Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620204606
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6620204606.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ J. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: K.. N. XXX/X, XXX XX S., 2/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. E. XXX/XX, XXX
XX R., obe zastúpené: Q.. A. X., P. so sídlom D. XXX, XXX XX W., proti žalovanému: W. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. M. XXX/XX, XXX XX R., zastúpený: Q.. Y. B., P. so sídlom Dr. M. X., XXX

XX R., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 12. júla 2021, č. k.: 5C/32/2020-160, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„I. Súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R., obec R., okres R.,

zapísané na Okresnom úrade R., odbor katastra na - LV č. XXXX ako C KN parcela č. XXXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, C KN parcela č. XXXX zastavané plochy nádvoria o výmere XXX
m2, LV č. XXXXX ako C KN parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, LV č.
XXXXX ako C KN p. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, LV č. XXXXX ako C KN
p. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, LV XXXXX ako C KN parcela č. XXXX/
X záhrada o výmere XXX m2, C KN parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2

v podiele XXX/XXXX patria do dedičstva po poručiteľovi M. R., po ktorom bolo dedičstvo prejednané
Okresným súdom Lučenec 14D/809/2019; Dnot 225/2019 a P. R., po ktorej bolo dedičstvo prejednané
Štátnym notárstvom Lučenec D 38/1986 zamieta.
II. Žalobcovia v rade 1/ a v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení
výšky náhrady trov konania žalovaného.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyne žiadali, aby súd určil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi M. R., po ktorom bolo dedičstvo prejednané Okresným súdom
Lučenec 14D/809/2019; Dnot 225/2019 a P. R., po ktorej bolo dedičstvo prejednané Štátnym notárstvom
Lučenec D 38/1986.
3. Žalobkyne tvrdili, že sú právne nástupkyne poručiteľov v zmysle uvedených dedičských rozhodnutí.
Kúpnou zmluvou T. XX/XXXX rodičia žalobkýň ako aj ďalší užívatelia ako kupujúci odkúpili od štátu

nehnuteľnosti v k. ú. R., a to: 1/ byt na parcele č. XXXX o výmere XX m2 - Q. T. a manželka Z., rod. V.;
2/ byt na parcele č. XXXX o výmere XXX m2 - M. R. a manželka P., rod. K.; 3/ byt na parcele č. XXXX
o výmere XX m2 - M. R. a manželka P., rod. K.; 4/ byt na parcele č. XXXX o výmere XX m2 - M. T. a
manželka S., rod. K.. V skutočnosti išlo o dom s piatimi bytmi na S. ceste v R..
4. Zároveň podľa § 11 Vyhlášky 47/1978 Zb. pre kupujúcich bolo zriadené právo osobného užívania
pozemkov pôvodne vedených na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX o výmere XX m2, parcela č. XXXX o

výmere XX m2, parcela č. XXXX o výmere XX m2, parcela č. XXXX o výmere XXX m2, parcela č. XXXX
- spoločný dvor o výmere XXX m2, parcela č. XXXX záhrada o výmere XXX m2.5. Pre kupujúcich boli založené listy vlastníctva LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV
č. XXXX. Na LV č. XXXX bol zapísaný rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXXX pre Q. T. a Z., rod.
V.), LV č. XXXX - rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXXX (M. T. a S., rod. K.), LV č. XXXX - rodinný

dom, súp. č. XXX na parcele č. XXXX (M. R. a P., rod. K.), LV č. XXXX - rodinný dom, súp. č. XXX na
parcele č. XXXX (M. R. a P., rod. K.), LV č. XXXX - EN ako - parcela č. XXXX o výmere XX m2, parcela
č. XXXX o výmere XX m2, parcela č. XXXX o výmere XX m2, - parcela č. XXXX o výmere XXX m2,
parcela č. XXXX - spoločný dvor o výmere XXX m2, - parcela č. XXXX/X záhrada o výmere XXX m2.
6. Právnym nástupcom Q. T. s manželkou a M. T. s manželkou je žalovaný. Právnymi nástupcami M.

R. s manželkou sú žalobkyne.
7. V súčasnosti sú pozemky a stavby vedené na Okresnom úrade Lučenec pre k. ú. Lučenec vedené
na: 1/ LV XXXX - stavba rodinného domu, súp. č. XXX, na C KN parcela č. XXXX - žalovaný v X/X; 2/
LV XXXX - stavba rodinného domu, súp. č. XXX, na C KN parcela č. XXXX - žalobcovia
po X-ici; 3/ LV XXXX - stavba rodinného domu, súp. č. XXX, na C KN parcela č. XXXX - žalobcovia
po X-ici; 4/ LV XXXX - stavba rodinného domu, súp. č. XXX, na C KN parcela č. XXXX - žalovaný v

podiele X/X; 5/ LV XXXXX - C KN parcela č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 -
žalovaný XX/XX a žalobkyne po X/XX-iny; 6/ LV XXXXX - C KN parcela č. XXXX/X, záhrada o výmere
XXX m2 - žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v pomere XX/XX a žalobcovia po X/XX-iny; 7/ LV
XXXXX - C KN parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 - žalovaný spoluvlastník
v podiele XX/XX a žalobcovia po X/XX-iny; 8/ LV XXXXX - C KN parcela č. XXXX zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XX m2 - žalovaný XX/XX-in a žalobcovia po X/XX-iny; 9/ LV XXXXX - C KN parcela
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 - žalovaný XX/XX a žalobcovia pod X/XX; 10/
LV XXXX - C KN parcela č. XXXX. zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 - žalovaný XX/XX a
žalobcovia pod X/XX; 11/ LV XXXX - C KN parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 - žalovaný XX/XX a žalobcovia po X/XX-iny.

