Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222733
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:2117222733.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: L.. S. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpený: JUDr. Michal Antal, advokát, AK Trnava, Hlavná 13
proti žalovanej: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., Z. XX, právne zastúpená: JUDr. Ema Zacharová,
advokát s.r.o., Forgáchova bašta č. 7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023 o vyporiadanie zaniknutého BSM
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

I. Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca sa svojou žalobou v spojení so zmenou žaloby, ktorá bola pripustená právoplatným
uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/9/2018-511 zo dňa 19.12.2019 domáhal voči žalovanej
vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM) tak, aby súd
- žalobcovi prikázal zostatok na bežnom účte žalobcu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, na meno L.. S. N. ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku
(3.1.2017) vo výške 14,10 eur;

- žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi na celkové vyrovnanie do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku sumu 6 834,12 eur,
- žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2 Žalobca poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých aktíva majú pozostávať zo zostatku na uvedenom
bežnom účte vo výške 14,10 eur ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 03.01.2017. Žalobca mal ďalej za to,
že voči žalovanej má nárok na zaplatenie jednak sumy 670,99 eur, pretože počas trvania manželstva

mali byť spoločné prostriedky použité na vyplatenie výlučného dlhu žalovanej spoločnosti Provident,
s.r.o., Mariánska 2, Nitra, IČO: 35 536 334 vo výške 1 341,98 eur, ktorý dlh mal vzniknúť
ešte pred uzavretím manželstva, ako aj nárok na zaplatenie sumy 6 170,18 eur z dôvodu splácania
a úplného uhradenia zostatku dlhu v UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancova 1/A, Bratislava z titulu
poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere číslo I.-Y.-XXXXXXXX-XXXX-PIES-SU, keď žalobca mal
od zániku BSM na spoločný dlh zaplatiť sumu 12 340,37 eur. Strany sporu počas trvania manželstva
nemali nadobudnúť nehnuteľnosť a ohľadom hnuteľných vecí žalobca zaujal stanovisko, že nebude

preukazovať ich existenciu z dôvodu hospodárnosti konania a preto nežiadal, aby ich súd v tomto konaní
vyporiadaval.2. Žalovaná so žalobou v spojení s pripustenou zmenou žaloby nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Mala
za to, že v konaní o vyporiadaní BSM súd v prvom rade musí vyporiadavať aktíva a pri ich existencii aj
príslušné pasíva. Spochybňovala existenciu aktíva pozostávajúceho zo zostatku na účte vo výške 14,10

eur ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 03.01.2017, keď k zániku spoločnej domácnosti medzi stranami
došlo ešte dňa 13.06.2014. Napokon dávala do pozornosti súdu, že žalobca ju opustil pre inú partnerku,
s ktorou má mimomanželské dieťa.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy

o úvere, oznámenia UniCredit Bank, pripojených spisov Okresného súdu Trnava 20P/168/2014 a
19P/75/2014 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

4.1 Rozsudkom Okresného súdu Trnava 20P/168/2014-556 zo dňa 29.03.2017 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave 24CoP/95/2017-582 zo dňa 09.08.2017 bol maloletý
V. N., nar. XX.XX.XXXX, ako spoločné dieťa oboch strán, zverené do osobnej starostlivosti matky s

účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017 s tým, že obaja rodičia boli oprávnení maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého
V. s účinnosťou od 17.06.2014 do 02.01.2017 sumou 160,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 17.06.2014 do 02.01.2017 v sume 3 643,74 eur
sa otcovi povolilo zaplatiť v splátkach po 102,- eur mesačne splatných do 15-teho dňa v mesiaci počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Konanie v časti o návrhu matky na úpravu styku bolo zastavené
a zastavené bolo aj konanie v časti o návrhu otca (spis Okresného súdu Trnava 20P/168/2014).

