Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211669
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211669.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu A. - S. W., s.r.o., V. 5, O. IČO: XXXXXXXX, právne
zastúpenéhoTomášomKušnírom,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843,protižalovanému:Q..
X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., XX. K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
AK so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o návrhu žalovanej na povolenie obnovy konania, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.10C/168/2014-152zodňa15.05.2015takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalovanej na obnovu konania, zamietol
návrh na nariadenie odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov č.k.
14Ro/26/2011-18 a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odvolaní uviedol, že dňa 31.01.2011
podal žalobca na tunajší súd návrh voči žalovanej o zaplatenie sumy 874,89 Eur, na základe ktorého bol

vydaný voči žalovanej platobný rozkaz dňa 08.04.2011, ktorým bola zaviazaná žalovaná na zaplatenie
sumy 874,89 Eur pozostávajúcej z dlžnej sumy 755,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 119,90 Eur.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2011. Citoval ust. § 228 ods. 1 - 3, § 230 ods. 1,
2 Občianskeho súdneho poriadku. V nadväznosti na citované ustanovenia uviedol, že návrhom na
obnovu konania možno napadnúť aj právoplatný platobný rozkaz, ak možno dôvody obnovy sťahovať
i na predpoklady, za ktorých bol tento platobný rozkaz vydaný. Zdôraznil, že jedným z predpokladov

procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania je tvrdenie o existencii skutočností, rozhodnutí alebo
dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania bez svojej viny, nemohol použiť v pôvodnom konaní.
Dôvodom obnovy konania však môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia
súdu, ktorého obnova sa navrhuje. Ďalej uviedol, že v skrátenom konaní podľa § 172 - 174 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) sa nevykonáva dokazovanie, a preto neprichádza do úvahy aplikácia
dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., ale ani poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228

ods. 1 písm. a) O.s.p. Povoliť obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.
je možné povoliť len vtedy, ak sú tu nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ obnovy nemohol použiť do
uplynutia lehoty k podaniu odporu alebo námietok alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu,
o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty k podaniu odporu rieši inak predbežne otázku vo
veci, ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo v ktorej bol povinný z rozhodnutia iného
orgánu vychádzať. Za dôvod pre povolenie návrhu na obnovu konania je možné potom považovať len

také rozhodnutie iného súdu alebo ďalšieho príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného
konania a ktoré nemohol účastník bez svojej viny použiť. Môže sa jednať aj o rozhodnutie, ktoré bolo
vydané až po skončení pôvodného konania, keď takého rozhodnutie rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré
boli predmetom pôvodného konania (rieši predbežnú otázku, ktorej zodpovedanie bolo rozhodné pre
výsledok pôvodného konania). Musí sa však jednať o rozhodnutie, ktoré rieši skutočnosti a dôkazy,
ktoré boli predmetom pôvodného konania. Nemôže sa jednať teda o rozhodnutie týkajúce sa iných

účastníkov,čiinéhopredmetukonania,ktoréskutkovonesúvisiaskonaním,ktoréhoobnovasanavrhuje.
Pokiaľ žalovaná poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 21Cb/10/2011, tak súd prvéhostupňa mal preukázané, že predmetná zmluvná podmienka bola určená ako neprijateľná rozhodnutím z
24.03.2011, teda ešte pred doručením platobného rozkazu. Podstatnou skutočnosťou pre vyporiadanie
sa s týmto dôvodom pre povolenie obnovy konania je to, že nie je dôvodom na obnovu konania a na

jej povolenie to, ak iný orgán posúdi právnu otázku riešenú v súdnom konaní inak, než súd konajúci vo
veci. Mal za to, že žalobca (správne žalovaná - pozn. odvolacieho súdu) sa nevyporiadala s tým, aby
preukázala, že rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré označila majú vplyv na posúdenie jej konkrétneho
nároku, keďže z citovaných rozhodnutí vyplýva, že sa jedná o rozhodnutia, v ktorých účastníkmi bola
telekomunikačná spoločnosť A. E., s.r.o., E. obchodná banka, A. D. a ostatné obchodné spoločnosti,

ktoré nie sú totožným subjektom so spoločnosťou, s ktorou uzavrela žalobkyňa (správne žalovaná -
pozn.odvolaciehosúdu)zmluvuoúvere,pretonemožnotakýmitorozhodnutiamiodôvodňovaťpovolenie
obnovy konania. Naviac, návrh na obnovy konania bolo potrebné podať v lehote troch mesiacov od
času, kedy sa dozvedela o dôvode obnovy, čo však nepreukázala. Vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam
Súdneho dvora európskych spoločenstiev, a to rozsudku C 40/98, 444/98 a 373/00 súd prvého stupňa
uviedol, že žalobca (správne žalovaná - poznámka odvolacieho súdu) neprodukoval žiadny dôkaz o

tom, že predmetný platobný rozkaz, ktorého povolenie obnovy konania sa domáha je v rozpore s
rozhodnutiami uvedených súdov, neuviedol, s ktorými konkrétnymi rozhodnutiami je v rozpore, prípadne
v ktorej časti a z akých dôvodov by sa malo jednať o rozporné rozhodnutie. V závere zdôraznil,
že v demokratickom právnom štáte je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia ako princípu právnej istoty a stability právnych vzťahov, ktorá je jedným zo

základných princípov právneho štátu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp.zn.
10Co/66/2013 a rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C/205/2013.

