Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207247
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119207247.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenovsenátu,

sudkyne JUDr. Gabriely Világiovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: B. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1) C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
X, XXX XX P., 2) F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Milošom
Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/16/2019-134 zo dňa
06.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

Mení rozsudok vo výroku III. tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov
konania žalovanej v 2. rade nepriznáva.

Nepriznáva žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta.

II. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1.rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
III. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2.rade priznáva žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou 15.04.2019, v znení
zmeny pripustenej súdom, domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXXX, a to k bytu č. X vo vchode č. X na ul. L. X v P. nachádzajúcemu sa v bytovom dome súp. č. XXXX

postavenom na pozemku registra N. č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj pozemku v podiele 55/1205, s tým, že žiadala aby súd
ako predbežnú vyriešil otázku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 09.05.2014, ktorou boli predmetné
nehnuteľnosti ňou ako predávajúcou prevedené na žalovaných ako kupujúcich. V čase podpisu zmluvy
mala žalobkyňa 82 rokov, trpela vážnymi zdravotnými problémami, čo žalovaní, hlavne žalovaná v 2.
rade, zneužili. Nehnuteľnosti boli prevedené za sumu 500,- eur, ktorá bola v zmluve uvedená, išlo o cenu
nereálnu a ani nie obvyklú. Nevedela, že predáva byt vnukovi a jeho manželke. Prekonala náhlu cievnu

mozgovú príhodu, trpí ďalšími diagnózami, preto do úvahy prichádza ako dôvod neplatnosti ustanovenie
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vlastníctvo k predmetnému bytu chcela riešiť formou závetu, aby
každé z jej troch detí malo podiel na predmetnom byte. Keď prišla z nemocnice domov, žalovaná v 2.
rade k nej prišla na návštevu s tým, že si ju zoberú aj so žalovaným a postarajú sa o ňu.Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 1. rade uviedol, že súhlasí so žalobou, kúpnu zmluvu
iniciovala žalovaná v 2. rade, ktorá je jeho bývalou manželkou, zmluvu len podpísal, ani ju nečítal. Bol v
tom, že obsahuje všetko podľa dohody, teda že jemu ako vnukovi závetom alebo darovaním sa prevedie

spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy mala so žalobkyňou veľmi
dobré vzťahy, so žalovaným v 1. rade boli jediní, ktorí o ňu javili záujem a zabezpečovali jej všetko
potrebné. Žalobkyňa sa po dlhej úvahe a situácii, v ktorej sa nachádzali jej vlastné deti - exekúcie,
alkoholizmus a nezáujem o jej osobu, sama rozhodla tak, aby mala zabezpečenú starostlivosť v starobe.

Suma 500,- eur bola navrhnutá preto, lebo mali dobré vzťahy, a aby nebola vysoká daň z predaja. Pri
podpise zmluvy bola táto suma žalobkyni vyplatená.
Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení a vykonaných
dôkazov zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, ktorá bola uvedená v žalobe. Z
výsluchov strán sporu bolo zistené, že strany sporu argumentovali tými tvrdeniami, ktoré boli uvedené v
žalobe, resp. vo vyjadreniach žalovaných k žalobnému návrhu. Žalobkyňa zopakovala, že nikdy nemala

záujem predať byt. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej v 2. rade že jej pomáhala, že jej chodila upratovať
keďže prevažnú časť roka trávila v Rakúsku a ona žalovanému v 1. rade pomáhala v starostlivosti o
deti. Jej samej pomáhal len žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že žalobkyňa mala
strach, že byt prepadne kvôli exekúciám jej detí. V podstate sa vlastných detí bála, situácia sa zmenila
po rozvode so žalovaným v 1. rade, ktorý je alkoholik. Pod vplyvom alkoholu rozbil motorové vozidlo,

ktoré mali pre ich autistického syna. Súdom vypočutá svedkyňa, dcéra žalobkyne, uviedla, že žalobkyňa
ju mala informovať o tom, že žalovanému v 1. rade sľúbila 1 bytu za predpokladu, že ju dochová k smrti.
Žalobkyňa mala v roku 2014 dve mozgové príhody, aj keď určité poškodenie mala, bola pri zmysloch a
žalovanej by žiadnu zmluvu nepodpísala.
Súd prvej inštancie, právne posudzujúc zistený skutkový stav s odkazom na ustanovenia § 37, §

38, § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka mal za to, že tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy
preukázané neboli. Pokiaľ žalobkyňa mala za to, že konala v omyle keďže si zmluvu neprečítala a
nechcela uzatvoriť kúpnu, ale darovaciu zmluvu, prípadne spísať závet, uviedol, že uvedené tvrdenia
by mohli mať za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Keďže k uzatvoreniu zmluvy došlo
09.05.2014, žalobkyňa sa nemôže úspešne dovolať jej relatívnej neplatnosti pre konanie v omyle v

zmysle § 49a Občianskeho zákonníka žalobou doručenou súdu 15.04.2019 po uplynutí všeobecnej
3-ročnej premlčacej doby. Tiež tvrdenia žalobkyne o jej konaní v omyle alebo nedostatku vážnosti
jej vôle pri uzatvorení kúpnej zmluvy ostali len v rovine jej tvrdení a žiadnym spôsobom preukázané
neboli. Je nepochybné, že zmluvu podpísala a tvrdenie, že zmluvu nečítala, nebolo preukázané
ani výpoveďou žalovaného v 1. rade, ktorý so žalobou súhlasil. Predmetné tvrdenie žalobkyne bolo

vyvrátené aj rozhodnutím Okresného úradu Prešov z 20.06.2014, ktorým boli zmluvné strany vyzvané
na opravu kúpnej zmluvy, ktoré bolo žalobkyni doručené a oprava bola zrealizovaná s podpisom
žalobkyne. Tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že nevedel o uzatvorení kúpnej zmluvy bolo vyvrátené
predloženými listinami, dohodou o plnomocenstve, ktorú spísal so žalobkyňou. Tvrdenie žalovaného
mal súd za účelové aj s poukazom na prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM žalovaných po rozvode

ich manželstva. Zo strany žalobkyne tak nebol preukázaný dôvod absolútnej neplatnosti uvedeného
právneho úkonu pre rozpor s ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým argumentovala,
t.j., že konala v stave duševnej nespôsobilosti. Z lekárskej správy, ktorú predložila, vyplynulo, že táto
bola vystavená po dátume uzatvorenia kúpnej zmluvy. Tvrdenia o stave duševnej nespôsobilosti taktiež
neboli preukázané nakoľko znalecké dokazovanie nebolo zrealizované z dôvodu, že žalobkyňa nezložila

preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Kúpna zmluva nebola neplatná ani pre výšku kúpnej ceny. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.08.2019 sp.zn. 3Cdo/244/2018 a uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 21.06.2016 č.k. III. ÚS 412/2016, z ktorých vyplýva, že neprieči sa zákonu
pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu

cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako obvyklá trhová cena. Prípadné nezaplatenie kúpnej
ceny, ako tvrdila žalobkyňa, taktiež nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe § 255
Civilného sporového poriadku, vychádzajúc z neúspechu žalobkyne.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku I. a III. z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal
relatívnouneplatnosťoukúpnejzmluvyaabsolútnuneplatnosťpodľa§38ods.2Občianskehozákonníka
pokladal za nepreukázanú. Neskúmal však vážnosť vôle žalobkyne predať byt za sumu 500,- eur. Podľažalobkyne nemôže obstáť tvrdenie žalovanej v 2. rade, že strany predmetnú sumu 500,- eur uviedli
kvôli daňovým právnym predpisom. Toto tvrdenie žalovanej v 2. rade svedčí o jej nepoctivých úmysloch
so žalobkyňou a možno ho hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a úmysel obísť daňovo

právne predpisy pre rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom. Na základe vykonaného
dokazovania tak súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne právne
posúdenie veci spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníkaoabsolútnejneplatnostiuvedenév§37anasl.Občianskehozákonníka,hlavneustanoveniao
rozpore s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania

súd prvej inštancie podľa žalobkyne vec nesprávne právne posúdil keď neaplikoval ustanovenie § 257
Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie mal dostatok prostriedkov k dispozícii na posúdenie
aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Žalobkyňa je dôchodkyňa, na vzniku sporu mali podiel obidve
strany sporu. Výnimočnosť spočíva v tom, že sa jedná spor medzi stranami, ktoré v minulosti spájali
príbuzenské vzťahy. Žalovaná v 2. rade bola v čase vyhotovenia právneho úkonu manželkou vnuka
žalobkyne, žalovaného v 1. rade. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania sa nijako negatívne

neprejaví v majetkovej sfére žalovanej v 2. rade, ktorú je potrebné brať do úvahy pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa má 89 rokov, je starobnou dôchodkyňou, s dôchodkom vo
výške 413,80 eura mesačne. Žalovaná v 2. rade svojim postojom a správaním v minulosti pred sporom
prispela k jeho vzniku. Žalobkyňa preto žiadala, aby súd prvej inštancie zrušil rozsudok prvoinštančného
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Do spisu doložila informatívny doklad

SIPO, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa uhrádza SPRAVBYTKOMFORTU, a.s. Prešov a SLOVAKIA
ENERGY, s.r.o. sumu 154,87 eura, poberá vdovský dôchodok vo výške 413,80 eura mesačne a taktiež
doklad o tom, z čoho pozostáva predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, ktorý hradí
SPRAVBYTKOMFORTU, a.s.. Mesačná zálohová úhrada je vo výške 84,87 eura, pozostáva z vodného
a stočného 22,48 eura, osvetlenia 1 euro, správy 9,48 eura, spracovanie vodomerov 0,48 eura, inkasný

poplatok0,33eura,fondopráv50,60euraaagendaúveru0,50eura.Jeliečenávgeriatrickejambulancii,
o čom predložila doklad vystavený Medispol, s.r.o.

