Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, April 12, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/227/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114230243
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4114230243.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom U.

XXX/XX, 949 11 Nitra, ako osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony zastúpený opatrovníčkou:
J.I., nar. XX.X.XXXX, bytom Banská 541/3, 039 01 Turčianske Teplice, právne zastúpený: Advokátska
kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., IČO: 47 257 032, so sídlom Dlhá ulica 2039/6, 974 05 Banská
Bystrica, proti žalovaným: 1. Pavlína W., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX Q., 2. J. W., nar.
X.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX Nitra, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení JUDr. Pavlom
Gráčikom, advokátom, IČO: 51 721 554, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, 3. Z. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XX, XXX 11 Nitra, žalovaný v 3. rade právne zastúpený: JUDr. Lukáčová & partners s.r.o., IČO:

47 237 244, so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Štefanovičová, parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to parc. č. 210/2 o výmere 146 238 m2 - orná pôda a
parc. č. 234/9 o výmere 177 648 m2 - orná pôda je žalobca.

II. Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamieta.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalobca má voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 16.10.2014 domáhal, aby súd určil, že
je výlučným vlastníkom nehntueľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., a to pozemkov, parciel registra „C“
parcelné č. 210/2, o výmere 146 238 m2, druh pozemku orná pôda a parcelné č. 234/9 o výmere 177

648 m2, druh pozemku orná pôda. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2.Vžalobeuviedol,žebolvlastníkomuvedenýchnehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.Štefanovičová,
zapísaných na LV č. 266. Spolu so svojou mamou J. U. bol žalobca viac ako 2 roky umiestnený z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu v zariadení Cesta dobra - VIA BENE n.o. so sídlom A. Hlinku 51,
Hlohovec. Žalobca a ani jeho mama nemajú priamych rodinných príslušníkov, čo využili žalovaní v 1. a
2. rade, aby na seba previedli všetky ich hnuteľné veci vrátane úspor ako aj nehnuteľnosti (okrem iného

i nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby). Kúpna zmluva k nehntueľnostiam medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a 2. rade bola zavkladovaná pod V 8872/07-2/08. Na predmetné nehnuteľnosti bolo pred
týmto prevodom zriadené záložné právo v prospech Agrobanky Praha a.s. za účelom zabezpečenia
úverovej zmluvy. Na základe zmlúv o postúpení došlo k zmene záložného veriteľa a novým záložnýmveriteľom sa stala spoločnosť ACM BB, s.r.o. so sídlom Stavebná 23, Banská Bystrica. Táto spoločnosť
žalovaných v 1. a 2. rade vyzvala, aby s nehntueľnosťami z dôvodu existujúceho záložného práva
nenakladali, ale žalovaní v 1. a 2. rade aj napriek uvedenému na žalovaného v 3. rade predmetné

nehnuteľnosti previedli, pričom kúpna zmluva bola zvkladovaná pod V 2722/08 - 31/08. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti podal žalobca v roku 2008 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu podvodu a voči žalovaným v 1. a 2. rade bolo začaté trestné stíhanie, pričom toto trestné
konaniejestále„živé“ajevedenéOkresnýmriaditeľstvomPZNitrapodČVS:ORP-1222/OEK-NR-2008-
Ur. V tomto trestnom konaní boli vypracované znalecké posudky na žalobcu ako aj na Máriu U., v

ktorých znalci MUDr. Eduard Višňovský a MUDr. Mário Straka jednoznačne skonštatovali, že menovaní
neboli schopní realizovať žiadne právne úkony v decembri 2007, kedy títo previedli celý svoj majetok
vrátane nehntueľností zapísaných na LV č. 266 na žalovaných v 1. a 2. rade. Neskôr bolo podané trestné
oznámenie aj na žalovaného v 3. rade, ktoré konanie bolo vedené pod ČVS:ORP-1987/OEK-NR-10-Ur
a bolo právoplatne zastavené. S poukazom na zdravotný stav žalobcu, ktorý nemohol posúdiť následky
svojho konania a jeho význam, považuje žalobca obe kúpne zmluvy, teda kúpnu zmluvu medzi žalobcom

a žalovanými v 1. a 2. rade ako aj kúpnu zmluvu medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3.
rade za absolútne neplatné. Neschopnosť žalobcu uvedomiť si obsah a význam právnych úkonov je
konštatovaná i v rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 24Ps/4/2014 zo dňa 26.6.2014, právoplatného
dňa 15.7.2014, ktorým súd žalobcu pozbavil spôsobilosti na právne úkony a ustanovil mu opatrovníčku
Marietu T.. Podanou žalobou žalobca žiadal, aby sa súd ako prejudiciálnou otázkou zaoberal otázkou

určenianeplatnostivyššieuvedenýchkúpnychzmlúvanáslednevydalrozsudok,ktorýmurčí,žežalobca
je výlučným vlastníkom sporných nehntueľností.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2016 žiadali žalobu zamietnuť
s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, pretože ako vlastník

sporných nehntueľností je evidovaný žalovaný v 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že žalobca
im navrhol, že nehnuteľnosti im daruje, s čím nesúhlasili. Žalovaná v 1. rade žalobcovi vysvetľovala, že
majú byt na Beethovenovej i pozemok v Ivanke pri Nitre, iné nehnuteľnosti nepotrebujú a ani nemajú
toľko peňazí. Na naliehanie žalobcu, že on nehnuteľnosti inému nepredá a ani nedaruje, nehnuteľnosti
od žalobcu odkúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2007. Žalovaní v 1. a 2. rade nemali ani

najmenšídôvodsadomnievať,žespôsobilosťžalobcunaprávneúkonymalabyťalebobolaobmedzená.
Na nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo už pred ich kúpou od žalobcu, tvrdenie, že žalovaní
v 1. a 2. rade mali byť novým záložným veriteľom vyzvaní, aby s nehnuteľnosťami nenakladali sa
nezakladá na pravde. Nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade ďalej previedli na žalovaného v 3. rade,
ktorého predtým nepoznali, zoznámili sa s ním tak, že prišiel za nimi a povedal im, že má pre nich

seriózneho kupca, preto mu nehnuteľnosti odpredali na základe kúpnej zmluvy z 22.4.2008. Tiež nie
je pravda, že voči žalovaným v 1. a 2. rade bolo začaté trestné stíhanie, žalovaní v 1. a 2. rade boli
na polícii vypovedať len v pozícii svedkov. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej tvrdia, že spôsobilosť žalobcu
na právne úkony v čase podpisu zmluvy obmedzená nebola, v zmysle rozsudku č. k. 24Ps/4/2014 bol
žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony až v roku 2014.

4. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Uviedol, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Štefanovičová, zapísané na LV č. XXX nadobudol na
základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 2722/08 - 31/08. Tieto nehnuteľnosti nadobudol
od žalobcov v 1. a 2. rade s ťarchou - záložným právom zapísaným v prospech záložného veriteľa

Agrobanky Praha, a.s. Argument žalobcu, že žalovaný v 3. rade chcel prostredníctvom žalovaných v
1. a 2. rade nehnuteľnosti získať, považuje za klamstvo, žalovaných v 1. a 2. rade pred podpisom
zmluvy žalovaný v 3. rade nepoznal a považuje sa za dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností.
Žalovaný v 3. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal výlučne z údajov verejného registra, katastra
nehnuteľností, žalobu preto považuje za nedôvodnú, poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.

ÚS 549/2015, nález Ústavného súdu ČR č. II. ÚS 165/11 zo dňa 11.5.2011. Vzhľadom na uvedené má
za to, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaným. V čase podpisu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a 2. rade neexistovalo žiadne rozhodnutie, ktoré by zbavovalo alebo inak obmedzovalo
žalobcu spôsobilosti na právne úkony. Znalecký posudok je podľa žalovaného v 3. rade bez výpovednej
hodnoty, pretože bol vypracovaný do minulosti. Skutočným dôvodom podanej žaloby sú zištné úmysly

opatrovníčky žalobcu Marety T. a jej manžela Kornela T.. Podľa žalovaného v 3. rade je s najväčšou
pravdepodobnosťou iniciátorom tohto súdneho konania X. T., a to z dôvodu, že ako dlžník z úverovej
zmluvy č. 72/95/10872841 zo dňa 20.11.1995, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom Agrobankou Praha,
a.s. (teraz AUTOL, s.r.o.) sa týmto konaním snaží zbaviť sa svojej úverovej povinnosti a získať majetkovýprospech. Kornel T. ako dlžník si svoje zmluvné povinnosti neplnil, čím sa stala pohľadávka banky
zabezpečená predmetnou nehnuteľnosťou splatnou. Túto následne odkúpila od banky a jej ďalších
právnych nástupcov o.i. aj spoločnosť ACM BB, s.r.o. zastúpená právnym zástupcom žalobcu a od nej

spoločnosť AUTOL s.r.o., čím sa pravdepodobne dostala do dispozície osôb blízkych Kornelovi T. a J. T.
(osoba s nimi prepojená je J. F.). Je bežnou praxou bánk, že splatné pohľadávky postupujú v diskontnej
sume oproti skutočnej výške pohľadávky, čo znamená, že X. T. by sa takto nielenže zbavil dlhu, ale
výkonom záložného práva by aj získal, pretože predaj pozemkov by priniesol vlastníkovi pohľadávky,
osobe blízkej X. T. zisk. Výkon záložného práva bol však zmarený, pretože žalovaný v 3. rade sa

neoprávnenému (premlčanému) výkonu záložného práva bráni žalobou v konaní vedenom Okresným
súdom Nitra pod sp. zn. 19C/84/2012. Žalovaný v 3. rade ďalej poukazuje na údajné zištné úmysly
opatrovníčky žalobcu J. T., ktorej cieľom je získať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. I. preukazuje fakt,
že spoločnosť AUTOL s.r.o. ako záložný veriteľ vyhotovila a podpísala dňa 18.6.2012 kúpnu zmluvu
v mene žalovaného v 3. rade ako záložného dlžníka a prostredníctvom takejto kúpnej zmluvy (výkon
záložného práva priamym predajom) mali v úmysle previesť vlastnícke právo na kupujúcu Marietu T..

Konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo vedené Správou katastra Nitra pod V XXXX/XXXX.
Je zrejmé, že pri podpise danej kúpnej zmluvy Marieta T. a osoba blízka Kornelovi T. vystupujúca
ako spoločnosť AUTOL s.r.o. v plnom rozsahu uznávali žalovaného v 3. rade ako právoplatného
vlastníka nehnuteľností. Žalovaný v 3. rade poukazuje na nasledovné prepojenia osôb: podľa výpisu z
obchodného registra spoločnosti AUTOL s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je J. F., bola predtým

spoločníkom J. T. a konateľom X. T.. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti AUTEX s.r.o. je jej
spoločníkomMarietaT.,konateľomKornelT.amanažéromMáriaF..Právnyzástupcažalobcujezároveň
právnym zástupcom spoločnosti AUTOL, s.r.o. ako i spoločnosti ACM BB s.r.o. Pochybne až smiešne
vyznievajú tvrdenia žalobcu o neplatnosti prvej kúpnej zmluvy, keď žalobca zároveň uvádza, že trvali
na zaplatení kúpnej ceny, z čoho je zrejmé, že považovali kúpnu zmluvu za platnú a žiadali o splnenie

zmluvných povinností. Ďalej je zrejmé, že Marieta T., ktorá v tomto konaní chráni záujmy žalobcu, prvú
kúpnu zmluvu uznala za platný právny úkon, čo preukazuje výzva spoločnosti ACM BB s.r.o. zo dňa
14.4.2008, kde nútili žalovaných v 1. a 2. rade, aby túto nehnuteľnosť previedli na spoločnosť AUTEX
s.r.o. zastúpenú Marietou T..

