Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/657/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107218335
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5107218335.4

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K K. G., L., u Z. E., proti odporkyni: S. H., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, L., právne
zastúpená Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806
498, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 31C/308/2007-538 zo dňa 12. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania tak, že :
a) do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania súd prikázal nehnuteľnosť kat. úz. L., vedenú
na LV XXXX, a to trojizbový byt č. 94, na 6. poschodí, vchod č. 5 bytového domu v L. na W. Y., súpisné
číslo XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 7331/673608,
nachádzajúceho sa na KN parcele 7764 Okresného úradu v Žiline : a ) navrhovateľa Z. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., Y. XXXX/XX do podielu 1/5-tiny, b) odporkyne S. H., rod. L., nar. X.X.XXXX,
bytom L., Y. XXXX/XX do podielu 4/5-tín,
b) do výlučného vlastníctva navrhovateľa súd prikázal :
a) sedaciu súpravu béžovej farby v hodnote 1,- €,
b) televízor OVP v hodnote 90,- €,
c) automatickú práčku Tatramat v hodnote 1,- €,
d) rádiomagnetofón Tesla v hodnote 10,- €
c) do výlučného vlastníctva odporkyne súd prikázal :
a) obývaciu stenu tmavej farby z dreva v hodnote 90,- €,
b) spálňu bielej farby v hodnote 70,- €,
Navrhovateľa zaviazal vyplatiť odporkyni na vyporiadanie BSM účastníkov konania sumu 49.60 Eur,
všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
manželstvo účastníkov zaniklo, a to rozvodom, rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 27C/65/2004-46
zo dňa 24.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2004. Keďže účastníci, bývalí manželia sa
nedohodli na vyporiadaní majetku nadobudnutého za trvania manželstva, na základe podaného návrhu
boli splnené podmienky pre jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu. Po ustálení okruhu majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva, okresný súd vykonal jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v
ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Za ďalšie
pri rozhodovaní prihliadol na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu
a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Vzal tiež zreteľ na starostlivosť o deti a
na obstarávanie spoločnej domácnosti. V súvislosti s uvedeným súd konštatoval, že byt predovšetkým
tvoriaci spoločný majetok by manželia nikdy nezískali, nebyť záväzku navrhovateľa odpracovať u svojho

