Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 17, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010044
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8316010044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky

Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.01.2022, v trestnej veci proti
obžalovanej K. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona (v znení účinnom do
31.07.2019), o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/12/2016 zo
dňa 10.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

u k l a d á:

Obžalovanej

K. F. nar. 22.08.1973, trvale bytom H., okres
O.,

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.08.2019, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdnapadnutýmrozsudkomuznalobžalovanúK.F.vinnouzospáchaniaprečinukrádežepodľa
§ 212 ods. 1, 3 písm. a Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 11.06.2015, v čase kedy disponovala kľúčmi od rodinného domu č. XXX, ktorý sa nachádza v
obci H., z tohto rodinného domu odcudzila kuchynskú linku, varnú dosku, multifunkčnú rúru, umývačku
riadu, nerezový dres, 6 ks interiérových dverí, 10 ks plechových panelových radiátorov, krbovú vložku,
ohrievač vody - bojler, domácu vodáreň, pričom tieto veci boli predmetom dobrovoľnej dražby domu č.

141 v obci H. a priľahlých pozemkov k domu, ktorá sa konala dňa 26.05.2015 a predmetné nehnuteľnosti
a veci vydražili F. Q. a L. Q., ktorí sa stali vlastníkmi dňa 26.05.2015, a tak im spôsobila škodu vo výške
4.392,89 eur.Za to jej podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona, v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona, uložil
trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, zaviazal obžalovanú zaplatiť náhradu škody poškodeným F. Q., nar.
XX.XX.XXXX a L. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XXX, okres O., ktorí sú oprávnení spoločne a
nerozdielne, vo výške 4.392,89 eur.
Podľa§288ods.2Tr.poriadku,odkázalpoškodenýchF.Q.,nar.XX.XX.XXXXaL.Q.,nar.XX.XX.XXXX,

obaja bytom H. XXX, okres O., so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj dodatočne
písomne odôvodnila smerujúc ho proti výroku o vine ako aj o treste. V jeho dôvodoch uviedla, že
daný skutok nespáchala a vôbec s tým nemá nič spoločné. Ona je poškodenou a nie strana žalobcu,
ju okradli o dom aj s pozemkom, ktorý nebol súčasťou dražby a poškodená je v sume 72.000,- eur.

Preto podala žalobu na zastavenie dražby. Dňa 10.09.2020 sudca neakceptoval rozhodnutie krajského
súdu, nedoplnil dokazovanie ako mu bolo rozhodnutím uložené a hneď stanovil hlavné pojednávanie.
Nebola oboznámená so spisom, neakceptoval návrh na vypočutie svedka danej záležitosti P.. Q., ktorý
viedol dražbu. Dokonca bol zo strany žalovaných prizvaný svedok, o ktorom ju sudca neinformoval
a správal sa na pojednávaní tak, že si robil sám, čo chcel. Neakceptoval jej upozornenie, že v čase

prebiehajúceho pojednávania jej právnici sú mimo Slovenskej republiky, aj napriek tomu pokračoval v
pojednávaní.Vyjadrilapochybnostiozaujatostiprokurátorky,keďžepredpojednávanímmalapocelýčas
osobne komunikovať so žalovanými na lavičke ešte pred vynesením rozsudku o čom má dôkazy. Týmto
požiadala súd o pridelenie iného sudcu, nakoľko P.. V. je zaujatý voči jej osobe. Zasahuje do jej súkromia
a vypisuje meili jej priateľovi, manželovi, ktorý je v zahraničí a žiadajú preto trestné stíhanie uvedeného

sudcu a chcú na neho podať trestné oznámenie a taktiež budú chcieť od neho odškodnenie vo výške
250.000,- eur. Sudca neakceptoval to, že prešla osobným bankrotom, aj napriek tomu pojednával ďalej.
Žalobca chcel finančne odškodnenie za veci, ktoré v dome ostali, všetko to je vymyslené proti nej, lebo
dané veci sa už opotrebovali, tak si poškodení mysleli, že nové veci im má kúpiť ona. Žalobca pán Q. a
jeho manželka L. Q. ju okradli o dom, ktorí ani nevyplatili hypotéku a do banky dali akurát raz 15.000,-

