Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119211265
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5119211265.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: S. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, J., právne zast. STEHURA & partners, v. o. s., advokátska kancelária
so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o. , IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach
zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.4.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 27.04.2015 so žalovaným uzatvorila zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1110,-Eur. So žalovaným musela uzatvoriť aj dohodu

o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o
zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred
pripravené žalovaným na príslušnom formulári a túto dohodu nemohla odmietnuť. Žalovaný doručil jej
zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Na základe predmetnej výzvy jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Okresný súd
v Žiline uznesením č. k. 46Csp/109/2019-36 zo dňa 10.09.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému a zamestnávateľovi uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z Dohody o zrážkach zo

mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015. Súčasne jej súd uložil povinnosť v
lehote 30 dní podať voči žalovanému na súde žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015. Poukázala na to, že spotrebiteľ je už v
čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo
mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu
ide neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na záver

Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách
predávajúcich zo dňa 21. 01. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k
dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená
zmluvnápodmienkaspôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaa je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj

Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je
upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia
z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho

posúdenia nezávislým súdom. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje
žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje
hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pričom je povinná sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a
z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za

neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Zrážky z jej mzdy
sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá žalovaný nárok, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a preto je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovaná
za bezúročnú a bez poplatkov. Z ustanovenia § 3 ods. 3, 5 z. č. 250/2007 Z. z., vyplýva priamo

právny záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.06.2020 popieral tvrdenie žalobkyne o tom, že
mala byť nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou

spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Poukázal na výslovné
znenie bodov I., II. dohody, ako aj na poučenie o dôsledku uzavretia dohody v bode III. dohody.
Z uvedeného jasne vyplýva, že spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 5a ods. 1
písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, teda je 1.
uzatvorená vo forme osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia (bod III), 3.

mal možnosť ju odmietnuť (bod II). Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti
uzavretiadohodyozrážkachzomzdy,akouformoumôžežalobcaodmietnuťuzavretieačojedôsledkom
uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza
text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná

osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o
zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo
mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou,
žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania
textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v

prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na
tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si
dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila

vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a jej uzavretia. Žalovaný
popieral aj tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre
ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny
právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody

o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou
podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán.
Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej
úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice

(upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia
členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 ods. 2 smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú
záväznézákonnéaleboregulačnéustanoveniaaustanoveniaalebozásadymedzinárodnýchdohovorov,
ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajúustanoveniam tejto smernice. Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo
mzdy neobstojí, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky
(§ 551 Občianskeho zákonníka). Tvrdeniam žalobkyne odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu

dohôd o zrážkach zo mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa
mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené,
že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy,
ručením a záložným právom. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy
na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré by

túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil
podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Vyššie uvedené
potvrdzuje napokon aj zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa aj zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. V zmysle jeho
ustanovení získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy,
s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo

mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom,
ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto
zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa
týmto nie sú dotknuté. Podanú žalobu považoval zároveň za neprípustnú podľa § 137 CSP, pretože
žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 30.06.2020 poukázala na to, že kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej

klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), hoci má
základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone
a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné).
Pre záver súdu je relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená

z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne
transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a
vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy. Dohoda o zrážkach zo
mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy, umožňuje žalovanému sa prostredníctvom tejto dohody
domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale
na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže
mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej
majetok v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými
predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Spotrebiteľ je už v čase vzniku
právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom
súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže

byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žalovaný prostredníctvom inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy sa môže domôcť vymoženia aj nárokov, na ktoré nemá žiaden nárok. Ak
by žalovaný nedisponoval predmetnou dohodou o zrážkach z príjmov, musel by si svoj nárok uplatniť
na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný vedomý si tejto skutočnosti

uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly a to na základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach
zo mzdy. Súdny dvor EÚ(ES) vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej
kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. V ďalšom poukázala
žalobkyňa na rozhodnutia Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993 Teodoro Waner
Miret proti Fondo de Garantia Salarial, vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial

SA proti Roció Murciano Quintero, vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erszébet
Sustikné Györfi bod 43, na uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčovská), ako aj na znenie písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová / POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Zároveň dala do pozornosti viaceré rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, ktoré posudzovali neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

5.Žalovanývduplikezodňa27.07.2020argumentovaltým,žepredformulovanézneniespotrebiteľských
dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských
vzťahov.Nazákladesamotnejskutočnosti,ženejakýzmluvnýdokumentbolvopredpripravenýnemožno
tvrdiť, že jeho uzatvorenie nebolo v súlade s právom. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR vo veci III.
ÚS 3725/13 zo dňa 10. 4. 2014. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom

rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo
svojich rozhodnutiach, prípadne aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov (napríklad definícia v
bode 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). Pri poskytovaní ochrany v
zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany
poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa

vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť
uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k
svojmu postavenia konať obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo
vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorého obsah mu nie je úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na svojich
právach. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že ten nemusí niesť žiadne

adekvátne dôsledky svojho konania, aj keď uzavrie akúkoľvek zmluvu, čo sa prieči zdravému rozumu a
v dôsledku čoho sa z úradnej povinnosti zbavuje svojej zodpovednosti. Takýto postup orgánov ochrany
práva by bol nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou
rovnosti, so zásadou vigalantibus iura scripta sunt („práva patria len bdelým“). Spotrebiteľ má síce nárok
na osobitnú právnu ochranu, avšak táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery,