8. Poukázali na celkovú výmeru plochy bytov, ktoré boli predmetom prevodu. Spolu mali výmeru XXX
m2 (XX m2 + XX m2 + XXX m2 + XX m2). Plocha bytov odpredaných rodičom žalobcov je XXX m2,
plocha bytov odpredaných právnym predchodcom žalovaného (M. a Q. T.) je XXX m2. Celková plocha
bytov je XXX m2.
9. Uviedli tiež, že následne bol odpredaný aj posledný piaty byt v roku XXXX - T. XXXX/XXXX

kupujúcemu V. K.. Rodinný dom je vedený na LV č. XXXX.
10. Žalobkyne poukázali na platnú právnu úpravu platnú v čase odpredaja bytov do osobného
vlastníctva, keď na čas do vzniku práva spoločného osobného užívania pozemku vlastníkom bytov bol
prenechaný pozemok na spoločné dočasné užívanie v rozsahu, ktorý zodpovedal spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach. Spoluvlastnícke podiely na pozemku zodpovedali podielom vlastníkov

bytov na spoločných častiach domu. Poukázali na právnu úpravu zákona č. 52/1966 Zb. o osobnom
vlastníctve bytov. Rodičia žalobkýň nadobudli 2 byty v celkovej výmere XXX m2 z celkovej výmery
odpredaných bytov 368 m2. Ich spoluvlastnícky podiel na pozemkoch mal prestavovať 174/368-in k
celku. V súčasnosti sú vedení ako spoluvlastníci v 1/3-ine, žalobca je vlastníkom podielu 2/3-iny. Z
celkového podielu 174/368-in, teda ešte poručiteľom patrí ešte podiel 154/1104-in (174/368 - 1/3 =

154/1104). Zápis na listoch vlastníctva je tak v rozpore s právnou úpravou zákona č. 52/1966 Zb..
Poukazovali taktiež na to, že ich rodičia, tak ako každý z vlastníkov, užíva pozemok pod svojím rodinným
domom, ako aj vyčlenenú časť záhrady a dvora. Rodičia dlhodobo užívali časť dvora a záhrady, ktoré
nezodpovedajú spoluvlastníckemu podielu 1/3- ina, ale užívali väčší podiel. V tejto súvislosti poukázali
na § 20, z § 17 ods. 2 citovaného zákona. Nakoľko existuje nesúlad zápisu v katastri nehnuteľností

so skutočnosťou, preukázali naliehavý právny záujem na určení. Žalobkyne argumentovali potvrdením
Mesta Lučenec, z ktorého vyplýva, že M. R. od roku 2007 do 2017 platil daň z nehnuteľností, a to parc.
č. XXXX, XXXX -XXX m2; parc. č. XXXX/X - záhrada XXX m2; parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha
nádvorie XXX m2, teda bol platiteľom dane z pozemkov za omnoho väčšiu výmeru ako pozemkov, ktoré
pripadali na jeho spoluvlastnícky podiel. Tvrdili, že právni predchodcovia mali tak pri zmene zápisu z

práva osobného užívania na vlastníctvo získať väčší spoluvlastnícky podiel prináležiac k ploche nimi
odkúpených bytov, pričom poukázali na § 873 OZ, kedy sa právo osobného užívania pozemku zmenilo
na podielové spoluvlastníctvo. V tomto prípade katastrálny úrad svojvoľne určil spoluvlastnícke podiely
v pomere 1/3+1/3+1/3, keď týmto postupom k jednému z bytov nebol zapísaný spoluvlastnícky podiel na
pozemku. Zároveň poukazovali na dobromyseľnú a nerušenú držbu. Argumentovali taktiež vydržaním.

11.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Namietal,žepodľaaktuálneholistuvlastníctvaprávnypredchodca
žalobkyne nemohol platiť daň sa parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, nakoľko táto parcela má výmeru XX
m2. Zároveň predložil potvrdenie Mesta Lučenec, podľa ktorého Z. Q. (mama) platila daň za pozemky,
a to parc. č. XXXX/X záhrada a parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria v podiele 2/18-iny od 1. 1.2013 do 31. 12. 2018, rovnako aj jeho tety K. B. a Q. D. v rovnakých podieloch 2/18-iny. Taktiež podľa
potvrdenia Mesta Lučenec sám platil dane za pozemky, a to parc. č. XXXX/X záhrada a parc. č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria v podiele 6/18. Zároveň uviedol, že od 1. januára 2019 platí za kúpené

pozemky, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX v podiele 6/18. Žalovaný je tak vlastníkom parc. č. XXXX/
X a XXXX v podiele 12/18. Zároveň poukázal na to, že kúpnou zmluvou zo dňa 16. 11. 2011 od svojho
starého otca Q. T. nadobudol byt vo výmere XX m2 v podiele 1/1 ako je pozemky parc. č. XXXX, parc.
č. XXXX/X v podiele 6/18. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 13. 7. 2018 a kúpnou zmluvou zo dňa 6.
9. 2018 o svojich tie nadobudol ďalšie podiely na daných pozemkoch.

12. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, žalobkyne majú naliehavý právny
záujem na určení daného práva, pretože ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také
rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, pričom
odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/3/03, 3Cdo/178/2006 a nález ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 482/2013-59.

13. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že poručiteľ M. R. nemohol platiť daň z nehnuteľní za
pozemok evidovaný na LV č. XXXXX, parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2, nakoľko táto
má celkovú výmeru len XX m2, pričom na základe Uznesenia 14D/809/2019 na právneho predchodcu
žalobcov pripadal len podiel o výmere XX,XX m2 (4/18). Z potvrdení Mesta Lučenec mal súd za
preukázané, že právne predchodkyne žalovaného Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, K. B., nar. XX.XX.XXXX a

Q. D., nar. XX.XX.XXXX platili daň z nehnuteľnosti, okrem bytov aj za pozemky nachádzajúce sa na
LV č. XXXXX, a to parc. č. XXXX/X-záhrady a parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria v podiele
2/18 každá, t. j. každá za XXX,XX m2 (spolu XXX,XX m2) od 01.01.2013 do 31.12.2018. Z dokazovania
vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom parciel č. XXXX/X a č. XXXX v celkovom podiele 12/18.
14. Súd citoval množstvo ustanovení vo vzťahu k vydržaniu počnúc zák. č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredný

občiansky zákonník) až po súčasnosť v rôznych zneniach ako aj zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností. Poukázal na to, že podstatou konania v prejednávanej veci je, aby žalobcovia preukázali,
že aktuálny zápis v katastri, podľa ktorého žalobca nie je spôsobilý stať sa vlastníkom spornej parcely,
je v rozpore s právnym stavom a preto je nesprávny.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že „žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

