Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 6, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712206861
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hojer Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1712206861.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu: SPP

- distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: M. D., A..
XX.XX.XXXX, W. S. X, F., zastúpený: JUDr. Pavol Polakovič, splnomocnenec, Detvianska 14, Bratislava,
o zaplatenie sumy 26.378,54 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.4.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu vo výške 26.378,54 € i so zákonnými úrokmi z omeškania z titulu neoprávneného

odberu plynu za obdobie od 18.1.2009 do 9.2.2011. Žalobca žiadal nahradiť aj trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta v mieste trvalého pobytu žalovaného dňa
09.02.2011 zistili zamestnanci žalobcu poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie overovacej značky
na počítadle, čo potvrdil aj posudok Slovenskej legálnej metrológie, n.o. č. 0071/312/05/11. Žalobca svoj
nárok opieral o ust. § 59 ods. 1 písm. d/ a ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon
o energetike“) pričom škodu vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob

výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“).

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil okrem vyššie uvedených listín i/ oznámenie o
škode adresované žalovanému zo dňa 7.6.2011; ii/ faktúru vyčíslenia škody zo dňa 15.6.2011 splatnú
dňa 29.6.2011 i s podrobným vyčíslením.

4. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 6.3.2013 namietal, že si žalobca uplatňoval neoprávnený

odber za obdobie dvoch rokov, pričom mal za to, že mal odčítať stav plynomeru v ročnom intervale.
Nemoholpritomspotrebovaťmnožstvoplynuuvedenévovýpočteškody,pretoževobdobíod19.01.2009
do 18.01.2010 bolo množstvo plynu v cene 2.142,- € (čo mu bolo aj vyfakturované) a v tom čase
vykurovaldomna25stupňovCelzia.Vroku2010-2011(odbernémiesto)neužívalatentosatemperoval
len na 5 stupňov, žalovaný pritom zálohy riadne platil. Žalovaný uviedol, že podal trestné oznámenie
na neznámeho páchateľa, tohto sa však nepodarilo zistiť. On sám zariadenie nepoškodil a podľa jeho
názoru by malo byť preukázané, že z jeho strany došlo k nejakému poškodeniu zariadenia, resp. k

preukázaniu, že zariadenie bolo na odberné miesto namontované nepoškodené.5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil i/ faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, 7414780010 vystavené spoločnosťou
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.; ii/ uznesenie ČVS: ORP-382/PE-PK-2011 zo dňa 20.1.2012.

6. Na pojednávaní konanom dňa 14.6.2013 žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nebol naplnený
žiaden z dôvodov neoprávneného odberu tak ako tvrdí žalobca, situácia by sa dala podradiť pod
§ 59 písm. c/ zákona o energetike kedy by musel žalobca preukázať zavinenie žalovaného, že
zasiahol do meradla alebo odoberal plyn bez určeného meradla a zároveň že v dôsledku jeho zásahu

meradlo nesprávne zaznamenávalo odber plynu. Žalovaný zaplatil v rozhodnom období množstvo
plynu zaznamenaného na porušenom meradle a je ochotný v prípade ak by priemerná spotreba
plynu meraného týmto meradlom za predchádzajúce obdobie pre jeho poškodením bola vyššia ako
poškodeným meradlom nameraná, doplatiť takto vzniknutý rozdiel. Taktiež uzavrel, že žalobca musí
preukázať akým spôsobom postupoval pri výpočte škody podľa vyhlášky.

7. Súd vo veci dňa 14.6.2013 vyhlásil rozsudok č.k. 10C/175/2012-61, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Zákonný sudca dospel k záveru, že v prejednávanom prípade sa jedná o objektívnu
zodpovednosť odberateľa plynu v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a teda odberateľ
zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.

Súd mal ďalej za objektívne preukázané, že na odbernom mieste evidovanom na žalovaného (čo
tento nespochybnil) bol pri kontrole pracovníkmi žalobcu zistený neoprávnený odber zemného plynu
(porušenie overovacej značky). Pretože množstvo dodania zemného plynu nebolo možné s poukazom
na stav meradla zistiť, súd nemohol prijať iný záver o tom, že škodu bolo potrebné objektivizovať podľa
vykonávacieho predpisu (vyhlášky).

8. Na odvolanie žalovaného o veci rozhodol odvolací súd ktorý uznesením č.k. 4Co/563/2014-89 zo
dňa 29.9.2017 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Bratislave v tomto rozhodnutí vyslovil právny názor, že v prípade neoprávneného odberu
v zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike odberateľ je síce povinný uhradiť prevádzkovateľovi

distribučnej siete škodu, za ktorú zodpovedá objektívne, avšak len za predpokladu, ak táto vznikla.
Odvolací súd ďalej jasne uviedol, že vznik škody bol povinný preukázať žalobca k čomu podľa jeho
právneho názoru pred súdom prvej inštancie nedošlo, keď súd prvej inštancie pristúpil k výpočtu škody
podľa vyhlášky majúc za to, že vznik škody sa vzhľadom na možnú manipuláciu s meradlom objektívne
zistiťnedá.Podľaodvolaciehosúdusavšakuvedenéaninedávylúčiť.Žalobatakbolaopretálenoškodu