O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. s poukazom na osobné a majetkové pomery
žalovanej.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaná.
Namietala nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie, a to predovšetkým
nedostatočné posúdenie dôvodov obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. Poukázala
na to, že okresný súd už v základnom konaní predmetnú vec vôbec neposúdil v súlade s normami

spotrebiteľskéhopráva,akveczapísaldonesprávnehoregistraaplatobnýrozkazvydalvrozpores§172
ods. 9 O.s.p., teda bez posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a bez posúdenia chýbajúcich
náležitostí spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k
spotrebiteľskej problematike. Trvala na tom, že existencia rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-240
244/98 a ďalších, na ktoré poukázala predstavujú dôvody obnovy konania a zohľadnenie takýchto

rozhodnutí môže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie, preto boli splnené podmienky na povolenie
obnovy konania. Poukazom na ust. § 230 ods. 1 O.s.p. uviedla, že dôvod obnovy konania je možné
uplatniť vždy vtedy, keď sa o ňom navrhovateľ dozvedel, teda nie je dôležité to, či sa navrhovateľ mohol
o dôvode obnovy dozvedieť, ale to, či sa o dôvode obnovy dozvedel. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov podal žalobca.
Namietal aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že použitie predmetného ustanovenia musí
mať vždy výnimočný charakter, teda podľa predmetného ustanovenia by sa malo postupovať len
vo výnimočných prípadoch po riadnom a presvedčivom odôvodnení. Poukázal v tejto súvislosti na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2M Cdo17/2009. Trval na aplikácii ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v
zmysle ktorého mal súd prvého stupňa neúspešného účastníka zaviazať na náhradu trov konania, ktoré
boli vynaložené na účelné uplatňovanie a bránenie práva. Zdôraznil, že konanie inicioval žalovaný, ktorý
však v konaní neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti podaného návrhu. Navrhol rozsudok vo výroku
o trovách konania zmeniť a priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 484,61 Eur a

trovy odvolacieho konania vo výške 40,94 Eur s DPH.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 06.08.2015. Stotožnil sa s rozsudkom
Okresného súdu Prešov, teda s názorom že nie sú splnené dôvody na obnovu konania. Poukázal na
nečinnosť žalovaného, ktorý mohol v zákonnej 15-dňovej lehote podať odpor, čím by bolo došlo zo

zákona k zrušeniu platobného rozkazu a súd by mohol vykonať dokazovanie. Z návrhu na obnovu
konania nie je zrejmé kedy a za akých okolností sa žalovaný dozvedel o dôvodoch na obnovu konania,
pričomžalovanýjepovinnýpreukázaťzachovanielehotynaobnovukonania.Vsúvislostisosprávnosťou
rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn.13Co/147/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/34/2006. Vo vzťahu k rozhodnutiam
Súdneho dvora EÚ žalobca uviedol, že tieto sú verejne dostupné, keďže sú zverejnené na internete.
Žalobca mal za to, že žalovaný podal návrh na obnovu konania po uplynutí 3-mesačnej lehoty podľa

§ 230 ods. 1 O.s.p. aj s poukazom na to, že možnosť podať návrh na obnovu konania podľa § 228
ods. 1 písm. e) bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená od 15.10.2008. Navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1

O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovanej je dôvodné, keďže súd prvého stupňa sa nevyporiadal
dôsledne so všetkými dôvodmi prípustnosti obnovy konania, a to predovšetkým dôvodom uvedeným
v ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., teda skutočnosťou, či vydaný platobný rozkaz nie je v rozpore s
rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev.

Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení
spotrebiteľských zmlúv. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nevylúčia zo života
spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, na ktoré žalovaná v podanom
návrhu na obnovu konania poukazuje, a to skrz skutočností, o ktorých sa dozvedel až v auguste 2013,
keď navštívila advokáta JUDr. Q. a ten jej oznámil, že žalobca využíva nekalé obchodné praktiky.

Uvedené preto predstavuje nový dôkaz.

„Podľa ustálenej judikatúry, v prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva pre príslušnú oblasť
je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky,
ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva podľa

zásady procesnej autonómie členských štátov pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej
priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada rovnocennosti), a že
nespôsobujú faktickú nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom
Spoločenstva (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudky zo 16. mája 2000, Preston a i., C-78/98, Zb. s.
I-3201, bod 31, a z 19. septembra 2006, i-21Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod

57).“ (bod 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-165/08 Mostaza Claro)
„V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu

náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa

možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu.“ (bod 61 rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C- 429/05 Rampion Godard)

Cieľom povolenie obnovy konania po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy, o ktorých bez
svojej viny nevedel v pôvodnom konaní (v lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu), ak

môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí
neprimeraných podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života, a tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady
93/13/EHS „postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“. Priemerný
spotrebiteľ (žalovaná) v čase vydania platobného rozkazu nemal vedomosť o tom, že zo strany
dodávateľa (žalobca) dochádza k systémovému porušovaniu spotrebiteľského práva prostredníctvom

praktizovania nekalých obchodných praktík.

Odvolací súd tiež dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v súlade s § 234 O.s.p. o návrhu na obnovu
konania sa rozhoduje formou uznesenia a nie rozsudku.

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p., keďže nedostatočným zdôvodnením zamietnutia návrhu na povolenie obnovy konania v
nadväznosti na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ súd prvého stupňa odňal žalovanej možnosť
konať pred súdom.Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.