Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010377
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1617010377.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich
W. J. a C. J., v trestnej veci obžalovaného Ing. G. K., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods.
3 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. mája 2021 v Malackách,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ing. G. K., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom D. č. XXX,

sa podľa § 285 písm. b) Tr. por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky 1Pv 207/16/1106-34 pre zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a pre prečin podvodu podľa § 221ods. 1 Tr. zák. ktorého
sa mal dopustiť tak,
ž e
1. - dňa 08.03.2015 v presne nezistenom čase v obci D. po predchádzajúcej e-mailovej komunikácii s

poškodenýmiC.D.aPharmDr.X.D.vystavilobjednávkyazálohovéfaktúryč.108032015a2080320015
nainteriérovédvere,nazákladektorýchdňa09.03.2015poškodeníuhradilinaúčetspoločnostiG.dvere,
s.r.o., č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú hotovosť vo výške 183,- €, dňa 10.03.2015
finančnú hotovosť vo výške 569,87 €, a následne čakali na dodanie objednaných dverí, avšak po
uplynutí stanoveného termínu 5-6 týždňov podľa dohody, sa opätovne skontaktovali s obvineným, ktorý
uviedol prostredníctvom e-mailu dňa 05.05.2015, že termín dodania interiérových dverí bude 24. alebo

25. kalendárny týždeň r. 2015, následne dňa 28.06.2015 sa obvinený e-mailom ospravedlnil s tým,
že situáciu rieši a upresní nový termín dodania dverí do 05.07.2015, po čom sa už obvinený neozval
poškodeným, nereagoval na e-mailovú a telefonickú komunikáciu, pričom poškodení následne zistili
u výrobcu dverí, že interiérové dvere podľa ich objednávky obvinený nikdy u výrobcu neobjednal,
objednané interiérové dvere do dnešného dňa nedodal a finančnú hotovosť nevrátil, čím týmto konaním
poškodených uviedol do omylu a spôsobil tak škodu poškodeným C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom
N.. D. č. XXX/X, C. a PharmDr. X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. D. č. XXX/X, C. v celkovej

výške 752,87 €,

- dňa 09.03.2015 na internetovej stránke predmetnej spoločnosti pošk. O. E. požiadal o vypracovanie
cenovej ponuky interiérových dverí, o ktoré mal záujem, dňa 01.04.2015 mu bola zaslaná
prostredníctvom e-mailu od obvineného objednávka spolu s faktúrou na sumu 1.667,99 €, ktorú
poškodený uhradil dňa 01.04.2015 prostredníctvom internetbankingu na účet spoločnosti G. dvere

s.r.o., č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne čakal na dodanie objednaných dverí,
avšak po uplynutí stanoveného termínu 4-6 týždňov uvedeného vo faktúre, sa opätovne skontaktoval s
obvineným, ktorý mu uviedol, že má problémy s objednávkou a predĺžil termín dodania na 15.-28. deň v
mesiaci jún 2015, následne dňa 28.06.2015 obvinený kontaktoval poškodeného o tom, že do 05.07.2015
mu bližšie upresní termín dodania objednávky, avšak do dnešného dňa mu obvinený interiérové dvere
podľa objednávky nedoručil, finančné prostriedky po výzve poškodeného nevrátil, na emaily a telefonáty
obvinený neodpovedá, čím týmto konaním uviedol poškodeného do omylu a spôsobil tak poškodenému

O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XX/XX, J.-O. škodu vo výške 1.667,99 €,- dňa 20.03.2015 v presne nezistenom čase v obci D. vystavil objednávku a zálohovú faktúru č.
220032015 na parkety a dňa 22.03.2015 objednávku a zálohovú faktúru č. 320032015 na interiérové

dvere poškodenej Mgr. X. T., pričom telefonicky poškodenej oznámil, že ak zaplatí zálohové faktúry
ihneď, jej objednávky pridá k veľkej objednávke, ktorú má pripravenú a podlahu privezie najbližším
kamiónom z Nemecka a preskladuje ju do mája r. 2015, kedy podlahu potrebovala inštalovať a dvere
ihneď po zameraní objedná, avšak po zaslaní finančnej hotovosti poškodenou v zmysle zálohových
faktúr na účet spoločnosti G. dvere, s.r.o. č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 22.03.2015 vo

výške 1664,34 € a dňa 23.03.2015 vo výške 4.920,41 €, sa vyhýbal jej písomným aj telefonickým výzvam
na dodanie tovaru, pri osobnom stretnutí poškodenej tvrdil, že podlahu dodá 18.06.2015 a dodanie dverí
upresní e-mailom dňa 16.06.2015, následne poslal e-mail, že podlaha bude doručená v 26. týždni r.
2015, avšak ani do 33. kalendárneho týždňa tovar nedodal, pričom poškodená následne u výrobcu dverí
zistila, že interiérové dvere podľa jej objednávky nikdy u výrobcu dverí neobjednal, do dnešného dňa
jej obvinený interiérové dvere podľa objednávky nedoručil, finančné prostriedky po výzve poškodenej

nevrátil, na emaily a telefonáty obvinený neodpovedá, čím týmto konaním uviedol poškodenú do omylu
a spôsobil tak poškodenej Mgr. X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXXX/XX, J.-T. E. škodu vo
výške 6.584,75 €,

2. - dňa 05.02.2016 v presne nezistenom čase v obci E. B., parc. č. XXX/XX, na dome č. XXX vymeral

dvere na základe dohody s poškodenou C. N., na základe čoho dňa 11.02.2016 vystavil objednávku a
zálohovú faktúru č. 111022016 na interiérové dvere G.-SKONE, na sumu 1276,72 €, ktorú poškodená
vyplatila dňa 11.02.2016 prostredníctvom internetbankingu na číslo účtu spoločnosti G. dvere s.r.o.,
č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne čakala na dodanie objednaných dverí, avšak
po uplynutí stanoveného termínu 4-5 týždňov podľa ústnej dohody, sa po viacerých neúspešných

kontaktoch opätovne skontaktovala s obvineným, ktorý uviedol, že jej objednávku rieši nejaký kolega,
ktorého sa na to spýta a dá vedieť, avšak obvinený sa vôbec neozval, nereagoval na telefonický kontakt
od poškodenej, načo mu poškodená dňa 13.04.2016 poslala e-mailom výzvu buď na dodanie tovaru
alebo vrátenie peňazí, avšak ani na toto obvinený žiadnym spôsobom nereagoval, do dnešného dňa jej
obvinený objednávku nedoručil, ani finančné prostriedky po žiadosti poškodenej nevrátil, na emaily a

telefonáty obvinený neodpovedá, čím poškodenú C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. č. XXX
týmto konaním uviedol do omylu a spôsobil jej tak škodu vo výške 1.276,72 €,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú Mgr. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, J., odkazuje
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 07.09.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 207/16/1106-34 na obžalovaného Ing. G. K. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3
písm. c) Trestného zákona a iné, a skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/97/2017 zo dňa 17.04.2019 bol obžalovaný Ing. G. K.
uznaný vinným v bode 1) zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona a v bode 2) z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe
opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/96/2019 zo dňa 03.03.2020 bol rozsudok Okresného
súdu Malacky sp. zn. 3T/97/2017 zo dňa 17.04.2019, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku, zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho

rozhodnutia, okrem iného, odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené
na neúplnom skutkovom zistení, resp. prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie a preto ho považuje za predčasné rozhodnutie. Krajský súd v rozhodnutí
poukázal, že je potrebné sa zamerať na skúmanie, či boli v danom prípade skutkami, ktoré mal spáchať
obžalovaný, tak ako ich vymedzil v obžalobe prokurátor, naplnené všetky obligatórne znaky trestného

činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (v bode 1) a prečinupodvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2), pričom zdôraznil, že nevrátenie peňazí a
prípadné nedodanie tovaru, teda obohatenie sa na úkor iného, je vychádzajúc z ustanovenia § 221
Trestného zákona trestným až vtedy, ak je obohatenie sa na úkor iného spojené s uvedením iného do

omylu. Pričom zo skutkových viet obžaloby tak, ako sú vymedzené prokurátor (s výnimkou skutkov z
08.03.2015 a 20.03.2015) nevyplýva, že by poškodení O. E. a C. N. vôbec boli a ohľadom čoho, uvedení
do omylu. Nadriadený súd ďalej poukázal, že len neplnenie zo zmluvy (nedodanie objednaného tovaru,
hoci tento už bol poškodenými vopred uhradený), nemožno automaticky a jednoznačne posúdiť ako
trestný čin podvodu bez ďalšieho, nenapĺňa objektívnu stránku stíhaného trestného činu podvodu. Ďalej

súd poukázal, že bude potrebné prípadne ďalšími dôkazmi objasniť, ako došlo k uvedeniu poškodených
do omylu, resp. čím bol omyl poškodených obžalovaným využitý, čomu môže napomôcť objasnenie a
vysvetlenievovzťahukobžalovanýmpredloženýchdôkazovpodporujúcichjehotvrdenie,žeobjednávky
u výrobcu zadal, resp. časť objednaných vecí mal k dispozícii z predchádzajúcich objednávok a len iné
skutočnosti (osobné a rodinné pomery v danom čase) mu zabránili resp. znemožnili realizáciu dodania
objednaného tovaru poškodený.

Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/96/2019 zo dňa 03.03.2020, vykonal
na hlavnom pojednávaní doplňujúce dokazovanie, pričom súc viazanosťou právneho názoru súdu
vyššieho stupňa v danej trestnej veci, opätovne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.
Súd pokračoval na podklade pôvodne vykonaného dokazovania, ktoré doplnil o výsluchy obhajobou

navrhovaných svedkov, oboznámením predložených listinnými dôkazov zo strany obžalovaného,
predloženou správou Poľskej spoločnosti G., aktualizovaný výpis z registra trestov, ako aj registra
priestupkov obžalovaného a oboznámil sa aj s ostatným obsahom trestného spisu. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní.

Súdpozhodnotenívšetkýchnahlavnompojednávanívykonanýchdôkazov,ktorébolizískanézákonným
spôsobom, súc viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je možné vykonať
na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, dospel k rozhodnutiu, uvádzanému v enunciáte tohto

rozsudku. Na základe vyššie uvedeného a podklade riadne vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že došlo k spáchaniu žalovaných trestných
činov tak, ako sa uvádza v obžalobe prokurátora.

Obžalovaný Ing. G. K. uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, jeho hlavná

obrana spočívala v tom, že sa jedná o obchodnoprávne spory, kde k neplneniu z jeho strany došlo z
dôvodu odstúpenia od zmlúv jednotlivými poškodenými. Uviedol, že ak by zákazníci - poškodení dodržali
obchodné podmienky z ktorými súhlasili pri objednávkach, tak by im jeho spoločnosť tovar riadne dodala
aj keď s omeškaním za, ktoré sa ospravedlňuje. Poukázal taktiež na ťažké životné obdobie, ktorým v
danej dobe prechádzal a to smrť otca, o ktorého sa z dôvodu jeho zdravotného stavu musel starať od

r. 2014 až do r. 2016 a taktiež poukázal, že sa v danom období rozvádzal a za svojimi deťmi dochádzal
do O. D., takže neustále cestoval medzi mestami G., kde žil, D., kde sa staral o otca a O. D., čo bolo
v tej dobe nesmierne vyčerpávajúce.
Ku skutkom uvedeným v bode 1 obžaloby uviedol, že zákazníci pán D. a pani D. pri úhrade zálohovej
platby bezvýhradne súhlasili s obchodnými podmienkami spoločnosti, taktiež poukázal na skutočnosť,

že tento obchodný prípad bol zo strany jeho spoločnosti už uzavretý, prišlo k vyúčtovaniu a vráteniu
prijatej platby od zákazníka. Uviedol, že objednané dvere mali byť dodané 24. alebo 25. kalendárny
týždeň v roku 2015. S tým, že 06.05. D. uviedla, že termín dodanie je absolútne neakceptovateľný
a žiadala vrátenie 100 percentnej sumy. Toto považoval ako odstúpenie od zmluvy. Potom prebehla
ešte ďalšia komunikácia, kde pani D. ako spotrebiteľ napísala, že odstupuje na základe § 345 OZ od

zmluvy a pán D. odstúpil od zmluvy bez uvedenia termínu odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že dvere
riadne objednal od firmy v Polsku a uhradil sumu vo výške 2300 eur, čo je zjavné z výpisu z účtu. V
tejto platbe realizátorovi objednávky boli kumulované viaceré objednávky pre viacerých klientov. Platbu
realizoval prostredníctvom tretej spoločnosti, ktorá má účet v SK banke. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že 06.05.2015 uviedla pani D., ktorá zastupovala aj IČO: XXXXXXXX, že je neakceptovateľný náš

termín dodania, preto dátum 06.05.2015 považujeme za dátum odstúpenia od zmluvy. Zákazníci D. a D.
úhradou zálohovej platby bezvýhradne súhlasili s dodacími podmienkami dodávateľa, v nich je okrem
iného uvedené, že po úhrade zálohovej platby nie je možné od objednávky ustúpiť, nie je ju možné
zrušiť ani stornovať. V prípade, ak odberateľ po úhrade zálohovej platby ustúpi od objednávky, zrušíju, alebo ju stornuje dodávateľ má právo na zmluvnú pokutu, storno poplatok vo výške 100 percent z
celkovej sumy tovaru, nakoľko interiérové dvere sa vyrábajú na mieru pre jednotlivé stavebné otvory
na stavbách, nie je jednoduché v prípade niekoľkých stoviek kombinácii ktoré môže mať objednávka

