Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368819
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119368819.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu L. G., nar. XX. júla
XXXX, trvalým pobytom T. cesta XX/XX, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským,
advokátom, so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému F. G., nar. XX. mája XXXX,
trvalým pobytom Na kopci XXX, M.-T., W. republika, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/62/2019-43 zo dňa 19. februára 2021
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) uznesením č.k. 17C/62/2019-43 zo dňa 19. februára 2021 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zastavil konanie (prvý výrok), stranám sporu nárok na
náhradutrovkonanianepriznal(druhývýrok),žalobcovivrátilčasťzaplatenéhosúdnehopoplatkuvsume
42,80 Eur (tretí výrok), s tým, že požiadal Slovenskú poštu, a.s. - prevádzkovateľa systému, aby uvedenú
časť zaplateného súdneho poplatku v sume 42,80 Eur vrátila žalobcovi v lehote 30 dní (štvrtý výrok).

1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia, že listina o jeho vydedení, ktorá je súčasťou závetu spísaného do notárskej zápisnice
notára JUDr. Pavla Zubáka pod č. N 99/2000, NZ 98/2000, je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
13. septembra 2018 zomrela jeho matka H. G., po ktorej prebehlo dedičské konanie na notárskom
úrade JUDr. Viery Kalinovej, vedené pod sp. zn. 25D/510/2018, Dnot 134/2018. Toto konanie skončilo
vydaním uznesenia zo dňa 27. novembra 2018, ktoré nadobudlo v ten istý deň právoplatnosť. V tomto

dedičskom konaní notár ako súdny komisár určil všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú
hodnotu dedičstva, schválil dohodu dedičov (žalobcu a žalovaného) tak, že celý majetok, a to tak aktíva
ako aj pasíva, nadobudol žalovaný s povinnosťou vyplatiť žalobcovi sumu 11.500,- Eur do 31. marca
2019 a určil odmenu a náhradu hotových výdavkov notára. Podkladom pre toto rozhodnutie bol závet
poručiteľky, ktorého súčasťou bola listina o vydedení, spísaný vo forme notárskej zápisnice notára
JUDr. Pavla Zubáka pod č. N 99/2000, NZ 98/2000, podľa ktorého poručiteľka celý svoj hnuteľný ako

aj nehnuteľný majetok odkázala žalovanému a žalobcu vydedila v súlade s § 469a ods. 1 písm. b)
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), nakoľko tento v roku 1997
zatajil, že dedil po jej bývalom manželovi. Žalobca v žalobe poukázal na rozpor medzi poručiteľkou
uvedeným dôvodom vydedenia (teda že zatajil, že dedil) a jeho zákonným označením (že o poručiteľku
neprejavoval opravdivý záujem). Mal za to, že závet a listina o vydedení, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylúčila z dedenia, neobsahuje zákonný dôvod vydedenia.

1. 3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so znením
závetu ako aj listiny o vydedení boli on i žalobca oboznámení pri prejednaní dedičstva dňa 27. novembra2018. On i žalobca pri prejednaní dedičstva uviedli, že predmetná notárska zápisnica spolu s listinou
o vydedení obsahuje závet ich matky. Žalobca vzniesol námietku jej relatívnej neplatnosti. Proti tejto
jeho námietke on nevzniesol námietku a vec bola vyriešená mimosúdne ako predbežná otázka. Pretože

listina obsahovala zároveň vôľu ich matky vydediť žalobcu, uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej
sa on (žalovaný) zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 11.500,- Eur. Obidvaja sa po skončení dedičského
konania vzdali práva podať odvolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. novembra 2018.
Je presvedčený, že otázka platnosti, resp. neplatnosti listiny o vydedení bola vyriešená už v dedičskom
konaní ako predbežná otázka, a to v prospech žalobcu, keďže napriek existencií listiny o vydedení

žalobca dedil. Z dôvodu, že žalobca bol v závete ako neopomenuteľný dedič neplatne vydedený, uzavrel
s ním predmetnú dedičskú dohodu. Súdnemu konaniu o určenie neplatnosti listiny o vydedení teda bráni
prekážka res iudicata a preto navrhol, aby súd konanie zastavil.
1. 4. Následne prvoinštančný súd uviedol, že z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 25D/510/2018,
Dnot 134/2018 vyplýva, že H. G. zomrela dňa XX. septembra XXXX so zanechaním závetu. Uznesením
zo dňa 26. septembra 2018 bolo začaté dedičské konanie v dedičskej veci po uvedenej poručiteľke,

vedením ktorého bola poverená notárka Viera Kalinová, ako súdna komisárka. O pojednávaní na
notárskom úrade notárky JUDr. Viery Kalinovej (ďalej aj „notárka“ event. „súdny komisár“), na ktorom
sa zúčastnil žalobca aj žalovaný, bola spísaná zápisnica. Závet bol stranám notárkou riadne a nahlas
prečítaný, tento žalobca ani žalovaný po formálnej ani obsahovej stránke nenamietali a so závetom
vyjadrili svoj súhlas. Žalobca ako zákonný dedič namietal relatívnu neplatnosť závetu. Notárka podľa

