Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012606
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2118012606.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci proti obžalovaného J. B., nar. XX.XX.XXXX v K.,
trvale bytom O., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 23.01.2020, č. k. 3T/76/2018-379, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2022

v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.01.2020, č. k. 3T/76/2018-379 bol obžalovaný J. B.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm.

a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2018 v čase od 20:39 h do 20:41 h v
Hlohovci na Podzámskej ulici číslo 20 na parkovisku pred herňou AG Play, kam poškodeného F. B.
na podnet obžalovaného vylákal J. B., poškodeného najprv v osobnom motorovom vozidle zn. Nissan
Murano obžalovaný ohrozoval nožom, ktorý mu držal pod krkom, čomu sa poškodený aktívne bránil
a obžalovaného vytiahol z vozidla, kde obžalovaného fyzicky napadol poškodeného s nožom takým
spôsobom, že sa na neho zaháňal, poškodený sa ďalším útokom snažil zabrániť, pričom v priebehu

vzájomnej fyzickej potýčky obaja spadli na zem a ako boli na zemi, obžalovaný ležiac pod poškodeným
jedenkrát bodol poškodeného F. B. s otváracím nožom s dĺžkou čepele 75 mm do oblasti chrbta, čím
spôsobil poškodenému F. B. povrchové ranky - škrabance na čele vľavo jedna bližšie k stredovej rovine
tvaru "L" asi 1x1 cm dlhá, druhá viac vľavo asi 1 cm dlhá, odreniny kože v oblasti základných kĺbov oboch
rúk, bodnú ranu v oblasti druhého driekového stavca s hĺbkou asi 6-7 cm slepo končiacu vo svalstve
chrbta, otvorenú zlomeninu tŕňového výbežku prvého a druhého driekového stavca bez výraznejšieho

posunu kostných úlomkov, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní približne jeden mesiac.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Trestného

zákonabolaobžalovanémuurčenáskúšobnádobavtrvaní30(tridsať)mesiacov.Podľa§60ods.1písm.
a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to 1 ks vreckového
nožíka s čiernou rukoväťou. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k
náhrade škody voči poškodeným: F. B. vo výške 1144,80 eur a spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa
a. s. vo výške 1432,90 eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený F. B. so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie,
na ktorom vypočul obžalovaného J. B., svedka -poškodeného F. B., svedkov J. B., F. V., P. B., B.V., X. B., znalca MUDr. Mariána Pamulu, prečítal znalecký posudok MUDr. Moniky Gregorovej, keď
prokurátor ako aj obžalovaný súhlasili s jeho čítaním, bez potreby výsluchu znalkyne, prehral kamerové
záznamy z interiéru herne zo dňa 08.02.2018, ako aj parkoviska pri herni na ul. Podzámska zo dňa

08.02.2018, oboznámil listinné dôkazy a to fotodokumentáciu zranení F. B., fotodokumentáciu zranení J.
B., zápisnicu o prehliadke tela a obdobných úkonoch, odborné stanovisko k toxikologickému vyšetreniu,
fotodokumentáciu poškodeného, zápisnicu o vydaní veci, zápisnicu o obhliadke miesta činu, náčrtok,
fotodokumentácia, záznam resp. screenshot z messengera zo dňa 06.11.2018 čas 9:04 hod. medzi
F. Q. a F. V., lekárskou správou F. B. zo dňa 08.02.2018, lekárskym nálezom -pacienta J. B. zo dňa

09.02.2018, uplatnenie nároku na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v adhéznom
konaní zo strany Dôvera a.s. zo dňa 08.06.2018, lustráciu v databáze súdov, odpis registra trestov
obžalovaného, lustráciu v registri priestupkov obžalovaného.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní podľa názoru okresného súdu nepochybne
vyplýva, že dňa 08.02.2018 v čase od 20:39 h do 20:41 hod. v Hlohovci na Podzámskej ulici číslo 20
na parkovisku pred herňou AG Play prišlo k fyzickému stretu medzi obžalovaným a poškodeným F. B.,