zamestnávateľa Oceľové konštrukcie, n.p. Žilina 10 rokov. Len na základe uvedeného prehlásenia
bol počas trvania manželstva rozhodnutím Oceľových konštrukcií, n.p. PR - Žilina zo dňa 09.04.1981
pridelený navrhovateľovi byt pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva v L. na I., blok 21 na 6.poschodí,
číslo bytu 94. Následne na základe zmluvy zo dňa 27.05.1999 uzatvorenej medzi Slovenskou republikou
- Stredoslovenské energetické závody, š.p. Žilina ako kupujúcim a Z. H. a S. H. ako kupujúcimi
došlo k prevodu vlastníctva trojizbového bytu, ktorý bol predmetom rozhodnutia zo dňa 09.04.1981 na
kupujúcich. Zmluva bola odvkladovaná dňa 02.02.2000. Predmetný byt bol predaný za kúpnu cenu
19.006,- Sk. Táto bola uhradená v splátkach, prvá splátka vo výške 2.851,- Sk bola uhradená spoločne
obidvoma manželmi pred podpísaním zmluvy a zostatok kúpnej ceny bol uhradený len odporkyňou. Z
vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že niekoľko rokov pred rozvodom manželstva navrhovateľ
neprispieval na úhrady nájomného a na služby spojené s užívaním bytu. Tieto platby hradila odporkyňa.
Táto sa taktiež starala o rodinu a spoločnú domácnosť ešte dlhé roky pred rozvodom manželstva. Sama
sa starala o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. V roku 2005 sa navrhovateľ dopustil trestného
činu nebezpečného vyhrážania voči odporkyni a maloletým deťom, za čo bol trestným rozkazom uznaný
právoplatne vinným a bol mu uložený trest v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní dvoch rokov. Pre neplnenie vyživovacej povinnosti bol navrhovateľ právoplatne odsúdený
pre pokračovací prečin zanedbania povinnej výživy na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov. Napokon rozsudkom okresného súdu sp.
zn. 17C/68/2005 zo dňa 29.02.2008 bol navrhovateľ vylúčený z užívania bytu, ktorý patrí do BSM
účastníkov konania z dôvodu násilia voči odporkyni a ďalším členom domácnosti. Vychádzajúc z
uvedeného okresný súd vyporiadal majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Pri stanovení výšky podielu
navrhovateľa 1/5-tiny zohľadnil jeho záväzok odpracovať u svojho zamestnávateľa 10 rokov. Na druhej
strane vzhľadom na nezáujem navrhovateľa o rodinu, majetok, a to ešte niekoľko rokov pred rozvodom
manželstva dospel prvostupňový súd k záveru, že uvedená výška podielu je úmerná miere navrhovateľa
podľa § 150 predposledná a posledná veta Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný
súd podľa § 150 O.s.p., keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala odporkyňa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, pokiaľ sa týka trojizbového bytu č. 94 na 6. poschodí,
vchod č. 5 bytového domu v L. na ulici Y., súp. č. XXXX ako aj podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu tak, že tento byt prikáže do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti
výplatku voči navrhovateľovi.
Prvostupňovému súdu vytýkala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci vo
vzťahu k vyporiadaniu sporného bytu. Konkrétne to, že súd pri vyporiadaní neprihliadol dôsledne
na všetky okolnosti, ktoré vyšli z vykonaného dokazovania najavo. V tomto smere poukázala najmä
na správanie sa navrhovateľa voči odporkyni a členom rodiny. Prvostupňový súd tiež pochybil,
keď v odôvodnení rozsudku opakovane konštatoval, že pridelenie predmetného bytu do nájmu
účastníkov bolo podmienené záväzkom navrhovateľa odpracovať u svojho zamestnávateľa 10 rokov.
Táto podmienka nebola nijakým dôkazom v konaní preukázaná. Jedine sestra navrhovateľa vo svojej
výpovedi uviedla, že o tejto podmienke vedela. Napriek absencii akéhokoľvek relevantného dôkazu súd
práve na tejto nepreukázanej skutočnosti odôvodnil rozhodnutie prikázať nehnuteľnosť do podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania. Rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci v otázke tzv. prínosu navrhovateľa do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že sa jedná o výnimočný prípad, kedy môže
dôjsť k porušeniu zásady rovnosti podielov a prikázanie veci len jednému u manželov bez povinnosti
poskytnúť druhému manželovi finančný výplatok. Tým, že konajúci súd rozhodol spôsobom prikázania
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva vyvolal neprijateľnú situáciu, kedy je odporkyňa nútená
zotrvať v takomto spoluvlastníctve aj napriek tomu, keď jej finančná situácia nedovoľuje podať návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navyše podiel určený súdom absolútne
nezodpovedá zásadám, ktorými sa má súd pri vyporiadaní BSM riadiť (prihliadnuť na potreby maloletých
detí, to ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí, vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti). Na
podporu správnosti svojej argumentácie odvolateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22Cdo/2914/1999 zo dňa 25.10.2001, sp. zn. 22Cdo/1274/2006 zo dňa 17.04.2007 a sp. zn.
10Co/87/1944 zo dňa 17.01.1974.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1
písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Zo skutkového stavu zisteného pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci konania sú bývalí
manželia, ich manželstvo zaniklo rozvodom, po ktorom sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní majetku
nadobudnutého za trvania manželstva. V nadväznosti na uvedené boli preto splnené zákonné
predpoklady pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, t. č. už bývalých manželov v zmysle ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých deti na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Občiansky zákonník ukladá (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka), aby vyporiadanie zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vykonané podľa zásad uvedených v ustanovení § 150
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie dáva tak svojou všeobecnou formuláciou, ako aj tým, že
výpočet hľadísk na ktoré sa má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prihliadnuť, je iba
príkladný, široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti,
ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade a použití tohto ustanovenia musia preto súdy
vychádzať po náležitom zistení skutkového stavu z okolností konkrétneho prípadu a snažiť sa o to, aby
súdne rozhodnutie, ktorým sa vyporiadáva aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov upravilo v rámci
danom platnými zákonnými ustanoveniami majetkové vzťahy medzi nimi čo najúčelnejšie a v súlade so
záujmami spoločnosti.

Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti podielov. Túto
zásadu je povinný rešpektovať predovšetkým súd, ktorý na základe § 149 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vyporiadáva bezpodielové spoluvlastníctvo.

Zo zásady rovnosti podielov vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ide o vyvrátiteľnú právnu
domnienku a preto tu má súd možnosť určiť podiely v inom pomere v závislosti od ďalších hľadísk
určených v § 150 Občianskeho zákonníka. Zákonný predpoklad rovnosti podielov a smernica podľa
ktorej môže dôjsť k modifikácií tohto predpokladu platí ako v prípade, ak sa vyporiadanie robí na základe
dohody, tak aj v prípade, že vyporiadanie vykonáva súd. Súd pri určení výšky podielov prihliadne na
hľadiska uvedené v tretej vete ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, t. j. na potreby maloletých
detí, na to ako sa každý z manželov stará o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
spoločného majetku. Rozdielna výška podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môže
byť vyjadrená nielen percentuálne alebo zlomkom, ale i prikázaním určitej veci len jednému z manželov
bez toho, aby bol ohľadne nej zaviazaný na finančné vyrovnanie. Výšku podielov môžu ovplyvniť také
okolnosti, akou je alkoholizmus, užívanie drog, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné opustenie
domácnosti, ľahkomyseľné preberanie záväzkov. Vyporiadací podiel jedného z manželov na zaniknutom

bezpodielovom spoluvlastníctve nemožno znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu manželstva bol
jeho mimomanželský vzťah.

V danom prípade, z vykonaného dokazovania vyplynulo a konštatoval to aj prvostupňový súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia, že príčinou rozvratu manželstva bolo používanie alkoholických nápojov na strane
navrhovateľa a nespornou zistenou bola aj tá skutočnosť, že navrhovateľ sa voči odporkyni dopúšťal
fyzického násilia. Chod a obstarávanie spoločnej domácnosti vrátane platieb za byt už dlhé roky pred
rozvodom manželstva zabezpečovala výlučne odporkyňa. Odporkyňou, s výnimkou prvej splátky, bola
uhradená aj kúpna cena bytu, ktorou účastníci nadobúdali vyššie uvedený byt do spoločného vlastníctva.
Navrhovateľ je v súčasnosti z užívania bytu vylúčený z dôvodu násilia voči odporkyni. Vychádzajúc z
takto zisteného skutkového stavu, bol aj odvolací súd toho názoru, že je na mieste, aby v danom prípade
došlo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva k odchýleniu sa od zásady rovnosti podielov v
neprospech navrhovateľa. V tomto smere boli úvahy okresného súdu správne.

S poukazom na doposiaľ známe výsledky vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil aj s
názorom odvolateľky, že prikázaním nehnuteľnosti bytu do podielového spoluvlastníctva účastníkov
dôjde po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva neprijateľnému stavu, kedy odporkyňa bude
nútená zotrvať v spoluvlastníctve s navrhovateľom aj napriek tej skutočnosti, že tento je v súčasnej dobe
vylúčený z užívania bytu v dôsledku násilia voči nej. Výnimočné okolnosti prejednávanej veci podľa
názoru odvolacieho súdu odôvodňujú záver o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva odporkyne, nie
však bez akejkoľvek finančnej náhrady.

V nadväznosti na už vyslovený právny názor o potrebe určenia rozdielnych podielov účastníkov na
majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (v danom prípade predovšetkým byt) bude
vecou ďalšieho dokazovania, stanovenie výšky tohto odlišného pomeru, a taktiež bude potrebné v
konaní opätovne vypočuť odporkyňu k otázke finančného vyporiadania sa s navrhovateľom. Od jej
vyjadrenia a zistenia jej aktuálnych osobných, majetkových a príjmových pomerov bude závisieť do
úvahy pripadajúci spôsob vyporiadania majetku medzi toho času už bývalými manželmi, prípadne iný,
za predpokladu, že odporkyňa bude zotrvávať na deklarovanom nedostatku finančných prostriedkov na
vyplatenie navrhovateľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľky,
žiadajúcej vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bez finančnej náhrady. Skutkové zistenia, aké
doposiaľ vyšli najavo v prejednávanej veci, takýto záver podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné