Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010779
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414010779.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému Q. F., pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. októbra
2015, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr.
Slavoja Sendeckého, odvolanie obžalovaného Q. F., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 07.04.2015, sp.zn. 3T/114/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07.04.2015 sp.zn. 3T/114/2014
bol obžalovaný Q. F. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1,3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ako zákonný otec ml. U. F., nar. XX.XX.XXXX, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom

sp. zn. 8P 227/2010, právoplatným dňa 28.04.2011, zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80 €
mesačne k rukám matky H. F., bytom G. K. Z., V. P. XXX/XX, vždy do 25. dňa v mesiaci od 07.02.2014
do 7.4.2015 túto povinnosť bezdôvodne ničím neplnil, čím zapríčinil dlh na výživnom vo výške 1120 € a
tohto konania sa dopustil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T 179/2009 zo
dňa 06.02.2014, právoplatným dňa 06.02.2014, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody.

Za to obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2,4 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon
taktouloženéhotrestuodňatiaslobodyzaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do
zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 07.04.2015 po jeho vyhlásení odvolanie obhajca obžalovaného,
ktorý na verejnom zasadnutí krajského súdu ohľadom obsahu odvolania uviedol, že v plnom rozsahu

zotrváva na obsahu vyjadrení obhajcu na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obhajcom obžalovaného
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto
výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli

odvolaním obhajcu obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle
§ 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného (v zastúpení jeho obhajcom)
nebolo podané dôvodne.

Na tomto mieste sa žiada z pohľadu krajského súdu zdôrazniť, že už predsúdne konanie, konanie na
súde prvého stupňa a taktiež verejné zasadnutie krajského súdu 07.10.2015 bolo proti obžalovanému

vykonané na podklade opatrenia predsedu senátu ako proti ušlému v zmysle § 358 a nasl. Tr. por.
Miesto jeho súčasného pobytu nie je zistiteľné a len z dostupných informácií je zrejmé, že sa zdržiava nanezistenej adrese v Anglicku. Keďže súčasný pobyt obžalovaného sa ani konajúcemu súdu nepodarilo
vypátrať, boli vo veci splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 358 ods. 1 Tr. por., § 359 Tr. por. a
§ 361 Tr. por. a tak aj na krajskom súde bolo proti obžalovanému ako odvolateľovi, v zastúpení jeho

obhajcom, vykonané konanie o jeho odvolaní ako proti ušlému.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade

s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Na
hlavnom pojednávaní dňa 07.04.2015 vykonal výsluch svedkyne H. F. (matky ml. U. F.) a v zmysle § 269
Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä rozsudok totožného súdu sp.zn. 8P/227/2010 zo dňa

24.03.2011, správy ÚPSVaR Banská Štiavnica, správy sociálnej poisťovne, správy na obžalovaného a
tiež obsah rozsudku totožného súdu sp.zn. 1T/179/2009. Na podklade takto vykonaného dokazovania
potom dospel prvostupňový súd k správnemu, nielen k skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere,
že obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať ml. U.
F. a taký čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvoch rokoch za taký čin odsúdený.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 207 ods. 3 hrozí jeho páchateľovi uložením trestu odňatia slobody na jeden rok až

päť rokov. Prvostupňový súd správne zistil jednu okolnosť, ktorá obžalovanému z hľadiska výmery trestu
priťažovala a to, že bol už za trestný čin odsúdený, pričom na druhej strane nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by mu v tomto smere poľahčovala. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody v rámci upravenej
trestnej sadzby na dolnej hranici, ktorý aj krajský súd považoval za primeraný všetkým okolnostiam
prípadu, na ktoré bol pri úvahách o druhu a výmere trestu povinný prihliadnuť. V súlade so zákonom ho

na výkon takto uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
obžalovaný bol v predošlých desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.