Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010315
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010315.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému E. Z., nar. XX.X.XXXX
v L., trvale bytom F. pod Y., L. cesta XXX/X, trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z., na verejnom zasadnutí dňa
19. augusta 20120, prejednal odvolanie obžalovaného E. Z. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,

sp. zn. 1T/60/2019, zo dňa 5. novembra 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/60/2019, zo dňa 5. novembra 2019 bol obžalovaný
E. Z. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. na skutkovom základe, že dňa 20. novembra 2017 v

čase asi o 17.15 hodine viedol po ulici L. v J., okres J., smerom od Obchodného domu TESCO, osobné
motorové vozidlo značky Y. O. evidenčné číslo J. a na križovatke s ulicou F. H., z dôvodu nevenovania
sa vedeniu motorového vozidla, pred vyznačeným prechodom pre chodcov oneskorene zareagoval na
chodkyňu A.. C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase prechádzala cez túto ulicu po vyznačenom
prechode pre chodcov z pohľadu vodiča z jeho pravej strany na ľavú stranu cesty, v dôsledku čoho na
tomto priechode narazil a to pravou prednou časťou vozidla do ľavej strany chodkyne A.. C. K., čím

porušil § 4 ods.1 písm. f) Zákona číslo 8/2009 Z. z. O cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, čím A.. C. K. spôsobil zranenia - trojnásobnú zlomeninu v ľavom členkovom zhybe, zlomeninu
II. až IV. rebra vpravo, zlomeninu horného a dolného ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu pravej
strany krížovej kosti, vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a otras mozgu II. stupňa, ktoré ju obmedzovali v
obvyklom spôsobe života 18 týždňov.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1
Trestného zákona bol obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v
trvaní 14 mesiacov.

Uvedeným rozsudkom bolo podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tiež rozhodnuté, že poškodení A..
C. K. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., sa so svojím nárokom na náhradu škody odkazujú na
civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie

obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, a to proti výroku o
vine a treste. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Vúvode písomných dôvodov odvolania obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku.
Obhajoba ďalej uviedla, že v celom trestnom konaní nebola pochybnosť o tom, či došlo k poškodeniu
zdravia poškodenej, resp. ani vznik tohto poškodenia zdravia. Z pohľadu obhajoby bola len jedna

zásadná otázka, či obžalovaný mohol zabrániť zrážke s poškodenou. Na tento účel bolo vypracované
v prípravnom konaní odborné vyjadrenie č. 4/2018, na základe ktorého bola určená jednoznačne vina
v tom čase podozrivého E. Z.. Z dôvodu, že znalec vychádzal pri svojom odbornom vyjadrení len z
jednej rýchlosti, a to 43 km/h a vôbec sa nezaoberal rozpätím, na ktoré sám poukazoval. Na tomto
základe bolo obžalovanému vznesené obvinenie a následne bol vypracovaný znalecký posudok, v

ktorom znalec zapracoval aj rýchlosti v rámci odchýlky, ktoré znalec sám pripúšťal. Znalec vo svojom
znaleckom posudku v otázke č. 6, či mohli účastníci nehody nejakým spôsobom nehode zabrániť, pod
bodom 2. Dolné tolerančné rozpätie výpočtu - 5 km/h, t. j. rýchlosť 38 km/h jednoznačne skonštatoval, že
obžalovaný nemohol zabrániť dopravnej nehode, a to len z dôvodu, že poškodená nesprávne vstúpila
na vozovku. Na uvedenú odpoveď znalec odkazuje pri otázke č. 8. Preto obhajoba má za to, že v tomto
konaní nebola jednoznačne preukázaná vina obžalovanému a keďže z troch možných rýchlosti, pri

jednej obžalovaný nemohol zabrániť zrážke s poškodenou, obhajoba navrhuje, uplatniť zásadu in dubio
pro reo. Z uvedených dôvodov obhajoba navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a podľa § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol

odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Obhajoba zotrvala na dôvodoch
odvolania a navrhla mu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1

Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu podaného odvolania obžalovaného a jeho vyššie citovaných dôvodov podľa názoru
odvolacieho súdu vyplýva, že obžalovaný namieta správnosť výroku napadnutého rozsudku o vine
obžalovaného, z ktorého titulu namieta správnosť aj ostatných výrokov napadnutého rozsudku,
nadväzujúcich na výrok o vine. Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obhajoba výslovne uplatňuje

dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
rozsudku, obhajoba v dôvodoch odvolania nenamieta existenciu takýchto procesných vád v postupe
okresného súdu a nezistil ani vady konania, odvolaním nevytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného
súdu sú správne a zákonné.