eur a druhýkrát 1.400,- eur, to bolo všetko a nie 38.000,- eur, ako je uvádzané v dražbe. Preto musela
vyhlásiť osobný bankrot, inak by sa všetko vyrovnalo, okradli ju o pozemok za domom, ktorého cena je
minimálne 15.000,- eur a odškodné bude žiadať 25.000,- eur a ešte sa jej vyhrážali smrťou, zabitím a
nadávkami na jej adresu a preto žiada súd o okamžité zatknutie oboch žalovaných, nakoľko vyhrážky
pokračujú. Ona je osoba, ktorá je postihnutá a poberá len invalidný dôchodok. Preto požiadala súd o

zrušenie daného rozsudku v celom rozsahu na základe toho, že to krajský súd už raz zrušil a daný
skutok sa nestal, nakoľko si sami vydražitelia dali vykradnúť dom. Menia stále dátum, kedy mal byť
vykradnutý, ktorý už druhýkrát uviedli inak, tak aby im to pasovalo. Aj tak v daný dátum nebola v dome,
bola vzdialená od miesta krádeže 187 kilometrov, pracovala a cesta by jej trvala až 3 a pol hodiny, takže
to neprichádza vôbec do úvahy, nakoľko nemá auto. Žiada opätovne zrušenie daného rozsudku v plnom

rozsahu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku (v poradí druhého v prejednávanom prípade), ako aj
konania mu predchádzajúceho, krajský súd konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci po doplnení
krajským súdom nariadeného dokazovania, pri opätovnom hodnotení vykonaných dôkazov a zachovaní

možnosti pre strany v konaní obsah dokazovania doplniť a vyjadriť sa k nemu - postupoval v intenciách
zrušujúceho uznesenia krajského súdu - sp. zn. 1To/38/2017 zo dňa 12.06.2018.

Vkonanípredokresnýmsúdombolitedavykonanédôkazypotrebnénazistenieskutkovéhostavuveci,o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom

k tomu, preto súd urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery
okresný súd v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodnil, preto sa krajský súd
s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení
s konaním pred okresným súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -
krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,

na podklade ktorých okresný súd urobil záver o vine obžalovanej.

Krajský súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovanej
a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu) konania, majúce
vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovanej a určeného druhu a výmery trestu.

Krajský súd pri tomto postupe potom zistil existenciu skutočností, ktoré nastali počas prebiehajúceho
odvolacieho konania, ktoré sú podstatné pri ukladaní druhu, no najmä výmery trestu, konkrétne zistenie,
že v prípade odsúdenia obžalovanej K. F. trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn.
3T/62/2014 zo dňa 28.10.2014, ktorým bola uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, platí v čase rozhodovania odvolacieho súdu tzv. fikcia neodsúdenia,

čiže na odsúdenú sa hľadí, ako keby nebola odsúdená, nakoľko sa má zato, že sa v skúšobnej dobe
osvedčila, z uvedeného dôvodu, keďže táto skutočnosť mala vplyv na aplikáciu ust. § 49 ods. 2 Tr.
zákona (ako bude nižšie vysvetlené), krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3
Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku na
podklade okresným súdom vykonaného dokazovania sám vo veci rozsudkom rozhodol.

Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovanej, ktorými argumentovala, už boli
prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred okresným súdom, s ktorými sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného
dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného
súdu vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v
posudzovanej veci obžalovanej K. F..

Na tomto mieste krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na
obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju
obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo

ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,
aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či
argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi

nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť,
či dokonca vyvrátiť a to do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez
rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej
trestnej činnosti.

V nadväznosti na uvedené krajský súd zistil, že obsah odvolacích námietok obžalovanej nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a
bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.

V tomto prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, obžalovaná (opierajúc sa o spôsob jej obrany) v

rámci dokazovania nepredložila nové dôkazy, resp. argumenty, ktoré by zistené skutočnosti z dôkazov
zabezpečených v rámci prípravného konania, ktorých obsah sa zákonným spôsobom preniesol do
dokazovania na hlavnom pojednávaní), spochybňovali, resp. vyvracali, ale práve naopak.

