Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/217/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310204505
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5310204505.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ G. N., bytom B. XXX, 2/ J. N., bytom B. XXX, 3/
W. N., bytom B. XXX, 4/ G. N., bytom B. XXX, a 5/ F. N., bytom B. XXX, všetkých zastúpených Mgr. V. W.,
bytom J., K. XXXX/X, proti žalovaným 1/ S. B., bytom T. Y., T. Y. XXXX, a 2/ KOOPERATIVA poisťovni,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej
JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, o náhradu škody a iné,

vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10C/98/2010, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2018 sp. zn. 8Co/57/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ až 5/ majú proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") ostatným rozsudkom
z 22. augusta 2017 č. k. 10C/98/2010-450 konanie o žalobe pôvodnej žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ na
priznanie pozostalostnej úrazovej renty voči žalovaným 1/ a 2/ zastavil (výrok I). Žalovaných 1/ a 2/
zaviazal zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku žalobkyni 1/ sumu 10 000 eur, žalobcovi
1/ sumu 10 000 eur, žalobcovi 2/ sumu 3 000 eur, žalobcovi 3/ sumu 3 000 eur a žalobcovi 4/ sumu 3
000 eur s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého žalovaného (výrok II). Vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol (výrok III). Zároveň rozhodol,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV).
1.1. Vec právne posúdil podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 853 ods. 1, § 511 ods.
1 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EH) z 24. apríla 1972 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. 22, čl. 36 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti, § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.")

1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v dôsledku trestného činu žalovanej 1/ došlo k
usmrteniu G. N. - dcéry žalobkyne 1/ a žalobcu 2/ a sestry žalobcov 3/ - 5/. Táto skutočnosť nebola
sporná,nakoľkobolapreukázanájednoznačnevtrestnomkonaní,vktorombolažalovaná1/právoplatne
uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona a prečinu
neposkytnutia prvej pomoci podľa § 178 Trestného zákona. V dôsledku protiprávneho konania žalovanej
1/ G. N. zomrela dňa XX. V. XXXX. Predmetný zásah bol neoprávnený, protiprávny, nakoľko žalovaná

1/ pri nehode nerešpektovala ustanovenia zákona o cestnej premávke. Tým bola preukázaná jej
zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostného práva rodičov ako i súrodencov, ktorí vystupujúna strane žalobcov, a to do ich práva na súkromie a rodinný život s dcérou a sestrou, ktorý zahŕňa najmä
právo fyzickej osoby vytvárať, udržovať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci uplatňovať vlastnú
osobnosť. Predpoklady pre priznanie náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch súd odvodil od ust. § 13

ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže takýto zásah je svojou povahou trvalý a neodstrániteľný.
1.3. Konaním žalovanej 1/ došlo k výraznému zásahu do osobnostných práv žalobcov v zmysle § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná 2/ je v konaní pasívne
vecne legitimovaná, pretože motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda,
bolo v čase uvedenej dopravnej nehody poistené poistením zodpovednosti za škodu uzatvoreným u

žalovanej 2/. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie treba za použitia eurokonformného výkladu
ustanovení § 4 ods. 1, 2, 4 a 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. považovať za škodu na zdraví v
zmysle tohto zákona aj nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv pozostalých
obetí dopravnej nehody.
1.4. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal súd prvej inštancie zo závažnosti
vzniknutej ujmy, ako aj z okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. Zohľadniac všetky skutočnosti

relevantné z hľadiska vzniku nemajetkovej ujmy, intenzity protiprávneho zásahu a jeho dopadov na
chránené osobnostné práva, ako aj okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, považoval
za primerané odškodnenie vo výške po 10 000 eur v prípade rodičov, ktorí prišli v prejednávanej veci
o dcéru, a 3 000 eur v prípade bratov (žalobcov 3/ až 5/) obete dopravnej nehody. Vo zvyšku žalobu
zamietol ako neopodstatnenú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255

ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP").

2. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 30. novembra
2018sp.zn.8Co/57/2018rozsudoksúduprvejinštancievovýrokochII.aIV. potvrdil,pričomvovýrokoch
I. a III. zostal rozsudok nedotknutý. Žalobcom priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2.1. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je napriek
nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania vecne správne. S použitím eurokonformného výkladu
pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví" v ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z. z. (§ 4 ods. 1, 2, 4,

