a s vytlačeným zoznamom členov manažmentu spoločnosti INGSTEEL (označený v

bode 72. odvolania). Uviedol, že nie je spôsobilé preukazovať žiadne rozhodujúce skutkové okolnosti
(jedná sa len o potvrdenie, že INGSTEEL realizovala výkopové práce na ZŠ v rokoch 2009 a 2010),
výkaz výmer nedokazuje množstvo navezenej a dovezenej zeminy. Žalovaný mohol materiál navoziť
odkiaľkoľvek. Z potvrdenia INGSTEEL nevyplýva, koľko zeminy bolo vykopanej v rozhodnom období anevyplýva to ani z predloženého výkazu výmer, ktorý sa navyše vzťahuje len na jeden zo stavebných
objektov rekonštrukcie ZŠ; výkopové práce prebiehali aj na druhom stavebnom objekte. Nie je zrejmé,
či bolo podpísané osobou oprávnenou konať v mene spol. INGSTEEL, spol. s r. o. (zo zoznamu

nevyplýva rozsah oprávnení jednotlivých členov manažmentu) a tiež nie je zrejmé, či bol uvedený
dôkaz obstaraný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. K Vyjadreniu o použití podkladu
technickej mapy HM SR Bratislavy zo dňa 22.2.2019, vystavené spoločnosťou GEOMETRICA, s.r.o.
(označené v bode 94. odvolania) uviedol, že žalovaný neuviedol, aké rozhodujúce skutočnosti má
uvedený doklad preukazovať, resp. čo konkrétne ním napáda. Poukázal na dôkaz predložený žalobcom

2. porovnanie vypracované Ing. I. R. z geodetickej kancelárie GEODIGIT dňa 26.11.2018, z ktorého
je jednoznačne zrejmé, že v danom prípade je výšková odchýlka úplne zanedbateľná, a to 0,023
m. K Listu Komory geodetov a kartografov, č. j.: 20/19-111 zo dňa 6.3.2019 (označený v bode 98.
odvolania) uviedol, že platia tie isté námietky, aké boli uplatnené k Znaleckému posudku a vyjadreniu
spol. Geometrica. K Potvrdeniu spoločnosti Doprastav, a.s., Mechanizačno - dopravný závod vo Zvolene
zo dňa 6.3.2019 (označeného v bode 107. odvolania) uviedol, že potvrdenie, nie je spôsobilé preukázať

žiadne rozhodujúce skutočnosti v tomto konaní. Žalovaný ani neuviedol, aké skutkové tvrdenia majú
byť týmto dôkazom preukázané. K potvrdeniu spoločnosti Doprastav, a.s., Závod Bratislava zo dňa
6.3.2019 (označený v bode 109. odvolania) uviedol, že dokument nemá tiež výpovednú hodnotu, nie je
podpísaný štatutárnym orgánom a žalovaný nezdokladoval, že by Ing. Y. bol oprávnený konať v mene
tohto subjektu a vydávať akékoľvek potvrdenia. Nie sú zrejmé množstvá, chýba objednávka, zmluva,

dodací list potvrdený žalobcom 1., príp. akýkoľvek doklad preukazujúci realizáciu prevzatia materiálu z
konkrétnych pozemkov. Nie je zrejmé, z akých výkopových prác mal údajne štrkopiesok pochádzať. Nie
je zrejmé, či bol uvedený dokument obstaraný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. K Listu
KGKzodňa15.7.2019(označenývbode102.odvolania)uviedol,žedokumentnemáprekonaniežiadnu
relevanciu. Namieta prípustnosť dôkazu označeného ako „Stanovisko KGK zo dňa 15.7.2010“ ako aj

skutkových tvrdení súvisiacich s týmto dôkazom (t.j. body 102 - 106, 112) a žiada, aby odvolací súd na
tietonovéprostriedkyprocesnejobranyneprihliadalspoukazomna§366Civilnéhosporovéhoporiadku.
ŽalovanýmoholiniciovaťdisciplinárnekonanievočispracovateľoviPolohopisnéhoavýškopisnéhoplánu
skôr ako v marci 2019, kedykoľvek od roku 2010. Závery, ktoré žalovaný uviedol z listu KGK zo dňa
15.7.2020 vôbec nevyplývajú. Jedná sa o dôkaz, ktorý nemá relevanciu pre konanie. Nevyplýva z neho

koľko zeminy žalovaný naviezol a odviezol z pozemku. Skutočnosť, že v zadaní nebolo požadované
uvedenie kubatúry ani spracovanie „digitálneho modelu teréne“, nemá žiadnu relevanciu pre konanie.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 2., ktorý uviedol, že rozhodnutie je vecne správne
a navrhuje ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku nie je daný. Žalovaný mal od doručenia
zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu dostatok priestoru na to, aby uplatnil všetky prostriedky
procesnej obrany pri znalosti záväzného právneho názoru odvolacieho súdu a Ústavného súdu SR.
Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 27.6.2018 bol prítomný Ing. H., ktorý síce už nebol konateľom
žalovaného, avšak v období rokov 2009-2010 konateľom bol a ako jediná osoba zúčastnená na

skutkovom deji, ktorý je predmetom tohto sporu. Na uvedenom pojednávaní bol priamo konfrontovaný
právnym zástupcom žalobcov ohľadom skutkového deja a dôkazov, pričom výslovne do zápisnice
uviedol: „Neviem presne špecifikovať doklady, ktoré navrhujem predložiť a vykonať. Nejaké doklady
existovať a musia sa dať získať od uvedených spoločností.“. Následne ani v súdom poskytnutej lehote
neuplatnil žiaden prostriedok procesnej obrany, ktorým by bol schopný uniesť svoje bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno v rozsahu vymedzenom Ústavným súdom SR. Žalobca sa stotožňuje s právnou
kvalifikáciou uplatneného nároku okresným súdom, ktorá je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou.
Počas konania žalobca 2. (ani jeho predchodca) netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli byť
posúdené tak, že sa domáha uvedenia pozemku do pôvodného stavu. Už v konaní pred súdom prvej
inštancievysvetlil,žeanipoodstránenímateriáluvzmysležalobnéhonávrhu,nebudedotknutýpozemok

bez rekultivácie spôsobilý na užívanie ako orná pôda (pole) tak, ako to bolo pred navážkou. Nárok
žalobcu 2. tak, ako bol uplatnený v žalobe, nezakladá konkurenciu vlastníckeho nároku na vypratanie
a obligačného nároku na náhradu škody formou navrátenia do pôvodného stavu. Podaním zo dňa
17.1.2019 žalobca 2. upresnil petit a v tomto podaní aj uviedol dôvody, na základe ktorých došlo k
jeho úprave. V žiadnom prípade sa nejednalo o späťvzatie časti nároku, jednalo sa o odstránenie

formulačnej nepresnosti petitu. Nárok žalobcu 2. ani po formálnej úprave nevyjadruje obsahovo iný
nárok. Žalobca 2. (ani jeho právny predchodca) nikdy skutkovo ani právne nevymedzil vypratanie
a vydanie ako dva samostatné procesné nároky. V rámci úpravy petitu došlo v súlade so súdnou
praxou len k vypusteniu nadbytočného slova „vydať", a to výlučne z dôvodu vykonateľnosti výroku preprípad exekúcie, kde by bol aj podľa právnej teórie nevykonateľný výrok, ktorým sa ukladá vydanie
nehnuteľnosť. Zamietnutie návrhov žalovaného na vykonanie dôkazov okresný súd realizoval v súlade s
predpismi upravujúcimi procesné pravidlá civilného sporu a svoj postup v tomto smere riadne odôvodnil.

Odhliadnuc od sudcovskej koncentrácie konania, ktorú súd prvej inštancie uplatnil na pojednávaní dňa
28.11.2018, zamietnutie návrhov žalovaného na vykonanie dôkazov bolo v rozhodnutí odôvodnené
najmä tým, že ich vykonanie nemohlo prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností. Ani v odvolaní
žalovaný neuviedol žiaden korektný argument, z ktorého by vyplývalo, že nevykonané dôkazy mohli
preukázať, koľko materiálu na predmetný pozemok žalovaný doviezol a koľko z neho odviezol alebo

že naň okrem žalovaného dovážali aj iné subjekty. Žalovanému na unesenie jeho dôkazného bremena
nestačilo tvrdiť a preukazovať že tretie osoby navážali materiál na priľahlé pozemky. Nestačilo mu tvrdiť
a preukazovať ani to, že nie je vylúčené, že na predmetný pozemok navážali materiál aj osoby odlišné od
osoby žalovaného. Skutočnosť, že tretie osoby navážali materiál na priľahlé pozemky však nič nemení
na tom, že žalobcovia nemôžu byt' zaťažení „negatívnym" dôkazným bremenom, a teda nie sú povinní
preukazovať, že žiadne subjekty odlišné od žalovaného nenavážali materiál aj na predmetný pozemok.

Ak by žalovaný preukázal, že z predmetného pozemku odviezol všetok materiál, ktorý naň priviezol,
nezaťažovalo by ho dôkazné bremeno o tom, či naň vozili aj iné subjekty. V tejto súvislosti neobstojí
ani skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že v konaní na prvej inštancii bolo preukázané navážanie
materiálu firmou GEOtrans Slovakia, a.s. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalovaného totiž nevyplýva, že
by akákoľvek tretia osoba (GEOtrans Slovakia nevynímajúc) navážala na predmetný pozemok materiál

bez faktického alebo právneho pokynu žalovaného. Výškopisný a polohopisný plán nie je dôkazom o
tom, že žalovaný na predmetný pozemok doviezol akýkoľvek materiál. Žalovaný však svojimi tvrdeniami
a argumentáciou spochybňuje práve dôkaznú hodnotu daného dokumentu v tomto smere. é boli v
konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené v rozpore s princípom koncentrácie konania. V danom
prípade súd prvej inštancie poučil strany na pojednávaní dňa 28.11.2018 podľa § 153 a 154 Civilného

sporového poriadku a aj v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že boli o.i. uplatnené neskoro. Ak odvolací
súd uzná za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, navrhuje vykonať dôkazy (označené v
bode 21): Výkaz výmer (časť) k SO 1/201 Rekonštrukcia ZŠ - nejde však o celkový výkaz výmer
ani o realizačný výkaz výmer - súčasť súdneho spisu, Stavebné povolenie zo dňa 17.4.2009 (str. 5
kde sa uvádza, že pri oboch stavebných objektoch sa uvažuje s výkopom cca 59.200 m3 zeminy) -

súčasť súdneho spisu. K Potvrdenie spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. zo dňa 22.11.2018 spolu s
výkazom výmer a s vytlačeným zoznamom členov manažmentu spoločnosti INGSTEEL (označený v
bode 72. odvolania) uviedol, že nie je spôsobilé preukazovať žiadne rozhodujúce skutkové okolnosti
(jedná sa len o potvrdenie, že INGSTEEL realizovala výkopové práce na ZŠ v rokoch 2009 a 2010),
výkaz výmer nedokazuje množstvo navezenej a dovezenej zeminy. Žalovaný mohol materiál navoziť

odkiaľkoľvek. Z potvrdenia INGSTEEL nevyplýva, koľko zeminy bolo vykopanej v rozhodnom období a
nevyplýva to ani z predloženého výkazu výmer, ktorý sa navyše vzťahuje len na jeden zo stavebných
objektov rekonštrukcie ZŠ; výkopové práce prebiehali aj na druhom stavebnom objekte. Nie je zrejmé,
či bolo podpísané osobou oprávnenou konať v mene spol. INGSTEEL, spol. s r. o. (zo zoznamu
nevyplýva rozsah oprávnení jednotlivých členov manažmentu) a tiež nie je zrejmé, či bol uvedený

dôkaz obstaraný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. K Vyjadreniu o použití podkladu
technickej mapy HMSR Bratislavy zo dňa 22.2.2019, vystavené spoločnosťou GEOMETRICA, s.r.o.
(označené v bode 94. odvolania) uviedol, že žalovaný neuviedol, aké rozhodujúce skutočnosti má
uvedený doklad preukazovať, resp. čo konkrétne ním napáda. Poukázal na dôkaz predložený žalobcom
2. porovnanie vypracované Ing. I. R. z geodetickej kancelárie GEODIGIT dňa 26.11.2018, z ktorého

je jednoznačne zrejmé, že v danom prípade je výšková odchýlka úplne zanedbateľná, a to 0,023
m. K Listu Komory geodetov a kartografov, č. j.: 20/19-111 zo dňa 6.3.2019 (označený v bode 98.
odvolania) uviedol, že platia tie isté námietky, aké boli uplatnené k Znaleckému posudku a vyjadreniu
spol. Geometrica. K Potvrdeniu spoločnosti Doprastav, a.s., Mechanizačno - dopravný závod vo Zvolene
zo dňa 6.3.2019 (označeného v bode 107. odvolania) uviedol, že potvrdenie, nie je spôsobilé preukázať

žiadne rozhodujúce skutočnosti v tomto konaní. Žalovaný ani neuviedol, aké skutkové tvrdenia majú
byť týmto dôkazom preukázané. K Potvrdeniu spoločnosti Doprastav, a.s., Závod Bratislava zo dňa
6.3.2019 (označený v bode 109. odvolania) uviedol, že dokument nemá tiež výpovednú hodnotu, nie je
podpísaný štatutárnym orgánom a žalovaný nezdokladoval, že by Ing. Y. bol oprávnený konať v mene
tohto subjektu a vydávať akékoľvek potvrdenia. Nie sú zrejmé množstvá, chýba objednávka, zmluva,

dodací list potvrdený žalobcom 1., príp. akýkoľvek doklad preukazujúci realizáciu prevzatia materiálu z
konkrétnych pozemkov. Nie je zrejmé, z akých výkopových prác mal údajne štrkopiesok pochádzať. Nie
je zrejmé, či bol uvedený dokument obstaraný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. K Listu
KGKzodňa15.7.2019(označenývbode102.odvolania)uviedol,žedokumentnemáprekonaniežiadnurelevanciu. Namieta prípustnosť dôkazu označeného ako „Stanovisko KGK zo dňa 15.7.2010" ako aj
skutkových tvrdení súvisiacich s týmto dôkazom (t.j. body 102 - 106, 112) a žiada, aby odvolací súd na
tietonovéprostriedkyprocesnejobranyneprihliadalspoukazomna§366Civilnéhosporovéhoporiadku.

ŽalovanýmoholiniciovaťdisciplinárnekonanievočispracovateľoviPolohopisnéhoavýškopisnéhoplánu
skôr ako v marci 2019, kedykoľvek od roku 2010. Závery, ktoré žalovaný uviedol z listu KGK zo dňa
15.7.2020 vôbec nevyplývajú. Jedná o dôkaz, ktorý nemá relevanciu pre konanie. Nevyplýva z neho
koľko zeminy žalovaný naviezol a odviezol z pozemku. Skutočnosť, že v zadaní nebolo požadované
uvedenie kubatúry ani spracovanie „digitálneho modelu teréne", nemá žiadnu relevanciu pre konanie.

Výrok II. považuje za vykonateľný. Je pravda, že k doručenému rozhodnutiu v elektronickej podobe
nebola pripojená žiadna príloha, to však nespôsobuje vecnú nesprávnosť, resp. jeho nevykonateľnosť. V
prípadoch, kedy súd prvej inštancie nezviaže rozhodnutie s príslušnou podkladovou listinou a súdny spis
odošle na odvolací súd, odvolací súd vráti spis súdu prvej inštancie s príslušným pokynom. V predmetnej
veci sa taký postup môže týkať iba listiny Polohopisný a výškopisný plán. Geodet, ktorý bude vytyčovať
časť pozemku a jeho reliéf na účely vypratania si takéto výstupy z DT mapy zaobstará. Žalobca 2.

opakuje, že Polohopisný a výškopisný plán ani DT mapa nie sú dôkazmi, ale technickými podkladmi
na určenie časti pozemku a úrovne jeho povrchu, na ktorý sa má špecifikovaným spôsobom vypratať.
Žalovaný však neuviedol jediné tvrdenie ani dôkaz, z ktorých by vyplývalo, že podľa predmetných
podkladov nemožno v teréne vytýčiť príslušnú časť pozemku a určiť úroveň, po ktorú má byť materiál
odstránený. Z uvedeného dôvodu sú žalovaným predložené dôkazy - súkromný znalecký posudok

č. 10/2018, vyjadrenie spoločnosti GEOMETRICA s.r.o., list KGK zo dňa 6.3.2019, list KGK o prijatí
podnetu na disciplinárne konanie ako aj stanovisko KGK v tomto spore irelevantné.

11. K vyjadreniu žalobcov 1. a 2. k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný a uviedol, že
nesúhlasí s názorom žalobcov, že súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k správnym

skutkovým zisteniam, a že vec posúdil v súlade s ustálenou súdnou praxou. Má za to, že súd prvej
inštancie odignoroval argumenty žalovaného, ktorý poukazoval na rozhodnutia NS ČR sp. zn, 22Cdo
3202/2008 (resp. rozsudku NS ČR sp zn. 22Cdo 735/2001), aj na uznesenie odvolacieho súdu sp.
zn. 23Co/697/2015. Okresný súd odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v napadnutom rozsudku
vôbec neodôvodnil. Žalovaný citoval z vyššie uvedených rozhodnutí súdov, že v situácii, keď zákon v

§ 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje možnosť uvedenia do predošlého stavu, nie je možné
extenzívnym výkladom pripúšťať možnosť priznať nárok podľa vlastníckej žaloby. Žalobca 2. sa vo
vyjadrení k odvolaniu pokúša zdôvodniť nárok na vypratanie pozemku tým, že sa údajne nedomáha
uvedenia pozemku do pôvodného stavu (bod 6. vyjadrenia), účelovo však obchádza fakt, že samotná
právna teória považuje žalobu o vypratanie nehnuteľnosti svojou povahou za druh tzv. negatórnej žaloby

(actio negatoria), pretože jej funkciou je obnova pôvodného stavu. Ani v posudzovanej veci nemožno
žalobcom priznať nesprávne uplatnený nárok, ktorým sa žalobcovia (ako sami vo svojich podaniach
potvrdili) nedomáhali náhrady škody podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy by ju bolo možné
uhradiť nielen v peniazoch, ale aj uvedením do pôvodného stavu. Žalobcovia napríklad na jednej strane
poukazujú na to, že súd prvej inštancie už dňa 28.11.2018 poučil strany podľa § 153 a § 154 Civilného

sporového poriadku, potom je však nepochopiteľné, prečo okresný súd nepostupoval tak ako voči
žalovanému aj voči strane žalobcov, ktorí predložili Odborné stanovisko datované dňom 19.11.2018 až
spolu s podaním zo dňa 12.12.2018, teda v súvislosti s úpravou petitu žalobného návrhu. Keď žalovaný
následne navrhoval vykonanie nových dôkazov, reagoval tým na nové tvrdenia a dôkazy produkované
zo strany žalobcov, ktoré súd prvej inštancie bez ďalšieho pripustil na vykonanie, avšak nechcel pripustiť

vykonanie dôkazov, ktorými sa žalovaný bránil proti týmto novým dôkazom žalobcov. Nie je pravdivý
a neobstojí ani názor žalobcov, že vykonanie dôkazov navrhovaných žalovaným by údajne nemohol
prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností. Žalobca 2. v bode 40. vyjadrenia k odvolaniu sám
minimálne v časti nepripojených dokladov k rozsudku de facto pripúšťa, že rozhodnutie, ktoré súd
prvej inštancie vo veci vydal, má vady. Nie je pravdou tvrdenia žalobcu 2., že naplnenie odvolacích

dôvodov podľa § 365 písm. a) a d) Civilného sporového poriadku bolo odôvodnené ďalej len tým, že ide o
podklady v konaní neprípustné, pretože boli vyhotovené na iný účel, t. j. že by išlo len o procesné aspekty
súvisiace s posúdením prípustnosti dôkazov. Dôležitá je aj vecná stránka týchto podkladov, resp. ich
samotný obsah a na túto stránku tiež žalovaný poukazoval tak v priebehu konania, ako aj v odvolaní.
Žalobcovia sa snažia spochybniť relevanciu Listu Komory geodetov a kartografov č. j.: 20/19-111 zo

dňa 6.3.2019 - Odpoveď na žiadosť o vyjadrenie, pritom Ing. N. R., ktorý list podpísal, je predsedom
predstavenstvaKGK,atedaideoautoritumedzigeodetmiakartografmi.Pripripustenídôkazovjepritom
irelevantné to, kým bol dôkaz obstaraný, ale dôležité je, že bol v konaní predložený stranou konania,
resp. právnym zástupcom strany konania. Z Potvrdenia INGSTEEL vyplýva, že spoločnosť realizovalavýkopové práce na stavbe Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave nielen v roku 2009 ale aj v
roku 2010. Žalobcovia tvrdili, že sa na pozemok naviezlo za mesiac 30.000 m3 odpadu a dokladali to
polohopisom a výškopisom (resp. aj internetovým článkom), ktorý je však nepoužiteľný vzhľadom na

nesprávne rozhodné obdobie. Keďže výkopové práce prebiehali v značnom rozsahu ešte v roku 2010,
reálne nie je možné, aby už v októbri 2009 bolo vyvezené takmer celkové množstvo. Pokiaľ žalobcovia
v tomto smere poukazujú na údaje o uvažovanom množstve podľa stavebného povolenia, toto nijako
nepreukazuje skutočný stav. Žalobcovia v tejto súvislosti nerozvíjajú obsah prehlásenia spoločnosti
INGSTEEL adresovaného spoločnosti GEOtrans Slovakia, a.s. Žalobcovia spochybňujú aj podpis

oprávnenou osobou na Potvrdení spoločnosti Doprastav, a.s., Mechanizačno - dopravný závod zo dňa
6.3.2019, namiesto toho, aby sa sústredili na vecnú stránku tohto dokumentu, ktorú sa pokúšajú zatlačiť
do úzadia. Z tohto dokumentu pritom jednoznačne vyplýva, že v období 5/2006 a 2/2007 si samotná
spoločnost'VillaVinoRačaa,s.(žalobca1.)objednalaprácubuldozéranarozhŕňaniemateriálov(zeminy
aštrkopieskov)napozemkochvlokaliteC.D.-M.,BratislavaparcelaregistraCč.7872a4784/50.Pokiaľ
ide o námietku, že Potvrdenie Doprastav MDZ je vydané závodom vo Zvolene, táto námietka neobstojí,

keďže Mechanizačno-dopravný závod má riaditeľstvo vo Zvolene na ul. Hronská 3211/1. Aj v prípade
Potvrdenia spoločnosti Doprastav, a.s., Závod Bratislava zo dňa 6.3.2019 žalobcovia účelovo namietajú,
že údajne nie je podpísaný na to oprávnenou osobou. Pritom podpísaný Ing. D. Y. je preukázateľne
riaditeľom Závodu Bratislava, čo sa tiež dá overiť z verejne dostupných zdrojov (P.). Tvrdenie žalobcov,
že žalovaný údajne neuviedol, čo má preukazovať Vyjadrenie o použití podkladu technickej mapy