5. Súd spor prejednal v súlade s ustanovením § 180 CSP za prítomnosti právnych zástupcov strán
sporu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich prednesmi, výsluchom žalovaných v 1., 2. a 3.
rade, opatrovníčky žalobcu J. T. a svedka X. T. a oboznámil sa aj s obsahom listín tvoriacich obsah
súdneho spisu.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Za rozhodujúci považuje
znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobca ako aj jeho matka neboli spôsobilí na právne úkony.
Žalobca nedokázal posúdiť ani stav, v ktorom sa sám nachádzal, nie ešte dôsledky takého právneho
úkonu ako kúpna zmluva. Zdravotný stav žalobcu bol predmetom skúmania aj v konaní 24Ps/4/2014, v
ktorom bol žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Čo sa týka skutkových tvrdení žalovaných

v 1. a 2. rade, že nevedeli o zdravotných problémoch žalobcu, toto nie je pravda, pretože si z penziónu
spolu so žalobcom a jeho matkou prebrali aj preberací protokol, z ktorého im muselo byť zrejmé, aký
je zdravotný stav žalobcu, aké sú jeho majetkové pomery. Vzhľadom na uvedené žalovaní v 1. a 2.
rade mohli veľmi dobre posúdiť situáciu tak žalobcu ako aj jeho matky. Aj v prípade, ak by o tomto
nevedeli, kúpna zmluva je absolútne neplatná s poukazom na znalecký posudok, ktorý bol vo veci

urobený. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že v tejto veci od začiatku vyvíjala
aktivitu predovšetkým žalovaná v 1. rade, a to nie z dôvodu pomôcť odkázaným osobám, ale preto, že
mala mať záujemcu o prenájom bytu U.. Žalovaná v 1. rade začala po U. pátrať, následne v rekordne
krátkom čase zorganizovala právnikov, ktorí pripravili poverenia na disponovanie s ich majetkom, resp.
súhlasy i falošné vyhlásenia o ich slobodnom rozhodnutí a v konečnom dôsledku i kúpne zmluvy,

ktorými ich pripravili o celý majetok. Bezprostredne po zrealizovaní úkonov U. opäť „šupli do domova
sociálnych služieb“. Podľa právneho zástupcu žalobcu mal žalovaný v 3. rade o celej situácii veľmi dobrý
prehľad a mal nehnuteľnosti nadobudnúť od žalobcu už v decembri 2007. Toto právny zástupca žalobcu
odôvodňuje tým, že žalovaný v 3. rade sa veľmi dobre poznal so synom žalovaných v 1. a 2. rade,
v návrhu na vklad je uvedený dátum 12.12.2007, z čoho je zrejmé, že celá vec sa pripravovala už v

decembri a v marci 2008 sa akosi zabudol prepísať dátum. Žalovaný v 3. rade mal v roku 2008 len
18 rokov a mal byť študentom strednej školy, preto je podľa právneho zástupcu žalobcu veľmi málo
pravdepodobné, že mal vypracovaný nejaký podnikateľský zámer na sporné pozemky a mal disponovať
vlastnými, údajne z dedičstva získanými finančnými prostriedkami. Voči žalovanému v 3. rade boli užod roku 2008 vedené exekučné konania, v skutočnosti nikdy seriózne pod vlastným menom nepodnikal,
na adrese uvedenej v katastri nehnuteľností sa nezdržiava. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam na
osobu žalovaného v 3. rade nie je možné nazerať ako na dobromyseľného. Právny zástupca žalobcu je

presvedčený, že záujmom žalovaných bolo získať majetkový prospech, zdôraznil, že v 90-tych rokoch
20. storočia bol na nehnuteľnosti vypracovaný znalecký posudok, v zmysle ktorého bola ich cena
stanovená na sumu vo výške 6,5 milióna Sk.

7. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní zotrval na doterajších tvrdeniach, v zmysle

ktorých žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne a vecne legitimovaní v tomto konaní a vlastnícke právo
žalovaného v 3. rade nemôže byť spochybnené. Ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade boli susedia
žalobcu a jeho matky, bývali oproti nim v paneláku, vedeli v akom hroznom prostredí žije žalobca a
jeho matka, boli zanedbaní, v byte boli fekálie, potrebu robili tam, kde to na nich prišlo. Žalovaným v
1. a 2. rade to bolo ľúto, preto sa o nich začali starať, robili to z ľudského hľadiska. Žalovaní v 1. a
2. rade postavili dom v Ivanke pri Nitre, vlastnili byt oproti žalobcovi a jeho matke a nepotrebovali zo

zištných dôvodov pozemky žalobcu. Znalecký posudok, z ktorého právny zástupca žalobcu vychádza, a
ktorý bol vypracovaný v trestnom konaní, považuje za nedostatočný, pretože súčasťou tohto znaleckého
posudku nie sú prílohy a to lekárske správy, na ktoré sa v posudku poukazuje. Podľa právneho zástupcu
žalovaných v 1. a 2. rade je nutné zaoberať sa otázkou, či osoba nekonala v tzv. jasnom okamihu.
Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015, v ktorom sa ústavný súd zaoberal

ochranou práv nadobudnutých v dobrej viere. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal i
na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto konaní, pretože vzhľadom na Civilný
sporový poriadok nie je podľa neho možné žalovať „len“ určenie neplatnosti. Ďalej poukázal na výpoveď
opatrovníčky Mariety T. na pojednávaní dňa 20.2.2019, z ktorej je zrejmé, že reálna vôľa opatrovníčky
bola nadobudnúť sporné nehnuteľnosti pre seba a nesledovala záujem osoby, ktorej bola ustanovená

na opatrovanie. Z uvedeného vyplýva, že sama opatrovníčka žalobcu je v postavení žalobkyne a nie v
žalobe označený Igor U., ktorému chýba aktívna vecná legitimácia.

8. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade na pojednávaní zdôraznila dobromyseľné nadobudnutie
nehnuteľnosti žalovaným v 3. rade, ktorý sa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovanými 1. a 2. rade

nepoznal, pri nadobudnutí nehnuteľnosti vychádzal výlučne z údajov verejne prístupných, teda údajov
uvedených v katastri a nemohol predpokladať, že niekto o 6 rokov spochybní vlastníctvo žalovaných
v 1. a 2. rade. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015. Nie je pravdou, že
žalovaní v 1. a 2. rade mali zištný záujem, naopak boli vystavení riziku, že o nehnuteľnosti prídu,
keďže na nich bola vyznačená ťarcha, zištnosť je na strane opatrovníčky žalobcu a jej manžela,

ktorí sa snažia nehnuteľnosti získať. Spochybnila žalobcom predložený znalecký posudok, ktorý nemá
výpovednú hodnotu, lebo bol vypracovaný do minulosti, ani zamestnanci sociálneho zariadenia Via
Bene nepotvrdili, že žalobca a jeho matka boli v takom stave, že neboli spôsobilí na právne úkony.
V záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade opakovane poukázala na nedostatočnosť
znaleckých posudkov, ktoré majú preukazovať, že žalobca v čase podpisu spornej kúpnej zmluvy mal

trpieť duševnou poruchou. Znalecký posudok č. 180/2010 zo dňa 25.11.2010 neobsahuje od júna
2005 až do podpisu spornej kúpnej zmluvy žiadnu lekársku správu, ktorá by konštatovala psychický a
psychiatrický stav žalobcu, závery znalca vyslovené 3 roky po podpise spornej kúpnej zmuluvy považuje
zástupkyňa žalovaného v 3. rade za jeho dohady. Za nedostatočný považuje zástupkyňa žalovaného v
3. rade i znalecký posudok MUDr. U., ktorému ako zdroj slúžili podklady, ktoré neobsahujú komplexné

informácie. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade zdôraznila nutnosť bezpečeného zistenia o tom,
že účastník nedokáže posúdiť následky svojho konania pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu.
Poukázala aj na závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí I. ÚS 313/2012, v zmysle ktorého by „súdy
nemali celkom nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej
súvislosti s ostatnými dôkazmi.“ Poukázala preto na skutočnosť, že dňa 15.12.2007 žalobca osobne

podpísal na miestnej pobočke Slovenskej sporiteľne v Nitre žiadosť o vyplatenie podielov z korunového
peňažného fondu, v tomto období splnomocnil Kornela T. k právnym úkonom, tiež na skutočnosť, že ani
zamestnanci domova sociálnych služieb Cesta Dobra - Via Bene, ktorí boli v dennodennom kontakte
so žalobcom sa nevyjadrili, že mal byť v stave, kedy nevedel posudzovať a rozpoznať následky svojho
konania. Kúpnu zmluvu zo dňa 10.12.2007 považuje právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade za platný

právny úkon, navyše podpísaný pred notárom a v prítomnosti niekoľkých osôb. Bolo preukázané, že
žalovaný v 3. rade žalobcu ani nepoznal, nemohol mať ani pri vynaložení potrebnej a rozumnej odbornej
starostlivosti akúkoľvek pochybnosť o vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, je preto dobromyseľným
nadobúdateľom nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade poukázala na skutočnosť, žeopatrovníčka žalobcu, jej manžel ani právny zástupca žalobcu až do podania žaloby dňa 16.10.2014,
teda počas 6 rokov po prevode vlastníckeho práva nespochybňovali vlastnícke právo žalovaného v 3.
rade. Opatrovníčka žalobcu J. T. zneužíva svoje postavenie a sama chce získať nehnuteľnosti do svojho

vlastníctva.

