Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 21, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010487
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320010487.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného X. Q., nar. XX.XX.XXXX
v L. Q., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, o odvolaní
okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 27T/43/2020-135

zo dňa 25.11.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.03.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 27T/43/2020-135 zo dňa 25.11.2020 bol
obžalovaný X. Q., nar. XX.XX.XXXX v L. Q., trvale bytom Z.. X. XXXX/XX, L. Q. uznaný vinným z

prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

dňa 10.08.2019 o 0.50 hod. v O. Q. pred rodinným domom č. XXX prechovával v škatuľke od zápaliek
plastové vrecko s béžovým kryštalickým materiálom o hmotnosti 482 mg, obsahujúci metamfetamín
s priemernou koncentráciou 54,9 % hmotnostného, bielo - oranžový papier s bielym kryštalickým
materiálom o hmotnosti 206 mg, obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou 55,7 %
hmotnostného, a poskladanú hliníkovú fóliu s bielym kryštalickým materiálom o hmotnosti 27 mg,
obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou 52 % hmotnostného, čo spolu predstavuje 7

obvyklých jednorazových dávok drogy, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. h), písm. m) a § 42 ods. 1

Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn.
0T/205/2019 zo dňa 11.08.2019, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému uložil podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona a §

61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu vtrvaní 3 (tri) roky a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovaného ochranné liečenie
protitoxikomanické ústavnou formou.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 135-138.

Z obsahu spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 28.04. 2020 na Okresný
súd Galanta obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
výpovede obžalovaného z prípravného konania, oboznámením sa so zápisnicou o vydaní veci,
zápisnicou o prehliadke tela, Znaleckým posudkom KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/10821 zo
dňa 04.10.2019, lekárskymi správami, Znaleckým posudkom znalca MUDr. Maroša Uhrina č. 17/2020

zo dňa 24.02.2020, odpisom z Registra trestov na obžalovaného, obsahom spisu Okresného súdu
Galanta sp. zn. 0T/205/2019. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že skutok sa stal a
vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Obžalovaný bol zastavený hliadkou PZ pre porušenie
dopravných predpisov, na výzvu príslušníkov PZ dobrovoľne vydal škatuľku s neznámou kryštalickou
látkou. Príslušníci PZ boli oprávnení vyzvať obžalovaného na vydanie veci podľa § 89 ods. 1 Trestného

poriadku, čo obžalovaný aj splnil a škatuľku s kryštalickou látkou vydal. Nebolo preukázané, že by
škatuľka s drogami bola nájdená pri vykonaní bezpečnostnej previerky. Okresný súd poukázal tiež
na procesný postup pri spisovaní zápisnice o vydaní veci a bezpredmetné namietanie umiestnenia
poučenia v zápisnici, keď poučenie bolo dané vopred ústne. Za rovnako nedôvodnú okresný súd
považoval aj námietku o tom, že obžalovaný nebol vyzvaný na vydanie konkrétnych vecí. Pokiaľ ide o

namietanie nezákonnosti prehliadky tela obžalovaného pre absenciu príkazu, k tomu okresný súd dodal,
že obžalovaný sa prehliadke tela podrobil dobrovoľne podľa § 155 ods. 3 Trestného poriadku a keďže
stery z rúk sú najbližšie daktyloskopickým odtlačkom, nebol potrebný príkaz. Okresný súd neprijal ani
námietku o tom, že obžalovaný nerozumel obsahu zásahov a poučení, pretože uvedené bolo vyvrátené
prípravným konaním ako aj obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/205/2019, v ktorej veci

nikdy tlmočníka ani preklad nežiadal a konanie s obžalovaným sa viedlo výlučne v slovenčine. Navyše, aj
znalec MUDr. Maroš Uhrín potvrdil, že s obžalovaným komunikoval výlučne v slovenčine. Dokazovaním
bolo preukázané, že obžalovaný u seba prechovával kryštalickú látku obsahujúcu metamfetamínu o
hmotnosti 482 mg v plastovom vrecku, o hmotnosti 206 mg v bielo - oranžovom papieri a o hmotnosti
27 mg v poskladanej hliníkovej fólii, čo obžaloba v prípade materiálu o hmotnosti 482 mg, ktoré

množstvo predstavovalo 7 bežných jednotlivých dávok drogy, v prípade materiálu o hmotnosti 206 mg
za 3 bežné jednotlivé dávky drogy a v prípade materiálu o hmotnosti 27 mg za 1 bežnú jednotlivú
dávku drogy. Pokiaľ ide o určenie obvykle jednorazovej dávky drogy, okresný súd dodal, že jej určenie
znaleckým posudkom je arbitrárne, keď 27 mg materiálu považuje obžaloba za 1 dávku a 482 mg
(skoro 18- násobok) už za 7 dávok. Keďže v obžalobe určenie množstva obvyklých jednorazových

dávok drogy chýba, určil ho súd s poukazom na ustálenú súdnu prax - stanovisko trestnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3164/12 z 24.10.2016 tak, že 1 obvyklá jednorazová dávka
metamfetamínu je materiál minimálnej hmotnosti 100 mg obsahujúci minimálne 10 mg účinnej látky,
pričom vychádzal z celkového množstva prechovávanej drogy, čiže súčtu jednotlivých čiastok. Spolu 715
mg materiálu obsahujúceho metamfetamín teda predstavuje aspoň 7 obvyklých jednorazových dávok

drogy. V dôsledku uvedeného došlo k zmene právnej kvalifikácie na skutok podľa § 171 ods. 2 Trestného
zákona z dôvodu množstva drogy, ktorú prechovával obžalovaný pre svoju potrebu, keďže iné nebolo
dokázané. Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd zistil, že obžalovaný spáchal čin skôr, ako mu
bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/205/2019 dňa 11.08.2019, preto bolo
potrebné ukladať obžalovaného súhrnný trest za spáchanie dvoch prečinov podľa trestnej sadzby podľa

§ 171 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 1 až 5 rokov. Okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť, pričom zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona, preto súd upravil dolnú hranicu trestnej sadzby na 1 rok a 8 mesiacov. Vzhľadom na postoj
obžalovaného k svojmu konaniu, ktorého nesprávnosť nedokázal priznať a zapieral ho, ako i vzhľadom
na početnosť jeho trestnej činnosti, keď sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

a v súbehu s marením výkonu úradného rozhodnutia, uložil mu súd trest pri polovici trestnej sadzby v
trvaní 2 roky a 4 mesiace. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. V rámci súhrnného trestu uložil súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestnéhozákona aj trest zákazu činnosti, ktorý bol uložený v zrušenom výroku o treste. Zo spôsobu spáchania
skutku ako aj zo znaleckého posudku mal súd dostatočne preukázané, že trestný čin bol spáchaný v
súvislosti s užívaním návykovej látky, preto uložil obžalovanému ochranné liečenie.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 159 a tiež okresný prokurátor, ktorý odvolanie odôvodnil
písomne na č.l. 173.