§ 15 ods. 1) a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah
do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody
odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným),
za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) v peňažnej forme podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 381/2001 Z. z.; poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 666/2016-36 z 11. októbra 2016. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy tak podľa názoru
odvolacieho súdu spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti žalovanej 2/ za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlapodľazákonač.381/2001Z.z.Vzhľadomnauvedené

je poistiteľ zodpovednosti za škodu pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému na základe §
15 ods. 1 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z. vznikla povinnosť uhradiť škodu žalobcom. Odvolanie
žalovanej 2/ v tejto časti nepovažoval preto za dôvodné.
2.2. V súvislosti s posudzovaním premlčania sa odvolací súd nestotožnil so súdom prvej inštancie v
aplikovanívšeobecnejtrojročnejpremlčacejlehotyvzmysleust.§101Občianskehozákonníka.Nakoľko

nárok je škodou, bolo potrebné aplikovať § 106 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia si mohli uplatniť
svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovaným nasledujúcim dňom po tom, čo zomrela G.
N.. Odvolací súd nepovažoval za správne, že by týmto dňom mal byť deň škodovej udalosti/dopravnej
nehody, t. j. 7. jún 2009. Úmrtie podľa obžaloby v trestnom spise konštatoval lekár dňa 11. júna 2009.
Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol dátum 11.06.2010, aj podľa odvolacieho súdu to bolo omylom. Teda

12. jún 2009 bol prvý deň, kedy mohli nárok vo forme žaloby žalobcovia uplatniť na súde. Pri aplikácii
§ 106 Občianskeho zákonníka a dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, posledným dňom, ktorým by
im toto právo patrilo, je tak deň 12. jún 2011, ktorý deň pripadol na nedeľu a s poukazom na § 122 ods.
3 Občianskeho zákonníka sa teda koniec lehoty posúva na najbližší pracovný deň, ktorým je pondelok
13. jún 2011. Podaním došlým súdu dňa 13. júna 2011 pôvodná žalobkyňa 1/ navrhla vstup ďalších

účastníkov na jej strane a to (teraz) žalobcov 1/ až 4/, ktorí vzhľadom na pripojené prehlásenia (č. l.
82, 84, 86, 88 spisu) uvedeného dňa prejavili aj súhlas so vstupom do konania na strane (pôvodnej)
žalobkyne a tým aj jej návrhmi. Z toho dôvodu bola podľa odvolacieho súdu žaloba aj pri takomto
právnom posúdení podaná včas, a teda pred uplynutím premlčacej doby.2.3. Pokiaľ ide o namietanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto podľa § 378 ods. 2 CSP konštatoval správnosť
dôvodov v ňom uvedených, na ktoré v podstatných bodoch odkázal. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia

prvostupňového súdu vyplýva, že sa dostatočne zaoberal a vysporiadal s výškou priznaných súm
nemajetkovej ujmy jednotlivým žalobcom (rodičom a súrodencom nebohej). Adekvátne prihliadol na
príbuzenské vzťahy, intenzitu a rozsah zásahu do práva na súkromie a rodinný život. V rámci úvah o
výške náhrady zohľadnil súkromné a rodinné väzby, do ktorých bolo závažným spôsobom zasiahnuté,
pričom následky sú trvalého charakteru, neodstrániteľné a nenapraviteľné. V rámci priznania konkrétnej

sumy tomu-ktorému žalobcovi súd prvej inštancie prihliadol i na iné rozhodnutia v obdobných veciach,
ktoré konkretizoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, jeho výrokom I a III, podala žalovaná 2/ (ďalej aj
„dovolateľka") dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Podľa jej názoru
je rozhodovacia prax dovolacieho súdu rozdielna čo do riešenia otázky pasívnej vecnej legitimácie

poisťovne v obdobných sporoch, ako aj otázky, či pojem škoda podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zahŕňa
aj nemajetkovú ujmu pozostalých po obetiach dopravnej nehody. Podľa názoru dovolateľky napadnutý
rozsudok tieto otázky rieši nesprávne (§ 432 ods. 1 CSP). Súdy vyvodili jej pasívnu vecnú legitimáciu
z neprípustne rozširujúceho výkladu ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd interpretoval
ustanovenia tohto zákona spôsobom, ktorý sa prieči právnym záverom vyjadreným už skôr Najvyšším

súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") v rozhodnutiach sp. zn.
4Cdo/168/2009, 3Cdo/301/2012, 8Cdo/219/2016 a 3Cdo/234/2017.
3.1. Žalovaná 2/ navrhla, aby najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu proti
nej zamietne a priznal jej náhradu trov konania.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ navrhli toto jej dovolanie ako neodôvodnené
zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok odvolacieho súdu považujú za vecne správny. V tomto podaní
zároveň dovolaciemu súdu oznámili, že pôvodná žalobkyňa 1/ G. N. zomrela XX. W. XXXX.

