Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 20, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/463/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224471
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3115224471.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, v spore žalobcu R. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna

občiankaSR,trvalebytomG.XX,podnikajúcapodobchodnýmmenomR.N.,smiestompodnikaniaXXX
XX G. XX, IČO XXXXXXXX, zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 6,
97101Prievidza,protižalovanémuH.Z.G.,sosídlomG.W.Z.XXXX/XXA,XXXXXH.,IČOXXXXXXXX,
o zaplatenie 19.681,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.681,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 19.681,17 eur od 16.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 16.11.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal
rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.681,17 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 16.11.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol vlastníkom nehnuteľností v k. ú. A.,
zapísaných na LV č. XXXXX, stavby - G. súp. č. XXX na pozemku parc. Y. č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Od roku 2005 mal v nájme predmetné nehnuteľnosti žalobca.
Uvedené nehnuteľnosti žalovaný zveril do správy Z. P.G., so sídlom T. S. XX, XXX XX A. s právom
prenajímať ich tretím osobám. V lete 2013 prenajímateľ oznámil žalobcovi, že v nehnuteľnosti dôjde
k demontáži kotolne. Bez prevádzky kotolne by žalobca nemal v priestoroch zabezpečenú dodávku
teplej vody a vykurovania priestorov. Preto sa žalobca s prenajímateľom a žalovaným dohodol, že
vybudovanie kotolne na výrobu tepla a úžitkovej vody a s tým súvisiace stavebné úpravy zrealizuje na
svoje náklady. Žalobca výstavbu kotolne ukončil v decembri 2013. O realizácii stavebných úprav a ich

rozsahužalobcapriebežneinformovalprenajímateľaaajvlastníka.Poverenízamestnanciprenajímateľa
a vlastníka sa počas realizácie prác niekoľko krát zúčastnili obhliadky. Správca nehnuteľnosti - Z.
P.G. po realizácii stavebných úprav, uzatvorila so žalobcom novú nájomnú zmluvu. Žalobca mal za
to, že nová nájomná zmluva zohľadňuje aj vysporiadanie investícií vložených do nehnuteľnosti. Dňa
13.08.2015 bolo žalobcovi zaslané oznámenie, že došlo k zmene vlastníka prenajímanej nehnuteľnosti.
So žalobcom sa skontaktovali noví vlastníci nehnuteľnosti I. F. a A. J., ktorí mu predložili nový návrh
nájomnej zmluvy. Nová nájomná zmluva nezohľadňovala investície vložené do nehnuteľnosti žalobcom.

Preto sa žalobca s vlastníkmi dohodol na ukončení nájomnej zmluvy s tým, že prenajaté priestory
chcel uviesť do pôvodného stavu a zakúpené zariadenie si chcel zobrať. Vlastníci s demontážou
zariadenírealizovanýchžalobcomnesúhlasili.Informovaližalobcu,ženehnuteľnostikúpilivrátanetýchto
zariadení. Zariadenia boli súčasťou nehnuteľnosti, ktorú kúpili. Boli zohľadnené aj v cene nehnuteľnosti.Vlastníci zároveň informovali žalobcu, že žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy o vložených investíciách
vedel a v rámci kúpnej zmluvy zaviazal správcu nehnuteľnosti ako prenajímateľa, aby tieto investície so
žalobcom vysporiadal. Vzhľadom k uvedenému v októbri 2015 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o

stretnutie štatutárneho zástupcu Z. P.G., vtedajšieho správcu nehnuteľnosti a prenajímateľa, za účelom
dohody o vysporiadaní nárokov žalobcu v súvislosti s vloženými investíciami. Štatutárny zástupca Z.
P.G. informoval právneho zástupcu žalobcu, že žalobca nikdy písomne nepožiadal ani prenajímateľa ani
vlastníka o súhlas so stavebnými úpravami. Realizácia stavebných úprav žalobcom bola podmienená
písomným súhlasom, bez tohto súhlasu nemôže nároky žalobcu uspokojiť. Žalobca do nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalovaného investoval finančné prostriedky vo výške 21.869,17 eur. V čl. VIII ods. 2 nájomnej
zmluvy z 19.12.2013 sa dohodli, že b) prenajímateľ odkúpi technické zhodnotenie za zostatkovú účtovnú
hodnotu v prípade vypovedania nájmu zo strany prenajímateľa alebo nájomcu pred uplynutím doby
nájmu, na ktorú bola zmluva uzatvorená, ak: ba) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu
nespôsobilý na dohovorené užívania, bb) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z §
5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., bc) prenajímateľ vypovie nájomný vzťah pred uplynutím doby nájmu z

dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 116/1990 Zb, bd) uplynie doby nájmu na ktorú bola
zmluva uzatvorená, be) pri zmene vlastníka prenajatých nehnuteľností. Vzhľadom k tomu dal žalobca
vyhotoviťznaleckýposudoknastanoveniezostatkovejúčtovnejhodnotyvloženýchinvestícií.Znaleckým
posudkom č. 8/2005 vyhotoveným znalcom Ing. L. S. (znalcom z odboru ekonomika, management,
odvetvie účtovníctva a daňovníctva a kontroling) bola účtovná hodnota vložených investícií ocenená

na sumu 19.681,17 eur. Vložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká
vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti). Prospech z plnenia bez
právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka /ďalej len „Občiansky
zákonník“/) vzniká prijatím tohto plnenia a tiež vzniká príjemcovi tohto plnenie (bez ohľadu na zavinenie)
peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Je neprípustné, aby sa niekto

obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad
vo vykonaní určitých prác). Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný sa ako vlastník

predmetných nehnuteľností vynaložením investícií žalobcom bezdôvodne obohatil o hodnotu vložených
investícií v sume 19.681,17 eur. Žalobca ním tvrdené skutočnosti navrhol preukázať listinnými dôkazmi.

2. Žalovaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu odôvodnil tým, že namieta pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v predmetnom spore. Namietal, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností,

ktoré žalobca zhodnotil, a preto nevzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie. Ak vzniklo bezdôvodné
obohatenie tak toto vzniklo vlastníkom nehnuteľností, ktorými sú I. F. a A. J.. Žalobca uviedol, že chcel
nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu a ňou zakúpené zariadenia si chcel zobrať, ale vlastníci s tým
nesúhlasili. Až potom, čo mu vlastníci neumožnili odniesť si ním zakúpené zariadenia, ktoré inštaloval do
nehnuteľnosti, uplatnil si žalobca svoj nárok voči žalovanému. Žalobca sa tiež odvolával na čl. VIII ods.

