Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/11/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106201699
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5106201699.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: H.. Ľ. Ď., K.. XX.XX.XXXX, O. Q..Y..Š. XXX/XX, Ž., právne zast. Mgr. Richard Karkó,
advokát so sídlom D.Dlabača 35, Žilina, proti odporcovi v 1.rade: X.K. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XXX a
proti odporcovi v 2.rade: B. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K.U. XXX, obaja zast. H.. Q. W., K.. XX.XX.XXXX,
O. V. XXXX/XX, Ž., o určenie vlastníckeho práva,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi v 1.rade a odporcovi v 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 20.01.2006, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa

25.01.2006, domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXXX/
X S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc.č. XXXX/X KN - zastavané plochy a nádvoria
o výmeree XXX m2, parc.č. XXXX/X S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc.č.
XXXX/X S. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXXX Správy katastra
Ž.. Svoj nárok odôvodnil tým, že rozsudkom NS SR zo dňa 28.01.1999, č.k. 7Sž 100/98 bolo zrušené
rozhodnutie daňového riadieľstva SR zo dňa 10.06.1998 o príklepe na nehnuteľnú vec. Vydražiteľ bol
teda povinný vrátiť vydraženú vec povinnému. Napriek tomu, že vydražiteľ o tejto skutočnosti vedel,

previedol uvedené nehnuteľnosti na tretie osoby, pričom terajšími vlastníkmi sú odporcovia. Následne
došlo na základe geometrického plánu k rozdeleniu nehnuteľností tak, že parcele č. XXXX/X a XXXX/X
S. zodopovedajú pozemky parc.č. XXXX/X S., XXXX/X S., XXXX/X S., XXXX/X S..

Spolu so žalobným návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu plnomocenstvo; výpis
zo živnostenského registra; rozhodnutie Daňového úradu Žilina I o príklepe; rozsudok NS SR č. 7Sž
10/98 zo dňa 28.01.1999.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 23.05.2008,
31.07.2008, 12.02.2009, 20.08.2009 a 29.04.2010, kedy bolo vyhlásené rozhodnutie.

Na ústne pojednávania boli predvolaní účastníci konania a ich zástupcovia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa právneho zástupcu
navrhovateľa, zástupcu odporcov, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.

Z predložených listín mal súd nepochybne preukázané, že navrhovateľ bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností spolu s jeho vtedajšou manželkou A. Ď., teda nehnuteľnosti patrili do ich bezpodielového
spoluvlastníctva.Z rozhodnutia Daňového úradu Žilina 1 zo dňa 27.11.1997, č.k. XXX/XXX/XXXXX/XX vyplýva, že
príslušný daňový úrad udelil príklep vydražiteľovi F..Y..E.., W..Y..R.. k nehnuteľnostiam, na základe čoho

sa stal vlastníkom daných nehnuteľností.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.1999 bol daný príklep zrušený, pričom v
odôvodnení je uvedené, že navrhovateľ ako povinný nadobudol dané nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva, aj keď na kúpnej zmluve bol uvedený len on, preto v daňovom exekučnom konaní malo

byť konané aj s vtedajšou manželkou navrhovateľa ako so spoluvlastníčkou draženej nehnuteľnosti.

Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd zistené, že odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. B. XXXX/XX-XXX/XX.

Následne v rámci vykonávania dokazovania súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ

nadobudol počas manželstva s A. Ď. do bezpodielového spoluvlastníctva, čo nepochybne vyplýva aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a tie skutočnosti potvrdil aj navrhovateľ.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Zároveň súd zistil, že manželstvo navrhovateľa a A. Ď. bolo rozvedené v roku 2003 a ich bezpodielové
spoluvlastníctvo nebolo zatiaľ vyporiadané.

Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového

spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Vzhľadom na citované ustanovenia je zrejmé, že keďže manželstvo navrhovateľa a A. Ď. bolo rozvedené
v roku XXXX, kedy zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a nebolo zatiaľ vyporiadané, teda do
troch rokov od jeho zániku nedošlo k vyporiadaniu dohodou, ani nebol v danej lehote podaný návrh
na vyporiadanie BSM, platí, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve, ktoré taktiež nebolo
zrušené a vyporiadané.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu
legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.

Z výsluchu navrhovateľa a z predložených listín vyplýva, že nehnuteľnosti patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a následne sú v podielovom spoluvlastníctve.

Po zistení týchto skutočnostiach navrhovateľ však naďalej zotrvával na svojom návrhu bez akejkoľvek
zmeny, teda naďalej zostalo označenie účastníkov konania bez zmeny, ako aj petit, a to aj po poučenísúdu podľa § 5 O.s.p., ako aj po vznesení námietky zástupcu odporcov ohľadom nedostatku vecnej
legitimácie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd má však za to, že vzhľadom k tomu, že spoluvlastníkom
je aj bývalá manželka navrhovateľa, také označenie účastníkov konania, ako označil navrhovateľ - bez
označenia aj A. Ď., či už ako navrhovateľky alebo odprorkyne, je nepostačujúce, a to aj s poukazom na
ust. § 159 ods.2 O.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania
a pre všetky orgány. Bývalá manželka narhovateľa však nebola označená ako účastník konania, hoci aj

ona je nepochybne spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ síce navrhoval jej vstup
do konania, ale iba na strane navrhovateľa, avšak súd jej vstup nepripustil uznesením zo dňa 05.05.2009
z dôvodu, že navrhovateľka nedala výslovný súhlas k jej vstupu do konania a proti danému uzneseniu,
ktoré bolo všetkým riadne a včas doručené, nikto nepodal odvolanie.

Je nepochybné, že aj A. Ď. má práva a povinnosti k predmetným nehnuteľnostiam.

Taktiež súd poukazuje na to, že navrhovateľ žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom, a to aj napriek
tomu, že nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a následne boli v podielovom
spoluvlasníctve. Svoj návrh nezmenil ani po poučení súdu v zmysle § 5 O.s.p.

Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie,
keďžeA.Ď.akoďalšiaspoluvlastníčkanebolaúčastníčkoukonania.Ztohodôvodusúdsaužnezaoberal
ďalšími skutočnosťami a ich dokazovaním, a preto ani nevykonal ďalšie dokazovanie a teda návrhy na
dokazovanie odmietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní boli úspešní odporcovia, ktorí si síce uplatnili náhradu trov konania, ako napríklad v podaní zo

dňa 14.07.2006, avšak v stanovenej lehote nevyčíslili trovy konania, a zo spisu ani žiadne nevyplývajú,
preto súd im náhradu trov konania nepriznal, pričom rozhodol podľa § 151 ods.2 O.s.p., v zmysle ktorého
súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania, keďže súd im pri vyhlásení rozhodnutia
síce priznal náhradu trov konania tak, že zaviazal navrhovateľa na danú náhradu, avšak z dôvodu ich
nevyčíslenia a nezistenia vzniku trov, súd náhradu trov odporcom nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).