čo vyplýva z výpovede obžalovaného J. B., poškodeného F. B., svedka J. B., svedkyne P. B., svedkyne
F. V., svedka X. B., svedkyne B. V., z kamerového záznamu z parkoviska pri herni na ul. Podzámska
zo dňa 08.02.2018. Zároveň znaleckým posudkom znalca MUDr. Mariána Pamulu č. 36/18 zo dňa
03.04.2018 bolo v konaní preukázané, že v príčinnej súvislosti s fyzickým stretom medzi obžalovaným
a poškodeným, poškodený utrpel zranenia. V objektívnom náleze bola popisovaná v driekovej oblasti

bodná rana hĺbky 6 -7 cm, končiaca vo svalstve. Okrem prepúšťacej správy mal znalec k dispozícii i
fotodokumentáciu zranenia, kde boli viditeľné stopy zranenia vo forme odrenín kože -škrabance na čele,
okrem toho boli viditeľné i známky odrenín kože v oblasti základných kĺbov, 3 a 4 prsta pravej ruky, a
druhého a tretieho prsta ľavej ruky. Vzhľadom k predmetnému zraneniu bol poškodený hospitalizovaný
pričom počas hospitalizácie bola zrevidovaná a ošetrená rana v driekovej oblasti, vykonané bolo CT

vyšetreniedriekovejchrbtice,pričombolazistenázlomeninatŕňovýchvýbežkov1 a2driekovéhostavca.
Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, zranenie takéhoto charakteru vzniklo priamym pôsobením
tvrdého špicatého prípadne i ostrého predmetu, ktorým pôsobil na oblasť drieku poškodeného, pričom
týmto predmetom mohol byť nôž o dĺžke čepele aspoň 6 -7 cm. Čo sa týka zranení v oblasti hlavy,
čela, znalec uviedol, že k tomuto mohlo dôjsť pri fyzickom incidente napr. i priamym pôsobením takéhoto

predmetu, čiže noža a zranenia v oblasti rúk mohli vzniknúť kontaktom s tvrdou podložkou, napr. zemou.
Čo sa týka intenzity pôsobiaceho násilia pri vzniku bodnej rany v driekovej oblasti, intenzita vedeného
násilia bola stredne silná až silná, pri zranení v oblasti čela a rúk sa pohybovala od veľmi slabej po
slabú. Daným mechanizmom u poškodeného došlo ku vzniku ľahkých zranení. Predmetom, ktorým bolo
zraneniespôsobenétedanapr.nožomodĺžkečepeleaspoň 6-7cm,privedeníútokudooblastihrudníka

resp. chrbta, za určitých okolností mohlo dôjsť i ku zraneniu ťažkému, resp. ohrozeniu alebo zranenie
životne dôležitého orgánu, hlavne pľúc. Zranenia vyčíslil a v bodovom hodnotení sa jednalo o 60 bodov
(1144,80 eur).

Okresný súd uviedol, že výpoveď poškodeného v podstatných bodoch potvrdzuje jediný priamy svedok

J. B..
Za podstatný dôkaz o vine obžalovaného považoval okresný súd kamerové záznamy z interiéru herne
zo dňa 08.02.2018, ako aj parkoviska pri herni na ul. Podzámska zo dňa 08.02.2018, z ktorých podľa
neho jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný za pomoci svedka J. B., vylákal z herne poškodeného von,
kde ho čakal, pričom vzhľadom na časové vymedzenie skutku podľa kamerových záznamov, kde došlo

ku skutku medzi 20:39 hod. a 20:41 hod. je zrejmé, že v podstate ihneď po vyjdení poškodeného z herne
a vojdení na parkovisko bol nasledovaný obžalovaným a poškodený bol napadnutý ihneď zo strany
obžalovaného.

