Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Sunday, January 30, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/215/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200133
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Z. A. a 2/ T. A., obaja bývajúci v M.
XXX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 4836/51, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jakub Mandelík, PhD., proti
žalovaným 1/ M. M., bývajúcemu v S., posledná doručovacia adresa: X. Z. č. X, S., 2/ KOMUNÁLNEJ
poisťovni,a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlomvBratislave,Štefánikova17,zastúpenejAdvokátskou

kanceláriou Legal Cases s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie 328, v mene
ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Mgr. Ingrid Győkeresová, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6C/6/2014, o dovolaní žalovanej
2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. februára 2020 sp. zn. 11Co/207/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Piešťany (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") ostatným rozsudkom
z 9. apríla 2019 č. k. 6C/6/2014-405 určil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalovaní") povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1/ náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000 € a žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 50.000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobcom 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalobcovia") priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu.
1.1. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola ochrana osobnosti a náhrada
nemajetkovej ujmy, ktorej sa dožadovali žalobcovia ako rodičia usmrtenej maloletej dcéry K. pri
dopravnej nehode a to voči žalovanému 1/ vodičovi motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda
spôsobená a žalovanej 2/ poisťovni, u ktorej bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. V časti

žalobného nároku o náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanému 1/ súd považoval žalobu
za dôvodnú, už samotným faktom, že žalovaný 1/ bol za predmetný trestný čin, následkom ktorého
bolo usmrtenie dvoch maloletých osôb, vrátane dcéry žalobcov, právoplatne odsúdený. Vykonaným
dokazovaním mal súd dostatočne za preukázané, že k vzniku tejto nemajetkovej ujmy na osobnostných
právach žalobcov reálne došlo, že ich nemajetková ujma je tak intenzívna, že ani po ôsmich rokoch od
smrti ich dcéry K. neboli psychicky schopní podrobiť sa výsluchu na súdnom pojednávaní.

1.2. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 16, § 13 ods. 1, 2, § 137 ods. 2 písm. c) zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke podľa § 420 od.s 1, 2, 3, § 427 ods. 1, 2, § 428, § 429 OZ, podľa §
441, § 442 ods. 1 a 3, § 444, § 449 ods. 1 a 3, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 16 OZ, § 3, § 4, § 15 ods. 1
zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
1.3. K pasívnej vecnej legitimácii žalovanej 2/ prvostupňový súd uviedol, že na zasadnutí
občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré sa konalo 9. októbra 2018 bolo schválené na uverejnenie

v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR aj rozhodnutie z 31. júla 2017, sp.
zn. 6MCdo/1/2016, ktoré bolo publikované v zbierke č. 8/2018 pod č. R 61/2018, ktorého právnaveta znie: „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu
do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná." Na toto rozhodnutie
nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/143/2017, sp. zn. 6Cdo/219/2017, sp.
zn. 6Cdo/206/2017, 6Cdo/212/2017 a sp. zn. 8Cdo/6/2018., z čoho vyplýva, že právny názor v otázke
pasívnej legitimácie poisťovne uvedený v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/168/2009,
4Cdo/139/2011 a 3Cdo/301/2012, na ktoré odkazovala žalovaná 2/, bol jeho neskoršou judikatúrou

prekonaný.
1.4. Súd mal za to, že žalobcami požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, spočívajúcej
v neoprávnenom a nezvratnom zásahu do ich súkromného a rodinného života, prihliadnuc na to, že
smrť dieťaťa pre každého rodiča vo všeobecnosti predstavuje doživotnú traumu poznačenú smútkom, vo
výške 50.000 € pre každého rodiča predstavuje primerané zadosťučinenie na zmiernenie nemajetkovej
ujmy žalobcov, kedy prinavrátenie do pôvodného stavu je vylúčené. Priznanie takejto náhrady v danom

prípade nemôže byť považované za prostriedok slúžiaci na bezdôvodné obohatenie žalobcov. Naopak,
náhrada nemajetkovej ujmy žalobcom v zmysle zásad slušnosti a naplnenia požiadavky morálnej
správnosti je spôsobilá naplniť reštitučnú podstatu kompenzácie. Táto priznaná nemajetková ujma v
peniazoch nemôže byť nikdy náhradou za život, ale na minimálne zmiernenie následkov vzniknutej ujmy.
Preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, a zaviazal oboch žalovaných k povinnosti zaplatiť každému

zo žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy v sume po 50.000 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných
v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného.
1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešným
žalobcom priznal plný nárok na náhradu trov konania proti žalovaným.

