Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203180
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414203180.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobkyne Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom
v Lučenci, Ul. J. Kráľa 5/A, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3,
IČO: 42 174 902, adresa pre doručovanie Bratislava, Pribinova 25, POHOTOVOSŤ s.r.o., o návrhu na

zaplatenie sumy 1.998,22 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.716 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne,
počítaný od 16.10.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobkyne z a m i e t a .

Súd vzájomný návrh žalovaného na uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu 220 € a

čo do zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 1.100 € vo výške 5,25 % za obdobie od 5.4.2014 do
12.4.2014 z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 1.100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne, počítaný od 13.4.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 6340052 zo dňa 10.11.2004 a k Zmluve o úvere
č. 6340106 zo dňa 27.4.2005 v časti bodu 18. v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k

Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 6340171 zo dňa 21.6.2006 a k Zmluve o úvere č.
6340283 zo dňa 20.12.2006 v bode 19. v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“
je n e p r i j a t e ľ n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

k Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 606100120 zo dňa 19.2.2010 v bode 17. v
znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 606100312 zo dňa 3.9.2010, k Zmluve o úvere
č. 606101003 zo dňa 4.1.2011 a k Zmluve o úvere č. 606101786 zo dňa 6.12.2011 v bode 16. v znení:

„Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahysa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 606101954 zo dňa 31.5.2012 v bode 15. v znení:
„Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania č. 606101954 zo dňa 31.5.2012 v bode 10. v časti
v znení: „poplatok v časti 2/3, zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou“ je n e p r i j a t e ľ n á .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom domáhala zaplatenia od
žalovaného sumy 1.998,22 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, počnúc dňom 16.10.2013 do
zaplatenia,atotitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Zároveňžiadalaurčiť,žepoplatokvčasti2/3-

ín, zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou, uvedený v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve č. 606101954
zo dňa 31.5.2012 je neprijateľný. Právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa uzatvorila
so žalovaným 9 úverových zmlúv, pričom uvedené zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti v zmysle
aktuálnej právnej úpravy, a preto je nutné poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov.

Právny zástupca žalobkyne konštatoval, že žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky v celkovej
výške 3.595,98 €, pričom žalobkyňa z titulu uzavretých zmlúv uhradila na účet žalovaného spolu sumu
6.914,20 €, a preto jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.318,22 €.
Konštatovala, že všetky poskytnuté úvery je nutné považovať za spotrebiteľské úvery, pretože pokiaľ
bol v niektorých úveroch konštatovaný účel výkonu povolania, toto sa nezakladalo na pravde s tým,

že žiadny úver žalobkyni na takýto účel poskytnutý reálne nebol. Žalobkyňa uzatvorila následne ďalšie
dve úverové zmluvy, a to dňa 19.12.2012 a 2.4.2013, na základe ktorých jej boli poskytnuté finančné
prostriedkyvovýške350€,zktorýchzaplatilažalovanémusumu130€azdruhejsumyjejbolposkytnutý
úver vo výške 1.100 €. Dlh žalobkyne voči žalovanému tak predstavoval sumu 1.320 €. Právny zástupca
žalobkyne v podanom návrhu poukázal na to, že došlo k účinnému započítaniu uvedených pohľadávok,

a to jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 22.11.2013, a preto po započítaní pohľadávok
vznikol žalobkyni nárok na vrátenie sumy 1.998,22 € od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. K vznesenej námietke žalovaného právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa jeho
názoru je nutné považovať bezdôvodné obohatenie za úmyselné, pri ktorom platí 10 ročná objektívna
premlčacia lehota.

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, poukázal na to, že nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia. Zároveň uviedol, že vznáša námietku čiastočného premlčania
nároku, pričom v žalobe absentujú skutočnosti, rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty. Zdôraznil, že v prípade postavenia žalovaného treba akcentovať jeho dobrú vieru,

s ktorou do právneho vzťahu vstupoval, pričom poukázal na to, že v prípade, ak žalobkyňa v zmluve
o úvere uviedla aj podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jej povolania,
treba chápať dobrú vieru žalovaného a žalobkyni nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko
žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom,
a preto vzájomný vzťah účastníkov konania je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s

