Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106201699
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5106201699.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/. H.. Ľ. Ď., bývajúceho v Y., R. I. č. XXX, 2/
A. Ď., bývajúcej v I., P. I. č. XX/XX, obaja zastúpení JUDr. Michalom Krnáčom, MBA, LL.M., so sídlom
v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 793/21, proti žalovanému X.. Q. W., J..Q.., bývajúcemu v Ž., V. č. XX,
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom v Žiline,
Sládkovičova č. 13, IČO: 47 253 339, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 18 C 11/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. marca
2019 sp. zn. 9 Co 172/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 2/ sa po pripustení vstupu žalobkyne 2/ (16. augusta 2012) žalobou proti pôvodným
žalovaným 1/ X. W. a 2/ B. W. (ďalej len „pôvodní žalovaní“) domáhali, aby súd určil, že žalobca 1/
a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) Ž. a
to pozemku parcely KNC č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parcely KNC č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, parcely KNC č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 136 m2 a parcely č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 (ďalej

len „sporné nehnuteľnosti“), každý v podiele 1/2. Svoj nárok odôvodnili tým, že rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. januára 1999 sp. zn. 7 Sž 100/98 bolo zrušené rozhodnutie daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky z 10. júna 1998 o príklepe na nehnuteľnú vec, čím na strane vydražiteľa
vznikla povinnosť vrátiť vydraženú vec povinnému. Vydražiteľ napriek tomu, že vedel o tejto svojej
povinnosti, sporné nehnuteľnosti previedol na tretie osoby, pričom súčasnými vlastníkmi sú žalovaní. Na
základe geometrického plánu došlo k rozdeleniu nehnuteľností tak, že parcelám č. XXXX/X a XXXX/X

KN zodpovedajú pozemky parciel č. XXXX/X KN, č. XXXX/X KN, č. XXXX/X KN, č. XXXX/X KN.

2. Okresný súd Žilina (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom z 5. decembra 2014 č. k. 18 C 11/2006
- 779 rozhodol a/ vyhovel žalobe v zmysle žalobného petitu; b/ rozhodol o trovách konania v prospech
žalobcov; c/ rozhodol o trovách konania voči štátu.

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie pôvodných žalovaných uznesením z 9.
apríla 2015 sp. zn. 9 Co 189/2015 (č. l. 849) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
3.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že z dôvodov napadnutého rozhodnutia
nebolo zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, keď konštatoval nedostatok dobromyseľnosti
na strane pôvodných žalovaných.4.Súdprvejinštanciepozrušenísvojhorozsudkuodvolacímsúdomrozsudkomz3.septembra2015č.k.
18 C 11/2006 - 875 a/ žalobu zamietol; b/ rozhodol o trovách konania v prospech pôvodných žalovaných;
c/ rozhodol o trovách konania voči štátu.

4.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že napriek zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu
a vyslovenému názoru, strany konania nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie a zotrvali na svojich
vyjadreniach, preto súd prvej inštancie s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania nevykonal
žiadne ďalšie dokazovanie. Mal za to, že nedostatok dobromyseľnosti nebol v konaní preukázaný.
SpoločnosťG.R.F.,spol.sr.o.,sosídlomvŽiline,Hornývalč.9,IČO:36374067akovydražiteľsporných

nehnuteľností (ďalej len „vydražiteľ“) tieto previedol v čase, keď bol vlastníkom a teda tento prevod a
ďalšie prevody nie je možné ináč posúdiť, než ako platné prevody a to s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 274/2006, podľa ktorého dodatočné zrušenie
nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik
vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere. K právoplatnému
zrušeniu rozhodnutia o príklepe došlo až po prevode vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu súd prvej

inštancie žalobu zamietol.

5. Odvolací súd na odvolania žalobcov rozsudkom z 18. februára 2016 sp. zn. 9 Co 704/2015 (č. l.
913) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a/ potvrdil; b/ rozhodol o trovách konania v prospech
pôvodných žalovaných.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací na dovolanie žalobcov
protirozsudkuodvolaciehosúduuznesenímz12.júla2017sp.zn.1Cdo216/2016rozhodola/dovolanie
žalobcov odmietol; b/ rozhodol o trovách konania (č. l. 970).

7. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 22. mája 2018 sp. zn. III.
ÚS 60/2018-38 rozhodol a/ základné právo žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
odvolacieho súdu z 18. februára 2016 sp. zn. 9 Co 704/2015 porušené boli; b/ rozsudok odvolacieho

súdu z 18. februára 2016 sp. zn. 9 Co 704/2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; c/ odvolací súd
zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcov trovy právneho zastúpenia. (č. l. 980 a nasl.).
7.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu je arbitrárne, formalistické a z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti aj nespravodlivé.
8. Uznesením odvolacieho súdu zo 6. decembra 2018 sp. zn. 9 Co 172/2018 (č. l. 1008) došlo k zmene

na strane žalovaných tak, že do konania namiesto pôvodných žalovaných vstúpil ako žalovaný X.. Q.
W. J..Q.. (ďalej len „žalovaný“).

9. Odvolací súd po zrušení svojho rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky o odvolaní
žalobcov opätovne rozhodol rozsudkom z 21. marca 2019 sp. zn. 9 Co 172/2018 spôsobom, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a/ zmenil tak, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Ž. ako parcela č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2, parcela KNC č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 144 m2, parcela KNC č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2 a parcela
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 v podiele každý v 1/2-ici; b/ žalobcom priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
9.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z doterajšieho priebehu konania v predmetnej veci išlo
výlučne o bezprostredné právne posúdenie dobromyseľnosti žalovaného a jeho právnych predchodcov
ako nadobúdateľov sporných nehnuteľností po tom, čo rozsudkom najvyššieho súdu (sp. zn. 7 Sž
100/98) bolo zrušené rozhodnutie Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko

Žilina z 10. júna 1998 o príklepe na nehnuteľnú vec a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa
tvrdenia žalobcov vydražiteľ o tejto skutočnosti vedel, aj napriek tomu previedol nehnuteľnosti na
tretie osoby. V priebehu odvolacieho konania došlo k ďalšiemu prevodu sporných nehnuteľností na
súčasného žalovaného, ktorý poukazoval na to, že nehnuteľnosti nadobudol od pôvodných žalovaných
ako vlastníkov, a preto v žiadnom prípade nemožno pochybovať o jeho dobromyseľnosti. Úlohou

odvolacieho súdu bolo posúdiť otázku, ktorý z princípov ovládajúcich nadobudnutie vlastníckeho práva
má v danom prípade prednosť, či sa jedná o a/ princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere alebo
b/ princíp podľa ktorého nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má. Vychádzajúc z koncepcie
právnej domnienky dobromyseľnosti (bližšie zdôvodnená v bode 7. odôvodnenia rozsudku odvolaciehosúdu) s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci ako i príbuzenské vzťahy nadobúdateľov dospel
odvolací súd k záveru, že žalovaný nemohol byť pri nadobudnutí vlastníckeho práva dobromyseľný,
keď mal vedomosť o dlhotrvajúcich prebiehajúcich súdnych konaniach. Z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že právny predchodca žalovaného (Q.. W.) odkúpil sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
z 5. februára 2001 aj napriek tomu, že ako konateľ spoločnosti vydražiteľa vedel o zrušení rozhodnutia
o udelení príklepu, čo mu bolo oznámené prostredníctvom daňového úradu (pôvodne ako konateľ
vydražiteľa previedol sporné nehnuteľnosti na V.. W. s manželkou, ktoré následne odkúpil). Odvolací súd
na podklade týchto zistení sa stotožnil s názorom prezentovaným žalobcami, že zo strany žalovaného