3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že rozsudok okresného súdu je
správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu ktorý bol správne právne posúdený.

Odvolacie dôvody ako ich vymedzuje žalobkyňa nie sú dané. Žalovaná v 2. rade navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok na trovy žalobkyne potvrdil.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne,
ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania
ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.

Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 27.01.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolacia
argumentácia žalobkyne bola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie len vo vzťahu
k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade.

5. Odvolacia argumentácia žalobkyne, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení
súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení súdom prvej
inštancie a nesprávnom právnom posúdení prejednávanej veci.

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a

ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, listinami zaznamenávajúcimi v konaní realizované dôkazy a z
nich na ich základe zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie vo vzťahu k meritu veci náležite z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav a
právny záver, ku ktorému dospel, vychádza zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal zrozumiteľné, logicky
sformulované vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalobu zamietol.
Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá

a preto k odvolacím dôvodom žalobkyne, majúc za to, že pri existujúcej zhode so závermi súdu prvej
inštancie by prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení, dôsledkov procesnej
aktivity žalobkyne a právnych záverov súdu inými jazykovými prostriedkami bolo len opakovaním,
nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí,
ktoré je jeho výsledkom, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby dodáva:

9. Žalobkyňa, právne zastúpená, sa žalobou, v znení jej zmeny pripustenej súdom, domáhala určenia,
že je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý bol na základe kúpnej zmluvy z 09.05.2014, v ktorej bola
predávajúcou, prevedený do vlastníctva žalovaných ako kupujúcich. Predmetná kúpna zmluva má byť
neplatná z dôvodu, že v čase podpisu zmluvy mala trpieť vážnymi zdravotnými problémami, konala v
duševnej poruche, kúpna cena bytu bola podľa zmluvy 500,- eur, žiadny racionálne zmýšľajúci človek

nepredáva byt za takú cenu, kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.

10. Bolo na žalobkyni, aby k žalobou vymedzeným skutkovým tvrdeniam, ktoré mali zakladať neplatnosť
kúpnej zmluvy, predložila alebo označila dôkazy. Bola tou stranou sporu, ktorú zaťažovalo dôkazné
bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní budú preukázané

tvrdenia, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. V ustanovení § 185 Civilného sporového
poriadku je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z
dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom ho objasnia strany sporu svojimi tvrdeniami
a dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej

iniciatívny súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

11. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré na prejednanie sporu nariadil na deň
17.06.2020 realizoval predbežné právne posúdenie veci v zmysle § 181 ods. 2 CSP, z ktorého jasne
vyplýva, že tvrdenie o tom, že žalobkyňa pri uzatváraní kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, je

tvrdením verifikovateľným len na základe odborného posúdenia.
Pokiaľ súd na návrh žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie k zisteniu toho, či žalobkyňa v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy konala, tak ako tvrdila, v duševnej poruche, a či táto bola príčinou jej, hoci
aj dočasnej nespôsobilosti na tento úkon, ktoré však z dôvodov na strane žalobkyne pre nezloženie
preddavku na trovy tohto dôkazu bolo zmarené (§ 253 ods. 3 CSP), je bez akejkoľvek relevancie

odvolacia argumentácia vo vzťahu k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

12. Bez relevancie je taktiež tvrdenie o neplatnosti zmluvy pre kúpnu cenu bytu 500,- eur čo má svedčiť
pre absenciu vážnosti vôle pri uzatváraní zmluvy. Súd prvej inštancie aj s odkazom na názory najvyšších
súdnych autorít (body 38. a 39. odôvodnenia jeho rozsudku) presvedčivo zdôvodnil, že nízka hodnota

predmetu kúpy, na ktorú sa nevzťahuje cenová regulácia, čo bolo aj v konkrétnom prípade, nespôsobuje
neplatnosť zmluvy.