cieľom ochrany spotrebiteľa nie je namieste. S poukazom na to, že zmluvy, ktoré boli uzavreté na
účel povolania nemožno subsumovať pod zákon o spotrebiteľských úveroch, nemuseli ani obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zároveň žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že zmluvy boli
uzavreté ako inominátne zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, navyše vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, si zmluvné strany

dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budúspravovať Obchodným zákonníkom. Žalovaný v priebehu konania vzniesol vzájomný návrh, kde žiadal
priznať sumu 220 €, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. 606102274, pričom konštatoval, že posledná
splátka zo strany žalobkyne bola uhradená dňa 13.8.2013, pričom v zmysle Všeobecných obchodných

podmienok poskytnutia úveru sa celý dlh stal splatným. Z uvedenej sumy si uplatnil aj úrok z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 20.9.2013, teda odo dňa, nasledujúceho po dni, kedy žalobkyňa neuhradila
štvrtú po sebe idúcu splátku. V ďalšom z písomných podaní žalovaný rozšíril vzájomný návrh, pričom
žiadal priznať sumu 1.100 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne, počítaný od 5.4.2014 s
poukazom na to, že sa jedná o peňažnú sumu, vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. 606103007. Podľa

vyjadrenia žalovaného dlh z tejto zmluvy sa stal splatným dňa 5.4.2014. V ďalšom zo svojich podaní
žalovaný konštatoval, že dlh sa stal splatný dňa 13.4.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa so Zmluvami o úvere, so Žiadosťami o poskytnutie
úveru, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s rozpisom splátok a pokút, s jednostranným
započítaním, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný do 30.6.2006 a
citované paragrafy v rovnakom znení, účinné aj do 31.12.2007 a rovnako aj v čase účinnosti uzavretia
zmluvy dňa 19.2.2010 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d/ toho istého zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty
v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký
účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa

považuje za jediný spotrebiteľský úver,

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný do 31.12.2010 právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., účinný do 31.12.2010 a paragrafy v rovnakom znení,

účinné aj do 30.11.2011, ako aj do 31.12.2012, okrem § 2 písm. a/ tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z., účinný do 31.12.2012 na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 28.2.2010, uvedené paragrafy v rovnakom
znení účinné aj do 30.6.2011, a do 31.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 toho istého zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 toho istého zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa § 53 ods. 3 toho istého zákona ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 toho istého zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 toho istého zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 toho istého zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase rozhodovania súdu, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 153 ods. 3 OSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.

Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad, priaznivejší pre spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky, použité v zmluvách,
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany
a aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy,
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b/ toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo
povolania, alebo osoba, konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Ochranu spotrebiteľovi zaručuje aj znenie § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy, uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, primerane použijú ustanovenia tohto zákona. Z uvedeného ustanoveniazreteľne vyplýva priama aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka, v znení, účinnom do
31. 12.2007, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Hoci podľa gramatického výkladu ustanovenia §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení, účinnom do 31.12.2007 možno dospieť k záveru, že

úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len
u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je však zjednodušený
a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto
úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa
novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34, ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1
smernice účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia
členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluve, uzatvorených medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje teda spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu,

uzavretúmedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľomataktojepotrebnévykladaťajpredmetné
ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007. Novela Občianskeho zákonníka,
definovaná Zákonom č. 102/2004 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

Obchodného práva (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. z n. 11Co 53/2015 zo dňa 20.4.2015).

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania dňa 10.11.2014 uzatvorili
Zmluvu o úvere č. 6340052 (ďalej ako Zmluva č. 1). Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 6.000,-Sk
(199,16 €). Žalobkyňa sa zaviazala uvedenú sumu žalovanému zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok

vo výške 4.800,-Sk (159,33 €), t.j. celkovo zaplatiť čiastku 10.800,-Sk (358,49 €), a to v 10 mesačných
splátkach po 1.080,-Sk (35,85 €), počnúc dňom 20.11.2004. Z rozpisu splátok a pokút súd zistil, že
žalobkyňa zaplatila žalovanému 10 mesačných splátok po 35,85 € s tým, že prvú splátku zaplatila dňa
18.11.2004 a poslednú splátku dňa 28.4.2005.