hypotetickú, v rozpore s dikciou hmotnoprávnej normy nárok upravujúcej. Odvolací súd tiež súdu vytkol,
že právne nerozobral význam obrany žalovaného, že žalobca zanedbaním svojej povinnosti vykonať
odpočet plynu raz ročne zapríčinil zväčšenie prípadnej škody spôsobenej neoprávneným odberom.
Uvedená povinnosť žalobcovi pritom vyplýva z Prevádzkového poriadku SPP - distribúcia, a.s., v
zmysle ktorého prevádzkovateľ distribučnej siete uskutočňuje odpočet nameraných údajov v odberných

miestach najmenej raz za 12 mesiacov. Podľa daného prevádzkového priadku sú jeho ustanovenia
záväzné pre užívateľov distribučnej siete a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvných vzťahov, teda aj
vzťahu strán, ktorý pre prípad, ak je žalovaný spotrebiteľom, dokonca požíva vyššiu právnu ochranu.

9. Odvolací súd usmernil súd prvého stupňa v tom smere, že jeho úlohou v ďalšom konaní bude doplniť

dokazovanie ohľadom vzniku škody žalobcovi spôsobenej neoprávneným odberom plynu žalovaným,
rovnako ohľadom existencie alebo neexistencie jeho povinnosti vykonávať odpočet plynu so zameraním
sa na interval plnenia tejto povinnosti v rozhodnom období, doplniť dokazovanie, či si žalobca túto
povinnosť splnil a vyhodnotiť argument žalovanej, či prípadné zanedbanie tejto povinnosti má alebo
nemá vplyv na dôvodnosť podanej žaloby v celom rozsahu.

10. Súd vec pri uplatnení princípu viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu opätovne prejednal
spôsobom smerujúcim k náprave zistených pochybení pričom dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť z dôvodu, že vznik škody s poukazom na všetky okolnosti zapríčinil aj žalobca následkom
zanedbania povinnosti minimálne raz ročne vykonávať odpočet plynu. Žalobca teda nepreukázal rozsah

škody, ktorý by bol povinný uhradiť žalovaný, čo má za následok nedôvodnosť žaloby v celom rozsahu.
Súd pritom nemal za sporné, že škoda naozaj vznikla a za túto je objektívne zodpovedný práve žalovaný.11. Súd na deň 11.4.2018 vytýčil pojednávanie na ktorom vyzval strany, aby vo vzťahu k záverom
odvolacieho súdu opätovne sformulovali svoj procesný útok a obranu.

12. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu odvolacím súdom
tvrdenej povinnosti, ktorá mu má vyplývať z ustanovení prevádzkovaného poriadku vykonávať odpočty
spotrebného plynu raz ročne. V zmysle článku 13 Ústavy SR možno totiž povinnosti ukladať len
na základe zákona a uvedená povinnosť z ustanovení toho času platného zákona o energetike
nevyplývala (§ 54 zákona o energetike). Predmetná povinnosť podľa názoru žalobcu rovnako nevyplýva

ani z ustanovení prevádzkového poriadku, bod 4.7.4 má len deklaratórny charakter a obsahuje len
konštatovanie, že žalobca vykonáva odpočty najmenej raz za 12 mesiacov, čo znamená, že tieto môže
vykonať aj v kratších periódach. Podľa názoru žalobcu, aj v prípade existencie takejto povinnosti je
jej splnenie v prípadoch kedy meradlo nie je prístupné z verejného priestranstva objektívne nemožné.
Práve z uvedeného dôvodu zákon umožňuje žalobcovi použiť na určenie množstva spotrebovaného
plynu typový diagram dodávky (§ 54 ods. 2 zákona o energetike a bod 4.7.5 prevádzkového poriadku).

Ako ďalej uviedol žalobca, na odbernom mieste žalovaného bol posledný fyzický odpočet vykonaný
ku dňu 18.01.2009, ďalšia kontrola plynomera (nachádzajúceho sa v pivnici žalovaného) bola až
dňa 09.02.2011. Stavy spotreby zemného plynu boli pritom dovtedy určované typovým diagramom
alebo nahlásením stavu odberateľom. Žalovaný pritom reklamoval pôvodne žalobcom určený stav k
31.12.2009a18.01.2010,kedysámnahlásilspotrebu8251m3.Ďalejžalobcademonštrovalpoškodenie

plynomeru na makete na ktorej sa snažil znázorniť, že v prípade odstránenia plomby počítadla je
možné počítadlá demontovať a manuálne meniť údaj o množstve spotrebovaného zemného plynu, a to
aj bez poškodenia samotného počítadla. Ďalej žalobca na pojednávaní predložil fotografiu plynomera
demontovaného z odberného miesta dňa 09.02.2011, podľa ktorej bol v ten deň stav na počítadle
958 m3 - vo vzťahu k tomuto údaju poukázal na posledný fyzický odpočet kedy meradlo vykazovalo

