Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115225105
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115225105.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o mal. mal. I. W., B.. X.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca: N..
Q. W., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. V. XXX/XX, L., Č.Á. G., korešpondenčná adresa: D. G. Č.. XXX,
V., Č. G., zastúpený Advokátskou kanceláriou Corona, JUDr. Eva Geleneky Hencovská, Bajzova č. 2,
Košice za účasti matky: H. W.Á., G.. U., B.. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX, L. X, Č. G., t.č. bytom

P. N. Č.. XXX, C. W. - C., zast. advokátom JUDr. Richard Kovalčík, Advokátska kancelária, Rázusova
č. 1, Košice, v konaní o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

Matke sa n a r i a ď u j e trvalé navrátenie mal. I. W., B.. X.XX.XXXX na územie Č. G. do miesta jej
obvyklého pobytu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, otec maloletej I. W., B.. X.XX.XXXX sa návrhom, ktorý podal súdu dňa 17.9.2015, domáhal
navrátenia maloletej do miesta jej obvyklého pobytu v Č. G.. Svoj návrh odôvodnil tým, že po rozvode
manželstva s matkou maloletej na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Obvodného súdu
pre Prahu 9, zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 25Nc 515/2012 bola mal. I. zverená do výchovy matky. Jeho styk
s maloletou bol realizovaný na základe dohody rodičov, takto prebiehal styk v rokoch 2013 až 2014. Dňa

13.4.2015 sa s matkou dieťaťa na OSPOD T. Č. L. XX dohodli na postupnom rozširovaní styku, každý
párny týždeň od štvrtka poobede do nedele do 18.00 hod.. Od júna 2015 došlo k takej dohode rodičov,
že s maloletou sa otec bude stretávať aj každý nepárny týždeň od stredy od 17.00 hod. do štvrtka do
7.30hod..Akomiestoodovzdávaniadieťaťaboladohodnutávtedajšiaadresatrvaléhobydliskamaloletej
na T. Č.. XXX, L. X, alebo škôlka, ktorú maloletá navštevovala na adrese T. Č.. XXX, L. X. Otec dňa
18.3.2015 podal na súde návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V

období letných prázdnin 2015 na základe dohody s matkou dieťaťa dňa 14.8.2015 mal otec vycestovať s
maloletou na krátku dovolenku. Styk otca s maloletou sa podľa neho realizoval bez problémov a maloletá
sa na otca tešila. Napriek tejto dohode dňa 13.7.2015 matka začala náhle brániť styku otca s maloletou
dcérou a potom, čo mala byť maloletá na 14-dňovej dovolenke na Slovensku, otcovi emailovou správou
dňa 31.7.2015 oznámila, že sa už na územie Č. G. s maloletou nevráti, nakoľko sa rozhodla natrvalo
presťahovať na U.. Matka zároveň odhlásila maloletú z predškolského zariadenia, ktorú maloletá do

toho času navštevovala a kde bola spokojná. Matka sama rozviazala pracovný pomer v zamestnaní v
L., vysťahovala byt na adrese T. Č.. XXX, L. X, zmenila trvalý pobyt maloletej na Slovensko a taktiež
odhlásila maloletú z českého zdravotného systému. Ani jeden z vyššie uvedených krokov dopredu
neavizovala, ani nekonzultovala s otcom maloletej a všetky jej kroky smerovali k trvalému protiprávnemu
premiestneniu maloletej do zahraničia. S prihliadnutím na túto skutočnosť otec požiadal Obvodný súd
prePrahu9 onariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorýnazákladejehonávrhuurčiljehostyksmaloletou

každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., pričom prihliadol práve na
novú skutočnosť, a to vzdialenosť medzi Prahou a Veľkou Idou, kde sa momentálne maloletá spolu sosvojou matkou zdržiava. Takto podľa otca, matka neoprávneným premiestnením dieťaťa bráni vo výkone
jeho rodičovských práv a povinností, pričom tak koná bez jeho súhlasu.
Ďalej otec uviedol, že maloletá v Č. G. žila od svojho narodenia, v L. nastúpila do predškolského

zariadenia, našla si kamarátov, vytvorila si primárne väzby s okolím a začlenila sa do kolektívu. Preto
podľa neho sú naplnené všetky predpoklady pre určenie Č. G. ako miestna obvyklého pobytu dieťaťa,
ktoré matka bez vedomia otca zmenila na trvalý pobyt maloletej na U..
Otec poukázal na doterajšiu prax Ústavného súdu SR, resp. Súdneho dvora, podľa ktorého sa určuje
obvyklý pobyt dieťaťa, ako miesto, kde sa osoba zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života.

Za relevantnú skutočnosť otec považoval to, že matka odcestovala s dieťaťom bez jeho vedomia, teda
protiprávne a z nepráva nemožno vyvodiť právo. Pre maloletú je prítomnosť oboch rodičov pre jej ďalší
vývoj veľmi dôležitá, maloletá taktiež rozpráva výlučne po česky, a preto je otec presvedčený o tom, že
je najlepším záujmom dieťaťa, aby žila a vyrastala naďalej v Č. G..
Ďalej otec poukázal na to, že začal spolupracovať s Úradom pre medzinárodno-právnu ochranu detí v
Brne, podal žiadosť o navrátenie dieťaťa do Č. G. a jeho žiadosť je evidovaná pod sp. zn. UMČ 0666/15,

PID: UMODX 006LHZ1. Tento orgán vyzval matku k dobrovoľnému vráteniu sa na územie Č. G..
Podľa neho matka svojim konaním porušila základné právo otca na ochranu rodičovstva a právo na
starostlivosť o dieťa a jeho výchovu podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, právo na rešpektovanie súkromného
a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj právo podľa
čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Matka porušuje taktiež článok 11 Haagskej dohody o

právach dieťaťa, zakazujúce nezákonné premiestňovanie detí do zahraničia. Preto otec žiadal, aby súd
matke nariadil trvalé navrátenie mal. I. W. na územie Č. G. do miesta jej obvyklého pobytu v lehote 3
dní od právoplatnosti uznesenia súdu.

Otec k podanému návrhu pripojil rozhodnutia českých súdov ohľadne úpravy rodičovských práv a

povinností k mal. I., emailovú korešpondenciu medzi ním a matkou dieťaťa, potvrdenie Základnej a
Materskej školy na K.C. D.. P. L., o tom, že maloletá navštevovala materskú školu v školskom roku
2014/2015, že ku dňu 19.8.2015 bola matkou z materskej školy odhlásená, fotokópiu lekárskej správy
T.. P. X., ošetrujúcej lekárky maloletej, kópiu žiadosti o navrátenie dieťaťa adresovaný Úradu pre
medzinárodno-právnu ochranu detí v X..

