Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/443/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612214151
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612214151.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Obec Svätý Kríž, so sídlom Svätý Kríž
152, IČO: 00 315 508, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Trnovským, advokátom
so sídlom Q. K., E. C. K. XXXX/XX, proti žalovanému: A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J. XX,
zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom Q. K., Z. XXX, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 84.809,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/347/2012-332 zo dňa 19. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
49.790,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 29. 03. 2013 do
zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu
na ďalšie konanie.

Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 10C/347/2012-332 zo dňa 19. 01. 2015 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 49.790,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z tejto sumy od 29. 03. 2013 do zaplatenia, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 891,14 eur a náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 1.130,08 eur, ktoré žalovanému uložil zaplatiť splnomocnenému
zástupcovi žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vodôvodneníuviedol,žežaloboudoručenousúdudňa19.12.2012,sažalobcaObecnýúradSvätýKríž,
Drobná prevádzka domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 84.809,19
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84.809,19 eur od 01. 01. 2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Citujúc ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 563, § 584, § 100 ods. 1, § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel.
Konštatoval, že Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka ako pôvodný žalobca sa podanou žalobou
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť prevzatím žalovanej sumy
žalovaným v mene príspevkovej organizácie Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka od Obce Svätý
Kríž v čase, keď nebol štatutárnym orgánom uvedenej právnickej osoby a neprislúchalo mu ani iné

oprávnenie v jej mene konať. Žalovaný mal žalovanú sumu prevziať ako splátku pôžičky poskytnutej
pôvodným žalobcom Obci Svätý Kríž. Ku dňu 28. 02. 2013 pôvodný žalobca zanikol a v súlade s ust.
§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších
predpisov všetky práva a povinnosti prešli na Obec Svätý Kríž.
Ďalej súd konštatoval, že v doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 10. 12. 2014, žalobca, v nadväznosti
na vykonané dokazovanie, doplnil opis rozhodujúcich skutočností v časti vzniku bezdôvodného

obohatenia v sume 49.790,88 eur tak, že vzniklo prijatím plnenia žalovaným na základe faktúry zo
dňa 22. 07. 2010 bez právneho titulu. Súd mal za to, že uvedeným spôsobom bol doplnený opisrozhodujúcich skutočností uvedený v žalobe, a to na podklade vykonaného dokazovania, bez potreby
rozhodnutia o zmene žaloby. Žalobca uvedeným podaním tiež právne kvalifikoval žalovaný nárok ako
náhradu škody. Keďže súd nie je viazaný právnym posúdením veci v žalobe, nevyžadovalo si iné

uvedenie právnej kvalifikácie žalovaného nároku žalobcom pripustenie zmeny žaloby, keď samotná
zmena právnej kvalifikácie skutku žalobcom nie je zmenou žaloby.
Súd vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 23. 07. 2011 (správne malo
byť uvedené 23. 07. 2010, pozn. odvolacieho súdu) bola vyplatená Obcou Svätý Kríž žalovanému,
podnikajúcemu pod obchodným menom Dušan Matejka MKM Remont, prevodom na bankový účet

suma vo výške 49.790,88 eur, na základe faktúry č. 10014 zo dňa 22. 07. 2010. Medzi účastníkmi
konania bolo tiež nesporné, že žalovaný ako podnikateľ faktúrou (dobropisom) č. 2010001 zo dňa
11. 11. 2010, splatnou dňa 25. 11. 2010, dobropisoval Obci Svätý Kríž vrátenie zálohy na základe
dohody o nerealizovaných stavebných prácach v celkovej výške 49.790,88 eur, pričom výdavkovým
pokladničným dokladom zo dňa 31. 12. 2010, vystaveným žalovaným, bolo potvrdené vyplatenie
uvedenej sumy žalobcovi a potvrdenkou č. 3798729 zo dňa 31. 12. 2010, vystavenou žalobcom, bolo

potvrdené prijatie uvedenej sumy od žalovaného do pokladne žalobcu. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že sumu vo výške 49.790,88 eur žalovaný žalobcovi dňa 31. 12. 2010, napriek vystaveniu
účtovných dokladov, fyzicky nezaplatil. V konaní nebol tvrdený, ani preukázaný, právny dôvod, na
základe ktorého žalobca plnil v prospech žalovaného sumu 49.790,88 eur, bola teda vyplatená bez
právneho dôvodu. Keďže povinnosťou osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila, je obohatenie vydať, súd

uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 49.790,88 eur žalobcovi, na úkor
ktorého sa bezdôvodne obohatil. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči
žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, vo výške
8,75 % ročne zo sumy priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na plnenie, za ktorú
považoval žalobu. Nakoľko žaloba bola doručená žalovanému dňa 27. 03. 2013, žalovaný bol povinný

dlh splniť dňom nasledujúcim, t. j. 28. 03. 2013 a počnúc dňom 29. 03. 2013 sa dostal s plnením dlhu
do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 29. 03. 2013 do zaplatenia. S
prihliadnutím na výšku priznaného plnenia súd žalovanému v zmysle ust. § 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) uložil povinnosť zaplatiť priznané plnenie v lehote troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Nemal preukázané,
že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 35.018,25 eur spôsobom skutkovo
vymedzeným v žalobe a jej doplnení. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na základe
príjmového dokladu vystaveného Obecným úradom Svätý Kríž, Drobná prevádzka dňa 31. 12.
2010, nedošlo k reálnemu prevzatiu peňažných prostriedkov žalovaným. Keďže predpokladom

vzniku vzťahu z bezdôvodného obohatenia je existencia reálneho majetkového prospechu na
strane obohateného, podpísaním príjmového pokladničného dokladu za súčasného neprevzatia
peňažného plnenia žalovaným nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane v zmysle
občianskoprávnych predpisov. Pokiaľ uvedeným spôsobom boli skreslené údaje v účtovníctve,
nezakladá uvedená skutočnosť vznik bezdôvodného obohatenia podľa občianskoprávnych predpisov.

Súd nemal preukázané ani to, že konaním žalovaného popísaným v žalobe a jej doplnení došlo k vzniku
škody na strane žalobcu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základný atribút
vzniku zodpovednostného vzťahu, a to vznik škody, či už na strane obce alebo pôvodného žalobcu -
Obecného úradu Svätý Kríž, Drobná prevádzka. Peňažné prostriedky vo výške 35.018,25 eur z majetku
obce v prospech žalovaného, ani v prospech Obecného úradu Svätý Kríž, Drobná prevádzka, odčerpané

neboli, hoci aj boli vystavené účtovné doklady, ktoré boli do účtovníctva obce aj zaevidované. V dôsledku
konaniažalovanéhotedavúčtovníctveobcebolzaevidovanýzánikzáväzkuvočiObecnémuúraduSvätý
Kríž, Drobná prevádzka z titulu poskytnutej pôžičky. Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka dňa 23. 12. 2008 poskytol na účet žalobcu pôžičku vo výške
3.760.000,- Sk, ktorá nebola vrátená v celom rozsahu, k zániku záväzku žalobcu v uvedenej časti voči

príspevkovej organizácii jeho splnením nedošlo. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k splynutiu veriteľa
a dlžníka, došlo však k zániku záväzku obce voči príspevkovej organizácii podľa § 584 Občianskeho
zákonníka splynutím práva s povinnosťou v jednej osobe. Škoda, ako majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch,vdôsledkuvyššieuvedenýchskutočnostížalobcovi,aniObecnémuúraduSvätýKríž,Drobná
prevádzka, nevznikla.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobcovi priznal pomernú časť
náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 49.790,88 eur, čo predstavuje 58,7 %, jeho
neúspech 35.018,25 eur, čo predstavuje 41,3 %, pomer úspechu a neúspechu potom predstavoval 17,4
% (58,7 % - 41,3 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 17,4 % z celkovýchtrov konania vo výške 5.121,50 eur (súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 5.088,50
eur a súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur), čo predstavuje
891,14 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 3 úkony právnej služby, vykonané do 30.
06. 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd po 592,53 eur, podanie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia 296,27 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/
cit. Vyhlášky), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby v roku 2012 po 7,63 eura a k 1 úkonu právnej
služby v roku 2013 v sume 7,81 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej

odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 1.504,40 eura, čo predstavuje 300,88 eur a podľa vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2013 za 7 úkonov právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia 296,27 eur, účasť na pojednávaniach dňa 23. 06.
2014, 03. 09. 2014, 27. 10. 2014, 10. 12. 2014 a 19. 01. 2015, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa
09. 12. 2014 po 592,53 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ cit. vyhlášky), režijný
paušál k 1 úkonu právnej služby v roku 2013 vo výške 7,81 eur, k 5 úkonom právnej služby v roku 2014

po 8,04 eur a k 1 úkonu právnej služby v roku 2015 vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a DPH
20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 3.907,85 eur, čo predstavuje 781,57
eur, spolu 6.494,70 eur, z čoho 17,4 % je 1.130,08 eur.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a výroku o trovách konania,

podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
zmeny napadnutého rozsudku v tejto časti spočívajúcej v zamietnutí žaloby a priznaní mu náhrady trov
prvostupňového i odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Uviedol, že žalobca dňa 19. 12. 2012 doručil okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči

žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 84.809,12 eur. Zo súhrnu skutkových
okolností uvádzaných žalobcom v žalobe, ktorými odôvodňoval svoj nárok na požadované plnenie
vyplýva, že žalovaný mal na základe príjmových pokladničných dokladov zo dňa 31. 12. 2010 prevziať
sumu vo výške 35.018,25 eur a 49.790,88 eur (spolu 84.809,13 eur) a tak malo dôjsť na jeho strane k
bezdôvodnému obohateniu. Reálne odovzdanie žalovanej sumy v konaní preukázané nebolo. Žalobca

počas celého konania pred prvostupňovým súdom nezmenil rozhodné skutkové tvrdenia v súlade s ust.
§ 95 O. s. p., ktorými v žalobe odôvodnil svoj nárok na požadované plnenie.
Pokiaľ žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 09. 12. 2014 uviedol,
že žalovaný reálne prijal sumu vo výške 49.790,88 eur, pričom túto prijal bez akéhokoľvek právneho
titulu, on ako súkromná osoba nikdy reálne neprijal sumu 49.790,88 eur, túto prijal podnikateľský subjekt

Dušan Matejka MKM Remont, keď titulom bola zmluva uzatvorená medzi podnikateľským subjektom a
žalobcom v ústnej forme, ktorej predmetom mali byť stavebné práce a na základe ktorej bola vystavená
predfaktúra na zálohovú platbu na stavebné práce na objekte Základnej školy Svätý Kríž vo výške
49.790,88 eur. Predmetná zálohová platba bola zo strany žalobcu vyplatená podnikateľskému subjektu
Dušan Matejka MKM Remont dňa 23. 07. 2010. Uvedené skutočnosti považuje za rozhodné skutkové

okolnosti, ktoré žalobca neoznačil vo svojej žalobe, tieto neopísal ako rozhodujúce skutočnosti ako mu
to ukladá ust. § 79 O. s. p. Žalobca svoj nárok v žalobe uplatnil z úplne iného právneho dôvodu a na
základe iného skutku, ku ktorému došlo v iný deň, t. j. 30. 10. 2010 a medzi inými subjektami.
Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca doplnil opis rozhodujúcich skutočností,
z ktorých vyvodzuje svoj nárok s poukazom na vyjadrenie zo dňa 09. 12. 2014 a prednesy právneho

zástupcu na podklade vykonaného dokazovania. Súd mal za to, že uvedené doplnenie rozhodujúcich
skutočností je dostatočnou obranou žalobcu, a toto posúdil bez potreby rozhodnutia o zmene žaloby. Zo
strany žalobcu počas celého konania pritom nebol urobený taký právny úkon smerujúci voči súdu, ktorý
by mohol pokladať za úkon podľa § 95 O. s. p., o ktorom by bol povinný rozhodnúť. Čo sa týka tvrdení
žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na základe skutku, tieto čiastočne

a neúplne opísala právna zástupkyňa žalobcu až vo svojom záverečnom prednese, kde po prvýkrát
tvrdila, že žalovaný sa mal obohatiť ako podnikateľský subjekt Dušan Matejka MKM Remont.
Prvostupňový súd sčasti vyhovel žalobe napriek tomu, že bol viazaný opisom rozhodujúcich skutočností
v žalobe ako podstatnou náležitosťou žaloby podľa ust. § 79 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré počaskonania žalobcom zmenené v súlade s ust. § 95 O. s. p. neboli, a tak priznal žalobcovi nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia na základe úplne iného skutku ako žalobca tvrdil a v konaní preukazoval.
V danom prípade nastala situácia, kedy žalobca uplatnil nárok s opísaním rozhodujúcich skutočností

jedného skutku a súd mu tento nárok priznal na základe úplne iného skutku.
Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe
akej právne významnej skutočnosti malo dňa 23. 07. 2010 dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného (plnenie z neplatného právneho úkonu, získanie majetkového prospechu bez
právnehodôvodu,plneniezprávnehodôvodu,ktorýodpadol).Zuvedenéhodôvodupovažujenapadnutý