Obžalovaný v odvolaní namieta nezákonnosť dôkazu - výpovede obžalovaného z prípravného konania
zo dňa 08.01.2020, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní. Podľa obžalovaného táto výpoveď
bola vykonaný v rozpore s Trestným poriadkom a tiež v rozpore s právom obžalovaného na obhajobu.
Forma, akou bola výpoveď učinená predstavuje dodatok k zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa
03.01.2020, ktorý dôkaz Trestný poriadok nepozná. V prípade dodatku nešlo o pokračovanie v
prerušenom výsluchu obžalovaného, tento dodatok je bez ohľadu na jeho označenie ďalším novým

výsluchom. V dodatku absentuje poučenie podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré sa vyžaduje
pred výsluchom, na rozdiel od ustanovenia § 121 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré upravuje náležitosti
pred prvým výsluchom. Poučenie podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku sa musí realizovať pred
každým výsluchom či už v prípravnom konaní alebo pred súdom, nie len pred prvým výsluchom,
ako nesprávne uviedol okresný súd v odôvodnení rozsudku. Absencia poučenia podľa § 121 ods.

2 Trestného poriadku v dodatku zo dňa 08.01.2020 k zápisnici o výsluchu obvineného predstavuje
porušenie práva obžalovaného na obhajobu ako aj nedostatok náležitosti zápisnice o výsluchu. Dodatok
zo dňa 08.01.2020 je zároveň nepoužiteľným dôkazom vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného, u
ktorého od roku 2019 pretrvávala pochybnosť o spôsobilosti náležite sa obhajovať, preto bolo nutné
obžalovanému ustanoviť obhajcu. Obžalovanému bola už v roku 2019 opakovane diagnostikovaná

afektívna porucha, poruchy psychiky a správania, obžalovaný užíval viacero liekov, mal problémy
ovládať svoje správanie, pričom tento stav bol u obžalovaného prítomný bezprostredne pred vznesením
obvinenia už v decembri 2019. Poukazuje tiež na to, že obžalovaný je maďarskej národnosti, pričom
až v štádiu konania pred súdom bol do konania pribratý tlmočník z jazyka slovenského do jazyka
maďarského, a teda až v konaní pred súdom boli obžalovanému náležite pretlmočené poučenia a

mohol im skutočne porozumieť. Jazykové znalosti obžalovaného boli nedostatočné na uplatnenie
jeho procesných práv a porozumeniu trestného konania. Ani v prípravnom konaní nebola zohľadnená
skutočnosť jazykového deficitu, čo odôvodňuje porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Ďalej
poukazuje na nezákonnosť a nepoužiteľnosť dôkazu - Zápisnice o vydaní veci zo dňa 10.08.2019,
pretože vydaná vec nebola riadne identifikovaná v uznesení o začatí trestného stíhania oproti zápisnici

o vydaní veci. O obsahu zápisnice o vydaní veci existujú dôvodné pochybnosti o dodržaní zákonného
postupu a o dôvodoch a okolnostiach úkonu vydania veci. Poukazuje tiež na to, že v tejto zápisnici je
poučenie uvedené až po samotnom vydaní veci. Zo zápisnice nevyplýva bez dôvodných pochybností, že
by poučenie pre obžalovaného bolo vykonané vopred, pred samotným vydaním veci. Zápisnica o vydaní
veci navyše neobsahuje presný obsah a časovú postupnosť riadneho poučenia pri vydaní veci, tak

ako to prikazuje § 58 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Zo zápisnice nevyplýva žiadne poučenie pre
obžalovanéhooprávenevypovedať,opráveknemožnostinúteniapriznaťsakspáchaniutrestnéhočinu,
ani o práve neprispievať k svojmu obvineniu. Okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu neprihliadol
na výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ani na obsah pripojeného spisu, nesprávne učinil
záver o tom, že z ničoho nevyplýva, že drogy boli nájdené pri bezpečnostnej prehliadke. Poukazuje na

vnútornú protirečivosť rozsudku, keď na str. 3 súd potvrdil vykonanie bezpečnostnej previerky, pričom
v ďalšom odôvodnení už vykonanie bezpečnostnej previerky poprel. Je zrejmé, že v danom prípade
bezpečnostná previerka vykonaná bola, pretože prvá policajná hliadka túto skutočnosť potvrdila aj
v samotnom zázname o obmedzení osobnej slobody. K vydaniu veci došlo 20 minút po vykonaní
bezpečnostnej previerky prvou hliadkou, t.j. pred príchodom druhej hliadky polície, ktorej príchod zrejme

súvisel s nájdením kryštalickej látky počas bezpečnostnej previerky. Bezpečnostná previerka však bola
vykonaná v rozpore so zákonom, preto vydaná vec - metamfetamín je potom nepoužiteľným dôkazom
v trestnom konaní. Zápisnicou o vydaní veci sa zakrylo nezákonné vykonanie bezpečnostnej previerky,
ktorá bola vykonaná v čase, kedy bola obmedzená osobná sloboda obžalovaného. Podmienkou
vykonanie bezpečnostnej prehliadky je vykonávanie služobného zákroku, a to len v medziach zákona.

