Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Ek/3662/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121520547
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Húšťová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121520547.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava-Petržalka, IČO:53 255 739, proti povinnému: č. 1.) C. T., L.: XX.XX.XXXX, P. J. J. XXXX/X,
XXX XX J. - K., zast.: JUDr. Petra Kolesárová Oravcová, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava,
IČO: 42 241 375, č. 2.) Š. T., L.: XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX J. - X. J., S. L. K.: T. XA, J., o vymoženie

peňažnej pohľadávky vo výške 1970,73 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter,
so sídlom exekútorského úradu Longobardská, 851 10 Bratislava, o návrhu povinných na zastavenie
exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivan Lutter, so sídlom exekútorského úradu
Longobardská, 851 10 Bratislava, pod sp. zn. 296EX 632/21, zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

II. Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36,00
Eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť povinnému č.1) trovy konania vo výške 103,07 Eur, a to

v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
15.10.2021 domáhal od povinných vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1970,73 Eur na základe
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III, vydaného dňa 09.11.2009 pod spisovou
značkou 26Cb/60/2008.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu
vydal dňa 10.12.2021 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 26Ek/3662/2021,
ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter, so sídlom exekútorského
úradu Longobardská, 851 10 Bratislava. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 296EX
632/21 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo obidvom povinným doručené dňa
20.12.2021.

3. Dňa 28.12.2021 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného č. 1 a dňa 31.12.2021
doručené podanie povinného č. 2, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrhy na zastavenie exekúcie.

4. Obidva návrhy povinných na zastavenie exekúcie boli obsahovo totožné. Povinný č. 1 sa vyjadril
prostredníctvom právneho zástupcu. Povinní sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhali zastavenia

exekúcie. Povinní svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnili tým, že dobrovoľne splnili svoj záväzok
a dlh splatili v stanovených splátkach po 200 Eur nasledovne: dňa 16.3.2010, dňa 13.4.2010, dňa13.7.2010,dňa22.2.2010,dňa11.1.2010,dňa22.10.2010,dňa23.8.2010,dňa9.6.2010,dňa20.9.2010,
dňa 18.11.2010, dňa 22.1.2011, dňa 22.10.2010, dňa 21.2.2011, dňa 20.12.2010, dňa 23.6.2011, dňa
22.1.2011, dňa 23.8.2011, dňa 20.5.2011, dňa 22.3.2011, dňa 20.7.2011, dňa 18.4.2011, dokopy 4200

Eur. Povinní sa ďalej vyjadrili, že vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a
ak sa povinný premlčania dovolá. Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie
prihliada exekučný súd iba na námietku povinného, preto povinní vznášajú námietku premlčania. Návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný po premlčaní vymáhanej pohľadávky až dňa 10.12.2021. Povinní
sa ďalej vyjadrili, že: ,,Dôvodom na zastavenie exekúcie je neexistencia alebo strata hmotnoprávnej

legitimácie oprávneného alebo povinného. Hmotnoprávna legitimácia svedčí osobám v exekučnom titule
uvedeným alebo ich právnym nástupcom. Právne nástupníctvo môže nastať z dôvodu univerzálnej
sukcesie (napríklad dedenie) alebo z dôvodu singulárnej sukcesie (napríklad postúpením pohľadávky
osvedčenej exekučným titulom). Situáciu, keď k právnemu nástupníctvu došlo ešte pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, upravuje ustanovenie § 36. Exekučný súd skúma pri posudzovaní
návrhu na vykonanie exekúcie, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule,

prípadne ich právnymi nástupcami. Ak zistí neexistenciu hmotnoprávnej legitimácie, návrh na vykonanie
exekúcie zamietne. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o,
doložil k návrhu na vykonanie exekúcie Oznámenie o postúpení pohľadávky a Zmluvu o postúpení
pohľadávky s prílohou. Povinní namietajú legitimáciu oprávneného, nakoľko pohľadávka, ktorá mala
byť na základe doloženej Zmluvy postúpená, bola ku dňu 12.09.2016 dobrovoľne zo strany povinného

splatená, neexistovala a nemohla byť platne postúpená na účastníka exekučného konania označeného
ako oprávnený.´´

5. K podaniu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
vyjadril tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený vo svojom vyjadrení

uviedol, že: ,,Povinný v 1. rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nesúhlasí
s vedenou exekúciou, nakoľko považuje svoj dlh za uhradený. Svoje tvrdenie podložil priloženými
potvrdeniami o vykonaných úhradách vo výške 4200,- € na účet pôvodného veriteľa a vzhľadom na
neopodstatnenosť exekučného titulu žiada exekúciu zastaviť. K predmetnému tvrdeniu uvádzame, že
predložené potvrdenia o platbách boli vykonané pred postúpením pohľadávky pôvodnému veriteľovi.