Odporkyňa podala vo veci písomné vyjadrenie dňa 8.10.2015, z ktorého vyplýva, že svoje konanie
nepovažuje za premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ako neoprávnené, pretože podľa článku
3 Haagského dohovoru za neoprávnené premiestnenia dieťaťa v zásade sa považuje len to, ak
je porušením opatrovníckeho práva, ktoré sa v čase jeho premiestnenia alebo zadržania skutočne

vykonávalo.Naúčelytohtodohovoruvzmyslečl.5písm.a/,opatrovníckeprávoznamenáprávotýkajúce
sa osobnej starostlivosti o dieťa a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Maloletá bola zverená do
osobnej starostlivosti matky rozhodnutím súdu a nie otca, t.j. opatrovnícke právo prislúchalo výlučne
len matke, a preto premiestnením mal. I. Z. Č. G. na územie U. G. matkou, nedošlo k neoprávnenému
premiestneniu. Preto, podľa matky, otec nie je oprávnený domáhať sa nariadenia návratu maloletej

do Č.Q. G.. Okrem toho sa navrhovateľka nestotožnila s názorom otca, že obvyklý pobyt dieťaťa bol
v Českej republike. Predovšetkým zdôraznila, že mal. I. sa v súčasnosti už od júla 2015 zdržiava na
území U. G., ale aj v období pred trvalým presťahovaním sa na územie U. G. sa maloletá značnú časť
kalendárneho roka zdržiavala aj na území U. G. u príbuzných matky. Matka s maloletou chodievali
častokrát za svojimi príbuznými na územie Slovenskej republiky, aj na žiadosť samotného otca, aj na

obdobia dlhšie ako mesiac. Z uvedených skutočností je zrejmé, že maloletá trávila veľkú časť svojho
doterajšieho života na území U. G., a to rozsahom porovnateľným s pobytom v Č. G., a preto bez
akejkoľvek pochybnosti je zrejmé, že maloletá sa v súčasnosti nachádza na mieste, ktoré je jej dobre
známe, na ktorom trávila každý rok značnú časť, kde má rodinných príbuzných, s ktorými má vytvorené
citové väzby, a to najmä, čo sa týka jej starej matky a tiež príbuzných z matkinej strany. Aj podľa

judikatúry Súdneho dvora pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, je potrebné vziať do úvahy trvanie,
pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, vek dieťaťa a okrem fyzickej
prítomnosti dieťaťa v členskom štáte, musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť,
že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru
začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Prostredím dieťaťa v nízkom veku, je predovšetkým

rodinné prostredie určené osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré sa oň starajú. Zároveň je potrebné
zohľadniť aj ďalšie faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, geografický
a rodinný pôvod tohto rodiča, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič a dieťa udržiavajú v tom
štáte, do ktorého sa presťahovali (napr. rozhodnutie zo dňa 22.12.2010 „Mercredi“ vo veci C497/2010).Podľa matky prítomnosť maloletej na území U. G. má už určité trvanie a vykazuje dostatočnú stabilitu, a
to predovšetkým s poukazom na rodinnú stabilitu, ktorú tu maloletá má, a preto nie je správne tvrdenie
otca, že obvyklý pobyt dieťaťa je v Č. G., ale v skutočnosti obvyklým pobytom dieťaťa je U. G.. Maloletá

naúzemíU.G.navštevujepredškolskézariadenie,jetuzdravotnepoistená,mátuajsvojhoošetrujúceho
lekára.
V prípade, že sa súd nestotožní s týmto názorom matky, majú za to, že navráteniu dieťaťa bráni
čl. 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru, pretože tu existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa
vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. V tejto súvislosti

matka predložila súdu lekársku správu zo dňa 16.9.2015, ktoré potvrdzuje, že „dieťa počas vyšetrenia
spontánne uvádza, že s otcom nechce byť, bojí sa, že ju zase ukradne od maminky, ona chce bývať
iba s maminkou“. Rovnako aj ďalšia správa zo dňa 7.10.2015 uvádza, že „dôvodom vedenia je závažná
reakcia na stres - dieťa žije v starostlivosti matky, otec sa usiluje zmeniť pobyt dieťaťa, chce, aby dieťa
šlo do jeho starostlivosti - žije v L.“. Týmito lekárskymi správami bola zistená u maloletej posttraumatická
stresová porucha, ktorá nastala následne potom, čo otec nerešpektoval rozhodnutie súdu o úprave

styku a maloletú matke nevrátil. Maloletú po realizácii styku od 16.8.2015 mal vrátiť podľa dohody dňa
23.8.2015 o 19.00 hod., ale namiesto vrátenia dieťaťa otec len telefonicky kontaktoval matku a oznámil
jej, že maloletú dcéru jej nevráti, nakoľko ju dlho nevidel. Prostredníctvom právnych zástupcov oboch
strán bolo dohodnuté, že maloletú vráti v L. 25.8.2015, ale otec ani tento termín nerešpektoval, matka
mala vážnu obavu o mal. dcéru a bola nútená túto skutočnosť oznámiť príslušnému policajnému orgánu

Č. G.. Otec dňa 26.8.2015 o 17.00 hod. až po intervencii policajného orgánu, maloletú vrátil späť matke.
Preto má maloletá v súčasnosti strach a obavy, že pri ďalšom styku s otcom, ju tento opäť odmietne vrátiť
matke. Medzi ňou a maloletou je vybudované silné citové puto, matka je pre ňu najdôležitejšou osobou
v živote, a to aj z toho dôvodu, že sa o ňu stará od narodenia. Preto je bez akejkoľvek pochybnosti
zrejmé, že nariadenie vrátenia maloletej do Č. G., by maloletú vystavilo duševnej ujme, prípadne by ju

inak priviedlo do neznesiteľnej situácie. Preto podľa matky nie je vhodné, aby súd nariadil jej vrátenie
do Č. G. tak, ako sa toho domáha otec. Vrátenie dieťaťa by nepredstavovalo najlepší záujem dieťaťa,
pričom podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťa Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.
Čl. 13 Haagskeho dohovoru však ukladá súdu vziať do úvahy aj informácie o sociálnom prostredí

dieťaťa, pri hodnotení okolnosti uvedených v tomto článku. V tejto súvislosti matka poukázala na to,
že t.č. mal. I. žije s ňou u jej starých rodičov v rodinnom dome vo P. N. Č.. XXX, kde má maloletá
spolu s matkou k dispozícii samostatnú bytovú jednotku na poschodí rodinného domu so samostatným
vchodom. Šetrením pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.9.2015, neboli
zistené žiadne okolnosti zanedbávania starostlivosti o maloletú, bolo zistené, že maloletá má v rodinnom

prostredí vytvorené vhodné bytové podmienky. Maloletá má na území U. G. všetko príbuzenstvo zo
strany matkinej, i otcovej, starých rodičov, tety, bratrancov a sesternice. Títo udržiavali s ňou intenzívny
kontakt aj počas jej pobytu v Č.. Maloletá toho času navštevuje Materskú školu v U. a je poistená vo
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, jej ošetrujúcim lekárom je T.. T. J..
Podľa čl. 13 Haagskeho dohovoru, justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa

ajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasísnávratomaakdosiahlo vekastupeňvyspelosti,vktoromjevhodné
zohľadniť jeho názor. Súd za tým účelom zisťuje názor dieťaťa, pretože podľa dohovoru o právach
dieťaťa, dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor a jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v
každej záležitosti alebo postupe, ktoré sa ho týkajú. Rovnakú povinnosť ukladá súdu aj ust. § 100
ods. 3 O.s.p., ohľadne zisťovania názoru dieťaťa a prihliadania na jeho názor. V tejto súvislosti matka

poukázala na lekársku správu, ktorá je zo dňa 7.10.2015 a z ktorej vyplýva, že dieťa je vyspelé, vie jasne
vyjadriť svoje potreby, „chce tete na súde povedať, že chce byť iba s mamkou“ a argumentuje rozumne,
prejavuje svoju vôľu dostatočne zreteľne. Z uvedených dôvodov je matka toho názoru, že neexistuje
dôvod, prečo by jej malo byť zakázané s maloletou opustiť Č., výlučne len so súhlasom súdu, a preto
žiadala, aby súd návrh otca zamietol a otca zaviazal na náhradu trov konania.