Obmedzenie osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku nie je možné považovať za služobný
zákrok, pretože nejde o činnosť policajta vykonávanú podľa Zákona o Policajnom zbore ale podľa
Trestnéhozákona.Vdanomprípadevčasezastaveniavozidlaobžalovanéhonebolopreukázanéžiadne
podozrenie, že by mal obžalovaný pri sebe omamné či psychotropné látky. Vykonanie bezpečnostnejprehliadky presiahlo potrebu postupu proti obžalovaného, keď vzniklo „len“ podozrenie z marenia
výkonu úradného rozhodnutia. Uvedené bolo len dôvodom obmedzenia osobnej slobody obžalovaného.
Voči obžalovanému nebol vykonaný žiaden služobný zákrok, pri ktorom by bolo dovolené vykonať

bezpečnostnú prehliadku, preto bezpečnostná prehliadka v tomto prípade nemala zákonný podklad.
Bezpečnostná prehliadka bola vykonaná prvou hliadkou polície v rámci postupu podľa § 85 ods. 2
Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa nevykonávajú služobné zákroky. Postup podľa § 85 ods.
2 Trestného poriadku vylučoval oprávnenie vykonať bezpečnostnú previerku. Navyše, bezpečnostná
prehliadka nie je možná pri podozrivej osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda podľa § 85 ods.

2 Trestného poriadku. Poukazuje tiež na to, že referenti Okresného dopravného inšpektorátu Galanta
neboli oprávnení vykonať u obžalovaného bezpečnostnú prehliadku z dôvodu vecnej nepríslušnosti.
Príslušníci PZ v službách dopravnej polície nemôžu vykonávať osobnú prehliadku, pretože takýto postup
nie je uvedený vo Vyhláške MS SR č. 192/2017 Z.z. Obžalovaný tiež namieta porušenie procesného
postupu pri vykonávaní bezpečnostnej prehliadky, keď k jej výkonu nebola pribratá nezúčastnená
osoba ako vyplýva z § 99 ods. 4 Trestného poriadku. Vznikla tiež pochybnosť o zákonnosti a

dôvodnosti vykonanie prvej osobnej prehliadky, pretože táto bola opakovaná na oddelení OR PZ
Galanta, pri ktorej bol zaistený vreckový nožík, o ktorom ale nebola zmienka v zápisnici o vykonaní
prvej osobnej prehliadky. Ďalej poukazuje na nezákonnosť vykonania prehliadky tela, pri ktorej boli
obžalovaného odobraté stery z rúk, pretože pred vykonaním prehliadky nebol zabezpečený príkaz
prokurátora alebo policajta. Na prehliadku tela pritom nemožno analogicky použiť postup pri odbere

daktyloskopických odtlačkov a DNA, ako nesprávne uviedol okresný súd. Samotná kontaminácia rúk
obžalovaného sama o sebe nie je dôkazom prechovávania drog. Namieta tiež nezákonnosť znaleckého
posudku KEU, pretože tento bol vyhotovený na základe nezákonne získaného materiálu pri nezákonne
vykonanej bezpečnostnej previerke. K porušeniu práva obžalovaného na obhajobu navyše došlo aj
tým, že obžalovanému a jeho obhajcovi nebolo doručené uznesenie o pribratí znaleckého ústavu

do konania, preto nebolo možné prihliadať na predložený znalecký posudok, ktorý je tak ako dôkaz
nepoužiteľný. Obžalovaný tiež namieta uloženie ochranného opatrenia protitoxikomanického liečenia
ústavnou formou, pretože samotný trestný čin držby návykovej látky nie je spáchaný v súvislosti s
užívaním návykovej látky. Pokiaľ ide o uloženie trestu, namieta uloženie prísnejšieho trestu, pretože to,
že obžalovaný počas konania popieral spáchanie skutku nemožno vyhodnotiť nepriaznivo v neprospech

obžalovaného. Súd pri ukladaní trestu nezohľadnil to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný za
drogovú trestnú činnosť, nešlo teda o recidívu. U obžalovaného zároveň nebola preukázaná žiadna
nebezpečnosť pre spoločnosť. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vo veci podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám
rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.

Okresný prokurátor podal odvolanie čo do výroku o vine a treste, a to v neprospech obžalovaného. Mal
za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zmenu právnej kvalifikácie skutku. Nestotožnil
sa s názorom okresného súdu, na základe ktorého ustálil množstvo obvykle jednorazových dávok drogy
a skutok tak prekvalifikoval na prečin. Počet bežných jednotlivých dávok drogy stanovených v KEÚ PZ

je určené na základe množstva účinnej látky, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku človeka. V tomto
znaleckom posudku je jasne vysvetlené aké množstvo je považované za obvykle jednorazovú dávku,
pričom posudok neurčuje presnú dávku pre konkrétneho jednotlivca. Posudok objektívne vyjadruje
bežnú jednotlivú dávku drogy vo forme voľnej bázy. Záver učinený v znaleckom posudku nemožno
považovať za arbitrárny, v posudku je precízne vysvetlené na základe akých postupov a analýz dospel

k objektívnemu záveru o stanovení obvykle jednorazovej dávky drogy spôsobilej ovplyvniť psychiku
užívateľa. Znalecký posudok je objektívny, hodnoverný a správny. Vzhľadom na uvedené má za to,
že obžalovaný si neoprávnene zadovážil 11 dávok drogy - metamfetamínu, čo nezodpovedá skutkovej
podstate, na ktorú okresný súd skutok prekvalifikoval. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám

vo veci rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania zločinu podľa § 172 ods. 1 písm.
c), písm. d) Trestného zákona a podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhuje obžalovanému podľa § 61 ods. 2

Trestného zákona uložiť trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu v trvaní 3
roky a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.Obžalovanývovyjadreníkodvolaniuokresnéhoprokurátorapoukazujenanedôvodnosťtohtoodvolania.
Námietky okresného prokurátora vo vzťahu k určeniu počtu obvykle jednorazovej dávky drogy a s tým
súvisiacej námietke nesprávnej právnej kvalifikácie sú nesprávne, opomínajúce zjednocujúci právny

názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí pod č. R
22/2019. Podľa zjednocujúceho stanoviska Najvyšší súd SR dospel k záveru, že obvykle jednorazová
dávka sa určuje ako bežne jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu obvyklým spôsobom
aplikovateľného konečným užívateľom, a nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom
materiály. Ďalej poukazuje na to, na čo odkázal rovnako Najvyšší súd SR, a síce, posudzovanie obvykle

