Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/806/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122270908
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122270908.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.
s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. C., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX E. E., o vymoženie peňažného nároku vo výške 713,58 eur s príslušenstvom, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/806/2022 zo dňa 25.03.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 23.03.2022, domáhal od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 713,58 eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov - Výkaz
nedoplatkov č. 1610280013 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. dňa 09.03.2016 a Výkaz
nedoplatkov č. 1610630513 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. dňa 31.10.2016.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 25.03.2022 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur. Svoje rozhodnutie za
použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019

Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoUNEK“) odôvodnil tým, že oprávnený si uplatnil nárok na trovy vo výške 42 eur, a to na podklade
Upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 31.01.2022, ktorým bola oprávnenému uložená
povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi, JUDr. Ladislav Ďorďovič st., trovy starej exekúcie. Predmetné
upovedomenie nie je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, ale v zmysle ustanovenia §
6 ods. 2 ZoUNEK je exekučným titulom súdneho exekútora výlučne voči oprávnenému, teda trovy

vo výške 42 eur predstavujú nárok priznaný súdnemu exekútorovi (JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi)
voči oprávnenému. Oprávnený nemôže tento nárok prenášať v novom exekučnom konaní na ťarchu
povinného, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK, podľa ktorého oprávnený za podanie
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (repodaji) nemá, okrem náhrady súdneho poplatku, nárok na
náhraduinýchtrovspojenýchsjehopodaním.Zákontujednoznačnýmakogentnýmspôsobomustanovil
osobu povinnú platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom v žiadnom svojom ustanovení

nestanovil povinnosť inej osoby platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného
exekučného konania. Oprávnený tak nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie trov vo výške 42
eur, a rovnako ani povinný v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný na ich uhradenie. Vzhľadom
na uvedené vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na
vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s ustanovením § 53
ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie

vo výške 42 eur zamietol.3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie vo výške uplatnenej
v návrhu. Poukázal na dôvodovú správu k § 9 ZoUNEK a § 199a Exekučného poriadku, v ktorých

je uvedené slovné spojenie „náklad spojený s uplatnením pohľadávky“. Tento pojem v sebe zahŕňa
aj kategóriu príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ legálne pomenovanú ako „náklady
spojené s uplatnením pohľadávky“. Vo vzore elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie
je v časti F, iné trovy uvedená informácia, že „Inými trovami sa pri starej exekúcii považujú najmä
paušálne trovy na úhradu starej exekúcie vo výške 35,00 eur zvýšené o daň z pridanej hodnoty,

ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty“. Oprávnený si v predmetnom konaní neuplatňuje
trovy exekúcie, ale príslušenstvo pohľadávky. Ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK vylučuje možnosť uplatniť si
iné trovy exekúcie avšak § 9 vôbec nepojednáva o príslušenstve pohľadávky. Bol toho názoru, že
ak ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK nepojednáva o príslušenstve pohľadávky tak je logické, že tento nárok
ani nevylučuje, aby si ho mohol oprávnený uplatniť v opätovnom návrhu. Prisudzovanie uhradeným
paušálnym trovám starej exekúcie vo výške 42 eur zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi iný

význam ako príslušenstvo pohľadávky nemá oporu v zákone - § 195 a nasl. Exekučného poriadku a
rovnako ani v § 251 CSP podľa ktorého musia trovy konania vzniknúť v konaní samotnom a nie pred jeho
začatím. Paušálne trovy exekúcie uhradené pred podaním návrhu na repodaj, nemôžu byť považované
za trovy exekúcie lebo nevznikli v konaní samotnom, ale pre jeho začatím. Ak oprávnený v exekučnom
konaní po ukončení starej exekúcie uhradil súdnemu exekútorovi paušálne trovy vo výške 42,00 eur

v zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie tak sa suma 42,00 eur (pôvodne pohľadávka
súdneho exekútora voči oprávnenému) pretransformuje ex lege na príslušenstvo pohľadávky, ktorú má
oprávnený voči povinnému. Paušálne trovy exekúcie v zmysle § 6 ZoUNEK ako pohľadávka súdneho
exekútora voči opravenému zaniká jej úhradou zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi podľa ust.
§ 559 Občianskeho zákonníka. Suma z tejto pohľadávky vo výške 42,00 eur sa zároveň okamžikom

úhrady transformuje na príslušenstvo pohľadávky oprávneného podľa ust. § 121 ods.3 Občianskeho
zákonníka voči povinnému. V čase podania návrhu na opätovnú exekúciu už neexistujú paušálne trovy
exekúcie - ako trovy exekúcie, ale uhradené paušálne trovy - ich hodnota existuje ako príslušenstvo
pohľadávky vo forme nákladov spojených s jej uplatnením v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je preukázaná samotným upovedomení o zastavení starej exekúcie, ktoré sa ako povinná

príloha prikladá k samotnému návrhu na opätovný repodaj. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
je exekučným titulom podľa ZoUNEK. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený považoval svoj
nárok na uplatnenie náhrady paušálnych trov za dôvodný a v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn.: ÚS 239/2020, ÚS 235/2020, ÚS 236/2020, ÚS 291/2020, ÚS 218/2020
atď..., v ktorých súd konštatoval, že oprávnenému nič nebráni podať opätovný návrh na vykonanie

exekúcie, v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

9/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.10/ Jedným z argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej
(zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Dôvodovú správu nemožno

považovať za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu
predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd.
V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy
nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 o náležitostiach
upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného

titulu pri repodaji). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na
náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri
repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že
paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom
podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie
stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na

náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu
situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd preto v tomto prípade aplikoval právny

predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1
Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení
starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je
povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

11/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje
totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený

dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie však
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a
ani nie je vydaný v prospech oprávneného. ZoUNEK v žiadnom ustanovení nestanovuje povinnosť inej
osoby ako oprávneného platiť trovy starej exekúcie zastavenej zo zákona súdnemu exekútorovi, ani

neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie vo výške 42,- eur ako náhradu trov
nového exekučného konania, ktorú by bolo možné vymáhať od povinného. Upovedomenie o zastavení
starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné

zo strany oprávneného podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške
42,- eur od povinného v tomto exekučnom konaní. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na
vymáhanie paušálnych trov od povinného.

12/ Neobstojí ani názor oprávneného, že paušálne trovy po ich uhradení sú nákladom spojeným s

uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak mienil oprávnený uvedený nárok
v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom
absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto
pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu), musel aj

na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo
uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
sumy 42 eur od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného
nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu

na vykonanie exekúcie.

13/ Nakoľko podstatou zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku v sťažnosťou napadnutej časti 42,- Eur, ktoré oprávnený platil súdnemuexekútorovi v zastavanej starej exekúcie ako paušálne trovy, bola skutočnosť, že na uvedený
nárok nedisponuje exekučným titulom a zároveň ho nemožno v zmysle ust. § 9 ods. 3 ZoUNEK
uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, je ďalšia obrana

oprávneného spočívajúca v tvrdení, že tento nárok je zakomponovaný vo formulári na vykonanie
exekúcie, irelevantná. Elektronický formulár návrhu na vykonanie exekúcie uvedený na webovej stránke
Ministerstva spravodlivosti SR, na ktorý sa oprávnený v sťažnosti odvoláva nie je pre rozhodovanie
súdu záväzný, nie je právne záväzným normatívnym právnym aktom, pretože samotný formulár nie je
výsledkom práce zákonodarcu. Preto ani poznámky, resp. návod na vypĺňanie elektronického formulára

návrhu na vykonanie exekúcie nie sú pre súd záväzné, nepredstavujú žiadny záväzný nástroj, podľa
ktorého má súd vykladať zákon a rovnako ako nedošlo k zmene dôvodovej správy v dotknutých častiach
(čo súd uvádza nižšie), nemuselo dôjsť ani k zmene poznámok (návodu) týkajúcich formulára na základe
definitívnej verzie prijatého zákona.

14/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k

legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.
2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej
dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil

aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac
než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,
ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky

nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému
práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného

majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním
predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením

exekúcie úspešný.

16/ V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti najnovšie rozhodnutia ústavného súdu, ktorých
predmetom boli práve uznesenia tunajšieho súdu o nepriznaní trov starej exekúcie oprávneným v novom
exekučnomkonaní(napr.IV.ÚS622/2021z07.12.2021,I.ÚS489/2021z14.12.2021,I.ÚS493/2021-20

z 14.12.2021, I. ÚS 492/2021, IV. ÚS 631/2021 z 07.12.2021), a v ktorých sa aj priamo k vyššie
uvedenej vete vyjadril, keď konštatoval: „...ústavný súd v nedávnej dobe opakovane odmietol ústavné
sťažnosti oprávnených namietajúcich porušenie ich základných práv v exekučnom konaní výzvami
na úhradu trov starých exekúcií v upovedomeniach o zastavení starých exekúcií vydaných súdnymi
exekútormi podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Ústavný súd v nich vyslovil názor,

že „sťažovateľovi nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona
č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako
náklad spojený s uplatnením pohľadávky“. Tento názor však nemá žiaden ústavnoprávne relevantný
význam pre posudzovanie teraz prerokovanej veci. V spomínaných rozhodnutiach nešlo o vyslovenie
ústavnoprávne významného právneho názoru, keďže tento sa netýkal podstaty rozhodovania ústavného

súdu pri posudzovaní skôr podaných ústavných sťažností (ratio decidendi), ale budúceho možného
návrhového uplatnenia náhrady paušálnych trov starej exekúcie. Už citovanú formuláciu je preto
potrebné vnímať len ako deklaráciu procesnej legitimácie sťažovateľa spojenej s možnosťou podania
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (teda načrtnutia popísanej možnosti), nie však s odobrením
dôvodnosti predmetnej náhrady, teda legitimácie vecnej. Tá môže byť, samozrejme, posúdená až v

konaní, v ktorom k posudzovaniu uplatneného nároku dôjde, nie vopred a hypoteticky (IV. ÚS 512/2021).
Okresný súd sa s argumentom sťažovateľky o právnej záväznosti názoru ústavného súdu vysporiadal
ústavne prijateľným spôsobom a nie je dôvod na tomto mieste opakovať jeho už zhrnuté úvahy. Nosný
záver okresného súdu, že v novom exekučnom konaní nemá sťažovateľka proti povinnému nárok navymoženie náhrady paušálnych trov starej exekúcie, ktoré uhradila súdnemu exekútorovi na základe
upovedomenia spojeného s výzvou, nenesie znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti, nepopiera zmysel
aplikovanej právnej úpravy týkajúcej sa exekučného konania či tzv. starých exekúcií (bližšie napr. I.

ÚS 224/2020) a predovšetkým obsahuje dostatočne náležité a zrozumiteľné vysvetlenie. (bod 19-21
odôvodnenia rozhodnutia IV. ÚS 622/2021).

16/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 35Ek/806/2022 zo dňa 25.03.2022 správne, v dôsledku čoho sudca podľa

ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).