9. Svedok X. T. na pojednávaní uviedol, že o veci samej má vedomosť, pretože je manželom J. T., ktorá
je sesternicou žalobcu. Žalobcu a jeho matku navštevovali asi dvakrát do roka, pričom asi 2 roky ich
nevideli. V roku 2008 mal telefonát od žalovanej v 1. rade, ktorá sa ho začala vypytovať na záložné

právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach. Keď sa jej spýtal, prečo ju to zaujíma, povedala, že je
vlastníčkou nehnuteľností. Začudoval sa a začali zisťovať, čo je s U.. Zistili, že boli v zariadení Via Bene,
a keď tam zavolali, povedali im, že ich zobrali W.. Dohodol si stretnutie so žalovanou v 1. rade, išiel tam
aj so svojim svokrom, ktorý je brat otca žalobcu, ale žalovaná v 1. rade pustila do bytu len jeho, svokra
nie. Vtedy mu ukázala všetky papiere, ktoré má. Rozprávali sa o pozemkoch a o byte a on jej kázal, aby
dala veci do poriadku, lebo to oznámi polícii. Až po jeho návšteve uhradila žalovaná v 1. rade kúpnu cenu

za uvedené nehnuteľnosti na účet U.. Žalovaná v 1. rade zobrala žalobcu a jeho matku zo zariadenia
Via Bene len na dva týždne, zrejme to mala dobre naplánované. Musela vedieť, v akom sú stave, keď
žalobca bol od pása ochrnutý. Potom ich dala do iného zariadenia do Lefantoviec a im dlho trvalo, kým
ich našli. Byt a pozemky ostali v takom stave, ako sú. Žalovanú v 1. rade upozornil, že žalobca a jeho
matka neboli spôsobilí na podpis zmlúv a povedala to aj riaditeľka sociálneho zariadenia Via Bene, ktorá

im hovorila, že žalovaná v 1. rade tam chodila a robila cirkus, preto dala zákaz púšťať žalovanú v 1. rade
za žalobcom. Svedok ďalej uviedol, že vyzval žalovanú v 1. rade, aby pozemky vrátila a následne mu
ona napísala list, či nechce predmetné pozemky odkúpiť, preto jej povedali, že áno odkúpia ich za také
isté peniaze, za aké ich ona nadobudla. Jeho manželka je najbližšou rodinou U., pozemky by dedila.
Čo sa týka preberacieho protokolu, tento má ich právnik, teda právny zástupca žalobcu, ktorý je ich

rodinným a aj firemným právnikom. On preberací protokol videl prvýkrát v Lefantovciach, keď tam boli
U. umiestnení. So žalobcom sa rozprával asi mesiac alebo 2 týždne po telefonáte so žalovanou v 1.
rade a žalobca sa na nič nepamätal. Rozprával sa s ním aj keď bol v Lefantovciach a pýtal sa ho, či
vie, že už nemá pozemky, ale on o tom nevedel. Komunikácia s ním je ťažká, hneď zabúda, nepozná
hodnotu peňazí, jedno euro berie ako jednu korunu. Nedokáže porovnávať veci a v takomto stave je asi

od roku 2005, kedy mal mozgovú príhodu. Jeho stav sa nezmenil. Celá rodina má záujem na tom, aby
sa nehnuteľnosti dostali do vlastníctva žalobcu.

10. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že o Balážových sa starala 10 rokov. Sťažovali sa jej, že
nechcú byť v zariadení v Hlohovci, preto ich zobrala domov. V zariadení sa o nich dostatočne nestarali.

Keď ich doniesla domov, žalobca mal zarastené nechty. Povedali jej, že museli zaplatiť za každého
90 000 Sk, aby ich do zariadenia prijali. Ona nehnuteľnosti najprv nechcela, ale Balážoví jej všetko
chceli darovať. Nakoniec zistila, že je tam ťarcha. Igor jej povedal, že ťarcha je vyplatená, len sa to
zabudlo vymazať. Keď zistila, že je tam bremeno, chcela sa toho čím skôr zrieknuť s tým, že to dá
aj bezdomovcom. U. vybavila zariadenie na Borinke a aj za nich zaplatila prvý mesiac. Žalobca bol

ochrnutý, avšak mentálne bol v poriadku, všetko mu rozumela. Desať rokov sa o nich starala, vtedy sa
nikto o nich nezaujímal, obaja jej povedali, že nikdy im nebolo tak dobre, ako keď boli u nej, povedali
jej, že jej všetko zostane a že jej všetko vyplatia (TV, veža, hodiny pre U. a hodiny na stenu, ktoré im
kúpila). Asi v roku 2008 boli prepravení do Lefantoviec a odvtedy s nimi nie je v kontakte. Kúpnu zmluvu
pripravoval nebohý pán R., potom prišli z Fraňa Mojtu overiť podpis. Zaviazala sa, že to odkúpi a vyplatí

peniaze do konca februára. Nepamätá si presne, ako sa platila kúpna cena, vie, že v hotovosti to nebolo.
S U. bývali oproti sebe, s pani U. sa chodili opaľovať. Boli dohodnuté, že keď bude niečo potrebovať,
má zablikať svetlom. Balážoví boli v DSS Pod hradom, neskôr vo Via Bene v Hlohovci. Pod hradom
ich navštevovala asi 1x do týždňa aj do Hlohovca chodila 1x do týždňa, avšak stalo sa jej, že prišla
a nevpustili ju dnu, pretože mali karanténu. Tiež sa jej stalo, že za U. prišla do Hlohovca, pani U. jej

povedala, že chce ísť domov po veci, avšak riaditeľka ústavu im nedala kľúče od bytu U.. U. spísali
papier, v ktorom bolo uvedené, že chcú, aby ich žalovaná v 1. Rade navštevovala. Neskôr jej návštevy
umožnili, chodila ich večer okúpať, pretože ich tam nekúpali. Nosila im aj hygienické potreby. Potom jej
z Trnavy z VÚC volali, že si ich má zobrať, že ich posielajú domov. Zobrala ich k sebe domov, pretože
do ich bytu ich umiestniť nemohla, nevedeli by sa postarať sami o seba po fyzickej stránke, psychicky

boli v poriadku. Prvý deň ako U. k nej prišli zo zariadenia v Hlohovci, išla s Igorom do mesta a on si
vybral TV, vežu, hodinky na ruku sebe a svojej mame. Všetko im zaplatila a dodatočne kúpila i hodiny
na stenu. R. U. jej povedala, že: „Neboj sa Pavlínka, nebudeš banovať, my ti všetko dáme čo máme,
my nikoho nemáme.“ Stále jej tvrdili, že nikoho nemajú. Kúpala ich, varila im, piekla, prala, robila imnákupy, čo trvalo aspoň 10 rokov ak nie viac. Žalovaná v 1. rade zároveň uviedla, že v čase keď si brala
Balážových domov, bola PN, mala obojstranný zápal pľúc, mala dosť starostí so sebou, ale starala sa
aj o nich. Pani U. odišla do Via Bene bez plienok, keď sa vrátila už potrebovala plienky. U. bývali u nich

v spálni, dali im manželskú posteľ a ona s manželom spali v obývačke na zemi. Manžel žalovanej v 1.
rade doma nebýval, je vodič z povolania, domov chodil niekedy len dvakrát od týždňa, podľa toho, koľko
mal práce. Počas 2 - 3 týždňoch, kedy boli U. u nich sa s nimi stretol asi 1 x, on nebýval doma a keď
aj prišiel, Balážoví boli vo svojej izbe alebo spálni. Manžel nemal výhrady k tomu, aby boli U. u nich.
Žalovaná v 1. rade na pojednávaní ďalej uviedla, že potom ako U. doniesli z Hlohovca, boli u nej 2 až 3

týždne a potom išli do Lefantoviec. R. Baláž močil krv a pani U. škaredo kašľala. Uviedla, že U., keď boli
u nej, boli chorí, nevedela čo má s nimi robiť, lieky od lekára nezaberali, lekár povedal, že dobré by bolo
ich zobrať do Lefantoviec a tam ich preliečiť. K podpisu spornej kúpnej zmluvy sa žalovaná v 1. rade
vyjadrila, že zmluvu jej písal pán R., ktorého poznala, mal vedľa nich záhradu. Písal jej aj iné zmluvy, mal
titul JUDr. Na Fraňa Mojtu oslovila notára a ten poslal pani k nim domov overiť podpis. Pri podpisovaní
zmluvy bol prítomný pán R., zamestnankyňa notára, pán U., pani U., manžel žalovanej v 1. rade doma

nebol. Kúpnu cenu U. vyplatila vo výške 200 000 Sk, nepamätá sa akou formou. Na to uviedla, že to bolo
prevodom a na úhradu kúpnej ceny si požičala peniaze od svojej sestry D. H.. Q. volala do Bratislavy
za účelom zistenia, kto založil role a tak sa dostala ku kontaktu na pána T., ktorému zavolala a ten hneď
začal do nej skákať. Prišiel za ňou aj osobne, prišli piati a povedal jej, že pôjde do basy na 16 rokov.
Odvtedy má psychické problémy. S pánom T. telefonovala asi 3x, vyhrážal sa jej, žiadal, aby všetko dala

naspäť. Aj právny zástupca žalobcu jej písal výzvu. Spočiatku aj chcela nehnuteľnosti vrátiť, avšak teraz
si presne nepamätá, komu ich mala vrátiť. Navrhli jej, že kúpnu cenu jej budú splácať, s čím nesúhlasila.
Uviedla, že Z. povedala, čo od nej pán T. chce a spolu pánovi T. zavolali, na čo mu Igor povedal „Daj
nám pokoj, roky ste sa o nás nezaujímali“. Žalovaná v 1. rade svoj vzťah s U. hodnotí veľmi dobre, boli
skoro ako rodina. Hovorili jej, že nikde im nebolo tak dobre ako pri nej. Za U. chodila aj do Lefantoviec,

naposledy v decembri v roku 2008 pani U. priniesla na narodeniny tortu. Žalovaného v 3. rade predtým
nepoznala. Pred svojim synom spomenula, že sa chce nehnuteľností čím skôr zbaviť a syn dal jej kontakt
žalovanému v 3. rade, ktorý sa jej ozval, že on si nehnuteľnosti zoberie aj s ťarchou.

11. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že pracuje ako kamionista, domov chodí občas. V čase,

keď mali prísť k nim U. bývať, bol mimo, vôbec mu to neprekážalo. U. nepoznal, vedel len o koho ide,
on musel živiť rodinu a lietať krížom krážom. S U. sa nikdy nerozprával, o pánovi T. nevie, manželka
mu ho spomínala len okrajovo.

