Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 4, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207656
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121207656.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľa: M. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, S., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o.,
Pribinova 20, Bratislava a protistrany: JUST Credit j.s.a., so sídlom Konventná 5, Bratislava, IČO:
52 055 809, zastúpená advokátom: JUDr. Ľuboš Noskovič, Konventná 5, Bratislava, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.
27C/82/2021-80 zo dňa 17. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Protistrane priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovanému sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, zapísanou v katastri nehnuteľností Slovenskej
republiky na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, Okres
Hlohovec, Obec S., katastrálne územie S. a to stavba - rodinný dom bez súpisného čísla, postavený
na parcele č. 1167, pozemok - parcelné číslo 1160 o výmere 96 m2, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie, pozemok - parcelné číslo 1161 o výmere 103 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, pozemok - parcelné číslo 1166 o výmere 649 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
a pozemok - parcelné číslo 1167 o výmere 420 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a to jej
predajom, dražbou alebo iným výkonom záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. 7389215/HÚ/04/021, vklad V 1102/2004 zo dňa 19.08.2004, zriadené na rozostavaný
rod. dom na p. č. XXXX a na pozemky p. č. 1167, 1166, 1160, 1161; - v. z. 1136/04, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Súd žalobcovi ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať voči
žalovanému žalobu vo veci samej o určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 234 ods. 1, § 325 ods.

1 a 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2 druhej vety, § 239 ods. 1, § 330 ods. 1 a § 336
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že navrhovateľ spolu s manželkou sú výlučnými
vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom na LV č. XXXX je vyznačené záložné právo v prospech
JUST Credit j.s.a., Bratislava - Staré Mesto, (IČO: 52 055 809) podľa Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti č. 7389215/HÚ/04/021, vklad V 1102/2004 zo dňa 19.08.2004, zriadené na rozostavaný
rod. dom na p. č. XXXX a na pozemky p. č. 1167, 1166, 1160, 1161; -v.z.1136/04; Z 586/2021, Zmluvao odplatnom postúpení pohľadávky č. 6890497_1024_ZOPP_2021_CWR SK zo dňa 23.03.2021 - č.
z. 1566/21; Záložné právo v prospech JUST Credit j.s.a., Bratislava, (IČO: 52 055 809) podľa Záložnej
zmluvy vklad č. V 315/14 zo dňa 13.03.2014 na pozemky parc. č. 1156/2, 1162/1, 1163, 1164, 1165,

rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1162/1, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1163 - č.z. 517/14;
Z 1169/2021, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2021 - č.z. 1815/21 (pôvodne pohľadávka
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.). Záložný veriteľ teda žalovaný pristúpil k výkonu
záložného práva predmetu dražby, tak ako to vyplýva z príslušného listu vlastníctva - P 146/2020,
Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. V 1102/2004 formou

dobrovoľnej dražby na pozemky parc. č. 1160, 1161, 1166, 1167, rozostavaný rodinný dom na parc.
č. 1167 z poverenia UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Praha, IČ: 649 48 242 - č.z.
1467/20. Navrhovateľom dražby je žalovaný a dražobníkom je spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Město, IČO: 45 684 618. Žalobca ďalej uviedol, že na
základe objednávky dražobníka bol vypracovaný znalecký posudok č. 196/2020 znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. Andrejom Gálikom, so

sídlom Nad Tehelňou 11, 911 01 Trenčín. Na základe znaleckého posudku bola všeobecná hodnota
predmetu dražby stanovená na sumu vo výške 407.059,53 EUR, po zaokrúhlení na sumu vo výške
407.000,- EUR. Voči predmetnému znaleckému posudku podali námietky a následne bol vyhotovený
aj znalecký posudok Ing. Dáši Sedláčkovej, so sídlom Svetlá 1, Hlohovec, na základe ktorého bola
všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená na sumu vo výške 382.880,70 EUR, po zaokrúhlení

na sumu vo výške 383.000,- EUR. Žalobca uviedol, že si dali vyhotoviť znalecký posudok č. 156/2020
od znalca Ing. Róberta Gergiča, so sídlom Hurbanova 49, Leopoldov, pričom na základe znaleckého
posudku bola všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená na sumu vo výške 581.241,52 EUR,
po zaokrúhlení na sumu vo výške 581.000,- EUR. Žalobca považuje znalecké posudky znalcov Ing.
Andreja Gálika a Ing. Dáši Sedláčkovej v predmetných znaleckých posudkoch, resp. odôvodnenie tak

nízkej všeobecnej hodnoty predmetu dražby za účelovo podhodnotené, nakoľko obdobné nehnuteľnosti
(v porovnaní s predmetom dražby) sa v rovnakej lokalite ponúkajú na predaj za sumy vo výške od
500.000,- EUR až do sumy vo výške 600.000,- EUR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je zrejmé,
z akého dôvodu bola všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená na sumu vo výške 383.000,-
EUR, pričom znalci stanovenie nízkej všeobecnej hodnoty predmetu dražby neozrejmil dostatočným

spôsobom. Uviedol, že na základe uvedeného podali trestné oznámenie na znalkyňu Dášu Sedláčkovú
a dražobníka a doručil dražobníkovi vyjadrenie k plánovanej dražbe. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe
všakvyplýva,ženavrhovateľdražbyurčiltermíndražbynadeň21.12.2021o11:45hod.,pričommiestom
konania dražby je Hotel Astrum Laus, Kongresová sála B, P.O. Hviezdoslava 5859/2A, Levice. Žalobca
uviedol, že má za to, že žalovanému v prípade nariadenia neodkladného opatrenia - zákazu nakladať

s nehnuteľnosťou nevznikne vážna ujma na jeho právach, len dôjde k čiastočnému obmedzeniu jeho
práva, kým v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a prípadnému prevodu nehnuteľnosti na
základe výkonu záložného práva, by došlo k vážnej ujme na práve žalobcu. Naliehavosť svojho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že na príslušnom liste vlastníctva bola zapísaná
poznámka oznamujúca začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a zároveň dražba

je určená na termín 21.12.2021, preto je nesporné, že žalovaný chce realizovať výkon záložného práva
a tým môže dôjsť k ujme na právach žalobcu, pokiaľ by dražbou došlo k predaju nehnuteľnosti.
K návrhu žalobca pripojil výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. S., oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. A
06/2021 zo dňa 19.11.2021, potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 13.12.2021, informácie o
dražbe, námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným

znalcom zo dňa 01.12.2020, vyjadrenie k plánovanej dražbe zo dňa 30.11.2021, znalecký posudok č.
5/2021 znalkyne Ing. Dáši Sedláčkovej, znalecký posudok č. 156/2020 znalca Ing. Róberta Gergiča a
znalecký posudok č. 196/2020 znalca Ing. Andreja Gálika.
Z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. S. vyplýva, že je v ňom zapísaná poznámka P 9/2021, JUST Credit
j.s.a., Bratislava, (IČO: 52 055 809), Oznámenie o začatí výkonu záložného práva č. V 315/14 zo dňa