Jednotlivé zranenia u obžalovaného ako aj u poškodeného sú zdokumentované jednak v prečítaných

lekárskych správach, ako aj v znaleckom posudku, a výsluchu znalca MUDr. Mariána Pamulu, ako aj
vo fotodokumentácií zobrazujúcej jednotlivé zranenia oboch aktérov incidentu, pričom u poškodeného
sa jednalo o zranenia pomerne závažné, ktoré si vyžiadali operáciu a následnú liečbu v trvaní jeden
mesiac. Čo sa týka zranení u obžalovaného, z objektívneho hľadiska utrpel iba jedno vážnejšie zranenie
a to porezanie pravej ruky, ktoré si však privodil sám a to svojím nožíkom, ktorý použil pri útoku

na poškodeného. Inak sa v jeho prípade jednalo len o povrchové ranky a odery, ktoré podľa názoru
okresného súdu v žiadnom prípade nemohli byť spôsobené použitím boxera, tak ako tvrdí obžalovaný,
nakoľko pri použití takejto zbrane sa vždy jedná o hlboké tržné rany a rozsiahle hematómy, ktoré však
u obžalovaného neboli identifikované.Z vykonaného dokazovania je tak podľa názoru okresného súdu zrejmé, že konanie poškodeného t. j.
fyzické napádanie obžalovaného poškodeným bolo jednoznačne vyvolané správaním sa obžalovaného
a bolo reakciou poškodeného na útok zo strany obžalovaného a tak okresný súd dospel k záveru, že

táto reakcia neprekročila zákonné medze § 25 Trestného zákona.

Obžalovaný v prvom rade prišiel za poškodeným, pričom správanie a výpoveď svedka B. nasvedčujú
tomu, že práve tento svedok vylákal poškodeného z herne von, kde došlo k jeho ataku zo strany
obžalovaného. Obžalovaný mal pripravený nôž a tento aj použil, keď sa poškodený začal aktívne brániť.

Tým, že k fyzickému útoku obžalovaného na poškodeného prišlo na mieste verejnosti prístupnom
v meste Hlohovec na Podzámskej ulici, naplnil podľa názoru okresného súdu obžalovaný skutkovú
podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona. Samotné zranenia, ktoré poškodenému obžalovaný
spôsobil v priamej príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie
a zároveň aj sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu 1 mesiaca, čím je naplnená

skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľideoformuzavineniaobžalovaného,okresnýsúdboltohonázoru,žeobžalovanýkonalvpriamom
úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko chcel napadnúť poškodeného a opakovanými
fyzickými atakmi do oblasti hlavy a chrbta mu spôsobiť ublíženie na zdraví. Vzhľadom na spôsob

vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
obžalovaného okresný súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.
Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 2

Trestného zákona, je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov a pri
prečine ublíženia na zdraví je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 2
rokov. Oba prečiny boli spáchané v jednočinnom súbehu, a preto bolo nevyhnutné obžalovanému uložiť
úhrnný trest za použitia absorbčnej zásady podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd ukladal
trestpodľa§364ods.2Trestnéhozákona,nakoľkosajednáotrestnýčinnajprísnejšietrestný.Skúmajúc

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel okresný súd
k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. h) Trestného zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov) a nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť. V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody, keď sa dolná sadza zvýšila o

jednu tretinu, okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom
stanovej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na
naplnenie účelu trestu za primeraný. Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel okresný súd k záveru,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody

nevyhnutný, a preto mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
30 mesiacov.
K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že poškodený F. B. si uplatnil nárok na náhradu škody
vo výške 3000 - 4000 eur, pričom bolestné bolo určené vo výške 1144,80 eur, ktorého výška bola
preukázaná znaleckým posudkom znalca MUDr. Mariána Pamulu a poškodená spol. Dôvera zdravotná