§ 479 Občianskeho zákonníka poučila účastníkov dedičského konania a upovedomila ich, že obaja sú
dedičmi po poručiteľke. Notárka zostavila súpis majetku a dlhov poručiteľky a čistú hodnotu dedičstva
určila na sumu 44.098,88 Eur. Žalobca a žalovaný uzavreli dohodu na základe ktorej aktíva a pasíva
nadobudol žalovaný, ktorý sa zaviazal vyplatiť žalobcovi dohodnutú sumu vo výške 11.500,- Eur
najneskôr do 31. marca 2019. Žalobca i žalovaný boli zároveň poučení o možnosti podať odvolanie

proti predmetnému uzneseniu, vyhlásili však, že sa svojho práva na odvolanie vzdávajú. Predmetné
uznesenie zo dňa 27. novembra 2018 tak v tento deň nadobudlo aj právoplatnosť.
1. 5. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na zákonné znenia ustanovení
§ 161 ods. 1 a 2, a § 230 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) a § 39 ods.
1 a 2, § 163, § 203 ods. 1 písm. c/ a § 204 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej aj „C.m.p.“) a konštatoval, že dedičská dohoda je jediný spôsob modifikácie zákonom alebo
závetom určených dedičských podielov. Notárka dňa 27. novembra 2018 schválila dohodu žalobcu a
žalovaného ako dedičov po poručiteľke H. G., pričom v tomto dedičskom konaní rozhodla uznesením,
ktoré vyvoláva rovnaké právne účinky ako meritórne rozhodnutie. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva
mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uplatnil námietku relatívnej neplatnosti závetu,

spornosť platnosti, resp. neplatnosti závetu však bola posúdená v dedičskom konaní spolu s otázkou
platnosti,resp.neplatnostivydedenia.Nanenaplneniezákonomstanovenej formylistinyovydedeníajej
následnú absolútnu neplatnosť prihliada súdny komisár ex offo. Vzhľadom na uzavretú dedičskú dohodu
žalobcu a žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázané, že listinu o vydedení súdny komisár aj
závetný dedič považovali za neplatnú vzhľadom k tomu, že žalobca bol povolaný dediť a aj dedil, a to

vo výške 1 svojho dedičského podielu ako neopomenuteľný dedič podľa § 479 Občianskeho zákonníka.
Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade ide
o prekážku právoplatne rozhodnutej veci vzhľadom k tomu, že otázka neplatnosti listiny o vydedení
bola posúdená a vyriešená v dedičskom konaní sp. zn. 25D/510/2018, Dnot 134/2018. Prvoinštančný
súd v tejto súvislosti ďalej uviedol, že žalobca bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné

rozhodnutie ukladajúce v jeho prospech žalovanému určitú povinnosť, týmto rozhodnutím je viazaný
a nemôže v inom súdnom konaní úspešne uplatňovať proti žalovanému ten istý nárok, ktorý mu už
bol priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím. S ohľadom na uvedené mal za to, že uznesením zo
dňa 27. novembra 2018 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 25D/510/2018, Dnot 134/2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27. novembra 2018, bola schválená dohoda žalobcu a žalovaného ako

dedičov a teda predmetné rozhodnutie tvorí prekážku rozhodnutej veci, a preto v zmysle § 230 C.s.p.
konanie zastavil.
1. 6. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval súd prvej inštancie § 256 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. Konštatoval, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, žaloba žalobcu
voči žalovanému tak nebola podaná dôvodne a k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného

zavinenia žalobcu a preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však žiadne
trovy nevznikli a preto „stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal“.1. 7. Aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších poplatkov prvoinštančný súd rozhodol o vrátení
kráteného súdneho poplatku vo výške 42,80 Eur, ktorý bude žalobcovi vrátený.

2. 1. Proti uznesenia súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej
lehote odvolanie v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody
uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. a), b), d) a h) C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky,