04.01.2021 formou dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z.z. na pozemky parc. č. 1156/2, 1162/1,
1163, 1164, 1165, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1162/1, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1163
- č.z. 105/21; Z 1169/2021 - č.z. 1815/21 a poznámka P 319/2021, Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o.,
Levice, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. A 06/2021 zo dňa 19.11.2021 na rozostavaný rod. dom na
p.č.1167 a na pozemky p.č.1167,1166,1160,1161, navrhovateľ dražby: JUST Credit j.s.a., Bratislava -

Staré Mesto, (IČO: 52 055 809) - č.z. 2706/21.
Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. A 06/2021 zo dňa 19.11.2021 vyplýva, že dňa 21.12.2021 sa
bude konať prvá dražba na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorej navrhovateľom je žalovaný adražobníkom je spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA s.r.o. Z oznámenia ďalej plynie, že všeobecná
hodnota je 383.000,- € podľa ZP č. 5/2021 zo dňa 30.06.2021.
Zo znaleckého posudku č. 5/2021 vypracovaného znalkyňou Ing. Dášou Sedláčkovou, vyplýva

všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená na 383.000,- €. Zo znaleckého posudku č. 156/2020
od znalca Ing. Róberta Gergiča vyplýva všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená na 581.000,-
€ a zo znaleckého posudku č. 196/2020 znalcom Ing. Andrejom Gálikom vyplýva všeobecná hodnota
predmetu dražby stanovená na 407.000,- €.
Zároveň bolo zo súdneho manažmentu zistené, že žalobca sa spolu so svojou manželkou v konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/29/2021 domáha určenia neexistencie záložného práva
k totožným nehnuteľnostiam a voči rovnakému žalovanému (ako je v tomto návrhu na nariadenia
neodkladného opatrenia) a ktoré konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Vo veci bol zároveň
podaný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa žalovanému zakázalo dočasne zdržať
sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného na
nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec,

katastrálny odbor, pre okres Hlohovec, obec S., katastrálne územie S., ako: stavby - rodinný dom so
súpisným číslom XXX, druh stavby - dom, postavený na parc. č. 1162/1, stavby - rodinný dom so
súpisným číslom XXX, druh stavby - rodinný dom, postavený na parc. č. 1163, pozemok parcely registra
„C“, parc. č. 1156/2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 16 m2, pozemok parcely
registra „C“, parc. č. 1162/1, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 224 m2, pozemok

parcely registra „C“, parc. č. 1163, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 79 m2,
pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1164, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 64
m2, pozemok parcely registra „C“, parc. č. 1165, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere
113 m2. Uznesením zo dňa 25.8.2021 č.k. 12C/29/2021-98 bol tento návrh zamietnutý a rozhodnutie
bolo potvrdené Krajským súdom v Trnave rozhodnutím zo dňa 24.11.2021 č.k. 10Co/101/2021 - 147.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že „odôvodnenosť potreby uložiť žalovanému zákaz
nakladať s nehnuteľnosťou a to jej predajom, dražbou alebo iným výkonom záložného práva, má súd
za dostatočne osvedčenú, a preto návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia v takom znení,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vyhovel, považujúc ho za dôvodný.

Na základe vyššie uvedeného sa súd vecne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť za pomoci
neodkladného opatrenia, keďže žalovaný svojim konaním smeruje k výkonu záložného práva predajom
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na dobrovoľnej dražbe.
Vo veci predmetnej dražby boli vyhotovené 3 rôzne znalecké posudky na určenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby, pričom znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na podnet
zadávateľa - dražobníka určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 383.000,- €, avšak znalecký
posudok vypracovaný na podnet žalobcu určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 581.000,- €.
Žalobca teda sporuje určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, pričom či bolo stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby správne, bude predmetom dokazovania v konaní vo

veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia tak možno uzavrieť, že žalobca v súčasnosti
svoj nárok osvedčil, nakoľko v prípade, ak prebehne dražba, dôjde k ujme na právach žalobcu. Zároveň
má súd za to, že nariadené neodkladné opatrenie spĺňa aj požiadavku proporcionality a nedôjde k
neprimeranú zásahu do práv žalovaného, keď nebude môcť dočasne vykonať dražbu resp. iný spôsob
výkonu záložného práva, pretože jeho pohľadávka zostane stále zabezpečená zriadeným záložným

právom na dotknutých nehnuteľnostiach.
S poukazom na ust. § 336 ods. 1 CSP, súd vo výroku II. rozhodnutia, uložil žalobcovi povinnosť
podať žalobu vo veci samej. Týmto spôsobom zabezpečil Civilným sporovým poriadkom predpokladanú
dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko v prípade, ak táto žaloba nebude podaná,
nastúpia dôsledky v zmysle § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku a súd uznesenie o neodkladnom

opatrení zruší. Súčasne pre prípad, že žaloba vo veci samej podaná bude, súd v zmysle ustanovenia
§ 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku obmedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nakoľko ide o nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi, keďže jeho

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené, priznal plnú náhradu trov konania proti
neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolania protistrana. Má za to, že napadnuté uznesenie je
nezákonné. Ako odvolacie dôvody uviedla, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

