Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719204876
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719204876.13

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo
Bývalý urbariát Hrabušice, Hlavná 233, Hrabušice, IČO: 17151970, zast. JUDr. Jozefom Barabásom,
advokátom, Letná 45, Spišská Nová Ves, IČO: 50076477, proti žalovanému B.. C. N. U., U.. XX.X.XXXX,
R. D., Š. XXXX/XX, zast. JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, L. Svobodu 2674/1, Poprad, IČO:
42029538, v konaní o zaplatenie sumy 7.282,58 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.282,58 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 14.9.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 7.282,58 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
a k náhrade trov konania. Žalobca uviedol, že žalovaný je bývalým predsedom spoločenstva, pričom
posledných 6 mesiacov v roku 2018 zastával aj funkciu predsedu spoločenstva. Uznesením výboru č.
10/2018 zo dňa 2.3.2018 bola žalovanému schválená odmena vo výške 10.000,-- eur a uznesením

výboru č. 47/2018 zo dňa 6.12.2018 bola žalovanému schválená odmena vo výške 4.100,-- eur.
Po odrátaní odvodov a ďalších zákonných zrážok bola žalovanému v marcovom výplatnom termíne
vyplatená suma 7.365,01 eur a v novembrovom výplatnom termíne suma 3.453,81 eur. Kontrolou
dozornej rady žalobcu bolo zistené porušenie a niekoľkonásobné prekročenie odmeňovacieho poriadku,
pričom výbor žalobcu nemal právomoc na schválenie týchto odmien. Návrh na prípadné dodatočné
schválenie odmien vyplatených v rozpore s odmeňovacím poriadkom bol na základe rozhodnutia výboru

predložený zhromaždeniu žalobcu, ktoré však na svojom zasadnutí 9.6.2019 tento návrh neschválilo.
Žalobca akceptoval sčasti vyplatenie odmeny podľa odmeňovacieho poriadku a žiadal vrátiť rozdiel,
ktorý bol žalovanému vyplatený nad rámec týchto odmien.

2. V písomných vyjadreniach následne žalobca poukazoval na to, že v zmysle Zák. č. 97/2013
Z. z. odmenu žalovaného za výkon jeho funkcie mohlo určiť len zhromaždenie žalobcu. Odmena

vyplatená žalovanému za výkon jeho funkcie bola teda vyplatená v rozpore so zákonom a v celej
jej výške predstavuje bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu funkcia predsedu, resp. podpredsedu
spoločenstva, nemôže byť vykonávaná v pracovnoprávnom pomere, preto aj pracovná zmluva
uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Napriek týmto
skutočnostiam žalobca žiada iba o vydanie sumy, o ktorú bol prekročený odmeňovací poriadok žalobcu.
Poukázal aj na to, že žalovaný v čase prijatia predmetných uznesení už nebol konateľom spoločnosti

Agrourbár, spol. s r. o., ale stále bol predsedom pozemkového spoločenstva. K tvrdeniam žalovaného
uvádzal, že medzi pozemkovým spoločenstvom a spoločnosťou Agrourbár, spol. s r. o., nedošlo kzapočítaniu žiadnych pohľadávok z titulu mzdových nárokov, vzájomné pohľadávky sa týkali vykonaných
prác,nájmovnehnuteľnostíalebostrojovavyrovnávalisafakturáciou.Poukázalajnato,žežalovanýako
konateľ obchodnej spoločnosti mal schválenú pravidelnú mesačnú odmenu, ktorá mu bola vyplácaná.

3. Žalovaný v písomných vyjadreniach spochybňoval tvrdenia žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. K
samotnému výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že prevzal
celkovo sumu 10.818,82 eur, avšak žalobca akceptuje jeho nárok na odmenu vo výške 6.461,29 eur
podľa opraveného mzdového listu, teda bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť nanajvýš vo výške

rozdielu medzi týmito sumami, t. j. v sume 4.357,53 eur. Podľa žalovaného dôležitou je skutočnosť,
že uznesením výboru č. 10/2018 bola schválená odmena pre konateľov spoločnosti Agrourbár, spol.
s r. o., pričom pre žalovaného bola schválená odmena za funkciu konateľa za obdobie od roku 1997
do roku 2017 vo výške 500,-- eur ročne, spolu teda 10.000,-- eur. Nešlo teda o odmenu žalovanému
ako členovi výboru spoločenstva. Žalovaný potvrdil, že táto odmena bola vyplatená z účtu žalobcu a
nie z účtu spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., avšak medzi týmito subjektmi bola zaužívaná prax, keď