jednorazovej dávky je otázkou právnou a právnym záverom, ktorý nie je oprávnený riešiť KEÚ PZ, ale
súd rámci trestného konania. V zmysle uvedeného stanoviska sa považuje za obvykle jednorazovú
dávku pervitínu 100 mg zodpovedajúce hmotnostne jednej priemernej dávke s obsahom účinnej látky 10
mg metamfetamínu. Okresný súd preto postupoval správne, keď množstvo zaistenej drogy posudzoval
odlišne od záverov znaleckého posudku.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 22.03.2022 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnavy a obhajcu obžalovaného. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, na
čo senát odvolacieho súdu rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.
Odvolací súd na verejnom zasadnutí oboznámil s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného a

okresného prokurátora, odpisom z registra trestov na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na dôvodoch podaného odvolania ako aj odvolacom návrhu,
zároveň navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovaného sa rovnako pridržal písomných dôvodov odvolania, zotrval na odvolacom návrhu
a odvolanie okresného prokurátora navrhol podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené

podmienky pre zamietnutie oboch odvolaní v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal
všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces
upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného okresný súd jasne, zrozumiteľne

a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia
oprel a akými úvahami sa spravoval. Rovnako postupoval aj pokiaľ ide o uloženie trestu, pričom
samotný trest uložený obžalovanému odvolací súd považuje sa primeraný, zákonný a spravodlivý.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168
Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na

konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých
by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zameria
len na výslovné a zásadné odvolacie námietky okresného prokurátora a obžalovaného.

Primárne sa odvolací súd vysporiada s odvolacou námietkou okresného prokurátora, ktorý namieta
nesprávne ustálenie objemu zaisteného materiálnu (metamfetamínu), t.j. ustálenie počtu obvykle
jednorazových dávok, od čoho následne závisí právna kvalifikácia skutku.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s procesným postupom okresného súdu, ktorý počas

konania pristúpil k zmene právnej kvalifikácie spáchaného skutku (viď oznámenie o zmene právnej
kvalifikácie zo dňa 23.06.2020 na č.l. 90 spisu) zo zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona na prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona,

pretože zaistené množstvo omamnej látky zodpovedalo prechovávaniu množstva omamnej látky pre
osobnú spotrebu, t.j. pre spotrebu obžalovaného.

Okresný prokurátor pri posúdení počtu obvykle jednorazových dávok zaistenej látky vychádzal zo
Znaleckého posudku KEÚ PZ ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2019/10821 zo dňa 04.10.2019, podľa ktorého

množstvo zaistenej látky celkom predstavovalo spolu 11 obvykle jednorazových dávok drogy.

Definícia pojmu „prechovávanie drog pre vlastnú potrebu“ je uvedená v § 135 Trestného zákona,
v zmysle ktorého sa ním rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle

jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu (ods. 1) alebo množstvu, ktoré zodpovedá
najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu vo väčšom
rozsahu (ods. 2).

Rozhodovacia prax súdov pri riešení tejto otázky „ako určiť obvykle jednorazovú dávku v zmysle § 135

Trestného zákona a aké kritérium použiť pri jej stanovení“ je v súčasnej dobe odlišná. Všeobecné súdy
pri posúdení tejto otázky vychádzajú častokrát z rôznorodej aplikačnej praxe, čo vedie k nesprávnej
aplikácii jednotlivých rozhodnutí a tiež nesprávnej právnej kvalifikácie skutkov.

Práve z dôvodu výkladových rozdielov bolo Najvyšším súdom SR prijaté zjednocujúce stanovisko,

publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 22/2019, podľa ktorého obvykle jednorazová
dávka pre účely § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa na základe poznatkov a užívateľskej
praxe určuje ako bežne jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu, obvyklým spôsobom
aplikovateľného konečným užívateľom, a nie podľa množstva tzv. účinnej látky v posudzovanom
materiály. Na uvedené poukazovala aj obhajoba vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora, s čím

sa odvolací súd stotožňuje a obhajobe dáva za pravdu.

V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje na to, že Najvyšším súdom SR bolo opakovane
konštatované, že spôsob určenia obvykle jednorazovej dávky znaleckým dokazovaním KEÚ PZ
nezodpovedá zmyslu a podstate Trestného zákona podľa § 135, § 171 a § 172 Trestného zákona a s

uvedenými ustanoveniami je nesúladné. Obvykle jednorazová dávka sa musí definovať prostredníctvom
hmotnostného kritéria, pretože práve v ňom je zahrnuté jednak objektívne, ako aj subjektívne hľadisko
(zavinenie),ktoréspočívavovedomostipáchateľa,akémnožstvodrogyneoprávneneprechovávaapod.
Pri posudzovaní tohto pojmu aj v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné vychádzať z princípu rovnakého
zákonného prístupu ku konkrétnemu páchateľovi bez ohľadu na stupeň jeho závislosti (uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 56/2014).

Skutkové ustálenie počtu obvykle jednorazovej dávky na použitie a určenie množstva drogy, ktoré tvorí
obvykle jednorazovú dávku na použitie, je právnou otázkou a právnym záverom, ktorý v zmysle § 145ods. 1 druhá veta Trestného zákona nie je oprávnený riešiť a vyslovovať KEÚ PZ v postavení znaleckého
ústavu. Riešenie právnych otázok a vyslovovanie právnych záverov patrí do výlučnej kompetencie
orgánov činných v trestnom konaní a súdu (a teda nie KEÚ PZ), pričom je nutné dodať aj to, že ustálenie

pojmu obvykle jednorazovej dávky nie je ani pojmom medicínskym.

Podľa najnovších právnych názorov súdnych autorít ako aj odbornej verejnosti sa za jednu priemernú
obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať materiál, ktorý
dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg. Od celkovej

hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle jednorazovej dávky drogy uvedené v
ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Celková hmotnosť zaisteného materiálu sa pritom
posudzuje vo svojej celistvosti a je bez významu, či páchateľ mal prechovávané množstvo drogy
rozdelené na viacero častí (napríklad rozdelené do tzv. skladačiek).