Protistrana namieta formuláciu 1. výroku uznesenia, ktorým konajúci súd zakázal žalovanému „nakladať
s nehnuteľnosťou“. Žalovaný v čase od vydania neodkladného opatrenia po uskutočnení dražby
samotnej už neuskutočňuje žiadne právne úkony, na ktoré by sa mal v uznesení formulovaný zákaz
vzťahovať. Ostáva už len vykonanie dražby, ktoré uskutočňuje dražobník (bez súčinnosti žalovaného),
ktorý ani nie je účastníkom konania o vydanie neodkladného opatrenia.
V zmysle ustanovenia § 331 ods. 2 CSP mal súd odoslať do dátovej schránky žalovaného uznesenie

spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia najneskôr dňa 20.12.2021, no napriek uvedenému
tak súd neurobil, čím nezákonne zasiahol do práv žalovaného. Konajúci súd vydal uznesenie v krátkom
čase, bez toho, aby uznesenie nie len odoslal zákonným spôsobom žalovanému, ale ani neposkytol
žalovanému možnosť prevziať uznesenie. Doručovanie uznesenia súdom suplovala právna zástupkyňa
žalobcu elektronickou podobou (zaslala scan uznesenia emailom), žalovaný si teda nemohol byť istý

ohľadom vykonateľnosti uznesenia a tak požiadal povereného dražobníka o upustenie od dražby, aby
tak predchádzal prípadným súdnym sporom.
Rovnako namieta zákonnosť formulácie 2. výroku uznesenia, CSP neumožňuje podať žalobu o určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. V prvom rade, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť
žalobcu podať žalobu o určenie všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností. Žalobcovi § 12 zákona

o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „ZoDD“) jedine ukladá právo, po doručení znaleckého posudku
vypracovaného pre účely dražby požiadať o vykonanie tzv. „revízneho“ ohodnotenia predmetu dražby
iným znalcom, žalobca toto právo využil a dražobník jeho žiadosti vyhovel. Určenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti nie je právnou skutočnosťou, nakoľko s ním ako takým nie je, s poukazom na § 2 ods.
1 OZ spojený vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov ustanovený zákonom. Určenie všeobecnej

hodnoty je výlučne výsledkom cieľavedomej duševnej činnosti znalca. Súd tak zaviazal žalobcu podať
žalobu, ktorú v zmysle procesného kódexu ani nemožno podať.
DražobníkpriurčenívšeobecnejhodnotypredmetudražbypostupovalvsúladesoZoDD,keďzabezpečil
ohodnotenie predmetu, prvé ohodnotenie predmetu dražby vykonal Ing. Igor Klačko, ktorý vypracoval
ZP č. 73/2021, v ktorom určil všeobecnú hodnotu (ďalej aj „VŠH“) predmetu dražby na sumu 339.000,-

eur. Predmet dražby nebol znalcovi sprístupnený napriek prítomnosti vlastníkov v čase termínu a aj
náhradného termínu obhliadky, napriek prevzatiu písomnej výzvy doručenej žalobcovi v súlade s § 12
ods. 2 ZoDD a napriek stanoveniu náhradného termínu obhliadky na žiadosť žalobcu, pričom právna
zástupkyňa žalobcu v žiadosti klamala, že sa žalobca o termíne obhliadky dozvedel až dňa 03.05.2021,
pričom prevzatie výzvy potvrdil už dňa 30.04.2021 svojim podpisom na návratke zásielky, v ktorej mu

bola výzva doručovaná. Žalobcovia si nesplnili svoju zákonnú povinnosť podľa § 12 ods. 2 ZoDD.
Následne bolo na základe spomínanej žiadosti žalobcu vykonané revízne ohodnotenie nehnuteľnosti
znalkyňou Ing. Dášou Sedláčkovou, ktorá vypracovala ZP č. 5/2021, a v ktorom určila VŠH predmetu
dražby vo výške 383.000,- eur. Žalobca pritom nesplnil ani svoju zákonnú povinnosť podľa § 13a
ods. 1 ZoDD, nakoľko napriek opakovaným výzvam zo strany dražobníka nepredložil ani dražobníkovi,

ani znalcom potrebnú technickú dokumentáciu. Rovnako žalobca nie len pri určovaní všeobecnej
hodnoty, ale ani pri príprave dražby nesplnil ani svoju zákonnú povinnosť podľa § 151m ods. 4 OZ,
keď neposkytol riadnu súčinnosť pri ohodnocovaní nehnuteľnosti, ako aj pri obhliadkach nehnuteľnosti
so záujemcami. Žalobca rovnako nesprístupnil predmet dražby dražobníkovi a záujemcom v termínoch
obhliadok určených v oznámení o dražbe podľa § 13 ZoDD.

Protistrana je názoru, že žalobca porušil svoje zákonné povinnosti len z toho dôvodu, aby mohol
následne namietať nesprávnosť ohodnotenia, čím konal v rozpore s dobrými mravmi a všeobecnými
právnymi zásadami - nikto nemôže zlepšiť svoje postavenie protiprávnym konaním a nikto nemôže ťažiť
zosvojejvlastnejnepoctivosti,súdpretonemôžežalobcovi,ktorýsisámneplnísvojepovinnostizákonne
poskytnúť ochranu na úkor jeho veriteľa - žalovaného. Nehovoriac o zneužití práva, ktoré nemôže

požívať právnu ochranu. Spomenuté právne zásady boli uznané aj najvyššími súdnymi autoritami, napr.
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 04.04.2014, sp. zn. 1 Afs 20/2014, rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 50 A 5/2016, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS
3653/11 zo dňa 05.06.2012.Žalobca v návrhu argumentuje ponukovou cenou nehnuteľností v rozmedzí 500.000 - 600.000,- eur. Po
oboznámení sa s realitnou inzerciou v čase predaja možno konštatovať, že jeho tvrdenie je nepravdivé
až zavádzajúce. Obdobné nehnuteľnosti sa ponúkajú za ceny v rozmedzí 200.000 - 350.000,- eur. Dom

v spoluvlastníctve žalobcu sa draží bez prislúchajúceho dvora. Jedná o ponukové ceny, ktoré požaduje
predajca za predaj nehnuteľnosti nie ceny, za ktoré bol predaj aj reálne uskutočnený.
Hoci nemal zákonnú povinnosť, dražobník sa zároveň vysporiadal aj s druhými námietkami vlastníkov
predmetu dražby listom zo dňa 17.12.2021, pričom pripojil aj vyjadrenie znalkyne - Ing. Sedláčkovej, v
ktorom sa vysporiadala s námietkami vlastníkov.