že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto
prípade rozhodnutiu o jeho žalobe bráni prekážka veci rozhodnutej. V tejto súvislosti uviedol, že podľa

jeho názoru prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá vylučuje, aby súd vec znova
prejednal, je upravená v ustanovení § 230 C.s.p. a na konštatovanie tejto procesnej prekážky musia byť
súčasne splnené tri podmienky, a to, že (i) súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté, (ii) súd začne opätovne konať s tými istými účastníkmi konania, a (iii) súd začne opätovne
konať o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 230 C.s.p. treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už

prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu.
2. 3. Ďalej v odôvodnení odvolania uviedol, že súd rozhoduje vo veciach dedičstva uznesením, pričom
uznesením rozhoduje aj notár. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. PL. ÚS 12/2019 zo dňa 6. februára 2016, z ktorého vyplýva, že činnosť notárov ako
súdnych komisárov v dedičskom konaní sa považuje za priamy výkon časti súdnej moci, notár však

nie je súdom a proti postupu a rozhodnutiu notára možno podať opravný prostriedok, o ktorom vždy
rozhoduje súd.
2. 4.V závere odôvodnenia odvolania žalobca konštatoval, že s názorom súdu prvej inštancie, že v tomto
prípade rozhodnutiu o jeho žalobe bráni prekážka veci rozhodnutej nesúhlasí, pretože v dedičskom
konaní otázka platnosti listiny o vydedení nebola ani posudzovaná ani vyriešená.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5. 2. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po vyhodnotení podstatných odvolacích

námietok žalobcu konštatuje, že prvoinštančný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne zákonné ustanovenia, čiže vec správne právne posúdil a teda napadnuté rozhodnutie
je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v
celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými

i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 C.s.p..

7. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľka H. G. zanechala závet,
spísaný dňa 18. júla 2000 notárom JUDr. Pavlom Zubákom, súčasťou ktorého je listina o vydedení.

Z jeho obsahu vyplýva, že poručiteľka celý svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok odkázala svojmu
synovi F. G. (žalovanému) a svojho syna L. G. (žalobcu) v celom rozsahu vydedila z dôvodu, že v
roku XXXX zatajil, že dedil po jej bývalom manželovi. Zo zápisnice o pojednávaní spísanej notárkou
JUDr. Vierou Kalinovou poverenou prejednaním dedičstva po poručiteľke je zrejmé, že pojednávaniasa zúčastnil tak žalobca ako aj žalovaný. Keďže poručiteľka zomrela so zanechaním závetu, tento bol
účastníkom dedičského konania notárkou ako súdnou komisárkou riadne a nahlas prečítaný. Žalobca
uplatnil relatívnu neplatnosť závetu. Notárka, aplikujúc ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka,

ustálila okruh dedičov, zostavila súpis majetku a dlhov poručiteľky a prítomní účastníci (žalobca a
žalovaný) uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej majetok poručiteľky nadobudol F. G. (žalovaný), ktorý
sa zaviazal vyplatiť svojmu bratovi L. G. (žalobcovi) sumu 11.500,- Eur najneskôr do 31. marca 2019.
Účastníci konania boli následne poučení o možnosti podať opravný prostriedok. Tohto svojho práva
sa vzdali vyhlásením do zápisnice. Rozhodnutie o dedičstve po poručiteľke tak nadobudlo v deň jeho

vyhlásenia, t.j. 27. novembra 2018, právoplatnosť. Zápisnicu o prejednaní dedičstva obidvaja účastníci
dedičského konania podpísali, čím svojimi podpismi vyjadrili súhlas s jej obsahom.

8. 1. Poručiteľ síce môže slobodne nakladať so svojim majetkom, avšak ani nakladanie s jeho majetkom
nie je úplne neobmedzené a pri spisovaní závetu musí prihliadať na neopomenuteľných dedičov, ktorými
sú jeho potomkovia. Podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka okrem iného platí, že plnoletým

potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu takéhoto potomka.
8. 2. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje vôľu odobrať
neopomenuteľnému dedičovi právo dediť, ktoré by mu inak patrilo. Dôvody vydedenia sú taxatívne
upravené v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom pre vydedenie

je existencia konkrétneho dôvodu; ak dôvod vydedenia nie je možné subsumovať pod niektoré zo
zákonných ustanovení, je listina o vydedení neplatná. Ak je priamym dôsledkom vydedenia vylúčenie
neopomenuteľného dediča z dedenia a v dedičskom konaní po poručiteľke H. G. bol jej syn (žalobca)
napriek existencií listiny o jeho vydedení povolaný dediť a dedil, je možné v zhode so súdom prvej
inštancie vyvodiť len taký záver, že notárka prejednávajúca dedičstvo považovala listinu o vydedení za

neplatnú, a teda posúdila ju ako predbežnú otázku.

9. 1. Závet je taktiež jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ nakladá so svojim majetkom pre
prípad smrti. Pokiaľ závet nepriznáva neopomenuteľnému dedičovi dedičstvo aspoň vo výške, v akej
naň má nárok podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, je v tejto časti neplatný. Ide o relatívnu

neplatnosť predpokladanú ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka, ktorej je potrebné sa dovolať.
Žalobca sa relatívnej neplatnosti závetu pri prejednávaní dedičstva dovolal. Notár tak s prihliadnutím na
ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka ustálil okruh dedičov; určil, že dedičmi po poručiteľke sú L.
G. a F. G., t.j. žalobca a žalovaný v tomto konaní. Následne dedičia v zmysle ustanovenia § 482 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva.