z hľadiska technických parametrov, umiestniť po zrušení objednávky na inú stavbu, iba pod výrazným
cenovým ústupkom, zo stratou, ak nový zákazník je ochotný upravovať stavebné otvory. Z tohto dôvodu,
bolo riešenie tohto obchodného prípadu také dlhé a k vyúčtovanie prišlo až v r. 2017. Uviedol, že
zálohovú platbu prijali v dňoch 09.03.2015 a 10.03.201, pričom nevedel vysvetliť, prečo bol termín
dodania tovaru oznamovaný zákazníkom až v mesiaci máj 2015. Uviedol, že termín dodania dverí mal

byť v zmysle obchodných podmienok v 24. a 25. týždni tak ako bol uvádzaný a 05.05.2015 bol termín
kedy boli dvere pre zákazníkov aj pripravené. Poškodení D. s manželkou mu však dňa 06.05. uviedli,
že termín je neakceptovateľný a to považuval za odstúpenie objednávky. Taktiež uviedol, že konanie zo
strany poškodených, kedy sprístupnili a zverejnili ich vzájomnú komunikáciu ďalším osobám, považuje
za hrubé porušenie obchodného tajomstva.
Vo vzťahu k poškodenému O. E. uviedol, že aj s týmto poškodeným bola riadne uzatvorená objednávka,

ktorá mu bola dňa 01.04.2015 zaslaná spolu s faktúrou na sumu 1667,99 eur. Zálohová platba zo
stranypoškodenéhobolaprijatádňa01.04.2015,pričomtermíndodaniabolpoškodenémušpecifikovaný
emailom zo dňa 13.05.2015, keď bol termín dodania stanovený na 25.-26 týždeň v roku 2015.
Obžalovaný ani v tomto prípade nevedel zdôvodniť, z akého dôvodu bol poškodenému termín dodania
uvádzaný až po 6 týždňoch od úhrady zálohovej platby, uviedol, že sa zrejme muselo niečo riešiť

na stavbe poškodeného . Ďalej uviedol, že v danom termíne 25.-26. týždňa neboli dvere dodané
z dôvodu, že ich nedodal jeho dodávateľ. Poškodený ho žiadal o vrátenie zálohovej platby dňa
06.07.2015, v tom čase mu oznámil, že bude upresnený náhradný termín dodania objednávky. Na to
mu poškodený E. oznámil, že ak nevráti peniaze, tak pristúpi k trestnému oznámeniu. Ďalej uviedol, že
dvere pre poškodeného mal k dispozícii koncom júla 2015, poškodeného však na vyzdvihnutie tovaru

nevyzval z dôvodu, že mu oznámil podanie trestného oznámenia na jeho osobu. Taktiež uviedol, že
objednávkatohtopoškodenéhopozostávalazviacerýchdielčíchkusov,ktoréboliobjednávanévrôznych
objednávkachvrôznychčasochatozdôvodu,žetaktokumulatívneobjednávapreviacerýchzákazníkov
naraz. Uviedol, že postupne bola platba poškodenému E. uhrádzaná späť a to v závislosti od toho, ako
sa podarilo jednotlivé komponenty predať inému zákazníkovi. Obžalovaný taktiež uviedol, že vo vzťahu

k pošk. E. sa viedlo trestné stíhanie aj na OO PZ Rusovce a žiadal preveriť, či sa nejedná o dvakrát
konanie v tej istej veci.
Vo vzťahu k poškodenej Mgr. T. uviedol, že, že si objednala interiérové dvere a parkety s tým, že
termín dodania dverí bol stanovený na 32. - 33. týždeň roku 2015, ktorý končí dňom 16.08.2015,
pričom ona alebo jej advokát požadovali dodanie už dňa 26.06.2015 resp. 19.06.2015 čo podmieňovali

aj následným odstúpením od zmluvy. Ďalej uviedol, že poškodenej Mgr. T. nikdy netvrdil, že podlahu
priveziekamiónomzNemeckadomája2015.Priobjednávkevmarci2015sadohodli,žepodľapostupov
prác na stavbe v priebehu mája poškodená Mgr. T. upresní, kedy bude potrebovať podlahu a interiérové
dvere. Uviedol, že dňa 04.06.2015 nemala poškodená ešte dokončené kúpeľne a dlažby, taktiež nebolo
možné pokladať podlahu z dôvodu vlhkého betónu na stavbe, ktorý bol zameraný niekedy medzi dňami

04.06. - 09.06.2015. Na vlhký betón odmietol klásť podlahu. Taktiež uviedol, že zálohové platby od
poškodenej Mgr. T. boli prijaté v marci 2015 s tým, že objednané budú po upresnení v mesiaci jún 2015
a to podľa postupu prác na stavbe. Objednávané aj boli v mesiaci jún 2015 s tým, že dodané mali byť
od 18.06 do 28.06.2015. Dodané však neboli z dôvodu, že advokát poškodenej svojvoľne určil termín
dodania na 19.06.2015. Vzhľadom k tomu, že poškodená Mgr. T. riešila vec trestným oznámením, tak s

ňou ďalej prestal komunikovať. Taktiež uviedol, že časť finančných prostriedkov bola poškodenej vrátená
a to vo výške 1664,34 eur a druhá platba vo výške 814,60 eur, keďže sa časť tovaru podarilo umiestniť
na trhu iným zákazníkom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodená Mgr. T. ešte v priebehu plynutia
dodacej doby rozposlala obchodným firmám do zahraničia ich objednávky s cenami, čo považuje za
vážne porušenie obchodného tajomstva.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2 obžaloby uviedol, že poškodená N. nikdy nebola zákazníkom jeho firmy,
pretože objednávku realizoval pán N., s ktorým výhradne komunikoval, pričom bol to pán N., ktorý
poslal zo svojho účtu peniaze a taktiež na jeho účet bolo zaslané aj vyúčtovanie v roku 2018 v dvoch
platbách vo výške 252 eur a 1024,72 eur. Uviedol, že od pána N. prijal zálohovú platbu na objednávku
dňa 12.02.2016 s tým, že termín dodania mu potvrdzoval dňa 24.05.2016 na 30 - 31. týždeň roku 2016,

ktorý končí dňom 07.08.2016. Dvere pre pána N. boli od jeho dodávateľov riadne dodané. Uviedol, že nie
je pravda, že by s týmto zákazníkom prestal komunikovať, taktiež nevie o tom, že by od tohto zákazníka
chodili emaily z urgenciami. V roku 2016 však mali problém s webovou stránkou, ktorá nefungovala a z
tohto dôvodu aj menili dodávateľa webhostingu, k emailom sa však nevie dostať. Ďalej uviedol, že pánN. mu oznámil, že vec bude riešiť cez políciu, odvtedy s ním prestal komunikovať, keďže nekomunikuje
s ľuďmi, ktorý riešia niečo cez políciu.
Obžalovaný predložil na hlavnom pojednávaní doplňujúce listinné dôkazy vo vzťahu k jednotlivým