nadobudnutia, resp. vydržania sporných parciel vo vyššom podiele v zmysle navrhovaného žalobného
petitu“. Zdôraznil, že právna zástupkyňa žalobcov napriek tomu, že ide o konanie o určenie, že
vec patrí do dedičstva po poručiteľoch M. R. a P. R., nedoložila do spisu predmetné Uznesenia z
dedičských konaní po menovaných právnych predchodcoch žalobcov, a to napriek tomu, že ako
právny zástupca si musí byť vedomá toho, že ide o sporové konanie. Zdôraznil, že súd nesmie

vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán.
Súd považoval za nutné oboznámiť sa s obsahom týchto uznesení z dôvodu rozsahu jednotlivých
podielov na jednotlivých sporných parcelách právnymi predchodcami žalobcov, v spojitosti s ich držbou,
užívaním, dobromyseľnosťou a neskôr nadobudnutím vlastníckeho práva. Následne súd z pripojeného
spisu Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 7C/29/2919 sa oboznámil s uznesením č. k. 14D/809/2019, D

not225/2019 zo dňa 06.12.2019, z dedičského konania po poručiteľovi M. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
zomreldňaXX.XX.XXXX.Považujezaabsurdné,abynazákladelenpreukázanejadministratívnejchyby
Mestského úradu ohľadne výmery základu dane z nehnuteľností u právneho predchodcu žalobcov, ktorá
ako jediná bola žalobcami preukázaná, mohla obstáť ako dôvod vyhovenia žalobe súdom a preukázania
splnenia zákonných podmienok vydržania sporných nehnuteľností vo vyššom spoluvlastníckom podiele

právnym predchodcom žalobcov v zmysle žalobného návrhu. Zároveň súd prerátal podľa podielov
výmeru pozemkov pripadajúcu na spoluvlastníkov.
16. Vyslovil záver, že žalobcovia preukázali len nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam ich právnym predchodcom v zmysle dedičského rozhodnutia 14 D/809/2019. Poukázal
na kontradiktórnosť konania a na to, že žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol od

právnych predchodcov vo veľkosti podielov, ktoré korešpondovali s veľkosťou podielov jeho právnych
predchodcov, ktorí za tieto platili v danej výmere aj dane. Konštatoval, že z dôvodu nepredloženia
dedičského rozhodnutia po P. R. nemal preukázané, v akých v tej dobe ešte užívacích podieloch dedil
právny predchodca žalobcov M. R. po svojej manželke jednotlivé sporné parcely ešte v roku 1986. Súd
nevykonal dôkaz ohliadkou navrhnutý žalobkyňami z dôvodu, že by to nepreukázalo nové skutočnosti.

17. Svoje rozhodnutie podporil s odkazom na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010-11.
Vyslovil názor, že obrana žalovaného ako dobromyseľného nadobúdateľa je dôvodná. Predmetný nález
chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodcovia
boli podľa práva preukázateľne vlastníkmi veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka. Tiežpoukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, podľa ktorého ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo
za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on,
ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo

311/2008, zo dňa 30. marca 2010). Dospel tak k záverom, že nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ
toto právo nadobudol v dobrej viere a v súlade so skutkovým a právnym stavom, musí byť poskytovaná
široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť nikto istý svojim vlastníctvom, čo
by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Vyššie riziko majú niesť podľa názoru súdu
nedbalí vlastníci, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa dozvedieť o tom, ako

sa vec dostala do sféry jeho právneho predchodcu na list vlastníctva po zákonnom určenom správnom
(katastrálnom) konaní. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným
z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.
18. Proti tomuto rozsudku podali žalobkyne v zákonnej lehote odvolanie. Napadnutý rozsudok žiadali
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podali z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností.
19. K záveru súdu, že žalobkyne nepredložili ani jedno z dedičských konaní po P. R. a M. R., poukázali
na § 151 CSP, v zmysle ktorého sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,

považujú za nesporné. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Žalobkyne byty, ku ktorým prináleží spoluvlastnícky podiel na
pozemkoch, nadobudli titulom dedenia po svojich rodičoch, obe dedičské rozhodnutia po matke D 38/86
a po otcovi 14D/809/2019 sú zapísané ako ich titul nadobudnutia na listoch vlastníctva, ktoré súd
podrobnecitovalvodôvodnenírozsudku.Obededičskérozhodnutiavychádzaliznesprávnezapísaného

stavu vlastníctva v katastri nehnuteľností, preto bol predmetom dedičského konania D 38/86 podiel 2/18
- iny a dedičského rozhodnutia 14D/809/2019 podiel 4/18 - tiny. Žalobkyne po svojich rodičoch celkovo
nadobudli podiel 6/18- in. Nadobudnutie podielu 6/18- in v prospech žalobkýň dedením po rodičoch
nebolo medzi stranami sporu sporné, ani žalovaným popreté. Chýbajúci podiel na pozemkoch, ktorý v
skutočnosti nadobudli rodičia žalobkýň na základe T. a ktorý sa následne zmenil na vlastníctvo podľa

§ 873 OZ, nebol predmetom dedenia ani v jednom dedičskom rozhodnutí. Z dedičských rozhodnutí
pre súdne konanie mohla vyplynúť iba skutočnosť o právnom nástupníctve žalobkýň. Nebolo potrebné
predkladať dedičské rozhodnutia po poručiteľoch.
20. K záveru súdu, že M. R. nemohol platiť daň z nehnuteľnosti vo vzťahu k pozemku registra C KN
parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, evidovanej na LV č. XXXXX, nakoľko tento pozemok má výmeru len

XX m2, uviedli, že súd zrejme opomenul skutočnosť, že pôvodne išlo o pozemok registra C KN parc.
č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2, evidovanú na LV. č. XXXX. Po tom, ako žalovaný si postavil na
spoločnom pozemku altánok, bola výmera tejto parcely zameraná geometrickým plánom a pozemok bol
rozdelený na C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 evidovanú na LV
číslo XXXXX a na C KN parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2, evidovanú na LV číslo XXXXX.