Kolízny opatrovník na požiadanie súdu prešetril pomery na strane matky a maloletej a podal súdu
písomnú správu dňa 8.10.2015. Kolízny opatrovník zistil, že mal. I. sa v súčasnosti zdržiava vo P. N. Č..
XXX od júla 2015, spolu so svojou matkou, pričom bývajú v rodinnom dome, u rodičov matky, K. H. T.G.
U., kde majú k dispozícii samostatnú bytovú jednotku na poschodí rodinného domu so samostatným

vchodom, primerane zariadenú štandardným nábytkom a vecami osobnej potreby. Mal. I. má svoju
vlastnú detskú izbu, ktorá je primerane zariadená, kde má posteľ, písací stolík a skrinky. Maloletá
však spí s matkou v spálni. Počas návštevy bol v domácnosti poriadok, hygiena bola na primeranej
úrovni. Matka a maloletá sa stravujú spoločne so starými rodičmi, ktorí majú na prízemí rodinného domusamostatnú kuchyňu. Matka vedie spolu so svojimi rodičmi domácnosť, pričom im na chod domácnosti
neprispieva žiadnou sumu. V susedstve býva aj sestra matky s rodinou, pričom oba rodinné domy majú
spoločný dvor. Matka dňa 31.7.2015 ukončila pracovný pomer v Č. P. L. dohodou a od 1.8.2015 je

nezamestnaná, vedená ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
W.N.. V súčasnosti nemá trvalý príjem, žije z úspor, ale intenzívne si hľadá zamestnanie. Otec maloletej
prispieva na výživu I. 10.500 Kč. Matka sa spolu s dcérou prihlásila po návrate na U. k trvalému pobytu
v obci U. Č.. XXX, kde býva jej sestra s rodinou. Maloletá v obci U. navštevuje materskú školu od
2.9.2015, kde ju matka vozí denne autom. Ošetrujúcim lekárom maloletej je T.. T. J. P. W.. Matka ako

dôvod svojho odchodu z Č. uviedla najmä tú skutočnosť, že ako zamestnaná žena, samoživiteľka, mala
pri zabezpečovaní starostlivosti o dcéru, najmä v chorobe a nepredvídateľných situáciách vzhľadom
aj k dodržiavaniu pracovnej doby a aktivít v zamestnaní určité problémy, ktoré sa odzrkadlili aj na jej
zdravotnom stave. Bola opakovane nútená požiadať o pomoc svoju matku a sestry, ktoré jej prišli do
L. vypomáhať a práve z toho dôvodu hodlá ostať na U., kde má pre výchovu dcéry vytvorené vhodné
podmienky. Pri starostlivosti o maloletú jej vypomáhajú rodičia a rodinní príslušníci, s ktorými je vo veľmi

blízkom citovom aj osobnom vzťahu. Otcovi v styku s dieťaťom nebráni, maloletá si s ním pravidelne
telefonuje a uskutočnil sa aj styk otca s maloletou na U.. K otcovi však požíva určitú nedôveru potom,
čo jej odmietol dieťa vrátiť a zobral ju na územie Č. G.. Z toho dôvodu s maloletou navštívila aj detskú
psychiatričku T.. O. G..
Mal. I. počas osobného pohovoru dňa 14.9.2015 za prítomnosti matky a dňa 6.10.2015 bez prítomnosti

matky komunikovala bezprostredne v jazyku českom, pričom slovenskému jazyku rozumie bez
problémov. Maloletá sa javila ako veľmi rozumné, vnímavé dieťa, ktorej je známa celá situácia ohľadom
premiestnenia na U., ako aj problematický vzťah rodičov. Svoje názory prezentuje jednoznačne. Bez
prítomnosti matky sa maloletá vyjadrila tak, že na U. sa jej páči, u babky je jej dobre, v škôlke si zvykla,
má tu lepšie učiteľky ako v L., lebo tie boli prísne. Chcela by tu ostať s mamkou. K otcovi nechce ísť

bývať, ak by sa vrátila do L., tak len s mamkou. Ocka má rada, ale sa bojí, že by ju znova uniesol a
nechcel by ju vrátiť mamke.
Šetrením pomerov kolízneho opatrovníka, neboli zistené žiadne okolnosti zanedbávania starostlivosti
o maloletú, maloletá má v rodinnom prostredí na adrese súčasného pobytu vytvorené vhodné bytové
podmienky, matka zabezpečuje jej starostlivosť na veľmi dobrej úrovni a jej výchove venuje aj patričnú

pozornosť. Kolízny opatrovník ponechal na zváženie súdu, s prihliadnutím na vek maloletej a jej citovú
naviazanosť na matku, s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa, ktoré potrebuje pre svoj všestranný
vývin pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi, rozhodnutie v tejto veci.

Pred začatím pojednávania obe strany zotrvávali na svojich stanoviskách, uviedli, že dohoda medzi nimi

nie je možná, otec zotrval na svojom návrhu a uviedol, že matka neiniciovala žiadnu dohodu v tomto
smere. Otec vyjadril presvedčenie, že konanie matky, jej presťahovanie z Č. G. B. U. je vedené snahou
o znemožnenie striedavej osobnej starostlivosti.
Matka taktiež zotrvala na svojom stanovisku na tom, že obvyklý pobyt dieťaťa nie je v Č. G., ale na
území U. G. a pokiaľ by dieťa aj malo obvyklý pobyt na území Č. G., potom by tu bol dôvod na nevrátení

dieťaťa, pretože v prípade navrátenia dieťaťa do Č. G., by dieťa utrpelo značnú psychickú ujmu a okrem
toho je tu vôľa dieťaťa, ktoré je schopné svoju vôľu prejaviť, má 6 rokov a uviedlo, že chce žiť na území
U. G.. Tomu zodpovedá aj správa kolízneho opatrovníka, ktorý prešetroval pomery na strane dieťaťa
a s dieťaťom rozprával.