žalobca plnil záväzky za Agrourbár, spol. s r. o., že tieto subjekty si vzájomné práva a povinnosti vždy
po skončení kalendárneho roka vyúčtovali. Žalobca je vlastníkom 100 % - ného obchodného podielu
v tejto obchodnej spoločnosti, ktorá bola vytvorená za účelom podnikania v oblasti poľnohospodárskej
výroby na pozemkoch spravovaných žalobcom a patriacich, či už žalobcovi alebo jednotlivým členom
pozemkového spoločenstva.

4. Aj v záverečnom prednese žalovaný poukazoval na nedôvodnosť žaloby. Podľa žalovaného na
dané konanie je potrebné aplikovať ust. § 454 Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že na úkor žalobcu
sa obohatila spoločnosť Agrourbár, spol. s r. o. Žalovaný si odmenu, ktorá mu bola vyplatená ako
mimoriadna odmena za výkon funkcie konateľa vzal dobrovoľne, keďže mandátna zmluva, ktorú

mal s obchodnou spoločnosťou uzatvorenú, pripúšťala schválenie jednorazovej odmeny. Žalovaný
nemá žiadny vplyv na to akým spôsobom bolo vyplatenie tejto odmeny zaúčtované medzi žalobcom
a obchodnou spoločnosťou. Poukázal na výpovede svedkov, podľa ktorých odmena bola vyplatená
žalovanému z účtu žalobcu z dôvodu, že obchodná spoločnosť na to nemala finančné prostriedky,
žalovaný je toho názoru, že v tomto prípade za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo

a nie toho, komu sa plnenie poskytlo.

5. Z vyjadrení strán sporu, výsluchu žalovaného, výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, výpovedí
svedkov B.. M. M.É., C. L., B.. F. L., B.. D. T., písomnej svedeckej výpovede B.. M. N. a z pripojených
listinných dôkazov, najmä z obsahu výpisu z Registra pozemkových spoločenstiev, odmeňovacieho

poriadkučlenovvolenýchorgánovpozemkovéhospoločenstva,zápisnicezrokovaniavýboruz2.3.2018,
zápisnicezrokovaniavýboruzo6.12.2018,výdavkovýchpokladničnýchdokladov,výpisuzúčtu,ročných
mzdových listov, notárskej zápisnice, výzvy na vrátenie odmien, výplatných pások, mandátnej zmluvy,
faktúrvystavenýchmedzipozemkovýmspoločenstvomaspoločnosťouAgrourbár,spol.s r.o.,zápisnice
z rokovania výboru zo 7.2.2018, Stanov Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice, úplného

znenia zakladateľskej listiny Agrourbár, spol. s r. o., zmluvy o pozemkovom spoločenstve, súd zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom vykonávajúcim činnosť v zmysle Zák. č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách. Žalovaný pôsobil v minulosti ako predseda spoločenstva, a to v rokoch

1990 až do februára 2018. Zároveň vykonával aj funkciu konateľa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o.,
ktorá bola založená za účelom vykonávania poľnohospodárskej výroby na pozemkoch spravovaných
žalobcom. Funkciu konateľa obchodnej spoločnosti žalovaný vykonáva od roku 1997, teda od vzniku
spoločnosti, až do septembra 2017. Žalobca je jediným spoločníkom v uvedenej obchodnej spoločnosti.