objednávkam poškodených, ku ktorým následne uviedol, že jednoznačne preukazujú, že tovar a
polotovary pre jednotlivých poškodených jeho spoločnosť riadne objednala alebo mala na sklade z
minulých období. Čo sa týka tovaru poškodenú p. T. - podlaha, predmetná dodávateľská faktúra č.
125615jevsúdnomspiseododňa16.01.2019vnímpredloženýchdôkazoch,žurnalizovanýchvsúdnom
spise na č.l. 457, kde sa nachádza aj doklad o úhrade dodávateľovi. Súčasne sa tam nachádza aj

fotokópia listu z katalógu, kde je presná špecifikácia podlahy, ktorá bola objednaná. Jedná sa teda
o dôkaz, že spoločnosť G. dvere tovar, podlahu 513877 v množstve 131/450 m 2 riadne nakúpila u
dodávateľa a bola pripravená tovar na stavbu riadne dodať a namontovať. Ďalej upresnil, že rovnaké
obchodné podmienky mali aj poškodení D., D., T., N. a E.. Poukázal v tejto súvislosti na objednávku
zákazníka G. (ktorému bola jeho objednávka riadne realizovaná), kde je rovnako uvedené, že termín
dodania bude upresnený po úhrade zálohovej platby. Teda rovnako všetkým zákazníkom spoločnosť G.

dvere upresnila termín dodania až po úrade zálohovej platby. Ďalej sa vyjadril k prehľadu komunikácie a
e-mailom, ktoré taktiež predložil ako listinné dôkazy. Uvedené e-maily ktoré sú žurnalizované v súdnom
spise na č.l. 682 - 697 a podľa jeho názoru preukazujú že spoločnosť G. dvere, ako dodávateľ, riadne so
zákazníkmi komunikovala a len z dôvodu jeho zaneprázdnenosti boli niektorí zákazníci asi nespokojní
s úrovňou komunikácie a očakávali častejšiu komunikáciu. Z e-mailovej komunikácie s poškodenou

T. podľa neho jednoznačne vyplýva, že sa s ňou riadne komunikovalo aj po prijatí zálohovej platby,
pričom pošk. T. ešte počas termínu na dodanie tovaru odstúpila od zmluvy a žiadala vrátiť uhradenú
zálohovú platbu a podala aj trestné oznámenie. Uviedol, že obdobne to bolo aj s ďalšími poškodenými,
na č.l. 696 spisu je e-mail zo dňa 24.05.2016 kde sme ako dodávateľ riadne upresnili poškodenému
N. náhradný termín dodania tovaru. Ku komunikácii so zákazníkom E., poukázal na č.l. 697 spisu,

na e-mail zo dňa 06.07.2015, kde mu zákazník emailom oznamuje, že žiada o vrátenie zaplatenej
sumy, pričom v opačnom prípade pristúpi k trestnému oznámeniu. Podľa obžalovaného to potvrdzuje
pripravované zneužitie trestného práva zákazníkom E. na riešenie spotrebiteľského sporu. K listinnému
dôkazu - vyťaženie Poľskej spoločnosti G., ktorý predložila prokurátora na hlavnom pojednávaní uviedol,
že spoločnosť G. potvrdila jeho tvrdenie, že faktúra UL/FU/00000915/2015 bola riadne zaplatená jeho

spoločnosťou a že dňa 17.04.2015 predmetné objednávky a tovar uvedený na uvedenej faktúre, bol
riadne vyzdvihnutý z ich skladu G. v Poľsku.
Svedok - poškodený C. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2015 realizovali s manželkou
prerábku rodinného domu, pričom hľadali dodávateľa od poľského výrobcu, takto narazili na firmu G.
dvere, ktorá tieto produkty poskytovala. Cez spoločnosť G. dvere, s.r.o. objednali elektronicky dvere aj

so zárubňami. Komunikovali telefonicky priamo s obžalovaným, s ktorým aj dohodli podmienky, ktorý
im potvrdil, že ak uhradia 100 % sumy, bude doprava zdarma. Dodacia doba bola dohodnutá na 5
týždňov. Potvrdili objednávku, on poslal faktúru. Zaplatili 100 % ceny, čo bolo spolu 752,82 eur. Keď sa
doba 5 týždňov chýlila ku koncu spojil sa s obžalovaným, ktorý sa rôzne vyhováral. Obžalovaný mu v
telefonickom rozhovore následne uviedol, že dvere budú dodané v 24. až 25. týždni, teda dodacia doba

sa takto posunula o ďalšie 4 - 5 týždňov. Keďže na dodávku dverí nadväzovali aj ďalšie rekonštrukčné
práce, zvažovali s manželkou aj zrušenie objednávky. Na zálohovej faktúre však bolo uvedené, že pri
zrušení objednávky, zaplatená záloha prepadne v prospech firmy G. dvere, preto sa rozhodli počkať
na ten druhý termín dodania, avšak ani v tomto termíne dvere dodané neboli a nasledovalo opäť
kolo výhovoriek, neskôr ignorovanie. Svedok uviedol, že na sériu telefonátov obžalovaný nereagoval,

na e-maily taktiež nie, len na jeden odpovedal, že vec je v štádiu riešenia. Obžalovaný mu uviedol,
že meškanie dodávky je spôsobené tým, že v Poľku, kde vo výrobe majú problém. Túto informáciu
si svedok preveroval cez distribučné centrum G.-skone v Čechách, kde zistil, že každý dodávateľ
objednáva dvere priamo u výrobcu v Poľsku, alebo ich objednáva cez toto distribučné centrum v ČR. V
distribučnom centre mu uviedli, že u nich objednávka zo strany spoločnosti G. dvere realizovaná nebola

a zistili tiež, že objednávka nebola realizovaná ani u výrobcu v Poľsku. Potom oslovili s manželkou
obžalovaného listom, aby vec vyriešili mimosúdne, na písomnú výzvu ani na sériu telefonátov už
obžalovaný vôbec nereagoval, tak podali trestné oznámenie. Svedok potvrdil, že spolu s manželkou v
rámci tejto objednávky uhradili firme G. dvere sumu 752,87 eur. Po podaní trestného oznámenia im firma
G. dvere zaslala prvú platbu vo výške cca. 50 eur, potom boli zaslané ďalšie dve drobné platby vo výške

30 eur až 50 eur. V júli 2018 im firma G. dvere zaslala zvyšnú sumu, takže už neevidujú žiaden dlh.
Svedok - poškodený O. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na jar 2015 kontaktoval firmu G.
dvere, pretože chcel objednať interiérové dvere. Za firmu komunikoval obžalovaný, ktorý na dopyt
reagoval veľmi rýchlo, realizovali aj ohliadku, na základe ktorej bola zadaná objednávka. K objednávkebol uvedený aj termín dodania. Termín dodania v rozsahu 4 - 6 týždni od objednávky mu uvádzal
obžalovaný aj pri osobnej obhliadke, keď sa zameriavali dané dvere. Zálohovú platbu vo výške 1667,99
eur poškodený zaplatil 01.04.2015, v rozsahu 4 až 6 týždňom od tohto dátumu mali byť dvere dodané.