12. Marieta T., opatrovníčka žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca je jej bratranec, jeho otec a

jej otec boli súrodenci. U. navštevovali ich asi dvakrát do roka, väčšinou na Všetkých svätých a na jar.
V roku 2005 sa s nimi stretli na jar, na Všetkých svätých v tom roku ich doma nenašli. Zistili, že v lete
2005 sa Igorovi stal úraz a na to bol dva mesiace v nemocnici a následne bol umiestnený v zariadení
Opatrovateľské služby, Janka Kráľa v Nitre. Potom bol umiestnený v zariadení Via Bene v Hlohovci, kde
bola riaditeľkou pani Porubská. S pani R. sa stretli a povedala im, že má podozrenie, že ich žalovaná

v 1. rade chce pripraviť o majetok. Vie, že žalovanej v 1. rade bolo zakázané vstupovať do zariadenia.
Neskôr si žalovaná v 1. rade vzala U. k sebe domov a dala im popodpisovať zmluvy. Po podpise zmlúv
ich dala do doliečovacieho zariadenia v Lefantovciach, kde boli do 30.1.2008. Potom boli umiestnení
v Ústave na Borinke, kde je žalobca umiestnený aj v súčasnosti. Teta vo februári 2016 zomrela. U.
navštevovala väčšinou ona a jej otec, prípadne manžel a ich deti. Opatrovníčka žalobcu ďalej uviedla,

že do roku 2005 U. starostlivosť nepotrebovali. Chodili za nimi na návštevy, Igor chodil aj na návštevu k
nim do Teplíc. Od novembra 2005 U. doma nenašli a nebyť telefonátu žalovanej v 1. rade jej manželovi,
v ktorom zisťovala informácie ohľadom záložných práv k nehnuteľnostiam, by ich asi ani neboli hľadali.
Keď aj prišli za nimi na návštevu a nenašli ich, susedia im povedali, že sa majú dobre, že sú niekde v
meste, preto to ďalej neriešili. U. žili skôr samotársky, žili jeden pre druhého. Po telefonáte žalovanej v 1.

rade jej manžel zisťoval, čo má žalovaná v 1. rade s Igorovými pozemkami a vtedy mu žalovaná v 1. rade
povedala, že ich od neho kúpila, čo sa jej hneď nezdalo. Ona, jej manžel a otec sa s nimi chceli stretnúť,
avšak žalovaná v 1. rade sa s ňou a jej otcom odmietla rozprávať, rozprávala sa len s jej manželom,
ktorý jej povedal, že má dať veci do pôvodného stavu. Žalovaná v 1. rade im odmietla dať informáciu o
tom, kde sa U. nachádzajú, preto všetci traja teda ona, jej otec a jej manžel išli na políciu a cestou polície

zistili, že U. sa nachádzajú v Lefantovciach. O U. sa do roku 2005 nestarali, pretože to nebolo potrebné,
boli v tom čase sebestační. Do roku 2007 nevedeli, kde sa nachádzajú a od januára 2008 sa o žalobcu
stará ona v rámci svojich možností. Žalobca je ochrnutý na pravú stranu, má plienky a rozumovo je na
tom ako malé dieťa. V súčasnosti sa nachádza v Borinke. Toto konanie iniciovala ona a jej otec, pretoženechceli prísť o Balážovský majetok. H. starý otec už jedenkrát o role prišiel, pretože mu ich znárodnili,
neskôr si musel zobrať pôžičku a musel ich splácať. Išli za pani R. zo zariadenia VIA BENE, s ktorou sa
stretli u nej doma začiatkom roku 2008. Pani R. si prípad U. pamätala presne, asi tam nemali často taký

prípad, že by chcel niekto niekoho okradnúť, asi to nie je také bežné. Spoločnosť ACM BB so sídlom
v Banskej Bystrici nepozná, nevie uviesť prečo dňa 14.4.2008 táto spoločnosť napísala žalovanej v 1.
rade výzvu. Tieto skutočnosti riešil jej právny zástupca. Pani J. F. pozná, je to ich zamestnankyňa, v
príbuzenskom pomere nie sú. Nemá vedomosť o kúpnej zmluve zo dňa 18.6.2012 medzi žalovaným v
3. rade, za ktorého podpisoval záložný dlžník, t. j. spoločnosť AUTOL a na druhej strane kupujúcim je

Mária T.. Nemá vedomosť o tom či zmluvu podpisovala, uvedenú skutočnosť si nepamätá. Žalobcu v
súčasnosti navštevujú, nechávajú mu peniaze, kupujú mu darčeky, komunikujú so zariadením, v ktorom
je umiestnený. Dôchodok mu chodí na účet, ktorý ona spravuje a každý polrok podáva o tom správu
súdu, kde prílohou sú aj výpisy z účtu. Peniaze mu dáva zo svojich, aby si mohol kúpiť sladkosti a iné
veci, ktoré potrebuje nad rámec toho, čo dostane v zariadení. O záložnom práve k nehnuteľnostiam
vie, vie že súviselo s manželovou živnosťou. Ďalšie informácie k tomu nemá, nevie, kto bol veriteľ jej

manžela. Nemá vedomosť o postúpení pohľadávky. Vie, že manžel požiadal žalobcu a jej otca, či by mu
nešli ručiť. Manžel úver splácal, viac si bližšie nepamätá, nemá vedomosť o tom, či je dlh splatený. S
manželom majú BSM, doma sa s manželom o financiách nerozprávajú, každý si hospodári so svojím.
Týmto konaním chce dosiahnuť, aby U. pozemky patrili U.. Žalobca mal úraz v lete 2005, v súčasnosti sa
nevie o seba postarať a tento stav trvá od úrazu. O úraze vie z lekárskych správ. Igorovou opatrovníčkou

sa stala asi v lete 2014, presne nevie. Myslí si, že dovtedy žiadneho opatrovníka nemal. Myslí si, že
nesvojprávnymoholbyťužpoúrazevroku2005.Zmluvypovažujezaneplatné,pretoževtomčase,kedy
boli podpisované, už Balážoví neboli spôsobilí na právne úkony a to po psychickej ani fyzickej stránke.
U. nevedeli, čo podpisujú, keď sa s nimi stretli v Lefantovciach v januári 2008, o ničom nevedeli, mysleli
si že podpisovali dodatky k dôchodku. Opatrovníčkou žalobcu sa stala, lebo bolo treba vybavovať veľa

vecí napr. občiansky preukaz a on na to spôsobilý nebol. Tiež sa bála, že za nimi bude niekto chodiť.
Žalovaná v 1. rade ich obrala o pozemky. Svedkyňa sa považuje za dedičku po žalobcovi, žalobca iných
súrodencov alebo príbuzných nemal, nemá vedomosť o tom, že existuje nejaký závetný dedič.

13. Žalovaný v 3.rade na pojednávaní vypovedal, že s W. sa prvýkrát stretol až keď boli majiteľmi

nehnuteľností, dovtedy ich nepoznal. Je to už dlhší čas, presné dátumy si nepamätá. V roku 2008
ho oslovil syn žalovanej v 1. rade, ktorého predtým poznal, či nemá záujem o kúpu pozemkov v
Štefanovičovej. V tom čase mal finančné prostriedky, pretože predal stavebný pozemok v Kyneku. Volal
ohľadom pozemkov správcovi Agrobanky v Prahe, pretože videl, že na liste vlastníctva je ťarcha. Po
vyhodnotení vyjadrení od správcu Agrobanky dospel k záveru, že je pre neho rentabilné kúpiť pozemky

za sumu 400 000 Sk. V tom čase netušil, že ohľadom pozemkov vznikne nejaký súdny spor. Kúpnu cenu
za uvedené pozemky zaplatil po podpise zmluve v hotovosti, presne si nepamätá ďalšie okolnosti. Zdá
sa mu, že zmluva sa podpisovala na Farskej ulici, viac si nepamätá. Ešte pred podpisom zmluvy si od
žalovanej v 1. rade vypýtal zmluvu, na základe ktorej ona nehnuteľnosť nadobudla. Túto asi dal niekomu
posúdiť. Žalovanú v 1. rade predtým nepoznal, kontakt na ňu mu dal jej syn za účelom doriešenia

kúpnych zmlúv k nehnuteľnostiam. Sumu 400 000 Sk navrhol on, bola to investícia a pri určení uvedenej
sumyzvažovaljednotlivéokolnosti,atodanýprávnystavakoajinformácie,ktorésadozvedelodsprávcu
z Agrobanky Praha. Od správcu z Agrobanky Praha zistil informácie ohľadne odpredaja pohľadávky
pána T.. Jej výšku si nepamätá, je to už viac ako 10 rokov. So správcom komunikoval, pretože mal
záujem pohľadávku kúpiť. Pohľadávku napokon nekúpil, pretože sa to nejako skomplikovalo s nejakou

cyperskou spoločnosťou a napokon si pohľadávku kúpil sám pán T., resp. osoby jemu blízke. Pred
podpisom zmluvy iné informácie ohľadom záložného práva nemal. Až následne keď sa stal majiteľom
nehnuteľností, vycestoval do Prahy. Ohľadom tejto pohľadávky bol zastrašovaný a vedie sa ohľadom nej
aj súdny spor. O ťarche na liste vlastníctva vedel, bola na liste vlastníctva napísaná, ale nepamätá sa,
či ho žalovaná v 1. rade mala informovať, že sa jej ozval záložný veriteľ a vyjadril nesúhlas s prevodom

nehnuteľností na tretiu osobu. Pamätá si, že právny zástupca žalobcu s ním komunikoval, avšak bližšie
si nepamätá predmet komunikácie. Za neho riešil veci aj jeho právny zástupca JUDr. Endrődy. Keď zistil,
že Agrobanka Praha mu pohľadávky neodpredá, kontaktoval niekoľko osôb, ktoré pohľadávky odkupujú
a snažil sa nájsť riešenie, aby niekto uvedenú pohľadávku odkúpil alebo aby odkúpil nehnuteľnosť. Do
uvedenej nehnuteľnosti zainvestoval svoje finančné prostriedky a nevedel sa ďalej pohnúť.

14. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:15. Kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2007 uzavretou medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými v
1. a 2. rade ako kupujúcimi žalobca previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v petite
žalobnéhonávrhunažalovanýchv1.a2.rade.Kúpnacenaprevádzanýchnehnuteľnostíboladohodnutá

sumou vo výške 200 000 Sk s tým, že kupujúci zaplatia dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu v
hotovosti. V čl. IV. kúpnej zmluvy je uvedené, že predávajúci svojim podpisom potvrdzuje, že od
kupujúcich pri podpise zmluvy prevzal v hotovosti 200 000 Sk. Podľa čl. III. kúpnej zmluvy predávajúci
vyhlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach je záložné právo v prospech Agrobanky Praha a.s.
podľa úverovej zmluvy č. 72/95/10872841 pod V2198/95. Ďalej je tu uvedené vyhlásenie kupujúcich, že

stav prevádzaných nehnuteľností je im dobre známy a že nehnuteľnosti kupujú v takom stave v akom sa
nachádzajú vrátane záložného práva a do užívania vstúpia po podpísaní kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva
je podpísaná žalobcom ako predávajúcim a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi. Podpis žalobcu
na zmluve osvedčila dňa 10.12.2007 H. F., zamestnankyňa notára JUDr. T. T.. Konanie o povolení
vkladu vlastníckeho práva v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy bolo vedené Správou katastra Nitra pod
V 8872/07 a vklad bol povolený dňa 11.1.2008.

16. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.4.2008 uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako
predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
prevedené na žalovaného v 3. rade. Aj v tejto kúpnej zmluve je v čl. III. uvedené vyhlásenie
predávajúcich, že na prevádzaných nehnuteľnostiach je záložné právo v prospech Agrobanky Praha

a.s. podľa úverovej zmluvy č. 72/95/10872841 pod V2198/95 a vyhlásenie kupujúceho, že stav
prevádzaných nehnuteľností je mu dobre známy a že nehnuteľnosti kupuje v takom stave v akom sa
nachádzajú vrátane záložného práva a do užívania vstúpi po podpísaní kúpnej zmluvy. Podľa čl. IV.
kúpnej zmluvy bola kúpna cena nehnuteľností dojednaná vo výške 400 000 Sk a táto bola splatná v
hotovosti pri podpise zmluvy a je tu tiež uvedené, že predávajúci svojim podpisom potvrdzujú, že od

kupujúceho pri podpise zmluvy prevzali v hotovosti 400 000 Sk. Vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného v 3. rade bol Správou katastra Nitra povolený pod V 2722/08 dňa 28.5.2008.

17. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 266 k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v k. ú. Štefanovičová, a to parcely registra „C“ - parc. č. 210/2

- orná pôda o výmere 146 238 m2 a parc. č. 234/9 - orná pôda o výmere 177 648 je výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný v 3. rade, a to na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod
V2722/08-31/08. V časti C listu vlastníctva sú zapísané ťarchy, a to záložné právo pre AUTOL, s.r.o.,
IČO: 36 414 61, so sídlom Kuzmányho 39, 036 01 Martin podľa úv. zml.č. 72/95/10872841. Ďalej je
tu zriadené záložné právo v prospech oprávneného Ing. Vladimíra Bruchtelová (exukučný príkaz EX

440/2010-8 a EX 1472/10-8).

18. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 24Ps/4/2014-40 zo dňa 26.6.2014 žalobcu pozbavil
spôsobilosti na právne úkony a ustanovil mu opatrovníčku Marietu Šurinovú. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť15.7.2014. V rozsudku sa konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

u žalobcu bola zistená organická porucha osobnosti a správania zavinená chorobou, poškodením,
disfunkciou mozgu, nešpecifikovaná demencia, porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním
alkoholu, pričom ide o duševné poruchy trvalého charakteru, ktoré nie je možné zmierniť ani vhodnou
liečbou. Žalobca nie je schopný sám sa o seba postarať, vyžaduje odbornú komplexnú starostlivosť v
zariadení sociálnej starostlivosti, nie je schopný vybaviť si svoje osobné a úradné záležitosti, vnímať

význam súdneho konania a rozhodnutia.

19. MUDr. Eduard Višňovský a MUDr. Mário Straka v znaleckom posudku č. 180/2010, č. 231/2010 zo
dňa 25.11.2010 vyhotovenom v rámci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru v Nitre pod ČVS: ORP-1222/OEK/NR-2008-Ur u žalobcu zistili diagnózy: Organická porucha

osobnosti F 07.8, Demencia kombinovanej genézy (toxická aj cievna) F.03, Diabetes mellitus,
Toxická epilepsia v anamnéze F 10.31, Syndróm závislosti od alkoholu vo vynútenej remisii F 10.2.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca si v čase predaja nehnuteľností v decembri 2007
neuvedomoval závažnosť a následky svojho konania. Už v tomto období bol poškodený po krvácaní
do mozgu s hemiplégiou, organickým psychosyndrómom kombinovanej etiológie (toxickej aj cievnej) a

vyžadoval si celodennú starostlivosť. Jeho úsudok a schopnosť orientovať sa ako aj pamäť, kritickosť,
slobodné rozhodovanie sa boli narušené organickou deterioráciou jeho intelektu a osobnosti. Podľa
znalcov o tom iná osoba, ktorá sa o neho starala, musela vedieť. Znalci v závere posudku uviedli, že zdôvodu prítomnosti organického psychosyndrómu ústiaceho až do demencie žalobca v decembri 2007
nebol schopný realizovať žiadne právne úkony.

20. Znalci MUDr. Eduard Višňovský a MUDr. Mário Straka v rámci trestného konania vedeného
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre pod ČVS: ORP-1222/OEK/NR-2008-Ur vypracovali
dňa 27.11.2010 znalecký posudok aj k osobe matky žalobcu Márie Balážovej, z ktorého tiež vyplýva
záver, že pani Mária Balážová si v čase predaja nehnuteľností v decembri 2007 neuvedomovala
následky svojho konania z dôvodu už vtedy prítomnej demnecie vaskulárneho typu. Táto choroba sa

prejavuje poruchami úsudku, kritickosti, afektivity - pozornosti a moninancie pamäte. Demencia sa
podpísala pod jej značnú sugestibilitu, neschopnosť brániť sa polemizovať, domyslieť svoje rozhodnutia,
konanie, schopnosť racionálne myslieť, analyzovať, dedukovať. Bolo navonok jasne vidno i iným
osobám, že pani Mária Balážová trpí takouto duševnou chorobou. Znalci usúdili, že aj laikovi bolo v tom
čase zjavné, že pani Mária Balážoá trpela závažnými poruchami mylenia, pamäti, intelektu. Aj nálezy z
roku2005jasnehovoriaodemenciiaosoba,ktorásaoňustaralamuselaotýchtoskutočnostiachvedieť.

21. Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 2.11.2007 vydanom na účely
poskytovania starostivosti v domove sociálnych služieb mal žalobca zdravotné postihnutie podľa
prílohy č. 2 A1 - telesné postihnutie nervového systému - cievne ochorenie mozgu, intrakraniálna
aneuryzma, stavy po subarachnoidálnom krvácaní, ložiskovej ischémii mozgu, intracerebrálnej

hemorágii odôvodňujúce poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb. Vzhľadom na
uvedené Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre posúdil zdravotný stav žalobcu ako nepriaznivý a
uvádza, že vzhľadom na cievne ochorenie mozgu prejavujúce sa ťažkou poruchou mobility, poruchami
vnímania, narušenou osobnosťou a duálnou inkontinenciou je žalobca nesebestačný a nesamostatný,
odkázaný na pomoc inej osoby a na starostivosť v domove sociálnych služieb.

22. V správe Zariadenia opatrovateľskej služby, J. Kráľa 2 v Nitre zo dňa 20.7.2007 označenej ako
„Dôležité informácie o p. Balážovej a p. Balážovi“ je uvedené, že počas pobytu v zariadení od 17.8.2005
neprejavil o pána Baláža a jeho matku nikto záujem, nemajú žiadnych príbuzných, nedostávajú žiadnu
osobnú poštu.

23. Dňa 24.8.2007 podala žalovaná v 1. rade sťažnosť na pani Porubskú, riaditeľku zariadenia VIA-
BENE v Hlohovci, ktorú adresovala Trnavskému samosprávnemu kraju. Žalovaná v 1. rade tu poukazuje
na hrubé porušovanie občianskych práv riaditeľkou zariadenia, ktorá žalovanú v 1. rade vykázala zo
zariadenia a povedala jej, že ak okamžite neopustí zariadenie, nechá ju vyviesť políciou. Ďalej tu uviedla,

že pani Balážová sa jej mala sťažovať na nedôstojné správanie personálu, že im zobrali očianske
preukazy a kľúče od bytu, zakázali im akékoľvek návštevy. K tejto sťažnosti žalovanej v 1. rade sa
vyjadrila riaditeľka zariadenia CESTA DOBRA-VIA BENE, n.o. v Hlohovci Renata Porubská, ktorá
uviedla, že žalovanú v 1. rade osobne nepozná, táto bola vykázaná preto, že sa odmietla zapísať do
knihy návštev. Pokiaľ ide o odobratie občianskych preukazov a kľúčov Balážovým, uviedla, že všetci

ich klienti majú osobné veci a cennosti uložené v trezore a tieto im na požiadanie budú vydané. Byt
Balážových chodia pravidelne vetrať, vykonávajú pravidelné úhrady, byt je v zdevastovanom stave. Má
informácie, že žalovaná v 1. rade chcela dať byt do prenájmu, a keď zistila, že sa nemôže dostať k
dokladomapaniBalážovej,malasicelýincidentvymyslieť.Podľainformáciíodvrchnejsestryvpenzióne
v Nitre, kde boli U. umiestnení predtým, Balážových nenavštevovali príbuzní a ani žalovaná v 1. rade.

24. Na č.l. 226 spisu je list adresovaný žalovanou v 1. rade Kornelovi Šurinovi, ktorého obsahom je
ponuka žalovanej v 1.rade na odkúpenie rolí, ktoré kúpili od Igora. Tento list bol Kornelovi Šurinovi
doporučene zaslaný dňa 6.3.2008.

25. Výzvou adresovanou žalovaným v 1. a 2. rade spoločnosťou ACM BB, s.r.o., IČO: 36 637 751, so
sídlom Stavebná 23, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpenou JUDr. Petrom Poláčekom, právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 14.4.2008 boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní, aby ako vlastníci sporných
nehnuteľností zapísaných na LV č. 266 pre k. ú. Štefanovičová, ktorými je zabezpečená pohľadávka
spoločnosti ACM BB, s.r.o. voči dlžníkovi Kornelovi T. uhradili pohľadávku spoločnosti ACM BB, s.r.o. v

celkovej výške 2 824 236,60 Sk + 5 200 000 Sk s príslušenstvom najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia
predmetnej výzvy. Právny zástupca žalobcu tu poukazuje na platobnú neschopnosť dlžníka Kornela T.,
ktorý nie je schopný uhradiť premdmetnú pohľadávku a zároveň navrhuje žalovaným v 1. a 2. rade riešiť
vzniknutú situáciu tak, že sporné nehnuteľnosti budú prevedené na spoločnosť AUTEX, s.r.o., IČO: 36389 714, so sídlom Kuzmányho 39, 036 01 Martin za odplatu vo výške kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy
uzavretej so žalobcom a spolu s nehnuteľnosťami bude prevedaná aj ťarcha v prospech spoločnosti
ACM BB, s.r.o.

26. Dňa 26.2.2009 zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému v 3. rade e-mail, v ktorom žalovaného
v 3. rade požiadal o zloženie sumy vo výške 6 000 000 Sk, t. j. 199 163 eur do notárskej úschovy za
účelom úhrady pohľadávky zabezpečenej záložným právom viaznucim na sporných nehnuteľnostiach.

27. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti AUTEX, s.r.o., IČO: 36 389 714 súd zistil, že jej jediným
spoločníkom je opatrovníčka žalobcu Marieta Šurinová a jej konateľmi sú opatrovníčka žalobcu Marieta
Šurinová a jej manžel Kornel Šurin.

28. Podľa výpisu z obchodného registra spoločosti AUTOL s.r.o., IČO: 36 414 671, so sídlom
Kragujevská 12, 010 01 Žilina je jedinou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti Mária Haľamová,

bytom Mútne 331 , 029 63 Mútne. Podľa vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného v 3. rade má ísť o
osobu blízku opatrovníčke žalobcu Mariete Šurinovej.

29. Z informácií poskytnutých Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor súd zistil, že dňa 18.6.2012
uzavrela obchodná spoločnosť AUTOL s.r.o. ako záložný veriteľ zastupujúci žalovaného v 3. rade

ako predávajúceho s kupujúcou Marietou Šurinovou, opatrovníčkou žalobcu kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol predaj sporných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú Štefanovičová. Je tu uvedené,
že kúpna zmluva je uzavretá podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň zo zmluvy vyplýva,
že je uzavretá predávajúcim zastúpeným záložným veriteľom v súlade s ust. § 151m ods. 6 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Podľa čl. IV. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške

30 000 eur za celý predmet prevodu s tým, že táto kúpna cena bude uhradená v hotovosti v deň podpisu
zmluvy. Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy bol Správe katastra Nitra doručený dňa
22.6.2012, toto konanie má pridelené č. V3734/12 a k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené, o
čom svedčí aj plomba, ktorá je na LV č. 266 k. ú. Štefanovičová stále vyznačená.