Takto je už rozdelená C KN parc. č. XXXX aj na snímke z katastrálnej mapy. Upozornilo na to, že daň
z pozemkov neplatí len vlastník, ale aj užívateľ pozemku a najmä v minulosti sa daň platila na základe
rozsahu užívania pozemkov, nie na základe rozlohy pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel vlastníka
podľa LV.
21. Pokiaľ okresný súd v bode 64 a 91 odôvodnenia uvádzal rozlohu dvoch bytov, ktorý u žalovaného

je od XX m2 väčší, uviedli, že nie je zrejmé, aký záver z tejto časti odôvodnenia súdu vyplýva. Ich
spoluvlastnícky podiel na pozemkoch mal predstavovať 174/368-ín k celku, keďže celková výmera
odpredaných bytov bola XXX m2. V súčasnosti žalobkyne majú vedený spoluvlastnícky podiel 1/3-ina
k celku a vlastníkom podielu 2/3-iny k celku je žalovaný. Z celkového podielu 174/368-ín žalobkyniam
patrí podiel ešte 154/1104-ín (174/368-1/3=154/1104 ). Zápis na listoch vlastníctva je teda v rozpore s

právnou úpravou zákona 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov.
22. Každý z vlastníkov užíva pozemok pod svojim rodinným domom a vyčlenenú časť záhrady a dvora.
Žalobkyne a ich rodičia dlhodobo užívali časti dvora a záhrady, ktoré nezodpovedajú spoluvlastníckemu
podielu 1/3-ina, ale sú väčšie. Právni predchodcovia žalobkýň mali získať v zmysle platnej právnej
úpravy pri zmene zápisu z práva osobného užívania na vlastníctvo väčší spoluvlastnícky podiel patriaci

k ploche nimi odkúpených bytov. V samotnej kúpnej zmluve spoluvlastnícke podiely na pozemkoch
určené nemuseli byť, pretože sa na nadobúdateľov bytov prevádzalo iba právo osobného užívania
pozemkov, až po novele Občianskeho zákonníka v zmysle § 873 sa zmenilo právo osobného užívania
pozemku na podielové spoluvlastníctvo. Vtedy katastrálny úrad svojvoľne určil spoluvlastnícke podielyv pomere 1/3+1/3+1/3, keďže tieto spoluvlastnícke podiely nekorešpondujú s platnou úpravou, a teda
ani s podielmi plochy jednotlivých bytov v pomere k celkovej ploche bytov. Takýmto postupom totiž k
jednému z bytov nebol zapísaný spoluvlastnícky podiel na pozemku.

23. Pokiaľ súd poukazuje na právnu úpravu vydržania podľa Stredného občianskeho zákonníka, uviedli,
že rodičia žalobkýň nadobudli právo osobného užívania, teda sa ujali držby pozemkov až od roku 1982,
pričom táto právna úprava je pre vec nepodstatná.
24. Vo vzťahu ku konštatovanej absurdite ohľadom preukázania platenia rodičov dane z nehnuteľností a
kadministratívnejchybemestskéhoúraduuviedli,žežalobkyneakodôkazjednejzpodmienokvydržania

navrhli ohliadku na mieste samom, kde by súd mohol overiť jednu z podmienok nadobudnutia vlastníctva
dražbou - skutočné fyzické užívanie pozemkov. Na časti spoločného dvora, ktorú majú žalobkyne
oplotené, pestujú ovocné stromy a vinič, ktoré sú staré niekoľko desiatok rokov a užívanie pozemkov
v omnoho väčšej výmere ako jej spoluvlastnícky podiel zo strany žalobkýň a ich rodičov nebolo medzi
stranami sporu sporné.
25. K bodu 90 odôvodnenia vo vzťahu k dobromyseľnosti uviedli, že súd nenašiel počas dokazovania

právny úkon oprávňujúci rodičov žalobkýň na dobrú vieru, že im spoločný dvor patrí v takom podiele,
ako vyplynulo zo zmluvy T. XX/XXXX. Právnym úkonom, ktorý odôvodňuje dobromyseľnosť rodičov
žalobkýň, je kúpna zmluva vyššie uvedená a zmluva o zriadení osobného užívania. Rodičia celý život žili
v dôvere v zákonnosť konania štátneho orgánu, ktorý konal v súlade s vtedy platnou právnou úpravou.
Nemali dôvod kontrolovať konanie orgánov evidencie nehnuteľností, ktorý následne svojvoľne zapísal

spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v rozpore s platnou zmluvou a platnou právnou úpravou. Najmä
za okolností, kedy užívali výmeru pozemku pripadajúcu na podiel v súlade s obsahom kúpnej zmluvy
a platili za ne dane z nehnuteľnosti.
26. K záveru súdu, ktorý nemal preukázané, v akých v tej dobe ešte užívacích podieloch dedil právny
predchodca žalobcov M. R. po svojej manželke, uviedli, že toto je známe súdu po oboznámení sa

so zápisom vlastníckeho práva na LV, kde je ako titul uvedené nadobudnutie na základe dedičského
rozhodnutia D 35/1986 zapísaných v podiele 2/18- iny a následne dedili po otcovi podiel 4/18-iny.
27. V bode 93 odôvodnenia súd konštatoval, že opakovanými prevodmi nehnuteľností, sa konvaliduje
absencia vlastníctva u prvého prevodcu. V takom prípade postačuje nadobudnúť vlastníctvo od
nevlastníkaanáslednehopreviesťnatretiuosobuatátotretiaosobajevočižalobeskutočnéhovlastníka

imúnna. S týmto záverom sa nestotožnili.
28. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyňa nevyjadril.
29. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

31. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je dôvodné. Odvolací súd
dospel k názoru, že hoci rozhodnutie je obsiahle, nespĺňa formálne náležitosti riadne odôvodneného
rozhodnutia, taktiež nie je presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola v odôvodnení rozhodnutia daná odpoveď.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro
Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997;
Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).

32. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6
ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu SR zo 14. septembra 2006, sp. zn. I. ÚS 265/05).
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03).33. Rozsudku odvolací súd predovšetkým vytýka jeho neprehľadnosť, a to aj vo vzťahu k ust. § 220
ods. 2 CSP, ktorý už vo svojom znení obsahuje základnú štruktúru odôvodnenia rozsudku. Právna
úprava vychádza z logického procesného postupu súdu, ktorého výsledkom je tzv. skutková veta, pričom

nasleduje právne posúdenie. Nemožno považovať za správne, ak súd úvodom svojho odôvodnenia
cituje množstvo právnych noriem a až následne uvádza svoje úvahy, resp. skutkové zistenia. Je
nevyhnutné, aby súd v odôvodnení rozhodnutia osvetlil zistený skutkový stav, ktorý musí vychádzať z
právne významných jednotlivých skutkových zistení. Je možné povedať, že skutkový stav sa skladá
z jednotlivých skutkových zistení, ktoré súd čerpá z vykonaných dôkazov, pokiaľ súd nezobral za

preukázané skutkové zistenia na základe zhodných tvrdení strán sporu. Zákon vyžaduje, aby súd v
rozsudku stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, teda vyvoláva potrebu, aby v dôvodoch rozhodnutia bol stručne a prehľadne uvedený
z jednotlivých dôkazných prostriedkov výpočet jednotlivých logicky nadväzujúcich skutkových zistení,
ktoré v konečnom dôsledku spoluurčujú, či vytvárajú skutkový základ rozsúdenej veci. Až potom, keď sa
takto skutková podstata prejednanej veci opíše, je namieste uviesť, o aké vykonané dôkazy sa skutkové

závery súdu opierajú. Za chybné je potrebné považovať odôvodnenie rozsudku v jeho tzv. skutkovej
časti, v ktorej súd uvedie opis toho, čo je obsiahnuté v listinnom dôkaze, kedy sa použije formulácia
"výpovede vyplynulo“, pretože toto nevypovedá o tom, čo vlastne a na podklade ktorých vykonaných
dôkazov okresný súd po skutkovej stránke zistil.
34. Inak povedané, záveru o skutkovom stave veci slúži na lepšiu prehľadnosť rozsudku jeho tzv.

skutkovej časti potiaľ, pokiaľ prestavuje z jednotlivých skutkových zistení logicky prepojený skutkový
nález, pričom súd hľadá príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na takto zistený skutkový stav
aplikovať. Až následne súd pristúpi k aplikácii právnej normy na zistenú skutkovú podstatu, teda podradí
zistené skutkové zistenia pod určitý právny predpis. Stručne povedané, intelektuálna činnosť sudcu
v súdnom procese je založená na zistení skutkového stavu veci, hľadaní vhodnej právnej normy

(interpretácia) a použití vyhľadanej právnej normy na zistenú skutkovú podstatu (aplikácia); (Gerlich, K.,
Skutkové zjišténía právní posouzení v řízení soudním, Nakladatelství Orbis Praha, 1934, str. 6, 16 a
nasl). Ani čas nič nezmenil na základnej odvekej činnosti pri tvorbe rozhodnutia.
35. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne

závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej
interpretácii odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za také,
ktoré je v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Do obsahu základného práva na súdnu
ochranu patrí právo každého na to, aby sa o jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,
ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,

ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má
každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou,
čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový
stav veci. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé
súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a
teda možnosť riadne konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. mája 2010, sp.
zn. 6Cdo/91/2010).
36. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva objemná citácia právnych noriem od bodu 32
odôvodnenia až po bod 61, pričom, ako správne v odvolaní namietajú žalobkyne, súd používa, resp.

cituje právne normy bez vzťahu na danú vec, napr. Stredný občiansky zákonník. S danou námietkou sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Nemožno považovať za správnu prax, ak sa súd obmedzuje
iba na citáciu zákonných ustanovení, ale je namieste stručný výklad obsahu použitého predpisu v
súvislosti s riešeným prípadom. Okresný súd v rámci interpretácie uviedol viaceré normy bez toho, aby
ich aplikoval. Výpočet všetkých možných právnych noriem týkajúcich sa veci, hoci pre rozhodnutie nie

sú podstatné, nemožno považovať za správny. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako napr. na danú vec
aplikoval ustanovenia Stredného občianskeho zákonníka, prípadne ďalšie ustanovenia Občianskeho
zákonníka v závislosti od rôznych jeho znení v dôsledku noviel. Dokonca súd cituje normy, ktoré
vzhľadom na skutkový stav si odporujú, keď súd opomína napr. právo žalobkýň na zákonný podiel
pripadajúci vo vzťahu k pozemkom, hoci vo vzťahu k žalovanému tento podiel akceptuje. Súd v rámci

právneho posúdenia v odôvodnení rozsudku vysvetlí, prečo použil určité zákonné ustanovenie, ale tiež
obsah použitého zákonného predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bolo účastníkmi
konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní
o prejednávanej veci a prečo teda logicky a zákonite muselo byť citované zákonné ustanovenie použité.37. V prípade, ak súd cituje právne normy, ktoré nijako nevysvetlí, prípadne sú vo vzájomnom rozpore,
je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné, pretože strany sporu naň nemôžu nijako reagovať,
čím dochádza k naplneniu dôvodu pre zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd taktiež

poukazuje na neprimerané používanie latinských výrazov v rozsudku, pretože si treba uvedomiť, že
súd rozsudok nepíše pre seba, či právnych zástupcov strán, ale predovšetkým strany, ktoré poväčšine
nemajú právnické, či lingvistické vzdelanie, aby použitým latinským výrazom porozumeli, čo robí
rozsudok nezrozumiteľným.
38. Z tvrdenia žalobkýň vyplýva, že sa domáhajú určenia, že podiel na žalovaných nehnuteľnostiach

patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Právo odvodzujú z uzavretej kúpnej zmluvy T.X/
XXXX, ktorou rodičia žalobkýň nadobudli do vlastníctva dva byty, pričom bolo zriadené s kupujúcimi
právo osobného užívania daných pozemkov. Z dokazovania vyplýva, že predmetom predaja boli štyri
byty, avšak existoval aj piaty byt. Súd konštatoval, že tento bol odpredaný Kupujúcemu V. K. na základe
zmluvyT.XXXX/XXXX.Súduvádzadanézistenie,avšakvrozsudkuneuvádzadôkaz,zktoréhoktomuto
zisteniu prišiel. Odvolací súd poukazuje na listinný dôkaz, ktorý sa v spise nachádza, a to LV č. XXXX.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že ide o relevantný dôkaz, ktorý súd nijako nevyhodnotil, hoci
mal.
39. Na základe vyššie uvedenej zmluvy T. XX/XXXX získali do vlastníctva dva byty tiež právni
predchodcovia žalovaného. Žalovaný argumentuje odkazujúc na zápis v katastri nehnuteľnosti a
preukazuje tituly nadobudnutia jednak bytov, ale aj podielov na pozemkoch. Jeho argumentácia