rozsudok za nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený.
Namietal tiež vykonanie dokazovania oboznámením sa s listinami z trestného spisu, ktoré dokazovanie
žiaden z účastníkov nenavrhol. Prvostupňový súd tak vykonal dokazovanie v jeho neprospech nad
rámec žalobcom tvrdených skutočností a návrhov na doplnenie dokazovania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu,

navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Mal za to, že dostatočne jasným a určitým spôsobom v súlade s ust. § 79 O. s. p. opísal rozhodujúce
skutočnosti pre uplatnenie svojho nároku, ktoré boli následne doplnené vykonaným dokazovaním, avšak
skutkový základ ostal nezmenený, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Skutkovým základom boli 2 vystavené príjmové doklady zo dňa 31. 12. 2010, ktoré boli v evidencii

príspevkovej organizácie Svätý Kríž - Drobnej prevádzke zaúčtované ako splátka pôžičky. Skutočnosť,
že suma 49.790,88 eur bola poskytnutá podnikateľskému subjektu Dušan Matejka MKM Remont s
uvedeným skutkovým základom vymedzeným v žalobe súvisí. Uvedená skutočnosť nebola medzi
účastníkmi ani sporná a bola preukázaná aj listinnými dôkazmi. Tiež nebolo sporné, že žalovaný faktúrou
zo dňa 11. 11. 2010 dobropisoval Obci Svätý Kríž vrátenie zálohy v celkovej výške 49.790,88 eur, ani to,

že žalovaný uvedenú sumu žalobcovi fyzicky nevyplatil. Na základe konštatácií konajúceho súdu má za
to, že skutočnosti ním uvádzané v priebehu konania neodôvodňovali záver pre zmenu žaloby v súlade
s ust. § 95 O. s. p., nakoľko základom uplatneného nároku boli vždy príjmové doklady, ktoré svojimi
dispozitívnymi úkonmi upravoval žalovaný.
V súvislosti s námietkou žalovaného vo vzťahu k vykonaniu dokazovania trestným spisom poukázal na

to, že vykonanie tohto dôkazu navrhol sám žalovaný na pojednávaní dňa 23. 06. 2014.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
(výroku, ktorým súd žalobe vyhovel) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2
O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie majúc za to, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolacísúdsavprvomradezaoberalodvolacounámietkoužalovaného,žesúdpochybil,keďžalobcovi
priznal nárok na zaplatenie sumy 49.790,88 eur na základe iných skutkových okolností než na základe
akých si ich uplatnil žalobca podanou žalobou.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobným návrhom podaným na súde dňa

19. 12. 2012 uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 84.809,19
eur s príslušenstvom, a to na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 31. 12. 2010 uvedenú sumu prijal
z pokladne Obce Svätý Kríž v prospech Obecného úradu Svätý Kríž - Drobná prevádzka, a to napriek
tomu, že v mene uvedenej organizácie nebol oprávnený konať, pričom uvedené finančné prostriedky
neboli v účtovníctve organizácie zaúčtované a žiadnym spôsobom nebolo preukázané na aký účel boli

tieto prostriedky použité. Podľa žalobcu išlo teda na strane žalovaného o majetkový prospech získaný
plnením z neplatného právneho úkonu.

V podaní zo dňa 09. 12. 2014, doručenom súdu na pojednávaní dňa 10. 12. 2014, označenom ako
„Vyjadrenie žalobcu k sp. zn. 10C/347/2012, doloženie listinných dôkazov“, žalobca vo vzťahu k sume

49.790,88 eur s poukazom na faktúru zo dňa 22. 07. 2010 uviedol, že žalovaný reálne prijal sumu
vo výške 49.790,88 eur, pričom túto sumu prijal bez akéhokoľvek právneho titulu. Následne opätovne
poukazoval na to, že žalovaný nebol oprávnený konať v mene Obecného úradu Svätý Kríž - Drobnejprevádzky a tejto organizácii nikdy nebola vrátená suma 84.809,13 eur z titulu pôžičky, ktorú poskytla
žalobcovi.