30. Z výpisu z listu vlastníctva č. 266 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Štefanovičová súd
ďalej zistil, že tieto nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech veriteľa AUTOL, s.r.o., IČO:
36 414 671, so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina (predtým sídlo Kuzmányho 39, 036 01 Martin). Ide
o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorým je Kornel Šurin, manžel opatrovníčky žalobcu Mariety Šurinovej.
Obchodná spoločnosť AUTOL s.r.o. nadobudla pohľadávku zabezpečenú záložným právom na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2010 uzavretej s postupcom - obchodnou spoločnosťou
ACM BB, s.r.o., IČO: 36 637 71, so sídlom Stavebná 23, 974 01 Banská Bystrica. Podľa tejto zmluvy
pohľadávka voči Kornelovi Šurinovi ku dňu postúpenia predstavuje nesplatenú istinu úverovej zmluvy
č. 72/95/10872841 v čiastke 2 824 236,60 Sk plus príslušenstvo, nesplatenú istinu z úverovej zmluvy
č. 47/96/10872841 vo výške 5 200 000 Sk plus príslušenstvo a nesplatenú istinu z úverovej zmluvy č.

6/97/10872841 v čiastke 1 451 500 Sk plus príslušenstvo. Podľa čl. II. zmluvy o postúpení pohľadávok
bolo postúpenie pohľadávok dojednané za odplatu tak, ako je to uvedené v prílohe č. 2, ktorá má byť
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok. Príloha č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávok
súdu predložená nebola, táto nie je ani súčasťou listín, ktoré boli predložené príslušnému správnemu
orgánu - Správe katastra Nitra k návrhu na zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností - konanie Z

4915/10.

31. Podľa informácie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 31.3.2008 o účtoch žalobcu a Márie Balážovej
U. okrem vkladnej knižky SPOROknižka eso č.ú. 0032322223/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s. iné účty
nemajú. Slovenská sporiteľňa, a.s. uviedla, že do konca roku 2007 mali peniaze uložené na meno Igor

Baláž v Korunovom peňažnom fonde s tým, že dňa 5.12.2007 bol uskutočnený výber peňazí v celkovej
výške 529 805,13 Sk (výber sumy vo výške 319 922,35 Sk + výber sumy 217 119,78 Sk + daň). Žiadosť
o vyplatenie podielov z Korunového peňažného fondu podpísal dňa 5.12.2007 Igor Baláž osobne na
MsP Nitra, Štefánikova 10.

32. Z výpisu účtu č. 000000 - 0032322223 na meno žalobcu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. (č. l.
246)súdzistil,žek1.8.2007bolstavnatomtoúčte195517Sk,6.12.bolnaúčetpripísanýbezhotovostný
vklad 150 000 Sk, dňa 10.12. hotovostný vklad 200 000 Sk a dňa 22.1. hotovostný vklad 1 670 000 Sk.
Zostatok na účte v čase výpisu (25.1.2008) bol vo výške 1 670 517 Sk.33. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Nitre zo dňa 1.12.2017, ČVS: ORP:1222/3-VYS-NR-2008 bolo
žalovaným v 1. a 2. rade vznesené obvinenie zo spáchania zločinu podvodu podľa § 20 Tresného

zákona k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že žalovaná v
1. rade mala zabezpečiť ukončenie pobytu žalobcu a jeho matky Márie Balážovejv Centre sociálnych a
zdravotníckych služieb Cesta dobra VIA BENE, n.o. v Hlohovci, v ktorom boli títo umiestnení z dôvodu
ich zlého zdravotného stavu a ku dňu 30.11.2007 boli z tohto zariadenia odvezení domov k žalovaným v
1. a 2. rade, následne mali dať žalovaní v 1. a 2. rade žalobcovi pravdepodobne pod zámienkou podpisu

iného dokumentu podpísať kúpno-predajnú zmluvu, na základe ktorej prešlo na žalovaných v 1. a 2.
rade vlastníctvo k ornej pôde v k. ú. Štefanovičová, zapísanej na LV č. 266 ako parcela č. 210/2 o výmere
146 238 m a parcela č. 234/9 o výmere 177 648 m2 za kúpnu cenu 200 000 Sk, pričom trhová cena
uvedených nehnuteľností bola v roku 2007 najmenej 38 000 eur. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia
mali dať žalovaní v 1. a 2. rade podpísať kúpno-predajnú zmluvu aj Máriii Balážovej, matke žalobcu, táto
sa týkala iných nehnuteľností. V uznesení sa ďalej konštatuje, že po podpise kúpno-predajných zmlúv

žalovaní v 1. a 2. rade odviezli žalobcu a jeho matku Máriu Balážovú preč a približne od 12.12.2007
boli títo hospitalizovaní v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada Zobor, n. o., Nitra a najneskôr dňa
30.1.2008 boli umienstnení v ZSS Borinka, pričom žalovaní v 1. a 2. rade zabezpečili výplatu peňazí
žalobcu z korunového peňažného fondu vo výške 529 805,13 Sk (17 586,31 eur) na účet žalovaného
v 2. rade č. 30875828/0900. Následne žalovaní v 1. a 2. rade vložili z uvedeného účtu žalovaného v 2.

rade na vkladnú knižku žalobcu č. 32322223/0900 dňa 6.12.2007 sumu 150 000 Sk a dňa 10.12.2007
sumu 200 000 Sk. Medzičasom si žalovaná v 1. rade nechala zabezpečiť plnomocenstvo na nakladanie
s vkladnou knižkou žalobcu a dňa 17.1.2008 žalovaní v 1. a 2. rade zabezpečili z tejto vkladnej knižky
výber sumy 545 000 Sk. Medzičasom sa žalovaní v 1. a 2. rade osobne stretli s Kornelom Šurinom,
ktorý ich vyzval, aby dali právne vzťahy Balážových do pôvodného stavu, čo žalovaní v 1. a 2. rade

neurobili. Dňa 21.1.2008 žalovaní v 1. a 2. rade vložili na účet žalovaného v 2. rade sumu 545 000 Sk a
dňa 22.1.2008 z účtu žalovaného v 2. rade vložili na vkladnú knižku žalobcu sumu 1 670 000 Sk a dňa
29.1.2008 zabezpečeili úhradu sumy vo výške 330 000 Sk na vkladnú knižku žalobcu, pričom žalovaní
v 1. a 2. rade si mali ponechať sumu vo výške 130 000 Sk za údajné opatrovanie poškodených. Vyššie
uvedené trestné konanie vedené voči žalovaným v 1. a 2. rade nebolo včase rozhodovania súdu prvej

inštancie právoplatne skončené.

34. V konaní bol dňa 1.11.2020 znalcom MUDr. Jánom Bernáthom, MPH vypracovaný ďalší znalecký
posudokč.86/2020kposúdeniuzdravotnéhostavužalobcuvobdobídecember2007,zktoréhovyplynul
jednoznačný záver, že žalobca v období december 2007 trpel organickým psychosyndrómom ťažkého

stupňa s postihnutím viacerých psychických funkcií a jeho intelektové funkcie boli natoľko oslabené, že
nebol schopný si uvedomiť dôsledky podpísania kúpnej zmluvy. Prvé symptómy choroby boli prítomné
minimálne v roku 2005, ide o poruchu trvalú a nezvratnú, jej prejavy môžu oscilovať v čase, ale forenzne
sa jedná o trvalý a nezvratný stav. Žalobca je vo svojom fungovaní odkázaný na 24-hodinovú pomoc
okolia, kognitívne funkcie sú narušené a pracovnú výkonnosť má de facto vymiznutú. Vzhľadom na

možnosť oscilácie prejavov poruchy nie je možné ich presne dňa 10.12.2007 popísať a nie je možné
vylúčiť, že tretia osoba duševnú poruchu nemusela rozpoznať, obzvlášť pokiaľ išlo o osobu, ktorá so
žalobcom nebola v dennodennom kontakte. Znalec jednoznačne uviedol, že žalobca dňa 10.12.2007
nevedel a nemohol ovládať svoje konanie vo vzťahu k právnym úkonom a uskutočniť právny úkon
podľa svojej vôle a na základe slobodného rozhodnutia. Rozhodovanie ako principiálna zložka vôľových

schopností bola trvalo a nezvratne narušená duševnou poruchou. Posudzovacie schopnosti žalobu vo
vzťahu k právnym úkonom sú u žalobcu minimálne od roku 2007 trvalo a nezvratne narušené, čo znalec
v posudku opakovane uvádza. Znalec v posudku definoval, ktoré podklady mal pri jeho vypracovaní k
dispozícii, z akej zdravotnej dokumentácie čerpal a vykonal i vlastné klinické vyšetrenie žalobcu.

35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

36. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

37. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

40. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

41. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

42. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danej veci žalobca podal určovaciu žalobu, bolo potrebné zaoberať
sa v prvom rade otázkou, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha.
Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c)
CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou

môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozenímžalobcovhoprávnehopostavenia,aktorýnemožnoinýmprávnymprostriedkomodstrániť,nie
je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003). Na existenciu

naliehavého právneho záujmu žalobcu na danom určení súd prihliada z úradnej povinnosti. V tomto
spore žalobca žiada určiť, že je vlastníkom nehnuteľností ku ktorým je ako ich výlučný vlastník v evidencii
nehnuteľností zapísaný žalovaný v 3. rade. Žalobca vlastnícke právo žalovaného v 3. rade spochybňuje.
Podľa názoru súdu v tomto spore žalobca má naliehavý právny záujem takomto na určení. Neisté právne
postavenie žalobcu je možné definitívne vyriešiť jedine rozsudkom súdu, ktorým v prípade vyhovenia

žalobe bude určené, že žalobcovi patrí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

43. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, bolo posúdenie vecnej legitimácie strán sporu. Na to, aby
sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v
konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a
má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené
právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať, pasívnou legitimáciou
sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalovanému vyplýva určitá povinnosť. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je tak imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

44. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

alebo pasívnej, je nevyhnutnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

45. V danom prípade mal súd aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní preukázanú, pretože z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol v minulosti vlastníkom sporných nehnuteľností,
pričom tieto nehnuteľnosti mal práve na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2007 previesť na
žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca tvrdí, že predmetná kúpna zmluva je neplatná a práve on je osobou,
ktorej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Pretože v súčasnosti je ako vlastník nehnuteľnostízapísaný žalovaný v 3. rade, tento je aj pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na druhej strane
žalovaní v 1. a 2. rade už vlastníkmi nehnuteľností nie sú, ich právne postavenie sa vyhovením
žalobe nijako nezmení. Rozhodnutie, ktorého vydania sa žalobca podanou žalobou domáha nespôsobí

žalovaným v 1. a 2. rade žiadne právne následky, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nestratia, pretože
v súčasnosti ho už ani nemajú. Ako vlastník sporných nehnuteľností je v súčasnosti zapísaný žalovaný
v 3. rade a voči nemu mala aj žaloba správne smerovať. Pokiaľ žalobca v žalobe na strane žalovaných
označil ďalšie subjekty (žalovaní v 1. a 2. rade - predchádzajúci vlastníci nehnuteľnosti), tieto osoby už
pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore nemajú, čo je dôvodom, prečo súd žalobu voči žalovaným v

1. a 2. rade zamietol.