Keď v prvý termín neprišlo k realizácii, bol určený zo strany firmy G. dvere druhý termín dodania, a to na
15 až 28 deň v mesiaci júl 2015, čo mu obžalovaný oznámil emailom aj telefonicky. Ani tento termín nebol
dodržaný a obžalovaný sa rôzne vyhováral s tým, že je stavebná sezóna a že sú problémy s dodávkami.
Následne obžalovaný prestal reagovať úplne. Následne svedok e-mailom odstúpil od zmluvy a žiadal
vrátiť finančné plnenie. Svedok uviedol, že v roku 2017 prišla od obžalovaného prvá platba vo výške

94,62 eur a deň pred hlavným pojednávaním mu prišla ďalšia platba vo výške 1573,37 eur, teda celá
dlžná suma bola zo strany obžalovaného uhradená.
Svedok - poškodená Mgr. X. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v marci 2015 kontaktovala
spoločnosť G. dvere, z dôvodu objednávky interiérových dverí a podlahy. S obžalovaným dohodli
termín obhliadky a zamerania, na ktorý prišiel obžalovaný osobne a dohodli sa na zadaní objednávky.
Telefonickysiodsúhlasilisumuaobžalovanýjejuviedol,žeakzaplatízálohovéfaktúryušetrínadoprave.

Objednávka za dvere aj parkety jej bola zaslaná e-mailom, sumu obratom uhradila. Cena za parkety
bola 4920,41 eur a za dvere 1664,34 eur. Zálohovú platbu uhradila ešte v marci, avšak dohodla som sa s
obžalovaným, že termín dodania bude až v máji, toto taktiež overila s obžalovaným, ktorý jej potvrdil, že
nie je pre neho problém to preskladovať s tým, že termín dodania bude máj 2015. Dohodnuté to bolo len
telefonicky. Dňa 21.05.2015 kontaktovala obžalovaného s tým, že je pripravená na inštaláciu, aby prišiel

skontrolovaťbetón,čijemožnépodlahupoložiť.Obžalovanýprišielažodvatýždne atodňa04.06.2015,
skontroloval betón, uviedol jej, že v troch miestnostiach možno parkety inštalovať, v ostatných nie. Ďalej
jej uviedol, že príde o dva dni s lepším vlhkomerom, aby preveril aj zvyšné miestnosti. Potom sa už
neozval, na telefonáty a e-maily nereagoval. Svedkyňa uviedla, že dňa 11.06.2015 kontaktovala inú
firmu, ktorá premerala vlhkosť betónu a táto jej uviedla, že parkety možno položiť. Túto informáciu

chcela oznámiť aj obžalovanému, ale vôbec sa mu nedalo dovolať. Následne sa s manželom rozhodli
skontaktovať obžalovaného osobne, išli do jeho vzorkovej predajne na Zlatých Pieskoch, kde im uviedol,
že parkety dodá dňa 18.06.2015 a termín dodania dverí upresní e-mailom ktorý pošle 16.06.2015.
Taktiež dňa 17.06.2015 skontaktovali právnika, ktorý poslal obžalovanému upomienku - pokus o zmier,
s tým, aby dodal tovar dňa 18.06.2015. V deň, keď mali byť dodané parkety sa dovolala obžalovanému,

ktorý je uviedol, že parkety nemôže dodať, lebo má problém s dopravou z Nemecka. Vtedy si uvedomila,
že ich v marci neobjednával, tak ako sľúbil s tým, že ich preskladní. Potom mu e-mailom navrhla, že
zabezpečí dopravu parkiet z Nemecka, na čo obžalovaný nereagoval, a následne už vôbec nereagoval.
Ďalej uviedla, že kontaktovala výrobcu dverí G.-skone v Poľku, kde jej uviedli, že takýto typ dverí za
posledné dva mesiace zo Slovenka nikto neobjednával. Ďalej svedkyňa uviedla, že v roku 2018 prišli

čiastočné platby od obžalovaného s tým, že suma za dvere bola vrátená celá, čiastočná platba prišla aj
za parkety vo výške 814,60. Uviedla, že dlžná suma zostala vo výške 4105,81 eur za parkety a v tejto
výške aj modifikovala svoj nárok na náhradu škody.
Svedok - poškodená C. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe odporúčania kontaktovala
firmu G. dvere, chceli s manželom objednať dvere do novostavby rodinného domu. Dňa 05.02.2016

prišiel na obhliadku do novostavby priamo obžalovaný, ktorý realizoval zameranie a objednali takto 7
ks dverí. Dohodli sa s obžalovaným, že ak uhradia celú sumu objednávky, on dvere objedná s tým, že
dodacia doba je následne 4 - 5 týždňov. Zálohovú faktúru vo výške 1276,72 eur uhradili dňa 11.02.2016.
Po uplynutí termínu dodania sa jej manžel snažil obžalovaného telefonicky skontaktovať, telefón mu
však vôbec nedvíhal. Vtedy telefonicky kontaktovala obžalovaného z jej telefónu, ktoré číslo dovtedy

nepoznal, tento hovor obžalovaný prijal a tvrdil jej, že ich objednávku má na starosti jeho kolega,
že to preverí, avšak už sa neozval. Jej manžel náhodne streto obžalovaného v obchodnom centre v
Bratislave, pýtal sa ho na situáciu, obžalovaný reagoval arogantne, uviedol jej manželovi, nech podá aj
trestné oznámenie, nič im vracať nebude. Odstúpenie od zmluvy zaslali obžalovanému cca 6 - 7 týždeň
od objednávky, listová zásielka sa vrátila späť ako neprevzatá. V priebehu roka 2018 im obžalovaný

postupne vo viacerých platbách vrátil dlžnú sumu späť, svedkyňa uviedla, že celá dlžná suma bola
uhradená.
Svedkovia S. J. a B. G. na hlavnom pojednávaní uviedli, že boli v r. 2015 zákazníkmi spoločnosti
G. dvere, s.r.o., svedok J. objednal interiérové dvere a svedok G., objednal podlahu zn. Haro. Obaja
svedkovia uviedli, že komunikácia s obžalovaným prebiehala väčšinou emailom, alebo telefonicky,

obžalovaný bol s dodaním v omeškaní, nakoniec sa všetko zrealizovalo v zmysle toho, čo bolo nimi
objednané. Svedok J. uviedol, že v tej dobe omeškanie s dodaním nepovažoval za neobvyklé. Svedok
G. uviedol, že kvôli dodaniu obžalovanému neustále vyvolával, nakoniec to dodané bolo v zmysle
parametrov a dekore tak, ako bolo objednané z jeho strany.Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od detstva, boli susedia od
naproti, veľmi dobre poznal aj rodičov obžalovaného, ktorých vnímal ako svoju druhú rodinu. Svedok