4.2 Rozsudkom Okresného súdu Trnava 19P/75/2014-242 zo dňa 28.09.2016 bolo rozvedené

manželstvo L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX a H. N., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v
H. a v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 03.01.2017 (výrok I). Citovaný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2017 aj vo výroku V, ktorým bolo uložené matke aj otcovi maloletého
V. N. podrobiť sa odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní dvoch rokov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia v intervaloch podľa doporučenia psychológa s cieľom zlepšiť

komunikáciu medzi rodičmi ohľadom výchovy maloletého V. a starostlivosti o maloletého, eliminovať
negatívne ovplyvňovanie maloletého V. rodičmi vo vzťahu k druhému rodičovi, ako aj vo výroku VI,
ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie
matky dieťaťa boli výroky II, III a IV citovaného rozsudku upravujúce striedavú osobnú starostlivosť,
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu a poberanie rodinných prídavkov na maloletého

zmenené rozsudkom Krajského súdu v Trnave 11CoP/152/2017-296 zo dňa 08.11.2017, právoplatný
dňa 24.11.2017 tak, že bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloletý V. na čas po rozvode
manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorí ho budú zastupovať a spravovať
jeho majetok, rodičovská dohoda ďalej obsahovala presné vymedzenie časových období, kedy bude
zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletého otec, jej súčasťou je aj povinnosť otca platiť výživné na

maloletého V. sumou 50,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ako aj
zakotvenie oprávnenia matky poberať rodinné prídavky na maloletého a oprávnenie otca uplatňovať si
daňový bonus (pripojený spis P. súdu Trnava 19P/75/2014).

4.3.1 Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2020 boli vypočuté strany sporu. Zhodli sa, že manželstvo

uzatvorili dňa 28.08.2010, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 03.01.2017, pričom strany sporu nežili
a zároveň ani spolu nehospodárili od 13.06.2014. Zo zhodných tvrdení strán bolo ďalej zistené, že počas
trvania manželstva bol využívaný len jediný bežný účet v Slovenskej sporiteľni a.s. číslo: Z ktorého
majiteľom bol ešte z obdobia spred uzatvorenia manželstva žalobca, ktorý tým pádom mal aj dispozičné
oprávnenie; žalovaná s uvedeným účtom nedisponovala, v niektorých prípadoch vykonala operácie

platobnou kartou, no sporným zostalo či mala vlastnú platobnú kartu (podľa žalobcu) alebo či platobnú
kartu mávala príležitostne od žalobcu len zapožičanú (podľa žalovanej). Nespornou bola aj skutočnosť,
že strany počas manželstva nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť a v prípade hnuteľných vecí sa jednalo
o veci, ktoré nemali vyššiu hodnotu (podľa žalobcu), resp. ktoré mali zanedbateľnú hodnotu (podľa
žalovanej), pričom obe strany výslovne žiadali, aby hnuteľné veci neboli zahrnuté do masy BSM.

4.3.2 Na pojednávaní konanom dňa 10.09.2020 žalobca upresnil, že od 13.06.2014 od kedy strany spolu
nežili a ani nehospodárili, žalovaná s uvedeným účtom nedisponovala, keď zostatok vo výške 14,10
eur k 03.01.2017, teda ku dňu zániku BSM mal vzniknúť tak, že po 13.06.2014 na uvedený účet malinabiehať len finančné prostriedky od zamestnávateľa žalobcu čo nemalo predstavovať vysoké čiastky
a preto k 03.01.2017 sa tam mala nachádzať nízka čiastka 14,10 eur z jeho mzdy.

4.4 Listom zo dňa 07.08.2017 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Moskovská
13, Bratislava oznámila žalovanej, že doteraz nebol uhradený záväzok vyplývajúci zo zmluvy so
spoločnosťou Provident Financial s.r.o. v aktuálnej výške 214,86 eur, keď prípad mohol byť v najbližšom
čase postúpený advokátskej kancelárii na účely podania žaloby. Žalovaná bola upozornená, že súdne
a exekučné konanie môže spôsobiť zvýšenie dlhu o súdne poplatky a zároveň aj vyzvaná na úhradu

celého dlhu do 16.08.2017 na bankový účet IBAN: SK7909000000005121517295.

