Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200936
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5816200936.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: 1/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Y. R. XXXX/XX,

2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, 3/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX, 4/ C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C.-východ, Y. č. XXX, Q. republika, 5/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y., I.
XXXX/XX, všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou: JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. č. XXX, 2/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, 3/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I., S. XXXX/XX, Q. republika, 4/ I. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Q. U., Q. republika,
všetci právne zastúpení advokátom: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom Hviezdoslavovo námestie 201,

029 01 Námestovo, v spore o určenie, že spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ - 4/ sa proti žalobcom 1/, 3/ - 6/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 26.2.2016 sa žalobcovia domáhali, určenia, že do dedičstva po
nebohom N. B. a N. B. patrí spoluvlastnícky podiel 1/5-iny v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v
k.ú. W., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - ttp o výmere 308 m2 a parc. č. XXX/X- ttp

o výmere 463 m2. Ďalej určiť, že do dedičstva po neb. N. B. a N. B. patrí spoluvlastnícky podiel 1/5-
iny v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. W. zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „E“
zobrazená ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 17 m2.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú dedičmi po neb. N. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a neb.
manželky N. B., rod. I., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, a títo boli ku dňu svojej smrti spoluvlastníkmi
nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. W. označených ako parcely č. XXX, XXX/X a XXX/

X, na ktorých majú postavené nehnuteľnosti. Po smrti ich rodičov, boli tieto nehnuteľnosti prejednané
na žalobcov. Ešte za života ich rodičia ako právni predchodcovia odkúpili zo susednej nehnuteľnosti
pôvodne označenej ako PKN parc. č. XXXX k.ú. W., zapísanej v prot. č. XXX spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/5-iny a následne túto nehnuteľnosť aj reálne užívali. Kúpa bola realizovaná s vtedajším
vlastníkom B. G. za súhlasu jeho manželky Y. G., rod. W. podľa ústne uzavretej kúpnej zmluvy v roku
1959 a to na podiel 1/5-iny z EN parcely XXXX - roľa o výmere 689 m2, lúka o výmere 120 m2, spolu
809 m2. Kúpna zmluva však nebola právne perfektná, a preto účastníci kúpnej zmluvy ju spísali na

národnom výbore. V jej obsahu sa konštatuje, že pozemok nebol majetko-právne vysporiadaný a bolo
potrebné túto vôľu zachytiť v zápisnici pre ďalšie konanie na štátnom notárstve a u strediska geodézie
v S.. Žalovaní 1/ a 2/ sú neoprávnene zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností na LV č. XXXX
ako parc. č. XXX/X - ttp o výmere 308 m2, parc. č. XXX/X - ttp o výmere 463 m2 v podiele 1/5-iny.Žalovaní 3/ a 4/ sú dedičmi po B. G. a Y. G. a títo sú ku dňu spisovania nedôvodne zapísaní ako
vlastníci pozemkov na LV č. XXXX k.ú. W. ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 17 m2 v podiele
1/10-ina pre každého. Pôvodná pk parc. č. XXXX zapísaná v pk prot. č. XXX mala výmeru 771 m2,

pričom táto bola v roku 1973 prečíslovaná a označená ako parc. č. XXXX o výmere 809 m2. Postupným
rozdeľovaním tejto parcely, jej zbytok zostal v registri „E“ označený ako parc. č. XXXX - orná pôda o
výmere 17 m2, ktorý patrí žalobcom 3/ - 4/ vo výške podielu po 1/10-ine. Vyhotovením GP v roku
2009 došlo k vytvoreniu C KN parc. č. XXX/X - o výmere 308 m2 a parc. č. XXX/X - ttp o výmere
463 m2, ktoré sú vedené na žalovaných 1/ a 2/ v celosti hoci právni predchodcovia žalobcov 1/5-