stav 6 94 6m3 a na samým žalovaným nahlásený stav k dátumu 18.01.2010 (8 251 m3). Žalobca
ďalej poukázal na to, že odoberaný zemný plyn mohol patriť len jemu ako prevádzkovateľovi zemného
plynu alebo Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s. ako dodávateľovi zemného plynu s ktorým má
príslušný odberateľ uzavretú zmluvu. Žalobca súdu predložil listiny (na meno exmanžela žalovaného)
podľa ktorých malo z vyúčtovacích faktúr dodávateľa vyplynúť, že dodávateľ plynu dodal do odberného

miesta žalovaného v období od 19.01.2009 do 09.02.2011 plyn v celkovom množstve 0m3 a teda
reálne odobratý plyn nemohol patriť dodávateľovi. Žalobca ďalej dôvodil, že z dôvodu nepoužiteľnosti
údajov z meradla škodu vyčíslil s poukazom na metodiku vyplývajúcu z vyhlášky, podľa ktorej sa pri
určovaní množstva odobratého plynu berie do úvahy počet, typ a príkon spotrebičov nachádzajúcich
sa na odbernom mieste (ktorý nebol sporný) a za obdobie neoprávaného odberu sa v takomto prípade

považuje obdobie od posledného odpočtu predmetného meradla (18.01.2009).

13. Žalovaný v reakcii na prednes žalobcu na pojednávaní uviedol, že škodu ako si ju vyčíslil žalobca
žalovanýnespôsobil,taktiežmázato,ženebolapreukázanáanivýškaškody.Zotrvalnasvojejdoterajšej
argumentácii pričom má za to, že žalobca s poukazom na uplatňovanú náhradu škody a objektívnu

zodpovednosť žalovaného bol povinný vykonávať pravidelne odpočet a i kontrolu plomby meradla,
ktoré bolo u žalovaného síce v pivnici, ale ľahko prístupnej i tretím osobám. Žalovaný nikdy nezabránil
žalobcovi takúto kontrolu vykonať. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v roku 2010 sa zdržiaval v
Rakúsku a súdu predložil aj vyúčtovania za plyn za roky 2014 a 2015 z ktorých je zrejmý odber v týchto
rokoch v hodnote 884,44 eur ročne resp. 730,86eur ročne ako aj ďalšie listiny preukazujúce spotrebu

za ostatné roky v nižších sumách.

14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že netvrdil a netvrdí, že porušenie plomby plynomera
spôsobil žalovaný, pretože zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto meradlom je v zmysle
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu založená na objektívnom princípe. Žalobca súdu predložil

aj fotodokumentáciu zo dňa 09.02.2011 z ktorej má jasne vyplývať, že umiestnenie plynomera u
žalovaného nebolo také ako tvrdí žalovaný (že sa tam nachádza len poklop), meradlo by bolo prístupné
z verejného priestranstva len vtedy ak by bol k nemu prístup z chodníka verejnej miestnej alebo inej
účelovej komunikácie. Žalobca má ďalej za to, že tvrdenia žalovaného že bol v tom čase v Rakúsku
nemajú žiadnu relevanciu, pretože tento nielenže pred súdom prvej inštancie tvrdil, že dom bol tohto

času temperovaný ale najmä neuviedol, že dom (odberné miesto) nebol využívaný len na bývanie ale
fungovala v ňom aj prevádzka kaviarne. Túto skutočnosť mal žalovaný uviesť žalobcovi v liste zo dňa
15.júla 2017 (keď súd oboznamoval strany s obsahom listiny, žalovaný jej obsah nerozporoval).15. Žalovaný dôvodil, že za rok 2009 a 2011 zaplatil za spotrebu zemného plynu sumu 2 142 €, 1158
€ a 328 €, žalobca túto argumentáciu považuje za irelevantnú pretože on nie je dodávateľom zemného
plynu ale prevádzkovateľom distribučnej siete. Vysvetlil, odberateľ zemného plynu uhrádza svojmu

dodávateľovi zemného plynu pravidelné zálohové mesačné platby, ktorých výšku mu dodávateľ plynu na
konci fakturačného obdobia zúčtuje z ohľadom na reálnu spotrebu. Z listinných dôkazov predložených
žalobcom a to konkrétne vyúčtovaných faktúr za rozhodné obdobie jednoznačne vyplýva, že dodávateľ
zemného plynu žalovanému dodal plyn v objeme 0 m3 a z vyúčtovacích faktúr vyplýva, že žalovanému
bol preplatok vrátený a teda za rozhodné obdobie žalovaný za odber neuhradil ani jeden cent. Dodal,

že žalovaným tvrdené, avšak nepreukázané platby nesúvisia s uplatneným nárokom.