2. Na odvolanie žalovanej 2/ Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 25. februára
2020 sp. zn. 11Co/207/2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. v časti
týkajúcej sa žalovanej 2/ a v súvisiacich výrokoch III. a IV. potvrdil a rozhodol, že žalobcovia majú proti
žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odôvodnení konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, preto rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
správny potvrdil poukazujúc na správne závery súdu prvej inštancie.
2.1. K odvolacej námietke o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolateľky uviedol, že túto otázku
súd prvej inštancie správne posúdil a dostatočne a presvedčivo i odôvodnil uvedením dovolacích
rozhodnutí, ktoré po vydaní rozhodnutia R 61/2018 jednotne považujú poisťovne, u ktorých sú motorové

vozidlá, ktorých prevádzkou bola spôsobená škoda zákonne zmluvne poistené za pasívne legitimované
v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy.
2.2. Pokiaľ išlo o výšku náhrady nemajetkovej ujmy tu odvolací súd považoval odôvodnenie rozsudku
tiež za dostatočné, úplne, presvedčivé, keď súd zobral do úvahy všetky kritériá, ktoré sa posudzujú
a tiež aj okolnosti, za ktorých k vzniku škody došlo a správne ustálil, že došlo k najzávažnejšiemu,

fatálnemu zásahu doprávanarodinnýživotžalobcovnáhlou,nečakanousmrťouichmaloletéhodieťaťa,
s ktorou sa rodičia doposiaľ nevyrovnali a ich životy a tiež spoločný manželský život sa zmenili, s čím sa
súd v odôvodnení rozsudku vysporiadal, keď z rodinného kruhu zmizol plnohodnotný člen, každodenne
prítomný, okolo ktorého sa točil celý ich svet. Odvolací súd priznané sumy považoval za správne a
primerané všetkým okolnostiam daného prípadu.

2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal ich náhradu v celom
rozsahu a to len voči žalovanej 2/, keďže žalovaný 1/ odvolanie nepodal.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie,

prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Po rekapitulácii
priebehu konania pred oboma nižšími súdmi navrhla, aby dovolací súd napadnuté odvolacie rozhodnutie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP namietala, že napadnuté odvolacie rozhodnutie
je nepreskúmateľné, a to pre nedostatok dôvodov. V tomto ohľade sa podľa jej názoru nižšie súdy

nedostatočne vysporiadali s otázkou výšky peňažnej satisfakcie, a to aj vzhľadom na jej predsúdnu
argumentáciu, ktorú zopakovala.
3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedla, že v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu zatiaľ nebola vyriešená právna otázka „výšky náhrady nemajetkovej ujmy, založenejna skutkovom stave, ktorý je predmetom tohto sporového konania", čo v konečnom dôsledku vytvorilo aj
nepomer medzi výškou v tomto konaní priznanou a súdmi priznanými náhradami v obdobných veciach.
Preto by podľa jej názoru mal dovolací súd zaujať právny názor k výške náhrady nemajetkovej ujmy a

mal by stanoviť kritéria pre rozhodovaciu súdnu prax.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ navrhli, aby Najvyšší súd SR dovolanie zamietol
a žalobcom priznal náhradu dovolacích trov. V nesúhlase s dovolacou argumentáciou žalovanej 2/
poukazovali najmä na neakceptovateľnosť bagatelizácie ujmy žalobcov zo strany žalovanej 2/. V konaní

bola podľa ich názoru dostatočným spôsobom preukázaná závažnosť zásahu i spravodlivosť priznanej
kompenzácie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie
meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho

stupňa,savobčianskoprávnomkonanízaručujelenvtedy,aksúsplnenévšetkyprocesnépodmienky,za
splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá
konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (napr. rozhodnutie ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 4/2011).