2 zmluvy o nájme z 19.12.2013, podľa ktorého by mal prenajímateľ odkúpiť technické zhodnotenie za
zostatkovú účtovnú hodnotu pri skončení nájmu pred uplynutím doby nájmu z vymenovaných dôvodov.
Z tohto ustanovenia zmluvy táto povinnosť vyplýva pre prenajímateľa, ktorým bola Z. P.G., T. S. XX v A.,
ktorámalanehnuteľnosťvspráve,tedasubjektodlišnýodžalovaného.Nájomnázmluvabolauzatvorená
medzi uvedenou školou ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom. Z uvedeného záväzkového

vzťahu nemohli vzniknúť povinnosti pre tretiu osobu - žalovaného, ktorý nebol účastníkom zmluvy. V
tejto súvislosti žalovaný považoval za nejednoznačné z akého titulu by mal mať žalobca na pohľadávku
nárok, či podľa § 451 Občianskeho zákonníka, alebo ako obligačný záväzok vyplývajúci zo zmluvy.
Osoba, ktorej malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie pritom nie je totožná osobou, ktorá je zaviazaná
zo zmluvy. Žalovaný namieta aj samotný uplatnený nárok. Podľa vyjadrení prenajímateľa, Z. P.G. v A.,

žalobca nemal písomný súhlas prenajímateľa ani vlastníka s investovaním do nehnuteľnosti. Pritom
podľa čl. VIII ods. 1 nájomnej zmluvy sa hovorí, že nájomca bude realizovať technické zhodnotenie
po podpísaní tejto nájomnej zmluvy v rozsahu stavebných prác podľa finančného rozpočtu a časového
harmonogramu predloženého nájomcom a schváleného prenajímateľom. Podľa vyjadrenia riaditeľa
školy ako štatutárneho zástupcu prenajímateľa on sám sa nikdy nezúčastnil žiadnej obhliadky prác

počas ich realizácie, ani tým nepoveril žiadneho zo zamestnancov. Prenajímateľovi ani vlastníkovi
neboli odovzdané žiadne doklady, na základe ktorých by mali možnosť o technickom zhodnotení
nehnuteľnosti účtovať. Vzhľadom na to, že nedošlo k predloženiu rozpočtu ani k schváleniu rozsahu
prác prenajímateľom ani vlastníkom nehnuteľností, žalovaný namietal aj konkrétnu výšku uplatnenéhonároku.Žalobcauvádza,ževybudovalkotolňu,abymalzabezpečenúdodávkuteplejvodyavykurovanie
priestorov, vzhľadom na to, že malo dôjsť k demontáži kotolne. Avšak faktúry obsahujú aj položky ako
vymaľovanie priestorov, obklady a dlažba, výmena sociálnych zariadení, umývadiel a vodovodných

batérií.

3.Žalobcasakodporužalovanéhovyjadrilpodanímzodňa23.05.2016vrámciktoréhouviedol,žepodľa
§ 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúce prechod práva povinností na nadobúdateľa prenajatej
veci, ktoré je obsiahnuté v rámci všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy a dopadá aj na vzťahy, ktoré riešia

prenájom nebytových priestorov, pretože zvláštna úprava tohto nájomného vzťahu, nachádzajúca sa v
zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a to v
nadväznosti na § 720 Občianskeho zákonníka neobsahuje špeciálne ustanovenie o dôsledkoch zmeny
vlastníka prenajatej veci za trvania nájomného vzťahu. Preto je nutné použiť všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to konkrétne §
680, ktorý túto otázku výslovne rieši. Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatým nebytovým priestorom

za trvania nájomného vzťahu, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Ide o
prípad právneho nástupníctva (sukcesie), s ktorým je spojený ten dôsledok, že na nadobúdateľa
prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona - ex lége, ak
nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon tento dôsledok, a to nadobudnutie vlastníckeho práva k
prenajatej veci, spája. Nadobúdateľ tak vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho

základnýmiobsahovýmiatribútmi,akýmisúpredmetnájmu,právaapovinnostiprenajímateľa,čojedané
povahou nájomného vzťahu a ktoré vyplývajú zo zákona, resp. z nájomnej zmluvy. Na nadobúdateľa
však neprechádzajú z titulu právneho nástupníctva všetky práva a povinnosti prenajímateľa. Na
nadobúdateľa neprechádzajú najmä peňažné pohľadávky, ako ani dlhy prenajímateľa, vzniknuté za
trvania pôvodného nájomného vzťahu, akými sú napr. pohľadávka prenajímateľa na splatné nájomné,

povinnosť zaplatiť splatnú pohľadávku nájomcu na zľavu z nájomného a pod. Na nového prenajímateľa
(nadobúdateľa prenajatej veci) neprechádzajú ani práva a povinnosti prenajímateľa, vzniknuté v
súvislosti so zmenami prenajatej veci vykonanými nájomcom za trvania pôvodného nájomného vzťahu
bez súhlasu prenajímateľa. Preto nájomca, ktorý bez súhlasu pôvodného prenajímateľa zhodnotil
prenajaté nebytové priestory ich stavebnou úpravou či akoukoľvek zmenou nie je oprávnený uplatňovať