že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľ miery nevyhnutnej jeho zodpovednosti za právne
úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil dobrovoľne a tak zasahovať
aj do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že musela
uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, inak by úver nedostala. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke

nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa
pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo
mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o
zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím
sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov,

ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov.
Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke,
platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len
čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna
súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v

tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského
práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva
k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. Z dohody o
zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou

formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza
hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním
pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte
zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierouobozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci
zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia
a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť

upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa
opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník
„odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť,
že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť

odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí.
Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy teda spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, a teda predstavuje individuálne dojednaný právny úkon. O rovnakej dohode
o zrážkach zo mzdy rozhodol aj Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Banskej Bystrici. Poukázal
aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co/142/2016 - 86, Krajského súdu v Banskej
Bystrici v uznesení, č. k. 4Co/236/2016 - 63. Z účelu a racionálneho výkladu právnej úpravy je zrejmé,

že neprijateľnou podmienkou nie je ustanovenie, ktoré zodpovedá právnej úprave. V opačnom prípade
by sa dalo dospieť k tak absurdným záverom ako je ten, že aj vrátenie istiny úveru je neprijateľnou
podmienkou, pretože ukladá spotrebiteľovi povinnosť.

6.Súdvovecivykonalpojednávaniedňa26.08.2021,naktoromsazúčastnilprávnyzástupcažalobkyne,

ktorý súdu predložil návrh na zmenu žaloby.

7. Uznesením č. k. 2Csp/84/2019-73 zo dňa 09.09.2021 súd pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom
znení: „Súd určuje, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.4.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a

žalovaným. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu.“

8. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 28.02.2022, na ktorom v prítomnosti právneho zástupcu
žalobkyne vec prejednal a rozhodol. Žalovaný a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili
podaním zo dňa 28.01.202, a to z dôvodu hospodárnosti a závažnej epidemiologickej situácie s tým, že

súhlasia s vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a pridržiaval sa v celom
rozsahu písomných vyjadrení. Doplnil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
neprimeranú zmluvnú podmienku. Je síce pravda, že predmetná dohoda o zrážkach bola uzatvorená na

samostatnej listine, avšak jej podmienky neboli nikdy reálne dojednané, nakoľko boli vopred pripravené
žalovaným na príslušnom formulári. Žalobkyňa nemala ich možnosť odmietnuť. Z tohto dôvodu napĺňa
definíciu článku III. smernice rady 93/13 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, že nejde o
individuálne dojednanú podmienku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje v danom prípade
obísť dôležitý prvok práva, a to kontrolu podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a teda umožňuje

siahnuť na majetok, resp. na príjem žalobkyne zo zamestnania, ktorý predstavuje teda jediný príjem
na zabezpečenie základných životných potrieb bez nejakej predchádzajúcej súdnej kontroly. Poukázal
aj na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola už viackrát v minulosti, či už tunajším alebo
odvolacím súdom vyhlásená za neplatnú zmluvnú podmienku, a z tohto dôvodu preto žalovanému
nemohlo vzniknúť právo na výkon zrážok zo mzdy.

10. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie
za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.100,-
Eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 17,75 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 26,67 %, a priemernej
RPMN vo výške 34,42 % sa žalobkyňa zaviazala úver vrátiť 36 mesačnými splátkami po 39,27 Eur,
pričom mesačná platba mala predstavovať celkovo sumu 64,54 Eur (mesačná splátka spolu s platbou

podľa Dohody o poskytovaní služieb). Žalobkyňa mala celkovo zaplatiť žalovanému 1524,72 Eur (č. l.
8-9 spisu).12. V deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorá bola obsiahnutá na samostatnej listine. Zmluvné
strany sa ňou dohodli na zabezpečení pohľadávky z vyššie označenej zmluvy o úvere, dohodou o

zrážkach zo mzdy, na základe ktorej podľa čl. IV. spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.100,-Eur. V zmysle zmluvy/ dodatku k zmluve má dlžník právo, aby
mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky
spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých

revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), nákladmi, ktoré spoločnosti
preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími
prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vniknú na základe alebo v súvislosti
so zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „pohľadávky“). Podľa čl. V je zamestnávateľ dlžníka
(žalobcu) povinný na základe tejto dohody vykonávať v prospech spoločnosti (žalovaného) mesačné
zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na tam uvedený

bankový účet vo výške 64,54 Eur mesačne. Podľa čl. VI predmetnej dohody sa strany dohodli, že zrážky
zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi
písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov
sú splatené. Podľa čl. I. dohody, dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je
podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje,

že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo poskytnutia úveru. Podľa čl. II. dohody, dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým,
že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok
zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú
vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované Spoločnosti. Čl. III.

obsahuje poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy v znení: „Dôsledkom uzavretia
tejto Dohody je možnosť spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu)
dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v čl. V. tejto dohody.
zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) dlžníka je povinný dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo
mzdy. Súhlas s predložením tejto Dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného

príjmu) dlžník vyjadruje podpisom dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím Dohody vzniká
dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to
až do úplného splatenia pohľadávok Spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú.
Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne
rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky spoločnosti. Vykonávaním zrážok zo mzdy a

ich poukazovaním Spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu pohľadávok spoločnosti. Dlžník nemá
oprávnenie túto Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom
jednostranne ukončiť (č. l. 10 spisu).

