Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204483
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2318204483.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Bibiána Ťažiarová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Ing. S. P., narodený
XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jana Kocandová, advokátka, so sídlom
Jungmannova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1. Ing. V. X., narodený X.X.XXXX, bytom O. N. XXX/XXX,
2. Ing. N. X. rod. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX/XXX, 3. S. A., narodený XX.X.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, N., 4. Q. I. rod. G., narodená X.X.XXXX, bytom O. N. XXX, všetci žalovaní právne
zastúpení:JUDr.EvaSzikorová,advokátka,sosídlomHollého1854/9,Šaľa,oneplatnosťkúpnejzmluvy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/18/2018-519 zo dňa 16.4.2020 v

spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 8C/18/2018-525 zo dňa 12.5.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v spojení s opravným uznesením
súdu prvej inštancie m e n í tak, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 27.7.2017 číslo vkladu V 3342/17
medzi predávajúcimi S. A., narodeným XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, N., Q. I. rod. G., narodenou
X.X.XXXX, bytom O. N. XXX a kupujúcimi Ing. V. X., narodeným X.X.XXXX, bytom O. N. XXX, Ing.
N. X. rod. S., narodenou XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX, ohľadne prevodu predmetu kúpnej zmluvy
zapísanéhovLVč.XXX,XXXX,XXXX,XXX,XXXvpríslušnýchspoluvlastníckychpodieloch,katastrálne

územie O. N., je neplatná.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 8C/18/2018-372 zo dňa 14.2.2019 súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna
zmluva uzatvorená 27.7.2017 č. V 3342/17 medzi predávajúcimi S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I.
XXXX/XX, Q. I., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom O. N. XXX a kupujúcimi Ing. V. X., nar. X.X.XXXX a
Ing. N. X., rod S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. N. XXX ohľadne prevodu predmetu kúpnej zmluvy

LV XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX v príslušných spoluvlastníckych podieloch v k.ú. O. N., je neplatná,
výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovaným 1, 2, 3, 4 právo na náhradu trov konania vo výške 100%,
o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/144/2019-465 zo dňa 11.2.2020 v
dôsledku podania odvolania žalovanými rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/18/2018-372 zo dňa
14.2.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej

inštancie nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia a nesprávne právne
posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade aplikoval ustanovenie § 4 ods. 1
písm.a),b)zákonač.140/2014Z.z.onadobúdanívlastníctvapoľnohospodárskehopozemkuaozmene
a doplnení niektorých zákonov, ktoré už v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nebolo účinné.Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/18/2018-372 zo dňa 14.2.2019 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok

vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, výsledky vykonaného dokazovania komplexne
vyhodnotiť, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo
veci znova rozhodnúť, pričom nové rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím

súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/18/2018-519 zo dňa 16.4.2020 v spojení s opravným
uznesením č. k. 8C/18/2018-525 zo dňa 12.5.2020. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaní majú voči
žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením
súdom prvej inštancie.

4. Napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou
ust. § 40a, § 140, § 588 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z.
z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 224, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 27.7.2017 bola uzavretá kúpna zmluva,
kde ako predávajúci vystupovali S. A., nar. XX.X.XXXX, a Q. I., nar. X.X.XXXX, a kupujúcimi boli Ing. V.
X., nar. X.X.XXXX, a Ing. N. X., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálny
odbor bol pod č. V 3342/2017 povolený vklad vlastníckeho práva kupujúcich Ing. V. X. a Ing. N. X. k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele 12/20160, 12/20160 - pozemok

registra E KN parcelné číslo 1799, druh pozemku ovocný sad vo výmere 3670 m2, na liste vlastníctva
číslo: XXXX v podiele 972/1632960, 972/1632960 - pozemok registra E KN parcelné číslo 1800, druh
pozemku ovocný sad vo výmere 3228 m2, na liste vlastníctva číslo: XXXX v podiele 972/1632960,
972/1632960 - pozemok registra E KN parcelné číslo 1801, druh pozemku ovocný sad vo výmere 11259
m2, na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele 1/56, 1/42 - pozemok registra E KN parcelné číslo 738/3,

druh pozemku trvalý trávny porast vo výmere 773 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo 2133/3,
druh pozemku ovocný sad vo výmere 651 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo 846/100, druh
pozemku trvalý trávny porast vo výmere 100 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo 846/200,
druh pozemku ovocný sad vo výmere 123 m2, na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele 1/42, 1/56, 1/42,
1/42 - pozemok registra E KN parcelné číslo 1131/3, druh pozemku orná pôda vo výmere 7997 m2 -

pozemok registra E KN parcelné číslo 1132/1, druh pozemku orná pôda vo výmere 5036 m2 - pozemok
registra E KN parcelné číslo 1616/1, druh pozemku orná pôda vo výmere 1953 m2 v prospech V. X.,
Ing., rodné priezvisko X., dátum narodenia X.X.XXXX, O. N. XXX, XXX XX O. N. a N. X., Ing., rodné
priezvisko S., dátum narodenia XX.XX.XXXX, O. N. XXX, XXX XX O. N. na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi. Žalobca listom zo dňa 20.3.2017 si u žalovaných 1., 2. ako kupujúcich

uplatnil predkupné právo z titulu kúpnych zmlúv V 3342/17, V 3655/14, V 3118/17. Žalobca v listine
uviedol, že podľa ustanovenia §-u 140 Obč. zákonníka má predkupné právo a zo strany predávajúcich
nebola naplnená povinnosť ponúknuť spoluvlastníkovi podiel na odkúpenie. Žalovaní 1., 2. boli vyzvaní,
abyvlehote14dníodprijatiavýzvysavyjadrili,čijemožnádohodavtomzmysle,žemubudúodpredané
spoluvlastnícke podiely predávajúcich z kúpnych zmlúv za kúpnu cenu, za ktorú ju nadobudli. V prípade

negatívneho vyjadrenia uplatní žalobu na príslušnom súde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Ing.
N. X. podniká v poľnohospodárskej výrobe a v obci O. N. od roku 1996 a je daňovníkom podľa § -u 5 a
6 zákona č. 582/ 2004 Z. z. a Ing. S. P. bol zapísaný do evidencie SHR dňa 29.10.2018.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že určovacia žaloba nie je správny procesný prostriedok

na ochranu práv žalobcu, nakoľko tým sa jeho postavenie nijako nezlepší, zákonite by po takejto žalobe
musela byť podaná žaloba na plnenie, a preto možno konštatovať, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe. Žalovaní 1., 2. mali oprávnenie za zákonom stanovených podmienok
nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Žalovaná 2. podniká v poľnohospodárskej výrobe od
roku 1996, osvedčenie o zápise do evidencie súkromne hospodáriacich roľníkov bolo vykonané dňa

