Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 19, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368819
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119368819.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., T. V. XX/XX,
štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. G. H., advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Nám. SNP
17/29, Zvolen, proti žalovanému F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. L. XXX, M.-T., Č. A., štátny občan
SR, o určenie neplatnosti listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd v r a c i a žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku v sume 42,80 Eur.

Súd ž i a d a Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99

Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi L. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom T. V. XX/XX, T.,
štátny občan SR, časť zaplateného súdneho poplatku v sume 42,80 Eur, v lehote 30 dní od doručenia
právoplatného rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že listina o vydedení žalobcu, ktorá je súčasťou závetu
spísaného do notárskej zápisnice notára JUDr. Pavla Zubáka, so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská

Bystrica dňa 18. 07. 2000 pod č. N 99/2000, NZ 98/2000 je neplatná. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. 09. 2018 zomrela H.
G., nar. XX. XX. XXXX. Po poručiteľke prebehlo dedičské konanie pod č. 25D/510/2018, Dnot 134/2018
na notárskom úrade JUDr. Viery Kalinovej a ktoré skončilo vydaním uznesenia zo dňa 27. 11. 2018,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018. V dedičskom konaní notár ako súdny komisár určil
všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a schválil dohodu dedičov, teda

žalobcu a žalovaného tak, že celý majetok poručiteľky, a to aktíva, ako aj pasíva nadobúda žalovaný
s povinnosťou vyplatiť žalobcovi sumu 11 500 Eur v lehote do 31. 03. 2019 a určil odmenu a náhradu
hotových výdavkov notára ako súdneho komisára. Podkladom na rozhodnutie notára ako súdneho
komisára bol závet, ktorý zanechala poručiteľka spolu s listinou o vydedení žalobcu, ktorý bol spísaný do
notárskej zápisnice notára JUDr. Pavla Zubáka dňa 18. 07. 2000 pod č. N 99/2000, Nz 98/2000, podľa
ktorého poručiteľka celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala žalovanému a zároveň uviedla, že

je rozvedená a má ešte syna Karola Michalského, ktorého touto listinou v súlade s § 469a ods. 1 písm.
b/ v celom rozsahu vydedila, a to z dôvodu, že v roku 1997 zatajil, že dedil po jej bývalom manželovi.
Závet bol registrovaný v notárskom centrálnom registri závetov pod č. 19172/2000 zo dňa 18. 07. 2000.
Dôvod vydedenia žalobcu nie je daný ani ku dňu smrti poručiteľky, ani ku dňu spísania závetu. Žalobca
ako syn poručiteľky o poručiteľku ako svoju matku prejavoval riadny záujem a v posledných rokoch sa
o poručiteľku aj riadne staral, zabezpečoval jej zdravotnú starostlivosť, nákupy, stravu, lieky, varenie a

upratovanie.Poukázalajnaskutočnosť,žejerozpormedziporučiteľkouuvedenýmdôvodomvydedenia,
teda že zatajil, že dedil po bývalom manželovi a jeho zákonným označením, teda, že o poručiteľkuneprejavoval opravdivý záujem. Žalobca má za to, že takýto závet a listina o vydedení žalobcu nemá
zákonom predpísané formálne a materiálne náležitosti, keď závet aj listina o vydedení ako jednostranný
právny úkon poručiteľky, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylúčila z dedenia a

tým mu odňala dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo, a to najmä neobsahuje zákonný
dôvod vydedenia. Pri vydedení, ak by boli splnené zákonné podmienky, nastáva taká situácia, akoby
poručiteľkin potomok bol v prípade závetu opomenutý a pritom súčasne zbavený práva na dedičstvo aj v
rozsahu jeho povinného podielu (§ 479 O.z.). Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku
vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase prejavu poručiteľov

vôle o vydedení. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že požadované určenie má vplyv na to, či
žalobca z dedičstva po svojej matke bude dediť len ako neopomenuteľný dedič alebo dedič zákonný a v
akom rozsahu, teda rozhodnutím o tejto žalobe dôjde k odstráneniu stavu neistoty právneho postavenia
žalobcu vo vzťahu k jeho právu a rozsahu práva dediť po poručiteľke.

2. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie zo dňa 27. 11. 2018, notársku zápisnicu zo dňa 18. 07. 2000.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03. 06. 2020 k podanej žalobe uviedol, že so znením závetu a listiny
o vydedení boli oboznámení pri prejednaní dedičstva dňa 27. 11. 2018. Žalobca, tak ako aj on, pri
dedení uviedli, že notársky zápis je závetom ich zomrelej matky. Žalobca však namietol jeho relatívnu
neplatnosť. Proti vznesenej námietke žalovaný nevzniesol námietku a vec bola vyriešená mimosúdne

ako predbežná otázka. Pretože listina obsahovala zároveň vôľu ich matky vydediť žalobcu, uzavreli
dohodu, podľa ktorej sa zaviazal žalobcovi vyplatiť sumu 11 500 Eur. Obidvaja sa po skončení konania
vzdali práva podať odvolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018. Žalovaný je
presvedčený, že otázka platnosti a neplatnosti listiny o vydedení bola vyriešená už v dedičskom konaní
ako predbežná otázka. Bola vyriešená v prospech žalobcu, pretože notársky zápis obsahoval listinu

o vydedení a po svojej matke dedil. Z dôvodu, že bol v závete ako neopomenuteľný dedič neplatne
vydedený, uzavrel so žalobcom uvedenú dohodu. Uznesenie vo veci dedičstva nadobudlo právoplatnosť
dňa 27. 11. 2018. Záležitosť neplatnosti listiny o vydedení z dôvodu, že ide o vec res iudicata nemožno
znova rozhodovať. Navrhol, aby konanie bolo zastavené a náklady konania niesol zo svojho.

4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 25D/510/2018, Dnot 134/2018 vyplýva, že dňa XX. XX. XXXX
zomrela v Banskej Bystrici H. G., nar. XX. XX. XXXX. Tunajší súd uznesením zo dňa 26. 09. 2018,
sp. zn. 25D/510/2018 začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke H. G.. Poverením zo dňa 26. 09.
2018 tunajší súd poveril notárku JUDr. Vieru Kalinovú ako súdnu komisárku na konanie a rozhodnutie
v dedičskom konaní po poručiteľke H. G.. Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa a v notárskom centrálnom

registri závetov vyplýva, že H. G., nar. XX. XX. XXXX zanechala závet NCRza 19172/2003 JUDr. Zubák,
N 99/2000, Nz 98/2000.

5. Z pripojeného spisu vyplýva, že dňa 27. 11. 2018 bola spísaná Zápisnica o pojednávaní na notárskom
úradenotárkyakosúdnejkomisárkyJUDr.VieryKalinovejpoporučiteľkeH.G.,ktorázomreladňa13.09.

2018 so zanechaním závetu. Pojednávania sa zúčastnili žalobca, ako aj žalovaný. Závet bol žalobcovi
a žalovanému ako prítomným účastníkom riadne a nahlas zo strany notárky ako súdnej komisárky
prečítaný a tak žalobca, ako aj žalovaný predmetný závet nenamietali po formálnej ani obsahovej
stránke a so závetom vyjadrili svoj súhlas. Žalobca ako zákonný dedič si uplatnil relatívnu neplatnosť
závetu. Notárka ako súdna komisárka žalobcu, ako aj žalovaného poučila, že podľa § 479 O.z. malol.

potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, plnoletým potomkom
aspoň toľko, koľko robí 1/2 ich dedičského podielu zo zákona, z čoho vyplynulo, že ako dedičia po
poručiteľke prichádzajú jednak žalobca a jednak žalovaný. Zároveň notárka ako súdna komisárka
žalobcu, ako aj žalovaného upovedomila, že sú dedičmi po poručiteľke. Notárka ako súdna komisárka
zostavila súpis majetku a dlhov poručiteľky, a to ako aktíva, hnuteľné veci, a to vklad na osobnom účte vo