4.5 Listom zo dňa 11.03.2019 UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., organizačná zložka
UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancova 1/A, Bratislava
oznámila, že žalobca dňa 25.09.2013 uzatvoril úverovú zmluvu číslo Y.-XXXXXXXX-XXXX-PIES-SU.
Zostatok úveru ku dňu 03.01.2017 bol 11 831,09 eur, pričom úver bol dňa 25.08.2017 splatený. Spolu

s odpoveďou citovaná banka pripojila aj zmluvu o úvere číslo CRL-XXXXXXXX-XXXX-PIES-SU zo
dňa 25.09.2013, ktorá bola uzatvorená medzi označenou bankou ako veriteľom a dlžníkmi - žalobcom
a žalovanou. Podľa článku I zmluvy predmetom bol záväzok banky poskytnúť v prospech dlžníka
spotrebiteľský úver v dohodnutej výške a mene a záväzok dlžníka úver za dohodnutých podmienok
vrátiť a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Podľa článku II zmluvy výška úveru predstavovala 19 856,-

eur. Jednalo sa o účelový úver na úhradu jednorazovo plateného poplatku za zariadenie do poistenia
schopnosti splácať úver v sume 2 856,- eur a bez účelového určenia v sume 17 000,- eur pri úrokovej
sadzbe 7% ročne a úroku z omeškania vo výške vyhlásenej bankou v úrokových sadzbách. Úver sa
čerpal jednorazovo a splatený mal byť dlžníkmi v 84 mesačných splátkach po 299,69 eur.

5.1 Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§149ods.1,3OZakzaniknebezpodielovéspoluvlastníctvo,vykonásavyporiadaniepodľazásad
uvedených v § 150 .
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

5.2 Ustanovenie § 150 OZ svojou širokou formuláciou i výpočtom zásad, z ktorých treba vychádzať
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy

manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami
manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môžu teda
odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 OZ. Predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo
existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň

faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca
ajpreposúdeniestavuveci(napr.jejveku,kvality,mieryopotrebeniaapod.).Okamih,keďdôjdekzániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale
aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny veci sa vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie
vykonáva.

Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale
aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť
správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku. Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosť,
sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. V súčasnosti znalec určuje tzv. všeobecnú cenupodľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pojmom všeobecná cena sa
rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť (ale aj hnuteľnosť) podľa ponuky a dopytu
v mieste, kde leží, a v čase jej nadobudnutia.

Z ustanovenia § 150 OZ pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto
zásady:
a) Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však
zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).

b) Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok.
c) Pri vyporiadní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí.
d) Pri vyporiadaní sa ďalej prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a podobne.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi
manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie. Týmto
osobám preto zostáva zachované ich právo žiadať napríklad splnenie dlhu od hociktorého z bývalých

spoluvlastníkov.

5.3 Zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť len ten
majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ako spoločný (R 104/1967).

Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie
dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Pre platnosť dohody je potrebná písomná forma len
v prípade, ak sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľností. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú
vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah vyporiadania teda predpokladá

predovšetkým rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich predmet bezpodielového
spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať
pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky
a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci
komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové

práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení §
149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je,
že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a
spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania BSM teda nie je
možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s

ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, okrem, ak ich rozvedení manželia sami neurobia predmetom
vyporiadania (rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 113/2007 zo dňa 27.05.2008).
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave 23Co/24/2017 zo dňa 30.10.2017 bolo vyslovené, že za predmet
vlastníctva, a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky
(dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič

nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných
pohľadávokazáväzkovmanželov(dopadajúcelennavzťahmedzimanželmianieajnaichvzťahktretím
osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí
nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR

z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 ).
Pokiaľ sa žalobca domáhal vyporiadania spoločného dlhu účastníkov v stavebnej sporiteľni, k tomu
je potrebné uviesť, že súdna prax zastáva stanovisko, že dlhy možno v rámci BSM vyporiadať medzi
účastníkmi pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, avšak pri existencií aktív. Za stavu, keď účastníci už v
BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva, nie je možné vyporiadať dlhy (rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne 17Co/748/2015).