46. K posúdeniu otázky vecnej legitimácie súd uvádza, že sa zaoberal aj námietkami žalovaných v
1. a 2. rade, ktorí poukazovali na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní z
dôvodu, že túto žalobu iniciovala opatrovníčka žalobcu Marieta Šurinová, ktorá podľa žalovaných v 1.
a 2. rade sleduje, aby sa sama stala vlastníčkou sporných nehnuteľností a nesleduje záujmy žalobcu.

V tomto konaní súd v rámci dokazovania vykonal výsluch opatrovníčky žalobcu, z ktorého je zrejmé,
že opatrovníčka žalobcu sa považuje za jeho zákonnú dedičku. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že
pred iniciovaním tohto súdneho konania a podaním žaloby sa terajší právny zástupca žalobcu pokúšal
doriešiť otázku vlastníctva sporných nehnuteľností a s tým súvisiacu pohľadávku zaťažujúcu sporné
nehnuteľnosti, ktorej dlžníkom je práve manžel opatrovníčky žalobcu, aj iným spôsobom ako tak, že sa

obnoví vlastnícke právo žalobcu. Súd mal preukázané, že právny zástupca žalobcu mal žalovaným a
navrhnúť riešenie vzniknutej situácie viacerými spôsobmi (výzva predchádzajúceho záložného veriteľa
ACM BB, s.r.o.žalovaným v 1. a 2. rade na č. l. 111, e-mail adresovaný žalovanému v 3. rade na
č. l. 250), pričom zo žiadneho z navhovaných spôsobov doriešenia vzájomného vzťahu aktuálneho
vlastníka nehnuteľnosti a záložného veriteľa nevyplýva, že tieto úkony mali byť realizované v záujme

žalobcu. Žalobu v tomto konaní však v konečnom dôsledku podal Igor Baláž (v zastúpení opatrovníčkou
a právnym zástupcom) a v prípade vyhovenia žalobe bude práve Igor Baláž osobou, ktorej vlastnícke
právo bude na základe rozhodnutia súdu určené. Žalobca Igor Baláž je osobou, ktorá je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu, ktorá nie je schopná posúdiť, akú zmluvu uzavrela,
či to bolo v jej neprospech a domôcť sa sama nápravy. Sama by takéto konanie nedokázala začať,

pretože nie je spôsobilá ani splnomocniť právneho zástupcu, aby ju v súdnom konaní zastupoval. Bolo
preto nutné, aby právne úkony vedúce k iniciovaniu súdneho konania za žalobcu vykonala opatrovníčka,
ktorá mu bola súdom ustanovená. Na tento úkon podľa názoru súdu bola opatrovníčka žalobcu dokonca
povinná, pretože je povinná konať v jeho prospech a chrániť práva žalobcu (nepochybne aj majetkové,
vlastnícke). Aj keby opatrovníčka žalobcu bola v postavení potenciálnej dedičky po žalobcovi, pokiaľ

však žalobca žije a žalobe bude vyhovené, jej postavenie sa ani v prípade vyhovenia žalobe nezmení,
sama vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nezíska. Skutočnosť, či opatrovníčka žalobcu nehnuteľnosti
po žalobcovi možno niekedy po jeho smrti zdedí, súd ďalej neskúmal, pretože to pre výsledok tohto
konania nie je potrebné. Pre výsledok tohto konania tiež nie je potrebné teoretizovať, ako žalobca v
prípade vyhovenia žalobe (po tom, ako bude opäť zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností aj v

evidencii nehnuteľnosti) naloží s ťarchou, ktorá nehnuteľnosti zaťažuje. Z vyššie vymedzených dôvodov
preto súd uzatvára, že žalobca Igor Baláž je na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaný.

47. Vzhľadom uvedené skutočnosti, keďže súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol s
poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade v tomto konaní, ďalej sa

dôvodnosťou žaloby zaoberal len vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, ktorý je ako vlastník nehnuteľností
v čase rozhodovania súdu zapísaný v katastri nehnuteľností.

48.Vprejednávanomsporemalsúdzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalobcadňa10.12.2007
podpísalkúpnuzmluvu,ktorounažalovanýchv1.a2.radepreviedolvlastníckeprávoknehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obci Štefanovičová, k. ú. Štefanovičová, a to parcele č. 210/2 o
výmere 146 238 m2 - orná pôda a parcele č. 234/9 o výmere 177 648 m2 - orná pôda za kúpnu
cenu vo výške 200 000 Sk. Zo znaleckých posudkov MUDr. Eduarda Višňovského a MUDr. Mária
Straku č. 180/2010, 231/2010 a MUDr. Jána Bernátha, MPH č. 86/2020 vyplynulo, že žalobca v čase
podpisu spornej kúpnej zmluvy trpel duševnou poruchou - organickým psychosyndrómom ťažkého

stupňa, pričom išlo o poruchu trvalú a nezvratnú, jeho kognitívne schopnosti boli vážne narušené,
išlo o poruchu, ktorá žalobcu robila nespôsobilým vykonávať právne úkony. Žalobca už v uvedenom
období nevedel a nemohol ovládať svoje konanie a uskutočniť právny úkon podľa svojej skutočnej vôle
a na základe slobodného rozhodnutia. Žalovaný v 3. rade počas konania spochybňoval hodnovernosťvyššie uvedených znaleckých posudkov, avšak na preukázanie svojich tvrdení iný dôkaz, z ktorého by
vyplynul opak, teda, že žalobca v čase podpisu spornej kúpnej zmluvy bol spôsobilý tento úkon vykonať,
nepredložil, tiež nepreukázal, že žalobca mal v čase podpisu zmluvy tzv. jasný okamih, teda, že si v

momente podpisu zmluvy uvedomoval právne dôsledky tohto právneho úkonu. Pokiaľ aj žalovaný v 3.
rade poukazoval na skutočnosť, že znalecké posudky boli vypracované do minulosti, toto nie je možné
považovať za prekážku pre vypracovanie znaleckých posudkov, pokiaľ mali znalci dostatočné množstvo
infomácií a podkladov k tomu, aby mohli dospieť k spoľahlivým záverom. Znalec MUDr. Ján Bernát, MPH
vo svojom znaleckom posudku uviedol, aké podklady mal pri jeho vypracovaní k dispozícii, pričom išlo o.

i. aj o zdravotnú dokumentáciu žalobcu a znalec vykonal aj vlastné psychiatrické vyšetrenie žalobcu. Zo
znaleckéhoposudkusícevyplýva,žeznalecmalkdispozíciikompletnúzdravotnúdokumentáciužalobcu
až od 30.1.2008, z predchádzajúceho obdobia však mal k dispozícii lekárske správy, prepúšťaciu správu
z FNsP v Nitre po hospitalizácii žalobcu po úraze v júni 2005, prepúšťaciu správu Špecializovanej
nemocnice Zobor z 30.1.2008 i ďalšie podklady, ktoré znalec v posudku vymenúva. Znalec na základe
takto získaných informácií o osobe žalobcu znalecký posudok vypracoval a tento v konaní dostatočne

spochybnený nebol.

49. Vážne psychické poruchy žalobcu, ktoré ho robili nespôsobilým na právny úkon podpísania kúpnej
zmluvy vyplynuli aj z ďalšieho dokazovania. Svedok Kornel Šurin potvrdil, že sa so žalobcom rozprával
po telefonáte so žalovanou v 1. rade z januára alebo februára 2008 a žalobca si na nič nepamätal,

nevedel, či má alebo nemá pozemky, komunikácia s ním je ťažká, nepozná hodnotu peňazí 1 euro je
pre neho 1 koruna a v takomto stave je od roku 2005, kedy mal mozgovú príhodu. Tvrdenia o súvislosti
mozgovej príhody (úrazu hlavy) žalobcu z roku 2005 s jeho následným zlým duševným stavom potvrdila
aj opatrovníčka žalobcu Marieta Šurinová. Sám právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade poukázal na
to, že žalobca a jeho matka mali byť ešte v čase, kedy bývali v susedstve žalovaných v 1. a 2. rade, v

zanedbanom stave. Uviedol, že v byte mali fekálie, pretože potrebu robili tam, kde to na nich prišlo, boli
zanedbaní. Žalovaná v 1. rade sa na pojednávaní vyjadrila, že žalobca mal dokonca zneužívať svoju
vlastnú matku. Už z týchto skutočností vyplýva, že správanie žalobcu nie je možné považovať za celkom
„normálne“.

50. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca si v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa
10.12.2007 neuvedomoval vážnosť svojho konania a právny úkon uskutočnil trpiac duševnou poruchou,
preto je tento právny úkon neplatný.

51. Pokiaľ žalobca platne nepreviedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaných v 1.

a 2. rade, títo nemohli ďalej previesť vlastnícke právo na žalovaného v 3. rade. Uvedené vyplýva zo
starorímskej zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Táto zásada je jednou
zo základných a najznámejších právnych zásad, podľa ktorej nikto nemôže na druhého preniesť viac
práv než má sám. Podľa dlhodobo zaužívanej súdnej praxe zakladá absolútna neplatnosť právneho
úkonu absolútnu neplatnosť ďalších právnych úkonov, ktoré z tohto absolútne neplatného právneho

úkonu vznikli.

52. Žalovaný v 3. rade na svoju obranu uvádzal, že nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne, poukazoval
na aktuálnu judikatúru súdov, a to nálezy Ústavného súdo SR č. I. ÚS 549/2015-33 z 16.3.2016
a I. ÚS 151/2016 z 3.5.2017. Ústavný súd SR v náleze č. I. ÚS 549/2015-33 zdôraznil povinnosť

všeobecných súdov zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho
prípadutak,abybolodosiahnutéspravodlivévyriešenieveci.Uviedol,žejepotrebnépostaviťnarovnakú
úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
novým nadobúdateľom na základe dobrej viery s tým, že v prípade kolízie dvoch ústavných hodnôt -
princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného

vlastníka má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je
schopný nijako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva
prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V náleze č. I. ÚS 151/2016 Ústavný
súd SR zdôraznil nutnosť skúmania dobrej viery nadobúdateľov nehnuteľností i v konaní o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva poporučiteľovi. Z týchto (novších) rozhodnutí ústavného súdu,

ale i z ďalších rozhodnutí všeobecných súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24 Co/811/2014 a ďalšie) je zrejmé, že staršie judikatórne závery súdov, v zmysle ktorých bola
preferovaná ochrana vlastníckych práv pôvodného vlastníka v duchu zásady „nemo plus iuris“, sú
prelamované v prospech dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností. Súd sa uvedeným názorovýmsmerovaním plne stotožňuje, avšak pre posúdenie tejto veci zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom
pre poskytnutie ochrany neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti (v prejednávanom spore žalovaný
v 3. rade) je jeho dobromyseľnosť, a túto je nutné preukázať bez akýchkoľvek pochybností a je nutné

skúmať ju veľmi prísne a vyhodnotiť ju vzhľadom na všetky okolnosti prípadu.