U obžalovaného malo byť nájdené plastové vrecko s béžovým kryštalickým materiálom o hmotnosti

482 mg, obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou 54,9 % hmotnostného, bielo - oranžový
papier s bielym kryštalickým materiálom o hmotnosti 206 mg, obsahujúci metamfetamín s priemernou
koncentráciou 55,7 % hmotnostného, a poskladanú hliníkovú fóliu s bielym kryštalickým materiálom
o hmotnosti 27 mg, obsahujúci metamfetamín s priemernou koncentráciou 52 % hmotnostného, ktoré
množstvo podľa obžaloby malo predstavovať najmenej 11 obvykle jednorazových dávok drogy. Takéto

ustálenie množstva zaisteného materiálu však nie je v súlade so zjednocujúcim stanoviskom ako aj
právnym názorom súdnych autorít týkajúcich sa kvantifikácie množstva zaistenej látky.

V danom prípade je nutné vychádzať zo zjednocujúceho stanoviska (viď odôvodnenie vyššie) v spojení
s ustálením hmotnostného kritériá prezentovaného napr. v uznesení Generálnej prokuratúry zo dňa

20. júla 2015, judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline sp. zn. Jtk 14/11, uznesenia
Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 05.05.2016 sp. zn. 4To/44/2016 a pod., pričom po zohľadnení tohto
názoru je nutné konštatovať, že zaistené množstvo matemfetamínu predstavovalo najviac 7 obvykle
jednorazových dávok drogy (presne 7,15 násobok obvykle jednorazovej dávky), v dôsledku čoho bolo
nutné skutok prekvalifikovať na prečin podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorá skutková podstata

kvalifikuje prechovávanie a držbu omamnej a psychotropnej látky pre vlastnú spotrebu vo väčšom
rozsahu (v rozsahu neprevyšujúcom 10-násobok obvykle jednorazovej dávky drogy 100 g).

Postup vyhodnocovania počtu obvykle jednorazových dávok podľa záverov znaleckého posudku
vyhotoveného KEÚ PZ SR tak je v rozpore s vyššie uvádzaným právnym názorom. Záver o obvykle

jednorazovejdávkedrogystanovujevýlučneorgánčinnývtrestnomkonaníalebosúd.Znaleckýposudok
KEÚ PZ Bratislava je podkladom pre riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol
znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, respektíve
psychotropnou látkou a či množstvo účinnej látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta.
Pojem obvykle jednorazová dávka drogy je pritom potrebné vykladať ako objektívne kritérium, t. j. je bez

významu, či páchateľom je pravidelný konzument drog ako aj to, v akom štádiu závislosti od drog sa
nachádza a akú veľkú dávku drogy považuje subjektívne (pre seba) za jednu dávku drogy, respektíve,
či páchateľom je osoba, ktorá si chce drogu aplikovať prvýkrát.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov bol potom správny postup okresného súdu, keď pristúpil k

zmene právnej kvalifikácie skutku tak, ako je uvedené vyššie.

K námietke o nezákonnosti dôkazu - výpovede obžalovaného (v procesnom postavení obvineného) z
prípravného konania zo dňa 08.01.2020, ktorý bol v prípravnom konaní realizovaný formou Dodatku k
zápisnici o výsluchu obžalovaného zo dňa 03.01.2020 (ďalej len „dodatok“) bez zákonného poučenia,

odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Výsluch obžalovaného zo dňa 08.01.2020 bol
realizovaný ako pokračovanie vo výsluchu obžalovaného zo dňa 03.01.2020, na ktorom obžalovaný
požiadal o lehotu na doplnenie odôvodnenia sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorú
napokon vzal späť bez odôvodnenia. Počas výsluchu zo dňa 03.01.2020 bol obžalovaný riadne
poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, poučenie riadne podpísal, poučeniu porozumel,

pretlmočenie do maďarského jazyka nežiadal. Nakoľko bol výsluch prerušený, dodatok zo dňa
08.01.2020 predstavoval pokračovanie vo výsluchu, pred ktorým ale bol obžalovaný riadne poučený. Aj
napriek forme výsluchu ako Dodatku k zápisnici o výsluchu táto forma nespôsobuje jeho nezákonnosť.
Je síce zrejmé, že z formálneho hľadiska je zápisnica o Dodatku k výsluchu zo dňa 08.01.2020odlišná od zápisnice od výsluchu obžalovaného zo dňa 03.01.2020, nejde však o vadu tohto úkonu, a
následne nezákonnosť takéhoto postupu. Obžalovaný bol riadne poučený už dňa 03.01.2020, orgány
činné v trestnom konaní túto skutočnosť poznamenali aj v Dodatku k zápisnici o výsluchu zo dňa

08.01.2020,vovzťahukpoučeniuodkázalinaprvotnépoučeniedňa03.01.2020,pričomvtomtododatku
je výslovne uvedené, že aj pred pokračovaním vo výsluchu dňa 08.01.2020 bol obžalovaný riadne
poučený. Uvedené vyplýva zo znenia dodatku, a to z odseku „Pred samotným dodatkom k výsluchu
som bol riadne poučený v zmysle zákonných poučení tak, ako je to uvedené na predchádzajúcich
stranách zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 03.01.2020. Samotným poučeniam som v plnom

znení porozumel.“ Z uvedeného je potom zrejmé, že aj keď v Dodatku k zápisnici nie sú pripojené
časti poučenia, toto poučenie je riadnou súčasťou zápisnice zo dňa 03.01.2020, ktorého neoddeliteľnou
súčasťou je aj Dodatok zo dňa 08.01.2020, preto nebolo nutné duplicitne pripájať poučenie. To, že
obžalovaný riadne poučený bol vyplýva jednak zo zápisnice zo dňa 03.01.2020 a tiež z dodatku zo dňa
08.01.2020.

Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku o nezákonnosti a následnej nepoužiteľnosti dôkazu
- Zápisnice o vydaní veci zo dňa 10.08.2019, pre nedodržanie procesného postupu pri vydaní veci. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol hliadkou PZ zastavený pre porušenie predpisov
na úseku cestnej premávky (prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti), pričom počas kontroly bolo
príslušníkmiPZzistené,žeobžalovanýviedolmotorovévozidlobezvodičskéhooprávnenia,včase,kedy

muboluloženýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhu.Tátoskutočnosťzaložila
dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, na čo bola obžalovanému vykonaná bezpečnostná
prehliadka, počas ktorej obžalovaný sám priznal držbu zápalkovej škatuľky s neznámou kryštalickou
látkou, o ktorej uviedol, že ide o pervitín. Následne bol vyzvaný na vydanie tejto veci, čo dobrovoľne
urobil, o čom bola následne po realizovaní procesného úkonu spísaná zápisnica o vydaní veci. Vydanie

a následné prevzatie veci, bolo uskutočnené v súlade s § 89a Trestného poriadku. Tieto skutočnosti
vyplývajú z prvotnej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní (ako aj z výpovedí pred vznesením
obvinenia), kedy sa ku spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal, uviedol skutočnosti, ktoré boli
následne vykonanými dôkazmi verifikované. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd považoval za
relevantnú práve výpoveď obžalovaného z prípravného konania, pričom výpoveď učinenú na hlavnom

pojednávaní označil za účelovú. Vzhľadom na zistenie obsahu zápalkovej škatuľky bol obžalovaný
vyzvaný na vydanie veci v súlade s § 89a Trestného poriadku.

Odvolací súd ďalej k námietke o nedôvodnosti vydania veci dodáva, že pri relevantných poznatkoch
o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v

dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa
Trestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestnoprocesným
postupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť
výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku dôkazom v trestnom konaní. (porovnaj judikát R
47/2013). Z uvedeného vyplýva, že dôkaz získaný počas bezpečnostnej prehliadky vydaním veci je

zákonne získaným dôkazov, a to riadnym trestnoprocesným postupom.

Vydanie a prevzatie veci v tomto prípade bolo realizované zákonne súladným spôsobom, pričom na
tomto závere nemení nič ani skutočnosť namietaná obhajobou, a to uvedenie poučenia obžalovaného
v zápisnici o vydaní veci až v závere zápisnice. Tento formálny nedostatok nespôsobuje nezákonnosť

procesného úkonu ako takého, nemožno z neho vyvodiť, že zákonné poučenie nepredchádzalo vydaniu
veci. Zápisnica o vydaní veci obsahuje všetky formálne náležitosti, vydané vec je v zápisnici riadne
identifikovaná, rovnako je zaznamenané miesto a čas vydania veci, prítomné osoby, poučenie, a tiež
identifikácia obžalovaného (vtedy v procesnom postavení podozrivého). Okresný súd síce pochybil,
keď vo svojom odôvodnení uviedol pochybnosť o vykonaní bezpečnostnej previerky pri ktorej mala byť

zaistená vec, toto pochybenie však nemalo za následok iné vyhodnotenie skutkového stavu, pretože z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že k vykonaniu bezpečnostnej prehliadky skutočne došlo.

Pokiaľ ide o námietku o nezákonnosti vykonania bezpečnostnej prehliadky pre absenciu základného
predpokladu jej vykonania, a to vykonávania služobného zákroku v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z.

o Policajnom zbore, ani s touto námietkou sa nemožno stotožniť. Obžalovaný poukazuje na to, že
obmedzenie osobnej slobody v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku nie je služobným zákrokom
(pretože ide o úkon realizovaný v zmysle Trestného poriadku, nie zákona o Policajnom zbore), preto
nebolo možné vykonať bezpečnostnú prehliadku. S uvedeným odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí,je pravdou, že obmedzenie osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku. Je však potrebné
obžalovaného poopraviť, pretože bezpečnostná prehliadka nebola vykonaná ako následok obmedzenia
osobnej slobody (k obmedzeniu osobnej slobody došlo až po vykonaní bezpečnostnej prehliadky, ako

dôsledok zaistenia omamných látok), ale ako následok porušenia povinnosti na úseku cestnej premávky
a následnému podozreniu zo spáchania trestného činu, keďže hliadkou PZ bolo zistené, že obžalovaný
viedol motorové vozidlo v čase, kedy mal uložený trest zákazu činnosti viesť osobné motorové vozidlá
a bolo mu zadržané vodičské oprávnenie.

Na to, aby mohol policajt vykonať bezpečnostnú prehliadku je nevyhnutnou materiálnou podmienkou
existencia služobného zákroku. Bez služobného zákroku niet právneho podkladu na vykonanie
bezpečnostnej prehliadky, pretože za služobný zákrok možno považovať iba činnosť policajta
vykonávanú podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Policajt v službe je povinný v medziach
zákona o Policajnom zbore vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo
je dôvodné podozrenie z ich páchania. Povedané inými slovami, policajt je oprávnený zastaviť motorové

vozidlo iba v prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo dôvodné podozrenie z ich
páchania. Pokyn policajta na zastavenie vozidla je služobným zákrokom, teda zákonom ustanovená a v
jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv
a slobôd osoby (§ 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore).

Služobný zákrok je precizovaný v § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov ako zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri
ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.

Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti už viackrát konštatoval, že zastavenie obvineného

ako vodiča motorového vozidla, jeho prehliadka, prehliadka spolujazdca či prehliadka osobného
motorového vozidla sú zásahom do ústavou garantovaných práv a slobôd jednotlivca. Práve vzhľadom
na skutočnosť, že služobným zákrokom sa zasahuje do dôležitej oblasti ústavou garantovaných práv a
slobôd jednotlivca, nemôže policajt vykonať kedykoľvek služobný zákrok. Služobný zákrok je povinný
vykonať vtedy, pokiaľ z okolností vyplynie dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu alebo

priestupku. (porovnaj Uznesenie NS SR zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. 5 To 21/2010 ).

V danom prípade bola kvalifikovane preukázaná existencia dôvodného podozrenia zo spáchania
trestného činu (porušenie pravidiel cestnej premávky a zistenie vedenia motorového vozidla napriek
uloženému trestu zákazu činnosti bez vodičského oprávnenia), ktorá príslušnú hliadku PZ oprávňovala

vykonať služobný zákrok a dať pokyn na zastavenie vozidla vedeného obžalovaným. V danom prípade
teda nešlo o bezdôvodné zastavenie vozidla obžalovaného napr. za účelom preverenia či má vodič
motorového vozidla pri sebe potrebné doklady. Práve preto potom možno bezpečne vysloviť záver
o tom, že vykonaniu bezpečnostnej prehliadky obžalovaného predchádzalo vykonanie služobného
zákroku - pokynu na zastavenie vozidla pre dôvodné podozrenie z páchania trestného činu, priestupku

obžalovaným, a teda bezpečnostná prehliadka bola vykonaná zákonným spôsobom.