Bez ohľadu na to, aká všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom, jedná
sa len o cenu, ktorá je na dražbe použitá ako cena ponuková. Ak má mať predmet dražby cenu
akú uvádza žalobca, táto sa licitáciou na dražbe dosiahne konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov
dražby. Rovnaký názor na cenotvorbu na dražbe je konštantne potvrdzovaný aj najvyššími súdnymi
autoritami, napr. NS SR sp. zn. 2Obo 95/2009, NS SR sp. zn. 4Cdo 87/2007, uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo 233/2010, NS ČR sp. zn. 21Cdo 1263/2008, NS ČR sp. zn. 21Cdo 4978/2008, NS ČR sp.

zn. 7Ca 274/2005, NS ČR sp. zn. 20Cdo 3342/2012, NS ČR sp. zn. 20Cdo 1083/2005. Tento záver
si osvojili aj odvolacie súdy v rámci celej SR, najmä v rozhodnutiach: KS TT sp. zn. 24Co/592/2015,
KS ZA sp. zn. 11Co/504/2015, KS ZA sp. zn. 7Co/538/2014, KS ZA sp. zn. 13Cob/170/2016, KS TT
sp. zn. 25Co/302/2016, KS BB sp. zn. 13Co/246/2015,KS TT sp. zn. 11Co/306/2016, KS PO sp. zn.
8Co/59/2013, KS KE sp. zn. 6Co/281/2015, KS BA sp. zn. 14Co/404/2016, KS BA sp. zn. 6Co/256/2018.

Na základe vyššie uvedeného preto rozdiel vo všeobecnej hodnote určenej jednotlivými znaleckými
posudkami nezakladá dôvod na absolútne popretie práv veriteľa a dražobníka a s tým spojené
nezákonné nariadenie neodkladného opatrenia.
Zistený skutkový stav je nesprávny z toho dôvodu, že záložné právo ktorého neplatnosti sa žalobca v
predmetnom konaní domáha nie je zriadené k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom dražby dňa

21.12.2021. Z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre k. ú. S., na ktorom sú nehnuteľnosti evidované je
zrejmé, že žalovaný má dve záložné práva, jedno ktoré nadobudol s pohľadávkou od pôvodného veriteľa
UniCredit bank Czech republic & Slovakia, pobočka zahraničnej banky, ktoré malo byť vykonané dňa
21.12.2021 a druhé záložné právo, ktoré žalovaný nadobudol spolu s pohľadávkou pôvodného veriteľa
- Q. T.. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha neexistencie záložného práva zabezpečujúceho

pohľadávku pôvodného veriteľa Q. T., nie záložného práva, ktoré malo byť vykonané dražbou dňa
21.12.2021. Preto skutočnosť o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie neexistencie iného záložného
práva ako toho, ktoré malo byť vykonané nemá v kontexte vydaného uznesenia akúkoľvek právnu
relevanciu resp. logiku a súd tak pred vydaním tak závažného rozhodnutia, akým je neodkladné
opatrenie, realizoval evidentne nedostatočne audit skutkového stavu, čím došlo k vážnemu zásahu do

práv žalovaného, ako aj ostatných veriteľov (exekúcie na LV č. XXXX) a samozrejme vzniku ďalších
zbytočných nákladov. Záver v bode 13. odôvodnenia súdu považuje za fakticky nesprávny, žalovanému
nariadením neodkladného opatrenia vznikla škoda v podobe nákladov pripravovanej dražby ako aj
odmeny dražobníka. Žalovaný utrpel ujmu aj s ohľadom na skutočnosť, že súd zabránil uspokojeniu
jeho pohľadávky, teda finančné prostriedky, ktoré mal získať z likvidácie zálohu nemôže použiť v

rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd rovnako nedostatočne zohľadnil ujmu na strane dražobníka,
ktorému vznikol nárok na podstatne nižšiu odmenu, na akú by mal nárok keby bol predmet dražby na
dražbe predaný. Súd zároveň uznesením požaduje od žalobcu, aby podal žalobu o určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností, čím spôsobuje žalovanému ďalšie náklady v podobe trov právneho zastúpenia
v prípadnom konaní.

Napriek tomu, že žalovaný vykonáva záložné právo od apríla 2021 a žalobca vedel o určení všeobecnej
hodnoty predmetu dražby od 20.08.2021, podal obštrukčný návrh na vydanie neodkladného opatrenia
týždeň pred dražbou.
Tým, že súd nepožiadal žalovaného o vyjadrenie k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, hoc tak
urobiť mohol, neprimerane zasiahol do ústavných práv žalovaného a dražobníka.

Žalobcom uvedené skutočnosti možno namietať aj v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
iniciovanom podľa § 21 ods. 2 ZoDD bez toho, aby boli práva žalobcu ohrozené a bez toho, aby boli
žalovaný a dražobník dotknutí na svojich majetkových právach ako aj na práve slobodného podnikania
v zmysle čl. 20 a 35 Ústavy SR. Ak by mal žalobca úspech v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21
ZoDD je výsledkom navrátenie pôvodného stavu k času pred konaním dražby.

Poukázal na uznesenie KS Prešov, sp. zn. 4Co/96/2016, uznesenie KS BB sp. zn. 13Co/519/2016,
uznesenie KS Prešov, sp. zn. 4Co/96/2016, KS BA 4Cob/77/2017, uznesenie KS BB sp. zn.
12Co/249/2018, uznesenie KS BB sp. zn. 11Co/322/2018.Žalobca nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani v menej náročnom režime konania o
vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko má primeranejšie a vhodnejšie prostriedky obrany svojich
práv.

Výkon záložného práva žalovaným je následok dlhodobého neplnenia povinnosti žalobcu, je v každom
ohľade zákonný a nie je konaním v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi. Uvedený záver
potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia súdov vyšších inštancii v prípadoch výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.09.2014 sp. zn. PL. ÚS 23/2014,
uznesenie KS TT sp. zn. 23Co/158/2019, KS TN sp. zn. 17Co/409/2017, uznesenie KS TT sp. zn.