poisťovňa a.s. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 149,11 eur ako vynaložené náklady za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému. Čo sa týka nároku na náhradu škody u poškodeného
F. B. prevyšujúcej sumu 1144,80 eur, tak okresný súd poškodeného so zvyškom tohto nároku odkázal
na civilný proces, pretože nemal dostatočne preukázané, ako a za čo poškodenému vznikol takýto nárok
na náhradu škody.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný (č. l. 388), ktoré odôvodnil
neskorším podaním. Uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje. Dňa 08.02.2018 cca
o 20 hod. telefonoval B., pretože si chcel od neho požičať peniaze do práce na benzín a J. mu povedal,
že mu peniaze požičia, keď ho niekam odvezie. Keď sa vozili po Hlohovci, tak mu povedal, aby ho

odviezol do herne, do herne išiel za B. kúpiť si pervitín, on vystúpil z auta, stál pri herni a o nejaký čas
vyšli spolu B. a B. z herne a sadli si do auta B.. Po nejakom čase išiel za nimi do auta a sadol si za
sedadlo šoféra, kde sedel poškodený, chytil ho zozadu za rameno a opýtal sa ho či mu nie je niečo
dlžný. Vtedy mu vypadla z ruky nejaká ampulka (myslí si, že to bol pervitín), B. sa nahneval a povedalmu, že „ho rozjebe na šalát“, vystúpil z vozidla von a išiel za ním dozadu do auta. Otvoril zadné dvere
a s rukou, na ktorej mal nasadený železný boxer, ho udrel na ústa. V útoku pokračoval, on sa začal
brániť tak, že si kľakol na kolená a z vrecka bundy vytiahol malý vreckový nožík, s ktorým ho nepichol

a ani sa ho nesnažil pichnúť. B. sa ho snažil naďalej udierať boxerom a kopnúť nohou. V tej stresovej
situácii ho nič iné nenapadlo, iba vytiahnuť vreckový nožík a myslel si, že keď B. uvidí nožík, tak ho
prestane napádať, nakoľko ho B. udrel a naďalej išiel udierať do tváre železným boxerom. Vystúpil z
auta, chcel ísť domov, v tom pribehol k nemu B. k zadnej časti auta a pokračoval v útoku na neho. Začali
sa biť, spadol na zem na chrbát, B. na neho skočil, na jednej ruke mal stále nasadený boxer, ktorým ho

udieral, cítil, že mu roztrhol peru na ústach a aj kožu pod ľavým okom, veľmi krvácal z tváre a úst. B.
ho udieral ako zmyslov zbavený a ešte k tomu na ňom sedel, nemohol sa rovnocenne brániť. V ruke
držal nožík, bál sa o svoj život, že ho boxerom zabije a tak ho pichol jedenkrát do oblasti krížov, kde
dočiahol. B. prestal útočiť a odišiel sám do auta. Po príchode domov ho matka ošetrila, išiel spať a
neskôr cca o 2 hod. prišla pre neho polícia domov. B. stretol 4 deň po incidente, išiel sám, bez opory,
pričom po ňom oplzlo kričal a viackrát sa mu vyhrážal a odkazoval cez tretie osoby, že sa mu pomstí.

Zopakoval, že B. ho prvý napadol železným boxerom a chcel ho tiež kopnúť v priestore auta, pričom on
stál vonku pri aute. V bitke ani v ďalšom pichnutí s nožom nepokračoval, keď videl, že B. nejaví o neho
záujem. B. nechcel spôsobiť zranenie, nespravil to úmyselne, ale v sebaobrane. Nie je ochotný zaplatiť
mu inú finančnú čiastku mimo znaleckého posudku. Poukázal na výpoveď B., ktorý uviedol, že v aute B.
neohrozoval nožom a potvrdil, že B. začal prvý fyzicky aj verbálny útok na jeho osobu. Zároveň uviedol,

že nikdy nebol súdne trestaný, je zamestnaný, žije usporiadaný život, má ročného syna a družku na
rodičovskej dovolenke, matku na invalidnom dôchodku a je jediným živiteľom celej rodiny. Žiadal, aby
ho súd oslobodil spod obžaloby, alternatívne, aby mu bol uložený primeraný, minimálny podmienečný
trest a aby nebol zaviazaný k vyššej povinnosti na náhradu škody.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, obžalovaný a jeho
obhajca. Verejného zasadnutia sa nezúčastnili poškodení.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajkyňa obžalovaného poukázala na nevinu obžalovaného, skutočnosť, že obžalovaný konal v

sebaobrane a na výpoveď svedka B., že poškodený začal prvý útok.

