Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115208989
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115208989.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore

žalobcu Y.. S. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX O. D. v zastúpení JUDr. Martin
Ribár, advokát, Advokátska kancelária Mickiewiczová 2, 811 07 Bratislava proti žalovanému Slovenská
republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o
náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy 5.000,- eur odo dňa 08.02.2014 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.03.2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 45.587,41 eur s úrokom z omeškania 9,05% p.a. zo sumy
5.587,41 eur od 07.02.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla v dôsledku trestného
stíhanie vedeného na OR PZ Senec ČVS: ORP 1333/3-OVK-BH-2007. Žalobca žalobu odôvodnil tým,
že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec ČVS: ORP 1333/3-OVK-
BH-2007 zo dňa 07.12.2007 bolo začaté trestné stíhanie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona a uznesením zo dňa 24.06.2008 trestné stíhanie pre prečin neoprávneného
zásahu do práv domu a bytu. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 02.12.2008 bolo žalobcovi vznesené
obvinenie v skutku 1 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a v skutku

2 za prečin neoprávneného zásahu do práv domu a bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 07.01.2009 podal žalobca
v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok uznesením sp.
zn. 2Pv 662/08-21 zo dňa 15.01.2008 zamietol. Dňa 07.01.2009 si žalobca zvolil advokáta JUDr.
Martina Ribára, ktorý ho počas celej doby trestného konania zastupoval. Okresná prokuratúra Pezinok
podala dňa 06.10.2009 na Okresný súd Pezinok obžalobu sp. zn. 2Pv 662/08-49 na tom skutkovom
základe ako bolo uvedené vo vyšetrovacom spise ÚJ a KP Senec ORP-1333/3-OVK/2007. Žalobca

dňa 19.10.2009 podal na Okresnej prokuratúre Pezinok, Krajskej prokuratúre Bratislava a Generálnej
prokuratúre SR sťažnosť na postup prokurátora a v súvislosti s podanou obžalobou namietal nezákonný
a neobjektívny postup Okresnej prokuratúry Pezinok a žiadal, aby bol spis vrátený do prípravného
konania a celá vec bola odňatá Okresnej prokuratúre Pezinok a aby bola pridelená na inú Okresnúprokuratúru. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 3T 158/09-197 zo dňa 19.10.2009 s poukazom na §
241 ods. 1 písmeno f) Trestného poriadku odmietol obžalobu a vrátil ju prokurátorovi, pretože boli zistené
závažné procesné chyby a to porušenie práva na obhajobu žalobcu. Súd v uznesení tiež konštatoval,

že orgány činné v trestnom konaní sa v prípravnom konaní dôsledne neriadili ustanovením §2 ods. 10
Trestného poriadku a porušili toto ustanovenie v neprospech obvineného a tiež potvrdil pochybenia, na
ktoré žalobca v sťažnosti poukazoval. Na základe sťažností a opakovaných sťažností žalobcu na postup
prokurátora, Krajská prokuratúra Bratislava uznesením sp. zn. 1 Kpt 519/09-20 zo dňa 05.01.2010
s poukazom na § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec vedenú proti osobe žalobcu z obvodu

pôsobnosti Okresnej prokuratúry Pezinok neodňala, preskúmala dôvodnosť sťažnosti žalobcu ako aj
opakovanej sťažnosti na postup Okresnej prokuratúry Pezinok a dozorujúcej prokurátorke Okresnej
prokuratúry Pezinok zaslal výčitku za procesné pochybenia súvisiace s trestnou vecou. Vyšetrovateľ
návrhy žalobcu na doplnenie vyšetrovania, ktorých sa žalobca následne po preštudovaní vyšetrovacieho
spisu dňa 19.05.2010 domáhal za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu zamietol. Prokurátor
vrátil dňa 23.06.2010 vyšetrovací spis na doplnenie so záväzným pokynom. Vyšetrovateľ však opätovné

návrhy žalobcu na vykonanie nevyhnutných úkonov zamietol. Okresná prokuratúra Pezinok žiadosť
žalobcu z 04.10.2010 o prešetrenie postupu vyšetrovateľa vyhodnotila ako dôvodnú a dňa 08.10.2010
uložila vyšetrovateľovi záväzný pokyn doplniť vyšetrovanie. Vyšetrovateľ pokyn nerešpektoval a za 16
mesiacovanijedennariadenýúkonnevykonal.ProkurátorOkresnejprokuratúryPezinokuznesením2Pv
622/08-99zodňa02.08.2011trestnéstíhaniev2.skutkuzaprečinneoprávnenéhozásahudoprávdomu

a bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona zastavil podľa § 215 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku.
Žalobca po preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 09.02.2012 opätovne navrhol doplniť vyšetrovanie
úkonmi trestného konania pričom vyšetrovateľ návrhy na doplnenie vyšetrovania opätovne odmietol.
Dňa 06.03.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal na Okresný súd Pezinok obžalobu za
prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 156 ods. 1, 2 písmeno a) Trestného zákona. Okresný

súd Pezinok rozsudkom sp. zn. 3T 45/2012 zo dňa 27.06.2012 žalobcu ako obžalovaného podľa §
285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
28.06.2012.
V trestnom konaní poškodená Y.. B. U. D., manželka žalobcu, návrhom doručeným Okresnému súdu
Nitra dňa 18.02.2008 sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia na zákaz styku s maloletým

synomS.U.stým,žepoukazovalanaúdajnéfyzickénapadnutie.Dňa26.12.2008sadomáhalazrušenia
predbežného opatrenia, ktorým súd upravil styk žalobcu so synom a dôvodila to vznesením obvinenia
voči osobe žalobcu.
Žalobca sa domáhal v dôsledku nezákonných rozhodnutí súvisiacich s vedením trestného stíhania
náhrady škody spolu v sume 45.587,41 eur, keď sa domáhal náhrady trov právneho zastúpenia

v trestnom konaní vo výške 5.000,- eur, náhrady nákladov z titulu účasti na úkonoch trestného
konania (cestovné, administratívne náklady - fotokópie súdneho spisu, poštovné, strata času) vo výške
587,41 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur za vedenie nezákonného trestného
stíhania, neprimeranú dĺžku trestného konania a za množstvo závažných procesných a hmotnoprávnych
pochybení v trestnom konaní.

2.ŽalobcapodalnaMinisterstvespravodlivostiSRžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody dňa 07.08.2013. Ministerstvo spravodlivosti SR nárok žalobcu v zákonom stanovenej dobe
neprerokovalo.

3. Žalobca sa náhrady škody domáhal proti žalovanému Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky a zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.
3.1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako jeden zo zástupcov Slovenskej republiky
uviedol, že nie je orgánom verejnej moci, ktorý by mohol a mal v prejednávanej veci, v konaní o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zastupovať štát. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím listom zo dňa 22.08.2013 postúpil
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako orgánu príslušnému konať za štát podľa § 4 ods. 1
písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.
3.2. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.06.2016 rozhodol, že v prejednávanej veci je orgánom
konajúcim v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie §

4 ods. 1 písmeno b), f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, keď žalobca sa domáhal náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenia
obvinenia, teda škody, ktorú v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru a prokurátornezamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa a podal v trestnej veci na žalobcu obžalobu
príslušnému súdu.
Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol

sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného
zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci
náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je od 1. januára
2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu

prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti (Rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 14. októbra 2015 sp. zn. 8 Cdo 289/2014).