16.1.2007, takže spĺňa podmienky podľa § -u 4 ods. 1 písm. a) pri všetkých nehnuteľnostiach, ktoré boli
predmetom prevodu. Žalovaní 1., 2. v čase, keď na nich boli prevádzané nehnuteľnosti kúpnou zmluvou,
boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX katastrálne
územie O. N., čiže spĺňali aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 140/2014 Z. z.7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie podal
odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového

poriadku. V odvolaní uviedol, že sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia toho, že
vlastník spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, o ktoré v konaní ide, je pôvodný prevádzajúci.
Súd prvej inštancie nevyhovel zmene žaloby žalobcu, ktorou rozšíril žalobu o ďalší výrok, nepripustil
zmenu žaloby, nepovažoval zmenu žaloby za opodstatnenú. Súd prvej inštancie nerešpektoval právny
názor odvolacieho súdu, vychádzal z pôvodne zisteného skutkového stavu bez ďalšieho vykonaného

dokazovania. Súd prvej inštancie nemôže bez ďalšieho náležitého dokazovania vysloviť iný právny
názor na vec, ako vyslovil pôvodne, takéto rozhodnutie možno považovať za svojvoľné, bez právneho
základu. Žalobca mohol podať žalobu na učenie neplatnosti zmluvy alebo na nahradenie prejavu
vôle, teda nemožno žalobcovi vytýkať, že podal nesprávny typ žaloby, lebo zákon mu to umožňuje.
V konečnom dôsledku ani nebolo v konaní sporné, že bolo porušené jeho predkupné právo. Žaloba
bola podaná správe, aj následne daná zmena žaloby bola správna, len súd prvej inštancie ani zmene

žaloby nevyhovel, považoval ju už za nadbytočnú. Právny záujem stále trvá na tom, aby bol dodržaný
zákon a žalobcovi zostalo jeho predkupné právo zachované vo vzťahu k ostatným dedičov k zdedeným
pozemkom, pričom sledoval takouto žalobou obnovu právneho stavu pred podaním žaloby. V prípade,
že by prevádzajúci chceli svoj zdedený spoluvlastnícky podiel na pozemkoch previesť na inú osobu, čo
je výrazný predpoklad, lebo ako vidieť z kúpnej zmluvy oni zdedené pozemky nechcú, tak by museli

najskôr ponúknuť zdedené pozemky na predaj aj žalobcovi. Ten by mal možnosť od nich ich kúpiť a
to minimálne tak, ako to zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch. Žalobca
je inak väčšinový vlastník na pozemkoch, o ktoré v konaní ide. Žalobca ako SHR má tiež záujem na
zdedených pozemkov hospodáriť alebo na nich ekonomicky získať, ako vyplynulo z potvrdení ostatných
poľnohospodárov, čím vyššia výmera u žalobcu, je to pre neho ekonomicky výhodnejšie. Tiež v prípade

vyššej výmery pozemkov u žalobcu, je tu aj vyšší nájom za pozemky dané do nájmu. Súd prvej inštancie
v novom konaní nevykonal žiadne dôkazy, ktoré predložil žalobca do konania. Z konania nie je zrejmé,
ako a na čom súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a na základe čoho došlo k zmene právnej
kvalifikácie. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, či je platná kúpna zmluva, ktorá bola podľa jej
obsahuuzatvorenápodľaprávnehopredpisu,ktorýjeneplatnýaneúčinný,čopotvrdilavkonaníajstrana

žalovaných. Procesné strany boli síce predvolané na pojednávanie, ale svoju neúčasť včas ospravedlnili
a požiadali súd o odročenie pojednávania, vzhľadom na to, že bola epidemiologická situácia, dodržiavali
sa karanténne opatrenia, pričom žalobca je dôchodca, pre toho obmedzenia platili obzvlášť. Strana
žalobcu sa ospravedlnila písomne na pojednávanie s tým, že dala návrh na odročenie pojednávania
dňa 14.4.2020, obdobne konala aj strana žalovaných. Ak súd návrhu na odročenie nechcel vyhovieť,

mal o tom upovedomiť právneho zástupcu žalobcu alebo priamo žalobcu. Procesným postupom súdu
prvej inštancie bol porušený zákon, aj právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, jeho možnosť dať
pojednávanie z objektívnych príčin odročiť, jeho právo zúčastniť sa inak pojednávania, ak by súd
neodročil pojednávanie a zároveň aj právo na podanie ďalších dôkazov do konania, lebo dokazovanie
nebolo vyhlásené za skončené. Tiež mal žalobca právo na záverečnú reč, toto právo mu bolo tiež odňaté

v konaní. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe vyhovie.

8. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej
inštancie sa vyjadrili žalovaní. Vo vyjadrení uviedli, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď

žalobu zamietol, keď tvrdenie a preukázanie kvalifikovaného právneho záujmu na podanej určovacej
žalobe je povinnosťou žalobcu. Žalovaní nemajú vedomosť, odkiaľ žalobca berie presvedčenie, že
nie je sporné, že bolo porušené jeho predkupné právo. Toto tvrdenie nie je pravdivé a absolútne
nekorešponduje s obsahom vyjadrení strany žalovaných, prezentovaných počas celého súdneho
konania. Od začiatku sporu žalovaní tvrdili, že predkupné právo žalobcu v danom konkrétnom prípade

prevodu nebolo porušené, pretože žalovaní 1., 2. spĺňali v čase uzavretia kúpnej zmluvy dva definičné
znaky oprávneného nadobúdateľa uvedené v lex specialis - zákon č. 140/2014 Z. z. z dôvodov,
ktoré vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaniach ako aj v písomných podaniach súdu opakovane
uvádzali. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 6.3.2020 uviedli svoje rozsiahle stanovisko k nálezu
ÚS SR, ktorým bola časť normy zakotvenej v zákone č. 140/2014 Z. z. vyhlásená za protiústavnú a

na tomto vyjadrení zotrvávajú. Žalovaní sú presvedčení, že prevod poľnohospodárskych pozemkov
kúpnou zmluvou sa uskutočnil v súlade s v tom čase platnou a účinnou právnou úpravou, ktorá
je (hmotnoprávne) odlišná od všeobecnej úpravy a za daného právneho stavu nebolo povinnosťou
prevodcov ponúknuť svoje spoluvlastnícke podiely všetkým ostatným spoluvlastníkom podľa ust. § 140Občianskeho zákonníka, pretože špeciálna norma všeobecnú normu vylučovala tým, že podmienky
prevodu upravovala komplexne. Rovnako je zrejmé z listu vlastníctva, že vo viacerých prípadoch majú
pozemky viac ako 100 spoluvlastníkov a práve v prípade, ak by sme pripustili ponukovú povinnosť z titulu

predkupnéhoprávapodľa§140Občianskehozákonníka,mohlobydôjsťkporušeniuinéhozákona,ktorý
zakazuje drobenie, čo je v prípade prevodov spoluvlastníckych podielov na pôde neprípustné. Strany
v inom súdnom spore prebiehajúcom na tamojšom súde prezentovali ochotu stretnúť sa za účelom
rokovania o uzavretí mimosúdnej dohody. Ak by došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, táto by sa zrejme
dotkla aj tohto konania (došlo by k späťvzatiu žaloby). Medzi stranami sa uskutočnilo jedno osobné

rokovanie(27.5.2020),pričomdohodakudnešnémudňunebolauzavretá.Žalovanínavrhli,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

9. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením súdu prvej inštancie sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že má naďalej právny záujem
na obnovení právneho stavu pred podaním žaloby, nakoľko žalovaní 1., 2. ako súčasní vlastníci

prevedených spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam mu neumožnia, aby sa mohol právne dostať
k zdedeným pozemkom, ktoré oni nadobudli tak, že predkupné právo bolo porušené. Žalobca sa
opakovane snažil so žalovanými mimosúdne dohodnúť, navrhol viaceré spôsoby riešenia, vrátane
výmeny pozemkov tak, aby sa mu vrátili dedením nadobudnuté podiely, žalovaní 1., 2. však neprijali
žiadnu z jeho ponúk. Vzhľadom na to, že žalobca vyčerpal všetky možnosti mimo súdneho urovnania,

musí rozhodnúť v merite veci súd.

10.Kvyjadreniužalobcukvyjadreniužalovanýchkodvolaniužalobcuprotirozsudkusúduprvejinštancie
v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie sa vyjadrili žalovaní. Vo vyjadrení uviedli, že
otázky, ako prebiehali mimosúdne rokovania a prečo, nie sú pre meritum sporu podstatnými otázkami.

Medzi stranami sa uskutočnilo dňa 27.5.2020 jedno osobné stretnutie, na ktorom k uzavretiu dohody
nedošlo, avšak boli prezentované návrhy aj zo strany žalovaných 1., 2., ku ktorým sa mal žalobca
následne vyjadriť. V následnej mailovej komunikácii však žalobca návrh odmietol a sám prezentoval iný
návrh, pričom navrhol zámenu ohľadom časti pozemku, ktorého rozčlenením by vznikli dve nové parcely
a došlo by k drobeniu pozemkov pod výmeru 2000 m2, čo je neprípustné. K žiadnemu nedôvodnému

odmietnutiu rozumného a zákonného riešenia zo strany žalovaných nedošlo.

11. Odvolací súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku
vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvej inštancie nebolo použité.

12. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že na daný prípad je možné
aplikovať ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Ide o žalobu na určenie právnej
skutočnosti, právna úprava umožňuje žalobcovi podať takúto žalobu, pričom požadované určenie
právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu.

13. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadrili žalovaní. Vo vyjadrení uviedli, že žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu nie je typom žaloby zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku,
nakoľko ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka nemá v právnej norme zakotvenú možnosť
domáhať sa určenia právnej skutočnosti v porovnaní s inými právnymi normami, ktoré takúto možnosť

explicitne pripúšťajú. Okrem iného určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu nie je určením
právnej skutočnosti, ale právnym posúdením následku určitej skutočnosti. Žalovaní majú za to, že v
prípade extenzívneho výkladu ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku by došlo k
neprípustnému zvýhodneniu na strane jedného účastníka, ktorého inak povinnosť preukázať naliehavý
právny záujem v prípade určovacej žaloby zaťažuje. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

napadnutej kúpnej zmluvy na strane žalobcu nie je daný, argumentácia žalobcu v tomto smere bola v
samotnej žalobe nepostačujúca a dôkazy o jeho naliehavom právnom záujme sa jednak týkali právneho
postavenia, ktoré pri podaní žaloby nemal a jednak jeho tvrdenia nepreukazovali. Ak chcel žalobca
docieliť to, čo tvrdí, potom táto žaloba je nevhodne zvoleným prostriedkom k naplneniu tohto cieľa.
Ak odvolací súd dospeje k záveru o nutnosti zmeny napadnutého rozsudku, žalovaní žiadajú odvolací

súd, aby sa dôsledne zaoberal ich argumentáciou, ktorá bola v tomto spore od jeho začiatku nosná
a podstatná. Žalovaní tvrdia, že nebolo povinnosťou prevodcov uskutočniť ponuky na predaj svojich
prevádzaných spoluvlastníckych podielov podľa všeobecnej normy (§ 140 Občianskeho zákonníka),
pretože nadobúdatelia spĺňali definičné znaky tzv. oprávneného nadobúdateľa z titulu spoluvlastníctva,tiež z titulu hospodárenia. Preto mohli v súlade s právnou normou, ktorá v čase uzavretia napadnutej
kúpnej zmluvy ako jediná komplexne upravovala nadobúdanie vlastníctva k poľnohospodárskym
pozemkom, túto zmluvu uzavrieť. Žalovaní trvajú na tom, že je nutné odmietnuť úvahy o tom, že popri

špeciálnej norme (z. č. 140/2014 Z. z.) bolo nutné ponúknuť podiel aj postupom podľa normy všeobecnej
(OZ). Ak právny predpis, ktorý bol v čase jeho aplikácie (t. j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy) platný
a účinný, založí zmluvným stranám určité práva a povinnosti a vytvorí nejaký právny stav, tak po
rozhodnutí ústavného súdu o neústavnosti (právneho predpisu) sa už nadobudnuté práva alebo právny
stav nemôžu zmeniť alebo zaniknúť. Žalovaní pri uzatváraní napadnutej kúpnej zmluvy konali podľa

zákonov a postupovali spôsobom, ktorý im zákon umožňoval.