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení:

Podľa § 52 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkými ustanoveniami
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa „ďalej len
neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa§37ods.1OZprávnyúkonsamusírobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,inakjeneplatný.

Podľa ust. § 497 z. č. 97/1963 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ ObZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa neprípustnosti takejto žaloby o určenie neplatnosti

Dohody o zrážkach zo mzdy sa súd prioritne zaoberal otázkou, či je zvolená žaloba procesne prípustný
prostriedokochranyprávažalobcu.Súdkonštatuje,žežalobkyňasapozmenežalobydomáhalaurčenia,
že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.

15. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom
prípade ide o žalobu podľa §137písm. c) CSP o určenie, či veriteľ má/nemá právo realizovať zrážky
zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Takúto žalobu súd hodnotí ako procesne

prípustnú, nakoľko v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení
preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím
došlo bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne,
pričom zamestnávateľ musel rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaný (nebyť
neodkladného opatrenia) by tak mohol aj naďalej realizovať zrážky a prípadne vymôcť aj sumy, na ktoré

nemá nárok. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na
individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a
konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci treba vychádzať z toho, že naliehavý
právny záujem na navrhovanom určení je daný, nakoľko bez vyriešenia toho, či veriteľ má právo na
zrážky zo mzdy, by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené

jej právo na disponovanie s vlastnou mzdou. V prípade pokračovania vo vykonávaní zrážok zo mzdy
zamestnávateľom, žalobkyni by mohli byť vykonané zrážky až do úplného splatenia vyčísleného dlhu
bez preskúmania jeho dôvodnosti.

16. Z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že v rámci predmetu činnosti má poskytovanie

úveru. Na druhej strane žalobkyňa pri podpisovaní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, t. j. fyzickej
osoby, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Súd teda vyhodnotil tak zmluvu o revolvingovom úvere, ako aj na ňu nadväzujúcu Dohodu
o zrážkach zo mzdy ako spotrebiteľské zmluvy.17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka zo dňa 27.04.2015 predstavuje spotrebiteľskú zmluvu. Ide nepochybne o formulárovú zmluvu,

ktorá nebola individuálne dojednaná, ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a ktorej
obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. V deň podpisu žiadosti o úver žalobkyňa podpísala na
samostatnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky
zo mzdy vo výške 64,54 Eur mesačne. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac
- nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky

veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom
sa musel žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých
prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z
neplatnej časti zmluvy pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Žalovaný
nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o
úvere, ale pri podpise zmluvy žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku.

Dohody o zrážkach zo mzdy formálne predstavujú samostatné zmluvy, ale z hľadiska posúdenia ich
platnosť aj posúdenia, či prípadne obsahujú, či neobsahujú zmluvné podmienky je potrebné konštatovať,
že ide o akcesorické zmluvy nadväzujúce na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže ich obsahom je
len spôsob splácania dohodnutého úveru, resp. jeho zabezpečenie, či poskytovanie súvisiacich služieb.
Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere by

bolo bezpredmetné uzatvárať tieto zmluvy, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť
žalobkyne plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach.

18. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku
dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné ustanovenia na ochranu

spotrebiteľa. Dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečujúci inštitút umožňujú dodávateľovi siahnuť na
majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu
dodávateľa podrobiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl. Výšku dlhu
si diktuje sám veriteľ a dlžník nemá priamo možnosť vykonávanie zrážok zastaviť.

19.Ďalejsúdzdôrazňuje,žeužvčaseuzatváraniazmluvymusídlžník,otoviacvpostaveníspotrebiteľa,
vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol
nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky,
pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne

dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Ak teda nie je
určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť,
môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku
vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu.

20. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď predmetná dohoda neobsahovala výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému svojvoľné určenie
výšky dlhu a postihnutie majetku žalobkyne. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná určito a
zrozumiteľne a nakoľko žalobkyňa nemá inú zákonnú možnosť, ako sa brániť realizácii zrážok zo mzdy,
súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Pre dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok

peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda

neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku
(existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky
ako pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, je
neurčité, a preto neplatné s poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo
mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátanezmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo
vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške,
ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa aj to je dôvod,

pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri
uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy.
Suma1.100,-EurvbodeIV.dohodybolauvedenálenvsúvislostisoznačenímsumyposkytnutéhoúveru,
táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti
je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky

nepostačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda, že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto
pohľadávka vznikne).

21. Vychádzajúc z uvedeného, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzatvorená medzi sporovými
stranami dňa 27.04.2015 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ. Dohoda
o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená a rovnako nebola

medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z tejto dohody,
preto súd žalobe aj v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

22. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

25. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.