je založená síce na základe platných údajov v katastri nehnuteľností, avšak nijako to nevyvracia
argumentáciu žalobkýň, ktoré práve argumentujú porušením práva ich rodičov pri zápise do katastra
nehnuteľností na základe zmeny právneho režimu, kedy sa užívatelia pozemkov na základe dohody
o zriadení spoločného užívania pozemkov stali ich spoluvlastníkmi. Hoci žalobkyne argumentovali
porušením práva a svojvoľným zápisom zrejme len troch bytov, okresný súd na danú špecifickú otázku

nedal žiadnu odpoveď.
40. Odvolací súd nespochybňuje skutkové zistenia vo vzťahu k súčasným zápisom v katastri
nehnuteľností, ktoré sú založené na nikým nerozporovaných právnych úkonoch. Žalobkyne ale
jednoznačne argumentovali, že prechod z osobného užívania pozemkov na podielové spoluvlastníctvo
k daným pozemkom nebol v súlade zo zákonom, pretože nebola akceptovaná zákonná úprava. Okresný

súd vo vzťahu k uvedenému zisteniu v bode 54 odôvodnenia uvádza: „Podľa § 873 Občianskeho
zákonníka, ak občanovi (občanom) vzniklo za podmienok uvedených v Zákone č. 52/1966 Zb. o
osobnom vlastníctve bytov v znení Zákona č. 30/1978 Zb. osobné vlastníctvo k bytu, mení sa dňom
účinnosti tohto zákona osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej osoby (fyzických osôb); takisto právo
spoločného osobného užívania pozemku, na ktorom stojí obytný dom s bytom (bytmi) vo vlastníctve

občana (občanov), mení sa dňom účinnosti tohto zákona na podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb.“
41. Ustanovenie § 873 OZ však znie: „Pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa. Ak
sa však závet vyhotovil pred účinnosťou tohto zákona, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších
predpisov. To platí aj o platnosti vydedenia.“
42. Odvolací súd poukazuje na relevantné ust. 872 ods. 7 OZ, podľa ktorého ak občanovi (občanom)

vzniklo za podmienok uvedených v zákone č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení zákona
č. 30/1978 Zb. osobné vlastníctvo k bytu, mení sa dňom účinnosti tohto zákona osobné vlastníctvo na
vlastníctvo fyzickej osoby (fyzických osôb); takisto právo spoločného osobného užívania pozemku, na
ktorom stojí obytný dom s bytom (bytmi) vo vlastníctve občana (občanov), mení sa dňom účinnosti tohto
zákona na podielové spoluvlastníctvo fyzických osôb.

43. Je preto zrejmé, že aplikácia právnej normy nie je správna. Osobné užívanie bytov, obytných
miestností, časti bytu, pozemkov sa so zreteľom na nové chápanie vlastníckeho práva a nájomných práv
muselo ex lege zmeniť na inštitúty zodpovedajúce zmene koncepcie Občianskeho zákonníka. K tejto
zmene došlo priamo zo zákona a nedala sa ovplyvniť žiadnym právnym úkonom. Táto zmena sa nedala
odsunúť, modifikovať ani vylúčiť.

44. Okresný súd mal preukázané, že s užívateľmi pozemkov, na ktorých sú postavené rodinné domy,
resp. klasifikované ako byty, a ktoré sa stali predmetom predaja, bola v zmysle zákona uzavretá dohoda
o zriadení spoločného užívania pozemkov. Zmluva neobsahuje vymedzenie podielov na pozemkoch.
45. Okresný súd cituje § 17 ods. 2 zák. č. 52/1966 Zb. veľkosť spoluvlastníckych podielov uvedených v
§ 13 ods. 1 písm. c) a e) sa spravuje vzájomným pomerom podlahovej plochy všetkých miestností bytov

a tých miestností neslúžiacich na bývanie, ktoré nie sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a
stavebne sú súčasťou bytového objektu.
46. Dané ustanovenie z hľadiska systematického začlenenia v zákone upravuje vlastníctvo spoločných
častí domu. Ust. § 20 a nasl. upravuje práva k stavebnému pozemku.47. Podľa § 20 ods. 5 cit. zákona na čas do vzniku práva spoločného osobného užívania pozemku
prenechá národný výbor vlastníkom bytov v osobnom vlastníctve pozemok na spoločné dočasné
užívanie (§ 397 Občianskeho zákonníka) v rozsahu, ktorý zodpovedá spoluvlastníckym podielom na

spoločných častiach domu (§ 17 ods. 2). Dohoda o prenechaní pozemku na dočasné užívanie je
súčasťou zmluvy o prevode bytu (§ 14). Právo dočasného užívania pozemku prechádza na právnych
nástupcov vlastníka bytu v osobnom vlastníctve.
48. Citované ustanovenie upravuje vzťahy k dotknutým pozemkom, pričom priamo odkazuje na ust. §
17 ods. 2, ktoré definuje veľkosť spoluvlastníckych podielov, ktorý je závislý od vzájomným pomerom

podlahovej plochy všetkých miestností bytov.
49. Podľa § 20 ods. 4 ak sa byty prevádzajú zo štátneho socialistického vlastníctva do osobného
vlastníctva, zriadi sa pre vlastníkov bytov právo osobného užívania pozemku po prevode všetkých bytov
v dome.
50. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako bolo nakladané s piatym bytom, pretože touto
zmluvou nebol predaný užívateľom, čo nevylučuje jeho predaj v zmysle zákona 52/1966 Zb. užívateľovi

samostatnou zmluvou. Avšak odvolací súd podotýka, že právo osobného užívania pozemku mohlo byť
zriadené až po predaji všetkých bytov v dome. Daná skutočnosť mala vplyv aj na výpočet uplatneného
nároku žalobkýň. Z dokazovania vyplynulo, že piaty byt nadobudol do vlastníctva V. K. v roku XXXX. Je
zjavné z LV XXXX, že nadobudol aj pozemok pod piatym bytom, resp. rodinným domom, a to pozemok
registra C KN parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