(právnych predchodcov) sa jednalo o špekulatívne prevody s účelom zmariť vydanie nehnuteľností
žalobcom a takýto postup nemôže požívať zákonnú ochranu, lebo by to neviedlo k spravodlivému
rozhodnutiu.
9.2.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1zákonač.160/2015Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z
ustanovení § 420 písm. d/ a f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP (č. l. 1036 a nasl.).
10.1. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. d/ CSP zdôvodnil tým, že v tej istej veci sú stále právoplatné a
vykonateľné rozhodnutia súdov: rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. júla 2017 sp.
zn. 1 Cdo 216/2016; rozhodnutie Okresného súdu Žilina z 3. septembra 2015 č. k. 18 C 11/2006 - 875,

ktoré znejú v prospech jeho právnych predchodcov a ktoré neboli doposiaľ zrušené.
10.2. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP žalovaný namieta nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa v rámci svojho odôvodnenia nevyjadril k
podstatným otázkam akými sú podľa jeho názoru: čo považoval súd za preukázané a čo nie; z akých
dôkazov vychádzal pri svojich zisteniach a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil; ako vyhodnotil

listinné dôkazy predložené žalovaným a jeho právnymi predchodcami, o ktorých sa odvolací súd zmienil
iba okrajovo; zároveň namietal nedostatočné (nesprávne) poučenie o opravnom prostriedku.
10.3. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa žalovaný v rámci odôvodnenia svojho
odvolania bližšie nevyjadruje.
10.4. Napokon k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uvádza (v bode Ad (3) dovolania),

že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Z dostupnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nie je
žalovanému známe, že by obdobná právna otázka bola v jeho rozhodovacej praxi riešená.
10.5.Vzhľadomnažalovanýmnamietanédovolaciedôvodypretonavrhuje,abyNajvyššísúdSlovenskej
republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil

napadnuté rozhodnutie v prípade jeho dôvodnosti; rozhodol o trovách konania v prospech žalovaného.

11. K dovolaniu žalovaného podali v stanovenej lehote žalobcovia prostredníctvom advokáta svoje
vyjadrenie. Z ich vyjadrenia vyplýva, že s odôvodnením dovolania nesúhlasia a prípustnosť uplatnených
dovolacích dôvodov žalovaným z neho nevyplýva. Navrhujú preto, aby dovolací súd dovolanie

žalovaného zamietol podľa § 448 CSP, respektíve aby ho odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

12. Na vyjadrenie žalobcov k dovolaniu reagoval svojím vyjadrením žalovaný, ktorý zotrváva na svojich
tvrdeniach vyjadrených v dovolaní, podľa jeho názoru je dovolanie nielen prípustné ale zároveň aj
dôvodné.

13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie žalovaného treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd

uvádza nasledovné:

14. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu

- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.15. Žalovaný vyvodzuje prípustnosť dovolania konkrétne z ustanovení § 420 písm. d/ a f/ a § 421 ods.
1 písm. a/ a b/ CSP.

I.

16. Podľa § 420 písm. d/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak (d/) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v
každom štádiu konania bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom
konaní prejednaná tá istá vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak
sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné,

či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol
v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp.
či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné
postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z

rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,
ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke
v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

18. Prekážku rozhodnutej veci vidí žalovaný v súvislosti s existenciou právoplatného a vykonateľného a/
rozhodnutia najvyššieho súdu z 12. júla 2017 sp. zn. 1 Cdo 216/2016; b/ rozhodnutia súdu prvej inštancie
z 3. septembra 2015 č. k. 18 C 11/2006 - 875, v prejednávanej veci.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci prejednávanej veci boli vydané viaceré rozhodnutia súdov

rôznych inštancií (pozri body 2. až 9. tohto rozhodnutia) a to v dôsledku zrušení niektorých rozhodnutí
súdom vyššej inštancie a ústavného súdu.
19.1. V rámci chronológie jednotlivých rozhodnutí je v prejednávanom prípade v tomto smere významné
rozhodnutie - nález ústavného súdu z 22. mája 2018 sp. zn. III. ÚS 60/2018-38, ktorým bolo okrem
iného zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu z 18. februára 2016 sp. zn. 9 Co 704/2015. Odvolací súd