16. Žalovaný v podaní zo dňa 3.5.2018 namietol aj vlastnú pasívnu legitimáciu s poukazom na to, že
odberateľom bol v skutočnosti jej bývalý manžel G. S. ktorý až do roku 2011 spoluužíval predmetné
nehnuteľnosti (odberné miesto) tým, že do nich chodil nepravidelne (mal od nich kľúče).

17. Na pojednávaní konanom dňa 6.6.2018 žalobca k pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že túto
považuje za nepochybnú z dôvodu, že žalovaný aj svojou predchádzajúcou aktivitou voči žalobcovi
preukázal, že nehnuteľnosť užíval a aj v nej odoberal zemný plyn, čo sám uviedol vo svojej výpovedi.
Zemný plyn do predmetnej nehnuteľnosti bol dodávaný na základe prihlášky k odberu zemného plynu,
ktorú ešte v roku 1992 podal v súčasnosti bývalý manžel žalovaného pán G. S. (úkon na ktorý je v zmysle

občianskoprávnych predpisov oprávnený ktorýkoľvek z manželov). Bývalý manžel žalovaného žalobcovi
zaslal vyjadrenie týkajúce sa danej nehnuteľnosti, čestné prehlásenie o tom, že od roku 2006 sa v danej
nehnuteľnosti nezdržiava a býva so svojou terajšou partnerkou na ulici Hviezdoslavovej 57 v Pezinku, a
zároveň aj prehlásenie podpísané 14 fyzickými osobami, ktoré potvrdzujú túto skutočnosť a teda to, že
pán Ivan Torhan sa v rozhodnom období v nehnuteľnosti nezdržiaval. Žalovaný sa na pojednávaní opýtal

žalovaného na podnik Kangaroo (informácie o ktorého založení žalobca preukazoval screenshotom),
ktorý by sa mal nachádzať na odbernom mieste, žalovaný túto otázku zodpovedal tým spôsobom, že
túto skutočnosť potvrdil, takisto ako aj to, že je tam v prevádzke krb napojený na radiátor, neskôr uviedol
že na drevo. Taktiež potvrdil, že telefónne číslo 0908 886 035 je jeho. Žalobca poukázal na to, že pri
reklamácii zo dňa 18.01.2010 kedy odberateľ uviedol stav plynu 8251 m3 uviedol zákazník práve toto

telefónne číslo.

18. K otázke žalovaného, kto je povinný nahlasovať zmenu vlastníka nehnuteľnosti (ku ktorej malo dôjsť
v roku 2008) a či vôbec došlo k odhláseniu bývalého manžela žalovaného žalobca uviedol, že formálna
zmena bola realizovaná ako došlo k zániku manželstva dňa 09.03.2013 čo je uvedené aj v emailovej

komunikácii ktorú založil do spisu. Žalobca uviedol, že nevie o tom, že by v zákone o energetike bola
takáto nejaká povinnosť daná.

19. Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia opäť vyhodnocoval dôkazy predložené súdu pred
vyhlásením rozsudku vo veci samej. Súd z posudku Slovenskej legálnej metrológie, n.o. č.

0071/312.05/11 zistil, že plynomer na odbernom mieste mal porušenú overovaciu značku, čo
žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Plynomer bol za prítomnosti bývalého manžela žalovaného
z odberného miesta na adrese S. X Q. F. odobratý na znalecké posúdenie dňa 8.2.2011, čo
preukazuje zápis podpísaný zamestnancom žalobcu i p. S.. Žalobca si následne na základe faktúry
č. XXXXXXXXXX uplatnil priamo voči žalovanému (ktorú svoju pasívnu legitimáciu v tejto veci

nespochybnil až do roku 2018) škodu vo výške 26.378,54 eur so splatnosťou ku dňu 29.6.2011, výpočet
tejto škody taktiež predložil, z listiny je zrejmé, že táto bola vypočítaná v zmysle vyhlášky. Z faktúr
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
súd zistil, že žalovaný v rozhodnom období uhrádzal Slovenskému plynárenskému priemyslu a.s.
preddavkové platby za spotrebu zemného plynu. Z listu žalovaného zo dňa 15.7.2011 súd zistil,

že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn na odbernom mieste a taktiež že na tomto bola
prevádzkovaná aj kaviareň (v liste výslovne uvádza, že odmieta že by poškodenie plynomeru mohol
zapríčiniť on alebo jeho deti, že do priestoru kde je umiestnený inkriminovaný plynomer mal možnosť
sa dostať ktokoľvek z návštevníkov kaviarne), to, že bol žalovaný odoberateľom zemného plynu v
rozhodnom období potvrdzuje aj jeho list adresovaný spoločnosti APS SLOVAKIA a.s. zo dňa 14.2.2012

v ktorom uvádza, že dodávateľovi oznámil, že akceptuje úhradu skutočne odobratého množstva plynu,
ale nie v takej výške ako to žiadajú. Obdobný obsah má aj list žalovaného adresovaný spoločnosti APS
SLOVAKIA a.s. zo dňa 16.3.201220. Súd vyhodnocoval aj dôkazy predložené stranami po zrušení rozsudku vyhláseného dňa 14.6.2013.
Žalobca predložil súdu záznam o kontrole meradla vykonaného dňa 18.1.2009, kedy bol nameraný
stav 6.946 m3 a taktiež záznam o reklamácii stavu meradla k 31.12.2009 z telefónneho čísla 0908