4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len
z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z

rôznych dôvodov nepotvrdila (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013). K uplatňovanej
škode uviedol, že škoda musí byť nie len zaplatená t.j. musí dôjsť k zmenšeniu majetku, ale trovy musia
byť aj účelne vynaložené a rovnako tak nemajetkovú ujmu a okolnosti ju podmieňujúce nestačí len tvrdiť,
ale musia byť v konaní preukázané, najmä s prihliadnutím na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

5. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného
sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa
ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti
novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.

7. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa
§ 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.

8. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy a to výsluchom žalobcu, svedkov N. U., W. U., Y..

N. O., U.. W. N. a oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - potvrdenie všeobecného
lekára pre dospelých MUDr. Gabriela Kosečková zo dňa 23.01.2015, písomnosti a návrhy Y.. B. U. D. v
súvislosti s konaním na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11P 497/2007 v poručenskej veci maloletého S. U.,
návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.08.2013 doručený Ministerstvu
spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 07.08.2013, príjmový pokladničný doklad vystavený JUDr.

Martinom Ribárom, advokátom sp. č. 1/09 dňa 24.09.2012 na sumu 3.000,- eur, dňa 14.01.2013 na
sumu 1.700,- eur, dňa 10.01.2009 na sumu 300,- eur, uznesenie Okresné riaditeľstvo PZ Úrad justičnej
a kriminálnej polície Bratislava - okolie ČVS: ORP-1333/3-OVK-BH-2007-PL zo dňa 07.12.2007 a zo
dňa 24.06.2008, uznesenie Okresné riaditeľstvo PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava -
okolie ČVS: ORP-1333/3-OVK-BH-2007-PL zo dňa 02.12.2008, sťažnosť žalobcu zo dňa 08.01.2009,

odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 02.12.2008, plnomocenstvo
udelené žalobcom JUDr. Martinovi Ribárovi, advokátovi dňa 08.01.2009 na obhajobu v trestnom konaní,
uznesenie Okresnej prokuratúry Pezinok 2 Pv 662/08-21 zo dňa 15.01.2008, obžaloba Okresnej
prokuratúry Pezinok 2Pv 662/08-49 zo dňa 06.10.2009, sťažnosť žalobcu na postup prokurátora zo
dňa 19.10.2009, uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 3T 158/09-197 zo dňa 19.10.2009, opätovná

sťažnosť žalobcu na postup okresnej prokuratúry zo dňa 12.11.2009, uznesenie Krajskej prokuratúry
v Bratislave 1KPt 519/09-20 zo dňa 05.01.2010, žiadosť žalobcu o prešetrenie postupu vyšetrovateľa
zo dňa 04.10.2010, uznesenie Okresnej prokuratúry Pezinok 2 Pv 622/08-98 zo dňa 02.08.2011,
druhá žiadosť žalobcu o prešetrenie postupu vyšetrovateľa zo dňa 09.02.2012, oznámenie Okresnejprokuratúry Pezinok 2 Pv 662/08-120 zo dňa 28.02.2012, podnet žalobcu na preskúmanie zákonnosti
postupu Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 05.03.2013, obžaloba Okresnej prokuratúry Pezinok 2
Pv 662/08-122 zo dňa 06.03.2012, rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 45/2012 zo dňa

27.06.2012, obsah trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 45/2012.

9. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení
strán za preukázané, že
9.1. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie ČVS:

ORP-1333/3-OVK-BH-2007-PL zo dňa 07.12.2007 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté
trestné stíhanie za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1,
ods. 2 písm. c) Trestného zákona a za úmyselný prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
poriadku preto že nezistený páchateľ v rodinnom dome nachádzajúcom sa v U., A. Č. D. M., L.. O.
dňa 25.11.2007 v čase okolo 14.00 hod. potom, ako ho poškodená Y.. B. U. D. prosila, aby jej nebral
telefónny prístroj pevnej linky túto chytil a hodil smerom k dverám, následkom čoho si táto udrela o jednu

stranu zárubne hlavu a o druhú stranu zárubne ľavú ruku, pri ktorej došlo k zraneniam jej ľavej ruky v
oblasti predlaktia, v oblasti 4. a 5. prsta s doteraz neustálenou dobou liečby, následne napriek tomu,
že ho poškodená viackrát žiadala, aby jej nebral osobné motorové vozidlo zn. Škoda - Fabia, K.: C.-
XXXCD, ktoré vlastní, zobral jej ho a odišiel s ním doteraz na neustálené miesto.
9.2. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie ČVS:

ORP-1333/3-OVK-BH-2007-PL zo dňa 24.06.2008 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté
trestné stíhanie za prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu, alebo nebytového priestoru
podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona preto, že trestne zodpovedná osoba v období od 12.04.2008
do dnešného dňa bránila svojej manželke Y.. B. U. D. vstupu do ich spoločne nadobudnutého domu,
nachádzajúceho sa A. L. U., A. Č. D. M., L.. O. tým spôsobom, že počas jej neprítomnosti vymenil

na tomto dome vložky zámkov dverí a zmenil kód bezpečnostného zariadenia, na výzvy poškodenej o
vydanie príslušného kľúča k domu a uvedenie kódu k bezpečnostnému zariadeniu odmietla vyhovieť,
následkom čoho poškodenej spôsobila škodu, ktorú doteraz nebolo možné ustáliť.
9.4. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie ČVS:
ORP-1333/3-OVK-BH-2007-PLzodňa02.12.2008boložalobcovipodľa§206ods.1Trestnéhoporiadku

vznesené obvinenie v bode č. 1 za úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona a v bode č. 2 za úmyselný prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytového
priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne
odôvodnený záver, že 1/ v rodinnom dome nachádzajúcom sa A. U., A. Č. D. M., L.. O. dňa 25.11.2007
v čase okolo 14.00 hod. potom, ako ho poškodená Y.. B. U. D. prosila, aby jej nebral telefónny prístroj

pevnej linky, chytil poškodenú a hodil ju smerom k dverám, následkom čoho si táto udrela o jednu stranu
zárubne hlavu a o druhú stranu zárubne ľavú ruku, pri tomto náraze poškodená utrpela zranenia a
to neúplnú zlomeninu (prasknutie) bázy základných článkov prstenníka a malíčka ľavej ruky, odreninu
prstenníka ľavej ruky, pohmoždenie ľavého predlaktia a povrchové pomliaždenie vlasatej časti hlavy
vpravo, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 26 dní, 2/ v období od 12.04.2008 do 24.06.2008

bránil svojej manželke Y.. B. U. D. vstupu do ich spoločne nadobudnutého domu, nachádzajúceho sa v L.
U., A. Č. D. M., L.. O. tým spôsobom, že počas jej neprítomnosti vymenil na tomto dome vložky zámkov
dverí a zmenil kód bezpečnostného zariadenia, na výzvy poškodenej o vydanie príslušného kľúča k
domu a uvedenie kódu k bezpečnostnému zariadeniu odmietol vyhovieť, následkom čoho poškodenej
spôsobil škodu, ktorú doteraz nebolo možné ustáliť.