HMSR Bratislavy zo dňa 22.2.2019, vypracované spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., resp. že údajne
neuviedol, čo konkrétne ním napáda, je nepochopiteľné. Žalovaný predsa uviedol, že jasne vymedzil
body, ktoré namieta v súvislosti s konkrétnymi predloženými dôkazmi, a prečo konkrétne je žalobcami
sformulovaný petit žaloby nevykonateľný, resp. čo konkrétne spôsobuje, že žaloba musí byť zamietnutá.
Predovšetkým tieto podklady žaloby sa netýkajú rozhodného obdobia: Technická správa vypracovaná

geodetickou kanceláriou GEODIGIT je zo dňa 31.3.2006, resp. z porovnávania zamerania parcely. č.
7872, k. ú. M. zo dňa 21.03.2006 s údajmi z DMT z r. 2018. V predloženej Technickej správe zo dňa
26.11.2018 sa ďalej priamo uvádza, že obvod lokality bol prevzatý zo zamerania vyhotoveného v roku
2011, čo opäť nemá nič spoločné s rozhodným obdobím. Žalovaný taktiež namieta výškopis a polohopis,
z ktorého žalobcovia vychádzajú - Polohopisný a výškopisný plán geodeta Ing. N. F. považuje žalovaný

za dokument, na ktorom nemožno založiť vykonateľné rozhodnutie súdu v tejto veci. Zároveň absentuje
opis spôsobu merania, pripojenie na geodetické základy, prípadne ak bolo vykonané meranie v r. 2006
metódou RTK, pomocou služby SKPOS, typ použitého prístroja GNSS jeho výrobné číslo, heslo na
prístup ku SKPOS. V elaboráte uvedené polohové súradnice bodov „z merania zo dňa 21.3.2006“ sa
opäťpresnezhodujúsbodmi, ktorýchpolohabolaurčenáo5rokovneskôrodsunutímzTechnickejmapy

mesta, ktoré uviedol Ing. F. vo svojej Technickej správe zo dňa 10.3.2011. Je veľmi málo pravdepodobné,
abyvroku2006niektovykonalprianiemeraniepresnevbodoch,ktoréo5rokovneskôr,vroku2011,ešte
len niekto iný určí odsunutím z Technickej mapy mesta. Na novopredložené dôkazy spolu s vyjadreniami
žalobcov (Výkaz výmer k SO 1/201 Rekonštrukcia ZŠ, Stavebné povolenie zo dňa 17.4.2009) by
odvolací súd nemal vôbec prihliadať (odhliadnuc od toho, že aj tak nie sú pre rozhodnutie vo veci

samej podstatné, pretože objektívne vôbec nevyvracajú skutkové tvrdenia žalovaného). Žalovaný riadne
odôvodnil a preukázal existenciu okolností, ktoré odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 366 Civilného
sporového poriadku a tzv. novôt v konaní. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 82/2014-35 zo
dňa 22.5.2014 vôbec nevyhodnocoval otázku (ne)vykonateľnosti petitu žaloby, nevyjadril sa k úplne
všetkým otázkam, ktoré je súd povinný riešiť vo vzťahu k rôznym (resp. viacerým) žalovaným nárokom,

ale posudzoval len otázku, čím došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa v predchádzajúcom
priebehu konania. Podstatnou otázkou je, prečo nebola dodaná kompletná geodetická dokumentácia
21.3.2006. Čo sa týka digitalizácie súradníc z Technickej Mapy, výškové určenie: Z, technická mapa bola
vyhotovená priamym geodetickým meraním, ale súradnice na vyhotovenie digitálneho modelu terénu /
DMT/ boli z mapy určené odsunutím, resp. výška určená interpoláciou z vrstevníc, čo je neprípustný

spôsob určenia DTM. Neobstojí tvrdenie, že pokiaľ nebolo možné zamerať terén počiatočného stavu
priamym geodetickým meraním, tak sa môže použiť DMT, resp. súradnice odsunuté, interpolované v
zobrazení v Technickej mape. Nedá sa totiž posúdiť reálny stav terénu a stavu /výškopisu/ zobrazeného
v Technickej mape v čase začatia a skončenia rozhodného obdobia. Toto tvrdenie je zdokumentované aj
v súkromnom znaleckom posudku č. 10/2018. Z predložených bodov je rozloženie, hustota zameraných

bodov terénu pre určenie objemu navozenej zeminy nedostatočná. Je potrebné hustejšie rozloženie,
väčší počet meraných bodov. Žalovaný má za to, že kubatúra nie je v podkladoch uvedená zámerne,
aby nebola napadnuteľná. Žalovaný navrhoval vyššie opísané závery konfrontovať výsluchom znalca,
okresný súd však takýto dôkaz nepripustil, aj keď išlo výslovne o odbornú problematiku, ktorá, akonapokon vidieť z rozhodnutia, má vplyv aj na otázku (ne)vykonateľnosti rozsudku vo veci samej.
Žalobcovia mali dať zamerať terén pred a po skončení rozhodného obdobia, inak ani nie je možné
vierohodne a relevantne preukázať údajne zanechaný objemy zeminy žalovaným na pozemku, ak

žalobný návrh naformulovali tak, že sa opiera o neprípustné a odborne neobhájiteľné dôkazy, okresný
súd mal žalobu zamietnuť.

12. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu 1. k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1.
a uviedol a poukázal na podozrenie zo sfalšovania dôkazov (napr. ELO), ktoré boli predložené v

tomto konaní žalovaným. Má za to, že plná moc aktuálneho právneho zástupcu mohla bytť účelovo
antidatovanákokamihu,keďbolkonateľomp.H..Anijedendôkazpredloženýžalovanýmniejespôsobilý
preukázať koľko materiálu na predmetný pozemok žalovaný doviezol a koľko z neho odviezol, alebo
že naň okrem žalovaného dovážali aj iné subjekty. Obsah prehlásenia spol. INGSTEEL adresovaného
spoločnosti GEOtrans Slovakia, a.s. namietali v konaní pred okresným súdom a popreli skutkové
tvrdenia žalovaného s ním súvisiace (podanie zo dňa 25.6.2018 -body 18. až 21. ako aj pojednávanie zo

dňa 28.11.2018). Spoločnosť GEOtrans Slovakia, a.s. navážala na tento pozemok so súhlasom resp. na
pokyn žalovaného, čo vyplýva z prostriedkov procesnej obrany uplatnených žalovaným v spore. Žalobca
1. rade nemá vedomosť o tom, že by na pozemok navážali aj iné tretie osoby. K tvrdeniam žalovaného
v bodoch 33., 36. a 37. vyjadrenia žalovaného, uvádza, že trvá na prostriedkoch procesného útoku
vo vzťahu k týmto dôkazom a k nim súvisiacim skutkovým tvrdeniam. Uvedenými potvrdeniami nebolo

možné preukázať žiadne skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatnených
nárokov. Námietka žalovaného ohľadom rozsahu namietania dôkazov (bod 35. a 38. vyjadrenia
žalovaného) je irelevantná. V tejto súvislosti odkazujeme na body 15. až 17. vyjadrenia žalobcu 1. k
odvolaniu žalovaného. K bodu 45. vyjadrenia žalovaného, žalobca 1. uviedol, že nie je pravdou, že
dôkazy predložené žalobcom 1. v rámci vyjadrenia k odvolaniu (Výkaz výmer k SO 1/201 a Stavebné

povolenie) sú novými dôkazmi. Žalobca 1. v rámci procesného útoku reagoval na nové prostriedky
procesnej obrany už počas pojednávania dňa 13.3.2019. Na tieto prostriedky procesného útoku však
z dôvodu koncentrácie konania nebolo prihliadané. Žalobca navrhuje vykonanie týchto dôkazov len v
prípade, ak by odvolací súd doplnil dokazovanie Potvrdením spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. zo dňa
22.11.2018, nakoľko vyvracajú tvrdenia o množstve uskutočnených výkopov na stavbe ZŠ prezentované

žalovaným. Tvrdenia v bode 41. vyjadrenia žalovaného sú nepodložené a irelevantné. Prostriedky
procesnej obrany v bode 43. a 48. až 56. vyjadrenia žalovaného neboli doposiaľ v spore uplatnené a
preto žalobca 1. namieta ich prípustnosť.

13. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu 2. k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 2. a

uviedol, že v reakcii na tvrdenia žalovaného o tom, že podklady predložené žalobcami v tomto konaní
sú „vyfabrikované (bod 43. a 53. vyjadrenia žalovaného), poukazuje na podozrenie sfalšovania dôkazov
(napr. ELO), ktoré boli predložené v tomto konaní žalovaným. V prípade, ak by odvolací súd zopakoval
dokazovanie, navrhuje pripojenie trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odbor kriminálnej
polície, ČVS: ORP-1149/4-VYS-TT-2018. Má za to, že plná moc aktuálneho právneho zástupcu mohla

byť účelovo antidatovaná k okamihu, keď bol konateľom p. Barkóci. Ani jeden z dôkazov predložených
žalovaným nie je spôsobilý preukázať, koľko materiálu na predmetný pozemok žalovaný doviezol a
koľko z neho odviezol alebo že naň okrem žalovaného dovážali aj iné subjekty. K tvrdeniam žalovaného
(body 24.-27. vyjadrenia žalovaného) o nevykonateľnosti petitu odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného (body 40. až 42.). Obsah prehlásenia spol. INGSTEEL adresovaného spoločnosti GEOtrans

Slovakia, a.s. zo dňa 23.11.2009 namietali v konaní pred okresným súdom (podanie zo dňa 25.6.2018
- 18. až 21. ako aj pojednávanie zo dňa 28.11.2018). Spoločnosť GEOtrans Slovakia, a.s. navážala na
tento pozemok so súhlasom resp. na pokyn žalovaného, čo vyplýva z prostriedkov procesnej obrany
uplatnených žalovaným v spore. Nemá vedomosť o tom, že by na pozemok navážali aj iné tretie
osoby. Potvrdeniami (INGSTEEL, Doprastav MDZ a Doprastav ZBA) nebolo možné preukázať žiadne

skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatnených nárokov. Žalobca 1. si objednal
geometrické zameranie navozenej a rozhrnutej zeminy a tomu zodpovedá vypracovaný Polohopisný
a výškopisný plán, ktorý slúži výlučne na plošné vymedzenie časti pozemku, na ktorej sa nachádza
navozený materiál. Nie je pravdou, že dôkazy predložené žalobcom 2. v rámci vyjadrenia k odvolaniu
(Výkaz výmer k SO 1/201 a Stavebné povolenie) sú novými dôkazmi. Žalobca 2. v rámci procesného

útoku reagoval na nové prostriedky procesnej obrany už počas pojednávania dňa 13.3.2019. Na tieto
prostriedky procesného útoku však z dôvodu koncentrácie konania nebolo prihliadané. Žalobca 2.
navrhuje vykonanie týchto dôkazov len v prípade, ak by odvolací súd doplnil dokazovanie Potvrdením
spoločnosti INGSTEEL, spol. s r. o. zo dňa 22.11.2018, nakoľko vyvracajú tvrdenia o množstveuskutočnených výkopov na stavbe ZŠ prezentované žalovaným. Dôkazné bremeno o tom, koľko
materiálu na predmetný pozemok žalovaný doviezol a koľko z neho odviezol a či naň okrem žalovaného
dovážali aj iné subjekty zaťažuje žalovaného, a preto sú námietky žalovaného týkajúce sa použitia DT

mapy irelevantné. Zotrváva na námietkach voči znaleckému posudku č. 10/2018. Prostriedky procesnej
obrany v bodoch 43., 49. až 53. a v bodoch 55. a 56. vyjadrenia žalovaného neboli doposiaľ v spore
uplatnené, a preto namieta ich prípustnosť. Skutočnosť, že výšky z merania zo dňa 21.3.2006 a
výšky z DT mapy sú takmer totožné preukazuje, že výška pôvodného terénu pozemku, ktorý sa má
vypratať zodpovedá výškovej úrovni podľa DT Mapy. Práve za účelom preukázania tejto skutočnosti

bolo predložené porovnanie zamerania vypracované Ing. I. R. zo dňa 26.11.2018. Jednalo sa o ornú
pôdu, ktorá dokonca aj pri bežnom obhospodarovaní je len orná a pri takejto činnosti nemôže ani dôjsť k
podstatným výškovým odchýlkam. Uvedený fakt už sám o sebe osvedčuje adekvátnosť použitia údajov z
DT mapy a predložené porovnanie je len ďalším doplňujúcim dôkazom. Žalobca 2. predložil aj technickú
správu zo dňa 31.3.2006, v ktorej v bode č. 4 sa podrobne hovorí o spôsobe merania a v bode č. 7
je uvedený použitý prístroj LEICA GPS1200 dvojfrekvenčný. Služba SKPOS bola spustená až v 11.

mesiaci roku 2006, t.j. nebola dostupná v čase realizácie zamerania. Nie je pravda, že by Ing. R. v marci
2006 realizoval zameranie predmetného pozemku iba na ploche navážky. Ako vyplýva z predloženej
Technickej správy zo dňa 31.3.2006 zameraný bol celý pozemok par. č. 7872, dokonca viaceré pozemky.
V čase realizácie zamerania v marci 2006 sa tam žiadna navážka nenachádzala. Je len pochopiteľné, že
pre účely porovnania sa nepoužili také body zo zamerania Ing. R., ktoré by sa v súčasnosti nachádzali

mimo navážky zameranej Ing. F. v roku 2011. Ing. R. pre účely vypracovania predmetného porovnania
dostal od Ing. F. podklady, z ktorých bolo vidieť ohraničenie navážky. Navyše nie je pravda, že by Ing. R.
zameriaval v roku 2006 body s rovnakými polohopisnými súradnicami ako v roku 2011 zameral Ing. F..
Ing.N.F.vroku2011nevedelotejtodokumentáciiIng.R.zroku2006.Kubatúraniejezadanejprocesnej
situácie podstatná, keďže pre žalobcu nie je totiž podstatné, aký objem materiálu sa na dotknutom

pozemku nachádza, požaduje, aby bol odstránený všetok materiál nad úroveň terénu podľa DT mapy.

14. Proti dopĺňaciemu rozsudku odvolanie podal žalovaný, ktorým navrhol jeho zmenu v spojení s
rozsudkom (zamietnutie žaloby) a priznanie mu nároku na náhradu trov konania, alternatívne zrušenie
a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), h)

Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že na rozhodnutie dopĺňacím rozsudkom v znení,
v akom bol vydaný, neboli splnené podmienky. Súd prvej inštancie už v rozsudku rozhodol o nároku
na vypratanie nehnuteľnosti, a preto to, o čom rozhodol dopĺňacím rozsudkom, nie je iný výrok, o
ktorom súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť, ale ide o ten istý výrok. Ak mal súd za to, že petit
je nevykonateľný, nemal čo o takto naformulovanom petite ani konať, ale mal po správnosti vyzvať

žalobcov na odstránenie vád ich podania a pokiaľ by vady neodstránili, mal ich podanie odmietnuť. Súd
prvej inštancie napokon rozhodol dopĺňacím rozsudkom, ktorým v znení, v akom bol vydaný, napráva
skoršie nesprávne rozhodnutie, a je ním rozhodnuté o tom istom nároku (na vypratanie), o ktorom už
raz rozhodol (hoci nesprávne, ale rozhodol), a teda rozhodol znovu. Takýto nedostatok konania bolo
možné napraviť až v rámci odvolacieho konania, a to zrušením alebo zmenou odvolaním napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, nie však dopĺňacím rozsudkom. Ustanovenie § 225 ods. 3 Civilného
sporového poriadku výslovne hovorí, že „návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti
výrokov pôvodného rozsudku.“. V posudzovanom prípade je však na prvý pohľad zrejmé, že rozhodnutie
dopĺňacím rozsudkom sa evidentne a bez akýchkoľvek pochybností dotkne práve vykonateľnosti výroku
pôvodného rozsudku. Súd prvej inštancie pritom sám v bode 5. odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku

de facto potvrdil, že ide práve o vykonateľnosť výroku (výslovne to v odôvodnení skonštatoval), teda
si uvedomoval zjavne to, že nerozhoduje o inom nároku (ako mu to umožňuje § 225 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, ale že chcel svojím postupom (v rozpore so zákonom) naprávať nesprávnosť
niečoho, o čom už skoršie (hoci nesprávne) rozhodol. Pri rozhodovaní vo veci samej sa mal okresný súd
riadiť názormi a vyjadreniami najmä súdnych znalcov, pričom znalec znaleckom posudku (predloženom

žalovaným) jednoznačne vyvrátil správnosť vyhotovenia hlavného dôkazu žalobcov o vyjadrení rozsahu
navezenej a rozhrnutej zeminy, a to tým, že Technická mapa síce bola vyhotovená priamym geodetickým
meraním, ale súradnice na vyhotovenie digitálneho modelu terénu, ďalej len /DMT/ boli z mapy určené
odsunutím, resp. výška určená interpoláciou z vrstevníc. Je absolútne neprípustné použiť ML (mapový
list) Technickej mapy Bratislavy ako podklad na určenie digitálneho modelu terénu, ktorý bude záväzný

a bude slúžiť ako východiskový stav pri následnom určovaní kubatúr navozenej zeminy. Na určenie
digitálneho modelu terénu /ďalej DMT/ východiskového stavu sa musí použiť priame geodetické meranie
priamo v teréne. Nemôžu byť použité iné metódy (digitalizácia, odsunutie, transformácia, interpolácia).
Podľa technickej správy geodetickej dokumentácie Ing. F. boli polohové súradnice odsunuté a výškyučené interpoláciou. Toto je však neprípustný spôsob určenia počiatočného východiskového stavu.
Zároveň nie je nikde zvážená ani uvádzaná presnosť takto vyhotovených podkladov, pričom výšky
určené interpoláciou môžu byť v presnosti v rozmedzí 0,25m - 0,50 m. Nie je namieste tvrdiť, že

pokiaľ nebolo možné zamerať terén počiatočného stavu priamym geodetickým meraním, tak sa môže
použiť DMT, resp. súradnice odsunuté, interpolované zo zobrazených v Technickej mape. Takýmto
spôsobom nevedno totiž posúdiť reálny stav terénu a stavu /výškopisu/ zobrazeného v Technickej mape,
v rozhodnom čase. Na druhej strane súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom
o reivindikačnej žalobe (o vydanie nehnuteľnosti/pozemku), resp. o jej späťvzatí, keďže od žaloby o

vydanie žalobcovia v priebehu konania upustili. Žalobcovia si žalobou uplatnili aj osobitne sformulovaný
výrok (o vydanie), ktorý by inak musel byť zamietnutý (opäť zdôrazňujeme, súd je znením petitu viazaný)
alebo malo byť konanie o tomto pôvodne žalovanom výroku zastavené, ak by súd podľa obsahu podaní
žalobcov posúdil, že v tejto časti došlo k čiastočnému späťvzatiu.

15. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1CSP),preskúmalnapadnutýrozsudokakoajdopĺňacírozsudokvmedziachdaných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie, a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom nie je vecne správny a
je dôvodné ho zmeniť podľa § 388 CSP.

17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu 1. voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného vo výške 9.916,68 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.958,34 Eur od
1.12.2009 do 31.12.2009, zo sumy 9.916,68 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia a nárok žalobcu 2. voči
žalovanému na povinnosť vypratať časť pozemku parcela č. 7872 vo výmere 32.146 m2 špecifikovanú

geodetickým zameraním Polohopisným a výškopisným plánom vyhotoveným geodetom Ing. N. F. dňa
10.3.2011, autorizačne overeným geodetom Ing. Y. Q., a to odstránením a odvezením navezenej a
rozhrnutej zeminy, tak aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých
z Účelovej mapy (digitálna mapa) hlavného mesta SR Bratislavy v lehote 10 dní (v zmysle uznesenia
okresného súdu vyhláseného na pojednávaní dňa 23.1.2019 - zápisnica o pojednávaní č.l. 685).

18. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26C/189/2010-190 zo dňa 2.10.2013 (prvým v poradí) žalobu v
celom rozsahu zamietol (o zaplatenie 9.916,68 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.958,34
Eur od 1.12.2009 do 31.12.2009, zo sumy 9.916,68 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia, o vypratanie časti
pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území M., pozemok č. 7872 - časť vo výmere 32.146 m2

špecifikovanú geodetickým zameraním podľa Polohopisného a výškopisného plánu vyhotoveného dňa
10.3.2011 geodetom Ing. N. F., autorizačne overeným podľa § 6 písm. d/ až j/ zákona č. 215/1995 Z. z.
Ing. Y. Q., autorizovaným geodetom a kartografom a jeho vydanie).

19. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu (Villa Vino Rača a.s.) rozsudok súdu prvej inštancie

označený v odseku 18. rozsudkom č. k. 24Co/230/2013-215 zo dňa 2.10.2013 potvrdil (a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania).

20. Ústavný súd SR nálezom č. k. III. ÚS 82/2014-35 zo dňa 22.5.2014 okrem iného rozhodol, rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/230/2013-215 z 2. októbra 2013 zrušuje a vec vracia Krajskému

súdu v Trnave na ďalšie konanie. V odôvodnení skonštatoval, že krajský súd oprel svoje rozhodnutie o
záver, že v danom prípade sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keďže nevedela presne uviesť,
koľko zeminy bolo na pozemok dovezenej a odvezenej a či aj niekto iný navážal na predmetný pozemok
zeminu. Nebolo v možnostiach sťažovateľky (žalobcu) preukázať tieto skutočnosti. V tejto súvislostiústavný súd uviedol, že dôkazné bremeno o množstve zeminy uloženej na predmetnom pozemku
malo zaťažovať žalovaného vzhľadom na to, že v zmysle § 43i ods. 3 písm. f) stavebného zákona
stavenisko malo mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu. Tieto skutočnosti mali byť uvedené

aj v stavebnom denníku. Preukázanie množstva zeminy bolo možné preukázať napr. vyžiadaním si
stavebného denníka od žalovaného, výsluchom stavbyvedúceho alebo osoby vykonávajúcej stavebný
dozor. Ďalej v zmysle § 19 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch držiteľ odpadu mal povinnosť viesť a
uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá. Preukázanie tejto skutočnosti
bolo možné vyžiadaním evidenčného listu odpadu od žalovaného. Ústavný súd zistil, že krajský súd

postupoval arbitrárne tým, že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil existujúcu právnu úpravu týkajúcu sa
stavebného konania (stavebný zákon) a tiež aj nakladania s odpadmi (zákon o odpadoch), a konštatoval,
že takúto povinnosť preukázať množstvo materiálu neuniesol žalobca. Právna úprava platná pre tieto
právne vzťahy ukazuje, kto bol povinný takéto výpočty uvádzať. Vzhľadom na to, že napadnutým
rozsudkomdošlokporušeniuzákladnéhoprávasťažovateľkyvlastniťmajetokpodľač.l.20ods.1ústavy,
základného práva na súdnu ochranu podľa č.l. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie

podľa č.l. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa č.l. 1 dodatkového protokolu, ústavný
súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 24Co/230/2013-215 z 2. októbra 2013 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (bod 2. výroku nálezu).

21. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/518/2014-242 zo dňa 24.9.2014 ako odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (aktuálne súdu prvej inštancie) zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že nepovažoval za preukázané, že medzi účastníkmi
konania došlo konkludentne k uzatvoreniu nájomnej zmluvy dňa 23.9.2009, na základe ktorej žalovaný
užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území M.. Záver o uzavretí nájomnej zmluvy
konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci

k uzavretiu zmluvy tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu, bol dostatočne jasne a
určito vymedzený predmet nájmu a dohodnuté nájomné. V danom prípade síce účastníci konania
prejavili vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom mala byť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu,
z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že medzi účastníkmi nebolo jasné, ktorá
konkrétna nehnuteľnosť a v akej výmere má byť predmetom nájmu, čo potvrdili obaja účastníci. Zo

všetkých vyššie uvedených skutočností preto nesporne vyplýva, že medzi účastníkmi konania nedošlo
k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, a to ani konkludentnou formou. Vzhľadom na to, že medzi
účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva, nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko
platné odstúpenie od zmluvy v prvom rade predpokladá, že bola zmluva, od ktorej sa má odstúpiť,
platne uzatvorená. V danom konaní bolo preto nadbytočným zaoberať sa odstúpením od zmluvy, ktoré

žalovaný oznámil žalobcovi listom dourčeným dňa 5.11.2009. Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi
nebola platne uzatvorená nájomná zmluva, žalovaný užíval nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, čím získal
plnenie z neplatného právneho úkonu, a preto je potrebné právny vzťah medzi účastníkmi posúdiť
podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, tak ako to správne
uskutočnil aj súd prvého stupňa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný pri uzatvorení nájomnej

zmluvy zložil na účet žalobcu kauciu vo výške dvojnásobku dohodnutého mesačného nájomného, ktorá
bola so súhlasom účastníkov započítaná ako odplata za užívanie za mesiace október a november 2009.
Medzi účastníkmi zostalo sporné, či na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zostala umiestnená zemina,
resp. odpad navezený žalovaným, keď žalobca sa touto žalobou domáhal odplaty za užívanie jeho
nehnuteľnosti aj za obdobie december 2009 a január 2010 titulom vydania bezdôvodného obohatenia,

v tejto časti je preto potrebné skúmať, či žalovaný v tomto období mal možnosť užívať nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu, a či tým mohlo na jeho strane dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Preukázanie skutočnosti, či na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zostala umiestnená zemina, resp.
odpad navezený žalovaným, je nevyhnutné aj pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného práva
vypratať jemu patriacu nehnuteľnosť. Poukazujúc na odôvodnenie zrušujúceho nálezu Ústavného súdu

SR a jeho právny názor, ktorým je odvolací súd rovnako ako aj súd prvého stupňa viazaný, je pri právnom
posúdení platených nárokov nevyhnutné zohľadniť aj právnu úpravu stavebného konania (§ 43i písm.
f/, § 46a ods. 1, § 46b ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov) a odpadov (§ 2 ods. 3, § 19 ods. 1 písm. h/,
§ 40c ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskoršíchpredpisov).Čosatýkaotázkydôkaznéhobremenanapreukázanieskutočnosti,koľkozeminy
bolo na pozemok dovezenej a odvezenej a či aj niekto iný navážal na predmetný pozemok zeminu,
je potrebné vychádzať z právneho názoru Ústavného súdu SR, podľa ktorého nebolo v možnostiach
žalobcu preukázať tieto skutočnosti. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že dôkazné bremeno omnožstve zeminy uloženej na predmetnom pozemku malo zaťažovať žalovaného vzhľadom na to, že
v zmysle § 43i ods. 3 písm. f) stavebného zákona stavenisko malo mať zabezpečený odvoz alebo
likvidáciu odpadu. Tieto skutočnosti mali byť uvedené aj v stavebnom denníku. Preukázanie množstva

zeminy bolo možné preukázať napr. vyžiadaním si stavebného denníka od žalovaného, výsluchom
stavbyvedúceho alebo osoby vykonávajúcej stavebný dozor. Ďalej v zmysle § 19 ods. 1 písm. h) zákona
o odpadoch držiteľ odpadu mal povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov,
s ktorými nakladá. Preukázanie tejto skutočnosti bolo možné vyžiadaním evidenčného listu odpadu od
žalovaného.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak (napadnutým rozsudkom v spojení s
opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom) žalobe v celom rozsahu vyhovel (povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1. sumu vo výške 9.916,68 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.958,34
Eur od 1.12.2009 do 31.12.2009 a zo sumy 9.916,68 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, povinnosť žalovaného vypratať pozemok zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. M.,
parc. registra „C“, parcela č. 7872 o výmere 86.288 m2, druh pozemku orná pôda v časti o výmere
32.146 m2, špecifikovanej v polohopisnom a výškopisnom pláne vyhotovenom dňa 10.3.2011 geodetom
Ing. N. F., autorizačne overený podľa § 6 písm. d) až j) zákona č. 215/1995 Zb. zák., Ing. Y. Q.,
autorizovaným geodetom a kartografom, a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy

tak, aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy
(dnes DT Mapy) Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Polohopisný a výškopisný plán vyhotovený dňa 10.3.2011 geodetom Ing. N. F., autorizačne overený
podľa § 6 písm. d) až j) zákona č. 215/1995 Z. z. Ing. Y. Q., autorizovaným geodetom a kartografom,
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, priznanie žalobcom 1. a 2. voči žalovanému nároku na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %), a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

23. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd na návrh uznesením č. k. 10Co/56/2021,
10Co/57/2021-974 zo dňa 8.11.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom
žalovaného: TRUENO s.r.o., IČO: 086 40 378, so sídlom Česká republika, Praha 4 - Michle, Jaurisova

515/4 a uznesením č. k. 10Co/56/2021, 10Co/57/2021-1027 zo dňa 3.2.2022 o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom žalobcu 2.: Nad Šúrom Development s.r.o., IČO: 53 453 751, so sídlom Bratislava,
Detvianska 7516/3.

24. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (vyhovenie žalobe v celom rozsahu) odôvodnil tým, že medzi

stranami sporu nedošlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, a to ani konkludentnou formou. Medzi
stranami nebola platne uzatvorená zmluva, nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy, nakoľko platné
odstúpenie od zmluvy v prvom rade predpokladá, že bola zmluva, od ktorej sa má odstúpiť, platne
uzatvorená. Vzhľadom na to, že medzi stranami nebola platne uzatvorená nájomná zmluva, žalovaný
užíval nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, čím získal plnenie z neplatného právneho úkonu, je potrebné

právny vzťah medzi účastníkmi posúdiť podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení. Okresný súd nemohol konštatovať, že by žalovaný v danom spore uniesol
dôkazné bremeno tak, aby bolo preukázané v zmysle rozhodnutia ústavného súdu, ako aj odvolacieho
súdu (ktorého právnym názorom je súd nižšej inštancie viazaný), že všetko materiálne ním navezený
na sporný pozemok bol aj odvezený (keď prezentované listinné dôkazy neboli relevantné, keďže

okresný súd mal pochybnosti o ich hodnovernosti). Okresný súd mal za preukázané, že na pozemku
žalobcu (aktuálne 2.) sa nachádza navážka zeminy (resp. odpad), vzniknutá činnosťou žalovaného,
ktorú na pozemok naviezol žalovaný, pričom tento ju všetku neodviezol. Nebolo v konaní jednoznačne
preukázané, že by v danom čase na predmetný pozemok okrem žalovaného navážal aj niekto iný,
preto okresný súd zaviazal žalovaného túto navážku vypratať. Pri uložení danej povinnosti (v zmysle

spresnenia žalobného petitu, ktorého zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 23.1.2019) vychádzal
z odborného stanoviska vypracovaného dňa 19.11.2018 (dôkazy o vykonateľnosti daného petitu),
zobrazenia bodov DTM (digitálnotechnickej mapy) vypracované Ing. F. dňa 26.11.2018, porovnanie
zamerania parc. č. 7872, k. ú. M. zo dňa 21.3.2006 s údajmi, ktoré získal Ing. F. z účelovej mapy HM
SR Bratislava - vypracované Ing. I. R. z geodetickej kancelárie GODIGIT dňa 26.11.2018 a technickej

správyvypracovanejgeodetickoukanceláriouGEODIGITdňa31.3.2006.Porovnaniezameraniaspornej
parcely zo dňa 21.3.2006 s údajmi DTM hlavného mesta preukazuje, že pôvodný stav terénu prevzatý z
DTM je takmer identický (odchýlka + 0,023 m), a teda údaje môžu byť použité ako východiskový stav pre
odstránenie navážky na parc. č. 7872, k. ú. M.. Zároveň z odborného vyjadrenia, stanoviska Ing. N. H. jezrejmé, že je možné za súčinnosti geodeta odstrániť zeminu z daného pozemku, tak aby bol dosiahnutý
reliéf podľa mapy. V zmysle predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého názorom bol
viazaný, posúdil nárok žalobcu 1. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aktívna legitimácia

žalobcu 1. je daná. Aj keď došlo k prevodu danej nehnuteľnosti, na ktorej je zemina žalovaného na
žalobcu 2., nárok žalobcu 1., pôvodného žalobcu zostal zachovaný, keďže jemu žalovaný nehradil
odplatu za uskladnenie zeminy. Za mesiace december 2009 a január 2010 nedošlo k úhrade nájomného
zo strany žalovaného, preto možno konštatovať, že žalovaný sa tým, že má svoju zeminu uskladnenú
(pôvodne) na jeho pozemku bezdôvodne obohatil, keď by za uloženie zeminy, resp. odpadu na inom

mieste musel tiež uhrádzať nájomné. K priznanej sume dospel okresný súd na základe žalobcom 1.
predloženej nájomnej zmluvy s iným subjektom, v približnom čase, kedy mal za to, že ide o obvyklé
nájomné v rozhodnom období. Na takejto sume sa žalobca 1. so žalovaným aj dohodli, keď žalovaný
podpisom na zmluve akceptoval nájomné na účely dočasného uloženia odpadu vo výške 10,- Eur na
1 m2 za rok + 19 % DPH. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, priznal
okresný súd aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho, kedy došlo

k omeškaniu žalovaného s úhradou nájomného, t. j. od prvého dňa každého ďalšieho kalendárneho
mesiaca.

25. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací

súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

26. S poukazom na cit. ust. § 390 CSP, skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol už raz odvolacím
súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje
o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie; a tiež s poukazom na dôvodnosť niektorých

odvolacích námietok (napr. o nedostatočnom vyhodnotení vykonaného dokazovania), odvolací súd na
zopakovanieadoplneniedokazovanianariadilvoveciodvolaciepojednávanie(§385CSP),vjehoúvode
v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil
vykonané dokazovanie, z ktorého dôvodu odvolací súd zopakuje dokazovanie a posúdi skutkový stav
podľa § 126, § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o odpadoch.

27. Na odvolacích pojednávaniach dňa 16.11.2021, dňa 7.12.2021 a dňa 9.2.2022 odvolací súd
zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a doplnil
dokazovanie Potvrdením Doprastav, a.s. Mechanizačno-dopravný závod zo dňa 6.3.2019 (č.l. 713),
Potvrdením Doprastav, a.s. Závod Bratislava zo dňa 6.3.2019 (č.l. 714), výsluchom svedka Ing. D. D., v

záujme predvídateľnosti svojho rozhodnutia uviedol predbežné právne posúdenie veci a to podľa § 181
ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP:

28. Písomná nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom 1. a žalovaným zo dňa 23.9.2009 je relatívne
neplatný právny úkon podľa § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný bol uvedený

žalobcom1.doomylu.Nároknavyprataniepozemkuposúdinajmäpodľa§126Občianskehozákonníka,
podľa § 2 ods. 3, 10, § 19 ods. 1 písm. g), § 40c ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Preukázanie
nároku žalobcu 1. o zaplatenie sumy 9.916,68 Eur s príslušenstvom závisí od preukázania skutočnosti,
či na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1. (akt. žalobcu 2.) zostala umiestnená zemina týkajúca
sa činnosti žalovaného, pričom tento nárok posúdi podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ani

po doplnení dokazovania na odvolacom súde na pojednávaní dňa 7.12.2021 žalovaný nepreukázal,
koľko zeminy bolo na pozemok dovezenej a odvezenej, ani že aj niekto iný navážal na predmetný
pozemok zeminu. Otázka vykonateľnosti (formulovaného petitu na vypratanie pozemku) sa týka
odborných vedomostí, ktorými odvolací súd nedisponuje, je potrebné v záujme vyriešenia spornej
otázky vykonateľnosti petitu (ktorú počas konania na súde prvej inštancie namieta žalovaný), ktorý

bol súkromným znaleckým posudkom popretý vyhovieť návrhu žalovaného a vypočuť znalca (Ing. D.
D.), ktorý súkromný znalecký posudok (č. 10/2018) vyhotovil. S ohľadom na výpoveď svedka Ing.
D. D. (na pojednávaní dňa 9.2.2022), žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti
žalovaného vypratať časť predmetného pozemku o výmere 32.146 m2 špecifikovanej v polohopisnom a
výškopisnom pláne vyhotovenom Ing. F. tak, aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň

bodov prevzatých z účelovej mapy (dnes digitálna mapa) hl. mesta SR Bratislavy.

29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omylsúdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

30. Podľa § 126 ods. 1 Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

31. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna

ochrana). Spôsob súdnej ochrany vlastníckeho práva je charakterizovaný a realizovaný predovšetkým
dvoma druhmi žalôb na plnenie: a to žalobou: 1. na vydanie veci (actio reinvidicatio), 2. zapieracou
žalobou (actio negatoria - popierajúca vecné právo rušiteľa na nezasahovanie do vlastníctva). Podstata
reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, aby vlastník veci bol aj jej držiteľom, t.j. aby
sa faktický stav zhodoval s právnym stavom. Predmetom tejto žaloby je petit smerujúci na vydanie veci,
ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti vykonávať svoje vlastnícke

právo. U nehnuteľnosti plní funkciu vindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) žaloba na vypratanie
nehnuteľnosti a takáto žaloba je priamym vecno-právnym prostriedkom ochrany vlastníctva.

32. Vlastnícke právo je charakterizované tým, že vlastník vykonáva svoje oprávnenia svojou mocou,
teda mocou nezávislou na súčasnej existencii moci kohokoľvek iného k veci. Vlastník má spravidla

právo vec držať, užívať, požívať a disponovať s vecou. K obsahu vlastníckeho práva prináleží tiež právo
brániť sa proti neoprávneným zásahom, pričom vlastníctvo je absolútnym právom, ktorému zodpovedá
povinnosť ostatných subjektov vlastníka nerušiť (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aplikačná prax
sa v podstate zjednotila v tom, že pri ochrane vlastníctva týkajúcej sa nehnuteľnosti, by žalovaný petit
mal znieť na jej vypratanie (pozri R 38/1992). Procesnoprávna teória vyvodila, že nehnuteľnosť je

vyprataná vtedy, ak z nej povinná osoba nielen odstránila na nej umiestnené veci, ale až vtedy, keď
ju urobila prístupnou oprávnenému vlastníkovi (odovzdaním mu kľúčov, odstránením uzávery a pod.,
porov. rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 3206/2006).