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči novému prenajímateľovi, ktorý neskôr nadobudol
nehnuteľnosť, v ktorej sa rekonštruované nebytové priestory nachádzajú, ale len voči tomu, kto bol
jej vlastníkom v čase uskutočnenia rekonštrukčných prác, pretože nový vlastník nevstúpil do žiadneho
právneho vzťahu so žalobcom, ktorý by bol pokračovaním nájomného vzťahu s pôvodným. Žalovaný
zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase keď bol vlastníkom nehnuteľností, tieto boli zverené do

správy Z. P.G., ktorá bola vo vzťahu k žalobcovi prenajímateľom a ak z nájomnej zmluvy vyplývajú
žalobcovi nejaké práva, tak je týmito právami zaviazaný vtedajší prenajímateľ - Z. P.G. a nie žalovaný.
Vtedajšíprenajímateľ-Z.P.G.priosobnýchrokovaniachuviedol,žežalobcanikdynemalpísomnýsúhlas
na investovanie do nehnuteľnosti, a to i napriek tomu, že o zrealizovaných investíciách vedel. Počas
realizácii investícii do nehnuteľnosti, rozsah prác preverovali zástupcovia žalovaného - vtedajšieho

vlastníka a aj zástupcovia Z. P.G.. Práce boli zrealizované s jeho vedomím. Žalobca bol nútený práce
zrealizovať. Bez týchto investícii by nebolo možné nehnuteľnosť užívať na účel dohodnutý v nájomnej
zmluve. V čase realizácie uvedených investícii bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalovaný. Z.
P.G. mala nehnuteľnosť zverenú do správy s právom nehnuteľnosť prenajať tretím osobám. Žalovaný
takto zhodnotenú nehnuteľnosť predal tretej osobe. Žalovaný predal nehnuteľnosť spolu s investíciami

vloženými do nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedenému trvá žalobca v celom rozsahu na podanej žalobe.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 13.02.2017, v rámci ktorého uviedol, že
zotrváva na svojich tvrdeniach a argumentoch uvedených v podanom odpore proti platobnému rozkazu
zo dňa 15.04.2016. Žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré mal žalobca zhodnotiť, a preto

je toho názoru, že na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalobcu, že investície
vložené do nehnuteľnosti boli zohľadnené v cene nehnuteľnosti, za ktorú mal žalovaný nehnuteľnosti
predať novým nadobúdateľom, žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca vo svojom vyjadrení
argumentuje tým, že noví vlastníci nehnuteľnosti síce vstupujú do pôvodného nájomného vzťahu a
do postavenia prenajímateľa, ale neprechádzajú na nich všetky práva a povinnosti prenajímateľa,

napr. peňažné pohľadávky a dlhy prenajímateľa, ako aj práva a povinnosti prenajímateľa vzniknuté so
zmenami prenajatej veci vykonanými nájomcom za trvania pôvodného nájomného vzťahu bez súhlasu
prenajímateľa. Žalovaný nevie o čo svoju argumentáciu opiera, nakoľko zo samotného ustanovenia
§ 680 Občianskeho zákonníka, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza, nič takéto nevyplýva, naopak,z dikcie zákona je zrejmé, že nadobúdateľ vstupuje do všetkých práv a povinností prenajímateľa.
Podľa ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej
veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa

svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom
preukázaná. Samotná zmena vlastníctva prenajatej veci teda nemá za následok skončenie nájmu.
Nadobúdateľ veci vstupuje do právneho postavenia prenajímateľa - stáva sa prenajímateľom so
všetkými oprávneniami a povinnosťami. Nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov (napr. platiť
nájomné) voči prvšiemu vlastníkovi - prenajímateľovi, keď mu zmena vlastníctva bol a oznámená, či

už pôvodným alebo novým vlastníkom, alebo ak mu ju nový vlastník preukázal. Zmena vlastníctva
prenajatejvecijedôvodomibanavýpoveď(zkomentárakObčianskemuzákonníku,I.diel,JUDr.Jaromír
Svoboda a kolektív, vyd. EUROUNION, spo. s.r.o., 4. vydanie, str. 588 - 589). Bez ohľadu na to aké
práva a povinnosti prenajímateľa prešli na nových nadobúdateľov nehnuteľností, chcem zdôrazniť, že
žalovaný nikdy nebol vo vzťahu k žalobcovi prenajímateľom. Žalobca neuzavrel so žalovaným nájomnú
zmluvu, a teda žalovanému nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného

vzťahu, ktorý medzi stranami neexistoval. Hoci obvykle vlastník veci a prenajímateľ je tá istá osoba, v
danom prípade to tak nie je. Žalobca však bez ohľadu na to vzťahuje práva a povinnosti prenajímateľa
na vlastníka veci. Žalobca investoval do nehnuteľnosti bez súhlasu tak vlastníka ako aj prenajímateľa.
Z ustanovenia § 667 Občianskeho zákonníka podľa žalovaného vyplýva, že nájomca môže požadovať
úhradu nákladov vložených do nehnuteľnosti len ak tak urobil so súhlasom prenajímateľa. Ak vykonal

zmeny veci bez súhlasu prenajímateľa, nielenže nie je oprávnený požadovať vložené investície, ale
je dokonca povinný vynaložiť ďalšie náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, aj keby tieto boli
väčšie než náklady samotnej zmeny veci. Táto povinnosť postihuje nájomcu preto, že k zmene na veci
si nevyžiadal súhlas prenajímateľa alebo, že zmenu vykonal napriek nesúhlasu prenajímateľa s ňou.
Existenciu súhlasu prenajímateľa musí preukázať nájomca. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol,

aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca následne podaním zo dňa 21.03.2017 pričom uviedol,
že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a vo vyjadrení k odporu. Ďalej uviedol, že v lete
2013 prenajímateľ' oznámil žalobcovi, že v nehnuteľnosti dôjde k demontáži kotolne. Bez prevádzky

kotolne by žalobca nemal v priestoroch zabezpečenú dodávku teplej vody a vykurovanie priestorov, a
to i napriek tomu, že prenajímateľ' sa v nájomnej zmluve zaviazal zabezpečovať poskytovanie služieb
spojených s nájmom. Žalobca by nemohol priestory užívať na účel, na ktorý boli priestory prenajaté.
Nedostála by tak svojim záväzkom, ktoré mala zazmluvnené. Žalobca na osobnom rokovaní vyzval
prenajímateľa, aby zabezpečil do prenajatých priestorov dodávku teplej vody a tepla. Prenajímateľ sa

vyjadril, že kotolňa sa demontuje na základe požiadavky vlastníka nehnuteľnosti - žalovaného a nie je
v jeho kompetencii rozhodnúť inak. Odporučil mu, aby sa so svojimi požiadavkami obrátil na vlastníka
nehnuteľnosti - žalovaného. Žalobca sa preto v tejto veci obrátila na žalovaného. Vec riešil s Mgr. G.
W., vedúcou odboru S.alovaného. Požiadal ju, aby žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zabezpečil v
prenajatých priestoroch dodávku tepla a TÚV. Bol informovaný, že kotolňa bola demontovaná, preto nie