51. Pokiaľ by okresný súd realizoval ohliadku, zrejme by zistil, že tento rodinný dom má vstup,
kde sa zrejme nachádza nejaká podnikateľská prevádzka. Nie je však zrejmé, či vlastník realizuje
vstup aj cez spoločný dvor. Dané je možné aspoň orientačne zistiť z google maps ako aj portálu
www.zbgis.skgeodesy.sk <..
52. Ak aj nebol postup v minulosti dodržaný, čo nie je bez dokazovania isté, nič to nemení na tom,

že právni predchodcovia žalobkýň, ale aj právni predchodcovia žalovaného, uzavreli dňa 1. februára
1982 kúpnu zmluvu T. XX/XXXX a súčasne bolo zriadené pre kupujúcich právo spoločného osobného
užívania pozemkov. Hoci zmluva tieto podiely nedefinovala, zrejme z dôvodu, že sa vlastníctvo k
pozemkom previesť nemohlo, daný vzťah zakladal užívacie práva na pozemky v zmysle zákonného
pravidla závislého od vzájomného pomeru podlahovej plochy všetkých miestností bytov.

53. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade kupujúci vstúpili do užívania daných pozemkov na
základe platnej a účinnej zmluvy, teda nie domnienky o užívacom práve, ktorá by mohla zakladať nárok,
ale len na základe vydržania, kedy absentuje absencia titulu v zmysle konkrétne existujúcej zmluvy. To
znamená, že žiaden zo spoločných užívateľov nemohol byť presvedčený, že by mohol užívať pozemky
vo väčšom rozsahu, ako pripadá určený podiel podľa uvedeného pravidla. Právni predchodcovia strán

nadobudli byty a pozemky derivatívnym, teda odvodeným spôsobom od čsl. štátu.
54. Pre nadobudnutie vlastníctva v zásade platí, že toto je treba posudzovať podľa právneho stavu, ktorý
tu bol v čase danej právnej skutočnosti, ktorá mala znamenať nadobudnutie vlastníctva. Nadobudnutie
vlastníctva (spoluvlastníctva) má za následok celý rad právnych vzťahov, ktorých vznik sa viaže
na okamih nadobudnutia vlastníctva. Zároveň odvolací súd prízvukuje, že na posúdenie existencie

vlastníckeho práva súdom nie je rozhodný zápis v katastri nehnuteľností, ale skutočný stav veci.
55. Ako bolo vyššie uvedené, v zmysle § 872 ods. 7 OZ došlo k transformácii daných vzťahov, teda
dané vzťahy sa transformovali ex offo na vlastnícke, resp. spoluvlastnícke vzťahy. Spoločné spoločného
osobného užívania sa transformovalo na podielové spoluvlastníctva. Výška podielu bola daná § § 17
ods. 2 zák. č. 52/1966 Zb. nakoľko išlo o transformáciu zo zákona, nesprávny zápis nemohol žiadnym

spôsobom zasiahnuť do práv doterajších spoločných užívateľov a ich zákonných podielov. To platí
predovšetkým vo vzťahu k právnym predchodcom žalobkýň. Je zrejmé, že predmetom dedenia po nich
boli len nehnuteľnosti v zmysle údajov katastra nehnuteľností, pretože notár nemá žiadnu možnosť
prejednať iný podiel, ako je uvedený v katastri nehnuteľností. To však neznamená, že dedičov to
diskvalifikuje z možnosti svojich práv sa domáhať na súd, čo aj žalobkyne urobili.

56. Za danej situácie odvolací súd nepovažuje za rozhodujúce, kto a v akej výške platil dane, prípadne
tieto boli platené duplicitne.Je nepochybné, že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva doteraz nedošlo.
Neexistuje žiadne reálne vydelenie pozemkov. Dokonca ani tvrdenie žalobkýň o vydelení pozemkov
nie je relevantné, pretože to len predstavuje dohodu o užívaní pozemkov jednotlivými spoluvlastníkmi.
Užívanie určitej časti nezakladá právo na vlastníctvo takéhoto pozemku (už vôbec nie titulom vydržania),

môže sa tak stať len na základy zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou alebo
rozhodnutím súdu.
57. Uplatnený nárok nemôže súd posudzovať cez vydržanie, pretože právni predchodcovia žalobkýň
neboli držitelia, či už oprávnení alebo neoprávnení, ale ich právo bolo založené na základe riadnehotitulu, zmluvy, o osobnom spoločnom užívaní pozemkov. Nakoľko časť pozemkov je pod rodinnými
domami a časť tvorí dom a záhradu, nemožno hovoriť o vydržaní pozemku, a to ani v prípade, že časť
pozemku je zastavaná konkrétnym domom konkrétneho vlastníka. Odvolací súd poukazuje na ust. §

100 ods. 2 OZ, podľa ktorého premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Za výkon vlastníckeho práva treba považovať aj právo na zrušenie podielového alebo bezpodielového
spoluvlastníctva a vykonanie jeho vyporiadania dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
58. Odvolací súd poukazuje na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v

rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
59. Z obsahu doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, že právni predchodcovia by svoje
spoluvlastnícke právo k pozemkom stratili, že by realizovali právny úkon, ktorým ho scudzili. Toto právo
nemôžu stratiť ani nesprávnym prepisom transformácie, ku ktorému zrejme došlo. V danom prípade
ide o tzv. lepšie právo, ktoré sa odvíja v historickom časovom horizonte. Z nepráva nemôže vzniknúť
právo, teda ani iní spoluvlastníci nemôžu získať viacej práv, ako im patrí, hoci aj nesprávnym úradným

postupom.
60. Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010-11
z 10. februára 2010, ktoré použila na podporu svojich argumentov pri rozhodnutí. Práve z daného
rozhodnutia vyplýva opak, pričom uznesenie rozlišuje, v súlade aj s judikatúrou nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka vo vzťahu k dobromyseľnosti nadobúdateľa, teda rieši ochranu tretej

strany. Ústavný súd v bode 14 svojho rozhodnutia uvádza, že všeobecné súdy sa pred rozhodnutím
o určenie vlastníctva zaoberali ako predbežnou otázkou, či sťažovatelia platne nadobudli vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam. Dospeli k záveru, že sťažovatelia nikdy nenadobudli platne
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože ani ich právny predchodca, od ktorého mali vlastnícke
právo derivatívne kúpnou zmluvou nadobudnúť, nenadobudol platne vlastnícke právo, ktoré by sa na