9.5.Proti uzneseniu zo dňa 02.12.2008 ČVS: ORP-1333/3-OVK-BH-2007-PL podal žalobca v postavení
obvineného v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a žiadal, aby bolo uznesenie o vznesení obvinenia
voči jeho osobe zrušené a trestné stíhanie zastavené.
V sťažnosti okrem iného uviedol, že skutočnosti uvedené v predmetnom uznesení týkajúce sa skutku 1/
ako aj skutku 2/ sa nezakladajú na pravde. Skutočnosti , ktoré uvádza poškodená Y.. B. U. majú očierniť

jeho osobu z dôvodu, že ich manželstvo bolo nefunkčné a žalobca jej oznámil, že podá žiadosť o rozvod.
Jedná sa o pomstu zo strany poškodenej ako aj zámer takýmto spôsobom brániť žalobcovi v stretávaní
s maloletým synom S..
9.6.VtrestnejvecižalobcuobhajovaladvokátJUDr.MartinRibár,ktoréhonaobhajobuvtrestnomkonaní
žalobca splnomocnil dňa 08.01.2009.

9.7. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok v trestnej veci obvineného žalobcu pre trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné sťažnosť žalobcu proti uzneseniu, ktorým mu bolo
vznesené obvinenie dňa 02.12.2008 uznesením 2 Pv 662/08-21 zo dňa 15.01.2008 ako nedôvodnú
zamietla.9.8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa 08.10.2009 na Okresnom súde Pezinok podľa
§ 234 ods. 1 Tr. poriadku na žalobcu obžalobu preto, že
1. v rodinnom dome nachádzajúcom sa A. U., A. Č. D. M., L.. O. dňa 25.11.2007 v čase okolo 14.00 hod.

chytil poškodenú Y.. B. U. a sotil ju smerom k dverám, následkom čoho sa udrela o zárubňu a utrpela
zranenia, a to neúplnú zlomeninu (prasknutie) bázy základných článkov prstenníka a malíčka ľavej ruky,
odreninu prstenníka ľavej ruky, pomliaždenie ľavého predlaktia a povrchové pomliaždenie vlasatej časti
hlavy vpravo, ktoré si vyžiadali liečenie s práceneschopnosťou od 23.11.2007 do 21.12.2007,
2. v období od 12.04.2008 do 24.06.2008 bránil svojej manželke Y.. B. U. D. vstupu do ich spoločne

nadobudnutého domu, nachádzajúceho sa A. L. U., A. Č. D. M. tým spôsobom, že počas jej
neprítomnosti vymenil na tomto dome vložky zámkov dverí a zmenil kód bezpečnostného zariadenia a
poškodenej odmietol vydať kľúč k domu teda v bode 1 obžaloby inému úmyselne ublížil na zdraví, v
bode 2 obžaloby oprávnenej osobe v užívaní domu neoprávnene bránil.
9.9. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 3T 158/09-197 zo dňa 19.10.2009 podľa § 241 ods. 1 písm.
f) Trestného poriadku odmietol obžalobu a vrátil prokurátorovi trestnú vec vedenú proti žalobcovi ako

obvinenému pretože boli zistené závažné procesné chyby a to porušenie práva na obhajobu.
9.10. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok v trestnej veci obvineného žalobcu stíhaného za prečin
neoprávnenéhozásahudoprávakdomu,bytualebonebytovémupriestorupodľa §218ods.1Trestného
zákona uznesením 2 Pv 622/08-98 zo dňa 02.08.2011 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zastavil trestné stíhanie žalobcu stíhaného v trestnej veci v bode 2) za prečin neoprávneného zásahu

do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci.
9.11. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa 08.03.2012 na Okresnom súde Pezinok podľa
§ 234 ods. 1 Trestného poriadku na žalobcu obžalobu preto, že dňa 25.11.2007 v čase okolo 14.00
hod. v novostavbe rodinného domu nachádzajúcom sa A. U., A. Č. D. M., L.. O. sotil oboma rukami

poškodenú, v tom čase svoju manželku, Y.. B. U., v dôsledku čoho táto narazila pravou časťou hlavy
o drevenú zárubňu šatníkových dverí, pričom ľavou rukou zachytila zárubne týchto dverí, potom rukou
pribuchol dvere šatníku, tieto chcel zatvoriť a tlačil v čase, keď sa poškodená pridržiavala prstami rumy
zárubne,čímtýmtosvojimkonanímspôsobilpoškodenejprasknutiebázyzákladnýchčlánkovprstenníka
a malíčka ľavej ruky, odreninu prstenníka ľavej ruky, pomliaždenie ľavého predlaktia a povrchové

pomliaždenie vlasatej časti hlavy v pravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 26 dní, teda inému
úmyselne ublížil na zdraví a takýto čin spáchal na chránenej osobe čím spáchal prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písme. a) Trestného zákona
9.12. Okresný súd Pezinok v trestnej veci žalobcu ako obžalovaného rozhodol rozsudkom sp. zn. 3T
45/2012 zo dňa 27.06.2012 tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. 2 Pv 662/08 zo dňa 06.03.2012 oslobodil,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
Rozsudok neobsahoval odôvodnenie podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku nakoľko sa prokurátor aj
obvinený vzdali odvolania.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012.

9.13. V priebehu trestného konania žalobca ako obvinený opakovane podával sťažnosti na postup
vyšetrovateľa, prokurátora, opakovane žiadal vrátiť vec do prípravného konania a žiadal o odňatie
veci Okresnej prokuratúre Pezinok, žiadal o prešetrenie postupu Okresnej prokuratúry Pezinok ako aj
nezákonnosti postupu vyšetrovateľa, ktorý opakovane návrhy žalobcu ako obvineného na doplnenie
vyšetrovania a vykonanie dokazovania zamietal a vyšetrovanie doplniť odmietal.