Obžalovaný uviedol, že sa cíti byť nevinný, on sa len bránil, bál sa o svoj život a nemal na výber.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom

konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku
treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím
nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.
Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok poškodený, ktorý spáchanie
skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Výpoveď
poškodeného v podstatných bodoch potvrdzuje jediný priamy svedok J. B., ktorý vo výpovedi z

prípravného konania (ktorá výpoveď bola prečítaná v súlade so zákonom na odstránenie rozporov)
uviedol, že obžalovaný vstúpil do auta poškodeného bez pozvania, pričom verbálny konflikt vyvolal
obžalovaný. Tento svedok jasne potvrdil, že za B. išiel preto, lebo obžalovaný si chcel od B. vypýtať
peniaze naspäť a on mu chcel pomôcť (verzia obžalovaného o tom ako si išiel svedok kúpiť pervitín je
účelová). Je tiež zaujímavé, že obžalovaný v jednej časti výpoveď svedka B. (tam kde mu to vyhovuje)

považuje za pravdivú, avšak inak prezentuje, že tento svedok si išiel do herne kúpiť drogy, nevylákal
poškodeného von a pod.

Za dôležite dôkazy svedčiace o vine obžalovaného aj odvolací súd považoval kamerové záznamy a
znalecký posudok znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý popísal zranenia poškodeného, ktoré utrpel

v príčinnej súvislosti s fyzickým stretom s obžalovaným. Tvrdenia obžalovaného, že sa bál o svoj
život a konal v nutnej obrane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpel obžalovaný (povrchové ranky a odery) nemohli byť spôsobené
útokom poškodeného ako to opisoval obžalovaný, keď mal na neho neprestajne útočiť železným
boxerom a mal sa báť o svoj život.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa obžalovaný snaží účelovo zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti za
svoj skutok. Ako už bolo vyššie konštatované, boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a
zákonné rozhodnutie. Vo výpovedi poškodeného odvolací súd nezistil také logické nezrovnalosti, ktoré
by mali jeho výpoveď spochybniť, ako sa o to snažil obžalovaný.

Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo
všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového
stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnomprerozhodnutie.Trestnýporiadoknestanovuježiadnepravidlá,pokiaľideomierudôkazov

potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný
poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny
obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a
súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právastrany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je

zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn.
4Tdo/36/2015).
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, táto zodpovedá stavu veci a zákonu. Skutok tak ako bol zistený
zodpovedá prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného
zákona, pretože obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
pričom obžalovaný chcel napadnúť poškodeného a opakovanými fyzickými atakmi do oblasti hlavy a
chrbta mu spôsobiť ublíženie na zdraví (okresný súd sa správne vysporiadal aj s tzv. materiálnym

korektívom).

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť (obžalovaný spáchal
viac trestných činov) a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
K samotnému trestu je potrebné ešte uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť

úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen

odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Majúc teda na zreteli účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel krajský súd k záveru,
že trest uložený súdom I. stupňa (na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby) je zákonný,
spravodlivý a spĺňa i požiadavky individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o výrok o treste prepadnutia veci opísanej v enunciáte rozsudku, tomuto obžalovaný žiadne
konkrétne chyby nevytýkal a krajský súd ich vlastným prieskumom nezistil.

Rovnako sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu ohľadom výroku o náhrade škody.Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného J. B. ako nedôvodné
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.