10Co/101/2021, KS BA sp. zn. 6Co/256/2018, Uznesenie KS BB sp. zn. 17Co/253/2018, uznesenie
KS BB sp. zn. 13Co/519/2016, uznesenie KS Prešov, sp. zn. 4Co/96/2016, rozsudok KS PO sp. zn.
5Co/39/2016. Ako uvádzajú krajské súdy vo svojich rozhodnutiach, výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby je výkonom práva záložného veriteľa spôsobom aprobovaným zákonom, nie je v
rozpore s právom EÚ, nie je v rozpore s Ústavou SR ani so zvyškom právneho poriadku SR. Z citovaných
rozhodnutí odvolacích súdov rovnako vyplýva, že dlžníci/záložcovia v procesnom postavení žalobcov

resp. navrhovateľov v konaní o vydanie neodkladného opatrenia majú k dispozícii iné prostriedky obrany,
ktorými vedia brániť svoje práva, bez toho, aby bezdôvodne zasahovali do práva záložného veriteľa
nerušene vykonať záložné právo a práva dražobníka nerušene vykonávať jeho podnikateľskú činnosť.
Hlavný prostriedok predstavuje žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorá môže byť podaná po
uskutočnení výkonu záložného práva a môže byť odôvodnená jednak porušením zákona o dražbách,

ale aj neplatnosťou záložnej zmluvy (§ 21 ods. 2 ZoDD).
Právo na obydlie v prípade dražby nie je ohrozené. Vydražiteľ na dražbe štandardne nadobúda iba
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom vydražiteľ nadobúda do vlastníctva nehnuteľnosť obývanú
predchádzajúcim vlastníkom (záložcom). Vykonanie dražby ako právna skutočnosť a notárska zápisnica
o jej priebehu nepredstavuje podľa súčasnej právnej úpravy exekučný titul na jej vypratanie. K údajnému

ohrozeniu práva na obydlie dodáva, že ani Ústava SR a ani Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd
neupravuje právo na obydlie tak, že ho treba vykladať, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom
obydlí vždy a za každých okolností. Európsky dohovor o ľudských právach rovnako upravuje aj to, že
žiadne ľudské právo nie je absolútne, čo znamená, že je možné doň zákonom ustanoveným spôsobom
zasiahnuť. Tento spôsob jasne upravuje ZoDD ako aj OZ, pričom tieto žalobcom poskytujú aj efektívne

prostriedky obrany a ochrany, odkaz na rozsudok KS BB sp. zn. 13Co/566/2016, uznesenie KS PO sp.
zn. 4Co/96/2016, uznesenie KS BB sp. zn. 12Co/249/2018, uznesenie KS BB sp. zn. 11Co/322/2018.
Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania.
K odvolaniu doložil výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom jej ohodnotenia zo

06.04.2021 s doručenkami, odpoveď navrhovateľa zo dňa 04.05.2021, zaslanie znaleckého posudku -
list z 10.05.2021 s doručenkami, znalecký posudok Ing. Igora Klačku č. 73/2021, námietky navrhovateľa
proti ohodnoteniu predmetu dražby, žiadosť o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom zo
dňa 31.05.2021, výzva na sprístupnenie pre znalca za účelom jej ohodnotenia - pre vypracovanie
nového znaleckého posudku zo dňa 03.06.2021 s doručenkami, zaslanie znaleckého posudku zo dňa

30.07.2021 s doručenkami, inzercie, vyjadrenie dražobníka zo dňa 17.12.2021 k námietkam vlastníkov
voči ohodnoteniu predmetu dražby zo dňa 17.12.2021, vyjadrenie znalkyne Ing. Dáši Sedláčkovej k
námietkam k znaleckému posudku zo dňa 08.12.2021, výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vydaným

neodkladným opatrením ako aj jeho odôvodnením. Spornou v uvedenom prípade je jednoznačne
hodnota predmetnej nehnuteľnosti, pričom na podporu svojich tvrdení žalobca predložil znalecké
posudky, z ktorých vyplýva rozdielna hodnota nehnuteľností. Na základe objednávky dražobníka bol
vypracovaný znalecký posudok č. 196/2020 znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby
a odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. Andrejom Gálikom, všeobecná hodnota predmetu dražby bola

stanovená na sumu vo výške 407.059,53 eur, po zaokrúhlení na sumu vo výške 407.000,- eur. Voči
predmetnému znaleckému posudku podal námietky žalobca a následne bol vyhotovený aj znalecký
posudokIng.DášiSedláčkovej,ktorýmbolavšeobecnáhodnotapredmetudražbystanovenánasumuvo
výške 382.880,70 eur, po zaokrúhlení na sumu vo výške 383.000,- eur. Žalobca si dal vyhotoviť znalecký
posudok č. 156/2020 od znalca Ing. Róberta Gergiča, na základe znaleckého posudku bola všeobecná

hodnotapredmetudražbystanovenánasumuvovýške581.241,52eur,pozaokrúhlenína581.000,-eur.
Žalobca považuje vypracované znalecké posudky za účelovo podhodnotené. Žalobca taktiež opätovne
uvádza, že opis predmetu dražby nebol v súlade so skutočným stavom nehnuteľnosti, tak ako podrobne
uviedol v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vrátane súvisiacich príloh. Obdobné nehnuteľnosti(v porovnaní s predmetom dražby) sa v rovnakej lokalite ponúkajú na predaj za sumy vo výške od
500.000 eur - 600.000,- eur. Žalovaný na podporu svojich tvrdení síce predložil inzeráty ohľadne
hodnotynehnuteľnostívS.,avšaktietonehnuteľnostisaanilenvýmerounepribližujúvlastnostiam(počet

miestnosti, lokalita - nehnuteľnosť žalobcu je v centre Hlohovca a pod.) nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu. Žalobca žiada, aby odvolací súd vydané neodkladné opatrenie potvrdil a priznal žalobcovi
priznal náhradu trov konania.