7. Podľa predložených Stanov Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice (článok 8, bod
8.1) orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, výbor, dozorná rada, zbor zástupcov. Podľa článku 10
stanov výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje
o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje Zák. č. 97/2013 Z. z. a zmluva o spoločenstve, alebo
o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

V zmysle článku 12 spoločenstvo si vytvorilo aj ďalší orgán, a to zbor zástupcov, ktorý podľa bodu
12.4 písm. f/ stanov schvaľoval platobný poriadok a odmeňovanie členov volených orgánov. Podľa
predloženého odmeňovacieho poriadku členov volených orgánov pozemkového spoločenstva účinného
od 1.3.2014, ktorý bol schválený zborom zástupcov dňa 28.3.2014, členom výboru sa za účasť narokovaní výboru vyplatí náhrada vo výške 10,-- eur. Predsedovi výboru za výkon organizačných a
riadiacich činností spoločenstva sa priznáva odmena vo výške 350,-- eur a podpredsedovi výboru za
zabezpečovanie ekonomickej a vlastníckej agendy sa priznáva mesačná odmena vo výške 250,-- eur.

Pri splnení a prekročení úloh lesohospodárskeho plánu a vytvorení zostatku finančných zdrojov na
vyplatenie podielov pre členov sa môže vyplatiť členom výboru mimoriadna ročná odmena do výšky 50
% z vyplatených miezd.

8. Žalobca pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia vychádzal z toho, že v zmysle tohto odmeňovacieho

poriadku žalovaný ako predseda spoločenstva za rok 2018 mal nárok na mesačnú odmenu spolu vo
výške 4.200,-- eur (12 x 350,-- eur). Po dobu 6 mesiacov roku 2018 žalovaný vykonával aj funkciu
podpredsedu spoločenstva, preto mal nárok na odmenu vo výške 1.500,-- eur (6 x 250,-- eur). Za účasť
na rokovaniach výboru v roku 2018 mal žalovaný dostať odmenu vo výške 110,-- eur (10 x 11,-- eur).
Mimoriadna ročná odmena mu mohla byť vyplatená maximálne vo výške 50 % z vyššie uvedených
odmien, t. j. zo sumy 4.200,-- eur, zo sumy 1.500,-- eur a zo sumy 110,-- eur, teda mohla byť vyplatená

v maximálnej výške 2.905,-- eur.

9. Vo veci boli vypočutí aj viacerí svedkovia. Svedok B.. M. M. potvrdil, že sa zúčastnil rokovania výboru
dňa2.3.2018,alenevedelsavyjadriťktonavrholžalovanémuodmenuvovýške500,--eurročne,pretože
svedok navrhol odmenu vo výške 100,-- eur. Svedok potvrdil, že na rokovaní výboru sa prejednávali

aj otázky týkajúce sa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., pretože pozemkové spoločenstvo bolo
jediným spoločníkom v tejto spoločnosti. Svedok nevedel z akých peňazí bola žalovanému vyplatená
odmena 10.000,-- eur, ale bral to tak, že pozemkové spoločenstvo je jediným spoločníkom obchodnej
spoločnosti, teda výbor sa podieľa na riadení spoločnosti, preto aj odmena je konateľom poskytnutá z
peňazí spoločenstva. Svedok potvrdil, že táto odmena bola priznaná žalovanému z titulu výkonu funkcie

konateľa spoločnosti. V súvislosti s hospodárskymi výsledkami spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. sa
svedok nevedel vyjadriť, či boli častejšie v zisku alebo strate. Svedok potvrdil, že odmenu, ktorá mu bola
priznaná, vracia na základe splátkového kalendára.

10. Svedok C. L. od októbra 2017 vykonáva činnosť konateľa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o.

Vedel o vyplatení odmeny 10.000,-- eur žalovanému, a to z prostriedkov spoločenstva, pretože na
výbore sa hovorilo, že spoločnosť na to nemá peniaze. Podľa svedka nedošlo k vysporiadaniu medzi
spoločenstvom a obchodnou spoločnosťou. Svedok potvrdil, že pokiaľ vznikli nejaké pohľadávky medzi
pozemkovým spoločenstvom a obchodnou spoločnosťou, tak na konci roka sa vzájomne vysporiadavali,
ale ak bola výška týchto pohľadávok približne rovnaká, tak sa ani nerobila dohoda.

11. Svedok B.. F. L. taktiež pôsobí ako konateľ spoločnosti Agrourbár,
spol. s r. o. od októbra 2017. Vypovedal, že nemá vedomosť o tom, že by z prostriedkov spoločnosti
Agrourbár, spol. s r. o. bola vyplácaná nejaká odmena žalovanému. Potvrdil tiež vzájomnú fakturáciu
pohľadávok medzi oboma subjektmi, pokiaľ si vzájomne poskytovali zamestnancov alebo stroje.