uviedol, že otec obžalovaného zomrel na jar roku 2016, pričom 2 - 3 roky pred smrťou mal vážne
zdravotné problémy a vyžadoval starostlivosť, pričom pred smrťou už bol úplne imobilný, ležiaci pacient.
Obžalovaný v tej dobe s otcom prakticky býval, nakoľko zabezpečoval túto starostlivosť, dochádzal do
domu rodičov každodenne. Ďalej uviedol, že starostlivosť zabezpečoval výhradne obžalovaný, nakoľko
jeho matka zomrela už skôr, opatrovateľka dochádzala vypomôcť do domácnosti až 1-2 mesiace pred

smrťou p. K. st.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z listinných dôkazov súd poukazuje najmä na emailovú komunikáciu medzi obžalovaným a
poškodenými. Taktiež bola oboznámená emailová komunikácia poškodených C. D. a Mgr. X. T. s

dodávateľmi G.-SKONE CZ a G.-SKONE PL, preukazujúca tvrdenia poškodených uvádzaných v ich
výpovediach vo vzťahu k overovaniu zadania objednávok u výrobcu a distribútora dverí zn. G.-skone.

Súd ďalej oboznámil objednávky a faktúry na objednaný tovar zaslané obžalovaným poškodeným,
taktiež boli oboznámené potvrdenia o platbách poškodených za objednaný tovar.

OboznámenéboliajvýpisyzúčtovapotvrdeniaotransakciáchspoločnostiG.dvere,s.r.o.,preukazujúce
najmä výbery hotovosti z účtov spoločnosti realizované obžalovaným.

Na návrh obhajoby boli oboznámené aj rozsiahle listinné materiály a to potvrdenia objednávok, dodacie

faktúry a potvrdenia o úhradách u dodávateľov, preukazujúce podľa tvrdenia obžalovaného realizáciu
objednávok pre poškodených zo strany obžalovaného u jeho dodávateľov a to nasledovne:
- Potvrdenie objednávky č. EX135-3-2015 zo dňa 06.03.2015, dodacia faktúra č. UL/FU/00000915/2015,
potvrdenia o úhrade hotovosti, čo malo podľa tvrdenia obhajoby preukázať objednanie tovaru 4 ks.
Interiérových dverí zn. G.-skone pre pošk. C. D.. Tovar pre poškodeného sa má nachádzať na uvádzanej

dodacej faktúre pod položkami č. 39, 44, 49, 52, 53, 54, 55, 60. Tovar mal byť podľa predloženého
potvrdenia uhradený v dvoch platbách a to dňa 09.03.2015 a 10.03.2015.
- Potvrdenia objednávky č. EX301-8-2013, EX 36-1-2013, EX466-11-2013 a dodacie faktúry, ktoré
podľa tvrdenia obhajoby preukazujú objednanie tovaru pre pošk. O. E. a to 7 ks interiérových dverí zn.
G.-skone, s tým, že tovar bol objednaný ešte v r. 2013 a v r. 2013 a 2014 bol k dispozícii na sklade

obžalovaného. Jednotlivé komponenty pre poškodeného sa nachádzajú na dodacích faktúrach: UL/
FU/00000370/2013podpoložkamič.27,28,30,UL/FU/0000055/2014podpoložkami3,4,9,10,16,19,20,
UL/FU/00000338/2013 pod položkami 1,2,3,5, UL/FU/00002683/2013 pod položkami 17,18,21,22.
- Potvrdenia objednávky č. EX476-01-2014, EX466-11-2013, EX255-7-2013 a dodacie faktúry, ktoré
podľa tvrdenia obhajoby preukazujú objednanie tovaru pre pošk. Mgr. X. T. a to 6 ks interiérových dverí

zn. Pol-skone, s tým, že tovar bol objednaný ešte v r. 2013 a v r. 2013 a 2014 bol k dispozícii na
sklade obžalovaného. Jednotlivé komponenty pre poškodenú sa nachádzajú na dodacích faktúrach:
UL/FU/00002056/2013 pod položkami č. 4,12,14,18, UL/FU/0000055/2014 pod položkou č. 46, UL/
FU/00000476/2014 pod položkami č. 19,20,22,26,29,30. Časť objednávky bola doobjednaná r. 2015,
čo má podľa tvrdenia objednávky preukázať potvrdenie objednávky č. EX43-3-2015 a dodacia faktúra

č. UL/FU/00000915/2015 pod položkami č. 20 a 24. Podlaha zn. Haro bola obžalovanému dodaná od
spoločnostiSortimPrahas.r.o.dňa22.04.2015,uhradeniemápreukázaťpotvrdenieovkladenabankový
účet zo dňa 19.04.2015.
- Potvrdenia objednávky č. EX85-12-2013 a dodacie faktúry, ktoré podľa tvrdenia obhajoby preukazujú
objednanietovaruprepošk.C.N.ato7ksinteriérovýchdverízn.G.-skone,stým,žetovarbolobjednaný

ešte v r. 2013 a zvyšné časti v r. 205 a bol k dispozícii na sklade obžalovaného. Jednotlivé komponenty
prepoškodenúsanachádzajúnadodacíchfaktúrach:UL/FU/00000222/2014podpoložkamič.28,34,40,
UL/FU/0000915/2015 pod položkami 40,44,46,48,49,50,55,56,57,58,59,60.
- spracovaný prehľad - sumarizácia listinných dôkazov, pre lepšiu orientáciu vo vyššie uvedených
listinách

- faktúra č. 125615, potvrdenie o bankovom prevode zo dňa 19.04.2015, objednávka č. 124012016,
faktúra 124012016, dodací list zo dňa 12.02.2016, preukazujúce tvrdenia uvádzané vo výpovedi svedka
B. G.Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na Vyjadrenie spoločnosti G.-SKONE zo dňa 09.12.2020
(preložené do Slovenského jazyka), Daňové priznania, účtovná závierka a súvaha spoločnosti G. dvere,
s.r.o., oznámenia Daňového úradu Bratislava, výpis z evidencie priestupkov a odpis registra trestov

obžalovaného.

Súd pre úplnosť uvádza, že odmietol vykonať dôkaz navrhnutý poškodenou X. T., a to dožiadanie
nemeckej spoločnosti Hamberger Flooring GmbH & Co. (externý dodávateľ podlahy Haro Disano),
nakoľko sa to týkalo okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie s ohľadom na doposiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie iného do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.

Podľa § 221 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu

266 eur a škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10 násobok takej sumy.
Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu okrem iného násilím, na viacerých
osobách.
Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada).

Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je
nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Skutkový stav veci súd zisťoval
tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. S

rovnakou starostlivosťou súd pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich
proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Po vyhodnotení všetkých
dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu
prezentovaný v uznesení sp. zn. 3To/96/2019 zo dňa 03.03.2020, súd vykonané dôkazy následne
starostlivo a nestranne zhodnotil, aplikujúc tak zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12

Trestného poriadku) a nakoľko nezískal vnútorné presvedčenie, že prejednané skutky sú trestným
činom, rozhodol o oslobodení obžalovaného tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru,
že obžalovaný, ako konateľ spoločnosti G. dvere s.r.o., prevzal objednávky poškodených na dodanie

interiérových dverí a parkiet, týmto vystavil objednávky a zálohové faktúry, ktoré poškodení vyplatili
podľa požiadavky obžalovaného, ale objednaný tovar im v stanovenej a ani predĺženej lehote nedodal,
termíny dodania tovaru odďaľovať, na čo poškodení reagovali odstúpením od zmlúv a následne podali
na obžalovaného trestné oznámenie.

Sporným medzi stranami zostala skutočnosť, či sa jednalo o úmyselné konanie obžalovaného, či
konanie obžalovaného ako celok, posudzujúc všetky čiastkové aspekty jeho konania, z hľadiska
subjektívnej stránky, naplnilo formu úmyselného zavinenia ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty
prejednávaného trestného činu podvodu a či došlo k naplneniu s tým súvisiacej objektívnej stránky
prejednávaného trestného činu. Úlohou súdu je po vykonanom dokazovaní zhodnotiť, či daný skutok

vôbec napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Vzhľadom na uvedené, v
intenciách pokynov nadriadeného súdu uvedených v uznesení sp. zn. 3To/96/2019 zo dňa 03.03.2020,
sa súd zameral na skúmanie, či boli v danom prípade skutkami, ktoré mal spáchať obžalovaný, tak
ako sú vymedzené v obžalobe, naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu
podvodu podľa § 221 Trestného zákona.

Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú subjekt (páchateľ), objekt (záujem, hodnota,
či spoločenský vzťah chránený trestným právom), subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka -motív), a objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním
a následkom).

Čo sa týka subjektu, obžalovaný Ing. G. K. je subjektom plne trestne zodpovedným z hľadiska veku a
príčetnosti.

Tak isto v danom prípade je prítomný objekt ako záujem chránený normami trestného práva, teda záujem
spoločnosti na ochrane majetku a majetkových práv fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, všeobecne ide v danom prípade o úmyselný trestný čin, ktorý je
dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. Na naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu sa
vyžaduje, aby páchateľ už v čase uzavretia dohody, obchodnej transakcie, konal v úmysle svoj záväzok
nesplniť a obohatiť sa na úkor iného, alebo konal aspoň s vedomím, že tento svoj záväzok nebude môcť
splniť a že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Naplnenie skutkovej

podstaty trestného činu podvodu predpokladá aj existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej
osoby (resp. neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou
a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a
obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu
alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor

medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ
však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je
konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže
ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie.

V nadväznosti na uvedené, ako je vyššie uvedené, súd v ďalšom posudzoval charakter samotného
konania obžalovaného tak, ako je definované v skutkových vetách obžaloby, najmä či konanie
obžalovaného (objektívna stránka) spĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu tak, ako je
definovaný v ustanoveniach § 221 Trestného zákona.

V danej súvislosti je potom nevyhnutné zdôrazniť, že nevrátenie peňazí, prípadne nedodanie tovaru
(ako tomu bolo v preskúmavanej trestnej veci), teda obohatenie sa na úkor iného je, vychádzajúc z §
221 Trestného zákona, spáchanie ktorého trestného činu je obžalovanému kladené za vinu, trestným
až vtedy, ak je obohatenie sa na úkor iného spojené s uvedením iného do omylu. V skutkových vetách
obžaloby tak, ako sú vymedzené prokurátorom, resp. tak, ako navrhol prokurátor skutkové vety upraviť

a v tomto zmysle doplniť s tým, že poškodení boli uvedení do omylu v tom smere, že obžalovaný vedel,
že objednaný tovar nemôže a nechce dodať a nikdy nemal v úmysle tento tovar dodať, tak takýto záver
na základe vykonaného dokazovania jednoznačne učiniť nemožno.

Obžalovaný svoju obranu postavil na tvrdení, že objednaný tovar zakúpil u externých dodávateľov

resp. mal jednotlivé komponenty objednaného tovaru v skladových zásobách, pričom preložil súdu
dodacie faktúry a príslušnú evidenciu skladových zásob, odôvodňujúc časový sklz v dodaní tovaru, ako
aj problémy v komunikácii s poškodenými, práve náročným obdobím, ktoré zažíval v súkromnej sfére
(starostlivosť o chorého otca a rozvod).

Obžaloba pri ustálení tvrdenia o tom, že sa malo zistiť, že objednaný tovar špecifikovaný v cenovej
ponuke pre poškodených, nebol vôbec zadaný do výroby, vychádzala z toho, že objednávky neboli
vôbec zadané do výroby v spoločnosti externých dodávateľov G.-SKONE CZ a G.-SKONE PL, tak
súd dodáva, že na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy, predložené obžalovaným,
z ktorých nemožno vylúčiť možnosť, že objednávky poškodených mal obžalovaný v úmysle riešiť aj

„vyskladaním“ jednotlivých komponentov zo skladových zásob spoločnosti Pekné dvere s.r.o. a v časti
s nákupu u iných dodávateľov. Z oboznámených dokumentov spoločnosti, nemožno bez akýchkoľvek
pochybností tento záver jednoznačne ani potvrdiť, ale ani vylúčiť. Uvedenú okolnosť sa nepodarilo
preukázať ani z iných vykonaných dôkazov.

Uvedenie do omylu poškodených v oboch skutkoch teda malo spočívať v tom, že objednaný tovar
obžalovaný u výrobcu vôbec nezadal, pričom pri komunikácii s poškodenými a tiež aj v rámci svojej
výpovededeklaroval,žetakučinil.Podľanázorusúduniejemožnéuvažovaťonerealizovaníobjednávok
u dodávateľov obžalovaného bez toho, aby táto okolnosť z vykonaného dostupného dokazovaniajednoznačne vyplynula. Totiž neplnenie zo zmluvy (v tomto konkrétnom prípade nedodanie objednaného
tovaru, hoci tento už bol poškodenými vopred uhradený) nemožno automaticky a jednoznačne posúdiť
ako trestný čin podvodu, pretože len nedodanie zmluvného plnenia bez ďalšieho, nenapĺňa objektívnu

stránku stíhaného trestného činu podvodu. O uvedenie do omylu totiž ide v zmysle ustálenej judikatúry
vtedy, ak páchateľ v časovom predstihu pred zaslaním finančných prostriedkov zo strany poškodeného
predstiera uzavretie konkrétnej zmluvy s cieľom, aby získal finančné prostriedky, pričom už v čase
uzatvárania zmluvy (v tomto prípade v čase vykonania objednávky) vie, že záväzok dodať tovar,
prípadne aj iný záväzok podľa povahy zmluvy, len predstiera a zmluva je len prostriedok k tomu, aby

sa obohatil neoprávnene. Konanie, ktoré spadá do štádia po vzniku záväzkového vzťahu, už nemá
povahu konania, ktoré je v príčinnej súvislosti s následkom pri trestnom čine podvodu. V prejednávanej
veci došlo zo strany poškodených k zaplateniu ceny objednaného tovaru, avšak nedošlo k následnému
dodaniu tovaru.