inu v roku 1959 odkúpili. Od momentu kúpy právni predchodcovia žalobcov pozemky riadne užívali,
obhospodarovali, oplotili a na nich si postavili stavby, ktoré tam stoja viac ako 30 rokov bez toho, že by
niekto tieto spoluvlastnícke podiely namietal. Uvedený stav dobromyseľného užívania mal za následok,
že právni predchodcovia spornú nehnuteľnosť vydržali k 1.1.1992 a stali sa tak ich vlastníkmi. Žalovaní
1/ a 2/ sa už v minulosti domáhali vydržania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, pričom žalobkyňa
1/ podala námietku, ktorou rozporovala podmienky vydržania nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/, pretože

pozemok vydržali naopak jej právni predchodcovia. Tento stav sa nezmenil ani po prebiehajúcej ROEP,
ktorý konanie o návrhu žalovaného 1/ zastavil. Žalovaní 1/ a 2/ ani tento stav nerešpektovali a začali
vybavovať stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X. Táto skutočnosť
viedla B. úrad W. k prerušeniu konania na 30 dní, v ktorej boli žalobcovia nútení podať predmetnú žalobu.
Tento stav právnej neistoty zároveň odôvodňuje ich naliehavý právny záujem na určení, že predmetné

nehnuteľnosti patria do dedičstva.

3.Uznesenímsúduzodňa22.11.2016,č.k.XC/XX/XXXX-XXsúdkonanieprotižalobcovi2/označenému
N. B., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX a žalovanému 4/ označenému ako I. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom I., S. XXXX/XX, ČR, zastavil podľa § 62 CSP (z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity

na strane žalobcu 2/ a žalovaného 4/, ktorí zomreli pred začatím konania. Žalobca 2/ N. B. zomrel
XX.XX.XXXX a I. G. XX.XX.XXXX).

4. Uznesením súdu zo dňa 26.10.2017 súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší subjekt- žalovaný 4/
označený ako I. G. ml., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. U., Y. XXX/XX (právny nástupca pôvodného

žalovaného 4/, ktorý zomrel pred začatím konania dňa 13.8.2007, ktorý nadobudol sporné nehnuteľnosti
na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. XD/XX/XXXX, S. XX/XXXX).

5. Strana žalobcov zotrvala na podanej žalobe poukazujúc na to, že ich právny predchodca N. B. už
v minulosti získal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe zrealizovaných zmlúv, čo

potvrdzuje zápisnica spísaná 20.08.1973 ako potvrdenie uskutočnenej kúpy v roku 1959. Poukázali na
to, že dôvodom podania žaloby bolo aj to, že na jej podanie boli odkázaní stavebným úradom W. a tiež to,
žežalovaní1/a2/saužvminulostisnažilizískať osvedčením.Zápisžalovaného1/nalistochvlastníctva
nie je dôvodný. Žalobcovia sa domáhajú žalobou určenia len vo vzťahu k 1/5-ine parcely, pretože len táto
časť bola kúpená zmluvou z roku 1959. Právni predchodcovia žalobcov v roku 1959 kúpili predmetnú

nehnuteľnosť, kde majú postavený rodinný dom a neskôr v rokoch 1973-1974 si tam postavili humno,
ktoré tam stále stojí a je užívane zo strany žalobkyne 6/. Užívaný je aj ostatný pozemok pk parc. č. XXXX
ostatnými žalobcami. Právni predchodcovia užívali celú nehnuteľnosť a aj ju obhospodarovali, a preto
ich držba bola oprávnená. Ich otec N. B. uzatvoril zmluvu s B. G., ktorého žena Y. nevedela písať, preto
ju podpisoval jej manžel a ako svedok jej sestra F. H..