výške 16,88 Eur a nehnuteľnosti - byt č. 8 na 3. poschodí, vchod 19 v objekte na bývanie so súp. číslom
1578naparc.č.1059/2asosúp.číslom1580naparc.č.1059/2,kat.územieR.R.spoluspríslušenstvom
v hodnote 45 000 Eur a pasíva ako pohrebné trovy vo výške 918 Eur s tým, že čistá hodnota dedičstva
bola určená sumou 44 098,88 Eur. Na výzvu notárky ako súdnej komisárky, aby žalobca so žalovaným
uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, žalobca a žalovaný vyhlásili, že navrhujú uzavrieť dohodu v

znení, že majetok poručiteľky uvedený v súpise majetku a dlhov poručiteľky, aktíva - hnuteľnosti, bod
1. aktívna - nehnuteľnosti, bod 1., pasíva bod 1. nadobúda žalovaný, ktorý sa zaviazal vyplatiť svojmu
bratovi,t.j.žalobcovidohodnutúsumuvovýške11500Eurvlehotenajneskôrdo31.03.2019.Vsúlades
takto navrhnutou dohodou notárka ako súdna komisárka vyhlásila uznesenie tak, že určila čistú hodnotudedičstva sumou 44 098,88 Eur a zároveň schválila dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa
ktorej majetok poručiteľky, a to jednak aktíva, ako aj pasíva nadobúda žalovaný F. G., ktorý sa zaviazal
vyplatiť žalobcovi ako svojmu bratovi L. G. dohodnutú sumu vo výške 11 500 Eur v lehote najneskôr

do 31. 03. 2019. Zároveň žalobca, ako aj žalovaný boli poučení, že proti uzneseniu je možné podať
odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia uznesenia u notára JUDr. Viery
Kalinovej, povereného Okresným súdom Banská Bystrica funkciou súdneho komisára. Zo zápisnice
vyplýva, že účastníci, t.j. žalobca a žalovaný sa po vyhlásení rozhodnutia a po poučení o možnosti
podať odvolanie proti uzneseniu, ako aj o právnych následkoch takéhoto úkonu vyhlásili, že sa tohto

svojho práva na odvolanie toho dňa vzdávajú. Vyhlásené uznesenie bolo vyhotovené v písomnej forme,
pričom z úradného záznamu vyplýva, že dňa 27. 11. 2018 bolo uznesenie doručené tak žalobcovi, ako
aj žalovanému. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018.

6. Z pripojeného spisu 25D 510/2018, Dnot 134/2018 vyplýva, že dňa 18. 07. 2000 bola spísaná notárska
zápisnica na notárskom úrade JUDr. Pavla Zubáka, notára, so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA 26, č. N

99/2000, NZ 98/2000, z ktorej vyplýva, že dňa 18. 07. 2000 sa na notársky úrad dostavila H. G., r.č.
315301/814, bytom 29. augusta 1580/19, Banská Bystrica, s ktorou bol na jej žiadosť spísaný závet,
ktorým celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude v čase svojej smrti vlastniť, odkazuje svojmu
synovi F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. D. R.. D., M.-T., Č. A.. Zároveň uviedla, že je rozvedená a
má ešte syna L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. V. XX, R. R., ktorého zároveň v súlade s § 469a ods.

1 písm. b/ v celom rozsahu vydeďuje, a to z toho dôvodu, že v roku 1997 zatajil, že dedil po jej bývalom
manželovi. Zobrala na vedomie poučenie o ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka, pričom toto bola
jej posledná vôľa a priala si, aby tak bola splnená.

7. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Tunajší súd po oboznámení sa so žalobou, ako aj so spisom tunajšieho súdu 25D 510/2018, Dnot
134/2018 skúmal, či v danom prípade nejde o prekážku rozhodnutej veci.

11. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to
totožnosťou osôb (sporových strán a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa
v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu.

12. V rámci rekodifikácie civilného procesného práva bol dňa 21. 05. 2016 prijatý pod číslom

161/2015 Z.z. úplne nový predpis dotýkajúci sa bezprostredne problematiky postupu notára pri vydávaní
procesných i meritórnych rozhodnutí v dedičskom konaní, a to Civilný mimosporový poriadok, ktorý
nadobudol účinnosť 01. 07. 2016.

13. Podľa § 39 ods. 1 C.m.p., rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

14. Podľa § 39 ods. 2 C.m.p., tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
Z § 39 C.m.p. tak vyplýva, že v konaniach podľa mimosporového kódexu sa popri rozsudku ako forme
meritórneho rozhodnutia pripúšťa aj uznesenie, a to v prípadoch, keď to ustanovuje Civilný mimosporový
poriadok.