6.1 Podľa § 185 ods.1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.Podľa § 185 ods.2 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods.3 C.s.p. súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

6.2 Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania zakotvená v Civilnom sporovom poriadku

sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy
súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Súd však vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému
popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 C .s.p.. Ak sa považujú skutkové tvrdenia strany v zmysle
uvedeného ustanovenia za nesporné, súd o nich nevykonáva dokazovanie.
Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie
vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon. Ide o nasledujúce
konania:

- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach,
- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.
Výnimky zo zásady, podľa ktorej súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, sú

upravené aj v odseku 2 a 3 ustanovenia. Medzi verejné registre a zoznamy patria určite kataster
nehnuteľností, obchodný register, živnostenský register či iné registre, ktoré sú prístupné verejnosti.
Ak súd koná podľa odseku 3, má možnosť vykonať aj dôkazy, ktoré nie sú prístupné verejnosti (napr.
Register obyvateľov SR, evidencia Sociálnej poisťovne a pod.), či iné dôkazy.

6.3 Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).
Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými
stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo

sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k
preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória
sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna
skutočnosť je daná (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017).

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Predmetom sporu je
vyporiadanie BSM strán po rozvode ich manželstva, keď manželstvo bolo uzatvorené dňa 28.08.2010,
kedy BSM vzniklo a k právoplatnému rozvodu manželstva došlo dňa 03.01.2017, kedy BSM strán
zaniklo.Počastrvaniamanželstvastranyzačaližiťoddeleneazároveňajprestalispoločnehospodáriťod

13.06.2014. Z manželstva strán pochádza maloletý V. N., nar. XX.XX.XXXX, keď súd, teda Okresný súd
Trnava, ale aj odvolací súd Krajský súd v Trnave rozhodovali o úprave práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu v konaní Okresného súdu Trnava 20P/168/2014 a o rozvode manželstva a
o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v konaní Okresného súdu Trnava19P/75/2014 a to spôsobom, ktorý je podrobne špecifikovaný v bodoch 4.1 a 4.2 odôvodnenia tohto
rozsudku. Súd opakuje, že po zániku BSM dlhy možno vyporiadať pri tzv. širšom vyporiadaní BSM,
avšak pri existencii aktív, teda nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí. Tento právny názor je vyslovený

nielen rozsudkom v Krajského súdu v Trenčíne 17Co/748/2015 zo dňa 28.09.2016, ale aj rozsudkom
Najvyššieho súdu SR 2Cdo/113/2007 zo dňa 27.05.2008, ktorý okrem toho doplnil, rovnako ako aj
Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku 23Co/24/2017 zo dňa 30.10.2017, že pohľadávky a dlhy
nepatria podľa § 143 OZ do BSM, no podľa súdnej praxe v rámci komplexného riešenia majetkových
vzťahov sa vyporiadavajú aj spoločné majetkové práva a povinnosti včítane spoločných pohľadávok a

dlhov s primeraným použitím ustanovenia § 149 a 150 OZ. Jediné aktívum, ktoré žalobca v konaní
uviedol má predstavovať zostatok na jeho účte ku dňu zániku BSM, teda ku dňu 03.01.2017 vo výške
14,10 eur. Súd však tento názor nezdieľa. Ustanovenie § 150 OZ súdom umožňuje, aby majetkové
vzťahy manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie a zároveň môžu odstrániť tvrdosť
zákona u ktorej by mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 OZ. V zmysle týchto úvah má súd za to,
že suma 14,10 eur, ktorá sa mala nachádzať na bežnom účte žalobcu v Slovenskej sporiteľni a.s.