7. Protistrana v replike zotrvala na všetkých vyjadreniach a právnych argumentoch. K námietke žalobcu
súvisiacej so správnym určením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, považuje za účelné zopakovať
skutkový priebeh určovania všeobecnej hodnoty draženej nehnuteľnosti. Prvé ohodnotenie predmetu
dražby vykonala dražobná spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorú poveril vykonaním dražby ešte
pôvodný veriteľ (právny predchodca žalovaného) - UniCredit bank Czech republic & Slovakia, pobočka
zahraničnejbanky(ďalejlen„pôvodnýveriteľ“).DražobnáspoločnosťPlatiťsaoplatí,s.r.o.akodražobník

zabezpečila ohodnotenie predmetu dražby znalcom Ing. Andrejom Gálikom, ktorý v ZP č. 196/2020 určil
všeobecnú hodnotu na sumu 407.000,- eur. Znalecký posudok č. 196/2020, vypracovaný znalcom Ing.
Andrejom Gálikom, však nebol použiteľný pre účely dražby z dôvodu, že od jeho vyhotovenia do konania
dražbyužuplynulalehotaviacakošesťmesiacovpodľa§12ods.1ZoDD. Ztohtodôvodunebolomožné
znalecký posudok č. 196/2020 použiť na účely dražby, a preto po postúpení pohľadávky z pôvodného

veriteľa na žalovaného, žalovaný poveril výkonom dražby dražobníka - dražobnú spoločnosť Dražby a
reality PAMAŠA, s.r.o., ktorý v súlade so ZoDD zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby kvalifikovaným
znalcom v odbore stavebníctvo, zapísaným v zozname znalcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti
SR-Ing.IgoromKlačkom,ktorývypracovalZPč.73/2021avktoromurčilVŠHpredmetudražbynasumu
339.000,- eur. Žalobca využil svoje oprávnenie vyplývajúce zo ZoDD a v súlade s ustanovením § 12 ods.

5 ZoDD uplatnil u dražobníka námietky a požiadal ho o vykonanie tzv. „revízneho“ ohodnotenia predmetu
dražby iným znalcom. Na základe uplatnených námietok voči určeniu VŠH predmetu dražby dražobník
písomne doručil žalobcovi vyjadrenie k uplatneným námietkam a poveril vypracovaním znaleckého
posudku ďalšieho znalca - Ing. Dášu Sedláčkovú, ktorá vypracovala ZP č. 5/2021, v ktorom určila VŠH
predmetu dražby vo výške 383.000,- eur. V takomto prípade ustanovenie § 12 ods. 6 ZoDD ukladá

dražobníkovi povinnosť na účely ohodnotenia predmetu dražby použiť ten znalecký posudok, ktorý
určil vyššiu hodnotu predmetu dražby, tzn. v tomto prípade znalecký posudok, vypracovaný Ing. Dášou
Sedláčkovou, ktorý stanovil hodnotu predmetu dražby na sumu 383.000,- eur. Z uvedeného postupu
vyplýva, že žalovaný pri určovaní VŠH predmetu dražby postupoval v súlade so ZoDD.
Výlučne účelové konanie žalobcu okrem iného potvrdzuje aj to, že v návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia žalobca úmyselne uviedol prvostupňovému súdu iba informáciu, týkajúcu sa znaleckého
posudku vypracovaného znalkyňou - Ing. Dášou Sedláčkovou (ZP č. 5/2021, t.j. v poradí tretí znalecký
posudok) a účelovo opomenul súdu uviesť, že dražobník dal vypracovať už aj skorší znalecký posudok,
vypracovaný Ing. Igorom Klačkom (ZP č. 73/2021, t.j. v poradí druhý znalecký posudok) a pri určení VŠH
predmetu dražby vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý určil najvyššiu hodnotu predmetu dražby,

tak ako mu to ukladá ustanovenie § 12 ods. 6 ZoDD. Neuvedením týchto podstatných skutočností,
mal žalobca úmysel uviesť súd do omylu, spočívajúceho v tom, že dražobník nepostupoval v súlade
so zákonom a pri stanovení VŠH predmetu dražby vychádzal iba z jedného znaleckého posudku.
Opomenutie tejto podstatnej skutočnosti žalobcom malo zrejme za cieľ navodiť súdu dojem, že je
tu daná bezodkladná potreba úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu, že žalovaný

porušuje svoje zákonné povinnosti, čo však nie je pravdou. Z uvedeného vyplýva, že pri nariadení
neodkladného opatrenia, prvostupňový súd nemal k dispozícii informáciu o tom, že pri výkone dražby
dražobník postupoval výlučne v súlade so ZoDD.
Žalobca pri výkone dražby nedisponuje zákonným oprávnením predkladať dražobníkovi súkromné
znalecké posudky a rovnako tak žalobca (a de facto ani žalovaný) nie sú ani aktívne vecne legitimovaní

na podanie všeobecnej určovacej žaloby o určenie všeobecnej hodnoty. V tomto prípade jediným
právnym prostriedkom, ktorým môžu namietať VŠH predmetu dražby je ich právna možnosť uplatniť
námietky u dražobníka (k čomu aj v tomto prípade skutočne došlo, pričom dražobník postupoval aj
v tomto prípade len v dikcii ZoDD, tzn. vyjadril sa k námietkam a poveril iného znalca vypracovaním
znaleckého posudku).

Žalobca vo vyjadrení ďalej uvádza, že „opis predmetu dražby nebol v súlade so skutočným stavom
nehnuteľností“, k čomu však žalobca opomenul súdu prvého stupňa uviesť aj to, že obhliadka predmetu
dražby, ktorá sa konala dňa 14.06.2021 sa žalobca ani jeho manželka ako vlastníci predmetu dražbynezúčastnili. Na obhliadke bol prítomný iba ich zástupca, ktorý nebol spôsobilý odpovedať na všetky
znalcom položené otázky. Z tohto dôvodu
znalec pri nezodpovedaných otázkach musel vychádzať výlučne len zo zadávateľom predložených

dokumentov. Žalovaný nijakým spôsobom nepochybil, ale je to práve žalobca, ktorý porušil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo ZoDD a neposkytol znalcovi potrebnú súčinnosť
Pri výkone dražby je určenie VŠH predmetu dražby pre určenie hodnoty najnižšieho podania predmetu
dražby, tzn. v tomto štádiu ide len o cenu, ktorá je na dražbe použitá ako cena ponuková. Konečná cena
dosiahnutá na dražbe sa licitáciou na dražbe dosiahne až konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov

dražby. Tento právny názor je pritom v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby zo strany žalobcu bol aspoň osvedčený
nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a osvedčenie existencie takých skutočností, ktoré
odôvodňujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach a právom chránených
záujmoch, kedy je žalobca povinný tvrdiť a osvedčiť, že kvôli konaniu žalovaného je potrebná dočasná
úprava pomerov strán. Tieto skutočnosti žalobca v návrhu neosvedčil, dokonca vo svojom návrhu

nepravdivo uviedol, že sa v súdnom konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn. 12C/29/2021
„domáha určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom dražby a voči
rovnakému žalovanému ako je v tomto návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia a ktoré konanie
nie je dosiaľ právoplatne skončené.“ Toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé a súd prvého stupňa nijakým
spôsobom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil pravdivosť tohto tvrdenia, pretože