14. Žalobca sa v odvolacom konaní vyjadril ďalšími dvomi podaniami. Vo vyjadreniach uviedol, že
vyjadrenia žalovaných o vlastníctve pozemkov sú nepravdivé, spoluvlastníkmi boli iba v prípadoch iných
kúpnych zmlúv na LV č. XXX - XXX vlastníkov od roku 2015, LV XXX - XXX spoluvlastníkov od roku
2015, LV XXXX - XXX spoluvlastníkov od roku 2015. Ohľadne mimosúdneho rokovania uviedol, že

protistrana sa dohodnúť nechcela, k mimosúdnemu urovnaniu nedošlo, keďže žalovaní mali prioritný
záujem na zdedených pozemkoch po poručiteľke S. A.. Žalobca ďalej uviedol, že má právo domáhať sa
určenia, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v príslušných spoluvlastníckych podieloch sú S. A.
a Q. I.. Každý má právo domáhať sa, aby sa zosúladil skutkový a právny stav, ak je zmluva neplatná,
resp. obnovil sa právny stav pred tým, ako došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, Tiež nikoho nemožno

nútiť, aby sa v dôsledku protiprávneho konania z neho vyplývajúceho neplatného úkonu, musel byť v
spoluvlastníckom vzťahu s tým, s kým nechce byť. Viackrát už bolo uvedené, že išlo o dedičský majetok
po starej matke žalobcu. Žalovaným ide o práve zdedený dedičský majetok, iný majetok na výmenu
realizovaťnechcú.Okresnýúrad,katastrálnyodborzapíševprípadeneplatnostizmluvy,ktorejvšakmusí
predchádzať súdne rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy, vlastnícke právo pôvodných vlastníkov,

pričom tak urobí aj vtedy, ak súd určí, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli prevádzané zmluvou, ktorá
je neplatná, sú prevádzajú. V ďalšom žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g),
h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s

opravným uznesením v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku), po vykonaní dokazovania dôkazmi predloženými v konaní pred súdom
prvej inštancie a výsluchom žalobcu (§ 384 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením nemožno považovať za vecne správny, a to

predovšetkým pre nesprávne (nie celkom úplné) právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).

16. Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa

27.7.2017 medzi žalovanými 3., 4. ako predávajúcimi a žalovanými 1., 2. ako kupujúcimi, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území O. N. zapísaných v Liste vlastníctva č. XXX,
XXXX, XXXX, XXX, XXX v príslušných spoluvlastníckych podieloch, ktorej vklad vlastníckeho práva bol
povolenýpodč.V3342/17rozhodnutímOkresnéhoúraduGalanta,katastrálnehoodborudňa14.8.2017.
Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či boli

splnené procesné podmienky, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne vec posúdil.

17. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou, bolo namietanie nesprávneho
procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým procesným postupom súd prvej inštancie znemožnilžalobcovi uskutočniť všetky mu patriace procesné práva (právo zúčastniť sa pojednávania, právo
navrhovať dôkazy, právo na záverečnú reč), keďže súd prvej inštancie vzhľadom na epidemiologickú
situáciu a karanténne opatrenia nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na

deň 16.4.2020 a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

18. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil strane
realizáciu jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva a v dôsledku takéhoto
nesprávneho postupu súdu bola strana vylúčená z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred

súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným
rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil strane vykonať v priebehu konania práva priznané
jej procesným predpisom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť
svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvolenéhozástupcu,právonapresvedčivéodôvodnenierozhodnutiaapod..Vtejtosúvislostijepotrebné

poznamenať, že súdy musia poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých subjektov
zúčastnených na konaní.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dňa 10.3.2020 nariadil

pojednávanie na deň 16.4.2020 o 8.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. P-1, pričom predvolanie na
uvedené pojednávanie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 18.3.2020 a právnej zástupkyni
žalovaných doručené dňa 11.3.2020. Dňa 14.4.2020 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť právnej
zástupkyne žalobcu zo dňa 14.4.2020 o odročenie pojednávania nariadeného na deň 16.4.2020 o
8.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. P-1 vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania strán

a vzhľadom na opatrenia v súvislosti so šírením sa nákazy, keďže žalobca je dôchodca (riziková
skupina). Dňa 15.4.2020 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť právnej zástupkyne žalovaných zo
dňa 15.4.2020 o odročenie pojednávania nariadeného na deň 16.4.2020 o 8.30 hod. v pojednávacej
miestnosti č. P-1 vzhľadom na šírenie nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a tiež vzhľadom na
skutočnosť, že sa celodenne stará o dve maloleté deti. Na pojednávanie nariadené na deň 16.4.2020 sa

nikto nedostavil, súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení účinnom ku dňu 16.4.2020 (ďalej aj „COVID zákon“) v čase mimoriadnej situácie

alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len
v nevyhnutnom rozsahu.

21. Podľa Čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení účinnom ku dňu 16.4.2020 núdzový stav môže

vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a
zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu
značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo
inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne
ohrozenom území.

22. V zmysle dôvodovej správy ku COVID zákonu ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) neznamená, že
súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale pojednávania majú byť obmedzené len na nevyhnutné
minimum. Medzi to "nevyhnutné minimum" možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných
veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v

iných konaniach úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný
následok. Minimalizuje sa tak potreba presúvania účastníkov konania a ich právnych zástupcov na
súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna úprava je v tomto
prípade naviazaná na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom
rozsahu z hľadiska územnej pôsobnosti, v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.

23. Vláda SR schválila vyhlásenie núdzového stavu podľa Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o
bezpečnostištátuvčasevojny,vojnovéhostavu,výnimočnéhostavuanúdzovéhostavuvzneníúčinnom
ku dňu 16.4.2020 od 16.3.2020 od 6.00 hod. a tento núdzový stav bol ukončený uznesením vlády SR
č. 366 z 10. júna 2020 uplynutím 13. júna 2020.24. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie nariadil a uskutočnil pojednávanie, na ktorom
rozhodol napadnutým rozsudkom vo veci samej, na deň 16.4.2020, teda v čase trvania núdzového

stavu vyhláseného na území Slovenskej republiky. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmá
úvaha zákonného sudcu, prečo pojednávanie v preskúmavanom prípade považoval za tzv. nevyhnutné
minimum,ktorébolopotrebnévykonať,resp.včomhrozilanenávratnáškodyaleboinývážnyneodvratný
následok pre prípad, že by sa pojednávanie neuskutočnilo, resp. ani odvolací súd nezistil žiaden takýto
dôvod pre uskutočnenie pojednávania vo veci. Strany a ich právni zástupcovia mali nepochybne

dôvod domnievať, že pojednávanie nariadené na deň 16.4.2020 sa neuskutoční z dôvodu pretrvávania
núdzového stavu vyhláseného na území Slovenskej republiky a ich neúčasť na nariadenom pojednávaní
tak bola ospravedlniteľná. Odvolací súd konštatuje, že obsah spisu nedáva žiaden podklad, ktorý
by umožňoval prijať záver, že uskutočnenie pojednávania v konaní pred súdom prvej inštancie dňa
16.4.2020bezúčastistrán,resp.ichprávnychzástupcov, bybolovzhľadomnavyššieuvedenéokolnosti
opodstatnené. Odvolacia námietka žalobcu o pochybení v procesnom postupe súdu prvej inštancie je

taknáležitá,pričompostupomsúduprvejinštanciedozaistadošlokporušeniuprávastránnaspravodlivý
súdny proces, keďže mu bolo znemožnené realizovať jeho procesné práva.