V kontexte s uvedeným potom, okrem konania obžalovaného z hľadiska toho, či napĺňa pojmové

znaky podvodu tak, ako je uvedený v § 221 Trestného zákona, sa súd zaoberal aj skúmaním
naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, t. j. či bolo v danom prípade na strane
obžalovaného prítomné zavinenie, ktoré predstavuje subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného
činu. Opäť je nutné zdôrazniť, že samotné nesplnenie záväzku zo strany dodávateľa nemôže stačiť na
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného

zákona, pretože trestnoprávna zodpovednosť nie je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti,
ale je koncipovaná na subjektívnej stránke, teda na zavinení (úmysle) spôsobiť inej osobe škodu.

Trestnýčinpodvoduzhľadiskasubjektívnejstránkytedavyžadujeúmyselnézavinenie,pričompostačuje
aj nepriamy úmysel. Úmyselné zavinenie obžalovaného musí byť, napriek častej náročnosti a zložitosti

dokazovania, nepochybne preukázané. Úmyselným zavinením musia byť pokryté všetky momenty
konania obžalovaného, teda všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, konanie (uvedenie do
omylu, využitie omylu iného) aj následok (obohatenie sa, spôsobenie škody), pričom v tejto súvislosti súd
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej zavinenie sa
vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá znakom

skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria
páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty
trestného činu. Ak by sa zavinenie nevzťahovalo na čo i len niektorú z požadovaných skutočností, nie
je daná subjektívna stránka a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. Nestačí, že páchateľ
iba úmyselne konal, ale je potrebné, aby aj úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený zákonom.

Ďalej z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sa úmysel vzťahuje len na niektoré skutočnosti, ktoré tvoria
súčasť skutkovej podstaty a na niektoré sa vzťahuje napríklad nedbanlivosť, hoci aj vedomá, nemôže
ísť o úmyselný trestný čin. Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru
možno odvodzovať z okolností objektívnych a záver o subjektívnej stránke možno oprieť aj o objektívne
okolnosti ktoré nastali až po spáchaní skutku (musí však byť dodržaná zásada, že záver o úmyselnom

zavinení musí konštatovať prítomnosť úmyslu už pred uskutočnením transakcie).

Ak súd aplikuje uvedené závery na prejednávaný prípad je potrebné uviesť, že aj v tom prípade,
ak by skutková veta obžaloby, resp. prokurátorom navrhovaná úprava skutkovej vety v tomto smere,
popisovala konanie obžalovaného aj vrátane uvedenia poškodeného do omylu resp. využitia jeho omylu

(čo je nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty trestného činu podvodu), alebo by táto skutočnosť
vyplývala z okolností prípadu, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že konanie obžalovaného ako
celok, teda komplexne posudzujúc všetky čiastkové aspekty jeho konania, z hľadiska subjektívnej
stránky naplnilo formu úmyselného zavinenia a to či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu.
Inak povedané, obžalovanému nebol vykonanými dôkazmi jednoznačne a bez pochybností preukázaný

úmysel a to jednak úmysel uviesť poškodených do omylu alebo využiť ich omyl, jednak úmysel obohatiť
sa na ich úkor obohatiť, ako aj úmysel spôsobiť následok v podobe škody na majetku poškodených v
okamihu, keď s nimi uzatváral dohodu a vystavoval objednávky na dodanie tovaru. Teda z vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k naznačenému, že samotný obžalovaný
v čase objednávky zo strany poškodených úmyselne vyvíjal konkrétne úsilie, konanie, ktoré by viedlo

k navodeniu omylu vo vzťahu k poškodeným. V priebehu celého konania sa nevyvrátilo tvrdenie
obžalovaného o tom, že tovar pre poškodených u dodávateľov objednal a zároveň nebolo vyvrátené
ani tvrdenie obžalovaného o tom, že objednaný tovar pre poškodených mal naskladnený na sklade,
pričom správnosti týchto tvrdení nasvedčujú aj oboznámené listinné dôkazy. Súd záverom uzatvára, žesúčasne platí, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie
neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Taktiež je žiaduce v
tomto smere zopakovať, že nie každé konanie s „podvodnými“ alebo „neférovými“ prvkami, hoci sa jedná

o konanie protiprávne so vznikom škody, môže byť posudzované ako trestný čin podvodu. Trestný čin
podvodu podľa Trestného zákona má presne definované znaky svojej skutkovej podstaty, ktoré musia
byť v celosti a súčasne naplnené, aby sme konkrétne konanie mohli považovať za konkrétny trestný
čin. Je nevyhnutné, aby úmyselné konanie páchateľa predchádzalo vykonaniu majetkovej dispozície
a aby páchateľ mal ešte pred vykonaním majetkovej dispozície (v danom prípade úhrady za tovar

zo strany poškodených) úmysel spôsobiť škodu na cudzom majetku. Musí byť taktiež daný vnútorný,
subjektívny vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Nestačí len samotný fakt neplatenia
resp. neplnenia záväzku. V prípade, ak sa obžalovaný rozhodol až dodatočne (po vzniku záväzkového
vzťahu) ponechať si už zaplatenú zálohu / sumu za tovar, nezakladá to zákonné znaky trestného činu
podvodu, ale môže sa jednať (za splnenia ďalších podmienok) o prípadnú zodpovednosť v civilnoprávnej
oblasti.

Platí totiž, že trestné právo by malo byť až krajným prostriedkom riešenia sporov. Trestné právo je
prostriedkom „ultimaratio“ (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej
náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada
subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri

typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné
možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú
neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp trestného práva ako prostriedku ultimaratio sa prejavuje
najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takých prípadoch musia orgány
činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, prevažne majetkových trestných

činov (tak, ako je to v posudzovanom prípade) s vedomím, že princíp ultimaratio je neoddeliteľnou
súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku
trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na
namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravu, ak k porušenia
práva skutočne došlo. Princíp ultimaratio tak umožňuje odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry

občianskoprávnych či obchodných vzťahov od trestnej činnosti.

Súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili. Tam, kde nemožno

bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je
pre obžalovaného priaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže
vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných
dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s použitím zásady „in dubioproreo“
rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby. S poukazom na všetky vyššie

uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na to, že súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, musel obligatórne (§ 288 ods. 3
Trestného poriadku) odkázať poškodenú Mgr. X. T. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.