12. Svedok B.. D. T. do konca júna 2018 pôsobil ako podpredseda spoločenstva u žalobcu a taktiež
bol konateľom v spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. od mája 2011 do septembra 2018. Svedok uviedol,
že nebol na zasadnutí výboru, na ktorom sa schvaľovali odmeny pre konateľov spoločnosti Agrourbár,
spol. s r. o., a to z dôvodu, že do tejto spoločnosti nastupovali noví konatelia. V roku 2019 prebehlo

valné zhromaždenie členov spoločenstva, na ktorom prednášal správu o hospodárení za rok 2018, a
keďže za rok 2018 boli odmeny vyššie ako v predchádzajúcich rokoch, členovia spoločenstva sa nad
tým pozastavovali. Svedok uviedol, že obchodná spoločnosť nemala finančné prostriedky, tak odmeny
boli vyplatené z prostriedkov spoločenstva. Nevedel sa vyjadriť ako boli vyplatené odmeny zaúčtované.
Taktiež potvrdil vzájomné započítavanie si pohľadávok na konci kalendárneho roka, ale nevie o tom, že

by obchodná spoločnosť vrátila vyplatené odmeny spoločenstvu. Svedok uviedol, že vyplatenú odmenu
vrátil.

13. Svedok B.. M. N. v písomnej svedeckej výpovedi podľa § 196 ods. 3 Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilného
sporového poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/ potvrdil, že sa zúčastnil na rokovaní výboru dňa

2.3.2018. Nespomenul si na detaily diskusie o návrhu odmien. Vychádzal z toho, že návrhy vo výbore
vždy predkladal predseda. Odmeny mali byť schvaľované na základe dobrých hospodárskych výsledkov
apodľasvedkasapravidelneuskutočňovalofinančnévysporiadaniemedzipozemkovýmspoločenstvom
a obchodnou spoločnosťou. Svedok sa nevedel vyjadriť koľko času venoval žalovaný činnosti konateľaa predsedu výboru a aký mal denný program. Nevedel sa vyjadriť k vzťahom hospodárskeho charakteru
medzi oboma subjektmi.

14. Podľa § 451 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 5.12.2018
do 31.12.2018) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 454 cit. zákona bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám.

17. Podľa § 456 cit. zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa

získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (v znení účinnom od
1.9.2018 do 30.6.2019) valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho
pôsobnosti patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.

19. Podľa § 132 ods. 1 cit. zákona, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník
pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti
valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka

na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.

20. Podľa § 566 ods. 1 cit. zákona mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho
účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta
alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

21. Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (v znení účinnom od 1.10.2018
do 24.4.2020) spoločenstvom sa rozumie

a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali

osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne

obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého
vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného
obhospodarovania a užívania.

22. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona Spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom

spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo
vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci
spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov
na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o

založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica, ktorej
súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomných na hlasovaní.
Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní
spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti.

23. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom zápisu spoločenstva do
registra.

24. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona orgánmi spoločenstva sú:a) zhromaždenie,
b) výbor,

c) dozorná rada,
d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

25. Podľa § 14 ods. 7 cit. zákona do pôsobnosti zhromaždenia patrí:

a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny okrem zmien v zozname členov a zozname
nehnuteľností,
b) schvaľovať stanovy a ich zmeny,
c) voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm.
b) až d),
d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,

e) rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej
nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10,
f) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva,
g) schvaľovať účtovnú závierku,

h) rozhodovať o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov
spoločenstva a spôsobe úhrady straty,
i) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva,
j) rozhodovať o zrušení spoločenstva,
k) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným

orgánom spoločenstva.

26. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi
činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva
o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto

zákonom iným orgánom spoločenstva.

27. Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona výbor
a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného

užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,
b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,
spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,

c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach
nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,
d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.

28. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.282,58
eur, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť tak, že mu v rozpore so zákonom a internými predpismi
žalobcu boli vyplatené mimoriadne odmeny za činnosť predsedu spoločenstva v roku 2018. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ešte v roku 2018 pôsobil ako predseda spoločenstva a
po dobu 6 mesiacov v roku 2018 vykonával aj funkciu predsedu spoločenstva. Na základe uznesenia

výboru č. 10/2018 výbor schválil konateľom obchodnej spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. mimoriadnu
odmenu vo výške 500,-- eur ročne za každý rok výkonu funkcie konateľa, čo u žalovaného predstavovalo
sumu 10.000,-- eur. Na rokovaní výboru dňa 6.12.2018 boli žalovanému ako aj ďalším členom výboru
schválené mimoriadne odmeny za činnosť vo výbore a u žalovaného táto odmena predstavovala spolu
4.100,-- eur. Žalobca namietal, že k vyplateniu odmien došlo v rozpore so zákonom a stanovami

pozemkového spoločenstva, pretože výbor nemal oprávnenie na schvaľovanie odmien, ale toto
oprávnenie patrilo zhromaždeniu ako najvyššiemu orgánu spoločenstva. Schvaľovanie odmien bolo aj
predmetom zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.6.2019 a v zmysle uznesenia č. 5 prijatého nazhromaždenívlastnícirozhodlioneschválenívyplateniaodmienosobám,ktorézastávalifunkciuorgánov
spoločenstva v predchádzajúcom funkčnom období.

29. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na
základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto
plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností,
za ktorých došlo k plneniu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť

toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Žalobca namieta, že odmeny vyplatené žalovanému neboli v súlade
so zákonom, ani internými predpismi žalobcu, teda plnenie bolo poskytnuté na základe neplatného
právneho úkonu. Vo vzťahu k odmene v sume 10.000,-- eur (brutto) žalovaný namieta, že je namieste
aplikácia § 454 Obč. zákonníka, keď podľa žalovaného bezdôvodne sa obohatila spoločnosť Agrourbár,
spol. s r. o., na miesto ktorej odmenu vyplatilo pozemkové spoločenstvo. Uvedené tvrdenie by bolo

na mieste za predpokladu, že odmena bola priznaná v súlade s právnymi predpismi, resp. internými
predpismi žalobcu a spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., ale pokiaľ k vyplateniu došlo na základe
neplatného rozhodnutia, nemožno konštatovať, že by pozemkové spoločenstvo plnilo za obchodnú
spoločnosť Agrourbár, spol. s r. o., ale keď poskytlo plnenie priamo žalovanému, tak sa bezdôvodne
obohatil žalovaný.

30. Na základe predložených dokladov je nepochybné, že žalovanému boli priznané a vyplatené dve
odmeny, a to vo výške 10.000,-- eur a 4.100,-- eur, pričom prvú z týchto odmien žalobca považuje
za nedôvodnú v celom rozsahu a pri druhej odmene akceptuje, že táto odmena mohla byť v zmysle
odmeňovacieho poriadku vyplatená najviac vo výške

2.905,-- eur. Žalovaný argumentoval, že odmena vo výške 10.000,-- eur sa netýkala činnosti
spoločenstva a bola výslovne priznaná za jeho pôsobenie vo funkcii konateľa spoločnosti Agrourbár,
spol. s r. o. O odmene síce rozhodol výbor, ale podľa žalovaného sa v tejto časti rokovanie netýkalo
činnosti spoločenstva, ale výbor vydal rozhodnutie jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Svedkovia, ktorí v konaní boli vypočutí, potvrdili vo svojich výpovediach, že výbor rozhodol o priznaní

takejto odmeny a viacerí svedkovia aj pripustili, že na rokovaniach výboru sa riešili aj otázky týkajúce sa
spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., čo zrejme vyplynulo z toho, že žalovaný bol predsedom spoločenstva
a zároveň aj konateľom v obchodnej spoločnosti. Svedkovia tiež potvrdili, že sa na rokovaniach a
ani v zápisniciach striktne neoddeľovali okolnosti týkajúce sa pozemkového spoločenstva a obchodnej
spoločnosti. Všetci svedkovia tiež potvrdzovali, že medzi oboma subjektmi prebiehalo ku konca roka

