Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200973
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021200973.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. X, XXX XX
W., 2/. W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. X, XXX XX W., právne zast.: Weiss & Partners s.r.o., so
sídlom: Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 2/ Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, so sídlom: Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu

verejnej správy, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku podanej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 07.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa
08.06.2021, doplnenou podaním zo dňa 16.06.2021 o kvalifikovaný elektronický podpis a podaním
zo dňa 07.07.2021 doručeným na základe uznesenia správneho súdu č. k. 7Sa/60/2021-57 zo

dňa 17.06.2021 sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu domáhajú vydania rozhodnutia,
ktorým by správny súd vyslovil nezákonnosť kontrol vykonávaných na hraniciach ozbrojenými
zbormi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré od
žalobcov vyžadovali preukázanie sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, očkovacím
certifikátom, prípadne potvrdením o prekonaní tohto ochorenia, pričom hrozí obava, že sa namietaný
zásah bude opakovať. Žalobcovia zároveň požadujú náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súčasťou podania bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, nakoľko z dôvodu častých pracovných ciest žalobcov mimo územia SR hrozí opakovanie
zásahov orgánov polície Slovenskej republiky, armády Slovenskej republiky a iných ozbrojených zborov
rozmiestnených na hraniciach Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Návrh na priznanie odkladného
účinku žalobcovia odôvodnili hrozbou závažnej ujmy v podobe straty zamestnania s pravidelným
miestom výkonu práce v Holandsku.

3. K obsahu podanej žaloby sa žalovaný v prvom rade vyjadril listom, doručeným správnemu súdu dňa
29.11.2021,avovzťahuknávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkuuviedol,žesjehopriznanímnesúhlasí,
keďže žalobcovia môžu požiadať príslušný Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o
udelenie predmetnej výnimky, nakoľko žalovaný v prvom rade ani nemá zverenú právomoc rozhodovať
o jej udelení a s odstupom času je priznanie odkladného účinku bezpredmetné z dôvodu zmeny
režimov súvisiacich s kontrolami a vstupmi subjektov na územie SR. Žalobcovia nesplnili jednu z

podmienok priznania odkladného účinku, ktorou je preukázanie vzniku závažnej ujmy v dôsledku
výkonu iného zásahu žalovaného, keď iba konštatovali vznik možnej straty zamestnania bez bližšieho
určenia, príčinnej súvislosti a predloženia adekvátnych dôkazov. Žalovaný v prvom rade resp. príslušné
útvary Ministerstva vnútra Slovenskej republiky len v rámci určených kompetencií, v zmysle platných a
účinných právnych noriem zabezpečujú režim na hraničných priechodoch a neurčujú, ktorý subjekt je
pri vstupe povinný preukázať sa príslušným potvrdením a dodržiavať karanténu. Priznanie odkladného

účinku nie je s ohľadom na žalobný petit v žiadnej príčinnej súvislosti s údajne závažnou ujmou
žalobcov, spočívajúcou v hrozbe straty zamestnania v Holandsku a konaním žalovaného v prvom rade.Rozhodnutie o odkladnom účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom, nakoľko by bol žalobcom
priznaný osobitný status pri prechode cez štátne hranice SR, a to bez výnimky, na ktorej udelenie je
oprávnený Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. K skutkovej situácii zo dňa 05.04.2021

okrem iného uviedol, že Policajný zbor na vnútorných hraniciach SR vykonával kontrolu dodržiavania
karanténnych opatrení vyplývajúcich z Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 130/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym
povinnostiam osôb po vstupe na územie SR (ďalej len „vyhláška č. 130/2021 V. v.“). V zmysle predmetnej
vyhlášky mali povinné osoby po vstupe na územie SR, povinnosť registrácie na webovom sídle http://

korona.gov.sk/ehranica a na požiadanie povinnosť preukázať sa potvrdením o splnení povinnosti podľa
ustanovenia § 4 písm. a). Vyhláška č. 130/2021 V. v. upravovala v ustanovení § 6 ods. 1 výnimku pre tzv.
„pendlerov“ z iných, ako susedných krajín. Povinná izolácia sa tak nevzťahovala na osoby, ktoré spĺňali
podmienky udelenej výnimky. Vo vzťahu k samotnej žalobe, žalovaný v prvom rade na základe dôvodov
uvedených vo vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu postupom podľa ustanovenia § 261 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.

4. Vyjadrenie žalovaného v druhom rade bolo správnemu súdu doručené do elektronickej schránky dňa
30.11.2021. Namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie s odkazom na ustanovenia § 255 ods.
1, 2 SSP, § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej
štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“), § 6 ods. 1, 2 písm.
e) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o ozbrojených silách“), § 70 ods. 1, 2 a § 71 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“), § 1 a § 3 ods. 2 Vyhlášky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 283/1993 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu služby
vojakov pri plnení úloh Policajného zboru v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „vyhláška MV
č. 283/1993 Z. z.“). S priznaním odkladného účinku žalobe nesúhlasil, poukazujúc na skutkové tvrdenia

vo vyjadrení k podanej žalobe a zdôraznil neopodstatnenosť a právnu irelevantnosť návrhu vo vzťahu
k ustanoveniu § 258 SSP. Z obsahu žaloby naviac nie je zrejmé či sa jedná o negatórnu zásahovú
žalobu podľa ustanovenia § 252 ods. 1 SSP alebo určovaciu zásahovú žalobu podľa ustanovenia §
252 ods. 2 SSP, pričom zákon pripúšťa priznanie odkladného účinku výlučne negatórnej zásahovej
žalobe. Žalobcovia podľa jeho vyjadrenia nepreukázali dôvodnosť priznania odkladného účinku a nimi

uvádzaný dôvod nemožno považovať za hrozbu závažnej ujmy. Ten je v zjavnom rozpore s verejným
záujmom, ktorý v pandemickej dobe činí všetky kroky k ochrane verejného zdravia. V rámci svojho
vyjadrenia žalovaný v druhom rade poukázal na aj zmeškanie lehoty na podanie žaloby proti inému
zásahu orgánu verejnej správy, s odkazom na ustanovenia § 56 ods. 1, 2, § 256 a § 69 ods. 3
SSP. Ako vyplýva z podania, žalobcovia sa mali dozvedieť o namietanom zásahu dňa 05.04.2021, z

dôvodu ich priamej účasti. Na ňom z obsahu listinnej podoby elektronickej správy zaslanej právnym
zástupcom žalobcov na e-mailovú adresu podateľne správneho súdu vyplýva, že správa bola odoslaná
dňa 07.06.2021 o 22:07 hod a doručená súdu dňa 08.06.2021, teda jeden deň po uplynutí zákonnej
subjektívnej dvojmesačnej lehoty. Nakoľko žalobcovia podali podľa názoru žalovaného v druhom rade
žalobu oneskorene, žiadal správny súd, aby žalobu postupom podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d)

SSP odmietol. Ako žalovaný v druhom rade v bode II. svojho vyjadrenia uviedol, ku dňu 05.04.2021,
kedy malo dôjsť k namietanému zásahu príslušníka Policajného zboru a príslušníka ozbrojených síl
Slovenskej republiky voči žalobcom, bola v platnosti a účinnosti vyhláška Úradu verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 130/2021, v zmysle ktorej boli žalobcovia povinní sa pri vstupe na územie
Slovenskej republiky preukázať určenými potvrdeniami, službu konajúcemu príslušníkovi Policajného

zboru. Z uvedeného vyplýva, že príslušník policajného zboru a v jeho podriadenosti profesionálny
vojak Ozbrojených síl Slovenskej republiky, plnili úlohy policajného zboru a pri požadovaní predloženia
príslušných potvrdení, postupovali v súlade s v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi. Vo
vzťahu k nesúhlasu žalobcov s rozhodnutiami Vlády Slovenskej republiky, či inými orgánmi verejnej
moci, vyhlášky a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nevynímajúc, prijatými

počas núdzového stavu, žalovaný v druhom rade poukázal na zásadu prezumpcie správnosti aktov
orgánov verejnej moci (správy), pričom nemá vedomosť o zrušení žiadneho všeobecne záväzného
právneho predpisu, rozhodnutia resp. normatívneho právneho aktu kompetentnou súdnou autoritou.
Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, v čom mal spočívať nezákonný
zásah orgánu verejnej správy, nakoľko zákonný postup policajta a profesionálneho vojaka nemožno za

takýto zásah považovať. Konanie príslušníka policajného zboru a profesionálneho vojaka Ozbrojených
síl Slovenskej republiky voči žalobcom, preto považuje za súladné s platným právom SR. Záverom
žalovaný v druhom rade žiadal, aby správny súd uznesením rozhodol o zamietnutí žaloby, nakoľko ju
považuje za nedôvodnú.5. Dňa 27.01.2022 správny súd zaslal žalovaným doplňujúce podanie žalobcov zo dňa 06.07.2021 na
základe výzvy na odstránenie vád žaloby č. k. 7Sa/60/2021-57 zo dňa 17.06.2021. Žalovaný v druhom
rade vo svojom vyjadrení zo dňa 10.02.2022 uviedol, že žalobcovia v doplňujúcom podaní poukazujú

na identický opis iného zásahu tak, ako ho uviedli v podanej žalobe a takto uvádzaný opis iného
zásahu orgánu verejnej správy považuje za nedostatočný a zjavne zmätočný. Z opisu iného zásahu
prezentovaného žalobcami nevyplýva jeho nezákonnosť, najmä z dôvodu nepoukázania na konkrétne
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, k porušeniu ktorých malo konaním žalovaných
dôjsť. Sami žalobcovia v podanej žalobe uznávajú, že právne akty, na základe ktorých dochádzalo v

inkriminovanom období ku kontrolám na štátnych hraniciach, neboli doposiaľ zrušené orgánom, ktorý ich
vydal, ani neboli pozbavené účinnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky, a teda nemožno hovoriť
o nezákonnom inom zásahu orgánu verejnej správy. Napriek zmene žalobného návrhu nie je naďalej
jasné, akým druhom zásahovej žaloby sa žalobcovia domáhajú ochrany pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy, preto žalobný návrh možno považovať za nevykonateľný. S poukazom na
uvedené právne skutočnosti a skutkové okolnosti prípadu, žalovaný v druhom rade považuje žalobu

za neopodstatnenú, konanie príslušníka policajného zboru a profesionálneho vojaka Ozbrojených síl
Slovenskej republiky voči žalobcom za súladné s platným právom a naďalej trvá na zamietnutí žaloby.
6. Dňa 28.02.2022 bolo k doplňujúcemu podaniu žalobcov do elektronickej schránky správneho súdu
doručené vyjadrenie žalovaného v prvom rade v ktorom sa pridŕžal argumentácie uvedenej v prvotnom
vyjadrení zo dňa 26.11.2021, ako aj návrhu na zamietnutie žaloby. K navrhovanému petitu žalobcov

uviedol, že žalobcovia v skutočnosti žalobný návrh neopravili a neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré
by preukazovali nezákonnosť namietaného zásahu. Podľa jeho názoru nedošlo zo strany poverených
príslušníkov policajného zboru k nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov
a ani k porušeniu ustanovenia súvisiaceho s primárnym právom Európskej únie.
7. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný
pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu

verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
12. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
13. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného

iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
14. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o

odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
15. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.17. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.
18. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.
19. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
20. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
21. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
22. Správny súd môže uznesením priznať žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 SSP na

návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného v dvoch prípadoch, a to, ak by okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda, finančná škoda, závažná ujma na životnom prostrední alebo iný vážny
nenapraviteľný následok a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom
alebo ak má napadnuté rozhodnutie/opatrenie orgánu verejnej správy podklad v právne záväznom akte

Európskej únie, o platnosti ktorého možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a
nenapraviteľná ujma a súčasne priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej
únie.
23.Správnysúdjevzmysleustanovenia§185SSPoprávnenýpriznaťžalobeodkladnýúčinoklenvtedy,
ak sa preukáže reálna hrozba následkov. V predmetnej veci žalobcovia návrh na priznanie odkladného

účinku žalobe nepodporili žiadnymi dôkazmi na preukázanie možnosti vzniku namietanej ujmy (straty
zamestnania v súvislosti s pravidelnými kontrolami vykonávanými na hraničných priechodoch SR)
zakotvenými v príslušnom ustanovení § 185 písm. a/ SSP. Procesným predpokladom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku je nielen tvrdenie žalobcov, ale aj jeho preukázanie dôkaznými
prostriedkami, ktoré opodstatňujú priznanie odkladného účinku podanej žalobe. Napriek tomu, že

opatrenia a s nimi súvisiace kontroly vykonávané na hraniciach SR ostávajú v zmysle aktuálne platnej
Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 28/2022, ktorou sa nariaďujú opatrenia
pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej
republiky naďalej v platnosti, správny súd nemôže bez preukázania vzniku namietanej ujmy žalobcom
odkladný účinok žalobe priznať.

24. Vzhľadom na vyššie zmienené skutočnosti, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku
žalobe postupom podľa ustanovenia § 188 SSP zamieta.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 písm. e/ SSP).