Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617209145
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7617209145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication,
s. r. o., so sídlom v Piešťanoch na Žilinskej ceste č. 130, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného: Roman
Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom v Piešťanoch na Žilinskej ceste č. 130, IČO: 36 866 598, proti
žalovaným: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v S. na ul. U. č. XX, právne zastúpenému: JUDr.
Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, so sídlom v Prešove na ul. Slovenskej č. 69 a 2. G. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S. na ul. Z. H. č.XX, právne zastúpenej: JUDr. Ladislavom Riedlom,
advokátom, so sídlom v Prešove na ul. Slovenskej č. 46, o zaplatenie sumy 4.920,86 eur s prísl., o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.08.2019, č. k. 14Csp186/2017-247
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému v 1. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanej v 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému v prvom rade a žalovanej

v druhom rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaní ako dlžníci dňa 05.02.2007 uzatvorili s
právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere. Na jej základe im bol poskytnutý úver vo
výške 150.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 2.268,- Sk.

3. V predmetnej veci už bolo raz rozhodnuté, a to rozsudkom zo dňa 04.05.2018, č. k.

14Csp186/2017-156. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny
490,- eur. Žalovaným v prvom a druhom rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu
4.308,37 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 10.09.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. V dôsledku odvolania podaného žalovanou v druhom rade Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 17.12.2018 č. k. 7Co106/2018-201 zrušil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti
žalovaným v prvom a druhom rade zaplatiť žalobcovi spoločne, nerozdielne sumu 4.308,37 eur s prísl.
a vo výroku trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

4. Právny predchodca žalobcu a žalovaní v prvom a druhom rade uzatvorili úverovú spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá musí byť v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zust. § 4 ods.1 tohto právneho predpisu nepochybne vyplýva, že spotrebiteľská zmluva musí mať
písomnú formu, pretože inak je neplatná. V danom prípade žalobca predložil do spisu všeobecné
obchodné podmienky, ktoré ale nie sú žalovanými podpísané. Dohoda o možnosti mimoriadneho,

resp. predčasného zosplatnenia úveru, je súčasťou týchto podmienok a keďže takáto dohoda nebola
dojednanápísomne,jeneplatná.Akžalobcaargumentovaltým,žepodľaObchodnéhozákonníkamožno
určité náležitosti zmluvy riešiť aj odkazom na obchodné podmienky, súd v tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, podľa ktorej v danom prípade sa nejedná o obchodno-právny vzťah. V danej veci
sa prioritne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré takúto úpravu neobsahujú a navyše

obchodné podmienky majú mať vysvetľujúci charakter ku skutočnostiam, ktoré sú súčasťou samotnej
zmluvy, pričom tak dôležitý inštitút, ako je možnosť predčasného zosplatnenia, má byť upravený priamo
v zmluve a nie v obchodných podmienkach predstavujúcich veľmi rozsiahly materiál písaný relatívne
malým písmom.

5. Vzhľadom na to, že dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia nebola platne uzavretá, nemohol

byť úver predčasne zosplatnený a v takomto prípade na základe ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
nemohol pôvodný veriteľ ani platne postúpiť pohľadávku na súčasného žalobcu, keďže sa jednalo o živý
úveratakýtobankovýúvermôžuspravovaťibabankyanieinésubjekty.Zmluvaopostúpenípohľadávky
medzi pôvodným veriteľom a žalobcom je tak neplatná a z tohto dôvodu žalobca ani nie je vo veci aktívne
vecne legitiminovaný. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v

celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď
uviedol, že dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru nebola medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými platne uzavretá. Dohoda o predčasnom splatení úveru bola uzavretá platne, a to
vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaní pri podpise zmluvy o splátkovom úvere obdržali
písomné vyhotovenie všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom

úvere a s ich obsahom sa oboznámili, čo potvrdili aj v predmetnej zmluve.

8. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu

priložené. Podľa ust. § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka odchylné dojednania v zmluve majú prednosť
pred znením obchodných podmienok uvedených v ods. 1.

9. Obchodný zákonník v rámci úpravy rokovaní o uzatvorení zmluvy zakotvuje i možnosť určiť časť
obsahu zmluvy odkazom na obchodné podmienky. Zákon pritom nevyžaduje, aby boli obchodné

podmienky technicky spojené so zmluvou a ani to, aby boli zmluvnými stranami podpísané, a to
ani v prípade, ak pre uzatvorenie samotnej zmluvy je písomná forma zákonom stanovená alebo
aspoň jednou zmluvnou stranou pri rokovaní o uzatvorení zmluvy požadovaná. Obchodné podmienky
predstavujú určité zjednodušenie v procese uzatvárania zmluvy, keď zmluvným stranám umožňujú časť
obsahu zmluvy určiť odkazom na obchodné podmienky, a to buď všeobecné obchodné podmienky

vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo na iné obchodné podmienky, ktoré sú
buďzmluvnýmstranámznámealeboboliknávrhuzmluvypriložené.Prisplnenípodmienokstanovených
ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ustanovenia obchodných podmienok stávajú súčasťou
zmluvného vzťahu, pričom ich právna sila je nižšia ako právna sila ustanovení samotnej zmluvy. I bez
výslovnej právnej úpravy by zmluvné strany mohli v rámci zásady zmluvnej voľnosti uplatňovanej v

súkromno-právnych vzťahoch odkazom spraviť súčasťou zmluvného vzťahu akékoľvek právne normy
neodporujúce kogentným zákonným ustanoveniam.

10. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.06.2014 sa na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Citované zákonné ustanovenie
s účinnosťou od 13.06.2014 prikazuje vždy prednostne použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka
pred normami obchodného práva bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú normy obchodného práva pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Právna úprava Občianskeho zákonníka sa použije rovnako pre obe zmluvnéstrany, teda i pre spotrebiteľa aj pre podnikateľa. Nová právna úprava nestanovila dva rozdielne režimy
tak, že by pre podnikateľa platila obchodno-právna úprava a pre spotrebiteľa úprava Občianskeho
zákonníka. Novelizované znenie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka úplne nevylúčilo obchodno-

právnu úpravu a používanie obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách i keď rozsah použitia
noriem Obchodného zákonníka absolútne minimalizovalo. Zmluvne dohodnutý odkaz na všeobecné
obchodné podmienky je v súlade so zákonom.

11. Žalobca na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo

veci C-42/15, v ktorom súd dospel k záveru, podľa ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v
spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej
smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zatiaľ čo smernica nevymedzuje
pojem „písomne“ vo svojom článku 3 písmeno m) uvádza, že trvalý nosič znamená akýkoľvek nástroj,
ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý k nim

umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý
umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií. Zo samotného znenia čl. 10 ods. 1 smernice
vyplýva, že pojem „písomne“ sa vzťahuje na prostriedok, na ktorom je vyhotovená zmluva, pričom podpis
takéhoto nosiča sa nevyžaduje.

12. Pretože pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola pred postúpením riadne zosplatnená, záver,
že na žalobcu bol postúpený tzv. živý úver je nesprávny. Pretože pohľadávka zo zmluvy o splátkovom
úvere sa stala splatnou ku dňu 09.09.2014 a žalovaní boli pred postúpením vyzvaní na jej zaplatenie, k
postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

13. Žalovaný v prvom rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej

časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné
poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565

Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

17. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi
celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení
dohodnutých splátok. Vyhlásenie predčasnej splatnosti má pritom významné právne dôsledky. Ust.
§ 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu
upravujúceho zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu bez akýchkoľvek pochybností predčasne

zosplatnil pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere, a preto bolo nevyhnutné posúdiť platnosť tohto
jednostranného právneho úkonu právneho predchodcu žalobcu.

18. Dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru sa v zmluve o splátkovom úvere zo dňa
05.02.2007 nenachádza. Oprávnenie právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru vyplýva iba zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré právnym predchodcom žalobcu a ani
žalovanými podpísané nie sú. V zmluve o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 05.02.2007 je ako druh
úveru uvedený spotrebný bezúčelový úver. Ide teda o úver poskytnutý v súlade s ust. zákona č. 258/2011
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Tento právny predpisv ust. § 4 ods. 1 vyžadoval pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, a to pod sankciou
neplatnosti. Ak zákon vyžadoval písomnú formu zmluvy, pre platnosť takéhoto písomného právneho
úkonusavyžadovalo,abybolpodpísanýzmluvnýmistranami,čojezrejmézust.§40ods.3Občianskeho

zákonníka. S nedodržaním zákonom predpísanej písomnej forme Občiansky zákonník v ust. § 40 ods.
1 spája sankciu v podobe absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

19. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na rozsudok súdneho dvora z 09.11.2016 vydaný vo veci
C-42/15. Tento rozsudok sa týkal výkladu smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z

23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS vo vzťahu k
zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 05.02.2007 nebola uzavretá podľa ust. zákona č. 129/2010 Z. z.,
ale podľa ust. zákona č. 258/2011 Z. z., pričom v čase jej uzavretia smernica Európskeho parlamentu
a rady 2008/48/ES z 23.04.2008 ešte ani neexistovala.

20. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nebola uzatvorená platná dohoda o možnosti
predčasného zosplatnenia úveru, a preto právny predchodca žalobcu nemal právo žiadať zaplatenie
celej pohľadávky od žalovaných. Vyššie uvedené má zásadný vplyv aj na posúdenie možnosti
postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

21. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v
čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

22. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli

existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

23. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol
urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované

ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z .z. o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci
zákonu. Neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená,
že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý, nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí
od začiatku voči každému. Ak v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sa hovorí o

omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu, ak ako v tomto prípade
nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, týmto peňažným záväzkom môže byť iba
dlh vzniknutý neuhradením už splatných splátok, nakoľko s ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti
nemôže byť dlžník v omeškaní. Pokiaľ v ďalšej časti tohto ustanovenia sa hovorí o pohľadávke
zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že ide o peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ

neuhradených splatných splátok.

24. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku
namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť

zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami

s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžuupravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.

25. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou obsiahnutou v ustanovení
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým
je dlžník po stanovenú dobu, napriek písomnej výzve banky, v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo
banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri
dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac

pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále
zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to
vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej
zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči
spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa

je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

26. Základným právnym problémom v danej veci je otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu
postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Teda, či podmienky pre
postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaných na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa ust. §

92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky
banky voči žalovaným na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok alebo v prípade ich nedodržania
prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Rozhodujúcou
okolnosťou v prejednávanom prípade je to, že ide o spotrebiteľský spor vyplývajúci z pohľadávky banky
zospotrebiteľskéhoúveru.ĎalšímizoZákonaobankáchvyplývajúcimiskutočnosťami(podmienkami)sú

preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkove nepretržité
omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade
postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko Zákon o bankách je
špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj
pri prelomení bankového tajomstva, aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak

vzájomne sa nevylučuje.

27. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

28. Za predpokladu nesplnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, a
to Zákonom o bankách, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vylúčené. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

29. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového
tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku
ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Uvedený záver priamo vyplýva z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.04.2018 vydaného vo veci 1Cdo 147/2017, ktorý

bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako
rozhodnutie č. 60.

30. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie
správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

31. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

32.Zároveňvodvolacomkonaníúspešnémužalovanémuvprvomradepriznalnáhradutrovodvolacieho

konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1 § 255 ods. 1 a § 262 ods.1,2 CSP s tým, že o
výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalovanú v druhom rade, tejto,
ako úspešnej strane sporu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, a preto žalovanej v
druhom rade náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).