860 035, nahlásený stav hodnota 8251 m3 (žalovaný na pojednávaní konanom dňa 6.6.2018 potvrdil
že sa jedná o jeho telefónne číslo). Žalobca ďalej predložil fotografiu sporného plynomeru odobratého
dňa 8.2.2011 na ktorom bol zaznamenaný údaj 958,93 m3 ako aj fotografie priestorov, kde bol na
odbernom mieste umiestnený plynomer. V týchto priestoroch bola prevádzkovaná aj kaviareň, na čo
žalobca opätovne poukázal aj na poslednom pojednávaní a súdu predložil aj screenschot webovej

stránky kangaroo.sk, podľa ktorej táto prevádzka funguje od roku 1995. Žalobca predložil aj prevádzkový
poriadok, podľa ktorého v zmysle bodu 4.7.4. písm. a) prevádzkovateľ distribučnej siete uskutočňuje
odpočet nameraných údajov v odberných miestach najmenej raz za každých 12 mesiacov a v zmysle
bodu 4.8.1. písm. a) je tento oprávnený použiť typové diagramy na účely ak nemá k dispozícii údaje
namerané určeným meradlom. Z prehlásenia bývalého manžela žalovaného zo dňa 31.3.2011 ako aj z
čestného prehlásenia jeho susedov z Hviezdoslavovej ulice v Pezinku súd zistil, že bývalý manžel už

od roku 2006 nebýva na ulici Tolstého 4 v Pezinku (čo nakoniec nespochybnil ani žalovaný). Z faktúr
predložených žalovaným súd zistil, aké platby tento hradil Slovenskému plynárenskému priemyslu, a.s.
za odber plynu za obdobie 19.1.2014-5.2.2016. Žalovaný taktiež záznamom z centrálneho registra
obyvateľstva Magistrátu Viedeň preukázal, že sa dňa 4.11.2009 prihlásil vo Viedni na trvalý pobyt, taktiež
že mu tam v tento deň vzniklo živnostenské oprávnenie a vznikla mu tam povinnosť platiť sociálne

odvody. Z ďalších faktúr predložených žalobcom (7401125987, 7401125998,7419099640) súd zistil,
že za obdobie od 19.1.2009-18.1.2012 Slovenský plynárenský priemysel, a.s. nedodal žalovanému na
odberné miesto žiaden zemný plyn. Ďalšie faktúry predložené žalobcom preukazovali, že žalovanému
vznikol za toto obdobie preplatok (pretože preddavkové platby ako sám uviedol, hradil).

21. Súd po preskúmaní listinných dôkazov a ustálení skutkového stavu s poukazom na tvrdenia strán
vec posúdil v intenciách nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných

skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného
meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

§ 1 vyhlášky určuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu nasledovne:(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene
odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v

domácnosti v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok
pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná
počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie
odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete,

sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
(2)
Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta
a) pri neoprávnenom odbere plynu pre domácnosti podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,

P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h,
HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d; za denný počet hodín použí- vania
plynového spotrebiča sa považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o
1. plynový varič (s dvomi horákmi) dve hodiny,
2. plynový sporák štyri hodiny,

3. prietokový ohrievač vody tri hodiny,
4. plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody štyri hodiny,
5. plynovú chladničku 24 hodín,
6. plynové vykurovanie
6.1 v období máj až september jedna hodina,

6.2 v období október až apríl 12 hodín,
7.plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
7.1 v období máj až september štyri hodiny,
7.2 v období október až apríl 15 hodín,
b) pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo

distribučnej siete podľa vzorca NOP = D. P. 24, kde
NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3,
D je počet dní neoprávneného odberu plynu,
P je najväčší hodinový príkon všetkých plynových spotrebičov v m3/h alebo hodinová spotreba plynu pri
technologických procesoch a výrobných procesoch.

(3) Výpočet podľa odseku 2 písm. a) sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo
neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet neoprávnených odberov plynu jednotlivými
spotrebičmi.
(4)Ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa
posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

(5) Ak nemožno dobu trvania neoprávneného odberu plynu určiť podľa odseku 4, najmä ak sa
odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak
meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od
preukázanejdobyprevádzkyplynovýchspotrebičovsprihliadnutímnadobuvyužívaniamiesta,zktorého
neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím

na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.
(6) Pri zistení množstva neoprávnene odobratého plynu je smerodajný počet a typ zistených plynových
spotrebičov v mieste neoprávneného odberu. Ak nemožno zistiť skutočný počet a typ plynových
spotrebičov, použijú sa na výpočet údaje uvedené v zmluve medzi dodávateľom plynu a odberateľom
plynu alebo v žiadosti o pripojenie k sieti predloženej odberateľom.