25. Podľa § 390 Civilného sporového poriadku odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie v procesnom postupe, odvolací súd
v preskúmavanom prípade v súlade s ustanovením § 390 Civilného sporového poriadku a najmä s

právom na spravodlivý proces zaručeným Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené Čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR,
nariadil pojednávanie na prejednanie odvolania a vykonal dokazovanie vo veci výsluchom žalobcu
a oboznámením s obsahom nasledovných listín: Kúpna zmluva zo dňa 27.7.2017, Výpisy z Listov
vlastníctva pre katastrálne územie O. N. č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX zo dňa 24.5.2018,

zo dňa 25.10.2018, Uplatnenie predkupného práva zo dňa 20.3.2017, Podací lístok zo dňa 26.3.2018,
Potvrdenie Mesta Sereď zo dňa 16.6.2015, Potvrdenie Obce O. N. zo dňa 30.6.2016, Živnostenský
list zo dňa 18.8.1998, Osvedčenie o zápise do evidencie SHR zo dňa 16.1.2007, Listy vlastníctva pre
katastrálne územie O. N. č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX zo dňa 20.9.2018, Osvedčenie o
zápise do evidencie SHR Č. j. 1057/2018, Potvrdenie o pridelení IČO zo dňa 7.11.2018, Potvrdenie M.

H. zo dňa 24.9.2019, Potvrdenie AGRO-MATÚŠKOVO, s.r.o. zo dňa 24.9.2019, Zmluva č. 378 o nájme
pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 25.5.2018 s prílohou č. 1. a s
obsahom spisu Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru č. V 3342/17.

27. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že dňa 27.7.2017 uzavreli žalovaní 3., 4. ako

predávajúci a žalovaní 1., 2. ako kupujúci kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O. N.,
zapísaným v Liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra E č. 1799 - ovocné sady, vo výmere 3670 m2 v
spoluvlastníckom podiele žalovaného 3. vo veľkosti 12/20160 a v spoluvlastníckom podiele žalovanej 4.
voveľkosti12/20160,vListevlastníctvač.XXXXakoparcelaregistraEč.1800-ovocnésady,vovýmere
3228 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného 3. vo veľkosti 972/1632960 a v spoluvlastníckom

podiele žalovanej 4. vo veľkosti 972/1632960, v Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra E č. 1801 -
ovocné sady, vo výmere 11259 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného 3. vo veľkosti 972/1632960 a
v spoluvlastníckom podiele žalovanej 4. vo veľkosti 972/1632960, v Liste vlastníctva č. XXX ako parcela
registra E č. 2133/3 - ovocné sady, vo výmere 651 m2, č. 738/3 - trvalé trávne porasty, vo výmere 773
m2, parcela registra E č. 846/100 - trvalé trávne porasty, vo výmere 100 m2, parcela registra E č. 846/200

- lesné pozemky, vo výmere 123 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného 3. vo veľkosti 1/56 a v
spoluvlastníckom podiele žalovanej 4. vo veľkosti 1/42, v Liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra E
č. 1131/1 - orná pôda, vo výmere 7997 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného 3. vo veľkosti 1/42,
1/56 a v spoluvlastníckom podiele žalovanej 4. vo veľkosti 1/42, 1/42, parcela registra E č. 1132/1 - orná
pôda, vo výmere 5036 m2 v spoluvlastníkom podiele žalovaného 3. vo veľkosti 1/42, 1/56 a žalovanej 4.

vo veľkosti 1/42, 1/42, parcela registra E č. 1616/1 - orná pôda, vo výmere 1953 m2 v spoluvlastníckom
podiele žalovaného 3. vo veľkosti 1/42, 1/56 a v spoluvlastníckom podiele žalovanej 4. vo veľkosti
1/42, 1/42. Vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných 1., 2. bol
povolený pod číslom vkladu V 3342/2017 rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálneho odborudňa 14.8.2017. Ku dňu uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy bol podielovým spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností aj žalobca. Žalovaní 3., 4. pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy dňa 27.7.2017 neponúkli
žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach na kúpu a žalobca listom zo

dňa 20.3.2017 adresovaným žalovaným 1., 2. ich vyzval, aby sa v lehote 14 dní od prijatia výzvy vyjadrili,
či je možné (mimo iného) usporiadať predmet kúpnej zmluvy V 3342/2017 tak, že mu budú odpredané
spoluvlastnícke podiely predávajúcich z kúpnej zmluvy v Listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXX
za kúpnu cenu, ktorou ich nadobudli. Žalovaná 2. je od 16.1.2007 zapísaná do evidencie samostatne
hospodáriaceho roľníka, podniká v poľnohospodárskej výrobe od roku 2006 v meste Sereď a od roku

1996 v obci O. N.. Žalobca je od 29.10.2018 zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka.

28. Ďalej vo vzťahu k pochybeniam v procesnom postupe súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby, pričom takýto procesný postup súdu
prvej inštancie je porušením ustanovenia § 143 Civilného sporového poriadku. Podstata tejto odvolacej
argumentácie žalobcu spočíva v jeho nesúhlase s uznesením súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej

inštancie nepripustil rozšírenie žaloby. Žalobca vyvodzuje existenciu takejto procesnej vady z postupu
súdu prvej inštancie predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného rozsudku v spojení s opravným
uznesením, ktorý uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na zmeny žaloby.

29. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.5.2018 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená 27.7.2017

č. V 3342/17 medzi predávajúcimi S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. XXXX/XX, Q. I., rod. G., nar.
X.X.XXXX,bytomO.N.XXXakupujúcimiIng.V.X.,nar.X.X.XXXXaIng.N.X.,rodS.,nar.XX.XX.XXXX,
obaja bytom O. N. XXX ohľadne prevodu predmetu kúpnej zmluvy LV XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX v
príslušných spoluvlastníckych podieloch v k.ú. O. N., je neplatná. Podaním zo dňa 26.10.2018 požiadal
žalobca o rozšírenie pôvodnej žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy aj o požiadavku na určenie, že

vlastníkomnehnuteľnostíparcielregistraE,k.ú.O.N.,prevádzanýchkúpnouzmluvouzodňa27.7.2017,
vklad povolený pod č. 3342/17 dňa 14.8.2018, Okresným úradom v Galante - katastrálnym úradom
a to: číslo LV XXX, č. parcely 1799, U/TYP ovocné sady, podiel 12/20160, podiel (m2) 2,18, výmera
3670 m2; číslo LV XXXX, č. parcely 1800, U/TYP ovocné sady, podiel 972/1632960, podiel (m2) 1,92,
výmera 3228 m2; číslo LV XXXX, č. parcely 1801, U/TYP ovocné sady, podiel 972/1632960, podiel

