Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919203781
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6919203781.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň

JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky W. M., narodenej
XX. XX. XXXX, bytom S. V. XX, právne zastúpenej AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom
Žánovská 5183/2A, Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798, o určenie, že O. Z., narodený XX. XX. XXXX,
bytom W. N. XX, právne zastúpený JUDr. Marian Dzuroška, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 468/31,
Rimavská Sobota, IČO: 47 254 513, je otcom maloletého U. M., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako
navrhovateľka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská
Sobota, o odvolaní O. Z. ako určeného otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Rimavská

Sobota č. k. 9Pc/18/2019-185 zo 6. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom určil, že O. Z., nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletého U.
M.,nar.XX.XX.T.zmatkyW.M.,nar.XX.XX.XXXX.Súčasnemaloletéhozverildoosobnejstarostlivosti
matky s tým, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi uložil

povinnosť prispievať na maloletého výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima stanoveného
pre nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne podľa osobitného predpisu, vždy do konca toho ktorého
mesiaca vopred do rúk matky, počnúc dňom 22. 08. XXXX a zaostalé výživné za obdobie od 22. 08.
XXXX do 31. 12. 2021 v sume 802,90 Eur uložil otcovi vyrovnať v mesačných splátkach po 20,- Eur
splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom január 2022 pod hrozbou straty výhody splátok.
Napokon otcovi uložil povinnosť zaplatiť znalkyni R.. L. W. trovy znaleckého dokazovania v sume 173,12
Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov

konania a ešte vyslovil, že otec nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

2. Prvoinštančný súd v otázke určenia otcovstva aplikoval ust. § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine majúc za
preukázané otcovstvo označeného muža O.a Z.a (ďalej len „otec“) k maloletému U. M. z matky W. M. na
základe znaleckého posudku č. 24/2020 R.. L. W., znalkyne z odboru genetika, odvetvie analýza DNA (a
písomného vysvetlenia znalkyne) a tiež na podklade výpovede svedkyne L. Z. i samotnej navrhovateľky
(matky maloletého). S odkazom na ust. § 110 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)

prvoinštančný súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému poukazujúc na to, že o
maloletého sa riadne stará od jeho narodenia matka, pričom v zmysle § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého tzv. minimálnym zákonným výživným prihliadajúc
na to, že otec platí na svoje ďalšie maloleté dieťa výživné v sume 35,- Eur mesačne, nevlastní žiadenmajetok a je poberateľom invalidného dôchodku v sume 147,- Eur mesačne a hoci v minulosti 2 mesiace
pracoval, dosiahol len zanedbateľný zárobok. Nakoľko otec na maloletého dosiaľ nijak neprispel, zročné
výživné za obdobie od podania návrhu 22. 08. XXXX do 31. 12. 2021 predstavuje sumu 802,90 Eur,

ktorú otcovi povolil uhradiť v splátkach po 20,- Eur mesačne. Súčasné pomery otca nedovolili zaviazať
ho podľa § 53 CMP na náhradu trov konania a preto prvoinštančný súd podľa § 52 CMP vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania s tým, že ale otec ako neúspešný účastník
je povinný znášať nepokryté trovy znaleckého dokazovania v sume 173,12 Eur. Neuloženie povinnosti
zaplatenia súdneho poplatku otcovi zdôvodnil súd prvej inštancie § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z. z. a

tým, že otcovi bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vec
vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Zotrval na tom, že nie je otcom maloletého, pretože s navrhovateľkou ako matkou maloletého nikdy

nemal pohlavný styk. Preto sú pre neho závery znaleckého posudku znalkyne R.. L. W. neprijateľné
a neobjektívne. Už totiž počas prvoinštančného konania namietal, že porovnávacím materiálom mali
byť vzorky krvi a nie ster z bukálnej sliznice a ďalej, že predmetom konania bolo určenie otcovstva k
maloletému U. M., narodenému 10. XX. XXXX, ale znalecký posudok porovnával genetický materiál U.
M., narodeného XX. XX. XXXX. Vzhľadom na uvedené navrhol vykonať nové znalecké dokazovanie z

odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA, čomu prvoinštančný súd aj vyhovel na pojednávaní dňa 08.
03. 2021 podmieňujúc vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania uhradením zálohy 200,- Eur.
Následne dňa 20. 07. 2021 prvoinštančnému súdu oznámil, že kvôli nedostatku finančných prostriedkov
nie je schopný zálohu zložiť a žiadal o jej odpustenie a aby vykonanie kontrolného znaleckého
dokazovania nebolo podmieňované zálohou. O tejto jeho žiadosti ale prvoinštančný súd nerozhodol.

Napokon otec v odvolaní namietal, že nebol akceptovaný ani jeho návrh na vypočutie svedka S. a že
nie je zrejmé, či sa maloletý narodil v riadnom termíne alebo šlo o predčasný pôrod.

5. Navrhovateľka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

6. Na základe odvolania otca krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny a vychádza z náležite a v dostatočnom rozsahu prevedeného dokazovania pri

rešpektovaní všetkých procesných práv účastníkov konania. Prvoinštančný súd zistil skutočný stav
veci v rozsahu zodpovedajúcom zákonnej potrebe rozhodnutia založeného na preskúmaní všetkých
podstatných okolností prípadu. Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387
ods. 2 CSP v podstate v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré je
jasné, zrozumiteľné a presvedčivé poskytujúc tým dostatočnú oporu pre záver majúci vyjadrenie v jeho

výrokovej časti. Okresný súd svoje zistenia aj právne závery vrátane použitých právnych predpisov
dostatočne popísal v odôvodnení rozhodnutia, kde z pohľadu odvolacieho súdu správne vystihol všetky
podstatné okolnosti prípadu.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, ktorý na základe vykonaného

dokazovania určil v zmysle § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, že navrhovateľkou označený muž je otcom
maloletého. Prvoinštančný súd tiež správne podľa § 110 CMP v súvislosti s určením otcovstva upravil
aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému aj vyživovaciu povinnosť k nemu. Odvolací súd
preto odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu a konštatuje, že otecv podanom odvolaní neuviedol nič tak zásadné, s čím by sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal už
súd prvej inštancie. Preto na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza (len)
nasledovné:

11. Podstatou tohto súdneho konania bolo určenie otcovstva k maloletému a v tejto otázke prvoinštančný
súd primárne vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 24/2020 R.. L. W., znalkyne z odboru
genetika, odvetvie analýza DNA. V znaleckom posudku znalkyňa konštatovala, že na základe zisteného
nálezu DNA je pravdepodobnosť otcovstva O.a Z.a k maloletému U. M. na úrovni 99,999 %, čím

možno mať otcovstvo za prakticky dokázané. Súčasne znalkyňa uviedla, že rovnaké genetické znaky
maloletého, jeho matky a označeného muža boli genotypovo zhodné vo všetkých 16-tich vyšetrovaných
systémoch, pričom otcovstvo by bolo možné vylúčiť v danom systéme vtedy, ak má dieťa genetickú
informáciu, ktorú nemohlo zdediť od svojej matky a označený muž takúto genetickú informáciu nemá.
Otcovstvo sa potom pokladá za spoľahlivo vylúčené vtedy, ak ho vylučujú najmenej dva systémy.
Odvolací súd tak uzatvára, že v prejednávanom prípade otcovstvo označeného muža nevylúčil ani jeden

systém. V dôsledku výsledkov znaleckého dokazovania bola z hľadiska § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine
právne irelevantnou odvolacia výhrada otca, či sa maloletý narodil v riadnom termíne, resp. či išlo o
predčasný pôrod - toto by bolo potrebné zisťovať len v tom prípade, ak by nebol urobený znalecký
posudok.

12. Otec v prvoinštančnom konaní i v odvolaní namietal, že porovnávacím materiálom pre analýzu
DNA mali byť vzorky krvi. Už prvoinštančný súd ale na podklade vyjadrenia znalkyne v tomto smere
jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že v súčasnosti sa vo forenznej praxi štandardne pri analýze používa
ster z bukálnej sliznice vzhľadom na jednoduchosť manipulácie a neinvazívnu techniku odberu, pričom
izolovaná DNA zo steru bukálnej alebo periférnej krvi, kože, slín, či iných tkanív poskytuje identickú

genetickú informáciu DNA. Preto použitá DNA zo steru bukálnej sliznice nemôže ovplyvniť výsledok
paternitnej analýzy. Podľa odvolacieho súdu je tak jasné, že výsledok analýzy DNA nezávisí od toho,
či je porovnávací materiál získaný odberom krvi alebo sterom bukálnej sliznice. Aj odvolaciemu súdu
je pritom z rozhodovacej činnosti známe, že práve ster bukálnej sliznice (a nie odber krvi) je tou
bežne používanou metódou, ktorá sa pri analýze DNA aplikuje. Znalkyňa podľa odvolacieho súdu teda

postupovala pri výkone znaleckej činnosti úplne štandardne v súlade s vedeckými poznatkami platnými
pre dané znalecké odvetvie a aj svoju formálnu chybu v znaleckom posudku týkajúcu sa uvedenia
nesprávneho dátumu narodenia maloletého presvedčivo vysvetlila - chybný rok v dátume narodenia
maloletého (dátum XX. XX. XXXX namiesto správneho dátumu 10. XX. XXXX) bol uvedený jedine
v písomnom vyhotovení znaleckého posudku, avšak v ostatných podkladoch bol dátum narodenia

maloletého (resp. jeho rodné číslo) uvedený správne s tým, že všetci zúčastnení vrátane otca potvrdili
regulárny priebeh odberu vzoriek a nikto z nich voči tomu nemal námietky.