Uvedená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyni nebol poskytnutý úver do
hodnoty v Sk, zodpovedajúcej 200 €. Žalobkyni bol poskytnutý úver, zodpovedajúci hodnote 199,16
€. Uvedenú zmluvu však treba považovať za spotrebiteľskú jednak v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, ako aj s poukazom na § 23a Zákona č. 634/1992 Zb.

Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 6340106 dňa 27.4.2005 (ďalej ako Zmluva č. 2), v
zmysle ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 10.000,-Sk (331,94 €) s tým, že žalobkyňa
sa zaviazala zaplatiť uvedenú sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,-Sk (321,32 €), t.
j. celkovo zaplatiť čiastku 19.680,-Sk (653,26 €), a to v 12 mesačných splátkach po 1.640,-Sk (54,44
€), počnúc dňom 26.5.2005. Z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa splácala

uvedenú sumu v mesačných splátkach od 24.6.2005 do 25.11.2005 vždy po 54,44 € mesačne, dňa
24.1.2006 zaplatila 118,84 € a dňa 22:2.2006 sumu 217,76 €.

Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 6340171 dňa 21.2.2006 (ďalej ako Zmluva č. 3), v
zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 7.000,-Sk (232,36 €) s tým, že žalobkyňa sa

zaviazala uvedenú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.680,-Sk (221,74 €) a zaplatiť
celkovú čiastku 13.680,-Sk (454,09 €) v 12 mesačných splátkach po 1.140,-Sk (37,84 €), počnúc dňom
20.3.2006. Z rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému 11 splátok, a to prvú
dňa 23.3.2006 vo výške 14,61 €, ďalšie splátky vo výške 37,85 € mesačne a poslednú splátku dňa
22.12.2006 zaplatila vo výške 98,92 €.

Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 6340283 dňa 20.12.2006 (ďalej ako Zmluva č. 4). V
zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 10.000,-Sk (331,94 €), ktorý sa
zaviazala žalobkyňa zaplatiť žalovanému zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,-Sk (321,32 €)
a zaplatiť teda celkovo žalovanému sumu 19.680,-Sk (653,26 €), a to v 12 mesačných splátkach po

1.640,-Sk (54,44 €), počnúc dňom 24.1.2007. Z rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila
žalovanému 12 mesačných splátok po 54,44 €, a to tak, že prvú splátku zaplatila dňa 18.1.2007 a
poslednú splátku dňa 28.12.2007.Účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 606100120 dňa 19.2.2010 (ďalej ako Zmluva č. 5), v
zmysle ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350 €, ktorý sa zaviazala zaplatiť, zvýšený o
príslušný poplatok vo výške 322 € a spolu sa zaviazala zaplatiť 672 € v 12 mesačných splátkach po 56 €,

počnúc dňom 28.3.2010. Finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na iný účel. Z rozpisu splátok
a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému 9 mesačných splátok, a to tak, že prvú splátku dňa
18.3.2010 vo výške 56 €, rovnakú splátku zaplatila ešte päťkrát, jednu splátku zaplatila vo výške 112 €
a jednu vo výške 30 € s tým, že poslednú splátku zaplatila dňa 5.1.2015 vo výške 194 €.

Zmluvy, ktoré uzavreli účastníci konania č. 2, 3, 4, 5 súd považuje jednak za zmluvy spotrebiteľské,
nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, pričom
žalobkyňa bola spotrebiteľkou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Uvedené zmluvy je nutné považovať zároveň aj za zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom
na ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. Žalobkyni pri uzatváraní uvedených zmlúv boli finančné
prostriedky poskytnuté na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd

konštatuje, že spotrebiteľským úverom je aj poskytnutie finančných prostriedkov na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a to vo forme pôžičky (§ 2 písm. a/ Zákon 258/2001 Z. z.).

Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa prioritne zaoberal tým, či nárok v tejto časti
žalobkyni je alebo nie je premlčaný. Keďže žalobkyňa sa zaplatenia finančného plnenia domáha z

bezdôvodného obohatenia, súd poukazuje na to, že právo sa premlčí za dva roky odo daň, kedy sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna
premlčacia lehota), pričom najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
zatriroky(objektívnalehota)aakideoúmyselnéobohatenie,takza10rokovododňa,keďknemudošlo.
Z výpovedí žalobkyni súd zistil, že sa dozvedela o možnosti žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia

v máji - júni 2013, pričom uvedenému zodpovedá aj to, že následne uzatvorila Zmluvu o právnom
zastúpení s JUDr. Andrejom Cifrom, a to 30.9.2013. Súd je toho názoru, že od mája 2013 začala plynúť
subjektívna lehota. Žalobkyňa podala návrh na súd dňa14.3.2014. Zo Zmluvy č. 1 došlo k zaplateniu
poslednej splátky žalobkyňou dňa 28.4.2005, to znamená že objektívna trojročná premlčacia lehota
na podanie žaloby na súd uplynula dňom 28.4.2008. U Zmluvy č. 2 žalobkyňa poslednú splátku

zaplatila dňa 22.2.2006, objektívna trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 22.2.2009. U Zmluvy
č. 3 žalobkyňa poslednú splátku zaplatila dňa 22.12.2006 a trojročná objektívna premlčacia lehota
uplynula dňa 22.12.2009. U Zmluvy č. 4 žalobkyňa poslednú splátku zaplatila dňa 28.12.2007 a trojročná
objektívna lehota uplynula dňa 28.12.2010. U Zmluvy č. 5 žalobkyňa zaplatila poslednú splátku dňa
5.1.2011 a trojročná objektívna lehota uplynula dňa 5.1.2014.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie, pokiaľ sa týka
zmlúv 1 - 5, a to s poukazom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd
prihliadol, a preto premlčané právo nebolo možné žalobkyni priznať. Preto v tejto časti súd musel
návrh žalobkyni zamietnuť. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že v danej

veci je nutné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, s poukazom na to, že ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie. Úmysel zo strany žalovaného by musel byť preukázaný. Žalobkyňa by musela preukázať,
že žalovaný voči nej postupoval takým spôsobom, že pri uzatváraní tej ktorej zmluvy mal záujem
bezdôvodne sa obohatiť. Súd poukazuje na to, že zmluvy ktoré žalovaný uzatvoril so žalobkyňou majú
charakter formulárových zmlúv, pričom súdu je zrejmé z rozhodovacej činnosti, že obdobné zmluvy

uzatváral s veľkým množstvom spotrebiteľov, pričom sa dopĺňali len čiastkové údaje, pričom napr.
pomer poskytnutých finančných prostriedkov a určeného príslušného poplatku bol v ostatných zmluvách
obdobný. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný konkrétne voči jej osobe mal úmysel pri uzatváraní
zmluvy získať bezdôvodné obohatenie.

Účastníci konania uzatvorili aj ďalšiu Zmluvu o úvere č. 606100312 dňa 3.9.2010 (ďalej ako Zmluva
č. 6).V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 200 €, ktorý sa zaviazala
žalobkyňa zaplatiť, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 184 €, spolu teda sumu 384 € v 12 mesačných
splátkach po 32 €, počnúc dňom 13.10.2010. Finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel. V
súvislosti s uvedenou zmluvou súdu boli predložené dva rozpisy splátok a pokút. V zmysle rozpisu

splátok a pokút (č. l. 60 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa zaplatila žalovanému dňa 27.9.2010 sumu 32
€, dňa 25.10.2010 sumu 16 €, dňa 18.1.2011 sumu 32 €, dňa 23.3.2011 sumu 100 €, dňa 20.6.2011
sumu 12 € a dňa 20.10.2011 sumu 192 €, teda spolu 384 €. Z ďalšieho rozpisu splátok a pokút, ktorý
bol súdu doložený (č. l. 122) súd zistil, že je konštatované, že žalobkyňa zaplatila totožné splátky akou predchádzajúceho predpisu, okrem poslednej splátky dňa 20.10.2011, kde je konštatovaná zaplatená
suma 222 € a spolu teda úhrada zo strany žalobkyne 414 €. Tieto rozdielnosti žalovaný súdu riadnym
spôsobom nevysvetlil. Súd preto vzhľadom na pochybnosti o obsahu splátok a pokút prijal stanovisko,

ktoré je pre spotrebiteľa priaznivejšie, a preto ďalšom vychádzal z toho, že žalovaná zaplatila sumu
414 €. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa zaoberal aj pri tejto zmluve posúdením
námietky premlčania. Žalobkyňa poslednú splátku zaplatila dňa 20.10.2011, a trojročná objektívna
premlčacia doba uplynula dňa 20.10.2014. Keďže návrh na súd bol podaný dňa 14.2.2014, plnenie vo
výške 214 € premlčané nie je.

Účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 606101003 dňa 4.1.2014 (ďalej ako Zmluva č. 7), v
zmysle ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 350 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322 €, spolu čiastku 672 €, v 12 mesačných splátkach po 56
€, počnúc dňom 3.3.2011. V uvedenej zmluve je konštatované, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na účel povolania. Z výpovede žalobkyni na pojednávaní vyplynulo, že uvedené finančné prostriedky

jej neboli poskytnuté na povolanie, pretože v tom čase bola na materskej dovolenke a žiadnu prácu
nevykonávala. Súd z potvrdenia ÚP SV a R BŠ zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na rodičovský
príspevok od 2.7.2008, pričom rodičovský príspevok jej bol vyplácaný od 2.7.2008 do 3.7.2011. Súd
vykonal dokazovanie, a to aj oboznámením sa so Žiadosťou o úver zo dňa 3.1.2011, z ktorej súd zistil, že
v políčku žiadateľ je zaškrtnuté materská dovolenka a v ďalšej kolónke, kde je uvedené zamestnávateľ

žiadateľa, je uvedené ÚP SV a R, a pod tým materská dovolenka, Banská Štiavnica. Súdu je zrejmé
z rozhodovacej činnosti, že žalovaný zaškrtáva políčko výkon povolania aj v iných prípadoch, kde bolo
reálne zistené, že žiadateľ o úver žiadne povolanie nevykonával. Súd preto ustálil, že napriek tomu,
že v zmluve o úvere je zaškrtnutý účel poskytnutia úveru povolanie, že reálne na tento účel žalobkyni
finančné prostriedky poskytnuté neboli, ale boli jej poskytnuté na iný účel. Z rozpisu splátok a pokút

súd zistil, že žalobkyňa zaplatila dňa 18.5.2011 a 20.6.2011 vždy po 112 €, dňa 22.8.2011 sumu 56 €
a dňa 5.12.2011 sumu 392 €. Spolu zaplatila 672 €. Žalovaný vzniesol aj v súvislosti s touto zmluvou
námietku premlčania. Žalobkyňa zaplatila poslednú splátku dňa 5.12.2011 a trojročná objektívna lehota
uplynula dňa 5.12.2014. Návrh na súd bol podaný 14.3.2014, to znamená, že to, čo bolo zaplatené zo
strany žalobkyne o 14.3.2011, premlčané nie je, premlčané sú len splátky, ktoré zaplatila žalobkyňa pred

14.3.2011. Žalobkyňa poslednú splátku zaplatila 5.12.2011 vo výške 392 €, pričom v súvislosti s touto
zmluvou sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 322 €, a preto súd konštatuje, že v
súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia s touto zmluvou návrh premlčaný nie je.

Účastníci konania uzatvorili aj ďalšiu Zmluvu o úvere č. 606101786 dňa 6.12.2011 (ďalej ako Zmluva

č. 8). V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 600 € a žalobkyňa sa
ho zaviazala zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 528 €, teda celkovú čiastku 1.128 € v
12 mesačných splátkach po 94 €, počnúc dňom 15.1.2012. V zmluve je uvedený účel poskytnutia
finančných prostriedkov na povolanie. Žalobkyňa opätovne vzniesla výhradu, že uvedené finančné
prostriedky jej na povolanie poskytnuté neboli, pretože v tom čase žiadne povolanie nevykonávala. Z

potvrdenia ÚP SV a R Banská Štiavnica súd zistil, že žalobkyňa v evidencii uchádzačov o zamestnanie
od 7.11.2011 a jej evidencia v čase vydania uvedeného potvrdenia (dňa 4.6.2014) stále trvala. Z
predloženej Žiadosti o úver súd zistil, že je zaškrtnuté políčko žiadateľ materská dovolenka a údaje
o zamestnávateľovi je ÚP SV a R Banská Štiavnica a pracovné zaradenie je konštatované materská
dovolenka. Aj keď je zrejmé, že reálne žalobkyňa v tom čase na materskej dovolenke nebola, bola

evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, a preto žiadne povolanie nevykonávala.
Vzhľadom na to súd opätovne považoval zaškrtnutie políčka na účel povolanie za účelové. Preto súd
vyhodnotil uvedenú zmluvu tak, že finančné prostriedky boli poskytnuté na iný účel. Z predloženého
rozpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila dňa 26.3.2012 sumu 94 € a dňa 8.6.2012
sumu 1.034 €, čiže spolu zaplatila 1.128 €. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany

žalovaného súd skúmal, či v tejto časti je nárok žalobkyne na bezdôvodné obohatenie premlčaný
alebo nie. Žalobkyňa zaplatila poslednú splátku dňa 8.6.2012, trojročná premlčacia lehota uplynula dňa
8.6.2015, návrh na súd bol podaný dňa 14.3.2014, z čoho je zrejmé, že návrh žalobkyne v tejto časti
premlčaný nie je.

Účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 606101954 dňa 31.5.2012 (ďalej ako Zmluva č. 9).
V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.000 €, ktorý sa žalobkyňa
zaviazala zaplatiť, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 874 €, spolu sumu 1.874 € v 12 mesačných
splátkach po 156 €, počnúc dňom 10.7.2012. Úver bol poskytnutý na iný účel. Z predpisu splátok apokút súd zistil, že žalobkyňa zaplatila spolu sumu 1.872 €, a to tak, že dňa 1.8.2012 sumu 100 €, dňa
5.10.2012 sumu 156 €, dňa 9.10.2012 sumu 56 €, 13.12.2012 sumu 156 €, 12.3.2013 sumu 300 € a
dňa 5.4.2013 sumu 1.104 €.

Pokiaľ sa týka zmlúv č. 6 - 9, tieto zmluvy súd posúdil ako spotrebiteľské zmluvy, nakoľko žalovaný
pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa, pretože pri plnení a uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je zároveň aj zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, pričom žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalovaný je právnickou osobou, ktorý
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Súd vzhľadom na to podrobil uvedené zmluvy
o úvere súdnej kontrole a zisťoval, či zmluvy spĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvy
spĺňajú podmienku uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to písomnú formu. Zmluvy o úvere

však musia okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj náležitosti v zmysle § 4 ods. 2. Súd zistil, že
uzavreté zmluvy o úvere neobsahujú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/), ročnú
percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/), výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/) a neobsahujú ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery

nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/). Vzhľadom na to, že zmluvy č. 6 - 9 neobsahujú obligatórne náležitosti
zmluvy, poskytnuté spotrebiteľské úvery je nutné považovať za bezúročné a bez poplatkov.

Vzhľadomnato,žezmluvyč.6-9jenutnépovažovaťzabezúročnéabezpoplatkov,vzniklozuvedených
zmlúv žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. U zmluvy č. 6 žalobkyni bol poskytnutý

úver vo výške 200 €, zaplatila 414 €, a preto jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 214 €. U zmluvy č. 7 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 350 €, zaplatila 672 €, a
vzniklo jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 322 €. U zmluvy č. 8 jej bol vyplatený
úver vo výške 600 €, zaplatila spolu 1.128 €, vzniklo jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 528 €. U zmluvy č. 9 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.000 €, zaplatila 1.872 €,

vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 872 €. Spolu vzniklo právo žalobkyni na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.936 €.

Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia od žalobkyni sumy 220 € s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne, počítaný od 20.9.2013 do zaplatenia, s poukazom na uzavretú Zmluvu o úvere

zo dňa 19.12.2012 s tým, že žalobkyňa zaplatila len časť istiny vo výške 130 €.

Žalobca predložil súdu listinu Jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 22.11.2013, spolu
aj s podacím lístkom (dokladom o zaslaní uvedeného Jednostranného započítania pohľadávok
žalovanému), v zmysle ktorého okrem iného započítal pohľadávku zo Zmluvy, uzavretej dňa 19.12.2012,

číslo 606102274 vo výške 220 € (úver, poskytnutý vo výške 350 €, žalobkyňa uhradila 130 €).