Ako už bolo zdôraznené, okresný súd v logických súvislostiach sumarizoval a hodnotil dôkazy, o ktoré

oprel závery o skutkových zisteniach, ktoré sa preniesli do skutkovej vety napadnutého rozsudku.

Bez rozumných pochybností je potom ustálené miesto spáchania skutku, no najmä čas - deň
11.06.2015, keď obžalovaná na neskôr v skutkovej vete opísané veci z domu odcudzila - toto zistenieje možné oprieť o výpovede svedkov X. K., F. Q. a L. Q., no predovšetkým svedkyne F. C. a D. A. -
priamych svedkov konania obžalovanej kladeného za vinu - teda, keď mala s pomocou pracovníkov
(minimálne dvoch mužov), ktorí prišli na dodávkovom vozidle vyniesť z domu časť zariadenia tak, ako

už bolo ustálené v skutkovej vete rozsudku.

Práve výpovede ostatne menovaných svedkýň F. C. a D. A. sa navzájom doplňujú v podstatných
skutočnostiach (aj takých detailoch), ako, aké veci videli vynášať z domu, či už mali byť naložené na
nákladnom vozidle. Napokon niet pochýb opierajúc sa o produkované dôkazy, že v čase, kedy mali byť

veci z domu vynášané, už obžalovaná mala vedomosť nielen o tom, že dom bol v dražbe predaný (mal
sa s tým zdôveriť svedkyni C.), a teda nebola jeho vlastníkom a ani vecí, ktoré mali tvoriť jeho základné
zariadenie, ale taktiež aj to, že v tom čase mala preukázateľne ešte stále prístup do domu, keďže vo
svojej dispozícii kľúče od domu, ktoré až pri odovzdávaní domu po dražbe dňa 15.06.2015 odovzdala do
rúk osoby X. K. zastupujúceho dražobnú spoločnosť L. s.r.o. O. X A., ktorá realizovala dražbu - predaj
tohto rodinného domu.

Krajský súd si následne v celom rozsahu osvojil argumentáciu okresného súdu vo vzťahu k ustáleniu
hodnoty odcudzených vecí (D.. F. L., autor odborného vyjadrenia k hodnote odcudzených vecí), čo
potom zodpovedá aj rozsahu spôsobenej škody poškodeným, no predovšetkým krajský súd považuje
za vecne správnu a zákonu zodpovedajúcu argumentáciu okresného súdu, prečo nezahrnul do rozsahu
odcudzených vecí aj v obžalobnom návrhu pôvodne zahrnutý altánok.

K odvolacím námietkam obžalovanej krajský súd uvádza, že okresný súd v rámci prebiehajúceho
hlavného pojednávania opakovane obžalovanej zdôvodnil, že predmetom dokazovania v
posudzovanom prípade nie je a ani nemôže byť jej podanie, v ktorom zo svojho pohľadu namietala
dodatočne päť rokov po jej vykonaní zákonnosť vykonania dražby, rovnako tak, že jej osobný bankrot,

nemohol nijako ovplyvniť dokazovanie skutočnosti, či si protiprávne prisvojila veci, ktorých vlastníkom
už v tom čase nebola.

Napokonjejprítomnosťnahlavnompojednávaníbolazabezpečenáažnapodkladepríkazunazatknutie,
kedy dôvodom jej zatknutia bola nemožnosť doručiť písomnosti súdu na ňou určenú adresu a predvolať

ju tak na nariadený termín hlavného pojednávania, pri prepustení zo zatknutia na čl. 399 spisu však
bola riadne poučená o povinnosti dostaviť sa pred asistentku predsedu senátu, na prevzatie predvolania
na nariadený termín hlavného pojednávania, čím mala vytvorené zákonom predpokladané podmienky
pre prípravu na hlavné pojednávanie - predvolanie prevzaté dňa 01.07.2020 na hlavné pojednávanie
vykonané dňa 10.09.2020, pričom jej bolo predtým aj riadne doručené uznesenie tunajšieho krajského

súdu sp. zn. 1To/38/2017 zo dňa 12.06.2018, v ktorom odvolací súd zhrnul skutočnosti, ktoré je potrebné
doplniť v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, preto za nedôvodné
krajský súd považuje jej námietky obžalovanej, že nemohla byť dostatočne pripravená na hlavné
pojednávanie.