je v možnostiach vlastníka dodávku zabezpečiť. Žalobca navrhol, že na svoje náklady v prenajatých
priestoroch vybuduje kotolňu. Mgr. W. oznámila, že túto ponuku musí prerokovať so zodpovednými
pracovníkmi žalovaného. Mgr. W. sa následne skontaktovala so žalobcom a oznámila, že do prevádzky
žalobcu sa dostavia zástupcovia vlastníka a prenajímateľa. Spoločne prerokujú podmienky výstavby
kotolne žalobcom. Mgr. W. požiadala žalobcu, aby na stretnutie pripravila podklady k výstavbe kotolne,

ktorú chce realizovať. V priestoroch, ktoré boli predmetom nájmu, sa v lete 2013 uskutočnilo stretnutie
za prítomnosti zástupcov všetkých strán. Zo strany žalobcu bol prítomný žalobca a jej manžel O.
N.. Za stranu prenajímateľa sa zúčastnili Mgr. M. O., F.koly (prenajímateľa] a O. U., ktorý mal na
starosti technickú správu budov. Za stranu žalovaného sa zúčastnila Mgr. G. W. a Ing. M. F., vedúci
oddelenia investícii. Za žalovaného tam boli ešte nejaké osoby, ale mená týchto ľudí si nepamätá.

Stretnutie sa uskutočnilo v priestoroch, v ktorých mal žalobca prevádzku. Preto boli na stretnutí prítomní
aj niektorí zamestnanci žalobcu H. H. a V. Y.. Na tomto stretnutí žalobca predniesol svoj návrh, že
na svoje náklady zrealizuje výstavbu novej kotolne. Manžel vysvetlil prítomným technické riešenie
realizácie. Na záver prítomný odsúhlasili, aby žalobca vystaval kotolňu na vlastné náklady. Žalobca
bol zároveň upozornený, aby v súvislosti s realizáciou zamýšľanej investície komunikoval so žalobcom

ako vlastníkom budovy, a to prostredníctvom Mgr. W.. Žalobca dal vypracovať technickú dokumentáciu.
Túto predložil Mgr. W.. Následne bola zrealizovaná výstavba kotolne. Počas realizácie výstavby bol
žalobca v kontakte s Mgr. W., ktorú priebežne informoval o stave prác. Po ukončení prác si Mgr. W. bola
vystavanú kotolňu obhliadnuť. Po realizácii prác, bol žalobcovi zo strany prenajímateľa predložená novánájomná zmluva. Žalobca mal za to, že v novej zmluve sú zohľadnené zrealizované práce. Preto sa po
predajinehnuteľnostižalobcaobrátilnaprenajímateľa.Bolinformovaný,ženesplnilpodmienkunájomnej
zmluvy, nakoľko nemá žiaden písomný súhlas vlastníka, podľa podmienok nájomnej zmluvy. Žalobca

sa preto obrátil na žalovaného, ktorý realizáciu prác schválil. Zástupcovia žalovaného na stretnutí v lete
2013 súhlasili s výstavbou kotolne. O výstavbe kotolne žalobcom bol žalovaný priebežne informovaný.
Uvedená skutočnosť vyplýva aj z nájomnej zmluvy. Pri predaji nehnuteľnosti bola kotolňa vybudovaná
žalobcom, zahrnutá do ceny nehnuteľnosti. Žalovaný predal nehnuteľnosť aj s kotolňou vybudovanou
žalobcom.

6.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanienadeň01.03.2018,naktoromprávnyzástupcažalobcu
predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že nový vlastník nehnuteľnosti
po odkúpení týchto sporných nehnuteľností kontaktoval žalobcu s tým, že ho informoval o nadobudnutí
vlastníctva. Vtedy sa žalobca informoval ako bude zo strany nového vlastníka riešené aj zhodnotenie
predmetných priestorov. Noví vlastníci informovali žalobcu, že nehnuteľnosti nadobudli s podmienkou,

teda s ustanovením priamo uvedeným v kúpnej zmluve, že všetky vložené investície si vysporiada
pôvodný vlastník, resp. prenajímateľ. Nakoľko od žalobcu požadovali vyšší nájom a nezohľadnili ani
skutočnosti o investovaných prostriedkov do predmetnej nehnuteľnosti, nedohodli sa na nájme, dohodli
sa na ukončení nájmu. Až po vzájomných rokovaniach nakoniec došli k nejakému kompromisu, s
tým, že upozornili žalobcu, nech sa domáha svojich práv z titulu vložených investícií u žalovaného ,

resp. iných osôb, ktoré mali nárok vyrovnať. V nájomnom nie sú zohľadnené žiadne investície vložené
žalobcom a z toho dôvodu nevie žalobca, prečo zo strany žalovaného je poukazované na rozpor s
dobrými mravmi. V súvislosti s uplatnením nárok pri zhodnotení nehnuteľnosti, ktorá bola v prenájme
žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 2 Obdo/28/2012. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči
uviedol, že pasívnu legitimáciu žalovaného odvíja od skutočnosti, že v čase, keď žalobca zrealizovala

investíciedonehnuteľnostíbolžalovanývlastníkomtejtonehnuteľnosti.Ustanovenie§667Občianskeho
zákonníka je ustanovenie, ktoré sa výslovne vzťahuje na vzťahy prenajímateľa ako vlastníka a nájomcu.
V tomto prípade prenajímateľ vlastníkom nebol. Má za to, že pre tento prípad toto ustanovenie nie je
možné použiť. Podľa ustálenej súdnej praxe pri zmene vlastníka na nového vlastníka neprechádzajú
nároky nájomcu, ktoré boli vykonané bez súhlasu prenajímateľa, navyše v tomto prípade si noví vlastníci

vyhradili právo, resp. povinnosť vlastníka, aby záväzok z vložených investícií vysporiadal vo vzťahu
užívateľovi tejto nehnuteľnosti. Plnenie žalobcu prijal vlastník nehnuteľnosti, ktorému vlastne žalobca
túto nehnuteľnosť zhodnotil. Jedná sa o plnenie bez právneho dôvodu, ktorého sa žalobca vydania
domáha. Vzhľadom k uvedenému je žalobca toho názoru, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tejto
veci.