vzájomné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov, aj keď tieto sa skôr týkali náhrad za vykonané práce
zamestnancov druhého subjektu, za zapožičiavanie strojov a pod. Ani jeden zo svedkov netvrdil, že by
medzi týmito subjektmi došlo k vysporiadaniu spornej odmeny, alebo že by sa v minulosti vysporiadavali
mzdové nároky konateľov obchodnej spoločnosti. V konaní nebolo sporné, že žalobca je jediným
spoločníkom v obchodnej spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., v ktorej žalovaný vykonával funkciu

konateľa spoločnosti. Agrourbár, spol. s r. o., ktorá je z hľadiska právnej formy spoločnosťou s ručením
obmedzeným, teda v zmysle § 125 ods. 1 Obch. zákonníka najvyšším orgánom spoločnosti je valné
zhromaždenie. Podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Obch. zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí
aj vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov. V zmysle § 132 ods. 1 Obch. zákonníka, ak má
spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia.

31. O priznaní odmeny vo výške 10.000,-- eur žalovanému rozhodoval výbor spoločenstva, preto je
dôležité posúdenie otázky, či výbor ako orgán pozemkového spoločenstva má kompetenciu vykonávať
pôsobnosť valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti, pretože iba valné zhromaždenie môže v
zmysle cit. zák. ustanovenia rozhodovať o odmeňovaní konateľov. V zmysle § 13 Zák. č. 97/2013 Z.

z. orgány spoločenstva sú zhromaždenie, výbor, dozorná rada a prípadne iné orgány spoločenstva,
ktoré sú zriadené zmluvou o spoločenstve. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, ktoré
sa skladá zo všetkých členov spoločenstva a do jeho pôsobnosti patria kompetencie uvedené v §
14 ods. 7 písm. a/ až j/ cit. zákona a v zmysle § 14 ods. 7 písm. k/ cit. zákona zhromaždenie
rozhoduje o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom

spoločenstva. Z predloženej zmluvy o pozemkovom spoločenstve uzavretej dňa 6.2.2014 vyplýva, že
orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, výbor a dozorná rada, teda orgány, ktoré predpokladá aj Zák.
č. 97/2013 Z. z. a okrem toho bol vytvorený aj ďalší orgán, čo umožňuje § 13 ods. 1 písm. d/ cit. zákona,
a to zbor zástupcov. Zmluva o pozemkovom spoločenstve vymedzuje pôsobnosť jednotlivých orgánovobdobne ako príslušné ustanovenia Zák. č. 97/2013 Z. z. s tým, že pôsobnosť zboru zástupcov upravujú
stanovy. Stanovy Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice boli prijaté taktiež dňa 6.2.2014
a pôsobnosť jednotlivých orgánov vymedzujú rovnako ako zmluva o pozemkovom spoločenstve s tým,

že bližšie špecifikujú pôsobnosť zboru zástupcov, do kompetencie ktorého spadajú činnosti uvedené v
článku 12 bodu 12.4 stanov. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia nie sú zmluvou o pozemkovom spoločenstve zverené výboru, ani inému z orgánov
spoločenstva, teda s poukazom na ust. § 14 ods. 7 písm. k/ cit. zákona, ktorému korešponduje aj článok
9 bod 9.8 písm. j/ stanov, takéto rozhodnutia spadajú do pôsobnosti zhromaždenia. Ani zo zakladateľskej

listiny spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. nevyplýva, že by pôsobnosť valného zhromaždenia mal za
žalobcu vykonávať iný orgán.

32. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pôsobnosť valného zhromaždenia, resp. rozhodnutia
jediného spoločníka, môže prijímať iba zhromaždenie ako najvyšší orgán žalobcu, a keďže otázka
odmeňovania konateľov obchodnej spoločnosti patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, tak

rozhodnutie výboru o priznaní odmeny je neplatné pre rozpor so zákonom ako aj internými predpismi
žalobcu. Takýto výklad súd považuje za logický aj vzhľadom ku skutočnosti, že konateľ žalobcu je
zároveň predsedom spoločenstva, ktorý riadi činnosť výboru, teda orgánu rozhodujúceho o priznaní
jeho mimoriadnej odmeny. Nepochybne žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti mal uzavretú
mandátnu zmluvu a dojednania obsiahnuté v článku IX umožňovali valnému zhromaždeniu schváliť