Hliadka PZ tak bola oprávnená bezpečnostnú prehliadku vykonať aj z toho dôvodu, že policajti totiž už
voči osobe vykonávajú služobný zákrok, uplatňujú svoje oprávnenia a bezprostredne zasahujú do práv
a slobôd dotknutej osoby, tzn. pred eskortou vodiča na útvar PZ v zmysle Nariadenia ministra vnútra č.

83/2011 o vykonávaní eskorty osoby, sa musia presvedčiť, či táto osoba nemá pri sebe zbraň.

K ďalšej odvolacej námietke o nezákonnej prehliadke tela obžalovaného odvolací súd uvádza, že tento
procesný úkon bol vykonaný za účelom zistenia, či na tele obžalovaného sú prítomné stopy alebo
následky trestného činu, čo vyplýva zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 10.08.2019. Obžalovaný

namieta nezákonnosť takéhoto postupu, dôvodiac absenciou vopred daného príkazu na vykonanie
prehliadky tela, ktorý výklad však nie je správny.

Odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého
prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky

trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia. Už z
tohto ustanovenia je zrejmé, že dotknutá osoba je povinná tento úkon strpieť. V zásade platí, že príkaz
by sa mal vydať len ako krajná možnosť, t.j. možnosť ultima ratio v prípade, že daná osoba odmietne na
výzvu strpieť takýto zásah. To znamená, že príkazu by mala predchádzať výzva, pričom dotknutá osobaby mala byť poučená o tom, že ak sa odmietne dobrovoľne podrobiť zásahu sú orgány vykonávajúce
úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor danej osoby, resp. vyžiadať si na
takýto úkon príkaz tak ako je uvedené v § 155 ods. 1 Trestného poriadku analogicky aplikovateľného

aj v tejto veci.

Obžalovanýbolvčasevykonaniaprehliadkyteladôvodnepodozrivýzospáchaniatrestnéhočinu,pričom
charakter trestného činu umocňoval vykonanie tohto procesného úkonu. Zo zápisnice o prehliadke
tela vyplýva, že obžalovaný bol poučený podľa § 155 ods. 6 Trestného poriadku o povinnosti strpieť

prehliadku tela a následkoch nevyhovenia výzve a príkazu na strpenie prehliadky tela, pričom po tomto
poučení sa prehliadke tela dobrovoľne podrobil. V zápisnici je riadne zachytený priebeh prehliadky
(uvedenie spôsobu, miesta a času, osoby vykonávajúcej úkon), zápisnica bola obžalovaného prečítaná,
na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísal, zmenu či doplnenie zápisnice nežiadal. Obžalovaný teda
dobrovoľne strpel prehliadku tela a odobratie sterov z oboch rúk, preto nebolo dôvodné pristupovať k
vynucovaniu si strpenia tohto úkonu zabezpečením príkazu na prehliadku tela.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potom nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú aj námietku obžalovaného
o nezákonnosti znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, ktorého nezákonnosť mala byť odôvodnená
nezákonne získanými dôkazmi pri osobnej prehliadke, bezpečnostnej prehliadke ako aj prehliadke tela
(sterov z rúk obžalovaného). Tak osobná, bezpečnostná alebo prehliadka tela boli vykonané orgánmi

činnými v trestnom konaní zákonným spôsobom.

Pokiaľ ide o dôvod nezákonnosti znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava tým, že obžalovanému údajne
nebolo doručené uznesenie o pribratí znaleckého ústavu od čoho obžalovaný následne odvodzoval
porušenie svojho práva na obhajobu a nezákonnosť tohto dôkazu, s uvedeným sa nemožno stotožniť.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu totižto vyplýva, že uznesenie zo dňa 19.08.2019 o pribratí znaleckého
ústavu do konania bolo obžalovanému riadne doručené dňa 22.08.2019, čo obžalovaný vlastnoručným
podpisom potvrdil na doručenke preukazujúcej prevzatie uznesenia (č.l. 23 rub). Rovnako bolo
obžalovanému doručené aj uznesenie zo dňa 07.02.2020 o pribratí znalca MUDr. Maroša Uhrína do
konania, a to dňa 27.02.2020, čo obžalovaný rovnako potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke

preukazujúcej riadne doručenie tohto uznesenia (doručenka na č.l. 22).

Pokiaľ ide o námietku obhajoby o tom, že obžalovaný má maďarskú národnosť, jeho rodným jazykom
je maďarčina, v prípravnom konaní nerozumel jednotlivým úkonom v slovenskom jazyku odvolací súd
túto námietku vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.

Ako prvé je potrebné uviesť, že obžalovaný požiadal o pribratie tlmočníka až v konaní pred súdom,
pričom počas celého prípravného konania ani raz neuviedol, že by trpel jazykovou bariérou, kvôli ktorej
by neporozumel v dostatočnej miere úkonom trestného konania v slovenskom jazyku. V zápisnici o
výsluchu obvineného zo dňa 03.01.2020 výslovne uviedol, že rozumie slovenskému jazyku, pribratie

tlmočníka nežiadal. V orgánmi činnými v trestnom konaní riadne komunikoval v slovenskom jazyku,
rovnako komunikoval aj počas znaleckého skúmania, čo potvrdil znalec MUDr. Maroš Uhrín, ktorý
potvrdil, že s výnimkou dvoch prípadov obžalovaný riadne komunikoval so znalcom, pochopil význam
znaleckého skúmania, komunikoval výlučne v slovenskom jazyku, hoci s maďarským akcentom. O
riadnom porozumení svedčí aj to, na čo poukázal už okresný súd, a síce že konanie v trestnej veci

Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/205/2019 bolo vedené výlučne v slovenskom jazyku, obžalovaný
vypovedal v slovenskom jazyku, porozumel jednotlivým úkonom trestného konania, ani raz nepožiadal
o pribratie tlmočníka do konania z dôvodu jazykovej bariéry.