7. Právny zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich
písomných vyjadrení. Ďalej uviedol, že podľa interných vyjadrení žalovaného mal žalobca na predmetné
priestory uzatvoriť novú zmluvu o nájme a to 31.08.2015, a teda pokiaľ žalobca naďalej užíva predmetné
priestory, je uplatňovanie tohto nároku v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca požaduje zaplatiť

investície do nehnuteľností a súčasne túto nehnuteľnosť aj užíva. Právny zástupca žalovaného v
záverečnej reči uviedol, že v danom prípade žalovaný bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ale
nebol prenajímateľom, ktorým bol tretí subjekt. Žalobca realizoval investície do nehnuteľnosti z dôvodu,
že užívala nehnuteľnosť ako nájomca a nároky, ktoré vznikli žalobcovi z nájomného vzťahu by mali
posudzované podľa ustanovení o nájme. Žalobca uvádza, že nie je možné použiť ustanovenie § 667

Občianskeho zákonníka, pretože toto sa týka vzťahu prenajímateľa ako vlastníka a nájomcu. S týmto
výkladom žalovaný nesúhlasí, nakoľko ustanovenie § 667 Obč. zákonníka hovorí len o prenajímateľovi,
nikde neuvádza, že by musel byť aj vlastníkom a že by práva a povinnosti z tohto ustanovenie vznikli
len v prípade, že by prenajímateľ bol totožný s vlastníkom. Toto ustanovenie upravuje práve tie prípady,
kedy dôjde k skončeniu nájmu a za akých okolnosti môže nájomca požadovať po skončení nájmu

úhradu nákladov, ktoré nájomca investoval do prenajatej veci. Tento nárok si mal žalobca uplatňovať
voči prenajímateľovi, ktorý nie je totožný so žalovaným. Žalobca na jednej strane vylučuje použitie
ustanovenia § 667 a opiera svoj nárok o ustanovenie o bezdôvodnom obohatí nie o nároky vyplývajúce
z nájmu. Na druhej strane sa však odvoláva na to, že pri zmene vlastníka nehnuteľnosti neprechádzajú
nároky nájomcu voči prenajímateľov na nové vlastníka, teda opätovne sa dovoláva ustanovení o nájme.

Pokiaľ je uplatnený nárok žalobcu založený na tom, že žalovanému, ako vlastníkovi nehnuteľnosti, malo
vzniknúť bezdôvodné obohatenie a teda nejde o nároky z nájomného vzťahu, ktorý medzi žalobcom a
žalovaným neexistoval, v tom prípade nepovažuje za relevantné , aby žalobca poukazoval na nároky
vplývajúce z nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené s tretím subjektom a nie žalovaným. Pokiaľ ide osamotný nárok na bezdôvodné obohatenie voči žalovanému žalovaný poukazuje na to, že vykonané
investície boli na nehnuteľnosti vykonané bez súhlasu žalovaného. Žalovaný síce bol v čase vykonania
investícií vlastníkom nehnuteľnosti, ale už ním nebol v čase podania žaloby ani súčasnosti. Ak teda

bola investíciami zhodnotená nehnuteľnosť, je toho názoru, že bezdôvodné obohatenie vzniklo tomu,
kto nehnuteľnosť vlastní, užíva v stave v akom sa v súčasnosti nachádza. Teda užíva zhodnotenú
nehnuteľnosť, teda berie z nej úžitky. V nájomnej zmluve bol dohodnutý postup, ako postupovať pri
zhodnotení nehnuteľnosti, práve z toho dôvodu, aby nedošlo k sporom aj ohľadne rozsahu, výšky
zhodnotenie a oprávnenosti vynaložených nákladov, kedy súhlas mal dať prenajímateľ aj vlastník

nehnuteľnosti. Pričom vlastník nehnuteľnosti mal dať písomný súhlas a to na základe predloženej
projektovej dokumentácie, ktorú vlastník nehnuteľnosti odsúhlasí. Nakoľko k tomuto súhlasu vlastník
nedošlo, žalobca nepredložil ani rozsah investície na projektovú dokumentáciu pred zrealizovaním
investícií, žalovanému ako vlastníkovi na schválenie a odsúhlasenie, je žalovaný toho názoru, že
žalobca investoval do nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka a neoprávnene a preto žalovaný odmieta
tento nárok. Poukazujeme tiež na to, že v zmysle § 667 Občianskeho zákonníka je nájomca oprávnený

požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu a to práve z toho dôvodu, že počas trvania nájmu
tieto investície sám užíva, má z nich prospech a to vo výške po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku
ktorému došlo v dôsledku užívania veci, teda nájomca nie je oprávnený požadovať výšku investícií v
tej hodnote, a akej investoval, ale v hodnote, akú majú v čase ukončenia nájmu s prihliadnutím na
opotrebenie, znehodnotenie. Preto považuje nároku uplatnený voči žalovanému na zaplatenie investícií

do nehnuteľnosti za situácie, keď túto nehnuteľnosť žalobca ďalej užíva, používa sa za nárok v rozpore
s dobrými mravmi.

8. V predmetnej veci súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol dňa 01.03.2018 medzitýmnym rozsudkom, keď rozhodol

o dôvodnosti žalovaného nároku. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 37Cb/463/2015-95 rozhodol
tak, že „Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému titulom vynaložených
investícií v roku 2013 do nehnuteľnosti a to do stavby, druh stavby - iná budova, škola, telec. int.
kuch., súpisné č. XXX, postavená na pozemku parcela registra "C" č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza
v katastrálnom území A., obec A., okres A., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX, je daný“.

Súd mal za to, že žalobca investoval svoje prostriedky do zhodnotenia nehnuteľnosti žalovaného,
a to vybudovaním kotolne v roku 2013, bez právneho dôvodu, na základe čoho mu vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia o to, o čo sa nehnuteľnosť žalovaného zhodnotila. Predmetný
medzitýmny rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/87/2018-129 zo
dňa 28.05.2019. Odvolací súd mal za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči

žalovanému titulom vynaložených investícií v roku 2013 do predmetnej nehnuteľnosti je daný. Nároky na
vrátenie neoprávneného majetkového prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú
predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny dôvod. Takýmto
nárokom je aj predmetný nárok žalobcu.

