Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216717
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215216717.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o medzičasom plnoletého R. G., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX, P..Č.. J. D. XX, J., dieťa
matky C. K.-M., L.. X.X.XXXX, bytom E. X, J. a otca C. G., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom Ď. Č.. XXX,
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k R. G., L.. XX.X.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne na
sumu 150,- eur mesačne od 10.7.2015 do 10.9.2018.

II. Zročné výživné za obdobie od 10.7.2015 do 10.9.2018 v sume 1141,12 eur je otec povinný uhradiť

R. G. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.7.2015, sa matka domáhala zvýšenia výživného na
vtedy maloletého syna R. zo sumy 49,79 eur na sumu 150,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. Svoj
návrh odôvodnila tým, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému riadne a včas nikdy neplnil.

Maloletý R. navštevuje strednú školu, vzhľadom k svojim zdravotným problémom má zvýšené výdavky
na diétnu stravu vo výške cca 150,- eur a na lieky cca 30 eur mesačne. Keďže otec si dlhodobo neplní
svoju vyživovaciu povinnosť, matke finančne vypomáha jej rodina.

2. Syn R. sa po dosiahnutí svojej plnoletosti pripojil k návrhu svojej matky na zvýšenie výživného, ktoré
žiadal zvýšiť na sumu 150,- eur mesačne.

3. Otec sa k návrhu nevyjadril, na súdne pojednávania sa nedostavil. Predvolania zasielané otcovi na
známe adresy sa súdu opakovane vrátili ako neprevzaté. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti
otca.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, plnoletého R., oboznámil sa s rodným listom,
potvrdeniami o návšteve školy, pracovnou zmluvou, potvrdením o príjme, obsahom pripojených súdnych
spisov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

5. Rozsudkom Okresného súdu T. - M., Č..T.. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX bolo rozvedené
manželstvo rodičov a na čas po rozvode boli vtedy maloletý R. spolu s bratom C. zverení do osobnej
starostlivosti matky, pričom výživné zo strany otca bolo určené vo výške 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačnena každého z nich. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. V čase tohto súdneho konania bol maloletý R. žiakom
3. ročníka základnej školy. Bol zdravý, z dôvodu návštevy rôznych krúžkov mala matka mimoriadne

výdavky vo výške 200,- Sk mesačne. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem vo
výške 10.000,- Sk netto. Spoločne s obidvomi synmi bývala u svojej matky, ktorej prispievala na bývanie
sumou cca 3.000,- Sk mesačne. Otec detí žil v Prahe, kde pracoval ako tesár a zarábal do 30.000,- Sk
mesačne. Výdavky na nájomné mal vo výške cca 8.000,- Sk, plus ďalšie náklady na pracovnú činnosť.

6. Rozsudkom Okresného D. J. W., Č..T.. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletému C. G., nar. XX.X.XXXX zo sumy 49,79 eur na sumu 120,- eur mesačne od
30.1.2012 a vo zvyšnej časti, v ktorej sa matka domáhala zvýšenia výživného aj k maloletému R., súd
návrh zamietol, nakoľko maloletý bol v čase rozhodovania súdu o výživnom umiestnený v diagnostickom
centre, cez víkendy chodieval domov k matke. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že zvýšenie výživného
na maloletého R. nie je dôvodné a pôvodne stanovené výživné musí postačovať na pokrytie potrieb

maloletého, ktoré sčasti hradí matka.

7. Plnoletý R. bol v čase začatia tohto súdneho konania študentom dennej formy štúdia na Pedagogickej
a sociálnej akadémii, ktorú ukončil v septembri 2018. Dňa 10.9.2018 sa zamestnal, dosahoval mzdu
vo výšku 700,- eur netto. Od 18.2.2019 pracuje ako vychovávateľ na základnej škole a jeho mesačná

mzda je vo výške 612,- eur.

8. V čase začatia tohto konania matka pracovala len brigádne, jej príjem tvorili provízie vo výške cca
200-300 eur mesačne. Od augusta 2015 sa zamestnala v trvalom pracovnom pomere a dosahovala
priemerný mesačný príjem vo výške 475,30 eur netto mesačne. Medzi svoje výdavky zahrnula: strava

100 eur, pôžičky 143 eur, kozmetika 30 eur, oblečenie 20-30 eur. Spoločne s deťmi bývala v krízovom
centre, kde za ubytovanie platila 53 eur. Neskôr spoločne bývali v prenajatom byte.

9. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že na syna R. má výdavky súvisiace so školou - triedny
fond, knihy, povinné exkurzie, maturitný večierok. Keďže má syn zdravotné problémy s pečeňou, má

diétu a pravidelne mu dopláca na lieky priemerne 50 eur. Syn sa venuje svojim záľubám, venuje sa
divadlu a cestuje aj mimo J., učí sa hrať na gitare. Otec nevidel deti od roku 2008, od roku 2010 na deti
neplatí výživné. Matka preto podala na otca trestné oznámenie za neplnenie si povinnej výživy.

10. Plnoletý R. pred súdom vypovedal, že sa pripája k návrhu svojej matky na zvýšenie vyživovacej

povinnosti zo strany otca, a to od podania návrhu do 10.9.2018, kedy sa zamestnal. V čase podania
návrhu bol študentom strednej školy, žil s mamou, ktorá financovala jeho potreby. V roku 2017 sa od
mamy odsťahoval, aktuálne býva v prenajatom byte, za ktorý platí 430,- eur mesačne. V byte bývajú
dvaja. S otcom nie je v kontakte, naposledy ho videl v roku 2007.

11. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

17. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb R.,
možností,schopnostípovinnéhorodičaanajmäprihliadalnazmenupomerov,ktoránastalaodposlednej
úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných
kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami
sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k
deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich
rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane
povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však

treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj
objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej
úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré

nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky,
účtyzamobilnýtelefón,čivýškahypotekárnychúverov,nakoľkosamotnábanka neposkytnezáujemcovi
vyšší hypotekárny úver, ako je sám schopný splácať.

18. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto

konaní a zistil, že na strane R. došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej
povinnosti.R.je vsúčasnostiplnoletýmuž,ktorého potrebysaprimeranevekuzmenili. Odôvodnenými
potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších
odôvodnených potrieb. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú
možnostiam zamestnaného človeka, teda aj otca berúc do úvahy tú skutočnosť, že otec sa so synom

dlhodobo nestretáva, neprejavuje o neho záujem, na výživu neprispieva. Vyživovaciu povinnosť súd
zvýšil od podania návrhu až do dňa uzavretia pracovného pomeru Eugena G., teda do doby kedy sa
bol schopný samostatné živiť.

19. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy

určeným výživným za obdobie od 10.7.2015 do 10.9.2018 (22 mesiacov mesiacov + alikvótna časť
za júl 2015 a september 2018 ).

20. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.

21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.