týmto rozhodnutím potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z 3. septembra 2015
č. k. 18 C 11/2006 - 875, vo vzťahu ku ktorému žalovaný namieta prekážku rozhodnutej veci. Dovolací
súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým po zrušení svojho rozhodnutia
ústavným súdom opätovne rozhodol o odvolaní žalobcov rozsudkom z 21. marca 2019 sp. zn. 9 Co
172/2018 spôsobom, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (č. k. 18 C 11/2006 - 875) zmenil,

preto nemožno vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu namietať prekážku rozhodnutej veci, keďže došlo k jeho
zmene rozhodnutím odvolacieho súdu.
19.2. V súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu z 12. júla 2017 sp. zn. 1 Cdo 216/2016 dovolací
súd uvádza, že predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu malo charakter tvz. “procesného rozhodnutia“
tzn., že najvyšší súd v danom prípade rozhodoval „iba“ o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP,

nezaoberal sa pritom vecou samou. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu z 18. februára 2016
sp. zn. 9 Co 704/2015 bolo navyše neskôr zrušené nálezom ústavného súdu a po tomto zrušení bolo
odvolacím súdom opätovne rozhodnuté rozsudkom z 21. marca 2019 sp. zn. 9 Co 172/2018 v prospech
inej procesnej strany. Preto ani vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu prekážka rozhodnutej veci nevyplýva.

20. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalovaný nedôvodne namieta existenciu
dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. d/ CSP.

II.

21. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.22. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3 Cdo 41/2017,
3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľom
namietanej procesnej vade.
22.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
22.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).

22.3.Pojem„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiachnajvyššiehosúduvydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

23. K námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho

odôvodnenia, dovolací súd pripomína, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998)
zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania;
nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v
ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci.
23.1. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania

(teda nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a

dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska
nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.
23.2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdnysystém”(pozriSutyazhnik
proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok
„justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Po opätovnom preskúmaní veci (§
379 CSP) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 379 CSP zmenil, tak že žalobe

vyhovel. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd túto zmenu riadne odôvodnil s tým, že sa
podrobne vyjadril k právnemu posúdeniu dobromyseľnosti žalovaného a jeho právnych predchodcov
ako nadobúdateľov sporných nehnuteľností, čo odvolací súd považoval za smerodajné pre rozhodnutie
v prejednávanej veci. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovaného, že odvolací súd svoje
rozhodnutie neodôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa § 420

písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
dovolateľa.24. Pokiaľ žalovaný v dovolaní namieta, že súdy rozhodli bez náležitého zistenia skutočného stavu,
nevykonali žalovaným navrhnuté dôkazy, dôkazy vykonané v súdnom konaní nesprávne vyhodnotili,
dovolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nedostatočné

zistenie skutkového (skutočného) stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie niektorého dôkazu nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (1 Cdo 41/2017,
2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8 Cdo 187/2017).
Ústavný súd nedospel k záveru o ústavnoprávnej neudržateľnosti tohto názoru najvyššieho súdu (II. ÚS
465/2017).

25. Pre prípad, že žalovaný vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu aj z
právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie (čomu nasvedčuje obsah dovolania,
§ 124 ods. 1 CSP), dovolací súd uvádza, že už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia
procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Najvyšší súd
zotrváva na tomto závere aj naďalej (R 24/2017 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 94/2017, 4

Cdo 47/2017, 5 Cdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).

