Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2021

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114210594
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7114210594.6

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: T.., nar. XX.XX.XXXX., zomrelý dňa X.X.XXXX, naposledy bytom
F.,protižalovanej:P.,nar.XX.X.XXXX,bytomO.,zastúpenáJUDr.Ing.MariánomVargom,bytomHlavná
18, 040 01 Košice, v konaní o vydanie 6 kusov obrazov, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní, ktoré bolo prerušené uznesením Okresného súdu Košice I vydaným dňa 27.4.2016 pod
č.k. 19C/141/2014 - 60 súd p o k r a č u j e .

II. Súd p o k r a č u j ev konaní s F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. ako právnym nástupcom zomrelého
žalobcu T.., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, naposledy bytom F.
III. Konanie z a s t a v u j e.

IV. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná v postavení žalobkyne sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
19C/117/2011 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd Košice I
svojím uznesenímzodňa25.2.2014vydanýmpodč.k.19C/117/2011-139vylúčilzpredmetnéhokonania
nárok žalovaného na vydanie 6 kusov obrazov na samostatné konanie, ktoré sa vedie na súde pod
sp.zn. 19C/141/2014.

2. Uznesením vydaným pod č.k. 19C/141/2014 - 60 dňa 27.4.2016 súd prvej inštancie konanie prerušil
do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.
24D/242/2015, Dnot 69/2015.
Uznesenie súdu o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2016.

3. Z oznámenia notárky ako súdnej komisárky Notárskeho úradu JUDr. Magdalény Keruľovej PhD., so
sídlom Trieda SNP 39 v Košiciach súd zistil, že dedičstvo po nebohom žalobcovi nadobudla na základe
uznesenia Okresného súdu Košice II, sp.zn. 24D/242/2015, Dnot 69/2015 dcéra poručiteľa F.., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. v O., a to v celosti.

4. V priebehu sporu vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, účinný odo dňa 1.7.2016. Žalobný nárok žalobcu bol vylúčený rozhodnutím súdu
prvej inštancie na samostatné konanie v čase platnosti predchádzajúceho procesného kódexu zákona
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov Občianskeho súdneho poriadku, účinného do
31.6.2016.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa ust. § 63 ods.1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať.

8. Podľa ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide

o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve.

9. Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

11. Pôvodný žalobca smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj stratil svoju procesnú
spôsobilosť, čo je jedna zo základných podmienok konania. Splnenie procesných podmienok a ich
nedostatky súd skúma z úradnej povinnosti. Všeobecné procesné podmienky Civilný sporový poriadok
vymedzuje tak, že kedykoľvek v priebehu konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci.

Podmienka procesnej subjektivity musí byť splnená a súd ju musí skúmať vždy. Ide tak o predpoklad
prípustnosti rozhodovania vo veci samej. Ak ten, kto je označený za stranu sporu (v tomto prípade
žalobca) nespĺňa kritériá na priznanie hmotnoprávnej subjektivity alebo nie je zákonom priamo určený
za stranu sporu bez toho, aby ju mal, možno s nadväznosťou na uvedené konštatovať, že
táto procesná podmienka splnená nie je a súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zásade fyzické a právnické osoby, pričom pri fyzických
osobách táto spôsobilosť zaniká ich smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtvu. Ak po začatí súdneho
konania stratí strana procesnú subjektivitu, postup súdu v konaní upravuje ust. § 63 Civilného sporového
poriadku. Je vecou súdu, aby podľa povahy sporu posúdil, či smrť strany sporu bráni ďalšiemu
pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelej strany

sporu.

12. Ako je zrejmé z uznesenia Okresného súdu Košice II vydaného v dedičskom konaní po nebohom
žalobcovi vedeného pod sp.zn. 24D/242/2015, Dnot 69/2015 dedičstvo po nebohom žalobcovi v celosti
nadobudla F.. nar. XX.X.XXXX, bytom S., ktorá v dôsledku univerzálnej sukcesie do práv a povinností

zomrelého žalobcu sa stala jeho právnym nástupcom v tomto konaní, a preto súd rozhodol tak, že s ňou
bude v tomto konaní pokračovať ako žalobcom.

13. Podľa ust. § 65 ods.1 Civilného sporového poriadku právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav
konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

14. Podľa ust. § 65 ods. 2 Civilného sporového poriadku procesné lehoty sa zánikom procesnej
subjektivity prerušujú.

15. Podľa ust. § 65 ods. 3 Civilného sporového poriadku právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne

plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

16. Právna nástupkyňa žalobcu pri svojom výsluchu do úradného záznamu súdu dňa 15.10.2015
uviedla, že ako prípadná dedička po nebohom žalobcovi na žalobe netrvá a nechce mať so žalobou
nič spoločné.

17. Súd jej podanie v súlade s ust. § 124 ods. Civilného sporového poriadku posúdil podľa jeho obsahu
ako späťvzatie žaloby v celom rozsahu.18. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie

zastaví.

20. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

21. Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je konanie prerušené, súd v
ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

22. Podľa ustanovenia § 165 ods. 1 Civilného sporového poriadku len čo odpadne prekážka, pre ktorú
sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

23. Keďže právna nástupkyňa žalobcu zobrala žalobu v celom rozsahu späť, odpadol dôvod prerušenia
konania. Súd rešpektujúc dispozičné právo právnej nástupkyne žalobcu postupoval podľa vyššie

uvedených zákonných ustanovení a rozhodol o pokračovaní v predmetnom konaní a súčasne
aj o jeho následnom zastavení. Súd nezisťoval stanovisko žalovanej k späťvzatiu žaloby, nakoľko k jej
späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, a preto by aj jej
prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

24. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú
predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania,
ktoré vynaložili.

25. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva

zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

26. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo

o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

27. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za
výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256
Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

28. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku

ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
§ 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

30. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením

výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.31. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti
sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania.
Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku

len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R
23/1989).

32. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o

výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie ust. § 257
Civilného sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné
prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať

do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba
zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na
strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho,
komuinakpatriacinárokniejepriznaný,čitotižmožnoodnehospravodlivopožadovať,abytrovykonania

znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

33. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane právnej nástupkyne žalobcu existuje predpoklad
pre použitie ust. § 257 Civilného sporového poriadku, a teda u nej existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej, kedy rozhodnutie o trovách konania

za použitia ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre
právnu nástupkyňu žalobcu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať okolnosti samotnej
prejednávanej veci v tom smere, že právna nástupkyňa žalobcu je dedičom pôvodného žalobcu a žalobu
sama nepodala. Súd rozhodol o pokračovaní v konaní s ňou bez jej procesného návrhu v súlade s
ust. § 63 ods. 1 až ods. 3 Civilného sporového poriadku. Možno konštatovať, že právna nástupkyňa

žalobcu predmetný spor nevyvolala, stranou sporu sa stala v dôsledku procesného nástupníctva (smrti
pôvodného žalobcu) a bolo by nespravodlivé žiadať od nej uhradenie náhrady trov konania žalovanej.
Navyše, žalobu zobrala späť ešte pred právoplatným skončením dedičského konania. Nepriznanie
nároku na náhradu trov konania žalovanej tak nie je v rozpore s princípom spravodlivého procesu a
nemožno v ňom vidieť porušenie práv žalovanej.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie trov konania
žalovanej v súlade s ust. § 256 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané
dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči právnej nástupkyni žalobcu nespravodlivé, a preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. uznesenia odvolanie nie je prípustné (ust. § 355 ods.2 Civilného sporového
poriadku v spojení s ust. § 357 Civilného sporového poriadku).

Proti výrokom III. a IV. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 127 Civilného sporového poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich

skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).