Kolízny opatrovník uviedol, že pri prešetrení pomerov na strane dieťaťa, pri osobnom pohovore s
dieťaťom mal kolízny opatrovník snahu zistiť vôľu dieťaťa, či by sa vrátila do Č. G. za určitých okolností
a maloletá reagovala tak, že áno, ale len s mamkou. Kolízny opatrovník však zároveň nevylúčil, že dieťa
môže byť ovplyvňované rodinou matky, v ktorej v súčasnosti žije. Maloletá o období, keď žila v Č. G.
nerozprávala, rozprávala o tom, čo prežíva v súčasnosti, ako sa cíti v škôlke na U., ktorú v súčasnosti

navštevuje, žiadne kamarátky zo škôlky v Č. G. nespomínala, ani to, že by jej niekto z Č.Q. G. chýbal.
Nie je možné vylúčiť ani to, že dieťa preberá myšlienky dospelých, bolo zrejmé, že o veci je dostatočne
informovaná a ochotne dopĺňala informácie, ktoré neposkytla jej matka.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol skutočnosti týkajúce sa rozvodu manželstva s matkou maloletej

rovnako, ako v podanom návrhu, doplnil, že do 1.4.2015 žil a pracoval v X., avšak od 1.4.2015 sa vrátil
na územie Č. G.N., kde žije so svojou priateľkou v L., v rodinnom dome. V predchádzajúcom období sa
stretával s maloletou v priemere asi po dobu 90-tich dní v roku. Nemali žiadne problémy s úpravou tohto
styku na základe dohody s matkou dieťaťa, aj keď spolu telefonicky veľmi nekomunikujú, emailom sadohodnúť vedia. Jeho vzťah s dieťaťom bol perfektný, bezproblémový. Dieťa ho navštevovalo aj v X.,
kýmpracovalvB..Maloletásapoznáajsjehopriateľkou.Otom,žematkasarozhodlapresťahovaťspolu
s maloletou na U., sa dozvedel iba z emailovej správy matky. Uviedol, že možno dva roky predtým túto

problematiku matka už načrtla, avšak vtedy reagoval tak, že s tým nesúhlasí a povedal jej, že pokiaľ by
to matka urobila len na základe vlastne vôle, tak by to bolo v rozpore s predpismi. Od toho času sa matka
k tejto problematike nevrátila a žiaden súhlas od neho už nežiadala. Ani sa o tejto téme nerozprávali.
Otec aj vo svojej výpovedi poukázal na to, že maloletá sa narodila na území Č. G., od narodenia žila
na území Č. G., naposledy navštevovala materskú škôlku na adrese T. Č.. XXX P. L.. Tu nadviazala

svoje prvé kontakty aj s kamarátkami, s ktorými sa stretávali, nielen s kamarátkami, ale aj celé rodiny.
Otec nepopieral, že tak rodina matky, ako aj jeho rodina, žijú vo P. N. na U., z jeho rodiny chodievala
za ním do L. iba sestra. Dieťa preto chodievalo s ním alebo s matkou do P.Ľ. N. a takto trávilo vo
P. N. možno dva týždne počas leta. Pokiaľ žiadal o striedavú osobnú starostlivosť, mal predstavu o
týždňovom striedaní v starostlivosti s tým, že podľa neho takéto striedanie by bolo najlepšie pre dieťa,
aby malo zachovaný rovnomerný vzťah s oboma rodičmi. Táto skutočnosť vyplýva aj z lekárskej správy,

ktorú otec predložil od T.. U. W., psychologičky zo dňa 24.3.2015. Z tejto správy vyplýva, že maloletá
bola v ambulancii psychológa vedená od leta 2014 v dôsledku rozpadu rodiny, nesúladom vo výchove,
ktorá trvá aj doposiaľ, zdá sa, že dieťa prežíva nestabilnú rodinnú situáciu, problémy sú prechodného
rázu, ale celkovo môžu ovplyvňovať fungovanie dieťaťa behom dňa, vedená v ambulancii s diagnózou
ADD porucha pozornosti v rámci ADHD, pričom klinický dojem je slabý. Doporučenie psychologičky je

realizovať striedavú starostlivosť prehľadne, pravidelne, ponechať dieťaťu čas sa adaptáciu.
Otec vo svojej výpovedi ešte odôvodnil svoje konanie, keď si dieťa po realizácii styku ponechal, bola to
vlastnejehoreakciananeoprávnenépremiestneniedieťaťamatkounaúzemieU.G.amalpredovšetkým
záujem pokúsiť sa súdnou cestou zabrániť tomu, aby matka sa na U. vysťahovala. Chcel dosiahnuť
zákaz vycestovania, očakával, že práve v tom čase súd rozhodne, ale nakoniec nechcel celú situáciu

napínať a dieťa matke vrátil. Podľa neho dieťa vôbec netušilo, že je zadržiavané, nevedelo, kedy sa má
na základe vzájomnej dohody rodičov vrátiť matke, on o tom dieťati nerozprával a žiadal aj matku, aby
takýmito skutočnosťami dieťa nezaťažovala. Matka však povedala, že I. klamať nebude. Podľa neho
znova to malo vyjsť tak, aby on bol ten zlý. Matke nepovedal, kde sa s dieťaťom zdržiava, pretože matka
bola hysterická, takže tak konal zámerne. Od toho času v septembri 2015 však s dieťaťom už bol a

všetky tieto problémy sa už zmazali a vyriešili.
Podľa otca, dieťa bolo spokojné a šťastné na území Č. G., malo všetko pre svoj život, pretože byt na T.
Č.. XXX P. L., ktorý bol ich spoločným bytom, po rozvode prenechal matke a maloletá tam mala svoju
izbu. Preto otec popieral, že by maloletej mohla vzniknúť psychická ujma, pokiaľ by bola premiestnená
späť do Č. G.. Pokiaľ dieťa sa navráti späť so svojou matkou, tak žiadna ujma jej vzniknúť nemôže.

Maloletá pozná jeho priateľku, ich vzťah je perfektný, pravidelne sa s ňou stretáva, prespávala u nich v
rodinnom dome a nemala žiadne zlé sny, nestrhávala sa.
Maloletá rozpráva iba po česky, po slovensky nevie rozprávať plynule, vie iba skladať slová.
Otec poukázal na to, že pomery na jeho strane boli prešetrované Miestnym úradom v X. B. I. a predložil
súdu správu o prešetrení pomerov.

V tejto správe nebola zistené žiadne nedostatky vo výchovnom prostredí na strane otca, dom v ktorom
otec býva s priateľkou v prenájme je zariadený, udržiavaný v poriadku a maloletá tam má svoju izbu.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že podľa nej po rozvode manželstva dieťa bolo 50% z celého roka na
U. a druhú polovičku žilo v Č. G.. Otec dieťaťa od r. 2012 pracoval v B. a spočiatku mal takú predstavu,

aby sa za ním nasťahovali do B.. Nakoniec však ich manželstvo bolo rozvedené a maloletá zostala v
jej osobnej starostlivosti. Už po rozvode manželstva mala záujem sa vrátiť na územie U. G. spolu s
maloletou, ale vtedy sa dohodli s otcom dieťaťa tak, že zostali bývať v ich spoločnom byte a ona prevzala
splácanie hypotéky za tento byt. Rešpektovala požiadavku otca, že pre neho by bolo komplikované
dochádzať z B. B. U. za dieťaťom. Hypotéku splácala vo výške 12.150 Kč a neskôr ju refinancovala