33. Zapieracia žaloba predstavuje ochranu vlastníka pred každým iným konaním, odlišným od

zadržiavania veci, teda voči konaniu, ktoré vlastnícke právo obmedzuje alebo porušuje. Takouto žalobou
sa vlastník môže domáhať uloženia povinnosti tomu, kto jeho vlastnícke práva obmedzuje alebo
porušuje, aby mu bolo uložené napr. upustiť od konania znamenajúceho existenciu závadného stavu.
Zásah do vlastníckeho práva musí byť nedovolený, t. j. v rozpore so zákonom, prípadne obligačným
vzťahom a pod. Zásah do vlastníckeho práva musí byť faktický a v zapieracej žalobe jednoznačne

a presne identifikovaný. Samotný žalobný petit môže mať rôznu podobu a to v závislosti na tom, v
čom spočíva rušenie, resp. závadný stav. Bude teda závislý od formy a povahy zásahu. Vlastník sa
tak môže domáhať predovšetkým zdržania sa konania, ktorým tretia osoba neoprávnene zasahuje do
vlastníckehopráva,rovnakosamôžedomáhaťajodstráneniazávadnéhostavu,ktorýbolneoprávneným
zásahom spôsobený. Neoprávnený zásah, ktorým tretia osoba zasahuje do vlastníckeho práva, musí

v čase konania trvať.

34. Žalobou o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (zapieracou žalobou) sa vlastník veci
domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do tohto jeho práva neoprávnene zasahuje
a ruší ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému

neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čomu treba klásť na roveň aj
zaviazanie žalovaného, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle treba za zapieraciu
žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa žalobca domáha aj toho, aby žalovaný odstránil následky už
vykonaných rušivých zásahov (pozri R 65/1972).

35. Žalobca 1. sa pôvodne žalobou doručenou okresnému súdu dňa 7.10.2010 domáhal voči
žalovanému povinnosti vypratať a vydať pozemok p. č. 7872 v lehote 10 dní (zároveň aj vydania
bezdôvodného obohatenia 9.916,68 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.958,34 Eur
od 1.12.2009 do 31.12.2009, zo sumy 9.916,68 Eur od 1.1.2010 do zaplatenia). Uznesením č.
k. 26C/189/2010-149 zo dňa 29.12.2011 okresný súd pripustil zmenu žaloby, žalovaný je povinný

vypratať časť pozemku parcela č. 7872 vo výmere 32.146 m2 špecifikovanú geodetickým zameraním
Polohopisným a výškopisným plánom vyhotoveným geodetom Ing. N. F. dňa 10.3.2011, autorizačne
overeným geodetom Ing. Y. Q. a vydať tento vlastníkovi (v časti nároku o vydanie bezdôvodného
obohatenia bezo zmeny). Na pojednávaní dňa 27.6.2018 (zápisnica o pojednávaní č.l. 508-510)okresný súd pripustil zmenu žaloby vo vzťahu k žalobcovi 2. tak, že žalovaný je povinný vypratať časť
pozemku parcela č. 7872 vo výmere 32.146 m2 špecifikovanú geodetickým zameraním Polohopisným a
výškopisným plánom vyhotoveným geodetom Ing. N. F. dňa 10.3.2011, autorizačne overeným geodetom

Ing. Y. Q. a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy v objeme, ktorý prestavuje
rozdiel medzi stavom terénu nemeraným ku dňu 8.3.2011 a stavom terénu podľa bodov prevzatých z
Účelovej mapy (dnes DT mapa HMSR) v zmysle Polohopisného a výškopisného plánu vyhotoveného
dňa 10.3.2011 a vydať tento žalobcovi 2. Na pojednávaní dňa 28.11.2018 (zápisnica o pojednávaní
č.l. 635-638) okresný súd pripustil zmenu žaloby vo vzťahu k žalobcovi 2. tak, že žalovaný je povinný

vypratať časť pozemku parcela č. 7872 vo výmere 32.146 m2 špecifikovanú geodetickým zameraním
Polohopisným a výškopisným plánom vyhotoveným geodetom Ing. N. F. dňa 10.3.2011, autorizačne
overeným geodetom Ing. Y. Q. a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy, tak aby
špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z Účelovej mapy (digitálna
mapa) hlavného mesta SR Bratislavy a vydať špecifikovanú časť pozemku žalobcovi 2. v lehote 10 dní.
Následne na pojednávaní dňa 23.1.2019 (zápisnica o pojednávaní č.l. 685-687) okresný súd (na základe

upresnenia žaloby žalobcu 2. v zmysle podania zo dňa 17.1.2019 na č.l. 672) v časti žaloby žalobcu
2. pripustil zmenu, žalovaný je povinný vypratať časť pozemku parcela č. 7872 vo výmere 32.146 m2
špecifikovanú geodetickým zameraním Polohopisným a výškopisným plánom vyhotoveným geodetom
Ing. N. F. dňa 10.3.2011, autorizačne overeným geodetom Ing. Y. Q. a to odstránením a odvezením
navezenej a rozhrnutej zeminy, tak aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov

prevzatých z Účelovej mapy (digitálna mapa) hlavného mesta SR Bratislavy v lehote 10 dní.

36. V súvislosti so žalobným nárokom žalobcu 2. (formulovaný petit v zmysle uznesenia okresného súdu
vyhláseného na pojednávaní dňa 23.1.2009 označeného v odseku 35.) odvolací súd poukazuje na to,
že sa jedná o nárok, ktorý zodpovedá požiadavke v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka tzv.

negatórna žaloba (actio negatoria). Súd prvej inštancie necitoval § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a ani naň neodkázal, teda nie je zrejmé, podľa ktorého ustanovenia nárok žalobcu 2. posudzoval (hoci
nároku vyhovel). Odvolací súd pri posudzovaní danej veci má za to, že ak sa žalobca 2. voči žalovanému
domáha (výlučne) uloženia povinnosti vypratať navozenú zeminu (odstránením a odvezením navezenej
a rozhrnutej zeminy) v takom prípade ide o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a podľa tohto ustanovenia danú vec aj posúdil. Je nutné poukázať na to, že je nepochybné,
že žalobca 2. ako vlastník sa voči žalovanému (ako tretej osobe) domáha vyvezenia zeminy, avšak
nedomáha sa aj uvedenia pozemku do pôvodného stavu, preto jeho nárok nie je možné posúdiť podľa
§ 442 Občianskeho zákonníka tak ako to nedôvodne namieta žalovaný s poukazom na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 22Cdo 3202/2008 a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/697/2015. Pokiaľ

ide o rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 3202/2008 odvolací súd akceptuje záver uvedený v jeho
odôvodnení,že„aksadomáhavlastníkuvedeniavecidostavu,vakejbolapredneoprávnenýmzásahom
tejto osoby do veci, možno nárok posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody,
pokiaľ odstránenie následkov neoprávneného zásahu je obsahovo zhodné s uvedením do predošlého
stavu podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým, že žalobcovia požadovali, okrem odstránenia

určitých hnuteľných vecí navozených v rozpore s právom na ich pozemky, uvedenie týchto pozemkov
do pôvodného stavu v určitej kvalite, teda úpravy ich povrchu po odstránení navážky odpadov, uplatnili
i nárok na náhradu škody. Takto, resp. v tejto časti nimi žalobou uplatnený nárok, nemožno oprieť ani o
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka..“, ktorý však nemožno aplikovať na danú vec, ktorej predmetom
konaniajeinýnárokžalobcu2.Rozhodnutiesp.zn.23Co/697/2015taktiežvychádzalzinýchskutkových

okolností, predovšetkým tej, že žalobca sa v konaní okrem povinnosti vyviesť zeminu domáhal aj
povinnosti uviesť pozemok do pôvodného stavu, preto ani jeho závery nemožno v danej veci akceptovať.
S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie mal
žalobu žalobcu 2. ako nedôvodnú (bez ďalšieho) zamietnuť, keď žalobcovia si mali uplatniť nárok na
náhradu škody podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

37. K odseku 36. ako aj k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie odklon od ustálenej rozhodovacej
praxe v napadnutom rozsudku riadne (resp. vôbec) neodôvodnil, čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo
29/2017 (R 71/2018), podľa ktorého za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať

predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od
1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ
neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bolopakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr
vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne
ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je

v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým
riešenie doteraz neriešených otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do
31.12.1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a

súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I,
1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä
z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou
judikatúrou. Napokon vzhľadom na č.l. 2 ods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.

Pričom žalovaný neuviedol žiadne rozhodnutie, ktoré by spadalo pod okruh rozhodnutí definovaných
v rozhodnutí R 71/2018, preto ani námietka žalovaného neobstojí, pričom odvolací súd sa ale k
uvedenému vyjadril v odseku 36.

38. S ohľadom aj už na uvedené v odseku 35. sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného,

že petit žaloby podanej na súde dňa 7.10.2010 až do pojednávania dňa 23.1.2019 pozostával troch
zložiek zo žaloby o vypratanie (vypratať pozemok pare. č. 7872 v k. ú. M.), zo žaloby o vydanie (vydať
pozemok vlastníkovi - žalobcovi 1.) a zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (vo výške 9.916,68
Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.958,34 Eur od 1.12.2009 do 31.12.2009, zo sumy
9.916,68Eurod1.1.2010dozaplatenia).Odvolacísúdkonštatuje,žežalobaužodjejpodaniapozostáva

výlučne iba z dvoch nárokov (aktuálne každý žalobca si uplatňuje svoj nárok) pôvodne žalobcu 1.
na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, keď už aj z vyššie uvedeného je
zrejmé, že v prípade petitu smerujúci na vydanie veci, u nehnuteľnosti ide o žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti a teda formulovanie požiadavky na vydanie nehnuteľnosti popri požiadavke za vypratanie
nehnuteľnosti, je nadbytočné, nepredstavuje ďalšiu (samostatnú) žalobu ako vecno-právny prostriedok

ochrany vlastníckeho práva.

39.Podľa§145ods.1CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

40. Žalovaný namietal, že žalobcovia od žaloby o vydanie (t.j. reivindikačnej žaloby) osobitným
procesným podaním v priebehu konania upustili (zrejme má na mysli podanie zo dňa 17.1.2019 na č.l.
672), keď po preformulovaní petitu už tento vydanie nehnuteľnosti neobsahoval, pričom toto podanie
mal okresný súd posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby. Tým, že súd prvej inštancie nepostupoval v
zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, dopustil sa závažného procesného pochybenia.

41. Odvolací súd s námietkou žalovaného v odseku 40. nesúhlasí, keď podanie žalobcu 2. zo
dňa 17.1.2019 na č.l. 672 označené ako úprava (upresnenie) petitu spočívajúce v odstránení
slovného spojenia vydať špecifikovanú časť pozemku žalobcovi 2. (ako požiadavky na vydanie časti
nehnuteľnosti) nemožno ani podľa obsahu považovať za návrh na čiastočné späťvzatie, tak ako

to nedôvodne tvrdí žalovaný. Už v odseku 35. odvolací súd konštatuje, že už pôvodne podaná
žaloba žalobcom 1. obsahovala iba dva nároky, pričom jeden z nich predstavuje žalobu na vydanie
veci (druhý vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorej funkciu u nehnuteľnosti plní práve žaloba na
vypratanie, a teda už v pôvodne podanej žalobe bolo použitie slova „vydať“ v slovnom spojení vypratať
a vydať nadbytočné, keďže na vydanie nehnuteľnosti popri požiadavke za vypratanie nehnuteľnosti,

nepredstavuje ďalšiu (samostatnú) žalobu. Pokiaľ žalobca podaním zo dňa 17.1.2019 formuloval svoj
nárok vo vzťahu k žalovaného tak, že vypustil slovné spojenie „vydať špecifikovanú časť pozemku
žalobcovi 2.“, čím upresnil formuláciu žalobného petitu, postupoval dôvodne, keďže už v znení
pripustenej zmeny žalobného petitu vo vzťahu k žalobcovi 2. na pojednávaní dňa 28.11.2018 (zápisnica
o pojednávaní č.l. 635-638), bolo slovné spojenie „vydať špecifikovanú časť pozemku žalobcovi 2.“

nadbytočnépoprinárokunavyprataťčasťpozemku(parcelač.7872vovýmere32.146m2špecifikovanú
geodetickým zameraním Polohopisným a výškopisným plánom vyhotoveným geodetom Ing. N. F. dňa
10.3.2011, autorizačne overeným geodetom Ing. Y. Q.) a to odstránením a odvezením navezenej a
rozhrnutej zeminy, tak aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatýchz Účelovej mapy (digitálna mapa) hlavného mesta SR Bratislavy. Pokiaľ sa súd prvej inštancie k
namietanému procesnému postupu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril, uvedené opomenutie
odstránil odvolací súd v tomto odseku.

42. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

43. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

44. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

45. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

46. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť

rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o
veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

47. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

48. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

49. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§

132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutýchstranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

50. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd

dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli

dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

51. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie

dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí
teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní
jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať
zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem

na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

52. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

53. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

54. Podľa § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek,

ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak
sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo
obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým
zmaril účel zmluvy.

55. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

56. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.57. S poukazom aj na uvedené v odseku 27 a 28 odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva,
že žalobca 1. ako prenajímateľ uzavrel s právnym predchodcom žalovaného nájomnú zmluvu dňa
23.9.2009 na dobu neurčitú s účinnosťou od 24.9.2009 (č.l. 5-8), v ktorej bol špecifikovaný predmet

nájmu ako časť pozemku o výmere 5.000 m2 z parcely č. 4787/50, ostatné plochy o výmere 6.233 m2,
zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. M.. Zároveň sa jej účastníci v č.l. III. dohodli na odplate za prenájom
vo výške 10,- Eur/m2 za rok + 19 % DPH a povinnosti nájomcu zložiť kauciu vo výške dvojmesačnej
odplaty. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 11.8.2010 (č.l. 9) je vlastníkom
parcely č. 3976 žalobca 1. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 11.8.2010 (č.l.

17) je vlastníkom parcely č. 7872 žalobca 1. Dňa 5.11.2009 bolo žalobcovi 1. doručené odstúpenie
právnehopredchodcužalovanéhoodzmluvyk31.10.2009(č.l.11),keďžalobcanesúhlasilsodstúpením
od zmluvy k 31.10.2009 a trval na uplynutí výpovednej lehoty v zmysle zmluvy, ktorá mala uplynúť
dňa 31.1.2010 a žiadal pozemok vypratať (č.l. 12). Dňa 28.9.2009 bolo na účet žalobcu 1. pripísaná
suma 9.916,66 Eur od žalovaného (č.l. 24). Faktúrou č. FO 2009/97221 zo dňa 7.12.2009 fakturoval
žalobca 1. žalovanému sumu 4.958,34 Eur so splatnosťou 21.12.2009 ako nájomné za december

2009 (č.l. 25). Faktúrou č. FO 2010/7010 zo dňa 7.1.2010 fakturoval žalobca 1. žalovanému sumu
4.958,34 Eur so splatnosťou 21.1.2010 ako nájomné za január 2010 (č.l. 26). Podľa Polohopisného a
výškopisnéhoplánuvyhotovenéhoIng.N.F.dňa10.3.2011(overenéhoIng.Y.Q.)vspojenísTechnickou
správou zo dňa 8.3.2011 (č.l. 56-61) bolo rozhranie medzi navezenou zeminou a pôvodným terénom
spoznateľné a zamerateľné s polohovou odchýlkou do cca 2 m, výmera zameranej plochy (32.146

m2) bola vypočítaná zo súradníc podrobných bodov, práce zodpovedajú 3. triede presnosti, meračské
práce prebiehali dňa 8.3.2011, do polohopisného a výškopisného plánu boli modrou farbou zobrazené
hranice parciel podľa katastra nehnuteľností a zelenou farbou výškopis prevzatý z Účelovej mapy HM
SR Bratislavy, navýšenie nadmorských výšok oproti pôvodnej výške je v rozpätí 0,89 - 1,62 (v bodoch 1,
4, 5, 6, 7). Dňa 6.10.2009 právny predchodca žalovaného písomne ohlásil Magistrátu mesta Bratislava, v

zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, prevádzkovanie mobilného zariadenia na zhodnocovanie
odpadov v Bratislave - ul. C. D., LV č. XXXX, typ zariadenia Resta 1200x3000/2, odpad 170504 zemina
a kamenivo iné ako uvedené v 1705 03 (č.l. 173). Potvrdením o registrácii zo dňa 20.10.2009 (č.l. 176)
Obvodný úrad životného prostredia Trnava potvrdil právnemu predchodcovi registráciu na činnosť podľa
§ 15 ods. 1 (vykonávanie zberu alebo prepravy odpadov ako svoj predmet podnikania), § 15 ods. 2

zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch (zariadenie, obstaranie alebo vykonanie zneškodnenia odpadov
alebo zhodnotenia odpadov pre tretiu osobu alebo na jej účet) pre odpad: 170101 betón, 170102 tehly,
170302 bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 170301, 170504 zemina a kamenivo iné ako uvedené
v 170503. Potvrdením (č.l. 178) spoločnosť GEOtrans Slovakia a.s. potvrdila právnemu predchodcovi
žalovaného, že zabezpečovala dovoz a odvoz štrkopieskov so zeminou v lokalite C. D. v období

9.-10.2009. Rozhodnutím zo dňa 6.9.2010 (č.l. 184) Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave
uložil právnemu predchodcovi žalovaného pokutu vo výške 1.000,- Eur za to, že spoločnosť ukladala
stavebný odpad, pochádzajúci zo stavby „Zimný štadión Ondreja Nepelu“ na inom mieste ako na mieste
na to určenom, a to na pozemok v lokalite C. D., čím porušila § 18 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch.
Obvodný úrad ŽP v Bratislave v odôvodnení okrem iného konštatoval, že pozemok vo vlastníctve Villa

Vino Rača a.s., na ktorý spoločnosť STAV-VET s.r.o. umiestňovala stavebné odpady pochádzajúce
zo stavby „Zimný štadión Ondreja Nepelu“ nie je určený na skladovanie odpadov, dňa 10.12.2009, v
čase po vykonaní obhliadky (8.10.2009) bol upozornený na pokračovanie v navážaní výkopovej zeminy
do uvedenej lokality a bola poslaná fotodokumentácia zo dňa 15.10.2010, v čase konania obhliadky
podľa p. H. bolo v lokalite skladované 80 ton odpadu. Podľa snímok z bagru (č.l. 296-308) bol v roku

2009 v dňoch 13.10., 14.10., 15.10., 23.10., 18.10. vykonaný odvoz vybagrovaného materiálu Zimný
štadión - BA - skládka Rača (podpísané GEOtrans Slovakia, a.s, STAV-VET s.r.o.), v dňoch 17.10.,
19.10., 24.10., odvoz vybagrovaného materiálu (štrk) Rača - Záhorská Bystrica (podpísané GEOtrans
Slovakia, a.s, STAV-VET s.r.o.). Podľa evidenčných listov odpadu (č.l. 314-351) bol vykonaný dovoz
odpadu v roku 2009 v dňoch 13.10, 14.10., 15.10., 23.10., 18.10., odvoz v dňoch 17.10., 19.10.,

24.10., 27.10., 28.10. Objednávkou č. 136/2009 zo dňa 28.9.2009 (č.l. 372) si GEOtrans Slovakia, a.s.
objednala u právneho predchodcu žalovaného triedenie zeminy + kamenivo v predpokladanom objeme
cca do 2.000 m3 (ostatné podmienky sú špecifikované v zmluve). Zmluvou bez dátumu (č.l. 373) právny
predchodca žalovaného ako prevádzkovateľ sa dohodol s GEOtrans ako držiteľom na spracovávaní
a triedení od dodávateľa ním produkovaného odpadu. Podľa zápisnice o obhliadke (č.l. 411) zo dňa

13.3.2018, žalobca označil vyvýšený priestor, ktorý má byť vyznačený v technickej správe a priloženom
výškopise a popise (fotografia č. 1 a 2), právny predchodca žalovaného uviedol, že zeminu navážal
dozadu ako sú stromy, nálety (fotografia č. 3). Nájomnou zmluvou zo dňa 17.9.2008 (č.l. 425) žalobca 1.
ako prenajímateľ prenajal nájomcovi PROLEX, s.r.o. časť pozemku č. 47844/50, druh pozemku ostatnéplochy vo výmere 6233 m3, zapísaný na LV č. XXXX vo výmere 4.400 m2, za nájomné 300,- Sk/
m2 prenajatej plochy za rok + 19 % DPH. Protokolom o odovzdaní a prevzatí pozemku č. 4874/50
účastníci zmluvy si odovzdali predmet nájmu, dohodli sa, že nájomca materiál, ktorý sa na pozemku

nachádza zhrnie, pozemok urovná a materiál, ktorý navozil prenajímateľ podrtí na vlastné náklady (č.l.
427).Faktúrouč.FO2009136zodňa19.10.2009(č.l.430)žalobca1.akododávateľfakturovalprávnemu
predchodcovi sumu 1.042,14 Eur za uloženie a rozhrnutie zeminy podľa prílohy a podľa výpisu z účtu
žalobcu 1. (č.l. 434) právny predchodca žalovaného fakturovanú sumu 1.042,14 Eur dňa 26.4.2010
uhradil. Na č.l. 436 je založený vzor evidenčného listu odpadu, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 vyhlášky

MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch a na č.l. 437 je
založený vzor evidenčného listu odpadu v prílohe č. 1 vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z.z. o evidenčnej
povinnosti a ohlasovacej povinnosti v prílohe č. 1 upravuje vzor Evidenčného listu odpadu. Hlásenie o
využití stroja KOM 340 (č.l. 485-490) v roku 2009 v dňoch 17.10., 19.10., 24.10., 27.10., 28.10., 29.10.
je podpísané Doprastav, a.s. MDZ. Potvrdením zo dňa 23.11.2009 (č.l. 491) spoločnosť INGSTEEL,
spol. s r. o. potvrdila, že ako generálny dodávateľ stavby Rekonštrukcia zimného štadióna prevzala

v období 9.-11.2009 naspäť od subdodávateľa GEOtrans Slovakia, a.s. (zabezpečoval odstránenie
odpadoch z výkopových prác) odpad z týchto výkopov, obsahujúci zeminu a kosti (ľudské pozostatky
z bývalého cintorína). Faktúrou č. 342009 zo dňa 2.11.2009 (č.l. 524) fakturoval právny predchodca
žalovaného spoločnosti GEOtrans Slovakia a.s. dňa 2.11.2009 sumu 21.924,94 Eur so splatnosťou
23.11.2009 za triedenie zemín a zabezpečenie uloženia odpadov zo stavby Rekonštrukcie štadióna

v 10/2009 (triedenie zemina + kamenivo 2.011 m3, zabezpečenie uloženia Most pri Bratislave 1.321
m3, zabezpečenie uloženia Stupava juh D2 1.309 m3, zabezpečenie uloženia Rekonštrukcia štadiónu
67 m3). Podľa výpisov z účtu právneho predchodcu žalovaného (č.l. 568-570) žalovaný poukázal
GEOtrans Slovakia a.s. spolu sumu 21.924,94 Eur. Podľa sumarizácie výkonov za obdobie 10/2009
(č.l. 512) sa GEOtrans Slovakia, a.s. a právny predchodca žalovaného s odkazom na daňový doklad

č. 342009 dohodli na triedení 2.011 m3 Rača, C. D., využití odpadov 1.321 m3 Most pri Bratislave,
využití odpadov 1.309 m3 D2 Stupava juh, využití odpadov 67 m3 Rekonštrukcia štadióna. Hlásenie
o vzniku odpadu a nakladaní s ním zo dňa 21.12.2009 (č.l. 525) bolo doručené Obvodnému úradu
životného prostredia dňa 7.1.2010, bolo vyhotovené právnym predchodcom žalovaného dňa 21.12.2009
(okrem iných obsahuje položku 108 ton Geotrans). Hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním zo

dňa 21.12.2009 (č.l. 526) bolo doručené Obvodnému úradu životného prostredia dňa 7.1.2010, bolo
vyhotovené právnym predchodcom žalovaného dňa 21.12.2009 (obsahuje položku 3.258 ton Geotrans,
1111 ton Geotrans). Listom zo dňa 10.10.2018 Okresný úrad Bratislava oznamuje právnemu zástupcovi
žalobcov, že má k dispozícii hlásenia STAV-VET s.r.o. za rok 2009 a 2010, ktoré v prílohe prikladá
(č.l. 550). Hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním zo dňa 28.1.2010 (č.l. 550) bolo doručené

Obvodnému úradu životného prostredia dňa 1.2.2010 (obsahuje položku 18.935 m3 Doprastav, a.s.). Z
Hlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním zo dňa 28.1.2010 vyplýva, že bolo vyhotovené právnym
predchodcom žalovaného (obsahuje položku 2.640 ton Stav-Vet s.r.o.). Na č.l. 554 je založený vzor
evidenčného listu odpadu - príloha č. 3 k vyhláške č. 283/2001 Z. z. zo dňa 4.10.2009 vyhotovený
právnym predchodcom žalovaného, množstvo odpadu cca 80 ton. Listom zo dňa 12.7.2018 (č.l. 561)

oznámil Okresný úrad Bratislava právnemu predchodcovi žalovaného, že neeviduje jeho Hlásenie o
vzniku odpadu a nakladaní s ním za rok 2009 (archivačná doba je 5 rokov). Potvrdením zo dňa
13.11.2018 Doprastav a.s. Mechanizačno-dopravný závod (č.l. 562) potvrdil žalovanému, že za obdobie
10/2009 na základe výpisov z palubného systému zo stavebného stroja na stavbe Rekonštrukcia
zimného štadióna materiál zemina + štrkopiesok 4.420.000 kg (denný report v dňoch 13.10., 14.10.,

15.10., 18.10., 23.10.2009 spolu 4.420.000 kg č.l. 563). Listom zo dňa 6.11.2018 Doprastav, a.s. (č.l.
574) potvrdil právnemu predchodcovi žalovaného, že v mesiaci 10/2009 prevzal od neho štrkopiesky v
množstve 1.309 m3 podľa zamerania na stavbe. Evidenčné listy (č.l. 584-599) sú vyhotovené formou
tabuliek, obsahujú údaje o dovoze odpadu v roku 2009 v dňoch 13.10., 14.10., 15.10., 23.10., 18.10.,
odvoze v dňoch 17.10., 19.10., 24.10., 27.10., 28.10. Objednávkou č. 0620-4/2010 zo dňa 11.1.2010

(č.l. 601) Doprastav a.s. objednal u právneho predchodcu žalovaného štrk na stavbu križovatka Stupava
- juh D2, termín odberu rok 2010, množstvo 10.000 m3. Na č.l. 610-619 sú založené Hlásenia o vzniku
odpadu a nakladaní s ním za rok 2009 vyhotovené v mesiaci január 2010 V. T., Ing. I. X.-MERIX, PPC
Team plus, s.r.o., Retail Value Stores, a.s, Ing. Častulík s.r.o., MK PNEU s.r.o., MDK M. Y., Autoservis
I. Y., Europapier Slovakia, spol s r.o., Mah spol s.r.o. Z Odborného stanoviska Ing. N. H. - autorizovaný

geodet a kartograf zo dňa 19.11.2018 (č.l. 646) vyplýva, že ak nebolo vyhotovené zameranie terénu
pred násypom zeminy, je možné použiť ako pôvodný terén účelovú (technickú) mapu HM SR Bratislavy.
Pri výpočte kubatúry navezenej zeminy by bolo potrebné zohľadniť možnú odchýlku získaných údajov
(najmä výškovú) z účelovej mapy HM SR Bratislavy. Ak sa vedia vizuálne lokalizovať hranice navážky,potompostačízameraťlentotoúzemieaniejepotrebnézameraniecelejparcely.Jemožnézasúčinnosti
geodeta odstrániť zeminu z pozemku tak, aby bol dosiahnutý reliéf podľa mapy. Dňa 26.11.2018 Ing. F.
(č.l. 647-649) vyhotovil zobrazenie bodov z DTM. Dňa 26.11.2018 (č.l. 650) Ing. N. F. vyhotovil technickú

správu. Listom zo dňa 26.11.2018 (č.l. 651) zhotoviteľ GEODIGIT s.r.o. uviedol, že meranie z 21.3.2006
a dáta získané z účelovej mapy HM SR Bratislava sú takmer identické (priemerná výšková odchýlka +
0,023 m) a môžu byť použité ako východiskový stav pre odstránenie navážky na parcele č. 7872. Podľa
Technickej správy GEODIGIT s.r.o. zo dňa 31.3.2006 (č.l. 652) vyplýva, že bolo vykonané polohopisné a
výškopisné zameranie aj parcely č. 7872 v mierke 1:500 a jeho spracovanie v digitálnej forme Auto CAD.

58. Aj podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, a ani medzi stranami nie je sporné,
že právny predchodca žalovaného užíval inú parcelu aká bola predmetom nájomnej zmluvy zo dňa
23.9.2009, a to konkrétne časť parcely č. 7872, orná pôda o výmere 86.288 m2 (pôvodne zapísaná na
LV č. XXXX). Právny predchodca žalovaného vzniesol námietku relatívnej neplatnosti písomnej zmluvy
zo dňa 23.9.2009, keď právny predchodca žalovaného bol pri uzatváraní nájomnej zmluvy uvedený

do omylu, nakoľko mal záujem o nájom pozemku s označením druhu - ostatná plochy, ktorý chcel
využívať na účely triedenia zeminy a žalobca 1. mu v skutočnosti prenechal do užívania ornú pôdu,
ktorú využíval na poľnohospodárske účely, na čo právneho predchodcu žalovaného ani neupozornil,
čo potvrdil aj svedok Ing. Z. Q. (zápisnica o pojednávaní dňa 6.9.2012, č.l. 169), pričom tento svedok
aj právnemu predchodcovi žalovaného podľa pokynu žalobcu 1. (p. Y.) ukázal nevykolíkovanú plochu,

ktorá predstavovala pol hektára a príjazdovú cestu, kde mal právny predchodca navážať zeminu.

59. Prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú taxatívne uvedené v § 40a Občianskeho
zákonníka, keď medzi tieto dôvody patrí aj dôvod podľa § 49a Občianskeho zákonníka, teda ak ho
konajúca osoba urobila v omyle.

60. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v odseku 38 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, že písomná nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom 1. a právnym predchodcom
žalovaného je relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko
právny predchodca žalovaného bol uvedený žalobcom 1. do omylu, keď žalobca 1. prenajal právnemu

predchodcovi žalovaného ornú pôdu evidovanú na LV č. XXXX pre k.ú. M. a to napriek tomu, že
žalovaný mal vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom mala byť ostatná plocha, keď aj v
písomne uzavretej nájomnej zmluve bola ako predmet nájmu uvedená časť parcely č. 4784/50 ostatná
plocha (zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. M.), pričom právny predchodca žalovaného sa tejto relatívnej
neplatnostidovolal(napojednávanídňa2.3.2011,č.l.49).Okresnýsúdtaktiežsprávneuzavrel,žemedzi

žalobcom 1. a právnym predchodcom žalovaného nedošlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, a to ani
konkludentnou formou, ohľadom (časti) pozemku vo vlastníctve žalobcu 1. v katastrálnom území M.,
ktorý právny predchodca užíval. Správne okresný súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že medzi žalobcom 1. a právnym predchodcom žalovaného nebolo jasné, ktorá konkrétna nehnuteľnosť
a v akej výmere má byť predmetom nájmu. Žalobca 1. s poukazom na obsah žaloby výmeru najskôr

odvíjal od písomnej nájomnej zmluvy - 5.000 m2, čo rozporoval právny predchodca žalovaného (na
pojednávaní dňa 2.3.2011) s tým, že použil na skládku zeminy max. 3.000 m2, ako aj svedok N. H. (č.l.
169), ktorý uviedol, že využili na skládku 2.300 - 2.500 m2. Právny predchodca žalovaného tiež poukázal
na obsah dohody o urovnaní podpísanej žalobcom 1. dňa 25.6.2010 (č.l. 27), podľa ktorej mala byť
zemina uložená vo výmere cca 31.000 m2.

61. Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou
pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za
predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť
(§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy pritom nemá

za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka); nájomná zmluva
môže vzniknúť aj ústne prípadne i mlčky. V takom prípade ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu
zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť.
Záver o uzavretí nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný
konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane

nájomcu, bol dostatočne jasne a určito vymedzený predmet nájmu a dohodnuté nájomné. Otázku, či k
takémuto prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Konkludentný
prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom
a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím takých vyjadrovacíchprostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale, vzhľadom na okolnosti
prípadu, treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide o prejav určitej vôle. Odvolací súd zotrváva na
tom (čo konštatoval už v uznesení č. k. 24Co/518/2014-242), že v danom prípade síce účastníci

prejavili vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom mala byť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu
(žalobcu1.),zvykonanéhodokazovaniavšakjednoznačnevyplynulo,žemedziúčastníkminebolojasné,
ktorá konkrétna nehnuteľnosť a v akej výmere má byť predmetom nájmu, čo potvrdili obaja účastníci.
Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi nebola platne uzatvorená zmluva, nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu
od zmluvy, nakoľko platné odstúpenie od zmluvy v prvom rade predpokladá, že bola zmluva, od ktorej

sa má odstúpiť, platne uzatvorená. V danom konaní bolo preto nadbytočným zaoberať sa odstúpením
od zmluvy, ktoré právny predchodca žalovaného oznámil žalobcovi 1. listom dourčeným dňa 5.11.2009,
podľa čoho aj súd prvej inštancie postupoval a odstúpením sa nezaoberal.

62. S poukazom na nález Ústavného súdu SR označený v odseku 20 odvolací súd konštatuje, že
ohľadom právneho posúdenia nárokov bolo nutné zohľadniť aj právnu úpravu stavebného zákona a

zákona o odpadoch, pričom súd prvej inštancie odkázal na ustanovenia týchto zákonov, a v odseku
43 odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodne uzavrel, že nebolo sporné, že právny predchodca
žalovaného na pozemku vykonával činnosť, ktorá súvisela s nakladaním s odpadom (zeminou), ktorá
bola na pozemok dovezená, triedená a odvážená na (rôzne) stavby v súvislosti s činnosťou právneho
predchodcu žalovaného.

63. Podľa § 43i ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
stavebný zákon) stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie
stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení
potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa stavebný

pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.

64. Podľa § 43i ods. 3 písm. f) stavebného zákona stavenisko musí mať zabezpečený odvoz alebo
likvidáciu odpadu.

65. Podľa § 46a ods. 1 stavebného zákona stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce
a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

66. Podľa § 46b písm. a) stavebného zákona osoba vykonávajúca stavebný dozor sleduje spôsob
a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna

inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a
hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného
denníka, b) zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných
nauskutočneniestavby,najmäúzemnéhorozhodnutiaastavebnéhopovolenia,c)vplývanaodstránenie

závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru,
bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.

67. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení k 31.12.2009 (ďalej aj zákon o odpadoch), odpadom je hnuteľná vec uvedená v prílohe č. 1, ktorej

sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi
9) povinný sa jej zbaviť, ods. 3 držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická
osoba, u ktorej sa odpad nachádza, ods. 10 triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov alebo
oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov, ods. 15
zariadenie na zber odpadov je miesto, v ktorom sa vykonáva zber odpadov, ohraničené plotom alebo

priestor, v ktorom sa vykonáva zber odpadov, nachádzajúci sa v stavbe; 10a) takýmto zariadením nie je
miesto na ukladanie odpadov podľa § 39 a miesto spätného odberu elektroodpadu podľa § 54a ods. 17
a zberné miesto podľa § 48a ods. 17, ods. 19 mobilné zariadenie na účely tohto zákona je zariadenie
na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na
jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré a) je konštrukčne a technicky

uspôsobené na častý presun z miesta na miesto, b) vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemá byť
a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou, c) je určené na zhodnocovanie odpadov alebo
na zneškodňovanie odpadov spravidla v mieste ich vzniku a d) nevyžaduje stavebné povolenie ani
ohlásenie podľa osobitného predpisu (ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. pozn. odvolacieho súdu).68. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení k 30.11.2009 držiteľ odpadu je povinný viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a

množstve odpadov, s ktorými nakladá, a o ich zhodnotení a zneškodnení.

69. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení k 31.10.2009 podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo prepravu odpadov ako svoj
predmet podnikania, je povinný v lehote do 14 dní od začatia výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na

obvodnom úrade životného prostredia v mieste svojho sídla alebo miesta podnikania; to neplatí, ak je na
vykonávanie zberu alebo prepravy odpadov potrebný súhlas podľa § 7 ods. 1 alebo autorizácia podľa
§ 8 ods. 3, ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na podnikateľa, ktorý zariadi, obstará alebo
vykoná 21) pre tretiu osobu alebo na jej účet zneškodnenie odpadov alebo zhodnotenie odpadov, ak
túto činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas podľa § 7 ods. 1 alebo
autorizácia podľa § 8 ods. 3, ods. 3 obvodný úrad životného prostredia vykoná registráciu podľa odsekov

1 a 2 na základe písomného oznámenia podnikateľa o začatí vykonávania činnosti, na základe ktorej
mu vzniká povinnosť registrácie; podnikateľovi vydá o tom potvrdenie.

70. Podľa § 40c ods. 1 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení k 31.12.2015 stavebné odpady a odpady z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku

uskutočňovaniastavebnýchprác,50d)zabezpečovacíchprác,50e)akoajprácvykonávanýchpriúdržbe
stavieb 50f) (udržiavacie práce), pri úprave (rekonštrukcii) stavieb 50g) alebo odstraňovaní (demolácii)
stavieb 50h) (ďalej len "stavebné a demolačné práce").

71. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MŠP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonávaní niektorých ustanovení zákona

o odpadoch evidencia odpadov 2) sa pre všetky kategórie odpadov vedie podľa druhov odpadov na
Evidenčnom liste odpadu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3, bez obmedzenia množstva; evidencia
sa vedie samostatne za každú prevádzkareň, ods. 3 evidenčný list odpadu sa vypĺňa priebežne za
obdobie kalendárneho roka, ods. 4 držiteľ odpadu uchováva Evidenčný list odpadu päť rokov.

72. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona
o odpadoch hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva za obdobie kalendárneho roka a
zasiela sa príslušnému úradu a Recyklačnému fondu 5) do 31. januára nasledujúceho kalendárneho
roka.

73. Vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v prílohe
č. 3 upravuje vzor Evidenčného listu odpadu.

74. Vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z.z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v prílohe č. 1
upravuje vzor Evidenčného listu odpadu.

75. K uvedenému v odseku 62 odvolací súd dopĺňa, že mal preukázané vykonaným dokazovaním,
že právny predchodca žalovaného bol od 20.10.2009 podnikateľský subjekt, ktorému bolo vydané
potvrdenie o registrácii na činnosť podľa § 15 ods. 1 (vykonávanie zberu alebo prepravy odpadov
ako svoj predmet podnikania) a § 15 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch (zariadenie,

obstaranie alebo vykonanie zneškodnenia odpadov alebo zhodnotenia odpadov pre tretiu osobu alebo
na jej účet) pre odpad: 170101 betón, 170102 tehly, 170302 bitúmenové zmesi iné ako uvedené
v 170301, 170504 zemina a kamenivo iné ako uvedené v 170503 (potvrdenie č.l. 176). Pričom
bol prevádzkovateľom mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov v Bratislave (Typ Resta
1200x3000/2) podľa písomného ohlásenia (č.l. 173). Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch

vyhotovil a Obvodnému úradu životného prostredia doručil hlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním
(č.l. 525, č.l. 526). Taktiež ešte predtým písomne ohlásil Magistrátu mesta Bratislava, v zmysle zákona
č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, prevádzkovanie mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov v
Bratislave -ul. C. D., LV č. XXXX (typ zariadenia Resta 1200x3000/2). Na pojednávaní dňa 16.11.2021
žalovaný uviedol, že na pozemku žalobcu 1. bola zriadená právnym predchodcom žalovaného mobilná

skládka odpadu, čo nebolo zo strany žalobcov popreté. Odvolací súd tu poukazuje na to, že podľa §
2 ods. 19 zákona o odpadoch, z obsahu spisu táto skutočnosť s poukazom aj na uvedené v tomto
odseku vyplýva, pričom na pozemku žalobcu 1. v čase, keď právny predchodca žalovaného vykonával
svoju podnikateľskú činnosť v zmysle zákona o odpadoch, podľa odvolacieho súdu sa nenachádzalostavenisko v zmysle § 43i ods. 1 stavebného zákona, ale mobilná skládka odpadu, hoci táto bola
zriadená v rozpore s § 18 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch, za čo bola právnemu predchodcovi
žalovaného rozhodnutím zo dňa 6.9.2010 (č.l. 184) uložená pokuta.

