Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Bomborová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/2203/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121401441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121401441.3
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: 365.bank, a. s., IČO 31 340 890, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.
r. o., IČO 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti povinnému: O. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. sociálnych služieb Y., Q. XXX, XXX XX Q., o vymoženie pohľadávky
vo výške 6471,54 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom, JUDr. Milošom Kabáčom, so
sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie 204/4, 029 01 Námestovo, pod sp. zn. 370EX
615/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/2203/2021 zo dňa 23.11.2021, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.11.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. V odôvodnení za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/, § 61k
ods. 1, 2, 5 a § 61l ods. 3 a 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý vyšší súdny úradník
posúdil ako návrh s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Po jeho preskúmaní
konštatoval jeho nedôvodnosť. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov
zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku
povinného voči oprávnenému, práve naopak existenciu záväzku voči oprávnenému povinný uznáva.
Pokiaľ povinný poukazuje na skutočnosť, že jeho súčasná finančná situácia neumožňuje splácanie
dlhov, nakoľko nemá okrem invalidného dôchodku, z ktorého uhrádza starostlivosť v domove sociálnych
služieb, žiadny iný príjem, neznamená to, že povinný nemá žiadny iný majetok, ktorý by bolo možné
postihnúť exekúciou. Ak však povinný nevlastní ani žiaden iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok,
súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút
zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného
poriadku,keďozastaveníexekúciezdôvodovuvedenýchv§61kods.1Exekučnéhoporiadkurozhoduje
súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený
vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmena vykonaná vyššie
uvedenou novelou Exekučného poriadku nastala aj v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako
dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017
toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny
exekútor tak v zmysle vyššie cit. ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie
o zastavení exekúcie v prípade exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do piatich rokov odzačatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Proti takému
upovedomeniu Exekučný poriadok pripúšťa podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej
lehote od jeho doručenia, pričom exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení
exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda
dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov
pre zisťovanie majetku povinného môže dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a
to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by
postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o
zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje.
2/ Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach
a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom
súdnemu exekútorovi a preto v predmetnej veci mu neprináleží rozhodovať o zastavení exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany súdneho
exekútora nemajetnosť povinného nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná lehota
piatich rokov odo dňa začatia exekúcie ani objektívne uplynúť nemohla, súd nemohol návrhu povinného
vyhovieť a exekúciu zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie
exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto vyšší súdny úradník
podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Nebola tak naplnená podmienka na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok
na ich náhradu neuplatnili.
3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinného, v ktorej opätovne
poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje uhradiť záväzok. Kvôli
zdravotnému stavu je odkázaný na pobyt v Domove sociálnych služieb - CSS STUDIENKA Novoť, v
ktorom je umiestnený od 22.08.2018. Za pobyt v tomto zariadení musí platiť úhradu v zmysle zákonných
ustanovení, a to v mesiaci s 31 dňami 400,88 Eur a s 30 dňami 388,02 Eur. Jeho invalidný dôchodok
je 338,10 Eur. Nakoľko je jeho príjem nedostačujúci, platí čiastočnú úhradu vo výške 283,58 Eur,
zvyšná suma sa eviduje ako pohľadávka. V zmysle zákona 448/2008 Z.z. mu po zaplatení úhrady za
poskytované sociálne služby musí zostať 25 % sumy životného minima (54,52), túto sumu používa na
zabezpečenie liekov a základných životných potrieb. Neplatenie úhrady alebo nedostatok financií na
úhradu jeho liečby by mu spôsobili veľmi vážne problémy a ohrozili jeho život. Z dôvodu platenia iba
čiastočnej úhrady mu vzniká pohľadávka v CSS STUDIENKA Novoť, ktorá je v celkovej výške 1.467,75
Eur. Uvedomuje si svoj záväzok, no kvôli vyššie spomínaným skutočnostiam, nie je schopný vyplatiť ho,
preto žiadal o zastavenie exekúcie.
4/ Vzhľadom k tomu, že povinný v sťažnosti uvádza v zásade tie isté skutočnosti ako v návrhu na
zastavenie exekúcie, ku ktorým sa už oprávnený vyjadril, súd nezasielal pred rozhodnutím o sťažnosti
oprávnenému sťažnosť na vyjadrenie, ale bude mu zaslaná spolu s týmto rozhodnutím.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučnýtitul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ Podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie,
ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku neporadilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP
a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods.
2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
11/ Na podporu správnosti napadnutého uznesenia sudca už len dodáva, že povinný sa zastavenia
exekúcie domáhal z dôvodu jeho nepriaznivých majetkových pomerov a sociálnej situácie. Dôvody,
ktorými sa povinný môže brániť proti začatej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie (s odkladným
účinkom), sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Medzi nich však
nemajetnosť povinného nepatrí. Rozhodnutie o zastavení exekúcie v prípade zistenej nemajetnosti
vydáva súdny exekútor podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, pričom je v
citovanom ustanovení zároveň uvedená lehota, po uplynutí ktorej také upovedomenie súdny exekútor
môže vydať (5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku). Keďže samotné
tvrdenie o jeho nemajetnosti sa musí v exekučnom konaní preukázať postupom súdneho exekútora
a zároveň v tomto štádiu exekúcie nepredstavuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1
Exekučného poriadku, bola sťažnosť povinného ohľadom jeho nemajetnosti nedôvodná. Povinný môže
na zmiernenie dopadov exekúcie na jeho majetok využiť iné inštitúty podľa Exekučného poriadku (napr.
plnenie v splátkach § 61g Exekučného poriadku, prípadne odklad exekúcie podľa § 61h Exekučného
poriadku, pričom rozhodovanie o týchto návrhoch je v kompetencii súdneho exekútora, nie exekučného
súdu).
12/ Nakoľko rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval sudca za správne, vzhľadom k tomu,
že povinný neuviedol taký dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia v tomto štádiu zastavená, sudca
jeho sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 32Ek/2203/2021 zo dňa 23.11.2021
považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.