Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Ek/1513/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368656
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119368656.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K., trvale bytom I. v konaní zast.: JUDr.
Annou Gašpercovou, advokátkou so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina proti povinnému: O. trvale
bytom Y., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 4.285,- Eur, trov exekúcie oprávneného a trov
súdneho exekútora, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
23Ek/1513/2019 zo dňa 19. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.03.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 23Ek/1513/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Martinom Pírym pod sp. zn. 376EX 579/19 zamietol a súčasne povinnému náhradu
trov nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3,
§ 199d ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal návrh
povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a na základe toho mal

za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote, avšak jeho návrhu
nie je možné vyhovieť, nakoľko osoba povinná nepreukázala žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie.
Čo sa týka tvrdeného dôvodu nemajetnosti povinného, súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho
úradníka skonštatoval, že povinný nepreukázal súdu existenciu takého majetku, z ktorého by nebolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného priznanú exekučným titulom v spojení so skutočnosťou, že
súdu nepredložil ani jediný kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku. Súčasne uviedol, že nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie musí byť preukázaná
či už zo strany povinného v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, alebo počas priebehu
exekúcie zo strany súdneho exekútora. Rovnako uviedol, že nakoľko cieľom exekučného konania je
uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu, a preto
môže aj v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného.
Čo sa týka námietka povinného ohľadne premlčania nároku oprávneného, k uvedenému dôvodu súd

konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka uviedol, že vznesená námietka premlčania je
bezdôvodná, nakoľko v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. A
nakoľko predmetný exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 7C/104/2014 zo dňa
25.8.2017 nadobudol vykonateľnosť dňa 13.08.2019, preto začala premlčacia doba plynúť odo dňa
14.08.2019, ktorá teda uplynie až dňa 14.08.2029 a vzhľadom na uvedené je vznesená námietka

premlčania zo strany povinného neopodstatnená. Ďalej čo sa týka námietky povinného ohľadne právnej
nespôsobilostiexekučnéhotitulu,pričompovinnývosvojomnávrhužiadazastaviťexekúciuzdôvodu,žerozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd nevykonal dôkazy pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného dôvodu súd konajúci prostredníctvom vyššieho
súdneho úradníka poukázal na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza

základnému konaniu. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom
konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo
strany povinného) splnené. Konajúci vyšší súdny úradník v tomto bode tiež zdôraznil, že nie je ďalšou
odvolacou inštanciou a skutočnosti, ktoré povinný namietal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie

nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie
zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Nakoľko vo vykonávacom
konaní musí exekučný súd vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva
to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Jedinými exekučnými titulmi, ktoré môže súd skúmať po
hmotnoprávnej stránke, a teda z materiálnej právoplatnosti je len rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica. Pričom prípadné nedostatky základného konania, ktoré povinný namieta, už nie sú pre

exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol
povinný včas podať odvolanie proti rozsudku (exekučnému titulu), čo však urobil, no Krajský súd v Žiline
rozsudkom č.k. 5Co/29/2019-251 zo dňa 23.07.2019 toto rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.
A na základe týchto skutočností trvajú aj naďalej nároky oprávneného vyplývajúce z právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, ktoré sú spôsobilé byť predmetom núteného výkonu v rámci exekúcie.

A na záver čo sa týka námietok povinného voči trovám exekúcie a príslušenstva súd skonštatoval, že
v rámci platného a účinného Exekučného poriadku po novele účinnej od 01.04.2017 už tieto námietky
nie je možné uplatniť, a preto ich nie je možné považovať za dôvody, resp. za skutočnosti, v súlade s
citovaným ustanovením § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Pričom súd na dôvažok dodal, že akékoľvek
úkony súdneho exekútora smerujúce k blokovaniu finančných prostriedkov povinného za účelom výkonu

exekúcie sú v plne v kompetencii súdneho exekútora. Z uvedeného je preto nesporné, že oprávnený
sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titulu a súčasne povinný v
podanom návrhu nepreukázal ani jeden zákonný dôvod, pre ktorý by bolo možné jeho návrhu vyhovieť.
A preto súd návrh povinného ako nedôvodný v celom rozsahu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný podanie označené ako sťažnosť, pričom v jeho úvode uviedol,
že je preukázateľné, že najväčším tvorcom bezdomovcov a nešťastných spotrebiteľov v SR je hneď po
úžerníckych veriteľoch a dodávateľoch upomínací súd v Banskej Bystrici, vlastne jeho o súdni úradníci
a sudcovia, ktorí denne chrlia Platobné rozkazy v rozpore s právnym poriadkom v prospech úžerníckych

veriteľovadodávateľovčímspôsobujúnevyčísliteľnéfinančnéamajetkovéškodyslovenskýmobčanom,
čím finančne podporujú nielen tzv. oprávnených ale aj súdnych exekútorov aj dražobných podvodníkov.
Ďalej uviedol, že konajúci súdny úradník upomínacieho súdu sa alibisticky a formálne odvoláva na celý
rad právnych noriem, ktoré podporujú trvanie exekúcie bez toho, aby si v konaní priamo u povinného
overil tie informácie, na ktoré sa súdny úradník v texte odvoláva. Tiež zdôraznil, že súd sa v jeho

spornej veci nevysporiadal s jeho dôvodmi presne popísanými v jeho podaniach. Súčasne má za to,
že sudcovia svojim konaní preukázateľne kryjú úžernícke praktiky oprávneného, ktorý s pomocou a
podporou súdu si teraz proti nemu nastavil už aj agresívneho súdneho exekútora, ktorý mu ako prvé
zablokoval účet. Stále má povinný za to, že oprávnený v priamej a vecnej súčinnosti so svojim právnikom
úmyselne klamal súd s vlastnými dedičskými výhodami, ktoré získal v čase ich spoločného manželstva,

ktoré pred súdom zatajil a tak spôsobil povinnému finančnú škodu navýšenú aj rozhodnutiami súdov
vo vyššie citovaných právnych veciach na Okresnom súde Žilina a na odvolacom Krajskom súde v
Žiline. A na záver uviedol, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu oprávnenému
vzhľadom na jeho doteraz preukázané sociálne a finančné postavenie, ktoré mu spôsobil oprávnený
svojimi nezákonnými aktivitami v jeho majetkový a finančný neprospech.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 09.04.2020 a smeruje
voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému
doručené dňa 01.04.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).

11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.09.2019, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/104/2014-176 zo dňa 25.08.2017 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/29/2019-251 zo dňa 23.07.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
13.08.2019, dňa 04.11.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi

Pírymu (376EX 579/2019). Dňa 04.12.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu
exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho postúpil súdu. Následne vyšší súdny
úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.

13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny

právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný ani vo
svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník preto
správne postupoval, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.

15. Na záver sudca v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým rozhodnutím
okresného súdu uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu
vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola
priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ (povinný) sa s právnym

názorom súdu (konajúceho vyššieho súdneho úradníka) nestotožňuje, nemôže viesť k záveru, že vyšší
súdny úradník, resp. sudca nadržiavajú protistrane. Sudca v tejto súvislosti poukazuje na to, že základné
právo na súdnu a inú právnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,
že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania
(v danom prípade povinného) vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania

zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS

329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil
konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.