76. Potom ako bolo žalobcovi 1. doručené právnym predchodcom žalovaného odstúpenie od zmluvy,
dňa5.11.2009,najneskôrdňa6.11.2009,načastipozemkužalobcu1.,ktorúpredtýmprávnypredchodca
žalovaného užíval nebola už vykonávaná činnosť, ktorá súvisela s podnikateľskou činnosťou právneho
predchodcu žalovaného (konkrétne § 15 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch), keď aj z výpovede svedka

Ing. Z. Q. (č.l. 169) vyplýva, že navážanie trvalo možno jeden mesiac, odvtedy ako zamkol rampu, sa
tam nedostali, čo potvrdil aj svedok N. H. (č.l. 169), že po zamknutí rampy sa už na pozemok nedostali
a uvedené tvrdil aj právny predchodca žalovaného počas konania na súde prvej inštancie. Taktiež sa
odvolacísúdstotožnilsozáveromokresnéhosúdu,ženebolosporné,žeprávnypredchodcažalovaného
pri uzavretí nájomnej zmluvy zložil na účet žalobcu kauciu vo výške dvojnásobku dohodnutého
mesačného nájomného, ktorá bola so súhlasom strán započítaná ako odplata za užívanie za mesiace

október a november 2009 (výpis z účtu žalobcu 1., č.l. 24). S poukazom na obsah zápisnice z obhliadky
dňa 13.3.2018 (č.l. 411) v spojení s fotografiami odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie, že na
pozemku (aktuálne) žalobcu 2. sa nachádza navezená zemina (odpad), ktorá tvorí suť, kamene, štrk, a
ktorá môže mať pôvod v činnosti právneho predchodcu žalovaného (ktorého podľa záverov Ústavného
súdu SR) zaťažovala povinnosť preukázať, že zemina (odpad), ktorá bola v súvislosti s jeho činnosťou

na pozemok dovezená, bola aj (ním, resp. prostredníctvom tretej osoby) z pozemku odvezená, tým skôr,
že už právny predchodca žalovaného v konaní tvrdil, že všetka dovezená zemina (týkajúca sa jeho
činnosti na pozemku) bola aj odvezená.

77. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi stranami zostalo sporné, či na nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobcu 1. (aktuálne žalobcu 2.) zostala zemina, resp. odpad navezený v súvislosti s
činnosťou právneho predchodcu žalovaného, keď žalobca 1. sa žalobou domáha odplaty za užívanie
(vtedy) jeho (časti) nehnuteľnosti parcela č. 7872 aj za obdobie 2009 a 2010 titulom bezdôvodného
obohatenia a žalobca 2. sa domáha povinnosť vypratať predmetný pozemok (zapísaný na LV č. 12793,
k.ú. Rača, parc. registra „C“, parcela č. 7872 o výmere 86.288 m2, druh pozemku orná pôda) v časti o

výmere 32.146 m2 (špecifikovanej v polohopisnom a výškopisnom pláne vyhotovenom dňa 10.3.2011
geodetom Ing. N. F., autorizačne overený podľa § 6 písm. d) až j) zákona č. 215/1995 Zb. Ing. Y. Q.
(autorizovaným geodetom a kartografom), a to odstránením a odvezením navezenej a rozhrnutej zeminy
tak, aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy
(dnes DT Mapy) Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca 1. ako aj žalobca 2. (aj počas odvolacieho

konania) tvrdili, že na časti parcely č. 7872 o výmere 32.146 m2 sa nachádza stále rozprestretá zemina -
odpad,ktorámásúvissčinnosťouprávnehopredchodcužalovanéhoažalovanýzotrvalnaargumentácii,
že všetka zemina (odpad) navezená na pozemok bola aj odvezená. K otázke dôkazného bremena,
sa už odvolací súd vyjadril v uznesením č. k. 24Co/518/2014-242 zo dňa 24.9.2014, koľko zeminy
bolo na pozemok dovezenej a odvezenej a či aj niekto iný navážal na predmetný pozemok zeminu,

je potrebné vychádzať z právneho názoru Ústavného súdu SR, podľa ktorého nebolo v možnostiach
žalobcu preukázať tieto skutočnosti. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že dôkazné bremeno o
množstve zeminy uloženej na predmetnom pozemku malo zaťažovať žalovaného vzhľadom na to, že
v zmysle § 43i ods. 3 písm. f) stavebného zákona stavenisko malo mať zabezpečený odvoz alebo
likvidáciu odpadu. Tieto skutočnosti mali byť uvedené aj v stavebnom denníku. Preukázanie množstva

zeminy bolo možné preukázať napr. vyžiadaním si stavebného denníka od žalovaného, výsluchom
stavbyvedúceho alebo osoby vykonávajúcej stavebný dozor. Ďalej v zmysle § 19 ods. 1 písm. h) zákona
o odpadoch držiteľ odpadu mal povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov,
s ktorými nakladá. Preukázanie tejto skutočnosti bolo možné vyžiadaním evidenčného listu odpadu od
žalovaného. Uvedeným Ústavný súd SR naznačil akým spôsobom môže žalovaný splnil svoju dôkaznú

povinnosť ohľadom uvedenej skutočnosti.

78. Potom ako bol vydaný nález Ústavného súdu SR a uznesením odvolacieho súdu č. k.
24Co/518/2014-242 zo dňa 24.9.2014 bol (prvý) rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, právny
predchodca žalovaného založil do spisu (listinné doklady) snímky z bagru (č.l. 296-308), podľa ktorým

bol v roku 2009 v dňoch 13.10., 14.10., 15.10., 23.10., 18.10. vykonaný odvoz vybagrovaného materiálu
Zimný štadión - BA - skládka Rača (podpísané GEOtrans Slovakia, a.s, STAV-VET s.r.o.), a v dňoch
17.10., 19.10., 24.10. odvoz vybagrovaného materiálu (štrk) Rača - Záhorská Bystrica (podpísané
Geotrans Slovakia, a.s, STAV-VET s.r.o.), čím chcel preukázať (podanie zo dňa 5.5.2017, č.l. 294), žepráve doklady o odvoze materiálu potvrdzujú, že sa vykonával odvoz zeminy z nehnuteľnosti žalobcu 1.,
kde žalovaný vykonával triedenie, zvyšná časť bola odvezená GEOtrans Slovakia, a.s. Zároveň tvrdil,
že už nemá k dispozícii žiadnu evidenciu o vzniku odpadu (lehota na ich uschovanie uplynula v roku

2014). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie (odsek 43 odôvodnenia napadnutého
uznesenia), keď predložené snímky sa týkajú len obmedzeného časového úseku v mesiaci október
2009,pričomspoločnosťGEOtransSlovakia,a.s.malaprežalovanéhozabezpečovaťodvozajvmesiaci
9/2009 a nie je z nich ani zrejmé, na základe čoho boli vyhotovené, s čím súvisia (nevyplýva z nich
ani konkrétne množstvo navezené a odvezené - vyjadrená číselne). Následne na pojednávaní dňa

15.5.2017 (č.l. 352) právny predchodca žalovaného založil evidenčné listy odpadu (č.l. 314-351) a dňa
22.11.2018 založil právny predchodca žalovaného evidenčné listy odpadu (č.l. 584-599) vyhotovené
formou tabuľky (ktoré sa dátumovo zhodujú s dňami uvedenými v evidenčných listoch odpadu (č.l.
314-351). S konštatovaním okresného súdu, že evidenčné listy odpadu (č.l. 314-351), ktoré sa týkajú
mesiaca 10/2009 sú vyhotovené na vzore Evidenčného listu odpadu, ktorý tvorí prílohu č. 1 k vyhláške
č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti (účinná od 1.1.2016) a nie na vzore

č. 3 Evidenčného listu odpadu, ktorý tvorí prílohu č. 3 k vyhláške MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní
niektorých ustanovení zákona o odpadoch, sa odvolací súd stotožnil. Rovnako sa stotožnil so záverom,
že nie sú evidenciou o nakladaní o odpadoch podľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona o odpadoch a § 9 ods.
1 vyhláška č. 283/2001 Z. z., keď aj podľa odvolacieho súdu boli vyhotovené neskôr (ako v roku 2009,
resp. v roku 2010), zrejme až v priebehu konania ako reakcia na nález Ústavného súdu SR. Na podporu

uvedeného odvolací súd poukazuje na evidenčný list odpadu vyhotoveného právnym predchodcom
žalovaného zo dňa 4.10.2009 (č.l. 554), ktorý je ale na vzore Evidenčného listu odpadu podľa prílohy č.
3 vyhlášky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch. Odvolací súd má
za to, že na evidenčné listy odpadu (č.l. 314-351) nie je možné prihliadnuť, keďže bola spochybnená
ich hodnovernosť vo vzťahu k skutočnosti, ktorá mala byť preukázaná ohľadom množstva navezenej

a odvezenej zeminy z pozemku. Ďalej konštatuje, že ani ďalšími listinnými dokladmi: objednávkou č.
136/2009 zo dňa 28.9.2009 (č.l. 372), zmluvou bez dátumu (č.l. 373), hlásením o využití stroja KOM 340
(č.l. 485-490), potvrdením INGSTEEL, spol. s r. o zo dňa 23.11.2009 (č.l. 491), faktúrou č. 342009 zo
dňa 2.11.2009 (č.l. 524), výpisom z účtu právneho predchodcu žalovaného (č.l. 568-570), Sumarizáciou
výkonov za obdobie 10/2009 (č.l. 512), Hlásením o vzniku odpadu a nakladaní s ním zo dňa 28.1.2010

(č.l. 550), Hlásením o vzniku odpadu a nakladaní s ním zo dňa 28.1.2010 (č.l. 551), potvrdením zo dňa
13.11.2018 Doprastav a.s. Mechanizačno-dopravný závod (č.l. 562), denným reportom (č.l. 563), listom
Doprastavu, a.s. zo dňa 6.11.2018 (č. 574), Objednávkou č. 0620-4/2010 zo dňa 11.1.2010 (601) sa
podľa odvolacieho súdu nepodarilo žalovanému uniesť dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že všetka
navozená zemina z pozemku žalobcu 2. bola odvezená (ale ani množstvo navozenej zeminy, resp.

odpadu), a to predovšetkým z dôvodu, že z týchto listinných dôkazov bez ďalších skutkových tvrdení
nie je možné overiť si, či množstvo navozenej zeminy v konkrétnych dňoch, bolo v konkrétnej dňoch
aj odvezené, pričom žalobcovia uvedené dôvodne namietali. Listinné dôkazy predložené žalovaným
preukazovali na obchodné vzťahy medzi právnym predchodcom žalovaného a tretími osobami, resp.
aj medzi tretími osobami, ktoré vykonávali odvoz a dovoz zeminy, ktorá sa týkala podnikateľskej

činnosti právneho predchodcu žalovaného (na pozemku žalobcu 1.). Uvedené mal možnosť žalovaný
ešte objasniť a doplniť uvedením relevantných skutkových tvrdení na pojednávaní dňa 16.11.2021 (na
odvolacom súde), avšak právny zástupca žalovaného sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti koľko bolo
skutočne navezenej zeminy na predmetný pozemok a zároveň koľko bolo z pozemku odvezenej zeminy
vo vzťahu k činnosti právneho predchodcu na predmetnom pozemku, zotrval (iba) na tvrdení, že čo bolo

v súvislosti s činnosťou právneho predchodcu žalovaného na pozemok dovezené, bolo aj odvezené.
Hoci sa odvolací súd stotožnil s argumentom žalovaného v odvolaní, že žalovaný by mohol objektívne
preukázať iba množstvá zeminy (odpadu), s ktorými by on sám nakladal, prípadne sprostredkoval
nakladanie iným osobám v dobe, kedy mu bol umožnený prístup na pozemky žalobcov, žalovaný,
ktorého zaťažovala dôkazná povinnosť, uvedené v konaní nepreukázal s poukazom na vyššie uvedené.

Preto sa stotožnil so záverom okresného súdu v odseku 43 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach nemožno bez pochybností prijať záver, že
by žalovaný v konaní preukázal skutočnosť o tom, že zeminu, resp. odpad, ktorý na pozemok naviezol,
po jeho roztriedení aj odviezol, pričom na preukázanie uvedeného neobstojí argument, že zeminu, resp.
odpad len triedil a následne odvážal na iné stavby (križovatka Stupava - juh D2, Most pri Bratislave).

79. Vzhľadom na záver ústavného súdu v náleze Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 82/2014-35 zo dňa
22.5.2014 (označeného v odseku 20) ohľadom dôkazného bremena o množstve zeminy dovezenej
a zeminy odvezenej, resp. uloženej na predmetnom pozemku, ktoré malo zaťažovať žalovaného,odvolací súd na pojednávaní dňa 7.12.2021 doplnil dokazovanie listinami: Potvrdením Doprastav, a.s.
Mechanizačno-dopravnýzávodzodňa6.3.2019(č.l.713)aPotvrdenímDoprastav,a.s.ZávodBratislava
zo dňa 6.3.2019 (č.l. 714), ktorými však nebolo preukázané aké množstvo zeminy bolo na pozemok

dovezenej a odvezenej, ani že by tretia osoba na predmetný pozemok navážala zeminu. Vyplýva z
nich skutočnosť, že žalobca 1. v mesiacoch 5/2006 a 2/2007 si objednal prácu buldozéra na rozhŕňanie
materiálov na pozemkoch č. 7872 a č. 4784/50 v lokalite C. D.-M., že v mesiaci 10/2009 boli od žalobcu
1. prevzaté štrkopiesky z pozemkov č. 7872 a č. 4784/50 pochádzajúce z výkopových prác (na stavbu
Diaľnica D2, Križovatka Stupava - juh).

80. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že preukázal, že niekto iný (okrem právneho predchodcu
žalovaného) navážal na predmetný pozemok, odvolací súd má tiež za to (tak ako aj súd prvej
inštancie), že ohľadom uvedeného tvrdenia, sa žalovanému nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, a to
ani výpoveďou svedka Ing. Z. Q. (č.l. 169), ktorý uviedol len to, že od iného subjektu bol navezený
stavebnýmateriálskôr,akožalovaným,avšaknekonkretizovalbližšieoakýsubjektišloaoakýpozemok,

pričom ani právny predchodca žalovaného k uvedenému nevyužil právo položiť otázku svedkovi, pričom
žalobcovia, uvedené popreli.

81. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

ods. 2 vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

82. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 132 OSP
znení platnom do 30.6.2016, § 191 CSP v znení účinnom od 1.7.2016). Pri hodnotení dôkazov súd v

zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania teda súd
musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť
tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska
pravdivosti. V kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je

zverené primárne procesnej aktivite sporových strán.

83. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ods. 2 ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec

si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

84. Účelom novej právnej úpravy ust. § 209 ods. 1 a 2 CSP je, aby bolo možné aj v sporovom
konaní hodnotiť znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil

súd, ako znalecký posudok podľa § 208 CSP. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného
znaleckého posudku je potom rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca,
takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť, či konfrontovať ho s iným znalcom. Znalecký posudok
v zmysle Civilného sporového poriadku predstavuje jeden z mnohých dôkazov, hoci je svojou povahou
nezastupiteľný. Znalec je pritom osobou (fyzickou alebo právnickou), ktorá prostredníctvom svojich

odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené, a v znaleckom posudku súdu
oznamuje subjektívne výsledok tohto posúdenia (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo 325/2001).
Znalecký posudok je, ako už bolo uvedené, jedným z dôkazov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný
dôkaz, no od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu
súdom.

85. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku musí spĺňať náležitosti ust.
§ 17 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež „zákon o znalcoch“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru

a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej
činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209 ods. 2 CSP
ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Náležitosti znaleckého posudkusú upravené jednak v ust. § 17 zákona o znalcoch ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o súkromný
znalecký posudok.

86. Podľa č.l. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina
alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv.
váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie
princípu voľného hodnotenia dôkazov.

87. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho
vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania,
zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických
východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať

si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho
vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

88. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predložil na súde prvej inštancie (súkromný) znalecký posudok
č. 10/2018 vyhotovený znalcom Ing. D. D., ktorý bol doručený dňa 27.7.2018 a následne bol doručený aj
žalobcom (prostredníctvom ich právnych zástupcov) dňa 17.9.2018 na vyjadrenie. Na pojednávaní dňa
26.9.2018 (zápisnica o pojednávaní č.l. 537) sa žalobcovia vyjadrili k znaleckému posudku a následne
podaním zo dňa 26.10.2018 (č.l. 542) doplnili svoje vyjadrenia a námietky k znaleckému posudku. Z

uvedeného postupu okresného súdu jednoznačne vyplýva, že dôkaz - znalecký posudok bol postupom
podľa § 204 za bodkočiarkou CSP vykonaný už súdom prvej inštancie (dôkaz listinou sa vykoná tak, že
súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane
sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené). Iná
je už situácia pokiaľ ide o vyhodnotenie tohto dôkazu, keď súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku

vôbec nevyhodnotil tento dôkaz postupom podľa § 191 CSP.

89.Odvolacísúdkonštatuje,žeznaleckýposudokč.10/2018predloženýžalovanýmsúduprvejinštancie
spĺňa zákonné požiadavky kladené na súkromný znalecký posudok (§ 209 ods. 2 CSP) vrátanie doložky
o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, keď jeho odborné

závery nepodliehajú hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale je možné hodnotiť len jeho presvedčivosť,
a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd sa nestotožnil s postupom súdu prvej
inštancie, ktorý na znalecký posudok (ako aj na iné listinné dôkazy žalovaného) neprihliadol z dôvodu,
že bol vyhotovený na žiadosť osoby, ktorá nebola oprávnená konať za žalovaného (bývalý konateľ). Z

obsahu samotného znaleckého posudku č. 10/2018 totiž vyplýva, že jeho zadávateľom bola spoločnosť
STAV-VET s.r.o. (objednávka zo dňa 17.7.2018), ktorá bola stranou sporu od podania žaloby doručenej
okresnému súdu (dňa 7.10.2010) do vydania uznesenia (č. k. 10Co/56/2021, 10Co/57/2021-974 zo dňa
8.11.2021), ktorým odvolací súd rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom žalovaného (TRUENO
s.r.o.), keď žalovaný bol pod obchodným menom TRUENO STAV-VET, v.o.s. ku dňu 22.10.2021

(dobrovoľne) vymazaný z Obchodného registra a jeho právnym nástupcom je aktuálne označený
žalovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že stranou sporu nebol nikdy Ing. I. H. (konateľ) spoločnosti STAV-
VET s.r.o., ale iba obchodná spoločnosť, ktorá ako strana mala právo predkladať a navrhovať v súdnom
konaní dôkazy, vrátane aj predmetného znaleckého posudku. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť,
že rozhodnutím jediného spoločníka bol s účinnosťou ku dňu 9.10.2017 Ing. I. H. odvolaný z funkcie

konateľa spoločnosti (rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 20.11.2017, č.l. 606), teda došlo k zmene
v osobe konateľa.

90. Na pojednávaní dňa 16.11.2021 (okrem iných) zopakoval odvolací súd dokazovanie aj znaleckým
posudkom č. 10/2018 a následne aj výsluchom znalca Ing. D. D. (avšak už v pozícii svedka podľa

§ 197 a nasl. CSP) za účelom doplnenia a vysvetlenia záverov znaleckého posudku, ktoré namietali
žalobcovia, a ktorého výsluch navrhol žalovaný už počas konania na súde prvej inštancie (v súvislosti
s námietkou nevykonateľnosti žalobného petitu) a opätovne aj v odvolaní, čím odvolací súd doplnil
dokazovanie na odvolacom súde, keďže žalobcovia svoje námietky podporili aj listinnými dôkazmi, ato Odborným stanoviskom geodeta Ing. N. H. zo dňa 19.11.2018 (č.l. 646), zobrazením bodov z DTM
Ing. N. F. zo dňa 26.11.2018 (č.l. 647-649), Technickou správou Ing. N. F. zo dňa 26.11.2018 (č.l. 650),
zoznamomsúradnícavýšokzmerania31.3.2006avýšokprevzatýchzÚčelovejmapyHMSRBratislavy

zo dňa 26.11.2018 (č.l. 651), Technickou správou GEODIGIT s.r.o. zo dňa 31.3.2006 (č.l. 652), na
ktoré poukázal aj súd prvej inštancie v odseku 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s
povinnosťou uloženou žalovanému vo vzťahu k žalobcovi 2. Dokazovanie listinnými dôkazy označenými
v predchádzajúcej vete zopakoval na pojednávaní dňa 16.11.2021 aj odvolací súd.