6. Strana žalovaných 1/ a 2/ nesúhlasila s podanou žalobou, keď poukázali na to, že žalobcovia vôbec
neuniesli dôkazné bremeno, pretože titul, ktorým sa mala stať zápisnica z 20.08.1973 nebola nikdy
registrovaná na štátnom notárstve, hoci N. B. - právny predchodca žalobcov pri jej spisovaní vedel,
že je nutná registrácia zmluvy. Údajný jeho omyl je tzv. neospravedlniteľný právny omyl. N. B. preto

nikdy nemohol byť dobromyseľný, a preto nemohol vydržať vlastnícke právo. Zo zápisnice z 20.08.1973
vyplýva, že predávajúci bol B. G., t.j. osoba, ktorá nikdy nebola spoluvlastníkom žalovaných parciel a ani
pk parc. č. XXXX zapísanej v PK prot. č. XXX k.ú. W.. Poukázali na starú zásadu rímskeho práva, podľa
ktorej nikto nesmie na iného preniesť viac práv ako sám má. Žalobcovia ani nevedia, ktoré konkrétne
parcele sú predmetom tohto súdneho sporu a nerozumejú právnej úprave vydržania. Aj napriek tomu,

že ich zaťažovalo dôkazné bremeno je zrejmé, že boli úplne pasívni a neprodukovali podstatné dôkazy.
Argumentácia žalobcov je v rozpore so stanoviskom občiansko-právneho kolégia NS SR č. XCdo/XXX/
XXXX z XX.X.XXXX, na ktoré poukazovali vo svojich písomných vyjadreniach.7. Strana žalovanej 3/ v písomnom vyjadrení k žalobe vyslovila nesúhlas so žalobou z dôvodu, že
otec žalobcov si mal dať veci „prepísať na príslušných katastrálnych úradoch“, ak ich v roku 1956 kúpil.
Preto sa aj spisoval zápis po takmer 14 rokoch dňa 20.08.1973. Ak bol teda jeho majetok, mal si ho

dať do poriadku. Tým je páchaná na nej nespravodlivosť po takmer 50-tich rokoch, hoci doposiaľ bolo
všetko v poriadku.

8. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, vykonal výsluch strán sporu
(žalobkyne 1/, žalobcu 3/ a žalobkyne 6/), vykonal výsluch svedkov N. R., oboznámil sa s obsahom

pripojených spisov XD/XX/XXXX, XD/XX/XXXX, XD/XX/XXXX,D XXX/XX , D XXX/XX a XD/XX/XXXXIII
S. XX/XXXX, pričom zistil, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, a preto ju súd zamietol.

9. Podanou žalobu sa žalobcovi domáhajú určenia, že do dedičstva po neb. N. B. a N. B. patrí
spoluvlastnícky podiel v rozsahu X/X-iny na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. a obci W.,
zapísaných na LV č. XXXX zobrazené ako parc. č. XXX/X - ttp o výmere 308 m2 a parc. č. XXX/X - ttp o

výmere 463 m2 a tiež spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/5-iny na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
pre obec k.ú. W. a to pozemku parc. registra „E“ zobrazenej ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 17
m2. Ako vyplýva z LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. okrem žalovaných 3/ a 4/ sú ďalšími spoluvlastníkmi
aj F. W. evidovaná pod B1, pod B2 je evidovaná D. R. (W.), ktoré ako neznáme spoluvlastníčky sú
zastúpené Slovenským pozemkovým fondom (B6) a napokon pod B5 je ako spoluvlastníčka zapísaná B.

Y. (W.), nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. Títo však v konaní nevystupujú ako strany sporu, hoci predmetom
je spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorej sú tiež spoluvlastníkmi, a o ktorom sa má určiť, že má
patriť do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, teda rozsudok sa musí vzťahovať na každého
z nich. V tomto smere nie je splnený úplný okruh účastníkov konania na strane žalovaných (strán sporu),
u ktorých ide o nerozlučné procesné spoločenstvo.