K uvedenému odvolací súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý vo svojej rozhodovacej

činnosti konštatoval, že právo na ustanovenie tlmočníka neprislúcha obvinenému, ktorý dostatočne
rozumie jazyku a hovorí jazykom, v ktorom sa konanie vedie. Na ustanovenie tlmočníka nepostačuje
len formálne vyhlásenie obvineného smerujúce k požiadavke bezplatného ustanovenia tlmočníka,
keďže dôkazné bremeno preukázať opodstatnenosť takejto požiadavky smeruje proti obvinenému s
oprávnením kompetentného vnútroštátneho orgánu rozhodnúť o dôvodnosti prednesenej žiadosti. Pri

úvahe, aká úroveň znalosti jazyka konajúceho súdu je v tom ktorom prípade potrebná, je relevantná
povaha trestného činu, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, a tiež zložitosť „oznámení“ adresovaných
sťažovateľovi. (porovnaj Uznesenie Ústavného súdu SR z 20. 12. 2017, sp. zn. II. ÚS 731/2017).Obžalovaný bol spôsobilý riadne sa oboznámiť a z jazykového hľadiska porozumieť jednotlivým
písomnostiam, ktoré na znak súhlasu vlastnoručne podpísal, a následne porozumieť aj úkonom, na
ktorých sa zúčastnil osobne. Námietku o jazykovej bariére odvolací súd hodnotí ako účelovú v celom

rozsahu.

Za nedôvodnú a tiež účelovú odvolací súd považuje aj námietku o nespôsobilosti obžalovaného
obhajovať sa sám pre nepriaznivý zdravotný stav. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný
v čase spáchania skutku ako aj počas úkonov trestného konania bol aktívnym konzumentom pervitínu,

bola mu diagnostikovaná afektívna porucha, depresia, úzkostná porucha. Obžalovaný uvedenými
diagnózami trpel dlhšie časové obdobie, minimálne od roku 2016, bol liečený medikamentózne,
ambulantnou liečbou v starostlivosti psychiatra, ktorú čiastočne odmietal. Ústavné liečenie svojvoľne
prerušil.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Maroša Uhrína č. 17/2020 zo dňa 24.02.2020 však vyplýva,

že obžalovaný síce trpel vyššie uvedenými osobnostnými poruchami, nešlo však o duševné poruchy.
U obžalovaného totižto nebola zistená prítomnosť žiadnej duševnej poruchy. Znalec konštatoval,
že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Syndróm závislosti od užívania omamných látok ako aj
osobnostné poruchy nemali žiaden vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, tieto mal

počas celého konania zachované, obžalovaný bol schopný v celom rozsahu chápať zmysel trestného
konania, rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Uvedené skutočnosti nenasvedčujú o nespôsobilosti
obžalovaného sám sa v konaní obhajovať, túto spôsobilosť nijako nenarúšajú.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp.
zn. 4 To 7/2013).

Pokiaľideouloženietrestu,vzhľadomnazmenuprávnejkvalifikácieskutkupodľa§171ods.2Trestného

zákona, spáchanie skutku skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp.
zn. 0T/205/2019 zo dňa 11.08.2019 bolo nutné obžalovanému ukladať súhrnný trest podľa zásad na
ukladanie úhrnného trestu, t.j. podľa trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný. V tomto prípade
bolo nutné vychádzať z trestnej sadzby 0-5 rokov (§ 171 ods. 2 Trestného zákona), pričom okresný súd
správne u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného

zákona. V dôsledku uvedeného bolo nutné upraviť trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona,
pričom upravená trestná sadzba bola 1 rok a 8 mesiacov až 5 rokov.

Pri ukladaní trestu bolo nutné prihliadnuť na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ štyrikrát
súdne trestaný, v registri priestupkov má početné záznamy za priestupky na úseku cestnej premávky,

ako aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Aj napriek nesúhlasu obžalovaného bolo nutné
prihliadať na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, kedy počas konania podľa názoru odvolacieho
súdu účelovo menil obhajobu, jeho odvolacie námietky boli účelové, čiastočné obštrukčné. Tento postoj
však neodôvodňoval uloženie trestu vo výmere 2 roky a 4 mesiace ako sa nesprávne domnievaobžalovaný. Túto skutočnosť okresný súd len podporne zohľadnil pri ukladaní trestu. Odvolací súd má
za to, že uložený trest obžalovanému je vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci primeraným
trestom, aj napriek zisteným priťažujúcim okolnostiam okresný súd uložil obžalovanému trest v dolnej

polovici trestnej sadzby, blízko zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že obžalovaný
nebol v posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, správne okresný
súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň správne
obžalovanému uložil aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá podľa § 60 ods. 1 a ods. 1 Trestného
zákona v spojení s § 42 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko mu tento druh trestu uložil súd v trestnej veci

Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/205/2019.

Nakoniec, pokiaľ ide o námietku o nezákonnosti uloženia ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, ani táto nebola dôvodná. Obžalovaný síce bol hliadkou PZ zastavený pre porušenie
pravidiel v cestnej premávke, avšak pri bezpečnostnej prehliadke boli zaistené omamné a psychotropné
látky, za čo je súdený v tejto trestnej veci. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný je

dlhoročným užívateľom omamných látok, znaleckým skúmaním bol u obžalovaného diagnostikovaný
syndróm závislosti, a s ním pridružené osobnostné poruchy. Obžalovaný sa zo závislosti neúspešne
liečil ambulantnou formou, ústavné liečenie dobrovoľne prerušil, o závislosti od užívania omamných
látok má vedomosť aj jeho matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Znalec odporučil nariadenie
protitoxikomanického liečenia, v prípade neliečenia závislosti hrozí riziko páchania trestnej činnosti,

znalecvýslovneodporučilústavnúliečbu.Dôvodnosťnariadeniaprotitoxikomanickéholiečeniaústavnou
formou tak bola daná, okresný súd o ochrannom liečení rozhodol zákonne.

Úplne na záver vzhľadom na rozsiahle námietky podané obžalovaným, odvolací súd uvádza, že
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/

Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok
G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).).

V tejto súvislosti odvolací súd dáva obžalovanému do pozornosti to, že do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nepatrí právo účastníka na

rozhodnutievsúladesjehoskutkovýmaprávnymnázorom,resp.právonaúspechvkonaní,event.právo
účastníkanatakérozhodnutie,ktorézodpovedájehopredstavámaočakávaniam.Obsahomzákladného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu
verejnej moci bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora a
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.