91. V bode 2.5 (Záver) znaleckého posudku znalec konštatuje v odpovedi na otázku č. 1 (či je technická
správa vyhotovená v súlade s platnou legislatívou a podľa zákona, ktorý definuje rozsah obdobných
prác s prihliadnutím na východiskové body zamerania a reálne body merania v teréne): Technická
správa obsahuje všetky náležitosti skutočnej realizácie prác. Kombinácia výškopisu, ktorý bol prevzatý
z inej účelovej mapy pre daný účel je neprípustné. Skôr merané údaje môžu byť využívané pre tvorbu
účelových máp v menšej mierke ako pôvodná, ak sú známe údaje o presnosti merania a dátumu

vyhotovenia, ale nie pre danú úlohu. Tabuľka, kde sú uvedené údaje „zväčšenina“ nadmorských výšok
vzniknuté navezením zeminy, nemôže byť použitá na žiadny účel tohto druhu. Kombinácia geodetického
merania a porovnávanie údajov z prevzatých máp je chybné. Počet bodov pre konštatovanie, že bola
navezená zemina, nepostačuje. Zhodnotené musí byť celé územie, celá parcela číslo 7872, kat. územie
M.. V odpovedi na otázku č. 2 (či je možné vyhotovovať technickú správu 8.3.2011, pričom konkrétny

spor navozenia zemín v danej lokalite sa dátumovo viaže k jeseni roku 2009), nájomná zmluva bola
uzatvorená 23.9.2009 a geodetické meranie bolo vykonané 10.3.2011 (v technickej správe je uvedený
dátum meračských prác 8.3.2011). Nájomca listom zo dňa 5.11.2009 ukončil prenájom. Z toho vyplýva,
že predložený technický podklad z pohľadu termínov nemôže byť použitý. V odpovedi na otázku č.
3 (aký podklad by sa musel/mal použiť na dokazovanie stavu v technickej správe pred odovzdaním

pozemku do užívania /prenájmu/ a po jeho spätnom vrátení) uvádza, aby mohol byť posúdený stav
terénu po skončení prenájmu jeho polohové a výškové určenie, musel by byť k dispozícii technický
podklad geodetického výškového aj polohového zamerania k dátumu spísania zmluvy celého pozemku
podľa údajov katastrálneho operátu. Nové konečné geodetické zameranie územia musí byť vykonané
k dátumu ukončenia prenájmu, a to celého pozemku podľa údajov katastrálneho operátu. V odpovedi

na otázku č. 4 (či je geodet spôsobilá osoba na hodnotenie, resp. konštatovanie záverov stavu na
rozoznanie rozhrania medzi navezenou zeminou a pôvodným terénom) uvádza, že žiaden technický ani
iný odborník nie je schopný konštatovať ani rozpoznať rozhrania medzi navezenou zeminou a pôvodným
terénom. Konštatovanie, ktoré uviedol spracovateľ technickej správy, je chybné, konštatovanie môže
byť vykonané len na základe geodetických meraní na začiatku a po skončení prenájmu.

92. Žalobcovia na znalecký posudok reagovali pred súdom prvej inštancie podaním zo dňa 26.10.2018
(na č.l. 542), v ktorom tento namietali aj v časti odpovedí znalca na položené otázky s tým, že nie je vo
viacerých bodoch v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. (o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov), najmä s § 17 ods. 5, ani s vyhláškou MS SR č. 490/2004 Z.

z. (ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov), najmä jej prílohy č. 4. Odvolací súd konštatuje, že nesúlad s § 17
ods. 5 označeného zákona, ani s prílohou č. 4 označenej vyhlášky, nezistil. Pokiaľ žalobcovia namietali
konkrétne odpovede znalca na otázky, ktoré zadal žalovaný znalcovi, keďže sa jednalo o odborné závery
znalca, odvolací súd na pojednávaní dňa 9.2.2022 umožnil žalobcom položiť vypočúvanému svedkovi

otázky a aj odvolací súd kládol svedkovi otázky, vrátane otázok, ktoré žalobcovia uviedli vo svojich
námietkach (podanie zo dňa 26.10.2018).

93. Vzhľadom na skutočnosť, že Ing. D. D. bol dňa 12.3.2021 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov (P.), o
čom odvolací súd informoval strany na pojednávaní dňa 7.12.2021, bol tento vypočutý ako svedok na

pojednávaní dňa 9.2.2022 (zápisnica o pojednávaní č.l. 1047 a nasl.). Odvolací súd sa nestotožnil s
námietkou žalobcov, že výsluch Ing. D. D. je v tomto procesnom štádiu neprípustný, pretože nemôže
objasniť žiadne skutkové okolnosti, ktoré sú významné pre posúdenie vykonateľnosti rozhodnutia.
Odvolací súd, tak ako aj žalovaný má za to, že aj posúdenie vykonateľnosti rozhodnutia závisí od
zodpovedania otázky, či možno na základe polohopisného a výškopisného plánu, ktorý prvoinštančný

súd poňal do výroku svojho rozsudku, v teréne reálne vytýčiť plochu, ktorá je v tomto polohopisnom a
výškopisnom pláne vymedzená a či z tejto plochy možno odstrániť zeminu na úroveň bodov prevzatých
z digitálnej technickej mapy. Podľa odvolacieho súdu nemožno ohľadom výpovede svedka Ing. D. D.
nebrať do úvahy, že hoci v čase jeho výpovede už nebol znalcom, v čase vyhovenia znaleckého posudkuznalcom bol, pričom práve táto skutočnosť, je podstatná, inak by jeho výpoveď týkajúca sa záverov
jeho znaleckého posudku stratila akékoľvek opodstatnenie pre posúdenie danej veci. Nestotožnil sa s
námietkou, že žalovaný v doterajších prednesoch a podaniach netvrdil, že by to možné nebolo, preto ani

znalecvosvojichzáverochnekonštatuje,ženazákladepolohopisnéhoavýškopisnéhoplánunemožnov
teréne vytýčiť plochu, ktorá je v ňom vymedzená a z tejto odstrániť zeminu na úroveň bodov prevzatých z
digitálnej technickej mapy. Práve naopak žalovaný už od začiatku konania spochybňuje zvolený spôsob
akým žalobca 1. (akt. žalobca 2) formuloval žalobný petit vo vzťahu jeho predmetu konania (pričom
si zvolil formu Polohopisného a výškopisného plánu zo dňa 10.3.2011), aj za tým účelom aj predložil

súkromný znalecký posudok (Ing. D. D.), ktorým spochybnil Polohopisný a výškopisný plán vyhotovený
dňa 10.3.2011 Ing. N. F..

94. Výpoveďou svedka Ing. D. D. bolo preukázané, že je rozdiel medzi Účelovou mapou HM SR
Bratislava (analógová mapa) mierka 1:2000 (ktorá je 40 ročná) a digitálnou mapou mesta Bratislava
mierka 1:500 (v niektorých častiach 1:1000). Digitálna mapa hlavného mesta sa nazýva aj technická

mapa mesta Bratislavy v mierke 1:500 (v niektorých častiach 1:1000), v M. robená nebola a nebola
použitá, ani v Technickej správe sa o nej nehovorí, uvádza sa účelová mapa Bratislavy (analógová
mapa účelová) v mierke 1:2000. Aj pri týchto ako aj iných geodetických prácach sa vychádza z údajov
meraných a z údajov preberaných. Ing. F. vychádzal z dvoch technických podkladov účelová mapa (HM
SR Bratislava) v mierke 1:2000 a nového merania. V danom prípade je potrebné posúdiť spoľahlivosť

údajov meraných (nové meranie) geodetmi a údajov preberaných z účelovej mapy, z ktorej geodet
preberal výšku. Technická správa (Ing. F.) vychádza z účelovej mapy HM SR Bratislava, ktorá má mierku
1:2000, keďže je v nej uvedená polohová spoľahlivosť 2 m (jedna desatina milimetra v mierke 1:2000
= 2 m). O presnosti výšok sa v Technickej správe (Ing. F.) nehovorí. Podľa Technickej správy sú dva
technické podklady, účelová mapa 1:2000 a druhé je nové meranie, ktoré vykonal Ing. F.. Kombinácia

výškopisu, ktorý bol prevzatý z inej účelovej mapy pre daný účel a polohové geodetické zameranie
je neprípustné, lebo podklad, z ktorého sa brali údaje mal vyše 40 rokov a preto, že tie údaje neboli
overené na spevnených častiach. V tomto prípade bolo prevzatých určitý počet bodov (zväčšenina
nadmorských výšok bodov vzniknuté navezením zeminy, tabuľka v Technickej správe Ing. N. F.), ale
nebolo skontrolované na pevných úsekoch, čo sú okolo. Tieto body mali byť ešte prekontrolované

nejakými bodmi mimo toho územia, tzn. buď na tej ceste alebo niekde a tie sa mali potom porovnávať,
či tam došlo alebo nešlo k výškovému posunu, pričom skontrolovať to mali geodeti (Ing. F. a Ing. Q.),
ktorí určili výšky (z účelovej mapy). Keby to prekontrolovali, bolo by k dispozícii porovnateľné kritérium.
Dôležité je preskúmať s akou presnosťou boli určené výšky, lebo toto je problém výšok nie polohy. Výšky,
ktoré boli prevzaté, boli v tom čase určené, tzn. tachymetriou (meral sa a vypočítalo sa), iná technológia

nebola. Určili sa výšky v tzv. systéme balt po vyrovnaní. Snímanie výšok môže byť dvoma druhmi, zo
spevnenej plochy alebo z nespevnenej plochy. Spevnená plocha v tejto mierke je spoľahlivosť 20 cm, ak
je to nespevnená plocha, je to trojnásobok tejto odchýlky. Podľa noriem, keď dostane vyššiu odchýlku,
tak sa musí prekontrolovať meranie. Nové meranie robil geodet tzv. globálnym navigačným satelitným
systémom, ktorý určuje polohové, tzn. v horizontálnej polohe s presnosťou 1 až 3 cm, čiže veľmi vysoká

presnosť. Výškové, nie je definované, ale výšky sa počítali do tohto systému z tzv. geoidu. Vypočítal
sa digitálny model reliéfu, pričom sú dva druhy toho reliéfu, z ktorého potom ten systém určuje výšku
- DMR 3 a DMR 5, ten sa spresňoval. Rozdiel medzi tými dvomi, je od 30 až do 90 cm. V Technickej
správe nie je uvedené, akým modelom DMR 3 alebo 5 sa meralo, čo je vážna vec, lebo keď sa zohľadní
60 cm plus ďalších 30, 40, 50, tak už sme ohľadom výšky v situácii, že nie je možné urobiť záver. Nie

je možné výškopisnú a polohopisnú mapu, technickú správu, použiť na účel zistenia objemu hmoty,
ktorá sa má z daného územia odviesť, pretože počet bodov je nereprezentatívny na tú plochu. Je tam
7 bodov, ktoré boli z tej mapy prevzaté a porovnávané s väčšou plochou, ktorá sa súčasne zamerala,
tieto dve údaje neumožnia vypočítať kubatúru. Ing. F. nemal dostatočné podklady na to, aby sa dalo
zistiť, že je to to, čo sa neodviezlo. Tiež Ing. F. neuvádza údaj o tom, aká je spoľahlivosť výškovej kvóty

„zväčšenina“ nadmorských výšok vzniknuté navezením zeminy, len uviedol, že to prevzal, sú to, ktoré
zameral, pričom ich mal uviesť v centimetroch, keď ani uvedenie v decimetroch, by nebolo spoľahlivé.
Keď v Technickej správe Ing. F. uviedol údaje v centimetroch, mal uviesť, prečo uvádza údaje aj v
centimetroch, mal povedať, že prevzal, ale s presnosťou 0,5 m. Z nespevneného územia presnosť 20
cm sa zvyšuje trojnásobne, to je norma, a toto je nespevnené územie. Ing. F. neodmeral body aj mimo

územia (cesta, spevnené) každých 20 m, body neodpichol a neporovnal, čo by bolo spoľahlivé. Norma
hovorí, že malo byť merané aj okolie pevných bodov, keď meriam nespevnený povrch, treba odmerať
spevnený bod, odpichnúť z mapy a ten porovnať s meraním. Preto nepostačujú len odpichnúť 7 bodov
v tom území so spoľahlivosťou 60 cm. Sú na to odborné štúdie - presnosť tachymetrického merania.Tachymetrické meranie, to boli metódy, ktoré sa určovali v tých rokoch, keď vznikala účelová mapa
mesta. Možné je na základe výškopisných a polohopisných údajov prevzatých z digitálnej technickej
mapy hl. mesta určiť reliéf terénu, ktorý sa má na časti pozemku parcela č. 7872 dosiahnuť odstránením

navezenej zeminy, ale aj tak treba analyzovať ako vznikli výšky digitálnej mapy, kedy sa tieto merali,
pretože časové rozlíšenie je dôležité. V Technickej správe je uvedená tretia trieda presnosti (ktorá je
14 cm), ktorá sa týka merania GPS, ale len polohového. Ing. F. s GPS dosiahol tie 3 cm horizontálnej
polohy, ale výškopisnej nie. Výškové body v účelovej mape, ale aj v tie v technickej správe, boli určené
z nivelačnej siete, ktorá je po celom Slovensku, pričom nivelačné body sú na domoch. GPS je určená

z digitálnych modelov Slovenska, ale nie lokality M., tam sú tie rozdiely až 0,5 m. Svedok skorigoval
odpovede na otázky č. 3 a č. 4. zo súkromného znaleckého posudku tak, že nemal tak odpovedať, keďže
nebol v teréne.

95. Odvolací súd pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo záveru Ústavného súdu SR o
dôkaznom bremene ohľadom množstva navezenej a odvezenej zeminy, resp. odpadu, ktoré zaťažovalo

žalovaného, a ktoré už podľa záveru odvolacieho súdu žalovaný neuniesol. Uvedené však neznamená,
že žalobcu, konkrétne žalobcu 2. nezaťažovala tiež dôkazná povinnosť ohľadom určenia a preukázania
jeho žalobného nároku vo vzťahu k pozemku č. 7872, teda nielen časti - plochy pozemku, ktorý má
byť žalovaným vypratávaný, konkrétne z ktorého má byť odstránená navezená a rozprestretá zemina
na úroveň bodov prevzatých z účelovej mapy (dnes digitálna mapa) hl. mesta SR Bratislavy, ale aj

úroveň (výška) odstránenia navezenej a rozprestretej zeminy a to s poukazom na konkrétny dôkaz,
ktorým má byť podľa žalobcu 1. (aktuálne žalobcu 2.) polohopisný a výškopisný plán zo dňa 10.3.2011
vyhotovený Ing. N. F.. A to tým skôr, že na začiatku činnosti žalovaného na pozemku žalobcu 1.
ale ani po skončení jeho činnosti (ku dňu 6.11.2009) nebol zisťovaný stav (ani výškový) predmetu
užívania, a ani jeho plocha (navezenej zeminy, resp. odpadu, ak po 6.11.2009 na predmetnom pozemku

zostala zemina, resp. odpad súvisiaca s činnosťou právneho predchodcu žalovaného). Predložený
polohopisný a výškopisný plán bol však súkromným znaleckým posudkom v spojení s výsluchom Ing.
D. D. kvalifikovane spochybnený, keď podľa svedka nie je možné výškopisnú a polohopisnú mapu,
technickú správu, použiť na účel zistenia objemu hmoty, ktorá sa má z daného územia odviesť, pretože
počet bodov je nereprezentatívny na tú plochu, je tam 7 bodov, ktoré boli z prevzaté z účelovej mapy

a porovnávané s väčšou plochou, ktorá sa súčasne zamerala, pričom tie dva údaje (plocha a výška)
neumožnia vypočítať kubatúru a teda Ing. F. nemal dostatočné podklady na to, aby sa dalo zistiť, že
určil to, čo sa neodviezlo (z časti pozemku, ktorý užíval právny predchodca žalovaného v súvislosti
s jeho činnosťou). Odvolací súd má za to, že pre úspech žalobcu 2. ohľadom jeho nároku, nestačí
len tvrdiť, že má byť odstránená navezená a rozprestretá zemina, resp. odpad z časti pozemku č.

7278 vo výmere 32.146 m2, tak aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná na úroveň bodov
prevzatých z Účelovej mapy (digitálna mapa) hlavného mesta SR Bratislavy, ale je potrebné aj tomu
zodpovedajúcim spôsobom predmet konania preukázať. Zo strany žalobcu 1. (akt. žalobcu 2)., ktorý
sa vzhľadom na zvolený spôsob ochrany nedomáhal uvedenia do pôvodného stavu, v súvislosti s
vymedzeným predmetom konania bola zvolená forma Polohopisného a výškopisného plánu, ktorý však

bol vyhotovený spôsobom, ktorý vychádzajúc zo záverov znaleckého súkromného znaleckého posudku
(znalca Ing. D. D.) doplneného o vyjadrenie svedka Ing. D. D. nepreukazuje predmet vypratania
(plocha a objem), a preto žalobca 2. musí niesť následky za uvedený postup, z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena ohľadom požiadavky na odstránenie navezenej a rozprestretej zeminy, resp. odpad
z časti pozemku č. 7278 vo výmere 32.146 m2, tak aby špecifikovaná časť pozemku bola vyprataná

na úroveň bodov prevzatých z Účelovej mapy (digitálna mapa) hlavného mesta. Odvolací súd má za
to, že neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu 2. nezvrátilo ani Odborné stanovisko Ing. N.
H. - autorizovaný geodet a kartograf zo dňa 19.11.2018 (čl. 646), zobrazenie bodov z DTM Ing. F. zo
dňa 26.11.2018 (čl. 647-649), Technická správa Ing. N. F. zo dňa 26.11.2018, List zo dňa 26.11.2018
zhotoviteľ GEODIGIT s.r.o. (čl. 651), Technická správa GEODIGIT s.r.o. zo dňa 31.3.2006 (čl. 652).

Zároveň odvolací súd konštatuje, že formulovaný výrok žalobcu 2. trpí aj nedostatkom vykonateľnosti,
pretože je založený na Technickej správe a Pohopisnom a výškopisnom pláne zo dňa 10.3.2011, ktorý
podľa súkromného znaleckého posudku (v spojení s vyjadrením svedka pred odvolacím súdom) má
technické nedostatky (označené v odseku 94), nie je presný, je nepoužiteľný na daný účel. Je nutné
poukázať aj na to, že v predmetnom petite sa odkazuje na úroveň bodov prevzatých z Účelovej mapy

(digitálnej mapy), avšak z výpovede svedka (pred odvolacím súdom) vyplynulo (okrem iného), že je
rozdiel medzi Účelovou mapou hl. mesta SR Bratislava (analógová mapa) mierka 1:2000 a digitálnou
mapou mesta Bratislava mierka 1:500 (v niektorých častiach 1:1000), pričom v Technickej
správe Ing. F. je výslovne uvedená iba Účelová mapa hl. mesta SR.96. S ohľadom na vyššie uvedené s dôrazom na odsek 85 odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil postupom podľa § 388 CSP a žalobu žalobcu 2. zamietol.