Súčasne je potrebné opätovne zvýrazniť, že pri dodržaní jednej zo základných zásad trestného konania
voľného hodnotenie dôkazov je vo výsostnej kompetencii súdu, ktoré dôkazy vykoná a v akom rozsahu
bude dokazovanie doplnené aj o dôkazy navrhované stranami konania na hlavnom pojednávaní, preto
ani obžalovanej námietka, že okresný súd voči nej konal zaujato, lebo ňou navrhnuté dôkazy - vypočuť
P.. Q. nevykonal a naopak dôkazy navrhnuté poškodenými výsluch svedka, vykonané boli, nie je možné

považovať za dôvodnú, rovnako tak aj jej námietku, že v čase prebiehajúceho hlavného pojednávania
jej „právnici“ boli v zahraničí, nakoľko podľa § 36 ods. 1 Tr. poriadku za včasnosť zvolenia obhajcu,
ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený;
pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 dôvodom na
zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.

Hore opísaným postupom si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo,
ako aj vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri
hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovanej, ako to
v rámci odvolania namietala obžalovaná.

Všetky tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne podľa názoru krajského súdu tak, ako to správne
uzavrel aj okresný súd, vytvárajú reťaz navzájom sa doplňujúcich priamych, ale aj nepriamych dôkazov,
ktoré vedú bez rozumných pochybností k dôvodnému záveru o tom, že skutok ktorý sa kladieobžalovanej za vinu, sa stal, je trestným činom tak, ako bol právne posúdený v napadnutom rozsudku
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.07.2019.

Ako už bolo v úvode naznačené, krajský súd vo vzťahu k výroku o treste, konkrétne jeho druhu a
výmery tak, ako ho uložil okresný súd obžalovanej v napadnutom rozsudku, zistil v priebehu odvolacieho
konania, že už skôr nastala skutočnosť majúca vplyv na aplikáciu ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona, keďže
sa obžalovaná K. F. mala skutku v posudzovanom prípade dopustiť v čase plynutia skúšobnej doby
určenej na 15 mesiacov podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka

a to trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/62/2014 zo dňa 28.10.2014, ktorým bola
uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

V súvislosti krajský súd totižto zistil, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu platí pre hore označené
odsúdenie obžalovanej tzv. fikcia neodsúdenia, čiže na odsúdenú sa hľadí, ako keby nebola odsúdená,
nakoľko sa má zato, že podľa § 50 ods. 6, 7 Tr. zákona sa v skúšobnej dobe osvedčila, z uvedeného

dôvodu, nejde o trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, ak síce chronologicky bol trestný čin inak spáchaný v
tejto skúšobnej dobe, avšak v dobe rozhodovania o tomto trestnom čine je predchádzajúce odsúdenie
zahladené, resp. sa na obžalovaného hľadí pre tento (skorší) trestný čin, akoby nebol odsúdený.
(pozri primerane rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/20/2011, publikovaný v ZSP pod

č. 17/2019).

Za danej dôkaznej situácie potom krajský súd na podklade dôkazov zhromaždených okresným súdom
ustálilsapriukladanídruhutrestuajehovýmery riadilaprihliadalnajmänajednotlivéhľadiskáukladania
trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho

následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho
pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr.
zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnostiavytvorípodmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživot,súčasneodradíodpáchania
trestných činov, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie

§ 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajský súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií určil druh trestu ako trest
odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu v trvaní 18 osemnásť mesiacov je podľa krajského súdu, trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne
zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovanej, ako aj jej osobu, a
preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre
dosiahnutie účelu trestu.

Ani v postupe okresného súdu, ktorým jednak obžalovanej uložil povinnosť poškodeným uhradiť
spôsobenú škodu na odcudzených veciach a jednak poškodených odkázal so zvyškom nároku na
náhradu škody na civilný proces, krajský súd nezistil pochybenie a z toho dôvodu rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.