Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203169
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2717203169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q.

B., F.. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov:
T.. Q. B., F.. XX.X.XXXX, T. H. XX, J. I. D.. O. B., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XX, J. , Q..Č.. Ú. C. F. R., o
návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. Tatiane, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje mal. Q. B., F.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 1.5.2017, pričom
obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný platiť výživné na mal. Q. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona číslo 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to
mesačne s účinnosťou od 1.5.2017 , vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 1.5.2017 do 31.5.2017 v sume 27,13 eur, súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Na žiadosť matky súd styk otca s mal. Q. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby jej súd zveril dieťa do starostlivosti, otcovi určil
výživné splatné vždy do 10. dňa v mesiaci v sume 200 eur s účinnosťou od 1.5.2017.

2. Otec na pojednávanie nedostavil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Otec sa vyjadril

písomne k návrhu. Žiadal neurčiť mu žiadne výživné vzhľadom na jeho aktuálne pomery, súc vo výkone
trestu a s ohľadom na jeho príjem.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa, správou
kolízneho opatrovníka, potvrdením o príjme rodičov, písomným vyjadrením otca, oznámením Sociálnej
poisťovne ústredie o vykonávaní zrážok z dôchodku otca, dokladmi preukazujúcimi mesačné výdavky
matky s bývaním v byte svokry, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Mal. Q. je dieťa narodené z manželstva, ktoré doposiaľ trvá. Matka si doposiaľ nepodala návrh na
rozvod manželstva. Otec nebýva s matkou a ich dieťaťom v spoločnej domácnosti od roku 2016, od
kedy je vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa vyjadrenia matky nemala s manželom spoločný účeta nenechal jej žiadne peniaze na výživu ich dcéry. Otec jej žiadne peniaze ako výživné na dieťa ani
neposiela. Mal. Q. otca navštevuje vo výkone trestu, majú spolu dobrý vzťah.

5. Matka pracuje na polovičný pracovný úväzok na Základnej umeleckej škole ako administratívny
pracovník, na 4 hodiny denne. Má netto mesačný príjem cca 340 eur, poberá mesačne rodinné prídavky
na dcéru po cca 23 eur. Matka má vysokú školu prvého stupňa, v odbore verejné zdravotníctvo. Prácu
na celý pracovný úväzok si hľadala cez úrad práce, ale nič jej nenašli. Podľa jej slov s jej vzdelaním by
mohla pracovať na hygiene v J., ale by jej to nevyhovovalo, lebo by musela dochádzať. Naposledy sa

pred dvomi rokmi pýtala na prácu na hygiene R. v nemocnici v J. pred dvomi rokmi. Na otázku sudcu,
aká je náplň celého dňa, keďže pracuje len na 4 hodiny matka uviedla, že sa stará o domácnosť, varí,
upratuje. Matka nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by jej bránili hľadať si prácu či pracovať na plný
úväzok. Matka súdu uviedla, že ak by zarobila viac peňazí, tak jej exekútor polovicu zoberie a čo z toho
bude mať. Súdu doložila, že bola voči nej začatá exekúcia ohľadom oprávneného ČSOB poisťovňa, a.s.
Matka nemá okrem Q. žiadne deti.

6. Matka býva s dcérou v troj izbovom byte svojej svokry ( matka otca dieťaťa), pričom všetky poplatky
spojené s bývaním v tomto byte si platí matka. V byte s nimi býval i otec dieťaťa, než nastúpil na výkon
trestu. Matka má mesačné výdavky v spojení s bývaním v byte pre OSBD sumu 166,19 eur, plyn 11
eur, elektrina 25 eur. Poplatok za komunálny odpad platila v roku 2016 v sume 48,31 eur, za rok 2017

zaplatila doposiaľ len jednu splátku v sume 24,09 eur. Matka uviedla, že si požičiava peniaze od rodiny,
kamarátky, susedov.

7. Matka odôvodnila navrhnuté výživné 200 eur mesačne tým, že je to adekvátny suma na to, aby
s dcérou prežila. Podľa vyjadrenia matky otec nevlastní žiadne majetky, nehnuteľnosti, peniaze na

vkladných knižkách či účtoch.

8. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či nie je možné bývať u svokry či rodičov, aby nemusela platiť nájom
matka uviedla, že jej dcéra je viazaná na ten byt a jej izbu.

9. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 8.1.2016. predpokladaná doba trestu je do 8.1.2019.
Otec je invalidným dôchodcom . Poberá invalidný dôchodok mesačne od január 2017 po 151,50 eur ( v
roku 2016 to bolo 147,50 eur mesačne). Iný príjem nemá.

10. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že z jeho invalidného dôchodku mu exekučne odníma Sociálna

poisťovňa a tak mu na účet príde mesačne len suma 73,75 eur . Následne mu exekútor túto sumu kráti
o ďalšiu polovicu. Podľa jeho vyjadrenia mu neostávajú peniaze ani na lieky ( na liečbu hypertenzie,
diabetes,..).

11. Z obsahu oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava z 16.2.2016 súd zistil, že od 8.3.2016

je mu z dôchodku zrážaná suma 73,75 eur ako náhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a na účet
mu je poukazovaná suma 73,75 eur.

12. Mal. Q. má 13 rokov, navštevuje osemročné gymnázium , je v sekunde. Dieťa nemá zdravotné
problémy. Dieťa sa v škole stravuje, s čím má matka mesačné výdavky 25 eur. Navštevuje krúžok

ľudového tanca, za čo matka platí ročne poplatok 60 eur. Chodí aj na doučovanie angličtiny, za čo matka
platí mesačne 40 eur.

13. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti
matky a neboli v jej starostlivosti o dieťa zistené žiadne nedostatky. Súhlasili so zverením dieťaťa do

osobnej starostlivosti matky. Navrhol určiť otcovi výživné primerané potrebám dieťaťa, možnostiam a
schopnostiam otca.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov
účinných od 1.7.2015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa
posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne,
ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

22. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Súd rešpektujúc právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na ich citové

väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti
návrhu rešpektoval tiež právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na
udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.28. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.

29.Vykonanýmdokazovanímmalsúdobjektívnepreukázané,ženávrhmatkyjepodanýdôvodne,keďže
matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti 8.1.2016, na výživu dieťaťa jej otec ničím neprispieva.
Nakoľko je otec vo výkone trestu a má dobrý vzťah s dcérou, táto ho pravidelne navštevuje vo väzení.
Nakoľko v starostlivosti matky o mal. Q. neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril dieťa do jej osobnej
starostlivosti s účinnosťou 1.5.2017 v zmysle návrhu matky. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení

dieťa zastupovať a spravovať jej majetok, lebo otec nebol pozbavený svojich rodičovských práv. Súd
určil tiež výživné od 1.5.2017 podľa návrhu matky. Súd mal preukázané, že matka je zdravá, má vysokú
školu 1. stupňa v odbore verejné zdravotníctvo a pracuje len na skrátený pracovný úväzok denne po
4 hodiny. Má netto mesačný príjem cca 340 eur, poberá rodinné prídavky cca 23 mesačne. Iný príjem
nemá. Matka sa naposledy o prácu na plný úväzok zaujímala pred 2 rokmi, dochádzanie mimo skalicu

jej nevyhovuje a pracovať za viac peňazí záujem nemá, lebo jej polovicu zoberie exekútor. Rozdiel v
príjmoch a výdavkoch vykrýva požičiavaním si od rodiny, priateľky či susedov. Sumu výživného 200 eur
odôvodnila tým, aby ona s dcérou prežila. Matka nemá okrem Q. iné maloleté deti.

30. Pri zisťovaní pomerov otca súd zistil, že od 8.1.22016 je vo výkone trestu odňatia slobody a

predpokladaný koniec trestu má do 8.1.2019. Otec poberá len čiastočný invalidný dôchodok, ktorý
aktuálne poberá po 151,50 eur a z tejto sumy je mu 50 % zrážané z titulu trov výkonu trestu po
73,75 eur mesačne. Iný príjem otec nemá. Súd vychádzal z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň
svojich rodičov. V tomto prípade súd prihliadal na to, že každý z rodičov má iné reálne možnosti na
získanie príjmu. Matka súc zdravá ,s jej vzdelaním a bývajú v meste s nemocnicou či inými sociálnymi

zariadeniami pracuje len na 4 hodiny, nemá záujem si ani len hľadať prácu na plný pracovný úväzok.
Súd prihliadal na to, že nepracuje nikde ani len brigádne, čím by si príjem zvýšila a suma by nebola
postihnuteľná prípadnou exekúciou. Pokiaľ ide o možnosti zárobku otca, tento má síce vysokoškolské
vzdelanie 2. stupňa (právnické) , ale jeho aktuálna situácia mu nedáva možnosť zvýšiť si príjem. Súd u
otca ale prihliadal i na to, že do terajšej situácie sa otec dostal svojim pričinením. Súd mal preukázané,

že otec pred výkonom trestu poberal len čiastočný invalidný príjem iný jeho príjem súdu preukázaný
listinným dôkazmi preukázaný nebol. Na základ tejto skutočnosti musel súd vychádzať len z toho príjmu
a vychádzať z premisy, že je nutné určiť nateraz otcovi minimálne výživné. Súd nemohol otcovi vyhovieť
v neurčení žiadneho výživného, lebo zákon o rodine takúto možnosť v súčasnosti nepripúšťa. Súd
záverom už len dodáva, že výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov ako sú pr. ich

exekúcie, preto na ne súd ani neprihliadal. Ďalej súd neprihliadal na dôvod matky v súvislosti s návrhom
na výživné 200 eur, aby ona s dcérou prežila. Matka si musí uvedomiť, že inštitút výživného na dieťa je
výživným určeným pre dieťa a nie pre ňu. Na základe týchto všetkých myšlienkových pochodov a to
aj s ohľadom na potreby dieťaťa musel učiť minimálne výživné . Nakoľko sa k 1.7. každého roku jeho
výška mení, súd určil minimálne výživné len v percentuálnom vyobrazení. V súčasnosti je minimálne

výživné na dieťa v sume 27,13 eur.

31. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 1.5.2017 a rozhodoval po 15. dni v mesiaci, vznikol mu
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.5.2017 do 31.5.2017 vo výške 27,13 eur . Súd
mu povolil splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s bežným výživným v

záujme ochrany zabezpečenia riadneho mesačného platenia bežného výživného. Pri výpočte mesačnej
splátky vychádzal súd z zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na domu 36 mesiacov. Súd
záverom dodáva, že otcovi ale nič nebráni vyplatiť nedoplatok jednorázovo či vo vyšších mesačných
splátkach.

32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konaniaPoučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.