5. Súd prvej inštancie uznesením z 19. augusta 2020 č. k. 10C/98/2010-575, právoplatným 20. októbra

2020, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne 1/, a to žalobcami
1/ až 4/.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo

napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú
dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).

7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a

v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,

5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res

iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a
dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť
už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

9. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To

znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

13. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na

nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna
úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

14. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku

spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

15. Žalovaná 2/ v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom riešená rozdielne.

16. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka,
ktorá už bola dovolacím súdom riešená, pri jej riešení ale nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu preto, lebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné (rozdielne) právne názory,
čo sa prejavuje v ich pretrvávajúcom rozdielnom rozhodovaní.

17.Vdanomprípadežalovaná2/vdovolanízákonuzodpovedajúcimspôsobomzadefinovalarelevantnú
právnu otázku a/ či je poisťovňa pasívne vecne legitimovaná v sporoch o náhradu nemajetkovej

ujmy spôsobenej pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej poisteným vozidlom, b/
či v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. treba pod pojmom škoda rozumieť tiež nemajetkovú ujmu
spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody. Vzhľadom na to, že právne účinky dovolania
nastávajú podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku, bolo potrebné prípustnosť jej dovolania
posudzovať podľa stavu v čase jeho podania, to znamená k 6. marcu 2019.

18. Je pravdou, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4Cdo/168/2009 dospel k záveru, že povinnosť
poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/301/2012 založil najvyšší súd tiež (o. i.) na závere o nedostatku

pasívnej legitimácie poisťovne v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. Na totožných
záveroch spočívalo aj jeho rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/219/2016, v ktorom zotrval na tom, že povinné
zmluvné poistenie upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. nekryje ujmu spôsobenú zásahom do
osobnostných práv pozostalých po obeti dopravnej nehody. Na druhej strane je však tiež pravdou, že
najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/1/2016 pri riešení predmetných otázok zaujal opačné právne

závery.Nietpochýb,žerozhodovaciapraxdovolaciehosúdu„bola"vistomčasovomrozmedzírozdielna.
Tento stav už však nepretrvával v čase, v ktorom žalovaná 2/ podala dovolanie.19. V zmysle záverov rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu konaného 9. októbra
2018, ktoré vyústilo do prijatia judikátu R 61/2018, „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj
nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná". Závermi tohto rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo dosiahnuté
názorové zjednotenie dovolacích senátov v predmetnej problematike, čím zároveň došlo k ustáleniu
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Možno preto uzavrieť, že o žalovanou 2/ nastolených dovolacích
otázkach „bolo" síce senátmi dovolacieho súdu pôvodne rozhodované rozdielne, avšak v čase podania

jej dovolania už neplatilo, že tieto otázky „sú" riešené rozdielne. V neposlednom rade dovolací súd
poukazujetiežnasvojerozhodnutiez21.októbra2020sp.zn.4Cdo/8/2020(R85/2021)vzmyslektorého
„V spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších zmien a doplnení sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj poistiteľ. Poškodený má
možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa

súčasne". Prípustnosť jej dovolania preto z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP nemožno vyvodiť. Nad rámec
uvedeného najvyšší súd dodáva, že namietané nosné dovolacie dôvody posúdil odvolací súd správne
a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

20. Dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na to, že žalovaná 2/ už podala dovolania

vo viacerých skutkovo a právne obdobných sporoch. Z obsahu skorších rozhodnutí najvyššieho
súdu (2Cdo/41/2018, 2Cdo/52/2018, 2Cdo/131/2018, 3Cdo/24/2018, 4Cdo/91/2018, 6Cdo/207/2017,
6Cdo/226/2017, 7Cdo/259/2019) mala možnosť oboznámiť sa s tým, že dovolací súd právne otázky
(týkajúcesavšetkýchňouuvedenýchokruhov),ktorénastolilaajvtomtoprípade,posudzujeužjednotne,
v súlade s právnymi závermi, na ktorých spočíva judikát R 61/2018.

21. Záverom dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o rozsah dovolania žalovanej 2/ (č. l. 515 -
516 spisu), podľa jeho obsahu sa javí, že dovolateľka ho mienila podať vo väčšom rozsahu, o čom
svedčí jeho členenie na body I, II a VII (dovolací návrh). Po preverení na súde prvej inštancie však
bolo zistené, že dovolateľka (prostredníctvom právneho zástupcu, pozn.) podala v prejednávanej veci

dovolanie elektronicky s autorizáciou práve len v tomto rozsahu dvoch listov (štyroch strán), preto bolo
v posudzovanej veci potrebné vychádzať z tohto obsahu dovolania žalovanej 2/.

22. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané
neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá

náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými
dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
435.

23. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej 2/ odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.