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním" a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. II. ÚS 172/03).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP
10. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce

je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovanej 2/, že v konaní došlo k ňou tvrdenej
vade zmätočnosti.13. Dovolací súd v súvislosti s dovolateľkou namietanou zmätočnosťou (bod 3.1.), že rozhodnutie
dovolacieho súdu je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené uvádza, že ju nepovažuje za

dôvodnú. K otázke právnych dôsledkov nepreskúmateľnosti rozhodnutia bolo najvyšším súdom prijaté
zjednocujúcestanoviskoR2/2016.Vzmysleprvejvetytohtostanoviskanepreskúmateľnosťrozhodnutia
je vadou konania odlišnou od zmätočnosti, ktorá nezakladá prípustnosť dovolania. V druhej vete
stanoviska sa konštatuje, že (len) výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá

prípustnosť dovolania. Toto stanovisko je dovolacími senátmi najvyššieho súdu považované za aktuálne
aj v súčasnosti (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018, 6Cdo
37/2017, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017). V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že
obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď
na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

14. Podľa názoru najvyššieho súdu dovolaním napádaný odvolací rozsudok uvádza skutkový stav,

ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory
vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným
rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na

dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Jadrom dovolacej
argumentácie žalovanej 2/ bol jej nesúhlas s výškou priznanej nemajetkovej ujmy, a to tak v rámci
namietanej zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP ako aj v rámci nesprávneho právneho posúdenia

veci podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu sa nižšie súdy dostatočne
zaoberali základnými kritériami na určenie výšky nemajetkovej ujmy, a to tak závažnosťou vzniknutej
ujmy ako aj okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo (kvalita vzájomného vzťahu, závislosť
pozostalých po usmrtenej osobe, miera ich psychickej bolesti, obmedzenie bežných aktivít pozostalých
v pracovnom, súkromnom i spoločenskom živote, celková závažnosť straty a v neposlednom rade

aj proporcionálnosťou spravodlivého zadosťučinenia, či prezentovanými kazuistikami). Dovolateľka
preto nedôvodne argumentovala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené
(nepreskúmateľné). Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany (ňou
prezentovanýmikazuistikami,činázormidelegeferenda,pozn.),alelento,žehoneodôvodnilobjektívne

uspokojivým spôsobom.

15. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade prípustnosť
dovolania z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP
16. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

17. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

18. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna
úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.19. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v

dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

20. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie

o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine),
ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).
Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou nastolená v
dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Takouto právnou otázkou nemôže byť

ani otázka vychádzajúca z hypotetického skutkového stavu nezisteného odvolacím súdom, na ktorom
odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie (§ 421 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 442 CSP). V prípade
absencie vymedzenia právnej otázky preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých
procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.

21. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je, že sa týka
právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len
na takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych
úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne
úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so

zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd
ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej
ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle
tohto ustanovenia (3Cdo/214/2018).

22. Za spornú považovala žalovaná 2/ otázku „výšky náhrady nemajetkovej ujmy, založenej na
skutkovom stave, ktorý je predmetom tohto sporového konania" (bod 3.2.). Podľa jej názoru by mal
dovolací súd zaujať právny názor k výške náhrady nemajetkovej ujmy a mal by stanoviť kritéria pre
rozhodovaciu súdnu prax.

23. K takto zadefinovanej „právnej" otázke žalovanou 2/ dovolací súd uvádza, že otázka výšky
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými
v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Pokiaľ

účelom § 421 ods. 1 písm. b/ CSP zo širších hľadísk je to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte
dovolacím súdom nevyriešenej, právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu,
je namieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.
Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej

ujmy postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na
určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady
nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej
ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť.

24. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že závery nižších súdov pri posudzovaní nastolenej otázky
boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v
konanívyšlinajavoaktorévrámcizásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovsúdyviedlikprijatiurozhodnutia;
dovolací súd je navyše v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

25. Žalovaná 2/ v podanom dovolaní nabáda dovolací súd k stanoveniu kritérií pre rozhodovaciu súdnu
prax, čo je však nie celkom možné v podmienkach samotného dovolacieho prieskumu podľa § 421
ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa názoru vec posudzujúceho dovolacieho senátu jadro nastoleného problémuje možné primárne riešiť skôr v oblasti zákonodárnej činnosti (zmenou zákona) ako prostredníctvom
súdno-aplikačnej praxe (m. m. 7Cdo/204/2018).

26. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia právnej otázky
vymedzenej v dovolaní žalovanou 2/, dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľkou prezentovaná
dovolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nemohla založiť prípustnosť dovolania podľa
§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

27. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej 2/, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP (dovolanie podľa § 420 písm. f/
CSP) a podľa § 447 písm. f/ CSP (dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP).

28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.