Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205773
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7514205773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu T. X., nar. XX.X.XXXX,

bytom K. XX, proti obci T., zast. JUDr. Radomír Jakab, PhD., s.r.o. so sídlom Štefánikova 993/50, Košice,
pracovisko Bočná 10, Košice, IČO: 51 663 783, o zaplatenie 3 319,39 eur (100 000,- Sk)

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému 100% trov tohto konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom
uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodnú žalobu podali žalobkyne W. X., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom K. XX, U. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. XXX, pôvodné konanie sa viedlo pod sp. zn. 11C/110/2007 proti žalovanému

obec T.. Predmetom tohto konania bola náhrada škody vo výške 100 000,- Sk, ktorú si žalobkyne
uplatili na tom základe, že pôvodne rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa na parc. č. XX zapísanej
na LV č. XXX katastrálneho územia T. vlastnil L. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX.
Táto nehnuteľnosť sa stala predmetom konfiškácie na základe rozsudku bývalého Okresného súdu
v Košiciach zo dňa 30.4.1955 sp. zn. 3T/100/52 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4Tk/228/52 zo dňa 12.11.1952, ktorým bol otec žalobkyne 1/ uznaný za vinného z trestného činu
sabotáže podľa ust. § 85 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 86/1950 Zb. Okrem trestu odňatia slobody

a iných trestov mu bol uložený i trest prepadnutia všetkého majetku. Uznesením zo dňa 26.9.1990
sp. zn. 2RT/244/90 rozhodol Mestský súd v Košiciach, že otec žalobkyne 1/ je účastný rehabilitácie
a zároveň bol zrušený predchádzajúci rozsudok v časti, v ktorej bol uznaný za vinného z trestného
činu sabotáže. Trest prepadnutia majetku už uložený nebol. Na základe vyššie uvedených rozhodnutí
požiadala žalobkyňa 1/ Poľnohospodárske družstvo v Čani - Gyňov so sídlom v Čani, ktoré predmetnú
nehnuteľnosť užívalo o ich spätné vydanie. Dňa 5.1.1993 uzavreli dohodu o vydaní predmetných
nehnuteľností, ktorú ku dňu 20.1.1993 schválil Pozemkový úrad Košice-vidiek. Toto rozhodnutie sa stalo

právoplatným dňa 24.5.1993. Tvrdili, že rodinný dom bol po 2. svetovej vojne takmer úplne zničený a
rodina žalobkyne 1/ ho nanovo vybudovala. Dom teda bol skonfiškovaný vo veľmi dobrom stave a keď
bol vrátený nachádzal sa v značne zdevastovanom stave, o čom svedčí aj obrazová fotodokumentácia,
dokumentačná príloha žaloby. Žalobkyňa žiadala finančnú výpomoc od Obecného úradu v Gyňove,
avšak tento pomoc odmietol poskytnúť s konštatovaním, že po jej otcovi žiaden majetok nezostal. Na
predmetný rodinný dom bol dňa 26.5.2004 vyhotovený znalecký posudok č. 71/2004 znalkyňou Ing.
Marianou Brestovičovou, CSc., Kokšov-Bakša 96, z ktorého vyplýva, že vypočítaná cena nehnuteľností

vrátane rodinného domu, plotu hospodárskej stavby, ktorá je súčasťou nehnuteľností, pozemku a
trvalých porastov je 143 350,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, v akom stave bol rodinný dom a celá
nehnuteľnosť v čase zhabania a v akom stave bola vrátená do vlastníctva žalobkyne žiadali adekvátne
vyrovnanie náhrady škody zo strany užívateľa nehnuteľností počas doby, v ktorej nebola žalobkyňa 1/ jejvlastníkom od žalovaného. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, a to jednak z dôvodu, že nárok žalobkýň je
premlčaný a vzniesol námietku premlčania a tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyne v žalobe nijakým
spôsobom neuviedli a nepreukázali základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa

1/ zomrela dňa XX.X.XXXX a ako dedičia prichádzajú do úvahy jej manžel G. X., ktorý však zomrel dňa
XX.XX.XXXX a jej deti: U. H., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX - žalobkyňa X/, T. X., rod. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XX - žalobca v tomto konaní a V. X., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a dedili po ňom
jeho deti: Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., F. XXX/XX, U. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. pri B., D.
XX/XX a K. G., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., D. XXX/XX, U. X. zomrel dňa XX.X.XXXX slobodný,

bezdetný a bez zanechania závetu a U. X. zomrel v roku XXXX slobodný, bezdetný bez zanechania
závetu. F. s týmito dedičmi pokračoval v konaní na strane žalobcu a títo žalobcovia, to znamená X/, X/, 5/
vzali žalobu späť a takisto vzala žalobu späť aj pôvodne žalobkyňa 2/, v tomto konaní neskôr žalobkyňa
1 po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného. Žalobca 2/ T. X., t.j. žalobca v tomto konaní
trval na podanej žalobe, a preto tento nárok bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn.
11C/150/2014.

2. V tomto spore sú strany sporu T. X. ako žalobca a obec Gyňov ako žalovaný. Predmet sporu je totožný
ako vo veci 11C/110/2007, a to náhrada škody za poškodený rodinný dom.

3. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že trvá na podanej žalobe, ale aj napriek poučeniu zo strany súdu tvrdil,

že on nie je stranou sporu, je len svedok a nie žalobca. Potvrdil, že on nie je vlastníkom predmetného
domu, ktorého výlučnou vlastníčkou je U. H., ktorá časť tejto nehnuteľnosti získala ako dar od W. X.,
svojej matky. Uviedol, že tento rodinný dom užívala obec a počas užívania ho aj zničila a vznikla im
škoda, ktorú žiadal, aby žalovaný uhradil všetkým dedičom. Taktiež prehlásil, že žiadne listiny súdu
nepredloží, ani sa na súd už nedostaví, nakoľko všetky doklady má p. H..

4. Súd z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu 11C/110/2007 zistil, že rodinný dom č. súp. XX sa
nachádza na parcele č. XX a je zapísaný na LV XXX katastrálneho územia T. pôvodne ako výlučné
vlastníctvo W. X., ktorá ho v celosti aj darovala svojej dcére U. Ujcovej darovacou zmluvou zo dňa
X.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený do katastra 22.3.2005. W. X. darovala U. H. na základe ďalšej

darovacej zmluvy zo dňa 24.1.2005 parcelu č. XX/X záhrada o výmere XXXX mX a parcelu č. XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré sú vedené na LV XXX katastrálneho územia T.
a ktorej vklad bol povolený do katastra dňa 6.2.2005.

5. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní a ako dôvod uviedol, že žalobca

nepreukázal vlastnícky vzťah k tejto nehnuteľnosti, ktorá bola poškodená a škoda vznikla aj ostatným
dedičom, nielen jemu. Výšku ani príčinnú súvislosť vzniku škody taktiež nepreukázal.

6. Ako prvotné súd skúmal námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Všeobecne sa pod vecnou
legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu

(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a
sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna
vecná legitimácia). O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa jedná v prípade, ak žalobca, ktorý tvrdí,
že je nositeľom hmotného práva v konaní nepreukáže, že je takýmto nositeľom. V danom prípade nebolo
sporné, že škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha vznikla na nehnuteľnosti, ktorej však vlastníkom

nie je žalobca, ale U. H., bytom P. XXX.

7. Žalobca potvrdil, že on nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, predmetného rodinného domu
a súd zistil, že ani predtým vlastníkom tejto nehnuteľnosti nebol, bol ním U. L., nar. XX.XX.XXXX až
do smrti XX.XX.XXXX. Po nebohom U. L. zdedila nehnuteľnosť W. X., rod. L., nar. X.X.XXXX, ktorá

darovala túto nehnuteľnosť U. H., rod. X., nar. XX.X.XXXX, svojej dcére.

8. Žalobca vstúpil do konania 11C/110/2007 na mieste žalobkyne 1/ W. X., ktorá počas konania
zomrela. Pôvodná žalobkyňa 1/ darovala žalobkyni 2/ darovacou zmluvou zo dňa 3.3.2005 predmetnú
nehnuteľnosť v celosti. Žalobca už v tomto konaní nikdy vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nebol.