ku dňu 03.01.2017, nepatrí do masy BSM a tým pádom ani nepredstavuje jej aktívum. Citovaný účet
si žalobca zriadil ešte pred uzatvorením manželstva teda pred 28.08.2010, počas trvania manželstva
ho aktívne využíval, no žalovaná nemala k nemu vôbec dispozičné oprávnenie a bankové operácie
platobnou kartou vykonávala len príležitostne; od 13.06.2014, odkedy strany žijú oddelene a spoločne
nehospodária do zániku BSM dňa 03.01.2017, čo je obdobie približne dva a pol roka, ho už nevyužívala

vôbec. Je pravdou, že podľa § 143 OZ do BSM patria aj príjmy zo závislej činnosti, teda zo zamestnania,
no vzhľadom na opísané okolnosti súd nepovažuje za spravodlivé, aby pomerne zanedbateľná suma
vo výške 14,10 eur predstavovala jediné aktívum masy BSM strán. Výsledok týchto úvah znamená, že
súd má za to, že BSM strán nemá žiadne aktíva, pretože nehnuteľnosti strany vôbec nenadobudli a z
hnuteľných vecí len veci zanedbateľnej hodnoty, ktoré výslovne žiadali nezahrnúť do masy BSM. Súd

tak dospel k záveru, že predmetom konania tak zostal len nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 834,12
eur na základe zmeny žaloby zo dňa 17.12.2019, ktorá je bližšie popísaná v bode 1.1 odôvodnenia tohto
rozsudku. Pri neexistencii aktív tak súdu v konečnom dôsledku nezostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť
a pritom poukázať na právne vety uvedené v bode 5.3 odôvodnenia tohto rozsudku, ktorých podstata
spočíva v tom, že za stavu keď účastníci už v BSM nevlastnia žiaden spoločný majetok - aktíva, nie je

možné vyporiadať dlhy, ktoré samé o sebe nepatria podľa § 143 OZ do BSM.
Záverom sa ešte poznamenáva, že súd nevykonal ďalšie dokazovanie, pretože na pojednávaní dňa
13.07.2021 obe strany nemali návrhy na vykonanie ďalších dôkazov a zároveň sa zriekli vykonania
všetkých nimi navrhnutých dôkazov, ktoré do 13.07.2021 neboli vykonané. Pre charakter konania súd
nemohol ďalšie dokazovanie vykonať podľa § 185 ods. 1 C.s.p..

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p. a
žalovanej úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.

9.1 Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9.2 Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania. Plnia dve základné funkcie - preventívnu a sankčnú. Nevyhnutný
vznik trov konania takmer v každom súdnom konaní pôsobí preventívne pred zbytočným alebo

svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Sankčná povinnosť trov sa prejavuje v povinnosti osôb,
ktoré zapríčinili, že trovy vznikli, uhradiť účastníkovi trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Za trovy
konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp.,
ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

9.3 Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou
normou, ustanovením § 148 O.s.p. , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že
nová procesná úprava .s.p.
analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP

s použitím
ustanovenia C.s.p. v spojení s ustanovením C.s.p. a C.s.p. je možné štátu náhradu trov
konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. 4Obo/3/2018).

9.4 Súd môže náhradu trov konania, ktoré štát skutočne vynaložil, štátu priznať iba v prípade, že
ku dňu rozhodovania súdu tieto trovy už vznikli (boli skutočne vyplatené). Slovenská sporiteľňa a.s.
Bratislava faktúrou číslo 2019018870 splatná dňa 31.05.2019 vyfakturovala tunajšiemu súdu 24,- eur za
poskytnutie bankovej informácie. Zo záznamu o úhrade zo dňa 27.05.2019 vyplýva, že dňa 27.05.2019
bola Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava poukázaná suma 24,- eur za poskytnutie správy do spisu

tunajšieho súdu 10C/9/2018 a to zo štátneho rozpočtu. Keďže v súdnom spise sa nachádza doklad o
tom, že štát tieto trovy už vynaložil, tak štátu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
podľa výsledkov konania, teda vo výške 100%, pretože žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.