Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, March 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200936
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120200936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

MartinaFiľakovskéhoaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobkyne:C.J.,nar.XX.X.XXXX,bývajúcej
v J. - R., na ul. S. č. XX, právne zastúpenej Mgr. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcim v J. - R., na ul.
S.. XX, proti žalovaným: X/Jozefovi Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v F. č. XX, X/Magdaléne F., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v D., na ul. Y. č. X a 3/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. č. XX, žalovaní v 1.
a3.radeprávnezastúpeníMgr.KarolomŠevecom,advokátom,sosídlomvPrešove,naul.Hlavnejč.29,
o nahradenie vyhlásenia vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 10.06.2021 č.k. 32C 3/2020-116, takto

r o z h o d o l :

Nepripúšťa zmenu žaloby.

Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o trovách konania.

Žalovaným v1. a 3. rade sa priznáva voči žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanej v 2. rade sa nepriznáva voči žalobkyni náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom návrh na prerušenie konania, ako aj žalobu zamietol.
Žalovaným v 1. a 3. rade priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo
vzťahu medzi žalovanou v 2. rade a žalobkyňou týmto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. F., ako parcela č. XXX - orná pôda o

výmere 1713 m2. Písomným podaním zo dňa 15.05.2019 žalovaní v 1. až 3. rade okrem iných osôb
oznámiližalobkynizáujemopredajsvojichspoluvlastníckychpodielovaponúklijejnavyužitiepredkupné
právo k spoluvlastníckym podielom, ktoré mienili odpredať za jednotkovú cenu 5 eur za 1 m2. Písomným
podaním zo dňa 24.06.2019 žalobkyňa si uplatnila predkupné právo podľa ust. § 140 Občianskeho
zákonníka. Z notárskej zápisnice zo dňa 08.01.2020 spísanej u notára JUDr. E. H. vyplýva, že žalobkyňa
dňa 08.01.2020 zložila do notárskej úschovy sumu 2.260,20 eur z ktorej mala byť vyplatená suma
1.427,50 eur žalovanému v 1. rade, suma 475,83 eur žalovanej v 2. rade a suma 356,87 eur žalovanej

v 3. rade.

3. Vlastnícke právo má účinky proti všetkým subjektom práva, ktoré sú ho povinní rešpektovať v rozsahu,
v ktorom je garantované verejnou mocou determinovanou obmedzeniami práva vlastniť majetok vnormatívnom napätí s inými základnými právami a slobodami. Subjekty odlišné od vlastníka z hľadiska
existencie ich subjektívnej povinnosti vo vzťahu k vlastníkovi veci majú v zásade len jednu negatórnu
právnu povinnosť, a to rešpektovať jeho vlastnícke právo.

4. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, a preto z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

5. Okruh rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno, tak ako je uvedené vyššie, žalujúca strana neuniesla a je potrebné akcentovať aj tú
skutočnosť, že skutočnosti je potrebné nielen tvrdiť, ale aj ich preukázať.

6.Jenesporné,žežalobkyňaprijalaponukuodžalovanýchdňa24.06.2019aakbysaajodtohtodátumu
počítala2-mesačnáprekluzívnalehotauvedenávust.§605Občianskehozákonníka,dňa25.08.2019by
došlo k márnemu uplynutiu tejto prekluzívnej lehoty, a teda aj zániku práva. Je tiež nutné poukázať na to,
že kúpna cena bola zložená do notárskej úschovy u notára dňa 08.01.2020, teda po márnom uplynutí 2-
mesačnej prekluzívnej lehoty, čo nebolo sporné a napokon uvedenú skutočnosť na pojednávaní potvrdil

aj zástupca žalobkyne.

7. Za bazálne na celom spore okrem skutočnosti, že došlo k márnemu uplynutiu prekluzívnej doby, je
nutné považovať ten fakt, že medzi sporovými stranami neboli uzavreté kúpne zmluvy a nikoho nemožno
nútiť, aby takéto zmluvy uzavrel, zvlášť v kontexte tej skutočnosti, že k zloženiu súm do notárskej

úschovy nedošlo v zákonom stanovenej lehote.