žalobca sa v predmetnom súdnom konaní domáha neexistencie záložného práva zabezpečujúceho
pohľadávku pôvodného veriteľa Q. T. a nie záložného práva, ktoré malo byť vykonané dražbou dňa
21.12.2021. Preto skutočnosť o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie neexistencie iného záložného
práva ako toho, ktoré malo byť vykonané nemá v kontexte vydaného uznesenia akúkoľvek právnu
relevanciu. Okrem toho uvedené súdne konanie o určenie, že záložné právo neexistuje bolo na základe

uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 26.01.2022 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku
žalobcom a jeho manželkou. Výkonom záložného práva žalovaný realizuje len svoje právo, ktoré
mu vzniklo ako dôsledok dlhodobého neplnenia si povinností žalobcu. Žalobca porušil svoje zákonné
povinnosti len z toho dôvodu, aby mohol následne namietať nesprávnosť ohodnotenia, čím konal v
rozpore s dobrými mravmi a všeobecnými právnymi zásadami - nikto nemôže zlepšiť svoje postavenie

protiprávnym konaním a nikto nemôže ťažiť zo svojej vlastnej nepoctivosti, súd prvého stupňa preto
nemôže žalobcovi, ktorý si sám neplní svoje povinnosti poskytnúť ochranu na úkor žalovaného ako jeho
veriteľa. Na to, aby prvostupňový súd mohol legitímne nariadiť neodkladné opatrenie musí byť zásah do
právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Nariadením neodkladného
opatrenia súd prvého stupňa neprimerane zasiahol do ústavných práv žalovaného, a to do práva vlastniť

majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. Obmedzenie dispozičného oprávnenia žalovaného uskutočniť výkon
dražby je neprimerané voči výhode, ktorú súd nariadením neodkladného opatrenia poskytol žalobcovi,
ktorý využil svoje právo podať námietky voči ohodnoteniu predmetu dražby. ZoDD ukladá ďalej žalobcovi
oprávnenie všetky skutočnosti, ktoré namieta v tomto súdnom konaní namietať aj v konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby iniciovanom podľa § 21 ods. 2 ZoDD bez toho, aby boli práva žalobcu

ohrozené a bez toho, aby boli žalovaný a dražobník dotknutí na svojich majetkových právach (čl. 20
Ústavy SR) ako aj na práve slobodného podnikania (čl. 35 Ústavy SR). V prípade úspechu žalobcu v
konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ZoDD je výsledkom navrátenie pôvodného stavu k času pred
konaním dražby. K replike doložil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 12C/29/2021-166 zo dňa
26.01.2022.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), g), f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a boli
splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového
poriadku).9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty strán predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne

vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že zakázal žalovanému
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a to predajom, držbou alebo iným výkonom záložného práva
a to až do právoplatného skončenia konania o veci samej a zároveň uložil žalobcovi povinnosť v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej o určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

10. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. V zmysle § 325 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase
konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je
vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena
predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako
šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva

nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny (ods. 1). Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba,
ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom
v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí
byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri
týždne po odoslaní výzvy (ods. 2). Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie

ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník
k dispozícii (ods. 3). Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu
dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby (ods. 4). Vlastník predmetu
dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4
vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký

posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať
a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú
odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník
znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca (ods. 5). Na účely
ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola

určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby (ods. 6).

17. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba

na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súdnevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

18. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané

nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah
jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom
súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými

zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase
rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny
záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto
súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia

sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie
stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo
veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu.

Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré
opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru
medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre

vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto
ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

20. Obsahom spisu bolo osvedčené, že navrhovateľ je spolu s manželkou vlastníkom predmetných
nehnuteľností, protistrana je záložným veriteľom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti č. 7389215/HÚ/04/021, vklad V 1102/2004 zo dňa 19.08.2004, zriadené na rozostavaný
rod. dom na p. č. XXXX a na pozemky p. č. 1167, 1166, 1160, 1161; - v.z.1136/04; Z 586/2021, Zmluva
o odplatnom postúpení pohľadávky č. 6890497_1024_ZOPP_2021_CWR SK zo dňa 23.03.2021 - č.
z. 1566/21; Záložné právo v prospech JUST Credit j.s.a., Bratislava, (IČO: 52 055 809) podľa Záložnej
zmluvy vklad č. V 315/14 zo dňa 13.03.2014 na pozemky parc. č. 1156/2, 1162/1, 1163, 1164, 1165,

rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1162/1, rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1163 - č.z. 517/14;
Z 1169/2021, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 26.05.2021 - č.z. 1815/21 (pôvodne pohľadávka
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.). Záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného
práva predmetu dražby, dobrovoľnou dražbou, pričom dňa 21.12.2021 sa mala konať prvá dražba
nehnuteľností, ktorej navrhovateľom je protistrana, dražobníkom spoločnosť Dražby a reality PAMAŠA

s.r.o. na základe všeobecnej hodnoty predmetu držby 383.000 eur podľa znaleckého posudku č. 5/2021
zodňa30.6.2021vyhotovenýIng.DášouSedláčkovou.Zároveňboloosvedčené,ževšeobecnáhodnota
predmetu dražby bolo určená znaleckým posudkom č. 5/2021 zo dňa 30.06.2021 vyhotovený Ing.
Dášou Sedláčkovou, nakoľko navrhovateľ podal námietky voči znaleckému posudku č. 73/2021 Ing.
Igora Klačku, ktorý vypracoval posudok na základe požiadavky dražobníka, na sumu 339.000 eur.

Navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 156/2020 Ing. Róberta Gergiča, ktorý stanovil všeobecnú
hodnotu predmetu dražby na 581.241,52 eur.21. Navrhovateľ potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
žalovanému v prípade nariadenia neodkladného opatrenia - zákazu nakladať s nehnuteľnosťou
nevznikne vážna ujma na jeho právach, len dôjde k čiastočnému obmedzeniu jeho práva, kým v

prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a prípadnému prevodu nehnuteľnosti na základe výkonu
záložného práva, by došlo k vážnej ujme na práve žalobcu. Naliehavosť svojho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že na príslušnom liste vlastníctva bola zapísaná poznámka
oznamujúca začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a zároveň dražba je určená
na termín 21.12.2021, preto je nesporné, že žalovaný chce realizovať výkon záložného práva a tým

môže dôjsť k ujme na právach žalobcu, pokiaľ by dražbou došlo k predaju nehnuteľnosti. Je nesporné,
že žalovaný chce realizovať výkon záložného práva, dražba je neprimeraná v pomere k hodnote
pohľadávky hrozí niekoľkonásobne vyššia sumy, ktorá v prípade straty obydlia predstavuje sumu takmer
500.000,- eur. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu ako aj názorom o osvedčení práva, ktoré

sa má chrániť za pomoci neodkladného opatrenia. Odvolací súd uvedené závery súdu prvej inštancie
nepovažoval za správne.

22. V prvom rade odvolací súd posudzoval existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
pretožepomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrenímupravené,musiamaťpovahuprávnychvzťahov.

Je nesporné, že právny pomer medzi stranami existuje a jeho základ spočíva v Zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. 7389215/HÚ/04/021 vklad V 1102/2004 zo dňa 19.08.2004, ako aj
následnéhozačatiavýkonuzáložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražby.Uvedenápodmienkaexistencie
právneho vzťahu medzi stranami bola osvedčená.

23. Ďalej odvolací súd skúmal či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie v kontexte požadovanej procesnej
ochrany. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie je opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených

záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ neosvedčil, že výkonom záložného práva formou
dobrovoľnej dražby protistranou dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv navrhovateľa.

Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, teda ju možno považovať za primerané a legitímne
opatrenie. Navrhovateľ v podanom návrhu citoval ust. § 12 ods. 1, 4 a 5 zákona o dobrovoľných
dražbách. V čom konkrétne však malo spočívať porušenie týchto právnych predpisov protistranou
nebolo súdu celkom zrejmé. Pokiaľ touto skutočnosťou malo byť podhodnotenie znaleckých posudkov
navrhovateľ v kontexte príslušnej právnej úpravy nešpecifikoval v čom protistrana pochybila. Z odvolania

protistrany a ňou osvedčených skutočnosti je nateraz zrejmé, že postup podľa § 12 ods. 5 zákona o
dobrovoľných dražbách bol dodržaný. Dražobník zabezpečil znalecký posudok č. 73/2021 Ing. Igora
Klačku, ktorý stanovil všeobecnú cenu nehnuteľností na sumu 339.000,- eur, navrhovateľ vzniesol
písomné námietky ktorými žiadal vyhotoviť nový znalecký posudok, preto bol zabezpečený znalecký
posudok č. 5/2021 zo dňa 30.06.2021 vyhotovený Ing. Dášou Sedláčkovou na sumu 383.000,- eur,

ktorá cena bola uvedená v oznámení o dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.11.2021. Pokiaľ ide požiadavku
naliehavostinavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,odvolacísúddávadopozornosti,ženavrhovateľsa
dozvedel o stanovení konečnej všeobecnej ceny nehnuteľností dňa 20.08.2021 znaleckým posudkom
Ing. Dáši Sedláčkovej (ktorý považoval za podhodnotený), pričom návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podal až dňa 14.12.2021. Zároveň navrhovateľ neuviedol žiadne argumenty spochybňujúce

samotnú existenciu záložného práva protistrany vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. V tomto
kontexte súd prvej inštancie mylne uviedol v bode 7. svojho odôvodnenia, že konanie pod sp. zn.
12C/29/2021 sa týka totožných nehnuteľností. Už zo samotného porovnania zdôvodnenia bodu 7. a
výroku napadnutého uznesenia je nepochybné, že nejde o totožné nehnuteľnosti.

25. Odvolací súd v súvislosti s námietkami navrhovateľa, že realizáciou dobrovoľnej dražby bude
zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a do práva na obydlie, poukazuje na to, že
navrhovateľ má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, o ktorom tvrdí, že je zrejme v rozpore so
zákonom, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnostidražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, pričom do práv
iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom
speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia

navrhovaného navrhovateľa, čo by narušilo princíp proporcionality.

26. Odvolací súd uznáva argumenty, že dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym
spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. do práva vlastniť majetok podľa čl. 20
Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej

republiky, čo ale neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov nie je prípustná. Relevantná súdna
prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia
plnení i zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe

Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok zn. C-43/2013 E. P. proti SMART Capital, a. s. zo dňa
10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo
dňa 24.09.2014).

27. Záverom je potrebné dodať, že vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa čl. 20 Ústavy

Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu. Navrhovateľ neosvedčil potrebu chrániť ich vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré by boli predmetom záložnej zmluvy, vo väčšom rozsahu, než je právo
protistrany na uspokojenie pohľadávky voči navrhovateľovi.

28. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil potrebu nariadiť navrhované neodkladné

opatrenie.

29. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej o určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, súd prvej inštancie uvedené odôvodnil výlučne odkazom na ustanovenia

Civilného sporového poriadku bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia. Nakoľko odvolací súd nezistil
podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nepovažoval za potrebné zaoberať
sa správnosťou uloženia povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej.

30. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany

konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,

ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

32. V zmysle § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom

prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie,
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.33. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

35. V tomto konaní, ktoré sa týmto rozhodnutím končí, bola napokon plne úspešná protistrana a preto
podľa citovaných ustanovení protistrane vzniklo právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Odvolací súd preto protistrane priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i
odvolacieho) voči navrhovateľovi v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).