Súd zistil, že účastníci konania uzatvorili aj Zmluvu o úvere č. 606102274, a to dňa 19.12.2014, v zmysle
ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350 €, pričom finančné prostriedky jej boli poskytnuté
na iný účel. Z uvedenej zmluvy žalobkyňa zaplatila sumu 130 €, a to tak, že dňa 19.6.2013 sumu 30 € a

dňa 13.8.2013 sumu 100 €, čo je zrejmé z predloženého rozpisu splátok a pokút. Uvedený úver je nutné
považovať za spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z., pričom uvedená uzavretá zmluva je
zároveňajzmluvouspotrebiteľskou.Súdneskúmalnáležitostipredmetnejzmluvy,atospoukazomnato,
že žalobkyňa si započítala len sumu 220 €, čo je vlastne len rozdiel nezaplatenej istiny (poskytnutý úver
vo výške 350 € - zaplatená suma 130 €), a to s poukazom na hospodárnosť konania. Takisto aj žalovaný

sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia len neuhradenej časti istiny, a nie poplatku. V zmysle čl.
4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 169 spisu) v prípade, že dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Štvrtá splátka bola splatná dňa 27.6.2013,
vzhľadom na neplatenie zo strany žalobkyne celý dlh sa stal splatným dňa 28.7.2013, a preto žalobkyňa

si uvedenú platbu vo výške 220 € mohla započítať. Preto v tejto časti súd vzájomný návrh žalovaného
považoval za nedôvodný a zamietol ho.Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal zaplatenia od žalovanej aj sumy 1.100 € s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne, počítaný od 5.4.2014 do zaplatenia, s poukazom na uzavretú Zmluvu
dňa 2.4.2013. Uvedená suma predstavovala neuhradenú istinu. Pokiaľ sa týka tejto sumy 1.100 €, medzi

účastníkmi konania nebol spor v tom, že z uvedenej sumy žalobkyňa nezaplatila nič. Žalobkyňa však
uvedenú sumu započítala v zmysle jednostranného započítania zo dňa 22.11.2013.

Súd sa oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, uzavretou medzi účastníkmi konania č.
606103007,uzavretádňa2.4.2013.Zuvedenejzmluvyjezrejmé,žežalovanýžalobkyniposkytolúvervo

výške 1.100 €, pričom sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 2.064 €, ak nie je dohodnuté inak,
tak do 12.4.2014 s tým, že termín konečnej splatnosti u spotrebiteľského úveru nastane dňa 12.4.2014.
Vzhľadom na to, že z uvedenej zmluvy si žalovaný vzájomným návrhom uplatnil len nezaplatenú istinu
vo výške 1.100 €, a nie celkové náklady, spojené so spotrebiteľským úverom, tak súd nevykonával ďalšie
dokazovanie, ktoré by sa týkalo posudzovania ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd
konštatuje, že aj keď v zmluve o úvere je uvedená splatnosť: „ak nie je dohodnuté inak, do 12.4.2014“,

súd zistil, že bol vystavený splátkový kalendár a z predloženého rozpisu splátok a pokút súd zistil, že
žalobkyňa mala splatné splátky vždy k 12. dňu v mesiaci, a to od 12.5.2013 do 12.4.2014, vždy vo výške
172 €. Aj z uvedeného predpisu splátok a pokút súd zistil, že žalobkyňa z uvedenej zmluvy žalovanému
nezaplatila nič.

Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Súd zistil, že v danej veci išlo o plnenie v splátkach, pričom žalovaný mohol žiadať zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani so Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v danej zmluve súd nezistil, že by si účastníci konania dohodli, že ak by žalobkyňa nezaplatila niektorú
splátku, môže žalovaný žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Posledná splátka v zmysle rozpisu splátok
a pokút mala byť zaplatená do 12.4.2014, ktorý dátum je totožný s dátumom konečnej splatnosti úveru.

Žalobkyňazapočítalajednostrannýmzapočítanímpohľadávkydňa22.11.2013,pričomvuvedenomčase
pohľadávka zo zmluvy, uzavretej dňa 2.4.2013 splatná nebola. Preto súd je toho názoru, že nebolo
možné uvedenú pohľadávku započítať, a to z dôvodu toho, že v čase zápočtu splatná nebola. Aj z
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa §
565 v určitej lehote, avšak právo v zmysle § 565 na započítanie pohľadávky s poukazom na splatnosť

pohľadávky nevzniklo. Vzhľadom na to súd vzájomnému návrhu žalovaného v časti, kde sa domáhal
zaplatenia sumy 1.100 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne vyhovel, avšak úrok priznal
len od 13.4.2014, čiže počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky. Vzhľadom na to, že
žalovaný žiadal priznať úrok od 5.4.2014, súd aj v tejto časti do zvyšku jeho návrh zamietol.