(7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.
(8) Ak nemožno zistiť množstvo neoprávnene odobratého plynu podľa vzorca uvedeného v odseku 2
písm. a) alebo b), najmä ak fyzická osoba alebo právnická osoba po zistení neoprávneného odberu
plynu nesprístupní plynárenskému podniku odberné miesto na účely zistenia počtu a typu plynových

spotrebičov alebo ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá uzavretú zmluvu s dodávateľom
plynu alebo s prevádzkovateľom prepravnej siete alebo distribučnej siete, alebo ak fyzická osoba alebo
právnická osoba nepredložila prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo distribučnej siete žiadosť o
pripojenie k sieti, množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčin objemu plynu, ktorýpretečie cez zariadenie, ktoré bolo využívané na neoprávnený odber plynu, za 24 hodín a doby trvania
neoprávneného odberu plynu. Na určenie doby trvania neoprávneného odberu plynu sa primerane
použijú ustanovenia odsekov 4 a 5.

(9) K sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady plynárenského podniku, ktoré mu
vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené
s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu,
náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho
následkov.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

22. Vychádzajúc zo všeobecných občianskoprávnych ustanovení vo vzťahu k citovaným osobitným
právnym predpisom je nutné pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody splniť tri základné

predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon žalovaného pri odbere plynu, vznik škody
na majetku žalobcu a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody (resp. zmenšením majetku žalobcu) a
protiprávnymkonanímžalovaného.VosvetleaktuálnejjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
(sp. zn. 3 Obdo/51/2017 zo dňa 22.3.2018, sp. zn.1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, 4Cdo/102/2010
a 3Cdo/99/2012) je nesporné, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za

škodu sa považuje aj neoprávnený odber zemného plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na
meradle, pričom funkčnosť meradla je irelevantná takisto ako aj skutočnosť, či toto zaznamenávalo
skutočnýodberplynu.Ďalšímpredpokladomzodpovednostizaškodu,ktorýpristupujekneoprávnenému

odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.

23. Podľa názoru súdu bolo v konaní posudkom Slovenskej legálnej metrológie, n.o. č. 0071/312.05/11
nesporne preukázané, že porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo, žalovaný pritom

hodnovernosť znaleckého posudku žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nespochybnil samotné
porušenie meradla. Taktiež bolo v súdnom konaní bezpečne preukázané, že žalovaný v rozhodnom
období odoberal na odbernom mieste plyn prostredníctvom tohto meradla - uvedené preukazuje
nielen samotná procesná obrana žalovaného pred vyhlásením rozsudku č.k. 10C/175/2012 - 61
(ani raz nespochybnil, že by užívanú nehnuteľnosť užíval, na pojednávaní uviedol že aj v čase

jeho neprítomnosti bola nehnuteľnosť temperovaná, listy žalovaného zo dňa 15.7.2011, 14.2.2012 a
16.3.2012), ale aj dôkazy predložené žalobcom (čestné prehlásenie Ivana Torhana zo dňa 31.3.2011
ako aj obyvateľov Hviezdoslavovej ulice v Pezinku). Žalovaný uvedený skutkový záver relevantným
spôsobom nespochybnil, v druhej fáze prvoinštančného prejednania veci len namietal, že možno
pochybovať o pasívnej legitimácii žalovaného, resp. uvádzal, že bývalý manžel žalovaného mal od

domu kľúče a zvykol tam nepravidelne chodievať. Uvedené však nevyvrátilo skutočnosti vyplývajúceho
z doterajšieho priebehu konania a ani dôkazy predložené žalobcom.

24. K faktúram vystaveným Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., ktoré predložil žalovaný a
ktorými sa snažil preukázať, že za zemný plyn v rozhodnom období platil preddavkové platby (aj napriek

tomu, že žalobca preukázal, že za toto obdobie mu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. nedodal ani
meter kubický plynu) súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej
siete a nie dodávateľom zemného plynu (ktorým je Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorému
žalovaný uhrádzal mesačné splátky. Žalobca ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom,
ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v súdenom prípade

spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu
skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak tento bol zistený platným meradlom - ak však
meradlo nemalo platné overenie (napr. chýbajúca overovacia značka - plomba, ako v súdenom prípade),
nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobcazistil chýbajúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné
overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného, t.j. Slovenskému plynárenskému
priemyslu, a.s. ale jemu. Faktúry Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. je teda nadbytočné

skúmať, pretože tieto boli vystavené na základe stavu zisteného platným meradlom, pričom žalovaný
ako odberateľ keď tieto uhradil, splnil si tak povinnosť voči dodávateľovi a nie voči distribútorovi, ktorý
dodáva plyn nie konečnému odberateľovi, ale dodávateľovi plynu (Slovenský plynárenský priemysel,
a.s.). V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období zemný plyn skutočne odoberal,
dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu, pretože sa