nich následne mohol previesť. Sťažovatelia namietali, že ani prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy medzi
právnym predchodcom nemôže mať vplyv na ich vlastnícke právo nadobudnuté dobromyseľne a dobrej
viere, pričom argumentovali požiadavkou na zachovanie právnej istoty právnych vzťahoch a ochranou
nadobudnutých práv.
61. Ústavný súd poukázal na analogickú situáciu s odkazom na rímsku právnu zásadu „z nepráva

nemôže vzniknúť právo“. Ústavný súd poukázal na analogickú situáciu riešenú Ústavným súdom Českej
republiky pod sp. zn. II. ÚS 349/2003. Tento dospel k záveru, že v zásade nemožno trvať na zachovaní
právnej istoty, ktorá bola, hoci aj v dobrej viere, nadobudnutá v rozporu s právom. Vo všeobecnej rovine
za vlastníka možno považovať osobu, ktorej svedčí nadobúdacie konanie (modus) a zodpovedajúci
právnytitul(titulus),napr.zmluva,zasituácie,kedy„titulus“svedčíjednejosobeakomodus,jetrebaurčiť,

koho je možné považovať za vlastníka. Za vlastníka je potom považovaný ten, komu svedčí nadobúdací
titul. V tomto prípade bola kúpna zmluva vyhlásená za neplatnú, nemohol druhý žalovaný nadobudnúť
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a ani ju nemohol následne ďalej previesť. Je to z dôvodu, si že
sťažovateľka rovnako ako druhý žalovaný nedisponoval titulom na nadobudnutie spornej nehnuteľnosti,
hoci jej svedčil „modus“ a nenastala sa preto nikdy ich vlastníkom. Dobrá viera sťažovateľky bola

rozhodujúca iba potiaľ, že je možné priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Súd tiež
konštatoval, že ochrana, ktorá poskytuje nadobúdateľovi dobrá viera, nie je takej intenzity, aby zabránila
vlastníkovinehnuteľnostiúčinneuplatňovaťsvojeabsolútneprávo.Inakpovedané,pokiaľzápisvkatastri
nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto skutočnosť prevahu nad katastrom.
62. Zároveň Ústavný súd SR poukázal na nález českého Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 78/06 zo

dňa 16. októbra 2007, ktorý sa týkal účinkov odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ. Z tohto
rozhodnutia vyplýva, že odstúpením od zmluvy zmluva od počiatku ruší, avšak iba s účinkami medzi
účastníkmi. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej
viere, skôr než došlo k odstúpeniu zmluvy, požíva ochrany v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a
slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že predmetný nález teda chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol
platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými
oprávneniami vlastníka a následne o prevode vlastníctva došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany
prvého prevodcu.
63. Ústavný súd SR v súhre vyvodil záver, že ak je prvotná kúpna zmluva absolútne neplatná, nestal

sa prvý kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech
ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého
kupujúceho. Vyžaduje sa totiž kumulatívne splnenie dvoch skutočností, a to uzavretie platnej zmluvy
o jej prevode (titulus) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastrao povolení vkladu (modus). Ak bol Správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe
absolútne neplatnej zmluvy, je reálne daný len modus, avšak chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva.
Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoci dobromyseľného
nadobúdateľa. Taktiež nie je možné uprednostniť za daného stavu požiadavku právnej istoty.
64. V rozhodovanom prípade nebol spochybnený platný právny úkon právnych predchodcov žalobkýň
a tiež žalovaného, teda existuje titul, na základe došlo k nadobudnutiu práv. Ak správa katastra vložila
spoluvlastnícke práva v rozpore s konštatovanou transformáciou, nemožno uprednostniť požiadavku

právnejistoty,anidobromyseľnéhonadobúdateľa,pretožetentomoholsícevychádzaťzúdajovkatastra,
avšak zjavne v rozpore so zákonom, pričom vzhľadom na to, že žalovaný vedel, o aké nehnuteľnosti
ide, si aj mohol byť vedomý rozsahu svojho podielu.
65. Okresný súd v ďalšom konaní na vec bude nahliadať s akcentom na uvedený právny názor
odvolacieho súdu, vykoná ohliadku, ale nie z dôvodu, aby sa preukazovali podmienky vydržania, ale
preto, aby sa oboznámil s podmienkami užívania spoločných nehnuteľností, čo vytvorí priestor na to,

aby súd napomohol stranám k uzavretiu dohody, prípadne k odstráneniu rozporov strán. Tiež vykoná
dopyt na Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor vo vzťahu k vykonanej transformácii týkajúcej sa
sporných bytov a pozemkov vo vzťahu k vykonanému zápisu, spôsobu ako aj dôvodu, na základe čoho
došlo k zápisu, ktorým zrejme nedošlo k správnej transformácii existujúcich vzťahov. Z dokazovania by
mali vyplynúť, koľko bytov bolo transformovaných na vlastnícke vzťahy, tiež, ako dospeli k zapísaným

podielom. Vykonaniu dôkazu nebráni sudcovská koncentrácia a má oporu v § 185 ods. 2 CSP.
66. Odvolací súd záverom dodáva, že v danom prípade je vhodné dospieť k vzájomnej dohode, pretože
tomu nič nebráni. V rámci usporiadania danej veci je vhodné predovšetkým vyporiadať pozemky pod
domami jednotlivých spoluvlastníkov tak, aby po zameraní geodetom tieto boli zapísané ako výlučné
vlastníctvo vlastníka rodinného domu. Následne je potrebné zistiť spôsob užívania záhrady a dvora,

čo závisí od dispozície, teda, či do rodinných domov vstupujú odzadu, teda nie priamo z cesty, teda
musia mať spoločný prístup. V takom prípade je potrebné umožniť tento vstup a ponechať dvor v
spoluvlastníctve vlastníkov domov, či už v rovnakých podieloch alebo pomerných v zmysle daného
pravidla,zároveňriešiťužívaniezáhradyatútoreálnerozdeliťpodľadanýchpomerovapozemkyzapísať
ako vlastníctvo samostatných vlastníkov domov.

67. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.