8. Keďže nedošlo k naplneniu formálnych predpokladov na platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti k
uzavretiu kúpnych zmlúv nedošlo. Ak nedôjde k inej dohode, oprávnená osoba musí uzavrieť písomnú
zmluvu tak, aby mohla realizovať výplatu v lehote dvoch mesiacov. Lehota na vyplatenie podľa ust. § 605

Občianskeho zákonníka je súčasne lehotou na prijatie ponuky, pokiaľ nie je poskytnutá dlhšia lehota,
čomu tak v danej veci nebolo.

9. Keďže žaloba nie je dôvodná, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

10. Zároveň zamietol návrh na prerušenie konania. Fakultatívne prerušenie konania podľa ust. § 164
C.s.p. dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť.
Prerušenie konania je na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené ako procesná možnosť tohto
súdu, nie však ako jeho povinnosť. Prerušenie konania predpokladá, že prebieha konanie, v ktorom
sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej

otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v
inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej posúdenia rozhodnutie súdu
nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste.

11. V prejednávanej veci prerušenie konania, navrhované zástupcom žalobkyne, by len neúmerne

predĺžilo aktuálne prebiehajúce konanie, čo je potrebné považovať za kontraproduktívne a spôsobilé
privodiť nanajvýš prieťahy v konaní.

12. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.

13. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň v podanom odvolaní navrhla zmenu a
doplnenie žaloby o určenie, že žalovaní v 1. a 3. rade nespĺňajú podmienky oprávnenej držby. Konajúci
súd sa nezaoberal predbežnou otázkou vo vzťahu k nesplneniu povinnosti žalovaných uzavrieť kúpnuzmluvu na základe ich ponuky na uplatnenie predkupného práva, ktorého uplatnenie úmyselne marili
a následne protiprávnym konaním nadobudli spoluvlastnícke podiely využitím inštitútu vydržania. Pre
vydržanie neboli splnené zákonné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka, najmä vo vzťahu

k otázke splnenia podmienok dobromyseľnosti, kde sú zjavné pochybnosti a teda neboli splnené
podmienky na vydanie osvedčenia v zmysle ustanovení Notárskeho poriadku. Prvoinštančný súd
neumožnil v konaní v rovnakej miere predkladať stranám prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany a teda hrubým spôsobom porušil ich právo na spravodlivý proces. Zvýhodňoval jednu procesnú
stranu pred druhou a napriek podanej námietke zaujatosti pokračoval v konaní.

14. Súd prvej inštancie sa odmietol riadne a dostatočne oboznámiť s nadobudnutím spoluvlastníckych
podielov na základe osvedčenia o vydržaní zo dňa 26.05.2020. Splnenie zákonných podmienok
vydržania v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka priadne preukázané nebolo.

15. Žalovaní v 1. a 3. rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa v súlade s ust. § 140 ods. 1 C.s.p. zmenila pôvodnú
žalobu vo forme jej rozšírenia o určenie, že žalovaní v 1. a 3. rade nespĺňajú podmienky oprávnenej
držby. Takáto zmena žaloby v odvolacom konaní prípustná nie je. Platí totiž ust. § 371 C.s.p., podľa
ktorého žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd

zmenu žaloby nepripustil.

17. V tejto súvislosti je len potrebné zdôrazniť, že pôvodná žaloba sa týkala len spoluvlastníckych
podielov zapísaných na LV č. XXX kat. úz. F. pod L. na žalovanej v 3. rade, pod L. na žalovanej v 2. rade
a pod L na žalovanom v 1. rade. Osvedčenie o vydržaní zo dňa 26.05.2020 sa týchto spoluvlastníckych

podielov vôbec netýkalo a jeho predmetom boli spoluvlastnícke podiely zapísané pod L L L L. a L. na
LV č. XXX kat. úz. F..

18. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok s výnimkou výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

19. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. V súvislosti s námietkami žalobkyne je potrebné poukázať na ust. § 140 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o
prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník
so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom. Z neho vyplýva,
že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na
jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom,

nielen niektorému z nich. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe.
Blízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel.Inéosobyvrodinnomaleboobdobnom
pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorá utrpela jedna z nich, druhá
dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

22. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, preto sa hovorí o
zákonnom predkupnom práve na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy
podľa ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka. Má vždy priamo zo zákona vecno-právny charakter ako
právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby.
Jeho existencia však sama o sebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba

dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu
(§ 40a Občianskeho zákonníka), treba na tento úkon hľadieť ako na platný so všetkými dôsledkami z
toho vyplývajúcimi.23. Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo
neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o
zmluvnom predkupnom práve. To však nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853 Občianskeho

zákonníka) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve zaradená do 8. časti druhej
hlavy, druhého oddielu v ustanoveniach § 602 až 606. To možno vyvodiť aj z ust. § 603 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo.

24. Podľa ust. § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predkupné

právo uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní, nehnuteľnosť do 2 mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

25. Prijatie ponuky je jednostranný právny úkon oprávneného spoluvlastníka adresovaný
spoluvlastníkovi povinnému, ktorý ku svojej platnosti vyžaduje všeobecné náležitosti ustanovené v ust.

§ 37 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej
súhlas, je prijatím návrhu. V ust. § 605 veta prvá Občianskeho zákonníka je vymedzená doba, v ktorej
môže oprávnený spoluvlastník svoje právo prednostnej kúpy vykonať a zároveň spôsob, akým musí
reagovať na ponuku na odkúpenie. Pokiaľ chce úspešne uplatniť svoje predkupné právo a vec kúpiť,

oprávnený spoluvlastník musí ponúknutú vec vyplatiť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k prijatiu ponuky
na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobou v
zákonnej dvojmesačnej lehote. Samo vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote
nemožno preto považovať za účinné prijatie ponuky. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.05.2009 vydaného vo veci 2Cdo 44/2008.

26. V prejednávanej veci k prijatiu ponuky zo strany žalobkyne, avšak bez vyplatenia spoluvlastníckych
podielov, došlo dňa 24.06.2019. Kúpna cena za spoluvlastnícky podiel bola zložená do notárskej
úschovy až dňa 08.01.2020, po márnom uplynutí zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, čo malo
za následok zánik predkupného práva.

27. Jedným zo spôsobov zániku záväzku je i neuplatnenie práva upravené v ust. § 583 Občianskeho
zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom
čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník
nenamietne. Zánik práva v zmysle tohto ustanovenia je zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v čase

ustanovenom zákonom. Ide o prepadnú, resp. prekluzívnu dobu. Pre prepadné doby je charakteristické,
že ich uplynutím nastane zánik subjektívneho práva a súd na to prihliada aj bez návrhu. Rozdiel medzi
prekluziou a premlčaním práva spočíva v tom, že právo, ktoré zaniklo v dôsledku prekluzie, nemožno
priznať a ak niekto splnil prekludovaný dlh, má právo žiadať jeho vydanie ako bezdôvodné obohatenie
(§ 451 Občianskeho zákonníka), pretože išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Naproti tomu právo, ktoré

sa premlčalo, súd môže priznať, ak dlžník nevzniesol námietku premlčania.

28. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok, s
výnimkou výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, ako vecne správny potvrdil.

29. Zároveň v zmysle ust. § 386 písm. c) C.s.p. odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Možnosť podania odvolania nie je prípustná proti každému rozhodnutiu, ktorým sa
rozhodlo o návrhu na prerušenie konania. V zmysle ust. § 357 písm. n) C.s.p., je takáto možnosť daná
iba vtedy, ak sa rozhodlo o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Z výslovného znenia
tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí ísť o rozhodnutie o prerušení konania a nie o rozhodnutie,

ktorým sa zamieta návrh na prerušenie konania.

30. V odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 3. rade bola v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznaná i náhrada trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, tejto strane

sporu, aj keď bola taktiež v odvolacom konaní úspešná, náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, nakoľko v súvislosti s týmto konaním žalovanej v 2. rade žiadne trovy nevznikli.31. Čo sa týka námietky zaujatosti vznesenej žalobkyňou v podaní zo dňa 09.02.2021 (č.l. 64, 65 spisu),
táto, ako to vyplýva z jej obsahu, sa týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu
v konaní. Na takúto námietku zaujatosti sa neprihliada a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá, čo priamo vyplýva z ust. § 53 ods. 3 C.s.p.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).