9.14. V tom čase manželka žalobcu Y.. B. U. D., ktorá bola poškodenou v trestnom konaní, podala na
Okresnom súde Nitra dňa 09.01.2009 návrh na zrušenie predbežného opatrenia v konaní vedenom pod
sp. zn. 11P 497/2007, vydaného uznesením zo dňa 19.03.2008. Predbežným opatrením bola uložená
menovanej povinnosť, aby maloletého S., C. XX.XX.XXXX v každom párnom týždni kalendárneho roka
a to v sobotu o 16.00 hod. na dobu do 18.30 hod. odovzdala do starostlivosti otca maloletého dieťaťa

(žalobcu). Menovaná, v tom čase manželka žalobcu, v návrhu na zrušenie predbežného opatrenia
poukázala na skutočnosť, že voči otcovi maloletého dieťaťa (žalobcovi) bolo uznesením vyšetrovateľa
zo dňa 02.12.008 vznesené obvinenie za úmyselný prečin ublíženia na zdraví a úmyselný prečin
neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru.
Dňa 04.03.2009 podala v tom čase manželka žalobcu Y.. B.Á. U. D., ktorá bola poškodenou v trestnom

konaní, na Okresnom súde Nitra odvolanie proti uzneseniu č.k. 11P 497/2007-219 zo dňa 13.02.2009,
ktorým súd jej návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol. Opätovne poukázala na uznesenie
vyšetrovateľa, ktorým bolo voči otcovi maloletého vznesené obvinenie za úmyselný prečin ublíženia na
zdraví.9.15. Žalobca predložil príjmové pokladničné doklady vystavené JUDr. Martin Ribár, advokát a to
príjmový pokladničný doklad zo dňa 10.01.2009 na sumu 300,- eur s uvedeným účelom obhajoba v
trestnom konaní 1/09, príjmový pokladničný doklad sp. č. 1/09 zo dňa 24.09.2012 na sumu 3.000,- eur

s uvedeným účelom trovy zastúpenia v trestnom konaní - doplatok a príjmový pokladničný doklad sp. č.
1/09 zo dňa 14.01.2013 na sumu 1.700,- eur s uvedeným účelom konečné vyúčtovanie trov obhajoby
sp. č. 1/09.
9.16. Žalobca podaním doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 07.08.2013 podal návrh na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci a uplatnil si škodu spolu vo výške 45.587,41 eur.
9.17. Žalobca predložil kópiu potvrdenia vystaveného MUDr. Gabrielou Kosečkovou, všeobecný lekár
pre dospelých zo dňa 23.01.2015, v ktorom je uvedené, že žalobca vyhľadal ich ambulanciu v apríli 2010
pre nespavosť a znaky psychického vyčerpania, boli mu predpísané lieky na nespavosť.

10. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bol trestne stíhaný niekoľko rokov a bolo evidentné, že

účelom trestného stíhania bola snaha poškodenej sa mu pomstiť za nevydarené manželstvo a obmedziť
mu, či brániť v styku s ich maloletým synom. V priebehu trestného stíhania postup vyšetrovateľov a
prokurátorov nebol správny, opakovane dôkazy, ktoré v trestnom konaní navrhol vykonať títo nevykonali.
Počas trestného konania síce očakával, že bude oslobodený spod obžaloby, iný výsledok trestného
konania nečakal, ale v priebehu trestného konania si výsledkom nebol istý, lebo nikto v jeho priebehu

neprihliadal na jeho námietky a návrhy na vykonanie dokazovania. Ohľadne nároku na náhradu škody
vo výške 5.000,- eur uplatnenej titulom náhrady trov obhajoby uviedol, že s obhajcom JUDr. Ribárom sa
dohodli na odmene 5.000,- eur za celé právne zastúpenie v trestnom konaní bez ohľadu na jeho trvanie
a počet vykonaných úkonov. Sumu 5.000,- eur zaplatil obhajcovi v troch splátkach. K nároku na náhradu
škody vo výške 587,41 eur uplatnenej z titulu účasti na úkonoch trestného konania ako cestovné,

administratívne náklady, poštovné a stratu času uviedol, že cestovné predstavuje škodu vzniknutú keď
sa zúčastňoval úkonov trestného konania, za cestu Bratislava - Senec a späť. Túto škodu ako aj škodu
za stratu času si uplatnil paušálne. Administratívne náklady predstavujú náklady za vyhotovenie kópie
trestného spisu.
Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- eur uviedol, že samotné trestné

stíhanienanehopôsobilonepriaznivoatovsúkromnomivpracovnomživote.Predvznesenímobvinenia
viedol riadny život. Po vznesení obvinenia musel vyhľadať lekára, lebo mal problémy so zaspávaním.
Trestné konanie zasiahlo nie len jeho ale aj jeho celú rodinu. V dôsledku trestného stíhania mal
obmedzený kontakt s maloletým synom, ktorého takmer rok a pol nevidel. V rámci trestného stíhania
orgány činné v trestnom konaní požadovali podanie správy o ňom Obecný úrad Spišská Teplica, kde

má trvalý pobyt a kde žijú jeho rodičia a tiež od zamestnávateľa. Je zamestnaný v Národnej banke
Slovenska. V dôsledku trestného stíhania nemohol požiadať ani o stáž v Európskej centrálnej banke,
keď súčasťou dokladov potrebných k prihláseniu sa na stáž bolo i zodpovedanie otázky či je trestne
stíhaný. Nemajetkovú ujmu si uplatnil i v dôsledku neprimeranej dĺžky trestného stíhania.
10.1. Svedok U.. W. N., kolega žalobcu vo výpovedi uviedol, že žalobcu pozná takmer 15 rokov, obaja

pracujú v Národnej banke Slovenska. O trestnom stíhaní žalobcu vedel, keď bývalá manželka žalobcu
a jeho manželka boli spolu v kontakte. Bývalá manželka žalobcu sa zverila jeho manželke, že žalobca
jej mal ublížiť. V práci majú dobré vzťahy a keď sa o tom dozvedeli i ostatní kolegovia, uťahovali si zo
žalobcu a o žalobcovi hovorili ako o „lámačovi ženských rúk“. Žalobca potom ako začal mať problémy
s trestným stíhaním sa utiahol, menej v práci komunikoval, bol skormútený, mal stres zo záležitostí

súvisiacich s úkonmi trestného konania. Vzťahy na pracovisku a medzi kolegami sa zmenili a i napriek
tomu, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, mnohí kolegovia to mali a majú tak, že nie je celkom
isté ako to bolo a čo všetko je za tým. K možnosti žalobcu sa prihlásiť na stáž do Európskej centrálnej
banky uviedol, že na pracovisko prišla ponuka na stáž na pozíciu, ktorá sa hodila pre žalobcu, ktorý je v
tej oblasti odborník. Žalobca sa však na stáž nemohol prihlásiť nakoľko bolo vedené trestné konanie a

jednou z otázkou v prihlasovacích materiáloch bola práve otázka či je uchádzač trestne stíhaný. Podľa
svedka takáto možnosť absolvovať stáž práve v tej pozícii je možno raz za celú kariéru.
10.2. Svedkyňa W. U., sestra žalobcu uviedla, že trestné stíhanie žalobcu trvalo pomerne dlho, celá
rodina túto záležitosť prežívala s ním. Žalobca sa zmenil, veľa nerozprával, neusmieval sa, zhoršil sa
mu zdravotný stav, schudol, mal problémy so spaním a bolo na ňom vidieť, že ho to veľmi trápi.

10.3. Svedkyňa Y.. N. O., partnerka žalobcu uviedla, že žalobcu pozná 20 rokov. O trestnom stíhaní
sa dozvedela od žalobcu a prežívala celú záležitosť s ním najprv ako jeho kolegyňa a neskôr už ako
partnerka. Žalobca sa v dôsledku trestného stíhania zmenil, zasiahlo ho to, nemohol spávať, musel brať
lieky, nedalo sa s ním komunikovať. Žalobcovi počas celej doby verila, verila, že je nevinný ale keďžestíhanie trvalo tak dlho i ona sama začala byť na pochybách. Kolegovia v práci vedeli o trestnom stíhaní
a podľa svedkyne sa o tom dozvedeli, keď do práce žalobcu volal otec jeho bývalej manželky. K vzťahom
žalobcu k synovi S. uviedla, že žalobca mal so synom dobrý vzťah, je úžasný otec. Potom ako sa vzťahy

žalobu s bývalou manželkou zhoršili a začalo sa trestné stíhanie, tak sa so synom nestretával, bývalá
manželka mu styk so synom odopierala. Po skončení trestného stíhania sa so synom už nestretáva,
syn odmieta stretnutia.
10.4. Svedkyňa N. U., matka žalobcu, vo výpovedi uviedla, že žalobca ťažko znášal, že bol obvinený,
mal psychické problémy, musel vyhľadať lekársku pomoc. Ona sama v tom čase asi 4 - 5 mesiacov so

žalobcom bývala, lebo bol na dne a bolo nutné mu pomôcť. V obci, v ktorej bývajú a kde má žalobca
trvalý pobyt, potom ako bola vyžiadaná správa o povesti žalobcu, sa to obyvatelia dozvedeli a pýtali sa
či to urobil. Ide o malú obec. Žalobca keď prišiel domov, nechcel chodiť von, stýkať sa s ľuďmi a ani so
svojimi kamarátmi, bol pod veľkým tlakom.

11. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

12. Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkonalebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných

prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania

žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže

byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
osobitného predpisu

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovnáhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

mociaozmeneniektorýchzákonovnáhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

13. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba žalobcu na náhradu škody vo výške náhrady trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 5.000,-
eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.500 eur je dôvodná a preto žalobe v tomto rozsahu vyhovej
a vo zvyšku žalobu zamietol.

14. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok a to:
1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu
2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

15. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu.
15.1. S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že ten,

proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia, keď oslobodenie spod obžaloby má dôsledok zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia
nebol potvrdený. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/93).

15.2. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného
do 30. júna 2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu

za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a
dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou
judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).15.3. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
účinného od 1.7.2004, a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len „zákon č. 58/1969 Zb.“), účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo

k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej
nezákonným rozhodnutím (por. rozsudok NS SR z 28.6.1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93, publikovaný pod
číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok

trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej
úpravy stále použiteľné, rozsudok NS SR 1Cdo 64/2008, 4 Cdo 183/2009, 4 M Cdo 15/2009 (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 54/2011).
15.4. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Nárok škody sa posudzuje ako

nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim meradlom zákonnosti
začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Zastavenie trestného stíhania z
dôvodu, že k trestnému činu nedošlo má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhania sa trestné konanie končí v dôsledku čoho zanikajú účinky rozhodnutia o vznesení obvinenia.

Zastavenie trestného stíhania znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a
vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia. Štát nesie objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa za situácie
ak aj k vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu
činného v trestnom konaní, nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov činných v trestnom konaní

ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci so základných práv. V takom prípade nie je potom
rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale je rozhodujúce
či sa ich podozrenie potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z.

15.5. Súd mal v konaní za preukázané, že u žalobcu bol daný právny nárok na náhradu škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie, ktoré sa viedlo proti žalobcovi, keď uznesením
OkresnéhoriaditeľstvaPZÚradjustičnejakriminálnejpolícieBratislava-okolieČVS:ORP-1333/3-OVK-
BH-2007-PL zo dňa 02.12.2008 mu bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie

v bode č. 1 za úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a v bode č.
2 za úmyselný prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa §
218 ods. 1 Trestného zákona, neskončilo jeho právoplatným odsúdením.
Vo vzťahu k skutku v bode č. 2, za ktorý bol žalobca obvinený za prečin neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona bolo trestné stíhanie

uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok č.k. 2 Pv 622/08-98 zo dňa 02.08.2011 podľa § 215 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku zastavené, pretože nie je tento skutok trestným činom a nebol dôvod na
postúpenie veci.
Vo vzťahu k skutku v bode č. 1, za ktorý bol žalobca obvinený za úmyselný prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 ods. 2 písme. a) Trestného zákona a za spáchanie, ktorého bola podaná obžaloba

prokurátorom Okresnej prokuratúry Pezinok dňa 08.03.2012 bol žalobca spod obžaloby rozsudkom
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 45/2012 zo dňa 27.06.2012 podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol stíhaný. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012.
15.6. V priebehu konania žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že za nezákonné rozhodnutie nemožno

automaticky považovať každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému
odsúdeniu pričom poukázal na Nález ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 z
13. novembra 2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho
považovať za nezákonné resp. odporujúce zákonu, iba z dôvodov, že v čase jeho vydania existujúcapravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov
nepotvrdila. Ďalej uviedol, že na vznesenie obvinenia v predmetnej veci boli splnené podmienky,
nakoľko zo skutočností, ktoré boli v predmetnej veci zistené v čase vznesenia obvinenia vyplýval

dostatočne odôvodnený záver, že žalobca skutok spáchal. Z dôvodu, že v čase vydania uznesenia o
vznesení obvinenia boli splnené zákonom určené podmienky, nemožno uznesenie o vznesení obvinenia
považovať za nezákonné rozhodnutie. Pre vznesenie obvinenia je postačujúci odôvodnený záver, že
trestný čin spáchala určitá osoba a toto bolo v prejednávanej veci splnené. O tom, či sa obžalovaný
uznáva za vinného je oprávnený rozhodnúť len súd.

15.7. Súd sa s tvrdením žalovaného nestotožnil a poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 540/2016-33 zo dňa 13. decembra 2016, v ktorom Ústavný súd uviedol, že
pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je
rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd skonštatoval, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej
osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo,

uznesenie , ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností
vždy za nezákonné a zasahujúce do práv jednotlivca.

16. Existencia škody ako majetkovej a nemajetkovej ujmy.
16.1. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie

vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody
a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Základným
predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť,
že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do

osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v
spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.
Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo
jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná
inými právnymi prostriedkami.

16.2. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla vynaložením trov obhajoby
v sume 5.000,- eur. Nárok na náhradu tejto škody žalobca odôvodnil tým, že v trestnom konaní si
zvolil dňa 08.01.2009 na svoju obhajobu advokáta JUDr. Martina Ribára, ktorý ho počas celej doby
trestného konania obhajoval. Odmena advokáta za právne služby bola dohodnutá v súlade s § 2 ods.