26. Žalovaný v rámci tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f/ CSP) zároveň namieta aj nesprávne
poučenie o opravnom prostriedku pre žalovaného. Toto však v rámci svojho odôvodnenia bližšie
nekonkretizuje. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd si splnil svoju manudukačnú

povinnosť tým, že vo svojom písomnom vyhotovení rozhodnutia poučil strany sporu (nielen žalovaného):
o prípustnosti dovolania (§ 419 CSP); o lehote na podanie dovolania (§ 427 ods. 1 CSP); o náležitostiach
dovolania (§ 428 CSP); o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní (§ 429). Podľa názoru
dovolacieho súdu, sa v rámci poučenia o opravnom prostriedku žiada okrem uvedených skutočností,
poučiť strany sporu aj o prípustnosti dovolania v zmysle §§ 420 až 422 CSP. Vzhľadom na to, že túto

námietku dovolateľ bližšie nekonkretizoval; v dovolacom konaní je zastúpený advokátom; a prípustnosť
svojho dovolania namieta v rámci § 420 a § 421 ods. 1 CSP, je preto zrejmé, že sú mu známe okolnosti
prípustnosti dovolania v zmysle §§ 420 až 422 CSP, nemožno preto v danom prípade dospieť k záveru,
že pochybenie odvolacieho súdu bolo tak zásadnej povahy, že by odôvodňovalo existenciu vady podľa
§ 420 písm. f/ CSP.

27. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalovaný nedôvodne namieta existenciu vady
konania uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.

III.

28. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (písm. a/); ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm.

b/); je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).

29. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka).
Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej

riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v
zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností
uvedených v ustanoveniach § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania (1 Cdo 126/2017, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 132/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo
221/2017).

30. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie
odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady
prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia

ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem
iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v
ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 38/2019, 4 Cdo 32/2018, 6 Cdo 113/2017,
7 Cdo 25/2018, 8 Cdo 100/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnutérozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len ak sú
splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho
konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť

a dôvodnosť dovolania.

31. Žalovaný v dovolaní výslovne uvádza, že prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP.
31.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej

riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu,vktorejsaužrozhodovaniesenátovdovolaciehosúduustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,
odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.
31.2. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dopadá na situáciu, v ktorej určitá právna otázka ešte
nebola dovolacím súdom riešená, preto ani nedošlo k vytvoreniu a ustáleniu jeho rozhodovacej praxe.

32. V danom prípade dovolateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom v dovolaní podrobil
kritike skutkové a právne závery odvolacieho súdu, v jeho dovolaní však absentuje vymedzenie
konkrétnejprávnejotázky,a/priktorejprávnomposúdenísaodvolacísúdsvojímrozhodnutímodklonilod
„ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“; b/ ktorá nebola doposiaľ dovolacím súdom vyriešená.
K odôvodneniu tvrdeného odklonu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) sa dovolateľ nevyjadril vôbec a dovolací

dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP odôvodnil podľa názoru dovolacieho súdu nedostatočne, keď
iba konštatoval v bode Ad (3) dovolania, že „Z dostupnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nie je
žalovanému známe, že by obdobná právna otázka bola v jeho rozhodovacej praxi riešená“.
33. Dovolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých odvolací súd založil svoje
rozhodnutie, avšak ani pri prístupe k jeho dovolaniu podľa obsahu tohto procesného úkonu (§ 124 ods. 1

CSP)nemožnoustáliť,konkrétnektorúprávnuotázkumalnamyslivrámciargumentácie,žerozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená. Z dovolania navyše ani nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému rozhodnutiu dovolacieho
súdu došlo k judikatórnemu odklonu v riešení otázky, ktorú mal dovolateľ na mysli. Je potrebné mať na

zreteli, že právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v ustanoveniach CSP nedáva žiadny priestor
pre uplatnenie domnienok alebo dedukcií dovolacieho súdu alebo jeho dohadov o tom, ktorú z viacerých
právnych otázok riešených odvolacím súdom mal dovolateľ (jeho advokát) na mysli pri formulovaní
dovolania.

34. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia žalovaného týkajúca sa dovolacích
dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP je nedostatočná a ním uvádzané dovolacie dôvody nie
sú v podanom dovolaní vymedzené spôsobom zodpovedajúcim § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom na to
najvyšší súd nemohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu.

IV.

35. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané
neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá
náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými

dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
435.

36. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP
(v časti dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. d/ a f/ CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP.

37. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

38. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.