(m2) 6,70, výmera 11259 m2; číslo LV XXX, č. parcely 2133/3, U/TYP ovocné sady, podiel 1/56, podiel
(m2) 11,63, výmera 651 m2; číslo LV XXX, č. parcely 738/3, U/TYP trvalé trávne porasty, podiel 1/56,
podiel (m2) 13,80, výmera 773 m2; číslo LV XXX, č. parcely 846/100, U/TYP trvalé trávne porasty,
podiel 1/56, podiel (m2) 1,79, výmera 100 m2; číslo LV XXX, č. parcely 846/200, U/TYP lesné porasty,
podiel 1/56, podiel (m2) 2,20, výmera 123 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1131/1, U/TYP orná pôda, podiel

1/42, podiel (m2) 190,40, výmera 7997 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1131/1, U/TYP orná pôda, podiel
1/56, podiel (m2) 142,80, výmera 7997 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1132/1, U/TYP orná pôda, podiel
1/42, podiel (m2) 119,90, výmera 5036 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1132/1, U/TYP orná pôda, podiel
1/56, podiel (m2) 89,93, výmera 5036 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1616/1, U/TYP orná pôda, podiel
1/42, podiel (m2) 46,50, výmera 1953 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1616/1, U/TYP orná pôda, podiel

1/56, podiel (m2) 34,88, výmera 1953 m2, je v príslušných spoluvlastníckych podieloch žalovaný 3. a že
vlastníkom nehnuteľností parciel reg. E, k. ú. O. N., prevádzaných kúpnou zmluvou zo dňa 27.7.2017,
vklad povolený pod č. 3342/17 dňa 14.8.2017, Okresným úradom v Galante - katastrálnym úradom a
to: číslo LV XXX, č. parcely 1799, U/TYP ovocné sady, podiel 12/20160, podiel (m2) 2,18, výmera 3670
m2; číslo LV XXXX, č. parcely 1800, U/TYP ovocné sady, podiel 972/1632960, podiel (m2) 1,92, výmera

3228 m2; číslo LV XXXX, č. parcely 1801, U/TYP ovocné sady, podiel 972/1632960, podiel (m2) 6,70,
výmera 11259 m2; číslo LV XXX, č. parcely 2133/3, U/TYP ovocné sady, podiel 1/42, podiel (m2) 15,50,
výmera 651 m2; číslo LV XXX, č. parcely 738/3, U/TYP trvalé trávne porasty, podiel 1/42, podiel (m2)
18,40, výmera 773 m2; číslo LV XXX, č. parcely 846/100, U/TYP trvalé trávne porasty, podiel 1/42, podiel
(m2) 2,38, výmera 100 m2; číslo LV XXX, č. parcely 846/200, U/TYP lesné porasty, podiel 1/42, podiel

(m2) 2,93, výmera 123 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1131/1, U/TYP orná pôda, podiel 1/42, podiel (m2)
190,40, výmera 7997 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1131/1, U/TYP orná pôda, podiel 1/42, podiel (m2)
190,40, výmera 7997 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1132/1, U/TYP orná pôda, podiel 1/42, podiel (m2)
119,90, výmera 5036 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1132/1, U/TYP orná pôda, podiel 1/42, podiel (m2)
119,90, výmera 5036 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1616/1, U/TYP orná pôda, podiel 1/42, podiel (m2)

46,50, výmera 1953 m2; číslo LV XXX, č. parcely 1616/1, U/TYP orná pôda, podiel 1/42, podiel (m2)
46,50, výmera 1953 m2, je v príslušných spoluvlastníckych podieloch žalovaná 4.. Uznesením vydaným
na pojednávaní dňa 20.11.2018, vyhláseným verejne prítomným stranám a ich právnym zástupcom, súd
prvej inštancie nepripustil rozšírenie žaloby.30. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

31. Podľa § 143 Civilného sporového poriadku súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho
konanianemohlibyťpodkladomnakonanieozmenenejžalobe(ods.1).Aksúdnepripustízmenužaloby,
pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe (ods. 3).

32. Z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne
žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby
o ňom súd rozhodol. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, k zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek
za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena
žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému
úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené stanovené

predpoklady. Zásada hospodárnosti konania je jednou z vedúcich zásad civilného sporového konania
a prejavuje sa v konkrétnej rozhodovacej činnosti súdu. Súd v zásade zmenu žaloby musí pripustiť,
okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu, teda v
prípadoch, kedy by výsledky doterajšieho dokazovania a celkovej procesnej aktivity súdu a ostatných
subjektov konania boli zmarené v tom zmysle, že pripustením zmeny žaloby by sa konalo o úplne

odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou než doteraz. O návrhu na zmenu žaloby
rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

33. Z hľadiska posúdenia, či v konaní na súde prvej inštancie došlo k žalobcom namietanej procesnej
vade, je v prejednávanej veci potrebné uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou

hospodárnosti konania. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania
nie sú dostačujúcim predpokladom pre konanie o zmenenej žaloby, zmena predmetu sporu by bola vo
vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Vtedy je namieste,
aby sa strana domáhala nároku v rozsahu zmeny v novom konaní. Osobitne treba tiež zdôrazniť,
že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby,

(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a
je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len
súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, žalobca
nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým
sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (viď § 357 Civilného sporového poriadku

a contrario). Preto ani odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.

34. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, resp. s uznesením súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalobcu na zmeny žaloby, nedospel k záveru, že by toto uznesenie bolo svojvoľné,
nezákonné a arbitrárne a naopak ho považuje za náležité vzhľadom na hospodárnosť konania. Pokiaľ

žalobca v priebehu konania podal návrh na zmenu žaloby a súd prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu
žalobyzamietol,procesnýpostupsúduneopodstatňujezáver,žetýmtoprocesnýmpostupomzavŕšeným
zamietnutím návrhu žalobcu na zmenu žaloby, došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.
K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd dopĺňa, že nie každá vada právoplatného uznesenia
súdu prvej inštancie predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej je relevantná v zmysle ustanovenia §

365 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Relevantnou je iba taká vada, ktorá mala vplyv na rozhodnutie
vo veci samej v tom zmysle, že v dôsledku tejto vady rozhodnutie vo veci samej nie je vecne správne.
V súvislosti s uznesením súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby treba uviesť, že ak by aj
toto uznesenie bolo vadné, tieto vady by nemali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, teda na napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu sa totiž posudzuje správnosť preskúmavaného vydaného
rozhodnutia vo veci samej a nie možného rozhodnutia vo veci samej o zmenenej žalobe v spojení i so
samotným úspechom žalobcu pri rozhodovaní o zmenenej žalobe. Táto odvolacia argumentácia žalobcu
tak nie je náležitá.

35. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej 27.7.2017 č. V 3342/17 medzi
predávajúcimi S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. XXXX/XX, Q. I., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom O.
N. XXX a kupujúcimi Ing. V. X., nar. X.X.XXXX, Ing. N. X., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O.N. XXX ohľadne prevodu predmetu kúpnej zmluvy LV XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX v príslušných
spoluvlastníckych podieloch v k.ú. O. N., a to z dôvodu nerešpektovania jeho predkupného práva.

36. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

37. Podľa § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

38. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

39. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom, a to v možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na
tretiu osobu. Podľa súčasnej právnej úpravy predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi,
ktoré vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch

najvýznamnejších zložiek obsahu vlastníckeho práva - právo nakladať so svojou vecou, konkrétne
previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci a jeho právnym nástupcom a pre
spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj podiel na veci scudziť, tento
prednostne ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej strany
na prednostnú ponuku ku kúpe a možnosti jeho využitia, zodpovedá povinnosť druhej strany. Pretože

ustanovenia o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka) neobsahujú podrobnejšiu úpravu
práv a povinností zo zákonného predkupného vzťahu, vychádza sa v zmysle ustanovenia § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka z analogickej aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z ustanovení o
zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka), ktoré sú obsahom a účelom
najbližšie zákonnému predkupnému právnemu vzťahu spoluvlastníkov. Ustanovenia, ktoré sa týkajú iba

zmluvného predkupného práva, sa nepoužijú.

40. V prípade porušenia predkupného práva zákon tak dáva oprávnenému spoluvlastníkovi možnosť
voľby medzi tromi možnosťami.

41. Ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez
toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, môže sa oprávnený spoluvlastník na
nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi) domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel
ponúkol na predaj podľa ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto
výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť podiel tomuto

oprávnenému na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne mala ponúknuť
povinná osoba. Ak si nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na
súde, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa ustanovenia § 229 Civilného sporového
poriadku,tedamôžesadomáhať,abysúduložilnadobúdateľovipodielupovinnosťuzavrieťsnímzmluvu
o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol.

42. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu (§ 140, § 40a
Občianskeho zákonníka), dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred
prevodom podielu na tretiu osobu. Zákonné predkupné právo v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho

zákonníka vznikne bez ohľadu na vôľu oprávneného alebo povinného.

43. Treťou možnosťou je ponechanie si predkupného práva, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi
podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

44. V preskúmavanej veci žalobca z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva využil
možnosti namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka.45. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40a veta prvá Občianskeho
zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od
začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je

relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Relatívna neplatnosť nenastáva
priamo zo zákona (ex lege), ako je to v prípade absolútnej neplatnosti, ale je podmienená úkonom
účastníka právneho vzťahu. V období do dovolania sa neplatnosti právneho úkonu, platí domnienka
právneho úkonu. Dovolávať sa relatívnej neplatnosti voči účastníkom právneho úkonu možno: a)
mimosúdne prejavom adresovaným všetkým účastníkom právneho úkonu, b) žalobou o neplatnosť

právneho úkonu, c) priamo v prebiehajúcom súdnom spore vo forme námietky alebo procesnej obrany
proti žalobe na plnenie. Právnych následkov tak môže byť relatívne neplatný úkon zbavený rozhodnutím
súdu alebo tým, že ho účastníci po vzájomnej dohode uznajú za neplatný. Žalobu o neplatnosť právneho
úkonu možno bez pochybností v súlade s názorom judikatúry považovať za dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka; v takomto prípade má účinky až
od okamihu, keď dôjde stranám sporu.

46. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

47. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti

kúpnejzmluvyknehnuteľnostiam,čojecelkomzrejmežalobaspadajúcapodustanovenie§137písm.d)
Civilného sporového poriadku. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (na rozdiel od Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016) žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je
aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti
vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby

na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo
neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia).
Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny
stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku je spoločné

to, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe
právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný.

48. Podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, je teda nepochybne žalobou o určenie právnej

skutočnosti, ktorá (ako už bolo konštatované vyššie), môže byť v zmysle ustanovenia § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku podaná iba, ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Hmotné
právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie
povinnosti, na usporiadanie práv a povinností, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či
právnej skutočnosti. Rozlišovacím kritériom pre takýto iný druh súkromnoprávnej žaloby, s petitom

neuvedeným v ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku, je právny dôvod tvrdeného práva.
Význam tohto ustanovenia zákona pritom nie je popisný ale predovšetkým normatívny. Zákonom
ustanovená potreba dovolania sa neplatnosti právneho úkonu v prípadoch tzv. relatívnej neplatnosti
právnych úkonov vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, keďže následok
spočívajúci v nástupe nevyvrátiteľnej domnienky platnosti právneho úkonu, možno odvrátiť len

uplatnenímpožiadavkyuvedenejvzákone(tovšakneplatíuprávnychúkonovmajúcichbyťpostihnutých
akýmkoľvek dôvodom tzv. absolútnej neplatnosti). Odvolací súd má za to, že za osobitný právny
predpis tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, je možné
považovať ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka týkajúce sa neplatnosti právnych úkonov, keďže z
uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva možnosť domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právneho

úkonu na súde. V danom prípade sa tak žalobca rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v
zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho
úkonu, ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo, čo je žaloba procesne prípustná podľa
ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 40a veta prvá
Občianskeho poriadku. Bolo preto namieste v súdenom spore zaoberať sa takouto žalobou.

49. Odvolací súd sa nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku, prezentovaným žalovanými, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti
(teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressisverbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu / zmluvy.
Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v hmotnoprávnej

rovine daného prípadu v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (porov. uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019 z 15.10.2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/201/2018 z 28.2.2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/35/2019 z 30.4.2020,
uznesenie krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/26/2020 z 30.6.2021).

50. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy k
nehnuteľnostiam osvedčil v konaní pred súdom prvej inštancie naliehavý právny záujem, odvolací súd
v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom spore nešlo o určenie existencie alebo
neexistencie práva (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku), a preto ani skúmanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení neprichádzalo do úvahy. Na tomto základe sú tak nedôvodné
námietky žalobcu o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení právnej skutočnosti,

pričom rozhodovať o určení právnej skutočnosti možno len za podmienky, ak to vyplýva z osobitného
predpisu (ako to bolo konštatované vyššie). Právna úprava nepripúšťa rozhodovať o určení právnej
skutočnosti za podmienky danosti naliehavého právneho záujmu, ten je pri rozhodovaní o určovaní
právnej skutočnosti právne irelevantný. Odvolacia argumentácii žalobcu o existencii naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je nenáležitá.