Na pojednávaní dňa 19. 01. 2015, zrejme vedomý si zmeny skutkových tvrdení, žalobca požiadal súd v
súlade s ust. § 100 ods. 1 O. s. p. o oznámenie ako sa javí právne posúdenie veci za účelom prípadnej
zmeny návrhu. Sudkyňa v rámci § 100 ods. 1 O. s. p. oznámila, že tak ako bol skutkovo popísaný priebeh
skutkového deja a žalovaný nárok, tento je možné právne posúdiť, a teda nepovažuje za nevyhnutné
navrhovať a rozhodovať o zmene žaloby.

Napriek tomu, že k zmene žaloby podľa § 95 ods. 1 O. s. p. teda nedošlo, súd žalobcovi priznal plnenie
vo výške 49.790,88 eur na tom skutkovom základe, že žalovaný, ktorému ako podnikateľskému subjektu
bola na základe zálohovej faktúry č. 10014 zo dňa 22. 07. 2010 vyplatená suma 49.790,88 eur ako
záloha za stavebné práce, túto sumu napriek nevykonaniu stavebných prác a napriek dobropisu č.
2010001 zo dňa 11. 11. 2010, splatnému dňa 25. 11. 2010, nevrátil. Ide teda o skutkový základ odlišný

od skutkového základu uvedeného žalobcom v žalobnom návrhu, v dôsledku čoho došlo zo strany súdu
prvého stupňa k porušeniu zásady viazanosti súdu žalobným návrhom, vrátane skutkových tvrdení, od
ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený žalobou, a ktoré sú podstatnou náležitosťou návrhu
na začatie konania v zmysle ust. § 79 ods. 1 O. s. p. Okresný súd tak postupoval majúc za to, že v
danom prípade došlo len k doplneniu skutočností v návrhu na začatie konania o ďalšie skutočnosti,

ktorými žalobca odôvodňuje ním uplatnený nárok. V danej veci však podaním žalobcu zo dňa 09. 12.
2014 a následne jeho vyjadreniami (resp. vyjadreniami jeho splnomocneného zástupcu na pojednávaní)
nedošlolenkdoplneniuskutočností,ktorýmibolaodôvodnenápodanážaloba,aležalobcavňomuviedol
úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, i keď v oboch prípadoch ide o to
isté finančné vyčíslenie (v žalobe sa domáhal plnenia na základe neoprávneného prijatia finančných

prostriedkov žalovaným dňa 31. 12. 2010 v mene organizácie, v mene ktorej nebol oprávnený konať;
súd priznal nárok na tom skutkovom základe, že žalovaný nevrátil žalobcovi zálohu na stavebné práce,
ktoré neboli žalovaným vykonané, vyplatenú dňa 23. 07. 2010, dobropisovanú faktúrou zo dňa 11. 11.
2010, splatnou dňa 25. 11. 2010), i keď návrh na pripustenie zmeny návrhu podľa § 95 O. s .p. nepodal.

V zmysle ustálenej judikatúry (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 31/2009, 1M Obdo V 19/2007)
za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie,
tak následne činí na základe iných skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe. V občianskom súdnom
konaní je súd podanou žalobou viazaný, a to nielen petitom žaloby, ale aj opisom skutkových okolností,
z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok. Ak teda nedošlo k zmene žaloby podľa § 95 O. s. p. vo vzťahu

ku skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe, nemohol súd žalobcovi priznať požadované plnenie na
základe iných skutkových tvrdení.

Porovnajúc znenie skutkového základu, uvedeného v žalobe, došlej súdu 19. 12. 2012 a skutkového
základu, na základe ktorého súd žalobcovi priznal plnenie, možno jednoznačne konštatovať, že ide o

úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný a priznaný nárok odvodzuje. Pokiaľ však súd
priznal žalobcovi nárok na plnenie na základe iných skutkových okolností, než na základe akých si ich
žalobca uplatnil, a to bez zmeny návrhu podľa § 95 O. s. p. zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať
za následok odňatie možnosti konať pred súdom (či už vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam, či
procesnej obrane účastníkov konania).

Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nepovažujúc za potrebné zaoberať sa v danom štádiu
konania ostatnými odvolacími námietkami žalovaného. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude
opätovne preskúmať uplatnený nárok žalobcu a vo veci rozhodnúť, pričom v prípade, ak nedôjde k

zmene žaloby, bude viazaný skutkovým dejom tak ako je uvedený v žalobe.

Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol zostáva týmto rozhodnutím nedotknutý, keďže
tento nebol napadnutý odvolaním žiadneho z účastníkov konania.

Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil i výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí preto
okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov odvolacieho konania.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.