9. Na základe ustálenej dôvodnosti žalovaného nároku v zmysle vyššie uvedeného právoplatného
medzitýmneho rozsudku, bolo potrebné sa ďalej v konaní zaoberať výškou nároku, ktorá bola zo strany
žalovaného rovnako spochybnená.

10. Dňa 01.10.2020 bol zo strany žalovaného na základe výzvy súdu doručený Znalecký posudok

č. 05/2015 zo dňa 16.02.2015 vyhotovený znalcom Ing. V. R., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti: Stavba - kuchyňa a jedáleň Z. P.G. A. súp. Č. XXX na pozemku G. parcela č. XXXX/XX,
k. ú. A. a Pozemok - G. parcela č. XXXX/XX a XXXX/XX, k. ú. A. - areál X.

11. Za účelom ďalšieho dokazovania dal žalobca vyhotoviť odborné vyjadrenie znalca k zvýšeniu

hodnoty nehnuteľnosti investíciami zrealizovaných žalobcom. Odborné vyjadrenie č. 190/2020 zo dňa
01.12.2020 vyhotovené znalcom Ing. A. M. bolo súdu predložené dňa 02.12.2020.

12. Tunajší súd vo vec vytýčil pojednávanie na deň 23.06.2021, na ktoré predvolal všetkých účastníkov.
Dňa 21.06.2021 bolo súdu doručené ospravedlnenie zo strany žalovaného spolu s vyjadrením vo

veci samej. Žalovaný mal za to, že objekt je od času investícií zrealizovaných žalobcom prestavaný,
a preto nie je v možnostiach znalca stanovenie hodnoty objektu pred jeho úpravami a následne
hodnoty objektu po úpravách. Hodnotu nevedel určiť ani pôvodný znalec, k čomu žalovaný zaslal aj
e-mailovú komunikáciu. Výpočet v rámci odborného vyjadrenia nepovažoval žalovaný za spôsobilý naurčenie výšky bezdôvodného obohatenia. Znalec podľa žalovaného vykonal niekoľko nelogických a
nedôvodných prepočtov v snahe vyjsť v ústrety zadaniu žalobcu. Z uvedeného dôvodu nepovažoval
odborné vyjadrenie znalca za relevantné k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia. Nároky vznesené

žalobcom považoval žalovaný za rozporné s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
ako nájomca do dnešného stále užíva technické zhodnotenie stavby a zmenou vlastníka nehnuteľnosti
nedošlo k prerušeniu užívania priestorov žalobcom. Žalovaný poukázal aj na čl. VIII. Ods. písm. be)
Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a Z. P.G. v A. č. 1/2013, podľa ktorého má
žalobca nárok na technické zhodnotenie práve od Z. P.G., a to na základe predchádzajúcich dohôd.

Aj z uvedeného dôvodu považoval žalovaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
rozporný s dobrými mravmi a za výkon práv a povinností v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Právny zástupca na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.06.2021 v neprítomnosti žalovaného
uviedol, že v čase realizácie uvedených investícii bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalovaný.
Žalobca zhodnotil nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Z. P.G. mala nehnuteľnosť zverenú do

správy. Z investície vloženej do nehnuteľnosti žalobcom nemala žiaden prospech. Žalovaný takto
zhodnotenú nehnuteľnosť predal tretej osobe. Žalovaný predal nehnuteľnosť spolu s investíciami
vloženými do nehnuteľnosti. Žalovaný sa vo vzťahu k novému vlastníkovi zmluvne zaviazal, že za
vložené investície sa s nájomcom vysporiada. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti)

k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu
zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka) vzniká prijatím tohto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohoto
plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti.
Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto

neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo.
Medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 37Cb/463/2015 Okresný súd Trenčín rozhodol, že nárok žalobcu na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniavočižalovanémujedaný.Žalovanýpoukázalnato,ženárokžalobcu,
ktorého sa v konaní domáha je v rozpore s dobrými mravmi a to i napriek tomu, že žalobca sa domáha
len náhrady finančných prostriedkov investovaných do nehnuteľnosti žalovaného, ktorú žalovaný takto

zhodnotenú predal. Žalobca bol toho názoru, že práve konanie žalovaného pri predaji nehnuteľnosti bolo
v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ žalovaný predal nehnuteľnosť bez toho, že by sa pred predajom
vyporiadal so žalobcom. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca
predmetné priestory naďalej užíva, aj s uvedenou skutočnosťou sa súd vysporiadal v medzitýmnom
rozsudku. Žalobca žiadnym spôsobom nepopieral, že priestory užíva. Avšak nový vlastník v nájomnom

nezohľadnil práce zrealizované žalobcom, nakoľko nehnuteľnosť od žalovaného odkúpil v stave v
akom sa nachádzala (vrátane vykonaných prác). Preto nový vlastník nemal dôvod túto skutočnosť
zohľadňovať voči žalobcovi v nájomnom. Žalovaný dňa 13.08.2015 nehnuteľnosť predal. Nehnuteľnosť
bola predaná aj s investíciami zrealizovanými a zaplatenými žalobcom. Preto sa žalobca domáhal od
žalovaného náhrady za zrealizované práce v sume 19.681,17 eur. Pri stanovení náhrady vychádzal zo

zostatkovej účtovnej hodnoty vložených investícii, podľa čl. VIII ods. 2 nájomnej zmluvy z 19.12.2013,
ktorú mal uzavretú. Žalobca dal vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie zostatkovej účtovnej hodnoty
vložených investícii. Znaleckým posudkom č. 8/2015 vyhotoveným znalcom Ing. L. S. (znalcom z
odboru ekonomika, managment, odvetvie účtovníctva a daňovníctva a kontroling) bola účtovná hodnota
vloženýchinvestíciiocenenánasumu19.681,17eur.Žalobcazvoliltentospôsobocenenie(tedaúčtovnú

hodnotu), nakoľko na tomto spôsobe vyčíslenia náhrady (resp. odkúpenia zhodnotenia) sa dohodol so
žalovaným (resp. so správcom majetku) v nájomnej zmluve. Žalobca si na základe rozhodovacej praxe
súdu pri podaní návrhu bol vedomý, že nárok na náhradu nákladov vynaložených do nehnuteľnosti,
by mal byť uplatnený vo výške zodpovedajúcej zhodnoteniu veci ku dňu scudzenia nehnuteľnosti.
Avšak v čase podania návrhu, nebolo v možnostiach žalobcu zabezpečiť žiadne podklady na tento