13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že odvolacie dôvody žalobkyne vo vzťahu

k tomuto výroku danými neboli.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok III., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej v
2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k tomuto výroku
žalobkyňa argumentovala nesprávnosťou právneho posúdenia ak súd neaplikoval § 257 CSP. Dôvody

pre aplikáciu majú byť podľa žalobkyne dané nielen pomermi na strane žalobkyne, ale aj výnimočnosťou
okolností veci, ktorá bola predmetom konania.15. Odvolací súd pred posúdením relevantnosti tejto odvolacej námietky vyzval žalovanú v 2. rade,
cestou jej právneho zástupcu, k tomu, aby sa vyjadrila k možnej aplikácii § 257 Civilného sporového
poriadku a k dokladom o pomeroch žalobkyne, ktoré jej s výzvou boli zaslané a z ktorých vyplýva,

že žalobkyňa, narodená 03.12.1932, sa lieči v geriatrickej ambulancii s podozrením na prechodný
tranzitórny atak (TIA susp.) a iné diagnózy, je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 413,80 eura
mesačne a preddavkovo uhrádza náklady na bývanie vo výške 154,87 eura, z ktorých čiastka 84,87 eura
je čiastkou zálohových úhrad za užívanie bytu a podstatnú položku z tejto zálohovej úhrady predstavuje
platba do fondu opráv vo výške 50,60 eura.

16. Žalovaná v 2. rade na výzvu odvolacieho súdu nereagovala.

17.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Citovaným zákonným ustanovením je daná možnosť odchýliť sa pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania ako prioritného kritéria
vyplývajúceho z § 255 Civilného sporového poriadku. Platí pritom, že pre rozhodnutie o nepriznaní
nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu musia byť kumulatívne splnené dve podmienky
- dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v pomeroch tej strany sporu, u ktorej by sa uloženie
povinnosti nahradiť protistrane trovy nepriaznivo prejavilo v jej osobnej, majetkovej sfére. Výnimočnosť
okolností môže spočívať tak v okolnostiach prejednávanej veci, ktoré by mali byť jedinečné a
okolnostiach na strane účastníkov, ktoré ich viedli k uplatneniu alebo bráneniu práva na súde.

19. Žalovaná v 2. rade nevyužila možnosť reagovať na výzvu odvolacieho súdu k prípadnej aplikácii §
257 Civilného sporového poriadku, v kontexte tejto jej nečinnosti s jej postojom a vyjadreniami na súde
prvej inštancie je možné usúdiť na jej nespochybňovanie sociálneho aspektu a pomerov u žalobkyne
v tom zmysle, že by sa pomerov žalobkyne mohla významne dotknúť povinnosť zaplatiť jej náhradu

trov konania, pričom prípadné neuloženie povinnosti žalobkyni nahradiť jej trovy by sa v jej pomeroch
významne neprejavilo.

20. Podľa odvolacieho súdu napriek neúspechu žalobkyne nie je možné nevnímať výnimočnosť
okolností spočívajúcich v povahe a zistených skutočnostiach prejednávanej veci. V dôsledku

dispozičného úkonu žalobkyne k dvojizbovému bytu za dohodnutú kúpnu cenu 500,- eur je žalovaná
v 2. rade jedným z vlastníkov predmetného bytu, náklady nielen s užívaním ktorého (zo zálohovej
platby správcovi bytu 84,87 eura podstatnú položku predstavuje suma, ktorá je smerovaná do fondu
opráv 50,60 eura) uhrádza žalobkyňa. Uvedená okolnosť nie je protiprávnou, zjavne je to však nielen
neobvyklé, ale úhradami do fondu opráv žalobkyňou sa vytvára aj predpoklad pre udržiavanie a

zhodnocovanie bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorý je aj vo vlastníctve žalovanej v 2.rade.

21. Posúdením komplexu týchto vzájomne sa ovplyvňujúcich skutočností - nespochybnených
sociálnych, príjmových, výdavkových pomerov na strane žalobkyne, existujúcich aktuálnych
vlastníckych pomerov, vzťahov žalobkyne a žalovanej v 2.rade, okolností prevodu vlastníctva k bytu

dospel odvolací súd k záveru o existencii dôvodu, pre ktorý bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
výroku III. potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a úspešnej žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania, aj keď by mal v zásade vychádzať z § 255 ods.1 CSP, podľa § 257 CSP
nepriznať.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods.
1 CSP, vychádzajúc z § 255 ods.1 CSP, podľa § 257 CSP a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania žalovanej v 2.rade nepriznal. Dôvody pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov
odvolacieho konania žalovanej v 2. rade, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, vychádzajú z
rovnakých predpokladov, pre ktoré bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. a len

pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaná v 2. rade explicitne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania ani neuplatnila, o čom svedčí aj časť jej vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne kde
uviedla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil „na trovy žalobkyne“ čo je možné vnímať ako to,
aby žalobkyňa zaplatila vlastné trovy, ktoré jej s odvolaním vzniknú.23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.