prostredníctvom svojho zamestnávateľa, takže platila X.XXX Kč mesačne a nejaké poplatky Naposledy
pracovala v Č. ako špecialista, mala nastúpiť do vyššej funkcie, avšak s tou podmienkou, že pokiaľ
odmietne, tak môže odísť. V tejto funkcii by musela pracovať od 9.00 hod. do 18.00 hod., čo si však popri
malom dieťati nemohla dovoliť. Maloletá navštevovala Materskú škôlku na T. XXX P. L., vystriedala 3
alebo4škôlky.Knimdomov,ztejtoškôlkykamarátkynechodievali,malivšakkamarátkuajschlapčekom

v jej veku, stretávali sa na ihrisku a potom tam bola mamička zo U. s dieťaťom, s ktorou sa stretávali
aj v súkromí, aj na U., aj v Č. a udržiavajú kontakt naďalej. V Č. zarábala asi XX.XXX Kč. Nakoniec v
súvislosti s tým, že neprijala ponúknutú prácu, ukončila pracovný pomer dohodou ku koncu júla 2015,
od začiatku roka však asi po dobu 2 - 3 mesiacov nepracovala, pretože bola práceneschopná so seboualebo s dieťaťom. Rozhodla sa presťahovať do U. G. z toho dôvodu, že už dávnejšie jej rodičia v G. J.
P. P. N. rekonštruovali byt na poschodí, ktorý čakal na nich, aby sa vrátili domov. Rozhodla sa vrátiť na
U., lebo finančne nezvládala platiť všetky tie poplatky, ktoré boli, prišla o prácu a nemala peniaze na

splácanie hypotéky ani na platenie bytu. Preto zvolila túto cestu, pretože poplatky s bývaním u rodičov
nemá žiadne. Podľa nej jej bývalý manžel, otec dieťaťa nikdy vyslovene nepovedal, že nesúhlasí s tým,
aby na U. odišla. Na U. prišla 31.7.2015, maloletá bola na U. už skôr. Podľa nej maloletá sťahovanie a
zmenu bydliska nevnímala nejak osobitne, brala to tak, že prišla domov, aj keď situáciu chápe. Ďalším
dôvodom, prečo prišla na U., bola skutočnosť, že v Č. nemá žiadnych príbuzných, ani otec dieťaťa,

všetci príbuzní žijú vo P. N., P. U. alebo v R.. V prípade, že potrebovala pomoc, posledné dva roky, túto
pomoc realizovali jej príbuzní tak, že jej chodili pomáhať do L.. Keď o pomoc žiadala otca dieťaťa, ten
povedal, že nemá nikoho, kto by pomôcť vedel.

Matka uviedla, že maloletá rozpráva plynule po česky, avšak má slovenské štátne občianstvo. Narodila
sa síce v Č. G., ona s ňou však rozprávala buď slovensky, maďarsky, ale aj česky, keď išli niekde von.

Dieťa bolo v Č. G. sledované v psychologickej ambulancii, pretože niekedy v roku 2014 sa začala v noci
budiť, bola nepokojná, začala robiť scény, keď mala ísť ku svojmu otcovi a boli u nej zistené príznaky
ADHD, aj keď slabé. Podľa nej maloletá trpela hysterickými záchvatmi len vtedy, keď sa mala stretnúť
so svojim otcom. Preto na odporúčanie psychologičky, maloletú na styk s otcom pripravovala formou
hry. Maloletá na nej veľmi lipne a vyčíta jej, keď nemôže s ňou byť. Ona nevie, prečo maloletá nechce

ísť k otcovi. Občas povie, že keď niečo sa otcovi nepáči, alebo jeho priateľke, tak ju trestajú, napríklad
tým, že má robiť drepy. Matka uviedla, že na území Č. G. zostala vlastne sama, maloletá bola často
chorá a preto často potrebovali pomoc niekoho iného. Otec sa s maloletou stretával podľa ich dohovoru
a ona v styku otcovi s dieťaťom nikdy nebránila. V podstate ju otec mal vždy podľa svojich predstáv a
ona sa jeho predstavám prispôsobovala.

Právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla zisťovať vôľu dieťaťa prostredníctvom vypracovania
znaleckého posudku z odboru psychológie, aj za účelom zistenia, akú psychickú ujmu by dieťa utrpelo
v prípade navrátenia do Č. G..

Právny zástupca odporkyne navrhol vypočuť v tomto konaní svedkov, a to starú matku maloletej, T. U.,
U. C. K.W. U., J. V. H. X. U..
S týmto návrhom nesúhlasila právna zástupkyňa navrhovateľa z toho dôvodu, že vypočúvaním svedkov
by sa súd odchýlil od účelu Haagskeho dohovoru, naviac, navrhovaný svedkovia by neboli nezaujatý,
nevypovedali by objektívne, ale účelovo.

Vpísomnompodanídňa19.10.2015právnazástupkyňanavrhovateľauviedla,žezisťovanievôledieťaťa
by podľa nich bolo najsprávnejšie priamym výsluchom na súde s prihliadnutím na to, že maloletá môže
byť silno ovplyvňovaná matkou a jej rodinou, v ktorej teraz žije. Dieťa je počas dvoch mesiacov neustále
v celodennom kontakte s matkou a starými rodičmi z jej strany, preto je viac ako pravdepodobné, že

dochádza k manipulovaniu dieťaťa, čo zaznamenal aj otec pri telefonických rozhovoroch s maloletou,
ktorá používa frázy nevhodné pre 6-ročné dieťa. Takýmto spôsobom je u dieťaťa vštepovaný iný vzor
hodnôt, dochádza k jeho emočnému vypätiu, postupnej citovej odluke a ovplyvňovaniu jej doposiaľ
získaných názorov, aj ohľadne jej vzťahu k trvalému pobytu na území U. G.. Na riadne posúdenie,
vnímanie objektívnych skutočností u dieťaťa je nevyhnutné vyjadrenie odborníka z oblasti detskej

psychológie. Dieťa podľa nich nemôže byť arbitrom sporu medzi oboma a rodičmi, obzvlášť, ak si
ešte samo nedokáže uvedomiť následky svojho rozhodnutia. Najlepší záujem dieťaťa pritom nemôže
byť obmedzený len na jeho momentálne citové rozpoloženie. Pokiaľ by súd uskutočnil výsluch dieťaťa
v pojednávacej miestnosti bez prítomnosti rodičov, bol by tým aspoň v minimálnej možnej miere
zamedzený negatívny vplyv na maloletú.