nejednalo o zemný plyn ktorého spotreba bola zistená platným meradlom (ktorý si je dodávateľ plynu
oprávnený vyúčtovať na základe zmluvy), ale meradlom s poškodenou overovacou značkou, ktorý si
je oprávnený vyúčtovať práve prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý nie je v zmluvnom vzťahu so
žalovaným ale s dodávateľom plynu. Na právny vzťah medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a
konečným odberateľom, ktorý je faktickým a nie zmluvným, teda nemožno aplikovať právne predpisy
upravujúce ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného ohľadom nemožnosti namerať

takú spotrebu plynu s poukazom na spotrebu plynu v nadchádzajúcich rokoch súd len uvádza, že táto
je vo vzťahu k povahe žalovaného nároku (ktorý nereflektuje skutočnú spotrebu plynu) irelevantná.

25. Súd k samotnému porušeniu zabezpečenia plomby meradla považuje za potrebné dodať, že v
prípade skutkovej podstaty neoprávneného odberu v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike

je (a ako potvrdil odvolací súd, ktorého právnym názorom je tento súd viazaný, prejednávaný prípad
je nutné subsumovať práve pod toto ustanovenie), ako už bolo taktiež ustálené dovolacím súdom,
daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám
odberateľ, ním poverená osoba alebo iný subjekt bez vedomia odberateľa. Súd opakuje, že pri tomto

type neoprávneného odberu plynu je potrebné len preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii s meradlom. Uvedené sa žalobcovi zjavne podarilo preukázať predložením
posudku a je irelevantné, kto toto porušenie spôsobil, resp. či s poukazom na umiestnenie meradla bolo
možné aby zabezpečovaciu plombu na meradle poškodila tretia osoba..

26. Súd ďalej konštatuje, že ak k poškodeniu plomby pristúpil odber plynu prostredníctvom takéhoto
meradla (t.j. neoprávnený odber), ku ktorej je pripojené odberné plynové zariadenie žalovaného,
žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete (§ 2 písm. c) bod 16 zákona o energetike) vznikla
škoda. Žalovaný odoberal zemný plyn, čo preukazujú výsledky odpočtov na meradle v nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného ako aj samotné konanie žalovaného (napr. reklamácia spotreby v roku 2010), a

de facto aj samotná argumentácia žalovaného ktorý dôvodil, že reálna spotreba musela byť s poukazom
na skutočné využitie nehnuteľnosti nižšia (tejto argumentácii je taktiež ťažké prisvedčiť i s poukazom
na skutočnosť, že v konaní žalobca nepochybne preukázal, že odberné miesto bolo napojené aj na
kaviareň/podnik Kangaroo kde mohla byť spotreba i vyššia než bola vypočítaná na základe vyhlášky).
Škoda pritom spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého množstva

zemného plynu patriaceho žalobcovi z ním prevádzkovanej siete a o hodnotu nákladov, ktoré žalobca
ako prevádzkovateľ distribučnej siete musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a
ktoré by žalobcovi, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, nevznikli. Zmenšenie majetku (a
teda vznik škody) u žalobcu de facto preukazuje aj samotný číselník meradla, ktorý dňa 18.1.2009
vykazoval hodnotu 6.946 m3 (posledné meranie), dňa 18.01.2010 hodnotu 8 251 m3 (ako sám nahlásil

pri reklamácii žalovaný) a pri demontáži meradla dňa 8.2.2011 hodnotu 958,96 m3, pričom táto hodnota
logicky nemôže byť s poukazom na predchádzajúce hodnoty správna. Dovolací súd taktiež ustálil právny
názor, že ods. 1 ustanovenia § 59 zákona o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu
(ako už bolo uzavreté vyššie) a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j.
povinnosť odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu. Na určenie množstva neoprávnene odobratého

plynu pritom nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba, pretože tento nie
je s poukazom na poškodenie vierohodný. Zákonodarca pre takéto prípady určil v § 59 ods. 3 zákona
o energetike v spojení s vyhláškou spôsob výpočtu škody spôsobený neoprávneným odberom plynu.
Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať námietku žalovaného, podľa ktorej tento nemohol mať, s
poukazom na priemernú spotrebu v nadchádzajúcich rokoch, spotrebu zemného plynu zodpovedajúcu

žalovanému nároku. Irelevantná je taktiež námietka žalovaného, podľa ktorej žalobca nepreukázal
bezvadné namontovanie meradla, t.j. s plombou. Žalovaný totiž sám žiadnym spôsobom nepreukázal,
že meradlo bolo namontované vadne už od počiatku a podľa názoru súdu, dôkazné bremeno tvrdenia
vadnej montáže meradla zaťažuje žalovaného a nie žalobcu.27. Žalobca nenamietal spôsob výpočtu škody podľa zákona o energetike, jej finančné vyjadrenie
namietal len vo vzťahu k skutočnosti, že táto nereflektovala skutočnú spotrebu plynu, resp. že žalobca

musí preukázať, akým spôsobom dospel k výslednej sume. Je nesporné, že žalobca pri výpočte škody
správne postupoval podľa vyhlášky (priložil podrobný výpočet i s odkazom na vyhlášku, pričom žalovaný
tento jeho postup nespochybnil, takisto mu ani nevytkol akúkoľvek nepresnosť ktorej sa mal pri výpočte
dopustiť). V inom smere žalobca výpočet škody nenamietal a preto súd považuje jeho popretie v zmysle
§ 151 ods. 2 CSP za neúčinné.