Povinný v 1. rade však realizovanými platbami uhradil len časť vymáhanej sumy. Ako vyplýva zo
samotného exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie, nedošlo zo strany povinného v 1.
rade a 2. rade k úhrade celej vymáhanej pohľadávky, ale len jej časti. Máme zato, že povinný v 1.
rade nepreukázal úhradu celej vymáhanej pohľadávka a rovnako nepreukázal splnenie ani jednej z
podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so

zastavením exekúcie. K námietke premlčania uvádzame, že podľa nášho názoru nedošlo k uplynutiu
premlčacej doby a teda vymáhaný nárok nepovažujeme za premlčaný.´´

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže
ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto
podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení

uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného
poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom

uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť
okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

13. Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,Občiansky zákonník´´), lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

14. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,

od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

15. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa

rozhodnutia plniť.

16. Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky,
na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých
splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh

(§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

17. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania
dovolá (ak premlčanie namietne). Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Ak je pohľadávka
priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, premlčacia doba je desaťročná a plynie odo dňa, keď sa

malo podľa rozhodnutia plniť. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného.
Námietka premlčania je hmotnoprávny úkon povinného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle) môže
byť obsahom návrhu na zastavenie exekúcie. Námietku premlčania musí povinný vzniesť v návrhu na
zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak povinný vznesie
dôvodne a včas námietku premlčania, exekučný súd exekúciu zastaví. Súd konštatuje, že návrh

povinných na zastavenie exekúcie je dôvodný. Súd sa hlavne zaoberal úhradami povinných a námietkou
premlčania. Námietka premlčania je dôvodná, pretože pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím
súdu, v tomto prípade rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III, je premlčaná. Pohľadávka sa
premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Rovnaká premlčacia doba,
teda 10-ročná, platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí rozložené. Premlčacia

doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti (splatnosti). Ak sa nesplnením niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej
splátky. Pohľadávka ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bola premlčaná, pretože desaťročná
premlčania doba uplynula dňom 24.05.2020. Premlčacia doba začala plynúť dňa 24.05.2010, pretožesúd mal za preukázané, že povinní nezaplatili splátku ku dňu 23.05.2010, ktorú boli povinní zaplatiť
podľa exekučného titulu, čím sa stal zročný celý dlh a začala plynúť desaťročná premlčacia doba. Návrh
na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 15.10.2021, čiže po uplynutí premlčacej doby.

18. V zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu
alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V tomto prípade
sa exekúcia nezačala dôvodne z dôvodu premlčania pohľadávky. Povinný predložil súdu dôkazy, pre
ktoré je nutné predmetnú exekúciu celkom zastaviť z dôvodov uvedených v zmysle § 61k Exekučného

poriadku, preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods.
3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia (I. výrok).

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku

vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

23. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre

maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

24. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhlášky“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej
činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania.

25. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení

exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

26. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom
nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi

výdavkami.

27. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

28. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na

zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane
iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v
rozsahu 50 %.29. V otázke trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora
vznikáokamihomdoručeniapoverenianavykonanieexekúciebezrozdielu,čitátoexekúciazačalaalebo
nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného

nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. V prípadoch, keď dochádza
ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to
oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí
vzniknuté trovy exekúcie. V tejto veci súd uvádza, že nedôvodné podanie návrhu na vykonanie
exekúcie je dôvodom, ktorý možno oprávnenému pričítať. Pre potreby konania je to oprávnený,

ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej
zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude
úspešná resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Súd musí so zreteľom na jeho
objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho
povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov.

30. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k vyčísleniu trov exekúcie zo dňa 07.03.2022 uviedol, že si
uplatňuje náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur a DPH vo výške 20 %, pretože je platcom
DPH. V otázke výšky náhrady paušálnych nákladov súdneho exekútora súd uvádza, že pri určovaní
tejto výšky vychádzal z ustanovení § 21, § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak do
uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, nastane dôvod

na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30 Eur. Vzhľadom
ku skutočnosti, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov v zmysle vyššie uvedenej
vyhlášky, súd mu ju vo výške 30,00 Eur priznal a priznal mu aj 20 % DPH zo sumy 30,00 Eur, t.j. 6,00
Eur, čiže dokopy 36,00 Eur, pretože súd mal z osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty,
predloženej exekútorom, za preukázané, že súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty. Súd

zaviazal na úhradu trov exekútora oprávneného (II. výrok).

31. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o
odmenách advokátov“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo

druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

32. Podľa §10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebocenavecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýka,určenápri

začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku
a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

33. Podľa §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky o odmenách advokátov, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu

veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

34. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov, odmena vo výške jednej polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon
rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k

takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému
odvolaniu.

35. Podľa §16 ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov, od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny

výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak
sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

36. Povinný č. 1) si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v
exekučnom konaní vo výške 232,56 Eur (2x úkon - prevzatie a príprava, návrh á 105,41 Eur, 2x režijný

paušál á 10,87 Eur). Povinný č. 1) navrhuje, aby na náhradu trov a výdavkov bol zaviazaný oprávnený
z dôvodov, ktoré mu možno pričítať.37. Súd konštatuje, že je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh
navykonanieexekúcie.Súčasťoutejtoobjektívnejprocesnejzodpovednostijeajpovinnosťoprávneného
niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná resp. nastanú také okolnosti, ktoré

spôsobia jej zastavenie. Súd musí so zreteľom na jeho objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod
zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť povinnému č.1) trovy
právneho zastúpenia, preto povinnému č. 1) voči oprávnenému vznikol nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré mu vznikli v exekučnom konaní. Súd povinnému č.1) v zmysle citovaných
ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky o odmenách advokátov priznal nárok na náhradu trov

za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na zastavenie konania) spolu vo
výške 81,33 Eur (40,66 Eur je polovičná odmena za jeden úkon). Pri výpočte sumy za priznaný úkon
vychádzal súd z istiny vo výške 1970,73 Eur. Z dôvodu, že ak ide o exekúciu, základná sadzba tarifnej
odmeny je vo výške jednej polovice. Zároveň súd priznal režijný paušál za dva úkony právnej služby
vo výške 10,87 Eur, spolu v sume 21,74 Eur. 81,33 Eur + 21,74 Eur =103,07 Eur. Súd upozorňuje
oprávneného, že ním určené trovy právneho zastúpenia povinného v exekučnom konaní sú vyčíslené

z istiny a príslušenstva. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ustálenej súdnej
praxe v prípade, ak sa vymáha na základe exekučného titulu istina spoločne s príslušenstvom, tak za
tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb možno považovať len istinu a nie aj hodnotu
príslušenstva pohľadávky. Ustálený právny názor hovorí o tom, že ak príslušenstvo nie je samostatným

predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.7.2012 sp. zn. 17Co/179/2012, Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 17.9.2013 sp. zn. 14Co/663/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.3.2013
sp. zn. 7Co/34/2012, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.4.2014 sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné).
Ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov výslovne hovorí o hodnote

pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala
byť aj hodnota príslušenstva, zákonodarca by to v ustanovení § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky uviedol.
Ak tak neurobil, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky, to znamená hodnota
uplatnenej istiny. Ide v princípe o rovnaké určenie hodnoty predmetu sporu, ako pri určovaní základu
pre výpočet súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, podľa ktorého je základom pre výpočet poplatku cena predmetu poplatkového úkonu
(t.j. hodnota žalovanej pohľadávky), pričom cena príslušenstva sa do predmetu zahrnie len vtedy, ak
je príslušenstvo samostatným predmetom konania. Ustálená súdna prax sa zhoduje v tom, že rovnako
treba postupovať aj pri určení základu pre výpočet odmeny advokáta, tzv. tarifnej hodnoty. Tarifnou
hodnotou v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je v zmysle ustálenej súdnej praxe len

hodnota pohľadávky, nie aj hodnota jej príslušenstva. Súd zaviazal na úhradu trov konania oprávneného
(III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.