10. Hoci predmetom konania je jedna z parciel zapísaná na LV č. XXXX (a okrem nej aj pozemky
na LV č. XXXX), všetci na liste vlastníctva evidovaní sú jej spolu/vlastníkmi. Ich podiel vyjadruje iba
mieru akou sa podieľajú na hospodárení s vecou a na právach a povinnostiach navzájom, pričom
voči iným/tretím osobám sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, čiže majú postavenie tzv.

nerozlučných spoločníkov. Žiaden z nich nie je pritom spolu/vlastníkom nejakej časti zodpovedajúcej
jeho podielu, ale celého pozemku. Pritom práve zo spornej E KN parc. č. XXXX mali kúpiť ešte za
života právni predchodcovia žalobcov určitú časť, t.j. časť, ktorá nepatrí len žalovaným 3/ a 4/, ale aj
ostatným spoluvlastníkom zapísaným na LV č. XXXX, ktorí preto mali vystupovať ako strany sporu.
Ide v tomto prípade s poukazom na § 77 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o nerozlučné

spoločenstvo a súčasne s poukazom na § 78 CSP aj o nútené spoločenstvo, kedy z hľadiska vecnej
legitimácie je z dôvodu hmotnoprávnej úpravy nevyhnutné, aby v spore vystupovali všetci spoluvlastníci.
Nakoľko v prejednávanom spore žaloba nesmerovala proti všetkým spoluvlastníkom z LV č. XXXX hoc
rozhodnutím mali byť dotknutí na svojom spoluvlastníckom podiele na spornej nehnuteľnosti pozemku
zobrazenom ako parc. č. XXXX, musel súd pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane

žalovaných žalobu zamietnuť.

11. Odhliadnuc ale od uvedeného, súd ďalej zistil, že pozemok E KN parc. č. XXXX - orná pôda o
výmere 17 m2 a tiež C KN parc. č. XXX/X - ttp o výmere 308 m2 a XXX/X - ttp o výmere 463 m boli
vytvorené z pôvodnej pk parc. č. XXXX zapísanej v pk protokole č. XXX pre obec a k.ú. W., pričom podľa

zrovnávacieho zostavenia registra obnovenej evidencie pozemkov E KN parc. č. XXXX zodpovedá len
časti pk parcely č. XXXX z protokolu č. 182 k.ú. W.. Tejto ďalej zodpovedajú aj C KN parc. č. XXX/X a
XXX/X, pričom ako to vyplýva z GP č. 44/2009 z 6.4.2009 (čl.12) pozemky zobrazené ako C KN parc.
č. XXX/X (predstavujúca diel 1 tohto GP) sa polohovo nachádza za parc. č. XXX/X (predstavujúcou diel
č. 2). Žalobkyňa 6/ I. potvrdila, že na parc. č. XXX/X sa nachádza ich rodinný dom, za ktorým majú

humno a záhradu predstavujúcu parc. č. XXX, pričom práve pozemky zobrazené parc. č. XXX/X a XXX/
X mali predstavovať ich otcom kupovanú záhradu, ktoré ale majú spolu výmeru 771 m2, t.j. ide menšiu
výmeru ako mal pôvodne podľa zápisu a ústnej kúpny zmluvy kúpiť ich otec N. B.. Tiež z výpovede
svedka N. R. vyplýva, že rodina B. stále užívala spornú záhradu, v 70-tych rokoch za domom postavili
humno a maštaľ, za ktorým sa nachádza záhrada - t.j. práve parc. č. XXX, o ktorej sa zmieňovala aj

žalobkyňa 6/. Svedok ďalej uviedol, že v 70-tych rokoch, keď B. chceli postaviť zadné stavy, museli dať
veci do poriadku a potom sa hovorilo, že to kúpili a mala by o tom existovať zápisnica. Z uvedeného
vyplýva, že ide práve o zápisnicu spísanú dňa 20.08.1973 za účelom potvrdenia kúpy, čo zodpovedá
práve výpovedi tohto svedka a aj žalobkyne 6/, ale pozemku, na ktorom majú žalobcovia záhradu azadné stavy a nie aj ďalšie časti pozemku pk parc. č. XXXX, čo v konečnom dôsledku preukazuje aj
výmera, keďže kupovaných malo byť 809 m2, ale sporné nehnuteľnosti majú výmeru 771 m2 + 17 m2 =
788 m2. V tomto smere sa javí dôvodná námietka strany žalovaných 1/ a 2/, že žalobcovia si neozrejmili,

čo vlastne je predmetom sporu a čoho sa domáhajú.