28. Pretože v konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období 18.1.2009 - 9.2.2011 ktoré
bolo správne určené s poukazom na § 1 ods. 4 vyhlášky zemný plyn skutočne odoberal a dodaním
plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu, ktorej reálnu výšku
nebolo možné s poukazom na poškodenie plomby meradla spoľahlivo zistiť, žalobca postupoval
správne, keď si škodu vyčíslil v zmysle zákona o energetike. Zodpovednostný vzťah príčinnej súvislosti

medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou vznikol v dôsledku neoprávneného odberu plynu v
rozhodnom období a nevierohodnosti stavu spotreby plynu na takto poškodenom meradle. Poškodenie
plomby meradla je nesporné, toto preukazuje posudok Slovenskej legálnej metrológie, no.o. ktorý bol
vyhotovený po odobratí vadného meradla pri čom bol prítomný bývalý manžel žalovaného.

29. Súd sa však musel v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zaoberať aj procesnou
obranou žalovaného, podľa ktorej žalobca zanedbaním svojej povinnosti vykonať odpočet plynu raz
ročne zapríčinil zväčšenie prípadnej škody spôsobenej neoprávneným odberom. Ako súd zistil z bodu
4.7.4. písm. a) prevádzkového poriadku žalobcu, prevádzkovateľ distribučnej siete uskutočňuje odpočet
nameraných údajov v odberných miestach najmenej raz za každých 12 mesiacov. Podľa právneho

názoru dovolacieho súdu, ktorý je pre prvoinštančný súd záväzný, ustanovenia tohto prevádzkového
poriadku sú záväzné pre užívateľov distribučnej siete a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvných vzťahov,
teda aj vzťahu strán. Súd dospel k záveru, že táto povinnosť, pretože nie je ustanovená žiadnym
právnym predpisom, spadá pod všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v § 415 OZ. Na základe
tohto ustanovenia možno konštatovať, že žalobca, keďže nevykonal kontrolu meradla v rámci ročného

intervalu tak ako deklaruje v prevádzkovom poriadku, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť čo
malo za následok zvýšenie rozsahu škody (ak nie jej vznik). Ak by žalobca postupoval v súlade
s jeho internými smernicami, poškodenie meradla mohol zistiť skôr, keďže, ako bolo preukázané v
tomto konaní, poslednú kontrolu plynomeru pred zistením jeho poškodenia dňa 8.2.2011 realizoval
už 18.1.2009, t.j. viac než dva roky po poslednej kontrole. Uvedený právny záver posilňuje i ďalšia

skutočnosť preukázaná v tomto konaní, a to, že žalovaný dňa 18.01.2010 reklamoval stav plynomeru
k 31.12.2009 a teda konanie žalovaného, ktorý i napriek uvedenému nevykonal kontrolu plynomeru,
možnovyhodnotiťakoneobozretnéamožnotaktiežzuvedenéhovyvodiť,žetýmtokonanímžalobcaako
poškodený v tomto spore zavinil minimálne zväčšenie rozsahu škody. Ustanovenia § 441 OZ o zavinení
poškodeného možno pritom aplikovať aj vo vzťahu k ustanoveniu § 415 OZ o splnení prevenčnej

povinnosti. Pretože žalobca konal v rozpore s tzv. generálnou prevenčnou povinnosťou a toto konanie
boloevidentnejednouzpríčinvzniku(zväčšenia)škodynajehostrane,jepovinnývzmyslepredmetných
ustanovení znášať vzniknutú škodu pomerne. Ak by žalobca postupoval podľa prevádzkového poriadku
a meradlo by skontroloval pri podozrení že toto by mohlo byť poškodené (reklamácia žalovaného dňa
18.01.2010), neoprávnený odber mohol zistiť už v januári 2010, pričom v tomto prípade by škodu

vzniknutú neoprávneným odberom plynu vyčíslil len do januára 2010 a nie do februára 2011. Pretože
sa žalobca žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou vlastného zavinenia na vzniku škody aj napriek
tomu, že odvolací súd na uvedené jasne poukázal v zrušujúcom uznesení, súd nemal inú možnosť
ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke rozsahu škody,
ktorú by bol povinný zaplatiť sám žalovaný a ktorú mal znášať on sám z dôvodu jeho spoluzavinenia s

poukazom na § 415 OZ v spojení s ustanoveniami § 441 OZ.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu má žalovaný ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania vplnom rozsahu, pričom v zmysle § 396 ods. 1 CSP sú v týchto trovách obsiahnuté aj trovy odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.