2 písmeno b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zahŕňala aj úhradu hotových výdavkov a náhrady za stratu
času advokáta. Celkovo advokátovi žalobca za právne služby vyplatil 5.000,- eur. Žalobca uviedol, že
obhajca JUDr. Ribár, ktorého po vznesení obvinenia oslovil, navrhol paušálnu odmenu vo výške 5.000,-
eur za celé právne zastúpenie v trestnom konaní bez ohľadu na jeho trvanie a počet vykonaných úkonov.
Obhajca sa v priebehu trestného konania zúčastnil jednotlivých úkonov, ktorých bolo veľa, zúčastnil sa

stretnutísožalobcomvoveciporadykveci,bolavyhotovenáfotodokumentáciaasimuláciarekonštrukcie
uvedeného skutku. Obhajca sa vo veci angažoval a odmena v dohodnutej výške bola podľa žalobcu
primeraná.
Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 Súčasťou trov konania sú aj trovy

právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
9) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže
advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 2 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb zmluvná odmena sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa § 5 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb paušálna odmena sa môže dohodnúť
a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,
b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

Podľa citovaného ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. sú súčasťou trov konania, ktoré

nahrádza štát aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Osobitným
predpisom je v tomto prípade Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky sa odmena advokáta
stanovuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak
nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

V tomto prípade tak žalobca ako aj jeho advokát potvrdili, že medzi nimi prišlo k dohode o odmene za
zastupovanie v trestnom konaní, pričom dohodnutá odmena predstavovala sumu 5.000,- eur. Keďže
§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase udelenia plnomocenstva advokátovi,
neodkazuje na konkrétne ustanovenie Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. upravujúce tarifnú odmenu, ale na
vyhlášku ako takú, ktorá pripúšťa a uprednostňuje tzv. zmluvnú odmenu, nie je dôvod pre obmedzenie

nároku na náhradu škody výlučne do výšky tzv. tarifnej odmeny advokáta. Takéto obmedzenie nemá
v zákone č. 514/2003 Z.z. platnom v čase uskutočnenia jednotlivých úkonov obhajoby žiaden základ.
Výška odmeny sa riadi predovšetkým zmluvou medzi advokátom a klientom a jediné obmedzenie
výšky je korektívum dobrých mravov. Rozpor výšky zmluvnej odmeny dohodnutej medzi žalobcom a
obhajcom s dobrými mravmi nebol v konaní tvrdený a súd dohodnutú zmluvnú odmenu vo výške 5.000,-

eur ani za rozpornú s dobrými mravmi nepovažoval. O čiastku žalobcom preukázateľne zaplatených
trov obhajoby obhajcovi JUDr. Martin Ribár, advokát vo výške 5.000,- eur sa zmenšil majetkový stav
žalobcu a to z dôvodu trestného stíhania. Rozsah náhrady skutočnej škody v prejednávanej veci nie
je obmedzený tarifnou odmenou, pretože zodpovedá právnej úprave účinnej do 31.12.2012 , § 18 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj právnej úprave odmeny advokátov pri poskytovaní právnej pomoci

(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2005, sp. zn. 3Cdo 175/2005).
Náklady na obhajobu žalobcu v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím
vyšetrovateľaovzneseníobvineniaaúkonyobhajcuvtrestnomkonaníbolivykonanéacielenénazmenu
nezákonného stavu. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť a proti trestnému
stíhaniu sa bránil. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené tým, že trestné stíhanie žalobcu bolo v

2. skutku obvinenia zastavené a v 1. skutku bol žalobca spod obžaloby oslobodený. V prípade obhajoby
žalobcu v trestnom konaní boli úkony obhajcu vykonané na účelnú ochranu žalobcu ako obvineného a
boli podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Nezákonné rozhodnutie
orgánu činného v trestnom konaní - vznesenie obvinenia vyvolali zo strany obhajoby procesné úkony
smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre žalobcu, ktoré by v prípade správneho

rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie, vznesenie obvinenia bolo teda príčinou vzniku
trov za úkon obhajoby v záujme žalobcu. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané.
Na základe uvedeného preto považoval súd žalobu žalobcu v časti náhrady skutočnej škody vo výške
5.000,- eur spočívajúcej v náhrade nákladoch na obhajobu v trestnom konaní v celom rozsahu za

dôvodnú.

16.3. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov pri
účasti na úkonoch trestného konania (cestovné, administratívne náklady- poštovné, strata času) v sume
587,41 eur. Nárok na náhradu tejto škody žalobca odôvodnil tým, že táto škoda mu vznikla z titulu

účasti ako obvineného na úkonoch trestného konania, jedná sa o skutočne vynaložené náklady a ide o
sumu, o ktorú sa mu reálne zmenšil jeho majetok. Žalobca nárok na náhradu cestovného v sume 80,-
eur odôvodnil tým, že cestovné si uplatnil paušálne za cesty na úkony trestného konania , na ktoré chodil
vlastným motorovým vozidlom a to za cesty uskutočňované v prípravnom konaní Bratislava - Senec -BratislavaazacestyvkonanípredsúdomBratislava-Pezinok-Bratislava,keďpočítal8ciestá10eurza
jednu cestu. Nárok na náhradu poštovného v sume 9,83 eur odôvodnil tým, že ide o náklady poštovného
za doporučené poštové zásielky v počte 10 ks, ktoré zasielal súdu a vyšetrovateľovi. Uplatnenú náhradu

nákladov v sume 97,58 eur odôvodnil tým, že ide o náklady vynaložené za vyhotovenie kópie trestného
spisu s tým, že v prípade k by nebol trestne stíhaný kópiu trestného spisu by si vyhotoviť nemusel.
Náhradu sumy 400,- eur titulom náhrady za stratu času žalobca odôvodnil tým, že jeho účasť ako
obvineného na výsluchoch a pojednávaniach predstavovala stratu času, ktorú musel znášať a poukázal
na tú skutočnosť, že nie je dôvod, aby bol ukrátený, keď čas pri úkonoch trestného konania stratil.