Súd nariadil výsluch dieťaťa prostredníctvom Referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, z toho dôvodu, že tento úrad má dostatok kvalifikovaných
psychológov, ktorí výsluch dieťaťa realizovať vedia. Nariadenie znaleckého dokazovania v tomto konaní
neprichádzalo do úvahy s ohľadom na predmet tohto konania a potrebu čo najskoršieho rozhodnutia

súdu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19.10.2015 vyplýva, že psychologička referátu
poradensko-psychologických služieb L.. Ľ. U., realizovala pohovor s dieťaťom za účelom zisťovanianázoru a postojov dieťaťa. Maloletá bola orientačne vyšetrená a bola uskutočnená aj individuálna
konzultácia s matkou a s dieťaťom. Maloletá s psychologičkou okamžite spolupracovala, nadviazala
s ňou kontakt a bola spontánna. Najviac pozitívnych odpovedí získala od maloletej jej matka, tento

vzťah je až zidealizovaný, čo môže byť znakom miernej inhibície (obrana, úzkosť dieťaťa, zábrany
vyjadriť aj negatívne city, ktoré sa neskôr môžu prejaviť napr. psychosomatickej oblasti). K osobe otca
sa prejavuje problémovosť v tom, že otec neobdŕžal žiadnu pozitívnu väzbu, (príliš často ma trestá, mám
z otca strach, kvôli nemu sa cítim nešťastná). Na otázku, ako ju trestá, odpovedala, že ak urobí nejakú
chybu, tak musí robiť drepy. Z ostatných osôb obdŕžali početnejšie odpovede sesternica B., potom stará

matka, ku ktorej dieťa nevyjadrilo výraznejšie pozitívne city. V ďalších testových metodikách sa prejavilo
o dieťaťa túžba byť s otcom, slovami „mám ho rada, ale nech nám dá pokoj, lebo ma ukradol“. Na
otázku, či by sa chcela presťahovať do Č., odpovedala, že ona nie, ale chce, aby „táta tady bydlel“. V
teste kresby rodiny figuruje otec s spolu s matkou a s ňou, chcela by, aby rodičia boli opäť spolu. Na
otázku, ako často a ako dlho by chcela byť s otcom, reaguje, že tak 1 až 3 dni a aby ju aj vrátil mamke,
následne dopĺňa, že si praje, aby im „tatínek dal trošku pokoj“. Tieto ambivalentné odpovede u dieťaťa

vyjadrujú zrejme problém, že od dospelých okolo seba dieťa počuje negatívne hodnotenia o osobe otca,
ale zároveň je to rodič, čiže dôležitá osoba pre dieťa. V individuálnom rozhovore sa matka dieťaťa o
bývalom manželovi vyjadrovala znevažujúco, negatívne, z čoho je možné usúdiť, že s rozvodom spred
dvoch rokov, nie je citovo vyrovnaná. Jej postoje môže dieťa čítať dvojznačne, nie je vylúčené, že to má
vplyv na vyjadrenie dieťaťa a jeho postoj k stretávaniu sa s otcom. Matka bola informovaná o výsledku

vyšetrenia, o tom, že môže vedome aj nevedome prenášať na dieťa svoje negatívne pocity, má ťažkosť
s oddelením partnerstva od rodičovského vzťahu a mala sklon aj pri pohovore otvárať tému problémovej
komunikácie s bývalým partnerom pred dieťaťom. Bolo jej odporučené zbytočne nepsychologizovať a
nepsychiatrizovať dieťa.

Právny zást. matky na pojednávaní súdu predložil čestné vyhlásenia rodičov matky, T. U. H. K. U. o
tom, že v čase, kým matka s dieťaťom bývali v L., jej často pomáhali v starostlivosti o mal. I., najmä v
r. 2004 a začiatkom roku 2015, alebo ju brávali k sebe na U.. Pri tejto starostlivosti sa striedali aj s T.
Č. H. J. U.. V rodine majú veľmi dobré a úzke vzájomné vzťahy, maloletú majú všetci radi, aj ona ich.
Odkedy sa maloletá s matkou vrátili na U., dieťa prospieva veľmi dobre, je spokojné, hravé a je veľmi

citovo naviazaná na svoju mamu. Rovnako aj T. U. H. T. Č. predložili takého čestné prehlásenie, že v
rokoch 2013 až 2015 veľmi často poskytovali matke dieťaťa pomoc, buď tak, že prišli do L. a postarali
sa o maloletú, alebo ju brávali na U..
Ďalej právny zástupca matky predložil súdu aj kópiu zmeny návrhu otca v konaní na Obvodnom súde
Praha 9, ktorým už nežiada striedavú osobnú starostlivosť, ale zverenie maloletej I. do svojej osobnej

starostlivosti. Na pojednávaní súdu poukázal na to, že práve táto skutočnosť potvrdzuje, že v prípade
navrátenia dieťaťa do miesta obvyklého pobytu v Č. G., by dieťa mohlo byť vystavené vážnej psychickej
ujme, otec žiaden styk s matkou totižto nenavrhuje, dieťa by bolo takto oddelené od matky.

Právna zást. navrhovateľa uviedla, že napriek výsluchu dieťaťa si myslia, že dieťa je ľahko ovplyvniteľné,

nie je schopné pochopiť zmysel tohto konania a to, čo prejavila, nemusí byť jej vlastná vôľa, ale vôľa
sprostredkovaná.

Matka k správe psychologičky uviedla, že pokiaľ sa vracia k rozvodu svojho manželstva s otcom dieťaťa,
je to z toho dôvodu, že odkedy sa rozviedli, bola to stále ona, ktorá bola benevolentná, snažila sa

vychádzať v ústrety otcovi dieťaťa, styk sa realizoval podľa jeho predstáv. Jeho nezaujímalo, ako sa
ona zariadi a rovnako ho nezaujímalo ani to, z čoho bude platiť hypotéku za 3-izbový byt P. L.. Keď
jej prestal finančne vypomáhať, povedal, že je mu to jedno. V podstate mu síce nepoložila konkrétnu
otázku, či „ s jeho láskavým vedomím a dovolením by sa mohla presťahovať na U., len mu povedala, či
si uvedomuje, že ona nezvládne platiť tú hypotéku, keď jej finančne nevypomôže a že sa bude musieť

presťahovať domov.

V záverečných prednesoch obaja právni zástupcovia zhrnuli tie skutočnosti, ktoré už boli prednášané
a dokazované v priebehu konania. och právnych zástupcov, zúčastnených strán vyplýva, že zotrvávajú
na svojich návrhoch a tých skutočnostiach, ktoré boli prednesené už aj v priebehu konania.

Právna zást. navrhovateľa poukázala na to, že je potrebné vychádzať z toho, že obvyklý pobyt maloletej
bol na území Č. G., kde maloletá mala vytvorené stabilné životné prostredie, vhodné podmienky pre
svoj duševný a psychický rozvoj ako aj výchovu. V čase jej premiestnenia, obaja rodičia vykonávali
opatrovnícke právo, otec mal upravený styk s maloletou, na základe dohody s matkou dieťaťa tentostyk realizoval, tento styk sa dokonca rozširoval a matka svojim konaním do tohto vzťahu zasiahla
neoprávneným premiestnením dieťaťa na územie SR.
Právny zástupca matky považoval za dôležité, že podľa nich obvyklý pobyt dieťaťa nebol v Č. G., že

navrátením by bolo dieťa vystavené fyzickej a duševnej ujme, matku nemožno nútiť k návratu a v takom
prípade, by maloletá bola odlúčená od matky, musela by byť v starostlivosti otca. Otec naviac nepredložil
súdu žiadnu predstavu o tom, aké podmienky by matke v prípade návratu ponúkal. Dieťa preferuje matku
a nie je tu ani vôľa dieťaťa vrátiť sa do Č. G.. Na túto vôľu dieťaťa je potrebné prihliadať, lebo je spôsobilé
svoju vôľu vyjadriť.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na navrátenie mal. I. W. z dôvodu jej neoprávneného
premiestnenia z Č. G. na územie U. G., preto súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval
podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol
prijatý dňa 25.10.1980, podpísaný v mene Č. H. U. K. G. dňa 28.12.1992 a U. G. vyslovila súhlas s
Dohovorom dňa 15.6.2000.