15. Podľa § 163 C.m.p., súd rozhoduje uznesením.

16. Podľa § 203 ods. 1 písm. c/, pred bodkočiarkou C.m.p., súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva.

17. Podľa § 204 ods. 1 C.m.p., prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia podľa
§ 203.18. Tunajší súd poukazuje tak na skutočnosť, že civilný mimosporový poriadok zaviedol možnosť notára
ako súdneho komisára, vydávať v dedičskom konaní všetky rozhodnutia, a to jednak procesné, ale aj
meritórne rozhodnutia, ktorými sa rozhoduje o veci samej. Vydané rozhodnutia sa ex lege považujú sa

súdne úkony a rozhodnutia vydané v rámci prvoinštančného konania.

19. Meritórne dedičské rozhodnutie je nezastupiteľným dokumentom, ktorý skutočnosti konštituované
smrťou poručiteľa objektivizuje, konkretizuje, v sebe implementuje a následne aj publikuje, je právnou
listinou, legitimáciou dediča potvrdzujúcou status univerzálneho sukcesora poručiteľa.

20. V súčasnosti platná právna úprava poskytuje dedičom na 1. mieste možnosť, aby sa o vyporiadaní
dedičstva dohodli. Ak takáto dohoda nebude odporovať zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Dedičská dohoda je v súčasnosti jediný spôsob ako možno modifikovať zákonom alebo závetom určité
dedičské podiely. Ak sa v priebehu dedičského konania preukáže, že dedičské právo svedčí viacerým
osobám, súd schváli ich dohodu o vyporiadaní dedičstva za predpokladu, že:

- dohodu uzavreli všetci dedičia, ktorým svedčí závetný, zákonný titgul, príp. oba dedičské tituly,
- dohoda sa týka celého majetku, ktorý patril ku dňu smrti poručiteľovi a ktorý týmto titulom tvorí masu
dedičstva,
- dohoda neodporuje zákonu,
- dohoda nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Pre naplnenie podmienky, že dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia nie je významné, aký dedičský titul
im svedčí. Právoplatné dedičské rozhodnutie, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní
dedičstva sa stáva uplynutím lehoty o splatnosti výplat v ňom uvedených exekučným titulom.

21. Tunajší súd v danom prípade mal za preukázané, že JUDr. Viera Kalinová ako notár poverený

funkciou súdneho komisára dňa 27. 11. 2018 schválila dohodu žalobcu a žalovaného ako dedičov v
dedičskej veci po poručiteľke H. G., o čom vydala uznesenie zo dňa 27. 11. 2018, č.k. 25D/510/2018-53,
Dnot 134/2018 tak, že schválila dohodu žalobcu a žalovaného ako dedičov o vyporiadaní dedičstva,
podľa ktorej majetok po poručiteľovi, a to jednak aktíva, ako aj pasíva nadobudol žalovaný, ktorý sa
zároveň zaviazal žalobcovi vyplatiť dohodnutú sumu vo výške 11 500 Eur. Notár ako súdny komisár

rozhodol v dedičskom konaní vo forme uznesenia, ktoré vyvoláva rovnaké účinky ako meritórne
rozhodnutie.

22. Zo zápisnice o prejednaní dedičstva dňa 27. 11. 2018 vyplýva, že žalobca uplatnil námietku relatívnej
neplatnosti závetu, a teda spochybňoval dedičské právo, ktoré však môže byť vyriešené tak, že sa

posúdi právna otázka priamo dedičským súdom v dedičskom konaní alebo dohodou účastníkov, ktorá
odstrániichsporoskutkovospornejotázke.Tunajšísúdmázato,žespornosťplatnosti,resp.neplatnosti
závetu bola posúdená v dedičskom konaní a taktiež otázka platnosti, resp. neplatnosti vydedenia.
Na nenaplnenie zákonom ustanovenej formy listiny o vydedení a jej následnú absolútnu neplatnosť
musí súdny komisár prihliadať z úradnej povinnosti. Súd mal vzhľadom na uzavretú dohodu žalobcu a

žalovaného v konaní preukázané, že listinu o vydedení jednak súdny komisár a jednak závetný dedič
zrejme považovali za neplatnú vzhľadom k tomu, že žalobca bol povolaný dediť, dedil, a to vo výške 1/2
svojho dedičského podielu ako neopomenuteľný dedič v zmysle § 479 O.z.