12. V kontexte uvedeného sa súdu javí za potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcov mohol
kupovať nejakú časť - zrejme záhradu č. XXX a pred ňou súbežnú časť nachádzajúceho sa pozemku
XXX/X, na ktorom postavil v 70-ty rokoch humno, a kedy podľa výpovede svedka sa malo začať s

pozemkom „krútiť“, a preto zrejme aj došlo k spísaniu zápisnice 20.08.1973, ale nekúpil celú pk parc. č.
XXXX, ale len jej časť, pretože podľa pozemkovo-knižnej mapy (jej predloženej kópie) táto tvorila súvislý
pozdĺžny celok a aktuálne jej zodpovedajú C KN parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a tiež E KN parc. č.
XXXX (sporné nehnuteľnosti). Je tiež treba uviesť, že podľa správy odboru katastrálneho sa E KN parc.
č. XXXX nachádza pod parcelami registra C KN XXX/X a XXX k.ú. W., na ktoré nie sú založené LV
(je len ich časťou).

13. Žalobcovia ďalej svoj nárok odôvodňovali tým, že ich otec N. B. (právny predchodca) nadobudol
sporné nehnuteľnosti titulom kúpy v roku 1959, o čom sa spísala zápisnica 20.08.1973. V jej obsahu sa
konštatuje, že zápisnica bola spísaná na požiadanie o dohodnutej kúpe a predaji pozemku, pričom sa
malo jednať o „pozemok nachádzajúci sa v intraviláne obce v zastavanej časti v hone zvanom Lán ako

pred lúka pod parcelným č. EN XXXX - roľa o výmere 689 m2, lúka pod tým samým číslom vo výmere
120 m2“ a kúpa sa mala uskutočniť v roku 1959 za hodnotu 4 000 Kčs, ktorú ihneď vyplatil N. B. č.
XXX B. G. č. XX. Súd pritom z pk prot. č. XXX k.ú. W. zistil, že pod A r.č. XX je zapísaná nehnuteľnosť-
pk parc. č. XXXX - lán dolný o výmere 704 štvorcových siah, čo predstavuje cca 2532 m2. Ako jeden
zo spoluvlastníkov bola pod B7 zapísaná (vtedy) ešte mal. Y. W. v podiele 1/5-ina (jej maloletosť bola

vymazaná pod B9), pričom po menovanej bolo dedičstvo prejednané pod D XXXX/XX. B. G., ktorý mal
pri kúpnej zmluve v roku 1959 vystupovať ako predávajúci, a ktorá sa mala spísať na potvrdenie tejto
kúpy dňa 20.08.1973 nebol spoluvlastník predmetnej pk parcely č. XXXX (neskôr E KN XXXX), a preto
nemohol vystupovať ako predávajúci. Dôvodná je preto námietka žalovaných, vychádzajúc zo zásady
rímskeho práva, „že, nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má“, že právny predchodca

žalovaných B. G., nemohol „predať“ N. B. - právnemu predchodcovi žalobcov nejakú časť pozemku z
tzv. dolného lánu, ktorý sám nemal, teda ho nevlastnil.