Výška úroku z omeškania je daná v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013,
podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobkyňa podaným návrhom žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.998,22 €, kde vlastne

vychádzala zo sumy rozdielu medzi zaplatenou celkovou sumou z jej strany a poskytnutými peňažnými
prostriedkami a konštatovala, že jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
3.318,22 € (6.914,20 € - 3.595,98 €). Súd je toho názoru, že zo zmlúv 1 - 9 vzniklo navrhovateľke
právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.936 €. Žalobkyňa ďalej zohľadnila
započítanie sumy 220 € a sumy 1.100 €. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zohľadnil

zápočet vzájomných pohľadávok vo výške 220 € a zápočet vo výške 1.100 € nezohľadnil s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu. Vzhľadom na to vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1.716 €
(1.936 € - 220 €). Súd priznal žalobkyni sumu 1.716 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne,
počnúc dňom 16.10.2013 až do zaplatenia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd čo do zvyšku jej
návrh zamietol.

Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zmysle horekonštatovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. , podľa ktorého si uplatnila žalobkyňa
úrok vo výške 5,5 % ročne, aj keď súd poukazuje na to, že keďže niektoré zmluvné vzťahy vznikli pred1.2.2013, vzniklo žalobkyni právo domáhať sa úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinný do 31.1.2013. Vzhľadom na to, že súd je viazaný návrhom,
súd priznal žalobkyni rok z omeškania tak, ako je vyššie uvedené. Žalobkyňa zaslala žalovanému výzvu

na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 8.10.2013.

Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluvám o úvere, ktoré uzavreli účastníci
konania, bola dohodnutá aplikácia ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že
uvedené zmluvné podmienky tak, ako sú konštatované vo výroku tohto rozhodnutia, pokiaľ sa

týka aplikácie Obchodného zákonníka, sú neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvy, uzavreté medzi
účastníkmi konania, majú charakter spotrebiteľskej zmluvy a zároveň okrem Zmluvy č. 1 aj charakter
spotrebiteľského úveru. Žalovaný uzatváral zmluvy ako dodávateľ a žalobkyňa bola pri uzatváraní
zmlúv v postavení spotrebiteľky. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, inak ich
súd charakterizuje ako neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou

zmluvou, sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné podmienky, obsiahnuté vo
výroku tohto rozhodnutia, neboli dojednané individuálne, navrhovateľka nemohla v žiadnom rozsahu
ovplyvniť rozsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v týchto častiach, pričom Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru neboli žalobkyňou ani podpísané. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie o
voľbeObchodnéhozákonníkapodľa§262ods.1Obchodnéhozákonníka,tvoriacesúčasťVšeobecných

podmienok poskytnutia úveru súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto je nutné
považovať ju za neplatnú. Zároveň z rovnakých dôvodov je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj zmluvnú podmienku, ktorá je uvedená v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru k Zmluve č. 606101954 zo dňa 31.5.2012, a to v časti, kde je konštatované, že poplatok
v časti 2/3-ín, zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou. Uvedené dojednanie poplatku, ktoré konštatuje, že sa jedná o poplatok,
ktorý má byť poskytnutý na administratívu, spojenú s vypracovaním a uzatvorením zmluvy, takáto
konštatácia administratívneho poplatku je nejasná, neurčitá, nie je možné jednoznačne konštatovať, o
aké administratívne plnenie, resp. služby zo strany dodávateľa, sa malo jednať, a ani pokiaľ sa týka
tejto časti, nemohla žalobkyňa nijakým spôsobom obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

ovplyvniť.

Podľa ústavnej judikatúry systém ochrany, zavedený aj Smernicou Rady č. 93/2013/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v postavení s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň

informovanosti. Táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať
na neprijateľné zmluvné podmienky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uvedené zmluvné podmienky, konštatované vo výroku tohto
rozhodnutia, určil za neprijateľné s poukazom na to, že neboli individuálne dojednané, spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a Všeobecné
zmluvné podmienky poskytnutia úveru žalovaným neboli ani podpísané a nemal žiadnu možnosť ich
ovplyvniť.

Vzhľadom na to, že účastníci konania mali vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stavveci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.