spôsobvyčíslenianároku. (Novívlastnícinehnuteľnostinesúhlasilisobhliadkounehnuteľnostiznalcom.)
Navyše mal za to, že po podaní žalobného návrhu, bude žalovaný prístupný k nejakej dohode, resp.
žalovaný bude akceptovať dojednania dohodnuté v nájomnej zmluve a spoločne nájdu kompromis.
Keďže k dohode účastníkov nedošlo ani po potvrdení medzitýmneho rozsudku krajským súdom,
za účelom preukázania výšky uplatneného nároku (zvýšeniu hodnoty nehnuteľnosti zrealizovanými

investíciami), požiadal žalobca o odborné vyjadrenie znalca Ing. A. M., reg. č. XXXXXX, znalec z odboru
stavebníctva: odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Úlohou znalca nebolo
oceniť stavebné práce, ale vyjadriť sa k hodnote, v akej sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti
pôvodnému stavu zhodnotila. Podľa ustálenej súdnej praxe bezdôvodným obohatením investíciou docudzejnehnuteľnostiniehodnotavynaloženýchprostriedkovanicenastavebnýchprác,alerozdielmedzi
hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej. Odborné vyjadrenie č. 190/2020 vyhotovené znalcom
vychádza a bolo vypracované na podklade znaleckého posudku č. 5/2015 vypracovaného znalcom Ing.

R., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti v roku 2015 (v čase prevode vlastníctva),
v ktorej cene boli zohľadnené aj práce zrealizované žalobcom. Podkladom k odbornému vyjadreniu
bola okrem iného obhliadka nehnuteľnosti, doklady o vykonaných prácach (faktúry, revízne správy a
pod.). Po doložení všetkých dostupných podkladov a zohľadnení relevantných skutočností, bolo snahou
znalca, stanoviť pohľadávku žalobcu tak, aby čo možno najpresnejšie zodpovedal otázku vyčíslenia

rozdielu medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Teda úlohou znalca
bolo vyčísliť rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľností bez investícii zrealizovaných žalobcom
a všeobecnou hodnotou nehnuteľností so zrealizovanými investíciami. Uvedenú hodnotu znalec vyčíslil
na sumu 22.350,31 eur. Teda na sumu, ktorá prevyšuje nárok uplatnený žalobcom. Avšak nárok žalobcu
je v prevyšujúcej časti premlčaný. S poukazom na uvedené žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 19.681,17 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % zo sumy istiny ročne, od

16.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

14. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
pričom v súlade s § 204 CSP neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: výpis z katastra
nehnuteľností LV č. XXXXX, k. ú. A., zmluva o nájme nebytových priestorov č. 1/2005 z 28.07.2005,

zmluva o nájme nebytových priestorov č. 1/2013 z 19.12.2013, oznámenie o zmene z 13.08.2015,
dohoda z 21.08.2015, ZP č. 8/2015 zo dňa 15.09.2015, faktúra č. 21102013, príjmový pokladničný
doklad č. 21102013, faktúra č. 28102013, PPD č. 28102013, faktúra č. 01112013, PPD č. 01112013,
faktúra č. 05122013, PPD č. 05122013, faktúra č. 23122013, PPD z 23.12.2013, faktúra č. 25122013,
PPD z 25.12.2013, výzva z 11.11.2015, odpoveď na výzvu z 17.12.2015, zápisnica z 18.07.2013, kúpna

zmluva z 22.06.2015, rozsudok OS TN zo dňa 01.03.2018, rozsudok KS v TN zo dňa 28.05.2019, ZP č.
05/2015 zo dňa 16.02.2015, odborné vyjadrenie č. 190/2020 zo dňa 01.12.2020, nakoľko ide o listiny,
ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou
spochybnené. Podľa § 204 CSP súd oboznámil čítaním obsah nasledovných listín: výpis zo ŽR SR na
žalobcu zo dňa 17.06.2021, výpis zo štatistického registra organizácií na žalovaného zo dňa 17.06.2021,

lustrácia v REGOB na žalobcu, úradný záznam zo dňa 17.06.2021.

15.1. Na základe vykonaného dokazovania a právoplatného rozhodnutia o základe uplatňovaného
nároku žalobcu, súd zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.

15.2. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15.3. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15.4. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15.5. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia na tom
skutkovom základe, že vykonaním investícií do veci vo vlastníctve žalovaného, žalobca vec žalovaného
zhodnotil vo výške investícií, čím sa vo výške tohto zhodnotenia, žalovaný bezdôvodne obohatil.

17.Vpredmetnejvecibolopreukázanéanesporné,žežalobcabolnájomcomvroku2013nehnuteľnosti,
stavby, druh stavby - iná budova, škola, telec. int. kuch., súpisné č. XXX, postavená na pozemku parcela
registra "C" č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza v k. ú. A., obec A., okres A., zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXXX (ďalej aj len „nehnuteľnosť“). Uvedená nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalovaného. Žalobcauzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom, Z. P.G., ktorá bola správcom nehnuteľnosti žalovaného,
najprv pod číslom 1/2005 s účinnosťou od 28.07.2005 a následne č. 1/2013 s účinnosťou od
19.12.2013. Žalobca vykonával od 01.11.2013 na nehnuteľnosti úpravy, a to predovšetkým vybudovanie

kotolne. Žalobca vykonával zmeny a investície v predmetnej nehnuteľnosti bez písomného súhlasu
prenajímateľa, ako i bez písomného súhlasu vlastníka, žalovaného. Dňa 22.06.2015 uzavrel žalovaný
ako predávajúci kúpnu zmluvu s kupujúcimi I. F. a A. J., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v
nájme žalobcu. Súčasťou zmluvy bolo dojednanie strán, že nároky nájomcov súvisiace s technickým
zhodnotením budú finančne vysporiadané a nájomcovia ich nebudú môcť požadovať od kupujúcich.