14. Ak by aj súd pripustil, že by B. G. ako manžel spoluvlastníčky pod B7 Y. G. rod. W. vystupoval
pri potvrdení kúpy ako jej zástupca (manžel), pretože jeho manželka nebola spôsobilá- nevedela čítať

a písať, čo sa aj potvrdilo výsluchmi žalobkyne 1/ a 6/ a aj svedka N. R. ( vypovedajúceho o tom,
že bola trocha duševne zaostalá a menej rozprávala a on ju osobne poznal a taký bol aj jeden jej
syn), teda, že by tu existoval nejaký titul - ústna kúpna zmluva z roku 1959, ako základ pre začatie
oprávnenej držby, chýba k tomu ďalšia podmienka a to presvedčenie právneho predchodcu žalobcov
N. B., že nemal počas celej vydržacej doby dôvodnú pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí,

teda, že bol dobromyseľný. Tu treba podotknúť, že už v zápisnici zo dňa 20.08.1973, ktorá sa spísala
na potvrdenie kúpy z roku 1959, je uvedené, že „zápisnicu bolo nutné napísať, keďže nie je pozemok
majetkovo-právne usporiadaný a to pre ďalšie konanie na štátnom notárstve a u strediska geodézie v
S. Y.“. Teda už v čase spísania zápisnice dňa 20.08.1973 právny predchodca žalobcov - N. B. vedel,
že musí dôjsť k spísaniu právne perfektnej zmluvy a k jej registrácií na Štátnom notárstve a o tom bol

uzrozumený predsedom MNV (zrejme aj z dôvodu, že už vtedy museli vznikať nejaké „nedorozumienia“,
keďže svedok R. vypovedal, že vtedy sa začalo s pozemkom „krútiť“), a preto mu nemôžu svedčiť
okolnosti dobromyseľnosti pre začatie oprávnenej držby. Teda to, že drží vec (nehnuteľnosť) v omyle, že
mu patrí a ide o ospravedlniteľný omyl, pri ktorom postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. V danej veci ide o právny omyl,

ktorý je neospravedlniteľný, keďže právny predchodca žalobcov vedel, že musí dôjsť k spísaniu právne
perfektnej zmluvy a jej registrácii na Štátnom notárstve a následne k povoleniu vkladu vlastníckeho
práva na (bývalom) Stredisku geodézie. Preto aj zistené skutkové okolnosti sú dôvodom pre zamietnutie
žaloby, pretože tento názor, na ktorý poukazovala aj strana žalovaných bol prezentovaný vo viacerých
rozhodnutia NS SR (ako napr. 3 MCdo/7/2010, 3 MCdo/8/2010 a iné), ktorý si súd osvojil.

15. Zmyslom žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva je zistiť, či daný poručiteľ bol vlastníkom veci
ku dňu svojej smrti. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil, že by právny predchodca bol ku
dňu smrti vlastníkom sporných nehnuteľnosti - hlavne parc. č.. a XXX/X, pričom vo vzťahu k poručiteľkeN. B. neboli ani len tvrdené žiadne skutočnosti, na základe ktorých sa táto mala stať ku dňu svojej smrti
držiteľkou sporných nehnuteľnosti.

16. Pokiaľ ide o navrhovaný petit žaloby (namietaný zo strany žalovaných 1/ a 2/) súd k tomu uvádza, že
ide o petit prejednateľný, keďže je z neho zrejmé, že predmetom sú nehnuteľnosti identifikované údajmi
katastranehnuteľnosti,oktorýchmalsúdurčiť,žemajúpatriťdodedičstvapoporučiteľoch,alevovzťahu
k nim (poručiteľoch) však chýba ich presná identifikácia. Poručitelia nie sú individualizovaný ich rodným
menom, dátum narodenia, dňom úmrtia a napokon ani posledným bydlisko, teda tak, aby bolo zrejmé,

že do dedičstva ktorej konkrétnej osoby patria sporné nehnuteľnosti. Individualizácia poručiteľa sa javí
nevyhnutá už aj vzhľadom na to, že môže existovať viacero osôb s totožným menom a priezviskom,
a preto je nevyhnutné ich označiť rodným priezviskom, posledným bydliskom, dátumom narodenia,
dátumom úmrtia. Aj v tomto smere bola námietkach žalovaných dôvodná.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným

1/ až 4/ priznal proti žalobcom 1/, 3/ až 6/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.