53. V tomto spore z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o žalobcu a jeho matku Máriu U. sa
minimálne od roku 2005 do roku 2007 iné osoby nezaujímali. Aj riaditeľka zariadenia sociálnych služieb
Cesta dobra - VIA BENE v Hlohovci v správe zo dňa 20.7.2007 potvrdila, že počas pobytu Balážových v

zariadení od 17.8.2005 sa o nich nikto nezujímal, nemajú žiadnych príbuzných, majú len jeden druhého.
Hoci žalovaná v 1. rade uvádzala, že sa o Balážových starala 10 rokov, túto skutočnosť okrem nej nikto
iný neuviedol, nevyplynula ani zo žiadneho ďalšieho dôkazu. V konaní nebolo sporným, že žalovaná
v 1. rade žalobcu a jeho matku vzala zo zariadenia v Hlohovci k sebe domov. Toto žalovaná v 1. rade
odôvodňovalatým,žeU.juotopožiadali,pretoževzariadenísaonichriadnenestaraliaonaimvyhovela
v snahe pomôcť im a zabezpečiť im lepšie podmienky. Zo zariadenia v Hlohovci žalobcu a jeho matku

Máriu Balážovú žalovaná v 1. rade vzala k sbe domov dňa 30.11.2007. K podpisu spornej kúpnej zmluvy
medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade došlo ani nie po dvoch týždňoch, a to dňa 10.12.2007.
Bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy, už dňa 12.12.2007 boli U. opäť hospitalizovaní v Nemocnici
Sv. Svorada na Zobori, odkiaľ boli najneskôr dňa 30.1.2008 umiestnení v ZSS Borinka a v tom istom
roku boli premiestnení do Lefantoviec, pričom žalovaná v 1. rade s nimi už v kontakte nie je. Podľa

názoru súdu vyznieva celý len dvojtýždňový pobyt Balážových u žalovaných v 1. a 2. rade veľmi zvláštne
a uvedené vyvoláva i pochybnosť o tom, aký bol skutočný zámer žalovanej v 1. rade nasťahovať si
Balážových k sebe domov. Žalovaná v 1. rade sa na pojednávaní vyjadrila, že U. počas tohto pobytu
mali spať v spálni, pričom ona s manželom (v tom čase trpiaca obojstranným zápalom pľúc) mala spať
v obývačke na zemi. Je tiež ťažké uveriť aj dobrému úmyslu a tvrdeniam žalovaného v 2. rade, ktorý o

Balážových nič nevedel, nikdy sa s nimi nerozprával a napriek tomu mu nevadilo, aby prebývali v ich
byte, dokonca spali v jeho posteli, všetko len z dôvodu, že jeho manželka, žalovaná v 1. rade sa nad nimi
mala zľutovať a chcela im pomôcť. Hoci je zaiste chválihodné, ak niekto prejaví záujem a ochotu pomôcť
inej osobe, snaží sa zabezpečiť jej lepšie životné podmienky, v kontexte s vyššie popísaným správaním
žalovaných v 1. a 2. rade a predovšetkým s poukazom aj na vyššie zmienené znalecké posudky

ohľadom duševného stavu žalobcu a jeho matky, je však podľa názoru súdu veľmi nepravdepodobné,
že žalovaná v 1. rade mala skutočný a nezištný záujem Balážovým pomôcť a nesledovala pritom
možnosť zároveň výhodne nadobudnúť ich majetky. Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z dokazovania v
trestnom konaní, kde bolo voči žalovaným v 1. a 2. rade vznesené obvinenie (§206 ods. 1 Trestného
zákona) pre zločin podvodu. Napriek skutočnosti, že na žalovaných v 1. a 2. rade je vzhľadom na

zásadu prezumpcie neviny potrebné hľadieť ako na osoby nevinné, už samotné vznesenie obvinenia
žalovanýmv1.a2.radenapodkladevyššiepopísanýchskutkovýchokolností(kedyvznesenieobvinenia
voči konkrétnemu páchateľovi vyžaduje minimálne dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu)
vzbudzuje pochybnosti o dobrom úmysle žalovaných v 1. a 2. rade nadobudnúť nehnuteľnosti čestne a v
súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu vyznieva značne bizardne aj tvrdenie žalovanej v 1. rade,

ktorá na pojednávaní uviedla, že sa nehnuteľností chcela zrieknuť s tým, že ich dá aj bezdomovcom.
Pokiaľ by žalovaná v 1. rade (a spolu s ňou i žalovaný v 2. rade) nadobudli nehnuteľnosti poctivo, necítili
by potrebu sa ich len tak zrieknuť a to čím skôr. Tiež zvláštne vyznieva tvrdenie žalovanej v 1. rade, že
tieto nehnuteľnosti chcela žalovanému v 3. rade predať za sumu vo výške 200 000 Sk, no on do zmluvy
uviedol sumu 400 000 Sk, teda v jej prospech jej „prilepšil“ a kúpnu cenu zdvojnásobil. Podľa uznesenia

o vznesení obvinenia žalovaným v 1. a 2. rade cena nehnuteľností v k. ú. Štefanovičová bola v decembri
2007 cca 38 000 eur, právny zástupca žalobcu dokonca poukazoval na hodnotu nehnuteľností v 90-tych
rokoch vo výške 6,5 mil. Sk. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade
vyplýva kúpna cena 200 000 Sk (6 638,78 eur) a v kúpnej zmluve medzi žalovanými v 1. a 2. rade a
žalovaným v 3. rade kúpna cena stanovená sumou 400 000 Sk (13 277,56 eur).

54. Právny zástupca žalobcu dal do pozornosti súdu i skutočnosti, že žalovaný v 3. rade sa veľmi
dobre poznal so synom žalovaných v 1. a 2. rade a mal mať od nich informácie o nehnuteľnostiach,
že žalovaný v 3. rade mal v roku 2008 len 18 rokov a mal byť študentom strednej školy, čo vytvára
pochybnosti o tom, že žalovaný v 3. rade mal mať už v tomto veku nejaký podnikateľský zámer s

nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania. Voči žalovanému v 3. rade sú od roku 2009, 2010
vedené exekučné konania, čo tiež vytvára pochybnosti o serióznom podnikaní osoby žalovaného v 3.
rade. Určitá pochybnosť o riadnom nadobudnutí nehnuteľností žalovaným v 3. rade vzniká tiež vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný v 3. rade mal sporné nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpnej zmluvydatovanej 22.4.2008. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva k tejto zmluve (vkladové konanie vedené
pod č. V8872/07- č.l. 90 spisu) vyplýva dátum 10.12.2007. Podľa žalobcu mal žalovaný v 3. rade kúpiť
nehnuteľnosti už v decembri 2007, čo by však vzbudzovalo pochybnosti, a preto ich nadobul až na jar

2008. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné na osobu žalovaného v 3. rade nazerať ako na
dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností, naopak je vlastníkom „špekulatívnym“.

55. Vyššie zmienené tvrdenia žalobcu o osobe žalovaného v 3. rade v konaní popreté neboli. Tvrdenia
žalobcu o exekúciách vedených voči žalovanému v 3. rade vyplývajú z prehľadu predloženého súdu (č.

l. 603, 604 spisu), ktorý tiež nebol žalovanými v tomto konaní namietaný. Je tiež zrejmé, že žalovaný v 3.
rade sa so synom žalovaných v 1. a 2. rade poznal. Hoci tieto skutočnosti dobromyseľnosť žalovaného v
3. rade priamo nevyvracajú, vo vzájomnom kontexte sú spôsobilé vytvoriť významnú pochybnosť o tom,
či žalovaný v 3. rade bol dobromyseľným nadobúdateľom, zvlášť za situácie, kedy nehnuteľnosti kúpil
výrazne pod cenu a po tom, čo mal dokonca možnosť kúpiť ich ešte lacnejšie (z kúpnej zmluvy vyplýva
kúpna cena 400 000 Sk, pričom žalovaná v 1. rade mu ich ponúkala za sumu 200 000 Sk), po tom čo

mala žalovaná v 1. rade snahu sa týchto nehnuteľností čo najskôr zbaviť.

56. V prípade kolízie dvoch ústavných hodnôt, a to princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa
a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka aktuálna prax súdov čoraz viac akcentuje
ochranu dobromyseľnosti ďalšieho nadobúdateľa. Zároveň je však nutné skúmať a vziať do úvahy

všetky okolnosti prípadu a nájsť tak spravodlivé riešenie a usporiadanie právneho vzťahu medzi
stranami. Súd prvej inštancie sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom
ČR v náleze č. I. ÚS I. ÚS 2219/12 z 17.4.2014 v zmysle ktorého „....dobrá viera nadobúdateľa
musí všeobecne požívať totožnú ústavnú ochranu ako vlastnícke právo pôvodného vlastníka, lebo
vychádza z fundamentálnych princípov právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv a súvisí tiež s

nevyhnutnou dôverou jednotlivcov v akty verejnej moci. Dochádza tak v takých prípadoch ku kolízii
dvoch základných práv, a to práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku v zmysle čl.
1 Dodatkového protokolu k európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka podľa čl. 11 Listiny. Ak nemožno v konkrétnom prípade
zachovať maximum z oboch základných práv, treba túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideou

spravodlivosti, pričom je nevyhnutné zvažovať ako všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv (prípady dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností od
nevlastníka), tak i individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.“

57. Hoci súd v žiadnom prípade nehodlá absolutizovať zásadu nemo plus iuris ad alium transfere

potest, quam ipse habet, z hľadiska ochrany vlastníckeho práva žalobcu v tomto prípade nepovažuje za
žiaduce jej prelomenie a akcentuje nevyhnutnosť náležitého posúdenia a prísneho hodnotenia dobrej
viery žalovaného v 3. rade. V danom prípade súd dobromyseľné nadobudnutie nehnuteľností žalovaným
v 3. rade bez existencie akýchkoľvek pochybností preukázané nemal, preto súd dospel k záveru, že je
potrebné poskytnúť ochranu pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je žalobca.

58. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti ako aj právne posúdenie sporu súd žalobe vyhovel
a určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V tomto

konaní bol úspešý žalobca, kým žalovaný v 3. rade žiadny materiálne merateľný úspech nedosiahol,
preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(100 %). Za procesne úspešných možno považovať i žalovaných v 1. a 2. rade, pretože žaloba voči
nim bola zamietnutá, na základe čoho súd žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi tiež nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.