13. S uvedeným súvisí aj námietka otca, že prvoinštančný súd nepristúpil k prv avizovanému
kontrolnému znaleckému dokazovaniu. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že dôvod na nariadenie

kontrolného znaleckého dokazovania vôbec daný nebol, čo v podstate uviedol aj sám prvoinštančný súd
v napadnutom rozhodnutí slovami: „kontrolné znalecké dokazovanie nechcel súd nariadiť preto, že mal
nejaké pochybnosti o už vykonanom znaleckom posudku vzhľadom na jeho jednoznačnosť, ale preto,
aby umožnil označenému mužovi pre jeho vnútorný duševný kľud, že využil všetky možnosti vzhľadom
na svoje presvedčenie, že nemal ani jeden pohlavný styk s navrhovateľkou na bránenie svojho postoja.“.

14. A v druhom rade k tomu odvolací súd dodáva, že účelom kontrolného znaleckého dokazovania
nie je prehodnotenie znaleckého posúdenia určitých skutkových okolností v prípade, že niektorá zo
strán (účastníkov) vyjadrí číru nespokojnosť so závermi, ku ktorým znalec dospel. Tzv. kontrolné
znalecké dokazovanie je totiž prioritne zamerané na preskúmanie správnosti použitia znaleckých metód

a postupov a na ich základe prijatých odborných záverov v už podľa ust. § 207 CSP podanom znaleckom
posudku a nie na akési „nové“ posúdenie, či prehodnotenie skúmaných okolností. Na jeho vykonanie
potom nestačí len neakceptácia výsledkov podaného znaleckého posudku niektorým z účastníkov, ale
je namieste vtedy, ak na základe konkrétnych výhrad odborného charakteru možno pochybovať o tom,
či podaný znalecký posudok je založený na správnom odbornom prístupe k posudzovanej problematike.

Inak povedané, v prvom rade sa na podklade konkrétnych odborných výhrad preskúmava to, ako
znalec dospel k svojim záverom a či tento jeho postup bol správny a teda tu nejde o opätovné a nové
posudzovanie tých istých otázok s tým rozdielom, že ich hodnotí iná osoba.15. V prejednávanom prípade nebol dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, lebo
neexistovali žiadne relevantné okolnosti spochybňujúce spracovanie znaleckého posudku znalkyňou
R.. Angelikou Vasiľovou na odbornej úrovni zodpovedajúcej súčasnému vedeckému poznaniu. V

tomto prípade bolo vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nadbytočné (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/XXXX), ako to skonštatoval aj prvoinštančný súd a preto jeho
nevykonanie nepredstavovalo porušenie procesných práv otca. Okrem toho odvolací súd poukazuje aj
na to, že prvoinštančný súd nebol viazaný uznesením, ktorým mienil pristúpiť k nariadeniu kontrolného
znaleckého dokazovania, pretože išlo o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a takým

uznesením nie je súd viazaný podľa § 237 ods. 2 CSP a súčasne mal otec od pojednávania dňa 08.
03. 2021 až do ďalšieho pojednávania sedem mesiacov na to, aby zložil sumu 200,- Eur predstavujúcu
skôr symbolickú ako reálnu cenu ďalšieho znaleckého dokazovania, ktoré prvoinštančný súd ústretovo
vo vzťahu k otcovi chcel vykonať. Porušenie procesných práv otca, ktoré by malo vplyv na správnosť
napadnutého rozsudku nespôsobilo ani to, že vzhľadom na jeho nepriaznivé pomery prvoinštančný
súd neakceptoval žiadosť o odpustenie zálohy za kontrolné znalecké dokazovanie, resp. že o žiadosti

nerozhodol. Už bolo totiž uvedené, že kontrolné znalecké dokazovanie nebolo potrebné vykonať a preto
nebolo potrebné o otcom podanej žiadosti ani rozhodovať.

16. Pokiaľ ide o nevypočutie otcom navrhnutého svedka XX. J., nevykonanie tohto dôkazu prvoinštančný
súd riadne a správne zdôvodnil v napadnutom rozsudku (viď 16. odsek jeho odôvodnenia), s ktorým

postupom sa aj odvolací súd stotožňuje, pretože pokiaľ mal menovaný potvrdiť, že navrhovateľka mala
mať pohlavný styk (aj) s iným mužom, prípadná pravdivosť tejto skutočnosti by nemohla ovplyvniť
znalecké závery o tom, že navrhovateľka otehotnela od ňou označeného muža O.a Z.a, ktorý je v
dôsledku toho otcom maloletého.

17. Z týchto dôvodov prvoinštančný súd dospel k záveru o otcovstve maloletého na základe správne
zisteného stavu veci, ktorý aj po právnej stránke správne posúdil rešpektujúc pritom všetky procesné
práva účastníkov tohto konania vrátane otca maloletého. Preto odvolací súd vyhodnotil podané
odvolanie ako nedôvodné a nakoľko nezistil nesprávnosť skutkových zistení, či právnych záverov ani
pri ostatných (od výroku o určení otcovstva závislých) výrokoch napadnutého rozsudku, potvrdil ho v

celom rozsahu s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Podľa odvolacieho súdu je totiž rozsudok
vecne správnym aj v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, zastupovania, či správy
majetku maloletého, výživného vrátane zameškaného výživného a tiež trov konania.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP

a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Nezistil totiž žiadne dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).