9. 2. Predpokladom pristúpenia k dedičskej dohode je nesporné určenie okruhu dedičov. Týmto je
umožnené uzavrieť aj takú dohodu, ktorá sa nebude obsahovo zhodovať s vôľou poručiteľa vyjadrenou
v závete. Dedičia sa tak môžu odchýliť od podielov, na aké by mali nárok podľa zákona alebo závetu.
Predpokladom uzavretia dohody o vyporiadaní dedičstva je súhlas všetkých dedičov s jej obsahom;
vyporiadanie sa musí týkať celého majetku patriaceho poručiteľovi ku dňu smrti. Zo zápisnice o

prejednaní dedičstva je zrejmé, že dedičia síce boli oboznámení o rozsahu svojich dedičských práv
podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, pristúpili však k uzavretiu dedičskej dohody.
9. 3. Pre vznik dohody sa vyžadujú zhodné a obsahovo totožné prejavy vôle. Nakoľko k jej uzavretiu
došlo, nemožno dospieť k inému záveru než k tomu, že žalobca aj žalovaný s jej obsahom súhlasili.
Dedičia si mohli ponechať právo na podanie odvolania, na základe ktorého by boli oprávnení pred

právoplatným skončením konania o dedičstve po vzájomnej dohode uzavretú dohodu modifikovať, k
uvedenému však nedošlo a uznesenie o dedičstve, vzhľadom na vzdanie sa možnosti podať voči nemu
odvolanie, nadobudlo v deň jeho vyhlásenia právoplatnosť. Z dôvodu vzdania sa odvolania do zápisnice
je bez právneho významu aj poukazovanie žalobcu na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL. ÚS 12/2019 zo dňa 6. februára 2019, z ktorého vyplýva, že proti postupu a rozhodnutiu notára

možno podať opravný prostriedok, o ktorom vždy rozhoduje súd.

10. 1. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. februára 2005 uverejneného
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 57, pod s. 126/2005 konštatoval, že „činnosť notárov
ako súdnych komisárov treba považovať za priamy výkon časti súdnej moci v súvislosti s prejednávaním

dedičstva. Notári ako súdni komisári nielen pripravujú podklady pre rozhodovanie súdu, ale v prípadoch,
keď je iba jeden dedič alebo ak viacerí dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, môže notár
ako súdny komisár prejednanie dedičstva aj ukončiť vydaním osvedčenia (od účinnosti Civilného
mimosporového poriadku - uznesenia - pozn. odvol. súdu) s účinkami právoplatného rozhodnutia.“. Zustanovenia § 16 ods. 2 C.m.p. zároveň vyplýva, že rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané
notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie. V dedičskom konaní
notár rozhoduje len formou uznesenia (§ 163 C.m.p.). Uznesenie o dedičstve vydané notárom má

účinky meritórneho rozhodnutia; nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia spôsobuje jeho záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť (§ 226 C.s.p.).
10. 2. „Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten

istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).“ [podrobnejšie
viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13. októbra 2009].
10. 3. V predmetnom dedičskom konaní bola otázka platnosti predmetnej listiny o jeho vydedení
prejudiciálne vyriešená, nakoľko žalobca napriek existencií listiny o jeho vydedení bol povolaný dediť
a dedil, a teda vydedenie žalobcu bolo notárom ako súdnym komisárom vyhodnotené ako neplatné.

Keďže žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní vychádza zo skutkového základu, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté medzi totožnými účastníkmi v dedičskom konaní, predstavuje predmetné
dedičské konanie prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre toto sporové konanie.
10. 4. Za tohto skutkového a právneho stavu nemal súd prvej inštancie inú možnosť, ako toto konanie
podľa ustanovenia § 161 ods. 2 s použitím ustanovenia § 230 C.s.p. zastaviť.

11. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z odvolania žalobcu vyplýva, že len citoval takmer celé
rozhodnutie súdu prvej inštancie a ustanovenie § 230 C.s.p. upravujúce prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, konštatoval rozšírenú právomoc notára po prijatí Civilného mimosporového poriadku,
poukázal na formy rozhodovania súdu a notára v dedičských veciach a v tejto súvislosti citoval právnu

vetu z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 12/2019 zo dňa 6. februára
2019. Svoje námietky však bližšie nekonkretizoval, nerozvinul, ide tak len o všeobecnú konštatáciu
vyplývajúcu zo zákona, ktorá bez ďalšieho nebola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia .

12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
C.s.p. ako vecne správne potvrdil nie len vo výroku o zastavení konania, ale aj v závislých výrokoch o
trovách konania a vrátení súdneho poplatku.
13. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255
ods. 1 C.s.p. by mal (potenciálny) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však žiadne

trovy odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania
žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril), odvolací
súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).