Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 9, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206588
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6615206588.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Štubniaka a
sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému P. E.,
narodený XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XX. K. XXX/X,XXX XX X., vedenej pod sp. zn. EX 2789/15
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera PhD., Exekútorský úrad so sídlom, Kalmána Mikszatha

268, 979 01 Rimavská Sobota a na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5Er/365/2015, o vymoženie
1.345,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
5Er/365/2015 - 36 zo dňa 22. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdpokračujevkonanísospoločnosťouBENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlomVajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym nástupcom pôvodného oprávneného PRO CIVITAS,
s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464.

II. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „EP“). Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučné konanie bolo vedené na základe
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej a. s., sp. zn. 1A-C/0812/0207 zo dňa 29. 05. 2014 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“). Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 26. 03. 2008, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Konštatoval, že rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere (v bode 10.2.3). Dospel k záveru, že takto dojednaná rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere v čase jej uzatvárania bola neprijateľnou zmluvnou podmienku a ako taká
bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“). Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

bol rozhodcovský rozsudok sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán,
a preto rozhodcovský rozsudok nemohol byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na
základe uvedeného prvoinštančný súd v zmysle § 44 ods. 2 EP žiadosť súdneho exekútora zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie.
Oprávnený namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Žiadal odvolaním napadnuté uznesenie zmeniť a vyhovieťžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alternatívne sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním
iných listín ako výslovne pripúšťa znenie § 44 ods. 2 EP. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok, tak súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nebol vecne
príslušným vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku. Ďalej okresnému súdu vytýkal prekročenie zákonných limitov skúmania exekučného titulu

podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej veci. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bránila tomu,
aby bola opätovne posúdená okresným súdom. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu
10 VOP jeho právny predchodca postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi
daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 53 ods.

4 OZ, pričom v rozhodnutí okresného súdu absentovali akékoľvek dôkazy pre ním prijaté právne závery.
Taktiež prvoinštančnému súdu vytýkal konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného
ako aj odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Nesúhlasil s aplikáciou
sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Uviedol, že došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a

právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. V závere odvolania vytýkal
neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, ale aj to,
že prvoinštančný súd svojim postupom mu znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 EP, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

6. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia CSP.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. CSP prejednal odvolanie v rozsahu
danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil

pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
9. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

10. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo:
67934/B zistil, že obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869
464 zanikla v dôsledku zlúčenia a z obchodného registra bola vymazaná dňa 09. 08. 2017. Právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti oprávneného je BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.

11. S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť ako aj na ustanovenia § 64 a § 65 ods. 1 CSP
odvolací súd najprv rozhodol, že pokračuje v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, ako univerzálnym právnym nástupcom pôvodného
oprávneného. Z uvedeného dôvodu rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného

oprávneného.

12. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej
inštancie.13. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30. 03. 2015 návrh na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Následne súdny exekútor dňa 28. 04. 2015 požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade rozhodcovského rozsudku. Taktiež zistil, že medzi
právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinným bola dňa 26 03. 2008
uzatvorená zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj VOP, ktoré v bode 10.2.2 upravujú
rozhodcovskú doložku.

14. Podľa § 243h ods. 1 EP v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia, ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak

sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné
odvolanie.

16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách , ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú platné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

17.Podľa§53ods.4písm.OZ,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či neexistuje
prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným
právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva, na
základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu
súladu so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej

činnosti veriteľa - právneho predchodcu oprávneného ako aj z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že sa
jednalo spotrebiteľskú zmluvu. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou VOP. Odvolací súd je toho
názoru, že v danom prípade rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je

význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe
sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva
na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo
preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na obsahrozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom - právnym predchodcom oprávneného,
možno len ťažko predpokladať, že povinný ako spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými VOP. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo
dňa 13.10.2011, ktorý uviedol, že: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“

21. Ako už bolo uvedené vyššie, VOP v bode 10.2.2 upravovali text rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovskú doložku nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa, pretože bola súčasťou
všeobecných obchodných podmienok bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol spotrebiteľ
prehliadnuť.

22. V predmetnej veci súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože nebola individuálne dojednaná a bola v neprospech spotrebiteľa. V právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľným (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol
byť spôsobilým exekučným titulom. Skúmaniu prijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej
vznikol exekučný titul, predchádza skúmanie priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.

23. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

zriadeným podľa osobitného zákona.

24. Vyššie citované ustanovenia zákona o bankách nemožno vykladať ako samovoľné, automatické
vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie
nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj

dikciaods.2cit.ustanovenia,vzmyslektorého,akklientneprijmenávrhrozhodcovskejzmluvypreložený
podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov. Neskoršou novelizáciou ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná
zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je
banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy

a umožniť klientovi možnosť voľby, či prijme takýto návrh.

25. Vo vzťahu k námietke oprávneného týkajúcej sa porušenia právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keď okresné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú,
odvolací súd uvádza, že nie je viazaný právnym názorom iných senátov, resp. inými názormi

krajských súdov. Súdy rôzne skutočnosti posudzujú jednotlivo, preto odvolací súd aj túto námietku
oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na to, že je nepochybne v záujme
spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky
v spotrebiteľských vzťahoch, a preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne
správne, spravodlivé a v súlade s právom. V danej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako
neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu, nebola dojednaná individuálne, a preto sa nemohol stať vykonateľný,nakoľko vykazuje znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho
orgánu. Na základe uvedeného, preto nemohol byť ani spôsobilým exekučným titulom.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu v súlade s § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (II. výrok).

27. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení
zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti

uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.