Žalobkyňa 2/ v podaní zo dňa 29.5.2009 (11C/110/2007) uviedla, že predmetná nehnuteľnosť nebola
vydaná Pozemkovým úradom, nešlo o reštitúciu, ale išlo o rozhodnutie súdu, ktorým bolo určené
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.9. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.k. 6C/949/93-111 zo dňa 30.3.2000, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2001 bolo určené, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po nebohom U. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

10. Tvrdenie žalobkyne 2/, že navrátenie predmetnej nehnuteľnosti nebolo reštitučným nárokom
bolo jednoznačne vyvrátené rozhodnutím Pozemkového úradu Košice-vidiek č. 828/1993/Mi zo dňa
24.9.1993 (ktoré je súčasťou spisu 6C/949/93), ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností,
ktorúuzavrelidňa15.4.1993oprávnenéosobyU.L.,nar.X.X.XXXX,bytomK.XXaW.X.,nar.X.X.XXXX,

bytom K. XX, dcéry U. L. a povinnou osobou bola Obec T.. Podľa uzavretej dohody sa oprávneným
osobám priznalo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

11. Výlučnou vlastníčkou sa stala W. X., ktorá darovala tieto nehnuteľnosti U. H. na základe darovacích
zmlúv zo dňa 24.1.2005 a 3.3.2005.

14. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, lebo ako to bolo vyššie uvedené,
išlo o reštitučný nárok, ktorý si uplatnila W. X. a jej sestra U. L., ktorým aj predmetné nehnuteľnosti
boli vydané na základe dohody s obcou T., ktorá bola schválená rozhodnutím Pozemkového úradu zo
dňa 24.9.1993. Žalobca nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, vlastníčkou je U. H., ktorá vzala žalobu
späť v konaní 11C/110/2007 voči obci T. po tom, čo bola vznesená námietka premlčania. Súd dospel

k záveru, že žalobca nie je subjektom majetkových práv k predmetnej nehnuteľnosti a takisto nebola v
čase podania žaloby vo veci 11C/110/2007 žalobkyňa 1/ W. X., ktorá počas konania zomrela a žalobca v
tomto konaní vstúpil na strane žalobkyne 1/ do konania, lebo predmetnú nehnuteľnosť darovala ešte za
života U. H.. Po tomto zistení súd dospel k jednoznačnému záveru, že u žalobcu chýba aktívna vecná
legitimácia, nakoľko síce súd pripúšťa, že škoda na predmetných nehnuteľnostiach vznikla, ale nie na

majetku žalobcu.

12. Ďalšou námietkou, ktorú súd posúdil bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

15. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. Zmyslom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty v zmysle citovaného § 106 ods.
1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o škode a o tom, kto

za škodu zodpovedá. V posudzovanej veci nejde o škodu spôsobenú úmyselne, objektívna premlčacia
lehota je teda 3-ročná a plynie od škodnej udalosti, ktorou je v tomto prípade vznik škody samej.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Ak skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Súd posúdil vznesenú námietku
premlčania a dospel k záveru, že pôvodné oprávnené osoby, t.j W. X. a jej sestra U. L. pri prevzatí

predmetnej nehnuteľnosti zistili, v akom stave je táto nehnuteľnosť a mohli sa domáhať náhrady škody s
tým, že objektívna lehota začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia Pozemkového úradu Košice-vidiek
č. 828/1993-Mi zo dňa 24.9.1993. Žalobkyňa W. X. uplatnila svoj nárok na náhradu škody až 30.7.2007
podaním žaloby, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty. Nič nebránilo oprávneným osobám, abysi nárok uplatnili už počas vydania tejto nehnuteľnosti, preto súd aj keby žalobca bol aktívne vecne
legitimovaný v tomto konaní by žalobu zamietol, lebo táto žaloba bola podaná po uplynutí oboch lehôt,
jednak objektívnej a subjektívnej.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V tomto konaní mal úspech žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu uhradiť mu trovy konania vo výške
100%, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.