23. V dedičskom konaní žalobca tak, ako bolo konštatované, vzniesol námietku relatívnej neplatnosti

závetu, avšak žalobu o neplatnosť závetu na tunajší súd nepodal, ale podal žalobu o určenie neplatnosti
listiny o vydedení.

24. Tunajší súd má za to, že v danom prípade ide o prekážku rozhodnutej veci, vzhľadom k tomu, že
otázka neplatnosti listiny o vydedení bola posúdená a vyriešená v dedičskom konaní 25D/510/2018,

Dnot 134/2018 a uznesenie vydané v rámci dedičského konania je potrebné považovať za meritórne
rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, ktoré v súlade s § 226 C.s.p. je záväzné a zásadne
nezmeniteľné.

25. Súd zároveň poukazuje za skutočnosť, že účinky právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na

účastníkov konania, v ktorom bolo vydané, jeho výrok je záväzný jednak pre súdy a iné štátne orgány, a
to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil
právoplatným súdnym rozhodnutím. Žalobca bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné
rozhodnutie ukladajúce v jeho prospech žalovanému určitú povinnosť, a preto je týmto rozhodnutímviazaný, a preto nemôže v inom súdnom konaní úspešne uplatňovať proti tomuto žalovanému ten istý
nárok, ktorý mu už bol priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím. Ak ide o iný (nie ten istý) nárok
(predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym

rozhodnutím k vyriešeniu hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický
s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom novom občianskom súdnom
konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky, ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako
vec sama, je týmto riešením viazaný. Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru o existencii alebo
neexistencii uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu

už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z § 194 ods. 2 C.s.p.,
všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané
v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa ako prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.
Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znova riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec
správne alebo nesprávne právne posúdil. S ohľadom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a

nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“
právne posudzovanie v inom ďalšom konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by
znamenalo,žesúdmôžeporušiťviazanosťuloženúmuzákonomv§228ods.1C.s.p.Aksúdspomenutý
prejudiciálny účinok ignoruje, nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny
vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, nerešpektuje záväzné súdne

rozhodnutie a koná v rozpore s Ústavou SR, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe
Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zásada právnej istoty je
integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného
súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu
spravodlivosti.

26. Tun. súd vzhľadom na horeuvedené má za to, že vydané uznesenie zo dňa 27. 11. 2018, sp.zn.
25D/510/2018, Dnot 134/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2018, ktorým bola schválená
dohoda žalobcu a žalovaného ako dedičov, tvorí prekážku rozhodnutej veci a preto súd v zmysle § 230
C.s.p. konanie zastavil

27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

29. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. V danom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, a preto je

možné konštatovať záver, že žaloba voči žalovanému nebola podaná dôvodne a k zastaveniu konania
tak došlo k dôsledku procesného zavinenia žalobcu a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, žalovanému zo spisu trovy konania
nevyplývajú. Žalobca v konaní úspešný nebol, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

30. Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný
podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa
vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu

konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydanýplatobnýrozkaz;toneplatí,akbolodovolanieodmietnutézdôvodu,žesmerujeprotirozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

31. Podľa § 11 ods. 4 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod

manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia
krátený o 1 %, najmenej však 6,70 Eur.32. Podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré
sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý

poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

33. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o vrátení kráteného súdneho
poplatku vo výške 42,80 Eur (49,50 Eur - 6,70 Eur), ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom
príslušného orgánu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie/sťažnosť v lebo 15 dní odo dňa doručenia na Okresný

súd Banská Bystrica s tým, že lehota na odvolanie/sťažnosť neplynie do 28. 02. 2021 (§ 8 písm. a/
v spojení s § 9 ods. 1 zákona c. 62/2020 z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID- 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení účinnom od 19. 01. 2021).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.