konateľovi za mimoriadne výsledky v hospodárení spoločnosti, resp. za mimoriadne úkony jednorazovú
odmenu. Aj z uvedeného zmluvného ustanovenia je teda zrejmé, že táto právomoc prináleží len valnému
zhromaždeniu, pričom s poukazom na vyššie uvedené výbor nemôže vykonávať pôsobnosť valného
zhromaždenia. Vzhľadom na uvedené uznesenie výboru č. 10/2018 je neplatné, keďže nebolo prijaté
na to oprávneným orgánom, teda ak došlo na základe tohto uznesenia k plneniu žalovanému, ide o

bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 131
Obch. zákonníka, ktoré upravuje okruh subjektov oprávnených napadnúť neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, tak podľa názoru súdu toto ustanovenie sa vzťahuje iba na prípady, keď rozhodnutie vydá
valné zhromaždenie, teda subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia a
nie na prípady, kedy rozhodnutie spadajúce do kompetencie valného zhromaždenia prijme iný orgán,

ktorý nie je na takéto rozhodnutie v zmysle právnych predpisov alebo interných predpisov oprávnený.

33. Žalovaný v rámci argumentácie tvrdil, že aj uznesenie č. 47/2018 malo byť prijaté v rámci uznesení
valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Z obsahu
predloženej zápisnice z rokovania výboru zo dňa 6.12.2018 jednoznačne vyplýva, že výbor schvaľuje

odmeny členom volených orgánov podľa odmeňovacieho poriadku schváleného zborom zástupcov
28.3.2014. Z tohto listinného dokladu jednoznačne vyplýva, že ide o odmeny, ktoré sa týkajú činnosti
členov orgánov spoločenstva a táto skutočnosť je zrejmá aj z prílohy zápisnice, ktorú tvoria schválené
odmeny jednotlivým členom. U žalovaného sa výslovne uvádza suma 3.100,-- eur plus 1.000,-- eur za
podpredsedu, čo zjavne súvisí s tým, že v roku 2018 žalovaný vykonával aj funkciu podpredsedu a túto

skutočnosť žalovaný vo svojej výpovedi aj potvrdil. Aj v tomto prípade schválenie odmien bolo podľa
názoru súdu vykonané orgánom, ktorý na to nebol kompetentný, pretože ako už súd vyššie uviedol
podľa článku 12 bodu 12.4 písm. f/ stanov odmeňovanie členov volených orgánov patrilo v tom čase do
pôsobnosti zboru zástupcov. Ako vyplýva z predloženej notárskej zápisnice (čl. 27), priznané odmeny
neschválilo ani zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva. Odmeny priznané uznesením výboru č.

47/2018 sú zjavne v rozpore so schváleným odmeňovacím poriadkom, podľa ktorého mimoriadnu ročnú
odmenu možno priznať do výšky 50 % z vyplatených miezd, čo v prípade žalovaného by predstavovalo
sumu 2.905,-- eur, tak ako ju v žalobe vyčíslil žalobca a nie sumu 4.100,-- eur. Keďže ani táto odmena
nebola vyplatená v súlade s interným predpisom žalobcu - odmeňovacím poriadkom a jej priznanie
neurobil na to kompetentný orgán, nemožno konštatovať, že by priznanie odmeny bolo platným právnym

úkonom, preto prijatie plnenia žalovaným na základe uznesenia výboru č. 47/2018 možno považovať
za bezdôvodné obohatenie.