V predmetnej veci tak nebolo sporné, že k vybudovaniu kotolne došlo, súhlas na takéto vybudovanie
poskytnutý nebol, zo strany žalobcu bolo investované do majetku žalovaného, s ktorým v rozhodnom
čase nebol žalobca v žiadnom právnom vzťahu. Ak preto žalobca nebol so žalovaným v žiadnom
právnom vzťahu a napriek tomu vynaložil investície do jeho veci, nehnuteľnosti, k tomuto došlo
bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Nakoľko týmto plnením získal žalovaný momentom vynaloženia
investície t. j. v roku 2013 majetkový prospech, je preto žalovaný v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka toto získané obohatenie v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti, žalobcovi vydať.

18. Po vydaní právoplatného medzitýmneho rozsudku, ktorý konštatoval skutočnosti uvedené v
predchádzajúcom odseku, bolo potrebné v konaní ustáliť výšku tohto bezdôvodného obohatenia. Na
jej preukázanie dal žalobca vyhotoviť odborné vyjadrenie č. 190/2020 zo dňa 01.12.2020 znalca

Ing. A. M.. Keďže súd dospel k právnemu názoru, že v danom prípade boli vynaložené hodnoty do
cudzej nehnuteľnosti, čím žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať (§ 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka) a že v takomto prípade je pohľadávka z bezdôvodného obohatenia
nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou
a po nej. Súd si je vedomý toho, že bezdôvodné obohatenie získané žalovaným nebolo napokon

určené v súlade s vyššie uvedenou zásadou, ktorú právna prax rešpektuje, a s ktorou aj súd súhlasí
a považuje ju za správnu. Podľa konštatovania znalca v odbornom vyjadrení nebolo totiž možné
stanoviť hodnotu nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou. Za tejto situácie bolo potrebné prijať náhradné
riešenie a to také, ktoré by zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi. V
posudzovanej veci to znamená stanoviť pohľadávku žalobcu tak, aby čo možno najviac zodpovedala

rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej. Zhodnotenie vykonané žalobcom,
ktoré najviac vystihuje rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po nej, je náležitým
spôsobom vyjadrené v záveroch predloženého odborného vyjadrenia. Znalec pri stanovení zhodnotenia
nehnuteľnosti využíval metodické postupy uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalec tak postupoval podľa platných právnych predpisov a

stanovilzhodnotenienehnuteľnostikdecembru2013zníženéoprimeranéopotrebenie.Navypracovanie
odborného vyjadrenia mal k dispozícii znalecký posudok č. 05/2015 vypracovaný Ing. R., ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu nehnuteľností a stavieb pred predajom uvedenej nehnuteľnosti v roku 2015.
Znalec tiež vykonal ohliadku nehnuteľnosti za súčasného stavu a na základe toho stanovil zhodnotenie
nehnuteľnosti žalobcom.

19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení účinne nenamietal predložené odborné vyjadrenie, išlo
len o jeho domnienky a úvahy. Žalovaný v predmetnom konaní ani nenavrhol žiaden dôkaz na
riadne spochybnenie výpočtu vykonaného znalcom pri stanovení hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti
vykonanej žalobcom. Žalovaný síce príkladmo uviedol podľa neho nelogické a nedôvodné prepočty

vykonané vyššie menovaným znalcom v odbornom vyjadrení, avšak súd, ako už bolo vyššie uvedené,
považoval znalcom vyčíslené zhodnotenie nehnuteľnosti za správne a vykonané v súlade so zákonom.
Znalec v odbornom vyjadrení vyčíslil rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti bez investícii
zrealizovanýchžalobcomavšeobecnouhodnotounehnuteľnostisozrealizovanýmiinvestíciaminasumu
22.350,31 eur, ktorá prevyšuje nárok uplatnený žalobcom, pričom ako správne konštatoval žalobca,

jeho nárok je v prevyšujúcej časti premlčaný. Súd preto považoval žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie žalovanej sumy 19.681,17 eur za zodpovedajúci skutočnému bezdôvodnému obohateniu,
ktorý žalovaný získal stavebnou činnosťou vynaloženou žalobcom do jeho nehnuteľnosti, a ktorý je
povinný vydať. K mailovej komunikácii predloženej žalovaným spolu s vyjadrením zo dňa 18.06.2021
súd uvádza, že pôvodný znalec nedostal od žalovaného zadanie pre stanovenie hodnoty objektu

pred jeho úpravami a následne po ich vykonaní. Otázka žalovaného smerovala len k tomu, či v
predmetnom znaleckom posudku mala zrekonštruovaná kotolňa v ohodnocovanej nehnuteľnosti nejaký
vplyv na zistenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Dokonca samotná znalkyňa odkázala žalovaného
na oslovenie znalca, ktorý má oprávnenie na oceňovanie stavebných prác. Súd len pre úplnosť uvádza,že znalec Ing. A. M., ktorý vypracoval odborné vyjadrenie č. 190/2020 má oprávnenie práve aj na odhad
hodnoty stavebných prác.

20.Žalovanývrámcisvojejobranyopakovanieuviedol,ženárokuplatňovanýžaloboupovažujezanárok
v rozpore s dobrými mravmi. Súd však žiaden takýto rozpor v prípade žalobcu nevidí. Takýmto rozporom
nie je ani skutočnosť, že žalobca je stále nájomcom v predmetnej nehnuteľnosti a doposiaľ užíva
technické zhodnotenie. Súd už v medzitýmnom rozsudku podrobnejšie reagoval na túto opakovanú
obranu žalovaného a súd nepovažuje za potrebné len duplikovať už raz vyjadrený názor súdu, ktorý

zostal nezmenený.

21. Žalobca sa popri istine pohľadávky domáhal priznania úroku z omeškania z dlžnej sumy od podania
žaloby, t. j. od 16.11.2015 do zaplatenia. Začiatok omeškania vyplýva zo dňa kedy sa žalobca so svojim
nárokom obrátil na súd. K tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,5 %, po pričítaní
5 percentuálnych bodov v zmysle vyššie cit. ustanovenia tak výška úroku z omeškania k tomuto dňu

predstavuje 5,05 % ročne. Úroky z omeškania tak boli uplatnené správne.

22. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

23.1. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP, účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,§262ods.1CSP,atotakže,
žalobcovi,ktorýmalvsporeplnýúspech,priznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvplnom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.