51. Ak už bolo uvedené vyššie, zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaní 3., 4. ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 27.7.2017, previedli svoje
spoluvlastnícke podiely na žalovaných 1., 2., urobili tak bez toho, aby pred tým písomne ponúkli svoj
podiel na predaj žalobcovi ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností, čím

došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva vyplývajúcemu z ustanovenia § 140 Občianskeho
zákonníka.Žalobcasadovolalneplatnostikúpnejzmluvypodanímžalobyvsúdenomsporevočivšetkým
účastníkom právneho úkonu (tak predávajúcim, ako aj kupujúcim), pričom dovolanie sa neplatnosti
touto žalobou sa stalo perfektným vo chvíli jej doručenia žalovaným. Z uvedených dôvodov tak bolo
požiadavka žalobcu na určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy opodstatnená, a preto bolo potrebné

rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe o
určenie neplatnosti právneho úkonu vyhovieť v celom rozsahu.

52. Žalovaní vo vzťahu k žiadanému vysloveniu neplatnosti právneho úkonu opakovane v rámci
procesnej obrany dôvodili neporušením predkupného práva žalobcu, pretože žalovaní 1., 2. v čase

uzavretia kúpnej zmluvy spĺňali dva definičné znaky oprávneného nadobúdateľa uvedené v zákone č.
140/2014Z.z.onadobúdanívlastníctvapoľnohospodárskehopozemkuaozmeneadoplneníniektorých
zákonov, pričom táto špeciálna právna norma všeobecnú normu vylučovala. Tiež súd prvej inštancie
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku v prejednávanej veci opäť aplikoval i ustanovenie § 4 ods.
1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

53. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, je táto obrana
žalovaných neopodstatnená. Odvolací súd opakovane uvádza, že dňa 14.11.2018 Ústavný súd
Slovenskej republiky vyhlásil nález sp. zn. PL. ÚS 20/2014, podľa ktorého nálezu ustanovenia čl. 1, § 4,

§ 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 od. 1, čl. 13 ods. 4
a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie právneho predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou,
stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6
ÚstavySlovenskejrepubliky).NálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.PL.ÚS20/2014zodňa

14.11.2018 bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 11.2.2019. V čase rozhodovania
súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením nebolo už ustanovenie §
4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinné. Nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním
bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia právneho predpisu s Ústavou

Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem toho, že je právnym dôvodom
neúčinnosti nesúladného ustanovenia právneho predpisu (od publikovania nálezu v Zbierke zákonov
SR), predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (v tomto prípade
čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladaťinak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia právneho predpisu (v tomto
prípade to znamená, že postup pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku definovaný v
ustanovení § 4 uvedeného zákona je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej republiky). Súdy

sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Teda aplikácia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v preskúmavanom prípade, by
predstavovala nezákonný postup súdu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Takýto protizákonný
a protiústavný postup predstavuje porušenie práv strán na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. Aplikácia protiústavného ustanovenia ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č.
140/2014Z.z.onadobúdanívlastníctvapoľnohospodárskehopozemkuaozmeneadoplneníniektorých
zákonov je neprípustná.

54. Pokiaľ žalovaní argumentujú, že prevod pozemkov sa uskutočnil v súlade s v tom čase platnou a
účinnou právnou úpravou, odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006 (zjednocujúce stanovisko pléna),
kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd
okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli
právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou,
sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

55. Tiež žalovaní vo vzťahu k žiadanému vysloveniu neplatnosti právneho úkonu dôvodili tým, že sú
oprávnení nadobúdatelia z titulu spoluvlastníctva. V prípade predkupného práva ide o právny vzťah, v
ktorom povinnosti každého spoluvlastníka (aj jeho právneho nástupcu) prevádzajúceho spoluvlastnícky
podiel prednostne ho ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom zodpovedá právo všetkých

ostatných spoluvlastníkov na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia. „Predkupné právo
obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že je povinný - ak nejde o prevod
blízkej osobe - ponúknuť podiel prednostne všetkým ostatným spoluvlastníkom bez ohľadu na veľkosť
ich spoluvlastníckych podielov (R 19/1953):“ „Ak spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než
blízke osoby, prípadne aj na jedného zo spoluvlastníkov, svoj podiel musí najskôr ponúknuť ostatným

spoluvlastníkom (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/47/2006, Horváth 2008, s.
63).“ Povinnosť predávajúcich ponúknuť na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom
sa tak vzťahuje nielen v prípade prevodu na tretie osoby, ale aj v prípade prevodu na niektorého
zo stávajúcich spoluvlastníkov. Argumentácia žalovaných, že sú oprávnení nadobúdatelia z titulu
spoluvlastníctva, je rovnako nenáležitá.

56. Žalobca v odvolacom konaní predložil Čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 25.5.2020 a Osvedčenie
o dedičstve sp. zn. 12D/46/2014 zo dňa 22.9.2014, pričom ich predloženie až v odvolacom konaní ničím
nezdôvodnil. Je nesporné, že sa jedná o nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie. Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených

dôvodov.

57. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

58. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo
znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu
mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť

a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v
podobenovýchskutočnostíadôkazovjepretoprípustnálenzasplneniazákonomtaxatívnestanovených
podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho
nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom

priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani netvrdil,
že Čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 25.5.2020 a Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 12D/46/2014 zo
dňa 22.9.2014 ako dôkazy z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 12D/46/2014 zo dňa 22.9.2014 navyše predložil žalobca po uplynutílehoty na podanie odvolanie, pričom podľa ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutielehotynapodanie
odvolania. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní

neboli splnené, odvolací súd na predmetné dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní nemohol
prihliadnuť.

59. Vedený všetkými už opísanými úvahami preto odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie
preskúmavaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením nerozhodol správne, ak ním žalobu

zamietol a preto podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo veci samej v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zmenil spôsobom
uvedeným vo výroku I. tohto svojho rozsudku (plným vyhovením žalobe).

60.Podľa§396Civilnéhosporovéhoporiadkuustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvejinštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie (odsek 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku

na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (odsek 2).

61. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (odsek 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (odsek 2).

63. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zmenil, je v zmysle citovaného
ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

64. V dôsledku úplného zvrátenia výsledku konania na súde prvej inštancie sa plne úspešnou stranou

s nárokom na náhradu trov konania stal práve žalobca. Preto o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1,
2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a

odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnom skončení veci.

65.Žiadasadodať,ževzhľadomnazmenunapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancievovýrokuvoveci
samej v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie a na to nadväzujúce i opätovné rozhodnutie

odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní,
bolo ďalej bezpredmetným zaoberať sa odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k výroku o nároku na
náhradu trov konania pre prípad jeho neúspechu v spore.

66. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).