34. V písomnom vyjadrení z 27.1.2020 žalovaný namietol aj výšku uplatneného bezdôvodného
obohatenia, pretože žalobca poukazoval na vyplatenie sumy 10.818,82 eur, avšak podľa opraveného

mzdovéholistužalovanýmalmaťnároknasumu6.461,29eurnetto,tedapodľažalovanéhobezdôvodné
obohatenie, ktorého vznik inak popieral, by mohlo byť nanajvýš v sume 4.357,53 eur. Z predložených
listinných dôkazov nesporne vyplýva, že dňa 2.3.2018 bola žalobcovi priznaná odmena 10.000,-- eur (20
rokov výkonu funkcie konateľa x 500,-- eur) s tým, že po vykonaní zrážok bola žalovanému za mesiacmarec 2018 vyplatená suma 7.365,01 eur, pričom suma 7.000,-- eur bola poukázaná na účet žalovaného
a suma 365,01 eur mu bola vyplatená v hotovosti. Dňa 6.12.2018 boli žalovanému schválené ďalšie
odmeny vo výške 4.100,-- eur za výkon činnosti funkcie predsedu a podpredsedu spoločenstva. Za

mesiac november bola potom žalovanému vyplatená suma 3.453,81 eur. Za rok 2018 bola teda celkovo
žalovanému vyplatená odmena vo výške 13.743,82 eur netto, aj keď podľa opraveného mzdového listu
mu mala byť vyplatená odmena vo výške
6.461,29 eur. Pokiaľ žalovaný namieta, že túto sumu treba odpočítať od sumy 10.818,82 eur,
tak je potrebné poukázať na to, že uvedená suma predstavuje iba vyplatené odmeny za mesiac

marec a december 2018 v čistom, ale žalovanému boli vyplácané aj pravidelné mesačné odmeny
za výkon činnosti funkcie predsedu spoločenstva a žalobca vyplácanie týchto odmien, ako ani
mimoriadnej odmeny priznanej žalovanému vo výške podľa odmeňovacieho poriadku nespochybňuje,
resp. nevymáha v tomto konaní. Žalovanému bola teda celkovo vyplatená suma 13.743,82 eur netto,
z čoho suma 6.461,29 eur predstavuje odmeny, ktorých vyplatenie žalobca akceptuje. Predmetom
konania je rozdiel medzi týmito čiastkami, t. j. suma 7.282,58 eur. Žalovaný žiadnym spôsobom

nespochybňoval úvahy žalobcu o tom v akej maximálnej výške žalovanému mohla byť priznaná
odmena, ani vyplatenie vyššie uvedených súm, preto súd s poukazom na uvedené dospel k záveru,
že výška bezdôvodného obohatenia bola žalobcom určená správne a s prihliadnutím na záver o vzniku
bezdôvodného obohatenia, v zmysle cit. zák. ustanovení, zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného
obohatenia vo výške 7.282,58 eur.

35. Podľa § 563 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

36. Podľa § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, teda nárok, pri ktorom Občiansky
zákonník ani iné právne predpisy neupravujú jeho lehotu splatnosti a táto lehota nevyplýva ani z dohody
strán sporu. V zmysle § 563 Obč. zákonníka dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal. V prípadoch, keď časť plnenia nevyplýva z právneho predpisu, alebo z dohody
účastníkov zmluvného vzťahu, je oprávnením veriteľa určiť lehotu splatnosti. Žalobca vyzval žalovaného

na vrátenie odmien listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý si žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote a dňom
14.8.2019 bola zásielka vrátená žalobcovi. V uvedenom liste žalobca určil lehotu na plnenie do 30 dní od
doručenia tejto výzvy. Súd dospel k záveru, že v otázke doručenia je potrebné analogicky postupovať v
zmysle § 111 ods. 3 CSP, keďže Obč. zákonník ani Zák. č. 97/2013 Z. z. neupravujú spôsob doručovania.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia teda ak zásielka, ktorá bola doručovaná na adresu, na

ktorej žalovaný mal pobyt podľa Registra obyvateľov SR, sa vrátila ako nevyzdvihnutá, dňom vrátenia
odosielateľovi sa považuje za doručená, teda od nasledujúceho dňa začala plynúť 30-dňová lehota na
plnenie, ktorá uplynula dňom 13.9.2019. Nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania, preto
súd v zmysle cit. zák. ustanovenia priznal žalobcovi úrok z omeškania a v časti o priznanie úroku z
omeškania od 14.8.2019 do 13.9.2019 žalobu zamietol. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, resp. jeho neúspech bol iba v úplne zanedbateľnej časti (alikvotná časť z ročného

úroku 5 % za obdobie 30 dní) nepredstavujúcej ani percento z uplatneného nároku, priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).