Uplatnená suma je minimálna vzhľadom k počtu vykonaných úkonov v trestnom konaní a je uplatnená
paušálne.
Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie škody, ktorá mu mala vzniknúť vynaložením nákladov pri
účasti na úkonoch trestného konania zamietol, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s
preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody a jej výšky. Žalobca v priebehu konania nepreukázal
vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal. Žalobcom uplatnená náhrada majetkovej škody v sume 587,41

eur predstavovala náhradu nákladov, ktoré však žalobca nepreukázal a na preukázanie ich vynaloženia
ani neodkázal. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nákladov za vyhotovenie kópie súdneho spisu v sume
97,58 eur súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vyhotovenie kópie trestného spisu
bolo realizované až po právoplatnom skončení trestného konania a teda potreba vyhotoviť si kópiu spisu
nesúvisela bezprostredne s trestným konaním. Kópia spisu bola na žiadosť žalobcu vyhotovená dňa

28.11.2012 v počte strán 574 v celkovej hodnote 97,58 eur. Táto skutočnosť vyplynula z trestného spisu
Okresného súdu Pezinok. Rozsudok, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby sp. zn. 3T 45/2012
zo dňa 27.06.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nákladov
poštovného vo výške 9,83 eur žalobca nepreukázal úhradu ním uvádzaných vynaložených nákladov na
poštovné, nepreukázal, za ktoré zásielky, v akom počte a kedy a či ich vynaložil. K náhrade paušálne

vyčíslených nákladov na cestovnom v sume 80,00 eur súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že ich
uhradil, nepreukázal a ani neuviedol, ktorých úkonov a kedy sa zúčastnil a odkiaľ a kam mal cestovať
za akým účelom sa úkonov zúčastnil. K uplatnenej náhrade za stratu času paušálne vyčíslenej v sume
400,00 eur súd uvádza, že žalobca nepreukázal, za účasť na ktorých úkonoch si náhradu uplatňuje,
kedy boli tieto úkony uskutočnené, v akom počte a v akom časom rozsahu si náhradu uplatňuje a na

základe akých právnych predpisov či skutočností má na takto uplatnenú náhradu nárok. Žalobca len vo
všeobecnosti poukázal, že v dôsledku účasti na úkonoch stratil čas a má na náhradu takto strateného
času nárok.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca v tejto časti nároku na náhradu škody

nemohol byť v konaní úspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním
vzniku uplatnenejmajetkovejškodyajejvýšky,keďnepreukázalvznikškody,ktorejnáhradysadomáhal,
nepreukázal, že mu škoda v uplatnenej výške vznikla, teda, že jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú
sumu.
Na základe uvedeného preto považoval súd žalobu žalobcu v časti uplatnenej náhrady škody vo

výške 587,41 eur spočívajúcej v náhrade vynaložených nákladov v súvislosti s účasťou žalobcu ako
obvineného na úkonoch trestného konania za nedôvodný a preto žalobu v tejto časti nároku žalobcu
zamietol.

16.4. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur.

a to za vedenie nezákonného trestného stíhania, v dôsledku neprimeranej dĺžky trestného konania a
množstvo závažných procesných a hmotnoprávnych pochybení v trestnom konaní.
Žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že vedenie nezákonného trestného
stíhania malo dopad na jeho osobu, trestné stíhanie sa dotklo jeho súkromného a pracovného života.
Jeho zdravotný stav sa mu po psychickej stránke výrazne zhoršil, trpel nespavosťou a musel vyhľadať

odbornú pomoc. Vznesenie obvinenia a aj celé trestné konanie neprimeraným zásahom zanechalo
vážnu psychickú ujmu. Pred vznesením obvinenia nebol trestne stíhaný a ani odsúdený. Každé
rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní poškodená, jeho bývalá manželka použila proti jeho
osobe v civilnom konaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletému synovi a to v úmysle zabrániť
mu stretávaniu so synom. Žalobcovi sa zhoršili vzťahy v rodine, keď v dôsledku toho, že bol označený

za násilníka sa v rodine viedli nepríjemné rozhovory, súrodenci žalobcovi vyčítali, že doniesol do
rodiny témy násilia, kriminálnej polície a trestného konania. Rodine musel vysvetľovať, že sa nedopustil
žiadneho protiprávneho konania. V dôsledku trestného stíhania bol poznačený ajpartnerský vzťah s partnerkou, keď aj na partnerku doliehalo trestné konanie a vznikali medzi
nimi konflikty. Do ich vzťahu začala vstupovať nedôvera a pochybnosti a teda musel svoju priateľku
presviedčať o svojej nevine. V rámci trestného konania vyšetrovateľ požiadal o informácie obecný úrad

v mieste trvalého bydliska, pričom ide o malú obec, kde sa takmer všetci poznajú a takéto dožiadanie
vyvolalo u zamestnancov úradu otázky o jeho bezúhonnosti a tým aj otázky ohľadne bezúhonnosti
celej jeho rodiny. V práci bol vystavený nepríjemným poznámkam na svoju osobu, ktoré ťažko znášal
a bol označovaný za „lámača ženských rúk“. Kvôli účasti na úkonoch trestného konania musel tiež
svoju neprítomnosť v práci pravidelne odôvodňovať a naviac zo strany polície boli na zamestnávateľa

uskutočnené dotazy zo strany polície na jeho osobu a tieto sa doteraz v osobnom spise žalobcu
nachádzajú. Žalobca mal záujem v rámci odborného a kariérneho rastu využiť možnosť pracovnej
stáže na ústredí Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku, ale od podania
prihlášky upustil, vzhľadom k tomu, že jednou z otázok v prihláške bola i otázka existencie trestného
konania. Žalobca tiež poukázal na neprimeranú dĺžku trestného konania. Trestné konanie trvalo 4,5
roka (od 07.12.2007 do 27.07.2012) a voči osobe žalobcu presiahlo 3,5 roka (od 02.12.2008). Doba

3,5 roka vzhľadom na rozsah dokazovania bola podľa žalobcu maximálne neprimeraná. Počas celej
doby trestného konania sa vyskytlo množstvo prieťahov, ktoré boli v príčinnej súvislosti s postupom
vyšetrovateľa a množstvo závažných procesných a hmotnoprávnych pochybení s negatívnym dopadom
na jeho osobu.
Žalobcom označené konanie - vznesenie obvinenia a následné trestné stíhanie žalobcu, keď žalobca

bol následne spod obžaloby oslobodený, podľa názoru súdu možno považovať za konanie objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva žalobcu.
Právne relevantná je nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom
v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Základným
predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť,

že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do
osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v
spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.
Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo
jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná

inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia
v peniazoch. Poskytnutie morálnej satisfakcie, v prípade, že je primeraná k vzniknutej nemajetkovej
ujmy, treba uprednostniť.
Vo vzťahu ku nemajetkovej ujme priznanej titulom nezákonného trestného stíhania vo výške 3.500,-
eur ide o zadosťučinenie za utrpenie žalobcu na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa dotýkajú jeho

morálnej integrity a ku ktorým patrí najmä žalobcova dôstojnosť, česť, dobrá povesť, ako aj ďalšie
hodnoty, premietnuté vo vnútornom prežívaní žalobcu ako rodinný život, neistota, frustrácia, ako aj
dôsledky v jeho pracovnej sfére. Súd dospel v tomto konkrétnom prípade k záveru, že trestným stíhaním
žalobcu boli významným spôsobom, v dôsledku nezákonných rozhodnutí, negatívne dotknuté všetky
zložky morálnej integrity žalobcu. Súd vychádzal pri hodnotení následkov trestného stíhania jednak