Podľa čl. 1 cieľom tohto Dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného
štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu

sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý

pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo
samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na

základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu
bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí,

keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

Podľa čl. 11 Dohovoru justičné alebo správne orgány zmluvných štátov budú v konaní o návrat dieťaťa
konať bez odkladu.

Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia
konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na
požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola
ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu
ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.

Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a
v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo, že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého

pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za
rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Z cit. právnej úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ predmetného Dohovoru, a
to zaistenie bezodkladného návratu detí protiprávne premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom
zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak ním dôjde
k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa
právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením

alebo zadržaním.

Pred premiestnením maloletej z Č. G. B. U., prislúchalo opatrovnícke právo obom rodičom, aj napriek
tomu, že maloletá bola po rozvode manželstva svojich rodičov zverená do výlučnej osobnej starostlivosti
matky, ale otcovi prislúchalo právo styku s maloletou. Po rozvode manželstva s matkou maloletej, svoje

opatrovnícke právo otec aj realizoval a s maloletou sa stretával na základe dohody rodičov. Obsahom
opatrovníckych práv je aj právo oboch rodičov určiť miesto pobytu dieťaťa. Pod miestom obvyklého
pobytu dieťaťa na účely tohto konania treba rozumieť miesto, kde dieťa bývalo na základe zhodnej vôle
rodičov bezprostredne pred jeho premiestnením. Keďže ako bolo vyššie uvedené, maloletá bývala spolu
so svojou matkou v L. B. D.. T. Č.. XXX, jej obvyklý pobyt bol v Č. G. a faktické zdržiavanie sa maloletej

na území U. G., na adrese u starých rodičov, alebo dočasný pobyt u starých rodičov spolu s matkou, jej
obvyklý pobyt nezakladá. Keďže obvyklý pobyt maloletej bol na území Č. G., patrí do jurisdikcie českého
súdu.

Z právnej úpravy rodinno-právnych vzťahov, ktoré v Č. G. upravuje súčasný nový Občiansky zákonník,

v § 858 uvádza, že rodičovská zodpovednosť zahrňuje povinnosti a práva rodičov, ktoré spočívajú v
starostlivosti o dieťa, najmä starostlivosť o jeho zdravie, jeho telesný, citový, rozumový a mravný vývoj,
v ochrane dieťaťa, v udržiavaní osobného styku s dieťaťom, zabezpečovaní jeho výchovy, vzdelávaní,
v určení miesta bydliska, jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku; vzniká narodením a zaniká
akonáhle dieťa nadobudne svojprávnosť. Trvanie a rozsah rodičovskej zodpovednosti môže meniť iba

súd.

Podľa § 865 ods. 1 cit. OZ, rodičovská zodpovednosť náleží rovnako obom rodičom. Má ju každý rodič,
pokiaľ jej nebol zbavený.

V §-e 877 cit. zákona, v ods. 2 sa uvádza, že za významnú záležitosť sa považuje najmä nielen bežné
liečebné a obdobné zákroky, určenie miesta bydliska a voľba vzdelania, alebo pracovného uplatnenia
dieťaťa.
Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že o podstatných veciach týkajúcich sa mal. detí musia
rozhodovať rodičia spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne súd. Ďalej z uvedeného vyplýva, že

odporkyňa, matka mal. detí sama nemohla rozhodnúť o tak podstatnej záležitosti, ako premiestnenie
maloletejZ.Č.G.B.U.apotrebovalaktomusúhlasdruhéhorodiča.Vtomtokonanímatkanepreukázala,
že otec s trvalou zmenou miesta pobytu dieťaťa súhlasil.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu jednoznačnému záveru, že obvyklý pobyt mal.
I. W. X. P. Č. G. na adrese jej posledného bydliska, kde bývala s matkou v L., B. D.. T. Č.. XXX. Maloletá
v Č. G. žila od narodenia a v mieste bydliska navštevovala aj škôlku, až do toho času, kým ju matka,

v júli 2015 nepremiestnila na územie U. G., kde v súčasnosti žije na adrese starých rodičov P. N. Č..
XXX, C. W. - C.. O tom, že miesto obvyklého pobytu maloletej bolo na území Č., svedčí aj konanie, ktoré
sa vedie na Obvodnom súde Praha 9 o návrhu otca na zmenu umiestnenia dieťaťa, pričom právomoc
a príslušnosť súdu sa riadi práve obvyklým pobytom dieťaťa. Tento súd vo veci koná práve na základe
toho, že má právomoc a príslušnosť konať vo veci.

Čo sa týka zisťovania názoru maloletej, súd má za to, že napriek vyjadrenia jej vôle zostať žiť na
U., súd je toho názoru, že vzhľadom na vek a psychickú vyspelosť maloletej, táto nie je schopná
pochopiť, čo je predmetom tohto konania. Mal za to, že dieťa vo veku 6-tich rokov nie je schopné
pochopiť zmysel tohto konania a naviac dieťa môže byť veľmi silno ovplyvnené vo vyjadrení svojej vôle
matkou a rodinným prostredím, v ktorom v súčasnosti žije. Tieto skutočnosti potvrdila aj správa referátu

poradensko-psychologických služieb, kedy odborná pracovníčka tohto referátu realizovala pohovor s
dieťaťom a dieťa vyjadrilo túžbu, aby rodičia boli opätovne spolu, teda aby mala pri sebe tak otca, ako aj
matku. Aj táto skutočnosť svedčí o jednoduchej túžbe dieťaťa, mať oboch rodičov, a to aj napriek tomu,
že je silne citovo naviazaná na svoju matku. Táto skutočnosť preukazuje súdu a mala by preukázať aj
obom rodičom, že najväčší záujem dieťaťa je zachovanie rovnomerného vzťahu k obom rodičom, dieťa

potrebuje pre svoj zdravý vývoj tak matku ako aj otca.

Náš právny poriadok, ani Dohovor, nerieši vekovú hranicu u dieťaťa, kedy je schopné relevantne vyjadriť
svoj názor, prejaviť, ale aj pochopiť následky svojho vlastného názoru, ale český právny poriadok v
novom OZ v §-e 867 ods. 2 takúto hranicu určuje a uvádza, že o dieťati staršom 12 rokov, sa má za to,

že je schopné informácie prijať, vytvoriť si vlastný názor a tento aj odovzdať. Názoru dieťaťa venuje súd
patričnú pozornosť. Súd preto v tomto konaní síce vypočul názor maloletej, ale na jej názor nemohol
prihliadnuť.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že mal. I. W. bola svojvoľne,

na základe jednostranného rozhodnutia matky premiestnená z miesta obvyklého pobytu v Č. G. B. U.
a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali nevyhovenie návrhu otca na navrátenie maloletej
do tohto miestna obvyklého pobytu. Dieťa bolo konaním a rozhodnutím matky vytrhnuté zo svojho
prirodzeného prostredia, kde žilo a vyrastalo, a preto súd rozhodol tak, že matka je povinná dieťa trvale
vrátiť do miesta pôvodného obvyklého pobytu v Č. G.. Súd prihliadol pri svojom rozhodnutí na prvotný

a nespochybniteľný záujem dieťaťa, aby malo rovnocenný kontakt so svojimi oboma rodičmi a preto je
rozhodnutie súdu v súlade aj so záujmami mal. dieťaťa.

Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom návrh
na vrátenie dieťaťa do jedného roka od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd nariadiť

vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná niektorá
z výnimiek, uvedených v cit. článku 13, prípadne čl. 20 Dohovoru.

Vzhľadom na to, že Č. G. H. U. G. sú členmi Európskej únie, pre posúdenie týchto výnimiek platia aj
ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v

manželskýchveciachavoveciachrodičovských právapovinností,ktorývčlánku11upravujepodmienky
pre návrat dieťaťa.

Podľa článku 11 ods. 2 pri uplatňovaní článkov 12 a 13 Haagskeho dohovoru z r. 1980 sa musí
zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo

stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.

Podľa čl. 11 ods. 4 cit. nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho
dohovoru z r. 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany
dieťaťa po jeho návrate.

Podľa ods. 5 súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, kým sa osobe, ktorá požiadala o návrat dieťaťa
nedala možnosť vyjadriť sa.

Citovaný čl. 11 ods. 4 je potrebné vykladať reštriktívne a matka musí svoje tvrdenia dôsledne preukázať.NavrhovateľpodalsvojnávrhvlehotedojednéhorokapopremiestnenímaloletejzČ.B.U.,bolasplnená
ďalšia zákonná podmienka pre rozhodovanie súdu o navrátenie mal. detí do miesta ich obvyklého

pobytu.

Súd na základe vykonaného dokazovania hodnotil, či s premiestnením maloletej bol daný súhlas
zo strany otca. Dôkazné bremeno v tejto otázke mala matka, v priebehu konania túto skutočnosť
nepreukázala. Sama uviedla, že otcovi iba mailom oznámila svoje rozhodnutie zostať natrvalo na U..

Zo správania sa otca mal. nemožno vyvodiť jeho súhlas s premiestnením mal. na U. aj s ohľadom na
to skratové konanie otca, keď nevrátil mal. matke po uplynutí styku, lebo chcel dosiahnuť jej návrat do
Č. G.. Otec preukázal, že akonáhle sa dozvedel o úmysle matky zotrvať natrvalo na U., obrátil sa na
Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Č. podal návrh v tomto konaní. Ani v priebehu
konania neprejavil súhlas s tým, aby mal. zostala na území U. a aby mala obvyklý pobyt na území U..
Teda odporkyňa v tomto konaní nepreukázala, že by mal. bola ňou premiestnená na základe súhlasu

navrhovateľa a teda neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tej skutočnosti, že maloletú z Č. G. B.
U. neuniesla. Preto súd považoval premiestnenie mal. odporkyňou za neoprávnené, a teda bez súhlasu
navrhovateľa.

V ďalšom sa súd zaoberal posúdením otázky, či by mohla byť mal. v dôsledku navrátenia do miesta

obvyklého pobytu vystavená fyzickej alebo duševnej ujme, alebo že by ju jej návrat priviedol do
neznesiteľnej situácie tak, ako to upravuje článok 13, resp. 20 Dohovoru a tak, ako to tvrdila strana
odporkyne. Súd nezistil z výpovede účastníkov konania žiadne také okolnosti, ktoré by mohli vyvolať
takúto obavu. Mal. má vybudovaný so svojim otcom dobrý vzťah, tento vzťah je naďalej udržiavaný
a ani v dôsledku premiestnenia mal. na U. nebol prerušený. Otec sa podľa svojich možností s mal.

stretáva, maloletá pozná aj priateľku otca, je medzi nimi bezproblémový vzťah. Vzhľadom na to, že
matka s mal. opustila dôverne známe prostredie, kde mal. navštevovala materskú škôlku a kde mala
svoje sociálne zázemie, svojich kamarátov, súd mal za to, že tie podmienky, do ktorých sa má vrátiť,
sú pre ňu vyhovujúce.
Maloletá bola v júli 2015 matkou vytrhnutá zo sociálneho prostredia, v ktorom vyrastala, vtedy bola

vystavená nadmernému stresu pri sťahovaní z Č.Q. G. B. U.. Pokiaľ má dieťa nejaké psychické
problémy, tie môžu byť reakciou práve na tieto okolnosti, ale môžu byť aj následkom neprimeraného a
nedôvodného zaťahovania maloletej do problémov matky a otca, či už matkou, alebo inými dospelými
osobami v jej okolí.

Tieto problémy nemuseli nastať, pokiaľ by matka reálne zvážila svoje možnosti, resp. zabezpečila
písomný súhlas otca so sťahovaním. Podľa zváženia súdu matke nič nebránilo v tom, aby na území Č. G.
zostala, aby maloletá zostala v jurisdikcii českého súdu naďalej a nepremiestnila mal. neoprávnene na
územie U. G.. Pokiaľ matka svoj odchod z Č. G. odôvodňovala finančnými dôvodmi, k tomu je potrebné
uviesť, že tieto dôvody Dohovor nepozná, naviac matka mala v Č. G. riadne zamestnanie, svoj príjem,

byt vo svojom vlastníctve a poberala výživné zo strany otca maloletej v nie malej výške. Preto je pre
súd nepochopiteľné, že odporkyňa ukončila pracovný pomer na dobu neurčitú v L., predala svoj byt v
L., len preto, aby sa mohla presťahovať s dieťaťom do P. N. B. P. U., ktoré je známe vysokou mierou
nezamestnanostiakdevsúčasnostinemážiadenpríjemajeodkázanánapomocsvojichrodičov.Takéto
konanie matky určite nie je v záujme dieťaťa.

Matka svoj odchod z Č. G. odôvodňuje finančnými problémami, ale na druhej strane v tomto konaní
tvrdí, že v súčasnosti žije z úspor. Tie si ale mohla našetriť len v Č. G., takže v tomto kontexte sa zdá
byť konanie aj tvrdenie matky ako vyslovene účelové.

Na záver súd uvádza, že v tomto konaní nerozhodoval o opatrovníckom práve rodičov voči dieťaťu, ani

o tom, že by dieťa niektorému z rodičov odnímal. Takéto rozhodnutie prislúcha opatrovníckemu súdu
v Č. G.

Na základe vyššie uvedených výsledkov vykonaného dokazovania súd nariadil matke navrátenie
maloletej I. do miesta jej obvyklého pobytu v Č. G..

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemáprávonanáhradutrovkonania,aksakonaniemohlozačaťajbeznávrhu.Súduplatniltotozákonnéustanovenie analogicky, pretože v podstate sa jedná o konanie o starostlivosť o mal. deti. Zároveň
právni zástupcovia oboch strán náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.