Z hľadiska odvolaním namietaného právneho posúdenia zisteného skutkového stavu, odvolací súd
dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného správne aplikoval právne normy,
vzťahujúce sa na vec.

Z dôvodov odvolania vyplýva, že obhajoba namietala správnosť právneho záveru okresného súdu o
zavinení predmetnej dopravnej nehody v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti obžalovaného. Ako
vyplýva z dôvodov odvolania, obhajoba nenamieta správnosť zistenia okresného súdu, podľa ktorého
poškodenej vznikli predmetné zranenia v príčinnej súvislosti s nárazom motorového vozidla, vedeného
obžalovaným, do poškodenej, ktorá prechádzala cez dopravným značením vyznačeným priechod pre

chodcov.Obhajobanamietalalensprávnosťprávnehoposúdeniaveci,argumentujúcjednýmzviacerých
možných záverov znalca, podľa ktorého z technického hľadiska obžalovaný pri rýchlosti jazdy 38 km/
hod nemohol zabrániť zrážke s poškodenou.Podľa právneho názoru okresný súd v danom prípade správne konštatoval porušenie povinnosti
obžalovaného podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 8/2009 Z. z., ak nie je uvedené inak) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a

prechádza cez priechod pre chodcov. Pojem „dať prednosť“ pritom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zák. č.
8/2009 Z. z. znamená povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten kto má prednosť,
nemuselnáhlezmeniťsmeraleborýchlosťpohybu.Pretopodľanázoruodvolaciehosúdubolozákladnou
povinnosťou obžalovaného mať na zreteli, že je jeho právnou povinnosťou dať prednosť chodcom na
priechode pre chodcov a tomu prispôsobiť aj rýchlosť jazdy pred dopravným značením vyznačeným

priechodom pre chodcov. Z tohto pohľadu je preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu právne
nevýznamné, akou rýchlosťou sa pohybovalo vozidlo obžalovaného v rámci znalcom stanoveného
intervalu možnej rýchlosti vozidla obžalovaného pred dopravnou nehodou.

Nad rámec právneho posúdenia veci okresným súdom, odvolací súd dospel aj právnemu záveru, podľa
ktorého obžalovaný v danom prípade porušil aj základnú povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. e)

zákona č. 8/2009 Z. z., a to povinnosť dbať zvýšenú opatrnosť okrem iného aj voči starým osobám. Z
vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že poškodená v čase nehody bola vo veku 69 rokov,
teda nepochybne išlo o starú osobu v zmysle uvedeného ustanovenia. V súvislosti s účelom ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 8/2009 Z. z. odvolací súd poukazuje na to, že zákonodarca pri zakotvení tohto
ustanovenia do platného a účinného právneho poriadku nepochybne prezumoval podstatné zníženie, či

užfyzickýchalebopsychickýchschopnostistarýchosôb,zktoréhodôvoduvrámcizakotveniapovinností
vodiča osobitne uložil povinnosť vodičom dbať zvýšenú opatrnosť aj voči týmto osobám. Táto povinnosť
teda znamená, že vodič je povinný osobitne sledovať, či sa tieto osoby zúčastňujú cestnej premávky
a zároveň predpokladať, že tieto osoby môžu konať nepredvídateľne, s čím vodič musí počítať. V
danom prípade podľa právneho názoru odvolacieho súdu obžalovanému nebránili žiadne objektívne

prekážky v možnosti zistiť, že poškodená je starou osobou v zmysle § 4 ods. 1 písm. e) zákona č.
8/2009 Z. z. Na základe povinnosti uloženej týmto ustanovením bol preto obžalovaný osobitne povinný
sledovať správanie poškodenej v cestnej premávke a počínať si tak (aj potrebným znížením rýchlosti),
aby nedošlo k zraneniu poškodenej.

Spoukazomnauvedenésaodvolacísúdnestotožnilsopodstatnenosťounámietokobhajobyvočivýroku
napadnutého o vine obžalovaného v dôvodoch odvolania.

Okrem vyššie uvedených rozhodných otázok, nastolených obhajobou v dôvodoch odvolania
obžalovaného, odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. skúmal

správnosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných
ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci

na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona
vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek
tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku v odvolaní obžalovaného
nevytýkaných, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.