z výsluchu samotného žalobcu ako aj výsluchu svedkov, na ktoré odkazuje. Vo vzťahu ku stanoveniu
výšky nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie žalobcu zvažoval súd predovšetkým dopady
nezákonného rozhodnutia na osobnostnú sféru žalobcu, vplyv na jeho povesť, na pracovnú sféru života
žalobcu a zvážil zmeny spôsobené trestným stíhaním v spôsobe života žalobcu. Žalobcovi sa kládlo za
vinu spáchanie prečinu úmyselného ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona a hrozil mu trest odňatia slobody na jeden až tri roky. Trestné stíhanie žalobcu trvalo tri a pol
roka. Trestnú činnosť, ktorá bola žalobcovi kladená za vinu teda úmyselné ublíženie na zdraví vtedy
svojej manželke priamo úmerne zvyšovala intenzitu, s ktorou okolie žalobcu negatívne trestnú činnosť
vnímalo. Z výpovede žalobcu ako aj výpovede jeho kolegu U.. W. N. vyplynulo, že o vedenom trestnom
stíhaní žalobcu v práci jeho kolegovia vedeli a že práve v dôsledku trestného stíhania bol ich postoj,

vzťah k žalobcovi zmenený. Z výsluchu svedkov, najmä matky žalobcu vyplynulo, že osobnosť žalobcu
a jeho naladenie sa v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania zmenili. V dôsledku trestného stíhania
sa negatívne zmenili aj sociálne vzťahy žalobcu s okolím. Žalobca stratil priazeň niektorých kamarátov
a kolegov a došlo k narušeniu vzťahov s maloletým synom. V tejto súvislosti však súd tiež uvádza, že
na tvrdenia žalobcu ohľadne skutočnosti, že bývalá manželka žalobcu, poškodená v trestnom konaní,

využila každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní a použila ich v civilnom konaní vo veci
úpravy práv a povinností k maloletému synovi v úmysle zabrániť žalobcovi stretávať sa s ním, nemohol
prihliadnuť z dôvodu, že v tomto smere išlo o konanie poškodenej, motívom ktorého bolo ako sám
žalobca uvádzal, zabrániť za každých okolností styk žalobcu so synom. Súd mal za preukázané, že viacako tri roky trvajúce trestné stíhanie žalobcu negatívne ovplyvnilo jeho osobnosť, psychiku, správanie,
dobré meno žalobcu a jeho rodiny, rodinný a spoločenský život žalobcu a malo výrazne negatívny dopad
na jeho pracovné uplatnenie. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikla ujma trvajúca po celú

dobu trestného stíhania, pričom tento zásah bol o to intenzívnejší, keď sa preukázalo, že žalobca bol po
celé toto dlhé obdobie trestne stíhaný pre skutky, ktoré sa nestali a na základe uvedeného považoval
súd za primeraný nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,- eur a tento nárok
žalobcovi priznal ako formu zadosťučinenia za nezákonné trestné stíhanie žalobcu. Suma 3.500,- eur
predstavuje sumu 1.000,- za každý rok trestného stíhania.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že v trestnom konaní došlo k množstvu závažných procesných a
hmotnoprávnych pochybení s negatívnym dopadom na osobu žalobcu, že došlo k závažným zlyhaniam
zo strany orgánov činných v trestnom konaní a že postup vyšetrovateľa bol v rozpore s § 2 ods. 10
Trestného poriadku súd uvádza, že v civilnom konaní súd nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov
činných v trestnom konaní z hľadiska účelnosti, rýchlosti a dôvodnosti vykonávaných úkonov (rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.10.2005, sp. zn. 30 Cdo 57/2005, uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky z 2.2.2004, sp. zn. II. ÚS 299/03.) a preto ani nemá oprávnenie vyjadrovať sa k
hodnoteniu postupu orgánov činných v trestnom konaní z dôvodu, že tieto nekonali s dostatočným
urýchlením, čím vznikli prípadne neodôvodnené prieťahy.

17. Treťou podmienkou je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
(rozhodnutím o vznesení obvinenia) a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda
vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo
vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného
postupu resp. nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Príčinná súvislosť (kauzálny

nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide
vtedy, ak protiprávne konanie v tomto prípade nezákonné rozhodnutie a vznik nemajetkovej ujmy sú v
logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik majetkovej a nemajetkovej
ujmy následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba

vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.
Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou
ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť

zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva
nemajetková ujma, za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného(akvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne),sapríčinnásúvislosťzisťuje
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MCdo 16/2012).
17.1. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou a

nezákonným rozhodnutím súd uvádza, že žalobca preukázal, že majetková a nemajetková ujma, ktorá
mu vznikla má priamu príčinnú súvislosť so vznesením obvinenia a následným trestným stíhaním
žalobcu, ktoré neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Žalobcovi vznikla škoda ako priamy a
bezprostredný, nie sprostredkovaný, dôsledok vedeného trestného stíhania.

18. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,05% p.a. zo sumy
uplatnenej náhrady majetkovej ujmy 5.587,41 eur odo dňa 07.02.2014 do zaplatenia.

19.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 5,25% p.a. teda
vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy náhrady majetkovej škody t.j. zo
sumy 5.000,- eur to odo dňa 08.02.2014, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesť mesačnej lehoty
uvedenej v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca si uplatnil nárok na predbežné prejednanie

nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 07.08.2013 podľa
§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a požiadal o náhradu predmetnej škody a pripojil relevantné doklady
preukazujúce opodstatnenosť nároku. Nárok žalobcu nebol v zákonom stanovenej lehote uspokojený.
Žalobca sa uspokojenia nároku na náhradu škody mohol domáhať na súde len v prípade, že do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť alebo písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho

nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nebol v zákonom stanovenej lehote uspokojený. Po uplynutí
lehoty šiestich mesiacov t.j. dňom 07.02.2014 (09.08.2013 + 6 mesiacov) sa stal nárok splatným a od
nasledujúceho dňa po uplynutí tejto doby sa dostal žalovaný do omeškania.
Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania vychádzajúca z Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
v aktuálnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažnéhodlhu.ZákladnáúrokovásadzbaECBkudňuomeškania,t.j.kudňu08.02.2014predstavovala
0,25% ročne, teda zákonná sadzba úroku z omeškania predstavovala výšku 5,25%, v ktorej súd
žalobcovi úrok z omeškania aj priznal.

21. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná v časti nárok na náhradu škody spočívajúcej v náhrade trov obhajoby v
sume 5.000,- eur a v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.500,- eur a vo zvyšku
nárok žalobcu zamietol.
Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je

založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku škody a
jej výšky v časti o zaplatenie 587,41 eur titulom vynaložených nákladov pri účasti žalobcu na úkonoch
trestného konania a v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 36.500,- eur.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku

teda podľa pomerného úspechu žalovaného v spore ale žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si výslovne náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu, že mu
žiadne trovy konania nevznikli.
Žalobca mal v konaní úspech v priznanej časti istiny vo výške 8.500,- eur a žalovaný bol v konaní
úspešný v časti istiny vo výške 37.087,41 eur, teda v časti, v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol. Úspech

žalobcu predstavuje 18,65%, úspech žalovaného 81,35% a teda celkový (čistý) úspech žalovaného
predstavuje 62,70% (81,35 - 18,65).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.