97. V súvislosti s nárokom žalobcu 1. na zaplatenie žalovanej sumy odvolací súd zotrval na
predbežnom právnom posúdení (zápisnica o pojednávaní dňa 16.11.2021), že dôvodnosť nároku závisí
odpreukázaniaskutočnosti,činapozemku(aktuálnežalovaného2.)zostalaumiestnenázemina(odpad)
týkajúca sa činnosti žalovaného, keď nárok posudzoval tiež podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

98. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

99. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

100. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

101. Žalobca 1. (ako aktívne vecne legitimovaný) sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 9.916,86 Eur
s príslušenstvom, keď súd prvej inštancie žalobe žalobcu 1. vyhovel, keď jeho nárok posúdil podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi 1. odplatu za uskladnenie

zeminy, čím sa bezdôvodne obohatil, keď by za uloženie zeminy musel na inom mieste tiež uhrádzať
nájomné, ktoré za mesiace december 2009 a január 2010 žalobcovi 1. neuhradil. K mesačnej výške
dospel poukazom na nájomnú zmluvu (zrejme mal na mysli nájomnú zmluvu uzavretú žalobcom 1. a
spoločnosťou PROLEX s.r.o. zo dňa 17.9.2008 na č.l. 425, v ktorej si jej účastníci dohodli na nájomnom
300,- Sk/9,96 Eur za 1 m2 za rok + 19 % DPH za mesiac pri výmere 5.000 m2, teda nájomcom á 4.937,50

Eur mesačne a taktiež záver o výške). Taktiež svoj záver o výške priznaného bezdôvodného obohatenia
odôvodnil výškou nájomného 10,- Eur za 1 m2 za rok + 19 % DPH (4.958,34 Eur za mesiac), ktorú
právny predchodca žalovaného akceptoval ako nájomné podpísaním nájomnej zmluvy zo dňa 23.9.2009
(ktorá je však relatívne neplatná pozn. odvolacieho súdu). Žalovaný v odvolaní priznaný nárok žalobcu
1. namietal, keď popiera, že by nehnuteľnosť v období 1.12.2009-31.1.2010 užíval. Poukázal tiež na to,

že v konaní nebolo ničím preukázané, že uplatnená suma zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v
danom čase mieste, keď takýmto podkladom nemôže byť neplatná nájomná zmluva. Zo strany žalobcov
nebol produkovaný dôkaz o výške úhrady za prenájom podobných nehnuteľností v danej lokalite v
rozhodnom čase. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní
o nároku žalobcu 1. riadil názorom odvolacieho súdu v zmysle uznesenia č. k. 24Co/518/2014-242

zo dňa 24.9.2014, v ktorom bolo konštatované, že právny vzťah medzi účastníkmi žalobcom 1. a
žalovaným je potrebné posúdiť podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže medzi nimi nebola
platne uzatvorená nájomná zmluva, žalovaný užíval nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, čím získal plnenie
z neplatného právneho úkonu. Odvolací súd na pojednávaní dňa 16.11.2021 v rámci predbežného
právnehoposúdeniakonštatoval,ženárokžalobcu1.budeposudzovaťpodľa§451anasl.Občianskeho

zákonníka, a jeho dôvodnosť závisí od preukázania skutočnosti, či na nehnuteľnosti žalobcu 2. zostala
umiestnená zemina týkajúca sa činnosti žalovaného. Odvolací súd prisvedčil žalovanému, že nebolo
preukázané, že žalobcom 1. uplatnená suma zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom čase
mieste, keď takýmto podkladom nemôže byť neplatná nájomná zmluva, ale ani nájomná zmluva, ktorá
bola uzavretá pred rozhodným obdobím. Ohľadom preukázania žalovanej sumy (výšky) žalobca 1.

neuniesol dôkazné bremeno, preto odvolací súd zmenil rozsudok a v tejto časti a žalobu žalobcu 1.
postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu 1. zamietol a to
aj v rozsahu požadovaného úroku z omeškania, ktorý tvorí príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), keďže bola zamietnutá aj požadovaná istina. Na podporu uvedeného ešte dopĺňa, že nárok
žalobcu 1. závisel ako už bolo vyššie uvedené od skutočnosti, že na predmetnom pozemku v rozhodnom

období zostala umiestnená zemina týkajúca sa činnosti žalovaného, a to v rozsahu 5.000 m2 (podľa
žalobcu1.).Spoukazomnaužuvedenéohľadomnárokužalobcu2.odvolacísúdkonštatuje,ženárokna
vydanie bezdôvodného obohatenia súvisí s charakterom - rozsahom predmetu nájmu, ktorý však zostal
medzi stranami sporný, pretože už na začiatku, v dobe keď začal právny predchodca žalovaného užívaťčasť parcely č. 7872 sa so žalobcom 1. ako jej vtedajším vlastníkom nedohodli na dostatočnom a určitom
vymedzení predmetu nájmu (konkrétna nehnuteľnosť a jej výmera). Aj potom ako právny predchodca
žalovaného začal užívať časť parcely č. 7872 do 6.11.2009, kedy už nemal prístup na užívanú časť

parcely č. 7872, zostala otázka rozsahu užívania sporná, keď žalobca 1. najskôr v žalobe vychádzal z
rozsahu 5.000 m2, následne s poukazom na Polohopisný a výškopisný plán upravil na rozsah 32.164
m2, s čím právny predchodca žalovaného nesúhlasil, keď uvádzal, že užíval rozsah 3.000 m2, následne
uviedol 2.300-2.500 m2. Preto aj uvedené je dôvodom na zamietnutie nároku žalobcu 1.

102. Na pojednávaní dňa 16.11.2021 právny zástupca žalovaného navrhol vykonať dokazovanie
(na odvolacom súde) dôkazmi, ktoré neboli vykonané súdom prvej inštancie, za účelom preukázania
množstva zeminy, Odpoveďou komory geodetov zo dňa 6.3.2019 č. j. 20/19-111 (č.l. 712), na č.l. 712,
Potvrdením INGSTEEL s.r.o. zo dňa 22.11.2018 (č.l. 707), Vyjadrením o použití podkladu Technickej
mapy HM SR Bratislava zo dňa 22.2.2019 (vyhotovený GEOMETRICA s.r.o. na č.l. 703), konfrontácia
znalca Ing. D. D. s geodetom a kartografom Ing. N. H., Ing. N. F., Ing. Y. Q. a I. R., výsluchom znalca

Ing. D. D..

103. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 28.11.2018 (zápisnica o pojednávaní č.l. 635) súd
prvej inštancia potom ako strany, teda aj žalovaný navrhol vypočuť svedka Ing. I. H. (k okolnostiam
ohľadom vedenia evidencie evidenčných listov odpadu) poučil strany podľa § 153 a § 154 CSP,

pojednávanie bolo odročené (na termín 23.1.2019) za účelom vypočutia svedka a predloženia dokladov
žalobcami k vykonateľnosti petitu. Na pojednávaní dňa 23.1.2019 (zápisnica o pojednávaní č.l. 685)
právny zástupca žalovaného navrhol konfrontáciu súdneho znalca a geodeta, žiadal lehotu 30 na
doplnenie návrhov na dokazovanie, zotrval na výsluchu svedka Ing. H.. Podaním zo dňa 22.2.2019
žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) navrhol vykonať dôkazy výsluch znalca Ing. D. D.,

konfrontáciaznalcaIng.D.D.sgeodetomakartografomIng.N.H.,Ing.N.F.,Ing.Y.Q.aI.R.,Vyjadrením
o použití podkladu Technickej mapy HM SR Bratislava zo dňa 22.2.2019 (vyhotovený GEOMETRICA
s.r.o. na č.l. 703), Potvrdením INGSTEEL s.r.o. zo dňa 22.11.2018 (č.l. 707), Potvrdením Doprastav, a.s.
Závod Bratislava zo dňa 6.11.2018 (č.l. 706), výpisom zo účtu (č.l. 704-705, vyžiadaním od žalobcov
nájomných zmlúv a faktúr, údaje z účtovníctva týkajúce sa predmetných pozemkov v rokoch 2009-2010.

104. V zmysle § 470 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 (teda odo dňa nasledujúceho po dni podania
predmetnej žaloby dňom 30.6.2016) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania,
ak by boli v neprospech strany.

105. V cit. ust. § 470 ods. 1 CSP je zakotvený princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy
na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších zrušených predpisov. Výnimky z

tohto režimu zákonodarca zakotvil v ods. 2, ktoré bránia retroaktívnej aplikácii a interpretácii procesného
práva, keďže sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej uvedená právna úprava
neexistovala a nemohla sa v predtým trvajúcom spore ani rozumne predpokladať. Výnimka z okamžitej
aplikácie procesnej úpravy zakotvená v cit. ust. § 470 ods. 2 veta druhá CSP určuje, že sa nepoužijú
na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (čo je aj daný prípad) ustanovenia okrem

iného aj o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP), za splnenia zákonnej podmienky, že by boli v
neprospech strany. Text slovného spojenia „ak by boli v neprospech strany“ podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno vykladať absolútne, teda že by ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania v
konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti CSP boli úplne bez výnimky vylúčené. Náležitý je skôr
reštriktívny výklad predmetného spojenia tak, aby na jednej strane bol zachovaný účel tohto ustanovenia

(ochrana dôvery v právo - princíp legitímneho očakávania) a na strane druhej sa mohli prejaviť nástroje
nového procesu smerujúce k zrýchleniu a zefektívneniu súdneho konania. Podľa názoru odvolacieho
súdu cit. ust. § 470 ods. 2 veta druhá CSP je potrebné vykladať tak, že ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania nemožno aplikovať automaticky bez toho, aby stranám bol poskytnutý procesný
priestor a čas na uplatnenie nových procesných pravidiel. Z ustanovenia teda nevyplýva, že by ho nebolo

možné aplikovať vôbec, ich použitie je vylúčené iba vtedy, ak by mali byť použité bez možnosti strany
v primeranej lehote reagovať na nové procesné inštitúty.106.Spoukazomnaodsek94,sprihliadnutímnaskutočnosť,žepredmetnážalobabolanasúdepodaná
dňa 7.10.2010, kedy začalo súdne konanie, konanie od 1.7.2016 prebiehalo už za účinnosti nového
CSP, s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že predmetné pojednávanie, na ktorom súd aplikoval sudcovskú

koncentráciu konania sa uskutočnilo až dňa 28.11.2018, teda viac ako dva roky po nadobudnutí
účinnosti CSP a 8 rokov po začatí konania, je nepochybné, že strany mali dostatok času reagovať
na nové procesné inštitúty. Preto pokiaľ súd prvej inštancie na danom pojednávaní uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania, nekonal tak v neprospech žiadnej strany a preto v súlade s ust. § 470 ods. 2 veta
druhá CSP mohol ustanovenia CSP o sudcovskej koncentrácii konania v konaní uplatniť.

107. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukázal na § 365 ods. 1 písm. g), CSP s tým, že okresný
súd nevykonal a zamietol návrhy na vykonanie dokazovania prezentované žalovaným podaním zo dňa
22.2.2019 (č.l. 695), podaním zo dňa 8.3.2010 (č.l. 710), podaním zo dňa 16.5.2019 (č.l. 726), odvolací
súd konštatuje, že postup okresného súdu bolo dôvodný, keďže predmetné návrhy boli predložené
potom ako na pojednávaní dňa 28.11.2018 okresný súd postupoval podľa § 153 ods. 1 CSP.

108. V zmysle § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3, ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej.

109. Cit. ust. § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v č.l. 5 CSP, podľa ktorého súd môže odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú
k nedôvodným prieťahom v konaní. Ust. § 153 CSP zakotvuje povinnosť (v ods. 1) a sankciu za jej
porušenie (v ods. 2 a 3). Strany podľa neho majú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr

(objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody,
v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie
je včasné. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane na pojednávaní lehotu na
dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy v zmysle § 181 ods. 4 CSP. Ak súd dospeje k
záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť

buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda
na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť, čo vysvetlí v odôvodnení rozsudku, čo závisí od okolností
konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku alebo obrany môže súd
ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií
(napr. schopnosť strany rozoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti).

110. Vychádzajúc z uvedeného, nemohlo byť pre žalovaného, už po oboznámení sa so
žalobou, Ústavného súdu SR, rozhodnutím odvolacieho súdu, zložité rozpoznať potrebu tvrdiť a
preukazovať skutočnosti týkajúce jeho procesnej obrany, čím nebolo splnené subjektívne kritérium pre
ospravedlnenie oneskoreného predloženia dôkazov a zároveň z tohto hľadiska nemožno hovoriť ani o

právnej zložitosti sporu ako o objektívnom kritériu, ktoré by ospravedlňovalo oneskorené predloženie
dôkazov. Uvedené platí o to skôr, keď pred uplatnením sudcovskej koncentrácie spor prebiehal cca 8
rokov.

111. Žalovaný teda dotknuté prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neuplatnil včas, keďže

ich mohol predložiť už skôr, v priebehu predchádzajúcich 8 rokov konania, keď ani zmena právneho
zástupcu opačný postup neodôvodňuje. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
žalovaný predložil až po pojednávaní dňa 28.11.2018, potom prvoinštančný súd dôvodne neprihliadol.
K uvedenému ešte odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ okresný súd zamietol návrh žalovaného na vypočutie
svedka Ing. I. H., postupoval správne. Ing. I. H. bol do 20.10.2017 konateľom právneho predchodcu

žalovaného, vo veci bol ako strana vypočutý na pojednávaní dňa 31.5.2012 (zápisnica o pojednávaní č.l.
165) a aj potom, ako už nebol konateľom právneho predchodcu žalovaného bol nahliadnuť do súdneho
spisu dňa 30.7.2020 (čl. 866). Z uvedeného je nutné uzavrieť, že návrh na vypočutie Ing. I. H. nebol
dôvodný, keďže nemožno vylúčiť pochybnosti o jeho dôveryhodnosti, pričom aj okolnosti, ku ktorým malbyť vypočutý, vyhotovenie evidenčných listov odpadu, nemožno považovať za odôvodnené, s ohľadom
na to, že na evidenčné listy odpadu ani odvolací súd v konaní neprihliadol. S ohľadom na uvedené
odvolací súd nepovažoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP za dôvodný.

112. Na pojednávaní dňa 16.11.2021 právny zástupca žalovaného navrhol vykonať dokazovanie (na
odvolacom súde) dôkazmi, ktoré neboli vykonané súdom prvej inštancie, za účelom preukázania
množstva zeminy, Odpoveďou komory geodetov zo dňa 6.3.2019 č. j. 20/19-111 (č.l. 712), na č.l. 712,
Potvrdením INGSTEEL s.r.o. zo dňa 22.11.2018 (č.l. 707), Vyjadrením o použití podkladu Technickej

mapy HM SR Bratislava zo dňa 22.2.2019 (vyhotovený GEOMETRICA s.r.o. na č.l. 703), konfrontácia
znalca Ing. D. D. s geodetom a kartografom Ing. N. H., Ing. N. F., Ing. Y. Q. a I. R., výsluchom znalca
Ing. D. D..

113. Na pojednávaní dňa 9.2.2022 odvolací súd návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania na
odvolacom súde, označené v predchádzajúcom odseku zamietol, keď mal za to, že potom ako bol

vykonaný výsluch zhotovila súkromného znaleckého posudku Ing. D. D. na pojednávaní dňa 9.2.2022,
ktorý bol vypočutý ako svedok, a ktorý ako (jediný) znalec disponuje odbornými vedomosťami (v danej
veci), na rozdiel od odvolacieho súdu, ďalšie doplnenie dokazovania s ohľadom aj zistené skutočnosti
z výpovede svedka, stratilo svoje opodstatnenie a odvolací súd ho ani nepovažoval za hospodárne.
Zároveň má za to, že sporné odborné otázky svojou výpoveďou svedok objasnil a v kontexte ním

vypracovaného (súkromného) znaleckého posudku), uvedené bolo dostatočné na to, aby odvolací súd
vo veci rozhodol.

114. Odvolací súd na pojednávaní dňa 9.2.2022 zamietol návrh žalobcu 2. na dôkaz - vyžiadanie
digitálnej mapy pre dané územie z Magistrátu hl. mesta SR a to z dôvodu, že tento dôkaz nepovažoval

za dôvodný a hospodárny, keďže aj v prípade preukázanie existencie digitálnej mapy hl. mesta SR
Bratislava pre dané územie, uvedené by nepreukázalo, že digitálna mapa bola použitá pri vyhotovení
Polohopisného a výškopisného plánu zo dňa 10.3.2021, ani pri zobrazení vyhotovenom zhotoviteľom
GEODIGIT s.r.o. (na č.l. 651). Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že vyhovenie návrhu, by si
vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania, čo by nebolo ani v súlade s hospodárnosťou konania.

115. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

116. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

117. Ohľadom Listu Komory geodetov a kartografov zo dňa 15.7.2019 (č.l. 781), ktorý predložil žalovaný

v odvolaní, a ktorý je novotou, odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3
CSP na uvedené neprihliadol a nedoplnil dokazovanie, keďže neboli splnené zákonné predpoklady. Je
síce pravdou, že táto písomnosť je datovaná až po vyhlásení napadnutého rozsudku, avšak nadväzuje
na podania žalovaného 20/2019, 30/2019 zo dňa 21.3.2019 (ohľadom prešetrenia konania geodetov),
pričom žalovaný mal možnosť žiadať Komoru geodetov a kartografov o prešetrenie postupu geodetov pri

spracovaní Polohopisného a výškopisného plánu žiadať potom ako tento bol predložený na okresnom
súde (v roku 2011).

118. Pokiaľ ide o Stanovisko Komory geodetov a kartografov zo dňa 3.2.2020 (č.l. 788), ktoré žalovaný
predložil až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ako aj Stavebné povolenie ZŠ O. Nepelu zo dňa

17.4.2009 (strana 5 59.200 m3 zeminy na č.l. 816) a Zadanie s výkazom výmer (č.l. 824) predložené
žalobcami 1. a 2. (vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaného), ako návrh na pripojenie trestného spisu
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-1149/4-VYS-TT-2018, ktoré
navrhol žalobca 2., keď sa nejedná ani o novoty (§ 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP), na uvedené
dôkazy odvolací súd neprihliadol v odvolacom konaní.

119. Podľa § 225 ods. 1 posledná veta CSP súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť,
doplniť aj bez návrhu, ods. 2 doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijúustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne, ods.
3 návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

120.Žalovanýnapadolodvolanímajdopĺňacírozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmbolorozhodnutétak,
že Polohopisný a výškopisný plán vyhotovený dňa 10.3.2011 geodetom Ing. N. F., autorizačne overený
podľa § 6 písm. d) až j) zákona č. 215/1995 Z. z. Ing. Y. Q., autorizovaným geodetom a kartografom, tvorí
neoddeliteľnúsúčasťrozsudku,ženebolisplnenépodmienkynajehovydanie,pričomsúdprvejinštancie
opomenul rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom o reivindikačnej žalobe (o vydanie nehnuteľnosti/pozemku).

K uvedenému odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na záver odvolacieho súdu o nedôvodnosti nároku
žalobcu 2., keď postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu
žalobcu2.zamietol,stratiloopodstatnenierozhodovalajoodvolaní(odvolacíchnámietkach)žalovaného
voči dopĺňaciemu rozsudku, a preto s poukazom na zásadu hospodárnosti (čl. 17 CSP) sa uvedeným
osobitne nezaoberal. Ohľadom námietky, že dopĺňacím rozsudkom malo byť rozhodnuté o reivindikačnej
žalobe, resp. o späťvzatí odkazuje odvolací súd na odsek 38 a 41, v ktorom sa už uvedeným zaoberal.

121. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

122. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

123. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

124. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na

náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou
fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov
konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP, o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutiu sudcu
o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov.

125. V ustanovení § 255 CSP sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania
náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného
ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán

vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má
strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní
alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer
úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

126. Súd prvej inštancie (prvým) rozsudkom č. k. 26C/189/2010-190 zo dňa 12.3.2013 žalobu v celom
rozsahu zamietol (obidva žalované nároky žaloval aktuálne žalobca 1.) a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 1.545,95 Eur. Následne bol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcu (aktuálne žalobca 1.) uznesením Krajského súdu v

Trnave č. k. 24Co/518/2014-242 zo dňa 24.9.2014 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, keď
predtým Ústavný súd SR nálezom č. k. III. ÚS 82/2014-35 zo dňa 22.5.2014 okrem iného zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/230/2013-215 zo dňa 2.10.2013 (ktorým tento potvrdil rozsudok
okresného súdu rozsudkom č. k. 26C/189/2010-190 zo dňa 12.3.2013). Napadnutým rozsudkom súd
prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu 1. (na zaplatenie sumy) a nároku žalobcu 2. na vypratanie.

127. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s § 255 CSP tak, že žalovanému ako procesne plne úspešnej strane priznal voči žalobcovi
1. nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacích konaní v rozsahu 100 %, keďže zmenil výroknapadnutého rozsudku vo vzťahu k žalobcovi 1. a žalobu o jeho nároku zamietol, pričom nezistil
dôvody odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP (ktoré neboli žalobcom 1. tvrdené ani preukázané).
Zároveň žalovanému ako procesne plne úspešnej strane priznal voči žalobcovi 2. nárok na náhrada

trov prvoinštančného a odvolacích konaní v rozsahu 100 %, keďže zmenil výrok napadnutého rozsudku
vo vzťahu k žalobcovi 2. a žalobu o jeho nároku zamietol, pričom nezistil dôvody odôvodňujúce postup
podľa § 257 CSP (ktoré neboli žalobcom 2. tvrdené ani preukázané). O nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

128. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom, ods. 3 náhrada podľa

odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na náhradu
podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

129. V odvolacom konaní (na pojednávaní dňa 9.2.2022) bol vykonaný výsluch svedka Ing. D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X, H., pričom svedok priamo na pojednávaní si po výsluchu uplatnil svedočné.

130. O svedočnom rozhodol odvolací súd podľa § 258 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a svedkovi,
ktorý bol vypočutý odvolacím súdom na pojednávaní dňa 9.2.2022, a ktorý si uplatnil svedočné priznal
protižalobcom1.a2.(akoneúspešnýmstranám)nároknanáhradusvedočnéhovcelomrozsahu,keďže
jeho výsluch na odvolacom súde bol vykonaný na návrh žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný. O

výške náhrady trov svedočného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

131. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu

argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s
dopĺňacím rozsudkom, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, keďže
došlo k zmene napadnutého rozhodnutia.

132. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).